Videokanál poslanca

===== Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, no bavíme sa skutočne o odbornom zákona a v takomto nejakom duchu by som teda rád viedol aj ja moje vystúpenie. Tak isto hneď na úvod poďakujem pánovi ministrovi, ktorý skutočnej zhrnul tú debatu z výboru a vyjadril sa ku kopu veciam, toto skutočne oceňujem. Jasný fakt je, že bol potrebný aj je potrebný nový zákon. Svet sa mení samozrejme a teda to tiež akože môžem oceniť a teda aby som len nekritizoval, áno, je potrebný nový zákon. Tak isto, vidím tu aj kolegov pána ministra z ministerstva financií, tak isto bola dohoda, že sa stretneme a že budeme rokovať rozprávať aj to sa stalo. Tak isto chcem oceniť a poďakovať za stretnutie skutočne odborné a debatovali sme na ministerstve financií o viacerých ustanoveniach tohto zákona. Takže teda určite to chcenie ja ho vnímam, hej, že je. Akurát, bohužiaľ, trochu cítim že teta do chcenie a ten výsledok nejde byť úplne v súlade. Samozrejme v návrhu zákona sa nájdu nájsť aj dobré ustanovenia, ako som už povedal, ale určite tak z princípu veci sa budem venovať skôr tým ustanoveniam ktoré, mám taký pocit, že prinášajú viac problémov ako úžitku. Takto to jemne poviem. Zároveň teda už, ako to aj pán minister avizoval, dovolím si predniesť jeden pozmeňujúci návrh, ten spomenul a potom ešte jeden doplňujúci návrh.
Dobre, veľmi rýchlo, len všeobecne. Áno, však v súčasnosti máme platný zákon 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Fakt svet sa mení a jednoducho treba to zmeniť už keď už pre nič iné, tak preto, že teda tieto elektronické registračné pokladnice sa už nepoužívajú a jednoducho fakt v tom zákone to celé bolo zmätočné a ťažko sa v tom orientovalo podnikateľom. Áno, novým zákonom teda by sa malo dosiahnuť, malo by sa dosiahnuť sprehľadnenie zákona a teda aj vo vzťahu k novým trendom v evidencii tržieb a teda sám predkladateľ píše, že sa prihliada na poznatky z praxe. Povieme si.
No, zavádza sa nový typ pokladnice softvérová online registračná samozrejme, toto treba len pochváliť, že teda ideme trochu s dobou. Ale teda poďme už k veci. Čiže v tomto novom zákone sa nanovo definuje osoba, ktorá je povinná evidovať tržbu prostredníctvom pokladnice eKasa. Tento zákon teda sa vzťahuje na predávajúceho, hej, ktorým je teda buď fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá má oprávnenie na výkon podnikania alebo na výkon inej samostatne zárobkovej činnosti a prijíma teda tržbu za predaj tovaru alebo za poskytovanie službe bez ohľadu na to, kde má teda trvalý pobyt alebo sídlo. Takže toto je vlastne to vymedzenie kde sa budeme baviť. Dane treba platiť, to tu poviem úplne na začiatok, jednoducho to je fakt ktorý si myslím, teda že by sme sa mali zhodnúť aj s ministrom aj s celým ministerstvom. Proste a ctím si to, áno dane treba platiť, opakujem ešte raz. Teda minimálne z dvoch dôvodov a teda jeden je samozrejme, že teda štát z vybratých daní zabezpečuje verejné statky, verejné služby úplne jasné to je, myslím jasné každému. Ale zároveň je tu ešte jeden, hej, dôvod a to je teda, že určite teda treba vyžadovať a kontrolovať evidenciu, hej, tržieb, platieb, aj teda platenie daní práve kvôli zachovaniu férového podnikateľského prostredia. Myslím, že tiež všetci vnímame, že poctivému podnikateľovi, ktorý teda plní si povinnosti, platí dane, eviduje tržby sa teda samozrejme ťažko sa mu potom konkuruje nejakému nepoctivému podnikateľovi alebo rovno podvodníkovi, ak to takto poviem, ktorý teda dane neplatí. Verím, že rovnaký cieľ má aj ministerstvo financií.
