Videokanál poslanca

Za faktické pripomienky. Presne tak, Tomáš. To nie je, že študentovi je ďaleko z Aljašky do Washingtonu. To si myslím, že je ďaleko, aj keby hneď si v tej firme nejakým kľúčom robil manažéra. Je absurdné vôbec hovoriť niekomu, kto žije, pracuje na Aljaške, aby išiel odvoliť do Washingtonu. To je ako úplne, že jasný príklad. Ale bavme sa o asi 3,5, skoro 4 tisíc Slovákoch, ktorí študujú v Dánsku. Tam nemáme ambasádu. Pre toho študenta je aj tá letenka, myslím, že do Berlína, akože aj to je veľa. Hej? To proste, to tiež je dlhá vzdialenosť. Ďalšia vec je tá, no. Môže niekto povedať, áno, však nech idú pozrieť rodičov na Slovensko. No, keď si všetci študenti ten jeden víkend budú chcieť kúpiť lístok, či už do Viedne alebo do Bratislavy. To nechcem vedieť, aká bude cena tých lístkov. Zasa je to niečo, čo pre toho študenta vystavilo obrovskú cenovku na jeho možnosti na to, aby išiel voliť. Hej. Takýchto situácií je skutočne veľa. Ale poviem ešte, stihnem ešte jednu. To nemusí byť vôbec človek žijúci dlhodobo v zahraničí. To môže byť skutočne pendlerka, ktorá sa v tretej dedine v Rakúsku stará o nejakého seniora. A jednoducho má tú 16-hodinovú službu tie dva týždne. A jednoducho ona nemôže ísť ani cez tie dve dediny naspäť na Slovensko niekde hodiť ten lístok, už vôbec ne, samozrejme, do Viedne. Ale jednoducho kľudne môže ísť voliť poštou, požiada si o to a kľudne tú obálku môže skutočne hodiť aj na Slovensku dva týždne predtým. A proste umožníme jej voliť. Umožníme voliť mamine rodiny, ktorá jednoducho pracuje v druhej dedine v Rakúsku a proste je tie dva týždne preč od detí. Ale všetky tie peniaze, čo tam zarobí v tom Rakúsku, donesie a minie ich na Slovensku. A my hovoríme, že ty nemôžeš voliť. Ďakujem pekne. Ďakujem, pán poslanec. Ďalšia v rozprave.

Vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia. Pomaly končíme rokovanie. O návrhu na zrušenie voľby poštou. Strávili sme tu toľko hodín, že sú to vlastne rokovacie dni. V podstate 4. Ak by som do toho zarátal vlastne aj celý piatok, keď bola po hodine rokovania, keď bol zrušený celý rokovací deň. Vážení kolegovia z koalície, zamysleli ste sa, koľko stáli tieto 4 dni daňových poplatníkov? Ja sa pýtam, že. A riešime tému, riešime 4 dni tému, ktorá bola vyhodnotená. Top problém Slovenska alebo jeden z top problémov Slovenska. Nie. Riešime tému, ktorá bola vyhodnotená aspoň ako malý problém. Takisto nie. Riešime tému, ktorá. Ktorá. Vlastne, ak funguje. Proste prečo riešime niečo, čo funguje? No ja si myslím, že pán Michalko tento veľmi jasne povedal. Lebo Slováci žijúci v zahraničí v posledných voľbách volili inak, ako sa páči vládnej koalícii. A že ich volilo. Tento koaličný návrh tak v skutočnosti ukazuje, že ide o zásadnú otázku. Komu patrí štát? Komu chceme? Chcete? Povoliť podieľať sa na jeho správe. Som presvedčený, že voľby nemajú byť výsadou tých, ktorí práve fyzicky žijú na Slovensku. Voľby sú právom občanov SR, všetkých občanov SR, bez ohľadu na to, či pracujú v Bratislave, v primárskej sobote, alebo v Londýne, alebo v Prahe, alebo kdekoľvek inde na svete. Dovoľte mi pár faktov. Toľko. V posledných parlamentných voľbách hlasovalo zo zahraničia takmer 58 tisíc voličov, čo je porovnateľné s jedným veľkým okresom. A tento počet dlhodobo rastie. Zároveň asi všetci vnímame, že podľa odhadov v zahraničí žije a pracuje asi 300 tisíc občanov Slovenska. Ja sa budem chvíľku venovať ekonomickému rozmeru, o ktorom sa celé tie 4 dni v rozprave veľmi málo hovorilo. Slováci pracujúci v zahraničí každoročne pošlú na Slovensko stovky miliónov eur. Podľa dostupných údajov je to približne 2 až 3 % hrubého domáceho produktu. To sú skutočne rádovo miliardy ročne. Tieto peniaze končia v spotrebe slovenských domácností. Tieto peniaze podporujú malé podniky v regiónoch. Tieto peniaze zvyšujú výber dane z pridanej hodnoty a jednoducho nepriamo aj príjmy štátu. Inými slovami, všetci ľudia žijúci a pracujúci v zahraničí významne prispievajú k fungovaniu našej ekonomiky, aj keď fyzicky nie sú doma. Vážená