No a práve teda sa chcem venovať vlastne, pardon, kde to neplatí, kde ten zákon má určité diery, ktoré by teda bolo dobré zabezpečiť a kde teda som, mám taký pocit, že to MF sa skutočne nespráva v súlade s týmto legitímnym cieľom, respektíve si ho nevšíma.
Dobre, hovorím, som rád že teda pán minister si všimol môj pozmeňujúci návrh a že teda sa k tomu sa k tomu aj vyjadril. I keď teda nie tým ž esa to zaeviduje, ale dobre, však keď povieme si. No, dnes teda sa v novom zákone teda v § 3 ods. 2 sa teda píše, že komu teda povinnosť evidovať, alebo teda na koho sa nevzťahuje povinnosť evidovať tržbu, hej, podľa odseku 1. No a teda je tam teda predaj tovaru prostredníctvom predajných automatov, to by som akoby nechal bokom, ale teda zvýrazňujem to. Ale teda ešte dôležitejšie sú vlastne tie služby, služby poskytované prostredníctvom predajných automatov. Čiže dnes zákon prináša generálnu výnimku na to, že teda nemusí používať podnikateľ eKasu ak teda predáva svoje služby, ale aj tovar teda, prostredníctvom predajných automatov. Všetci vnímame v tejto súvislosti dve veci vôbec nie malé a vôbec sa nejedná o malú sumu. Jedna vec sú teda parkoviská, hej. Možno kedysi v minulosti to malo význam, že tam bola nejaká pokladnička, že na tom parkovisku nebola elektrika, čo ja viem čo všetko, hej. Ale dnes je proste tie parkoviská to tak sú veľká, veľká časť, točí sa tam kopu peňazí, takto to jednoducho poviem. Parkoviská sú všetky napojené, alebo veľká väčšina už na internet. Funguje to celé bez človeka, je tam automatická rampa, ktorá automaticky odčíta ŠPZ-ku automaticky proste zabezpečí čas, platenie, všetko. Jednoducho dnes ja nevidím žiadny dôvod aby teda napríklad takéto parkoviská nemuseli mať eKasu. V situácii, kedy to teda nariaďujeme kopu ostatným. Všetci malí podnikatelia, furt budem spomínať toho malého potravinára, alebo teda predajcu potravín na Orave, všetci musia, ale tieto veľké parkoviská nie sú. Skutočne je to priestor kde, dovolím si povedať, sú veľké daňové úniky. Ďalšie čo určite, hneď ako to poviem, si každý jeden spomenie tú, tie automatické umyvárky, hej, to akékoľvek už pomaly na dedinách sú, hej, ale akékoľvek aj malé mesto proste ich má viacero, sú využívané, častokrát keď tam človek ide ešte pomaly stojí teda v rade než sa dostane do toho svojho boxu. Zasa je to všetko vyradené z povinnosti teda používať eKasa. Zasa úplne, úplne nezmyselne sú tam kamery, ktoré sledujú tú situáciu, je tam samozrejme vôbec ten obslužný automat kde teda zaplatíte, je tam väčšinou samozrejme zapojený internet, všetko, všetko, všetko. Je to jasná diera v zákone, v zákone ktorú by určite, určite, určite, bolo dobré zaplátať.
Možno si spomínate takú tú debatu a v tomto chcem porovnať, že teda štát po novom chce vysokohorské chaty, kde ich je koľko, štyri, päť, tých vysokohorských chát vo Vysokých Tatrách, tam sa rieši, že teda mali by byť pripojené na internet a mali by teda mať eKasa a všetky tieto veci plniť, hej. Tam sa je to starý svet, bude sa fakt pri konečnom množstve chát dalo by urobiť ozaj výnimku a do nejakej miery ju ten zákon aj prináša v jednom z ďalších bodov, myslím že bod 7, hej, v tom odseku 2. Ale jednoducho to sa akoby rieši, hej, a to sú hovorím štyri chaty, minimum, a proste tieto to sú len vo veľkých mestách sú to desiatky parkovísk, desiatky týchto boxov to sa nerieši. Čiže poviem to aspoň takto, že rád počujem, že aspoň pán minister a teda zjavne aj kolegovia z vládnej koalície toto vnímajú a teda v nejakej ďalšej novelizácii to chcú zaviesť. No, ja poviem, že keď to chceme robiť férovo a keď to chceme skutočne urobiť, ja som presvedčený, že sa to dá urobiť teraz a že sa dá maximálne, chápem že nemusia byť do prvého marca, či kedy to má byť účinnosť, byť pripravení. Dáva sa tam samozrejme dať nejaké odloženie účinnosti, okej, akokoľvek. Ale teda minimálne by to bolo dobré urobiť čím skôr, hej. Aspoň beriem slová pána ministra, že sa tomu bude venovať.
No, toto teda prináša samotný návrh zákona. Prečo hovorím, že nie je to také, že vidím tam tú dieru a možno aj dieru ktorú chce niekto sa o ňu akoby starať, lebo takáto pripomienka normálne aj bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní od verejnosti a nebola akceptovaná. Proste jednoducho nebola. To všetko sa dalo dať do toho návrhu zákona. Kľudne sa tam mohla dať odložená účinnosť tohto konkrétneho bodu, to všetko akoby je. No ministerstvo tam napísalo to vyjadrenie, že teda predkladateľ trvá na navrhovanom znení dotknutých ustanovení, nakoľko je presvedčený, že ich formulácia je vhodná na účely naplnenia cieľov akčného plánu boja proti daňovým únikom ktorým je najmä efektívnejší výber daní, eliminácia daňových únikov a zlepšenie stavu verejných financií. Som presvedčený, že takéto vyjadrenie v zmysle toho, že umožňujeme aby parkoviská, alebo teda poviem to takto, že celkove, že tie predajné automaty boli mimo je nieže v súlade, je v príkrom rozpore. To je jedna vec prečo to tu takto a nahlas spomínam. No ďalšia vec je, že teda nestačí to, ešte sa dokonca na pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol schválený na finančnom výbore priniesli ešte ďalšie výnimky, že nešlo sa v súlade s tým, že pán minister povedal, že okej, spravíme to v nejakej ďalšej novelizácii. Práve naopak, pozmeňovák, ktorý teda podal pán poslanec Karas, ale však teda, áno všetci vieme, že to teda bolo pripravené na ministerstve financií a bolo aj povedané, však okej, je to v poriadku, to nekritizujem, prináša ďalšie výnimky, ďalšie oblasti, ďalšie subjekty podnikateľské, ktoré nebudú spadať do eKasy. Aj to je zasa teda už v súlade, čiže toto, na toto chcem ešte upozorniť, že teda sa tam dali ďalšie. Ale teraz viete, že keby to boli že tie malé obchodíky na Orave, hej, kde ten obchodík ledva žije, ledva žije, hej, zákazníci, 2/3 zákazníkov má v Poľsku a je rád že je rád, hej, že by ten mal akoby nejakú výnimku. No proste nie, takto to, bohužiaľ, nie je. Ale keď sa pozrieme, tak vyradili napríklad teda z používanie eKasy elektronické mýtu, hej, diaľničné nálepky. Proste veľká firma, ktorá akože sakra by asi mala vedieť zabezpečiť eKasu, veď je to celé založené na elektronických prenosoch, na satelitoch, na všetkom. Stálo to milióny, hej, EHA vydobyli si výnimku, že nebudú musieť spadať to eKasy. Jedna proste z oblastí kde je teda, bolo kopu daňových únikov aj v minulosti, alebo vôbec únikov, však teda pamätáme si tieto mýtne tendre a budem pokračovať aj aktuálne, aktuálnou situáciou, proste zasa si tu niekto vydobyl výnimku. Hovorím pochopil by som to u obchodíka, obchodu v malom obchode na Orave, ktorý za chvíľku zanikne a štát bude hľadať ako dotovať, ako zaplatiť niekomu aby tam nebola potravinová púšť, hej, aby tam nejaký obchodík bol aspoň trikrát do týždňa, bavme sa o tom. Ale nie aby teda diaľničná známka, hej, proste mýto nemuseli používať eKasu. Nerozumiem ako je to v súlade s plánom proti daňovým únikom, no ale dobre.