koalícia, a vy im dnes hovoríte, že ďakujeme za peniaze, že ste ich poslali na Slovensko, ale hlasovať už nemusíte. A toto je samozrejme nielen politicky nesprávne. Toto je aj ekonomicky krátkozraké. Zrušenie voľby poštou je fakt krok späť. Je to zníženie dostupnosti demokracie. A zásadne to zasiahne najmä slušných, pracujúcich ľudí, ktorí odišli za prácou do zahraničia. Často preto, že nenašli dostatočné uplatnenie na Slovensku. Ak máte pochybnosti o bezpečnosti alebo transparentnosti voľby poštou, riešením nie je zrušenie. Riešením je zlepšenie pravidiel, lepšia kontrola či digitalizácia procesov. Som presvedčený, že pravicová politika má stáť na dôvere v jednotlivca, na zodpovednosti a na slobode. Nie na obmedzovaní práv, o čo sa tu snažíte, a už teda vôbec bez vážneho dôvodu. Skutočne. Zrušenie voľby poštou, kolegovia, nezvýši kvalitu demokracie. Práve naopak. Nevyrieši ani žiadny ekonomický problém. A že ich máme. Naopak, vysiela to fakt zlý signál ľuďom, ktorí sú skutočne pre Slovensko ekonomicky dôležití, aj keď žijú a pracujú v zahraničí. Ak chceme a potrebujeme, aby sa ľudia vracali naspäť na Slovensko, nemôžete im odobrať ich hlas. Kolegovia, ak chceme spoločne, a to by sme mohli chcieť spoločne, moderné a konkurencieschopné Slovensko, nemôžeme ignorovať vlastných občanov v zahraničí. Najmä, keď sú skutočne čistým prínosom pre Slovensko a slovenskú ekonomiku. Kolegovia z koalície, vyzývam vás. Keď aj vy máte príbuzných v zahraničí. Aj vám niektorým, viem to, žijú deti v zahraničí. Proste nezúžujte demokraciu. Naopak. Robte ju dostupnejšou. Urobte ju dostupnejšou aj pre vaše deti. Ďakujem. Fakt nerozumiem, prečo po 20 rokoch konsenzu celej slovenskej politickej reprezentácie. Ja si myslím, že bez ohľadu na politickú stranu všetkým nám záležalo a podporovali sme krajanov v zahraničí. Som presvedčený, práve toto označenie Slovákov žijúcich v zahraničí za občanov druhej kategórie, ktoré ste práve teraz urobili, vám, kolegovia, veľmi poškodí. Pre mňa je fakt neuveriteľné, že napríklad SNS, hej, Slováka, Slováka žijúceho v zahraničí a možno len pracujúceho v zahraničí tie dva týždne nejakého pendlera, nejakú skutočne maminu v rodine, ktorá sa stará v Rakúsku o nejakého seniora, proste označíte za menej cenného Slováka. Prečo? Pretože si fakt Slovák pracujúci či študujúci v zahraničí sa rozhodol voliť inú politickú stranu? Fakt sa čudujeme sa dnes. Ale ja sa čudujem aj strane HLAS. Minule som videl vystúpenie pána Barteka, škoda, nesedí tu, pred našimi krajanmi v Báčskom Petrovci. Ako fakt som počúval, čo im hovoril, ale veru nehovoril im, že v najbližších voľbách budú musieť ísť voliť až do Belehradu. Každopádne, kolegovia z koalície, ľudia nie sú hlúpi. A už vôbec nie sú hlúpi tí, ktorí sa dokázali presadiť v zahraničí, či už pracujúci alebo študenti. A verte, verte, že majú, stále majú príbuzných na Slovensku. Som presvedčený, že všetko zlé je na niečo dobré. A som presvedčený, že práve tento zákon, ak ho teda prijmete, bude tou vlajkou, pod ktorou sa ľudia zmobilizujú, nielen tí zo zahraničia, ale aj Slováci doma. A jednoducho prídu všetci k volebnej urne a ukážu vám, kolegovia, ako veľmi sa mýlite. Ale ja sa snažím vždy prinášať aj riešenia, a nielen kritiku. A teda bolo jej dosť. Uuuuh. Mám návrh, ako môžete z tohto celého vyjsť dôstojne a zároveň pomôcť ľuďom a zlepšiť možnosť voliť zo zahraničia. Kolegovia. Zrušte toto zrušenie voľby poštou, ktoré ste teraz navrhli. No a zostane vám tam v návrhu vlastne zavedenie možnosti voliť na ambasádach. Hej? Ja si myslím, že takto by ste pomohli demokracii. Takto by ste pomohli možnosti voliť Slovákom v zahraničí, pridali by ste im ďalšiu možnosť, pretože stále by mohli voliť poštou. A navyše teda, komu sa to hodí a má to blízko, alebo preferuje teda priamo, by mohli voliť aj na ambasáde. Takto by ste pomohli demokracii, kolegovia, a takto by ste vlastne ani neprišli k reputačným škodám. Myslím si, že toto by bol akoby taký správny výsledok tohto celého návrhu. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie.

Áno, to čarovné slovíčko – časový posun. No ja mám jedno, uchádzam sa teda, Janko, o jedno vysvetlenie, že prečo to tak asi je. No, ak má nejaká politická strana nachystanú tú poslednú špinavú volebnú bombu na, ja neviem, 4 dni pred voľbami, nuž tak, keď niekto volí dva týždne pred voľbami, tak už naňho nebude mať účinok. Hej. Možno to je ten časový posun, hej, to je to čarovné slovo. Ale presne tak, ako si povedal, veď volebný akt nie je to, že si dopozerám volebnú kampaň do poslednej minúty a potom sa v sobotu ráno rozhodnem. Veď voľby sú o tom, čo každá strana 4 roky predvádzala. Tretina Američanov volí poštou v Amerike. A volia kľudne, že mesiace pred termínom volieb, hej? To je úplne v poriadku, je úplne normálne, že človek po tri a pol, takmer 4 rokoch, má jasno, koho bude voliť. A že to teda hodí do obálky mesiac dopredu. Spočíta sa to samozrejme potom v deň volieb. Takže žiadny časový posun. A predvolebné bomby, predvolebné kampane, to je to, čo vadí vládnej koalícii. Ďakujem. Pani

Pekne za tvoje vystúpenie. Áno, ja si myslím, že toto je skutočne ten hlavný motív a tá hlavná prehra vlastne. Tohto návrhu a. Ktorý ho predkladá telom. Že jednoducho. Hodili cez palubu stotisíce Slovákov. A. Pritom ten pohľad. Ja sa venujem ekonómii, keď ja to poviem. Najcennejší asset, najcennejšie aktívum, ktoré každý štát má, je skutočne človek. Dokonca hodnota tohto aktíva sa ešte zvyšuje. S vzdelaním. Skutočne. Vzdelaný človek. Vo finále je pre štát najcennejší, lebo počas svojho pracovného života zaplatí najviac daní. A to sa netýka len ľudí, ktorí žijú na Slovensku. Aj ľudia v zahraničí, aj tí pendleri. Možno tu platia dane, možno neplatia, ale jednoducho. Platia tú DPH-čku, starajú sa tu o domy. Ľudia, čo žijú dlhodobo v zahraničí, posielajú peniaze svojim rodičom, rekonštruujú domy. To všetko je. Benefit vo finále pre ekonomiku. Pre štát. Potom je tu ešte jedna vec, vážení kolegovia. Predkladatelia, toto skúste zvážiť. OK, hodili ste ľudí žijúcich v zahraničí cez palubu. Ale tí ľudia. Tu majú príbuzných. Na Slovensku. Jednoducho nikto nemá rád, keď ukážete na niekoho, že je z druhej kategórie. A. Jednoducho tí ľudia. Budú na vás nahnevaní. Fakt nerozumiem, že či vám to stojí za toto všetko. Takto sa. Mstiť, že si dovolili v posledných voľbách poslať minimum hlasov. Skutočne, že. Vyjadruje toto, že sa vy bojíte, ako dopadnú tie ďalšie voľby, ale hlavne. Odsudzujete našich. Slovákov. Krajanov. Do druhej kategórie. Áno, som zvedavý, ako sa tomu Černákovi z Floridy pôjde voliť do Washingtonu. Skutočne uvažujte nad tým. Ďakujem. Pán poslanec Dej, nech sa páči.