No a keby, ešte by to nestačilo, lebo proste bol tam pridaný ďalší bod v rámci dodávky elektriny, plyny, pary, studeného vzduchu, zberu úpravy dodávky vody, čistenia odvodu odpadových vôd. Veď dobre, väčšinou to tam ide cez faktúry, hej, ale aj toto akože, prečo si, však to sú všetko veľké spoločnosti z veľkej časti prirodzené monopoly, preto zrovná títo majú výnimku, že nemusia používať eKasu. A viete čo je ten paradox, však je tam aj nejaké odôvodnenie a ja ho prečítam. Tak nemusia, či už mýtu, alebo teda vodárne, elektrárne a títo používať eKasu z dôvodu zníženie administratívnej záťaže, hej, preto sa teda navrhujú výnimky z povinnosti evidovať tržbu pri predaji vybratých tovarov a poskytovaní osobitných služieb, hej. Je to tu ešte aj vyčíslené stále tá istá suma, ale dobre, je tu nejakých 104 400 že sa teda ušetrí, hej, čiže aj tuto sa teda priznáva, že to samozrejme má nejaké administratívne náklady, je to zložité, nie komplikácia procesov a stojí to peniaze. A zasa si to niekto veľký a silný vydobyl že nemusí. A tí malí a slabí proste musia, hej, proste takto, presne takto by to byť nemalo.
No aj ešte sa vrátim k tomu mýtu. To mýto bolo vysúťažené, stálo to teraz, neviem to z hlavy, nepamätám si to, nejakých 55 miliónov. Sú tam asi štyri dodatky na tento rok asi za, ja neviem už asi 22 miliónov alebo koľko. Napríklad je tam dodatok v súvislosti s transakčnou daňou, hej, ten poskytovateľ mýta, ... si proste, dal dodatok v sume, nepamätám si to číslo, rádovo okolo 100 tis. euro, kde si teda účtuje, že sa musí prispôsobiť transakčnej dani, hej. Tak ale vydobyli si že nepotrebuje eKasu. Akože nie, takto nevyzerá podľa mňa boj proti daňovým únikom, takto nevyzerá stráženie verejných financií, fakt že nie. Dobre, to je ďalšia vec. Čiže tuto by bolo skutočne dobré sa fakt na toto pozrieť.
Poďme ďalšími ...
=====

Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, ďakujem pekne. Ja si myslím, že áno, že táto odpoveď by mala potešiť skutočne, že desaťtisíce možno stotisíce občanov, ktorí teda túto fotovoltiku majú. Pravda je skutočne, že tie bežné občianske inštalácie sú max 10 možno niekto má 12 KW nie je 1 MW. Čiže viete, pán minister potvrdiť teda aj to, že nech je to teda akákoľvek forma, že má aj nejakú flexi batériu, že teda ako by požičiava a vracia sa tá energia. Respektíve, že keď ju aj akoby predáva, ale v týchto minimálnych množstvách, čiže je to limitované tým, že pokiaľ nie je vlastníkom oprávnenia podnikať v energetike, čiže všetky tieto malé v akomkoľvek prípade sú vyradené z platenia týchto sociálnych odvodov. Takto nejak to je. Tak?

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, ja som teda zástancom toho, že tá situácia je zložitejšia, že to nefunguje tak, že sa hazard zakáže a zmizne ten problém. Nezmizne, ja som presvedčený, že hazard teda sa nedá zakázať a tým sa ho zbaviť, ale že ho treba zodpovedne regulovať a to je práve to, že pokiaľ to bude robiť pán minister Huliak a bude to robiť takto na hulváta, ako to robí, tak to nie je žiadna regulácia, ktorá by pomáhala, ale je to regulácia, ktorá škodí a v tom sa zhodnem s každým ďalším, kto tu rozpráva. Akože na výbore sme mali 20 minút diskusie, ktorú samozrejme predseda finančného výboru zasa uťal bez toho, aby mohla tá debata byť skončená, bez toho, aby každý, kto sa chcel prihlásiť do rozpravy, vystúpil, aby vôbec sa dalo reagovať. Bol tam predložený pozmeňujúci návrh, ktorý asi ten návrh teda trošku zlepšuje, ale pán minister zahlásil, že ho ešte nevidel, že ho tam vlastne vidí prvýkrát a že vlastne s ním nesúhlasí. Akože, takto nemôžu vznikať dobré zákony, takto, takto nemôže vznikať dobrá regulácia, pán minister. Nemôže. Nemôže, takto sa to nedá robiť. Zasa, skrátené legislatívne, prvé čítanie, druhé čítanie, dnes to chcete v ideálnom prípade schváliť. Ako prečo? Naháňa vás čas, lebo treba vyriešiť nejaké konkrétne kasíno? Akože, fakt? To, toto je úplne že ukážka ako sa krajina neriadi, ako sa hazard nereguluje. Toto je cesta úplne že do, do väčších a väčších problémov pán minister a presne súhlasím s pánom kolegom, treba to stiahnuť. Ja som to povedal aj na výbore. Zísť z kratšej cesty, stiahnite to a pripravte niečo, čo dáva hlavu a pätu. Ďakujem.

Ďakujem.
Posledné dve minúty chcem venovať hlavne apelu na koaličných poslancov, chcem apelovať na ich svedomie. Idete prijať rozpočet, ktorým škodíte a klamete aj sami sebe. Idete prijať rozpočet, ktorým škodíte každému občanovi, každému SZČO, živnostníkovi a každej firme. Týmto rozpočtom zvyšujete dane, odvody, odrádzate investorov, zabíjate našu konkurencieschopnosť, škodíte celému Slovensku. Rozpočet máte založený na nerealistických číslach, ako to hovorí aj RRZ, máte ho založený aj na cielených klamstvách a ohýbaní ekonomickej reality. Tento rok vyberiete o vyše jednu miliardu daní menej, ako ste si naplánovali, napriek tomu nemáte problém opäť zvýšiť sadzby a naplánovať pre budúci rok výber daní ešte o ďalších 500 mil. vyšší. Reálne teda chcete len na daniach vybrať o 1,5 mld. viac. Už len toto je absurdná, nerealistická predstava, ale vy zároveň tvrdíte, že budúci rok ekonomika zrýchli, teda že ekonomický rast bude vyšší ako tento rok. Toto vaše tvrdenie sa už rovná ekonomickému analfabetizmu alebo, čo je ešte horšie, cielenému a otvorenému klamstvu. Tento rok bude rásť určite pod 1 % a teda budúcoročný rast 1,3 % je nedosiahnuteľný. Nie je možné z ekonomiky odčerpať na daniach ďalších 1,5 mld. a čakať rast. Rovnako cielený deficit 4,1 % je Potemkinova dedina, to je týmto rozpočtom nedosiahnuteľné číslo, realita bude výrazne horšia, deficit bude možno 4,6 %, možno aj viac, čo je deficit o ďalších cca 650 mil. vyšší. Cena za takýto rozpočet bude pre Slovensko, ale aj pre vás vysoká. Som presvedčený, že veľmi rýchlo príde zníženie ratingov, zdraženie financovania dlhu, ďalšia výrazná inflácia a teda zdražovanie a zhoršenie života občanov Slovenska. Vládnete tretí rok, nie je sa už na koho vyhovárať, ste zodpovední za pokračujúci úpadok Slovenska.