Pán predseda. Alojz, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Presne to skutočne je, ako si hovoril. Slovensko dlhodobo sme. Vlastne prichádzali od tých najšikovnejších z nás, či už to bolo v 19. storočí, na konci, keď sa teda húfne emigrovalo do zahraničia, alebo teda prvé roky 20. storočia. Alebo aj počas prvej republiky odišlo veľa občanov do zahraničia. Môžeme pokračovať po roku 1948, kopu ľudí odišlo po roku 1968. Áno, presne ako si povedal, aj teda v tom 89., keď sme teda získali slobodu, v 93., keď aj vlastnú. Vlastný štát. Aj tak odchádzalo ďalších veľa, veľa šikovných ľudí. A ďakujem. Toto toto spájalo podľa mňa tú politickú reprezentáciu na Slovensku dlhodobo, že sme sa zaujímali o našich krajanov, ktorí žijú či už dlhodobo alebo krátkodobo v zahraničí, alebo študentov, ktorí študujú v zahraničí. Toto podľa mňa nás spájalo a myslím si, že aj história ukázala, že spätne. Slováci žijúci v zahraničí aj pomáhali a pomáhajú Slovensku. Ja nerozumiem, že kvôli tomu, že si teda dovolili v posledných voľbách 1 % hlasov odovzdať iným stranám, než teda súčasnej vládnej koalícii. Že toto stojí vládnej koalícii za prehodenie všetkých týchto Slovákov v zahraničí cez palubu. Tomuto ja nerozumiem, že im to za to 1 % stojí. Nakoniec aj tí ľudia majú aj svojich príbuzných doma. To proste podľa mňa nahnevá ešte aj ďalších voličov na Slovensku. No možno je na tom jediná vec pozitívna. Že teda. Asi teda je veľká šanca, že dokážeme nahradiť aktuálnu vládnu koalíciu, keď teda to 1 % je takto dôležité a sú ochotní takto veľa stratiť kvôli tomu jednému percentu. Ďakujem ešte raz za tvoje vystúpenie. Pán poslanec Hazucha s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, ja, pán kolega Kéry, ja nerozumiem, že prečo práve aktuálna vládna koalícia vlastne hovorí našim krajanom, Slovákom žijúcim v zahraničí, že sú občanmi druhej kategórie. Fakt, toto sa mi ťažko chápe. Veď, ak chcete skutočne pomôcť rozšíriť nejakú a uľahčiť možnosť voľby, veď stačilo jednoducho k možnosti voľby poštou pridať aj možnosť voliť na ambasádach. To by dávalo zmysel, to by dávalo rozšírenie možnosti voliť a to by ukazovalo aj Slovákom žijúcim v zahraničí, že nám na nich všetkým záleží. No, ale ja sa chytím ešte jednej veci. Povedali ste, že končiť sa bude o 22:00 slovenského času. To je inak veľmi zaujímavé, lebo to potom v Amerike znamená, keď povedzme rátam, že je tam šesťhodinový posun, že teda končiť sa bude v 16:00 amerického času, už teda niektorého, ale začiatok je o 1:00 ráno. Tak neviem, že či to nechápem správne, alebo to teda chápem, a teda v Amerike sa bude na ambasáde voliť od 1:00 ráno do 16:00 miestneho času. Tak? Lebo to tiež je potom ako ďalšie ešte zhoršenie tej možnosti, lebo o 1:00 ráno moc asi neviem, či ľudia pôjdu voliť, a keď aj by chceli, ako sa tam dostanú. No a potom ešte ďalšia vec, že z Česka, myslím, že okolo 25 000 obálok prišlo, to inak znamená, že kľudne môže v Prahe teda chcieť voliť napríklad 20 000 ľudí. To je 20 volebných okrskov, to je 60 zamestnancov, hej, alebo rodinných príslušníkov, ktorí budú obsluhovať 20 volebných miestností, tak sa len chcem spýtať, pán kolega Kéry, že koľko tak asi tých prepočtoch, čo máte, sa ráta, že by asi v Česku malo byť otvorených na ambasáde okrskových miestností alebo teda okrskov samotných. Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Hanuliaková.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za všetky faktické. Ja skúsim byť opäť konštruktívny. Skutočne sedí tu viacero poslancov a starostov alebo primátorov aj z koalície. Áno, ten zákon, oni dali už aj návrh. Presne tak, hovorím, každý to dostal a áno, presne, je tam teda toho 1. 