Strana SaS bude hlasovať proti predloženému rozpočtu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pardon, ďakujem pekne za faktickú. A ďakujem pekne kolega Martin že si to pripomenul. Áno, to je ďalšia vec a aj o tomto bola debata na finančnom výbore. Skutočne o predčasných dôchodcoch a tam sme to uzavreli. A ja to tu takto poviem, áno, je to politická otázka jedna z možností konsolidácie takého, že by sme nikomu nič nebrali, ale pomohli ak krajine a koniec-koncov aj tým samotným ľuďom. Ja sa uchádzam o to, aby koalícia, ktoré má tu možnosť, napríklad umožnila pracovať tým existujúcim predčasný dôchodcom. Je to náročné urobiť, chápem, rozumiem. Hovorím, mali sme tam tú debatu, ale chyba sa už stala, jednoducho Slovensko nemá na to, aby bol ten systém taký aký bol v minulosti, čo sa týka možného odchodu do predčasného dôchodku. To bola veľká chyba, áno. Ale takto by sa to dalo akoby nahradiť, alebo respektíve aspoň trochu tú chybu zmierniť ak by tí ľudia mohli pracovať. Áno, poberali by predčasný dôchodok, ale zároveň by mohli pracovať, platili by zdravotné odvody, sociálne odvody a ten problém by sa aspoň takto znižovalo. A navyše samozrejme ešte to, že tí ľudia chýbajú proste hospodárstvu. To boli rušňovodiči, strojári, proste ľudia, ktorí fakt akože boli ešte schopní robiť a v podstate boli pripravení robiť. Len teda tie podmienky boli tak výhodné, že sa rozhodli ísť do predčasného dôchodku. A dnes si možno oddýchli a vedeli by ešte pomôcť, a vedeli by ten problém aj svojimi vlastnými odvodmi zmenšiť.

Dobre, ja v podstate len pár myšlienok. Vážený pán predseda, vážený pán, vy ste tiež predseda, že. (Reakcia z pléna.) Generálny riaditeľ, pardon, jasné. Kolegyne, kolegovia, no máme tu jedného z najväčších firiem, hej, na Slovensku. Skutočne ten rozpočet, rozpočet Sociálnej poisťovne je obrovský a ja chcem len jednu vec povedať, že ono to tak dobre znie ten rozpočet je vlastne vyrovnaný až prebytkový napohľad, hej. Len treba, prvé to treba vždy opakovať, pán generálny riaditeľ to povedal, hej, 2,3 necelé 2,3 mld. je zo štátneho rozpočtu transfer, hej, čiže ten dobre vyzerajúci rozpočet Sociálnej poisťovne dobre vyzerá preto, lebo jednoducho sa na to všetci skladáme a treba teda dodatočných cca 2,3 mld. aby sme boli schopní zaplatiť všetky dôchodky ktoré teda sa vyplácajú. To je to prvé čo chcem aby tu zaznelo. Je fakt veľa hodín, už aj ja tie čísla ledva vnímam. To je jedna vec.
Druhá vec je tá, že veľmi často to zaznieva, hej, keď aj toto poviem, no jasné, keby nebol II. pilier však vlastne je to celé v pohode. Nie je, hej, II. pilier je veľmi dôležitý a jeho budúcnosť bude ešte dôležitejšia. Áno, dnes je ten transfer 1,1 mld. cca do druhého piliera (Reakcia z pléna.) 1,2 dobre, okej, čiže áno, 1,2 mld. sa vlastne posúvajú peniaze, to sú tie, to sú tie osobné dôchodkové úspory sporiteľov, hej, tie tam idú. A niekto povie, no jasné, keby sme zrušili II. pilier, tak to bude v prvom a už to bude dobre. Nebude, hej, ešte stále by chýbala miliarda, ale, a to je b) a to poprosím pána riaditeľa, lebo si fakt nepamätám presne to číslo, dnes už ale aj II. pilier vypláca dôchodky, čiže už to nie je že čistá 1,2 mld. ktoré tam odchádzajú, ale ten II. pilier koľko vyplatí. (Reakcia z pléna.) Tak presne toto si pamätám aj aj, áno, okolo 250 mil. je vlastne čo už II. pilier vypláca dôchodky. A toto číslo bude samozrejme s každým rokom rásť. A toto číslo bude samozrejme s každým rokom rásť. Takže to je tá druhá vec, ktorá chcem aby tu zaznela. To riešenie nie je II. pilier decimovať, likvidovať, znižovať čokoľvek. Ten II. pilier treba chrániť, ideálne jeho veľkosť posilnovať a toto je to, to si odkladáme peniaze do budúcna. Všetko čo dnes odíde do II. piliera sme si áno odložili dnešnú spotrebu a o to ľahšie sa bude dýchať nám a našim deťom, a našim vnukom. Takže toto som chcel tiež aby zaznelo.
A ešte jedna vec poviem, tak možno na úsmev, pán generálny riaditeľ nebol na výbore, bol na služobne. Však áno, lebo celé sa to deje tak rýchlo, že to proste nejak nevyšlo, ale nevadí. Ja to chcem pochváliť, že aj nabudúce pošleme pána generálneho riaditeľa na služobku. Mal tam troch kolegov, myslím že pána ekonomického riaditeľ, alebo finančného riaditeľa, aby som bol presný, a ďalších dvoch kolegov. Skutočne bola výborná debata na finančnom výbore. Padlo kopu informácií, páni mali skutočne všetky informácie. Bavili ste sa aj o tých PN-kách kde som som presvedčený že sa robí dobrá robota, zasa aby som aj pochválil tam kde je čo. A skutočne tá diskusia bola fakt dobrá, bavili sme sa zodpovedajúco a som rád, že to tak bolo tak nadnesene, hej, že teda, že tam vlastne mali ste tam dobrých zástupcov, to som chcel povedať. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja skutočne mám tú istú tému. Ja som už tento procedurák raz dával a takto, že nejde o nás. My to nejak zvládneme. Vidíme, že sme dorazili všetko, len sú tu zamestnanci. Ten princíp a tak to aj myslel pán kolega Saloň, že chcelo sa prerokovať rozpočet. To sa stalo. Je tu, je tu skutočne kopu zamestnancov, ktorí sú tu od rána, budú tu do polnoci, ráno od deviatej budeme chcieť, aby tu boli znova. Kašlať na nás, ale myslime na tých ľudí, ktorí zabezpečujú toto naše rokovanie. O to ťa chcem, pán predseda, poprosiť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, opäť kolegyne, kolegovia, kolegyňa, kolegovia, no, v podstate tému máme veľmi podobnú ako sme mali pred chvíľou. Jedna vec teda boli tie qr kódy, čo bola teda nejaká možnosť preplatenie teda tých malých vecí, a teda tu sa bavíme o e-faktúre, o povinnej e-faktúre, elektronickej faktúre. No, tu budem jasne kritický a už to, že to Európska únia chce zavádzať teda od roku 2030, považujem za, za zlý nápad, hej, že povinne. A to, že sa do toho chce pustiť Slovensko akože od 1. 1. 