9., kedy by to malo platiť. No, ono by to bol ten ideálny stav, aby dokázali stíhať robiť rozpočty. No a ja si myslím, že, aby to malo možno najväčšiu šancu, tak by som si dovolil navrhnúť, že ja si myslím, že finančný výbor, inak aj ten má legislatívnu iniciatívu a možnože málo sa to využíva, ani sám si nepamätám, kedy to takéto niečo bolo. Že možno z finančného výboru by mohol vyjsť takýto spoločný návrh za výbor, sledujem, že mali by sme byť schopní sa na tomto dohodnúť, že teda táto zmena zákona rozpočtovej zodpovednosti by sa urobila a myslím si, že pri kooperácii všetkých by to bolo možné zvládnuť vlastne tak, aby to nejak do toho septembra bolo schopné byť účinné. Čiže toto by som sa nejak tak uchádzal, že toto možno aj na predsedu finančného výboru, že by sme sa do toho možno skúsili spoločne nejak pustiť takto a nájsť tú cestu, ako fakt pomôcť. Toto by som sa nejak tak uchádzal, že toto možno aj na predsedu finančného výboru, že by sme sa do toho možno skúsili spoločne nejak pustiť takto a nájsť tú cestu, ako fakt pomôcť všetkým starostom, všetkým primátorom aj všetkým ôsmim županom, aby dokázali budúci rok zostaviť rozpočty. Ďakujem pekne ešte raz za všetky faktické. Ďalším vystupujúcim

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za všetky faktické. Ja skúsim byť opäť konštruktívny. Skutočne sedí tu viacero poslancov a starostov alebo primátorov aj z koalície. Áno, ten zákon, oni dali už aj návrh. Presne tak, hovorím, každý to dostal a áno, presne, je tam teda toho 1. 9., kedy by to malo platiť. No, ono by to bol ten ideálny stav, aby dokázali stíhať robiť rozpočty. No a ja si myslím, že, aby to malo možno najväčšiu šancu, tak by som si dovolil navrhnúť, že ja si myslím, že finančný výbor, inak aj ten má legislatívnu iniciatívu a možnože málo sa to využíva, ani sám si nepamätám, kedy to takéto niečo bolo. Že možno z finančného výboru by mohol vyjsť takýto spoločný návrh za výbor, sledujem, že mali by sme byť schopní sa na tomto dohodnúť, že teda táto zmena zákona rozpočtovej zodpovednosti by sa urobila a myslím si, že pri kooperácii všetkých by to bolo možné zvládnuť vlastne tak, aby to nejak do toho septembra bolo schopné byť účinné. Čiže toto by som sa nejak tak uchádzal, že toto možno aj na predsedu finančného výboru, že by sme sa do toho možno skúsili spoločne nejak pustiť takto a nájsť tú cestu, ako fakt pomôcť. Toto by som sa nejak tak uchádzal, že toto možno aj na predsedu finančného výboru, že by sme sa do toho možno skúsili spoločne nejak pustiť takto a nájsť tú cestu, ako fakt pomôcť všetkým starostom, všetkým primátorom aj všetkým ôsmim županom, aby dokázali budúci rok zostaviť rozpočty. Ďakujem pekne ešte raz za všetky faktické. Ďalším vystupujúcim

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia. No, myslím si, že tento návrh zákona, respektíve teda všetky štyri, keďže sme v zlúčenej rozprave, myslím si, že je to v podstate relatívne jasné. To, či je funkčné obdobie štyri roky alebo päť rokov pre samosprávy a už vôbec sa teda nebavme o Národnej rade ako takej, toto nerieši žiadny z problémov Slovenska. Skutočne nerieši. Dobrý starosta, dokážu ho znovu zvoliť a nemá teda päť rokov, má ďalšie štyri, už má dokopy osem. Nájdeme starostov, ktorých proste zvolia šesťkrát, hej? Takže skutočne tuto problém podľa mňa nie je a hlavne teda, ale tento návrh nevyrieši žiadny z problémov Slovenska. Druhá vec je tá, že ja si myslím, že skutočne môžeme túto tému akoby uzavrieť tým, že veď je to ústavný zákon, treba 90 hlasov. Počúvam tu, sedím tu v podstate od rána a tá zhoda nijak nie je. Nepočul som od nikoho z opozície, že teda je schopný a ochotný podporiť toto, lebo sa mu to zdá ako dobré riešenie. Čiže ja si myslím, že buďme racionálni a buďme efektívni. Myslím si, že tu je skutočne najlepšie odísť z kratšej cesty. Ale chcem byť skutočne konštruktívny a chcem tú pozornosť obrátiť na niečo, kde by sme, ale že fakt mali hľadať zhodu, hej? Pretože tiež je to ústavný problém, ústavná väčšina je tam potrebná a je to skutočne jeden zo zásadných problémov, ktoré teraz trápia samosprávy, hej? Na toto by som chcel vlastne upozorniť a toto by sme mali riešiť. No, situácia je tá, že teraz zoberme aktuálne čísla tohtoročné. Teraz boli aktualizované Štatistickým úradom. Slovensko ako také, ústredná štátna správa vygenerovala 7 miliárd deficitu minulý rok, alebo 6,1 desatiný Teraz boli aktualizované štatistickým úradom. Slovensko ako také, ústredná štátna správa vygenerovala 7 miliárd deficitu minulý rok, alebo 6,1 desatiny miliardy. Ak teda zoberiem, že 900 miliónov zostalo na účtoch Sociálnej poisťovne, to sú vlastne už len hračky s číslami. Zároveň samosprávy, hej, všetky dokopy, obce aj VÚC-ky, vygenerovali 86 miliónov zisku, hej? 6,1 miliardy 86 miliónov. Skutočne vidíme, že ústredná štátna správa sa neuveriteľne zadlžuje, samosprávy sa zadlžujú minimálne. Čiže, ak môžeme niekoho za prvé pochváliť a za druhé, kde by sme mali brať vzor nejakého hospodárenia, tak sú to samosprávy, hej? Pretože fakt 86 miliónov je v horizonte ich rozpočtov dokopy nič. No, zároveň ale platí to, že ústavný zákon, pardon, o rozpočtovej zodpovednosti hovorí, že, ak je teda deficit vyšší ako 54 % hrubého domáceho produktu, alebo teda dlh vyšší, hrubý dlh vyšší ako 54 % hrubého domáceho produktu, tak je aktivovaná dlhová brzda. Je aktivovaná a tá sa týka aj štátu, ten si z toho, bohužiaľ, moc nerobí, ale týka sa dnes aj samospráv, hej? A samosprávy už v podstate začínajú tvoriť rozpočty pre budúci rok a jednoducho ten hlavný dnešný problém, ktorý samosprávy majú, je, že to nevedia, že tá dlhová brzda, ktorá zasahuje aj ich, im spôsobuje veľké problémy a žiadajú, každý z nás sme dostali proste informáciu, list ako spoločnú žiadosť stavovských organizácií samospráv o to, aby sme teda opravili ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, zmenili ho. To je to, čomu by sme sa tu mali všetci venovať a kde by sme skutočne mali nájsť zhodu a urobiť to, hej? Pretože 99 % dlhu robí ústredná štátna správa, 1 % dlhu robia samosprávy. Ale, bohužiaľ, ten zákon ich zasahuje úplne rovnako a v kombinácii ešte s tým, že teda budú voľby do VÚC-iek a teda aj obcí, tak tam vlastne ten problém je ešte väčší so zostavovaním rozpočtov. Čiže o toto sa uchádzajú samosprávy, o tomto probléme hovoria, hej? Nevidel som list, že by hovorili, že ich teda zachráni päťročné funkčné obdobie alebo alebo. Tomuto by sme sa, prosím, mali venovať. Tu by sme mali spoločne nájsť nejakú cestu, lebo vidím, že Ministerstvo financií sa do tohto nejak nehrnie. Nevidel som ani žiadny koaličný návrh. Opozičný, chápem realitu, ani nebudem dávať, pretože 90 hlasov nezíska. Čiže hľadajme spolu spoločne nejakú cestu, možno cez výbor, možno akokoľvek, aby sme tento problém dokázali vyriešiť. Mám ešte 5 minút, skúsim to akoby vysvetliť. Čiže ešte raz, teraz už budem používať priamo to, čo hovoria samosprávy, to, čo hovoria o tomto probléme, to, čo ich trápi. Čiže nemožnosť zostavenia rozpočtov samospráv. Jednoducho skutočne podľa tých aktuálne platných pravidiel samosprávy môžu schváliť len taký rozpočet, v ktorom budú výdavky maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka, hej? Čo teda je pre nich veľmi ťažké a pre veľa samospráv nemožné. Prečo? Pretože sa na nich vzťahuje dlhová brzda. Hej, pričom teda oni ten dlh nijak nespôsobili, hej? Druhá vec je, a teda, čo z tej debaty som zachytil, však je nás tu 150 a každému by malo záležať na rozvoji samospráv, tak podľa toho, ako každý vystupuje, aj záleží. No ale tento stav spôsobí napríklad paralýzu investícií, pretože jednoducho znemožní to samosprávam v nasledujúcom období prijímať úvery na kľúčové investície. Jednoducho pozastavia sa aj tie projekty investičné, ktoré by mohli, hej? Toto je to kľúčové, že hovoríme tu o rozvoji, hovoria predkladatelia zákona o reforme o tom, že pomôžu samospráve. Realita je proste úplne úplne opačná. No, takisto sa v tom danom stave vlastne vytvára taká tá kolektívna vina samospráv. Už som to spomínal. 99 % dlhu produkuje ústredná štátna správa. Samospráva tvorí 1 %, ale všetky tie dôsledky tej viny, ktorú nespôsobili, jednoducho sa vlastne prenášajú na nich. No, samozrejme, ja teda som vždy ten, kto hovorí o rozpočtovo zodpovednom rozpočtovom hospodárení. A teraz to týmto vlastne samosprávy nežiadajú, aby sa mohli nekontrolovateľne zadlžovať. Práveže zákon č. 583 z roku 2004 o rozpočtových pravidlách samospráv je veľmi prísny, je zásadne prísnejší než ten zákon, ktorým sa riadi ústredná štátna správa a vidíme, že funguje. Čiže samosprávy tu nechcú, aby sa nekontrolovane zadlžovali. Chcú len to, aby sa na nich nevzťahovala aktívna daňová brzda a aby mohli vlastne fungovať tak, ako fungujú. Zopakujem, 86 miliónov dlhu vytvorili a podobné číslo bude aj tohto roku a proste podobné nejaké číslo by bolo aj v tom ďalšom roku, ak by teda mali voľné ruky. Takže som presvedčený, že existujúce pravidlá na to, aby samosprávy fungovali zodpovedne a zodpovedne sa financovali a zodpovedne teda fungovali, sú OK. Jediné, čo potrebujú, je skutočne, aby sa na nich nevzťahovala aktívna daňová brzda. Toto je niečo, čo je zásadný a aktuálne najväčší problém všetkých samospráv na Slovensku, skutočne sú pod týmto listom, ktorý sme každý z nás dostali, podpísaný aj ZMOS, aj Únia miest a samozrejme aj SK8 ako združenie žúp. Takže, keď tu všetci hovoríme, že riešime problémy samospráv, tak riešme tie problémy, ktoré samé samosprávy považujú za dôležité. Som presvedčený, že tu majú absolútnu pravdu a dnes je už len v našej moci tohto zákonodarného orgánu, aby sme tu našli 90 hlasov plus, ale ja som presvedčený, že za takéto niečo vieme sa spojiť. Skutočne teda ja by som povedal, že všetci, hej, ale potrebných je tých 90 hlasov ústavných. A toto, prosím, by sme mali, čo najskôr vyriešiť. Veľmi pekne ďakujem pánovi predsedajúcemu, lebo aj ja som sa odchýlil, hej, od témy, ktorú tu máme v zlúčenej rozprave, ale skutočne som chcel na toto poukázať a uchádzam sa o to, aby sme tu všetci spoločne našli riešenie pre tento skutočne pálčivý a aktuálny problém. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia. No, myslím si, že tento návrh zákona, respektíve teda všetky štyri, keďže sme v zlúčenej rozprave, myslím si, že je to v podstate relatívne jasné. To, či je funkčné obdobie štyri roky alebo päť rokov pre samosprávy a už vôbec sa teda nebavme o Národnej rade ako takej, toto nerieši žiadny z problémov Slovenska. Skutočne nerieši. Dobrý starosta, dokážu ho znovu zvoliť a nemá teda päť rokov, má ďalšie štyri, už má dokopy osem. Nájdeme starostov, ktorých proste zvolia šesťkrát, hej? Takže skutočne tuto problém podľa mňa nie je a hlavne teda, ale tento návrh nevyrieši žiadny z problémov Slovenska. Druhá vec je tá, že ja si myslím, že skutočne môžeme túto tému akoby uzavrieť tým, že veď je to ústavný zákon, treba 90 hlasov. Počúvam tu, sedím tu v podstate od rána a tá zhoda nijak nie je. Nepočul som od nikoho z opozície, že teda je schopný a ochotný podporiť toto, lebo sa mu to zdá ako dobré riešenie. Čiže ja si myslím, že buďme racionálni a buďme efektívni. Myslím si, že tu je skutočne najlepšie odísť z kratšej cesty. Ale chcem byť skutočne konštruktívny a chcem tú pozornosť obrátiť na niečo, kde by sme, ale že fakt mali hľadať zhodu, hej? Pretože tiež je to ústavný problém, ústavná väčšina je tam potrebná a je to skutočne jeden zo zásadných problémov, ktoré teraz trápia samosprávy, hej? Na toto by som chcel vlastne upozorniť a toto by sme mali riešiť. No, situácia je tá, že teraz zoberme aktuálne čísla tohtoročné. Teraz boli aktualizované Štatistickým úradom. Slovensko ako také, ústredná štátna správa vygenerovala 7 miliárd deficitu minulý rok, alebo 6,1 desatiný Teraz boli aktualizované štatistickým úradom. Slovensko ako také, ústredná štátna správa vygenerovala 7 miliárd deficitu minulý rok, alebo 6,1 desatiny miliardy. Ak teda zoberiem, že 900 miliónov zostalo na účtoch Sociálnej poisťovne, to sú vlastne už len hračky s číslami. Zároveň samosprávy, hej, všetky dokopy, obce aj VÚC-ky, vygenerovali 86 miliónov zisku, hej? 6,1 miliardy 86 miliónov. Skutočne vidíme, že ústredná štátna správa sa neuveriteľne zadlžuje, samosprávy sa zadlžujú minimálne. Čiže, ak môžeme niekoho za prvé pochváliť a za druhé, kde by sme mali brať vzor nejakého hospodárenia, tak sú to samosprávy, hej? Pretože fakt 86 miliónov je v horizonte ich rozpočtov dokopy nič. No, zároveň ale platí to, že ústavný zákon, pardon, o rozpočtovej zodpovednosti hovorí, že, ak je teda deficit vyšší ako 54 % hrubého domáceho produktu, alebo teda dlh vyšší, hrubý dlh vyšší ako 54 % hrubého domáceho produktu, tak je aktivovaná dlhová brzda. Je aktivovaná a tá sa týka aj štátu, ten si z toho, bohužiaľ, moc nerobí, ale týka sa dnes aj samospráv, hej? A samosprávy už v podstate začínajú tvoriť rozpočty pre budúci rok a jednoducho ten hlavný dnešný problém, ktorý samosprávy majú, je, že to nevedia, že tá dlhová brzda, ktorá zasahuje aj ich, im spôsobuje veľké problémy a žiadajú, každý z nás sme dostali proste informáciu, list ako spoločnú žiadosť stavovských organizácií samospráv o to, aby sme teda opravili ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, zmenili ho. To je to, čomu by sme sa tu mali všetci venovať a kde by sme skutočne mali nájsť zhodu a urobiť to, hej? Pretože 99 % dlhu robí ústredná štátna správa, 1 % dlhu robia samosprávy. Ale, bohužiaľ, ten zákon ich zasahuje úplne rovnako a v kombinácii ešte s tým, že teda budú voľby do VÚC-iek a teda aj obcí, tak tam vlastne ten problém je ešte väčší so zostavovaním rozpočtov. Čiže o toto sa uchádzajú samosprávy, o tomto probléme hovoria, hej? Nevidel som list, že by hovorili, že ich teda zachráni päťročné funkčné obdobie alebo alebo. Tomuto by sme sa, prosím, mali venovať. Tu by sme mali spoločne nájsť nejakú cestu, lebo vidím, že Ministerstvo financií sa do tohto nejak nehrnie. Nevidel som ani žiadny koaličný návrh. Opozičný, chápem realitu, ani nebudem dávať, pretože 90 hlasov nezíska. Čiže hľadajme spolu spoločne nejakú cestu, možno cez výbor, možno akokoľvek, aby sme tento problém dokázali vyriešiť. Mám ešte 5 minút, skúsim to akoby vysvetliť. Čiže ešte raz, teraz už budem používať priamo to, čo hovoria samosprávy, to, čo hovoria o tomto probléme, to, čo ich trápi. Čiže nemožnosť zostavenia rozpočtov samospráv. Jednoducho skutočne podľa tých aktuálne platných pravidiel samosprávy môžu schváliť len taký rozpočet, v ktorom budú výdavky maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka, hej? Čo teda je pre nich veľmi ťažké a pre veľa samospráv nemožné. Prečo? Pretože sa na nich vzťahuje dlhová brzda. Hej, pričom teda oni ten dlh nijak nespôsobili, hej? Druhá vec je, a teda, čo z tej debaty som zachytil, však je nás tu 150 a každému by malo záležať na rozvoji samospráv, tak podľa toho, ako každý vystupuje, aj záleží. No ale tento stav spôsobí napríklad paralýzu investícií, pretože jednoducho znemožní to samosprávam v nasledujúcom období prijímať úvery na kľúčové investície. Jednoducho pozastavia sa aj tie projekty investičné, ktoré by mohli, hej? Toto je to kľúčové, že hovoríme tu o rozvoji, hovoria predkladatelia zákona o reforme o tom, že pomôžu samospráve. Realita je proste úplne úplne opačná. No, takisto sa v tom danom stave vlastne vytvára taká tá kolektívna vina samospráv. Už som to spomínal. 99 % dlhu produkuje ústredná štátna správa. Samospráva tvorí 1 %, ale všetky tie dôsledky tej viny, ktorú nespôsobili, jednoducho sa vlastne prenášajú na nich. No, samozrejme, ja teda som vždy ten, kto hovorí o rozpočtovo zodpovednom rozpočtovom hospodárení. A teraz to týmto vlastne samosprávy nežiadajú, aby sa mohli nekontrolovateľne zadlžovať. Práveže zákon č. 583 z roku 2004 o rozpočtových pravidlách samospráv je veľmi prísny, je zásadne prísnejší než ten zákon, ktorým sa riadi ústredná štátna správa a vidíme, že funguje. Čiže samosprávy tu nechcú, aby sa nekontrolovane zadlžovali. Chcú len to, aby sa na nich nevzťahovala aktívna daňová brzda a aby mohli vlastne fungovať tak, ako fungujú. Zopakujem, 86 miliónov dlhu vytvorili a podobné číslo bude aj tohto roku a proste podobné nejaké číslo by bolo aj v tom ďalšom roku, ak by teda mali voľné ruky. Takže som presvedčený, že existujúce pravidlá na to, aby samosprávy fungovali zodpovedne a zodpovedne sa financovali a zodpovedne teda fungovali, sú OK. Jediné, čo potrebujú, je skutočne, aby sa na nich nevzťahovala aktívna daňová brzda. Toto je niečo, čo je zásadný a aktuálne najväčší problém všetkých samospráv na Slovensku, skutočne sú pod týmto listom, ktorý sme každý z nás dostali, podpísaný aj ZMOS, aj Únia miest a samozrejme aj SK8 ako združenie žúp. Takže, keď tu všetci hovoríme, že riešime problémy samospráv, tak riešme tie problémy, ktoré samé samosprávy považujú za dôležité. Som presvedčený, že tu majú absolútnu pravdu a dnes je už len v našej moci tohto zákonodarného orgánu, aby sme tu našli 90 hlasov plus, ale ja som presvedčený, že za takéto niečo vieme sa spojiť. Skutočne teda ja by som povedal, že všetci, hej, ale potrebných je tých 90 hlasov ústavných. A toto, prosím, by sme mali, čo najskôr vyriešiť. Veľmi pekne ďakujem pánovi predsedajúcemu, lebo aj ja som sa odchýlil, hej, od témy, ktorú tu máme v zlúčenej rozprave, ale skutočne som chcel na toto poukázať a uchádzam sa o to, aby sme tu všetci spoločne našli riešenie pre tento skutočne pálčivý a aktuálny problém. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.