2027, akože na, teda smerom k Európe na dobrovoľnej báze, ale na Slovensku v povinnej, v celej tej šírke, považujem za veľmi, veľmi zlý, veľmi nebezpečný, veľmi komplikovaný nápad. Ja budem, tu som našťastie pripravený, na túto tému som bol pripravený a poviem aj konkrétne, ale jednoducho toto je skutočne veľký problém. Veľký problém, a tu veľmi, veľmi odporúčam, aby počúvala vláda, ministerstvo financií, aby počúvala ten podnikateľský sektor, hej. Aj tých veľkých, aj tých malých. Skutočne popri tom všetkom, čomu čelia, popritom všetkom množstve komplikácií vo finále, vôbec ťažkého podnikateľského prostredia, ale aj nových, tých morových rán, ktoré vláda dala, či už daňových, alebo odvodových, tak toto vie byť akože skutočne veľký problém a teraz to rozmením napr. na tých malých, že áno, zasa ja poviem, zasa rozumiem, že dane platiť treba a elektronický formát akože je, je niečo, hej viacej. Áno, určite je to nejaký abgrat kontrolného výkazu, hej. Ale viete, je kopu malých živnostníkov, ktorí dnes, dobre, vypísal tú faktúru, proste ručne, urobil ju, spravil ju. Mal 70 rokov, proste vedel, kachličkoval, vie kachličkovať, vie byť inštalatér, vie byť čokoľvek v tom, v tom stavebnom sektore, ale určite nevie a nechce byť proste vystavovateľ elektronických faktúr.
Za prvé, nerobí s počítačom, za druhé, jednoducho všetky veci, ktoré mal, mu robila účtovníčka, či už raz mesačne, alebo raz ročne, podľa veľkosti akokoľvek, ale proste aby robil takýto malý podnikateľ elektronickú faktúru na povinnej báze, tak má dve možnosti. Ak má 70 rokov povie si, že odíde do zaslúženého dôchodku, alebo si povie, že bude robiť veci, ale, že fakt na čierno, že zruší tú svoju živnosť a jednoducho sa na to vykašle. To je, to je ten segment skutočne tých malých, hej. Tam to fakt môže mať, že úplne, že kontraproduktívny. Ja samozrejme vnímam, že sú tam daňové úniky a čím je ten daňový systém horší a vyšší, tým sú vyššie, ale jednoducho môže sa stať, že to tam bude, že ešte väčšie a že úplne čierne. Zo šedej ekonomiky bude čierna. Čiže to je jeden, jeden veľký problém. No a potom na druhej strane aj veľké firmy. Ono kopu tých veľkých firiem má tie svoje elektronické formy faktúr, všetko importuje sa to, to funguje akože roky, čiže to nie je, že by sa tomu bránili, len jedna vec je, keď majú k tomu prístup v rámci, či už korporátu, alebo v rámci partnerov obchodných, kde je dôvera , kde tieto veci fungujú, ale tuto sa štát, a tam potom cez ten prapor, systém a takéto, tam sa to vie dostať kade kto, tu hrozí, že tie najcennejšie, najcitlivejšie údaje firiem o ich nákladoch, o ich všetkých týchto veciach, čo čo stojí, odkiaľ nakupujú, v podstate to veľmi cenné know- how, sa dostane mimo ich firemného prostredia, dostane sa to kompletne do rúk, ešte kebyže štátu a fungujúceho štátu ako tak, ale vieme ako sa na Slovensku obchoduje s informáciami, ako sa zneužívajú veci, ako proste to jednoducho vie byť formou nekalého konkurenčného boja, čiže toto je ďalšia obrovská forma problémov, ktoré pri tejto situácii vzniknú. Toto takisto treba mať na pamäti.
Ďalšia vec je, pán minister to načrtol, že áno, teda chce to robiť akoby na tom podklade toho, čo bude európske, ale určite to tak bude? Nebude niečo, čo má začať 1. 1. 2027, odloží sa to na 1. 1. 2028, poťažne 29, bude to inak. Kopu vecí sa zaplatí a od 1. 1. 2030 sa zistí, že to vlastne tá Európa robí nejak inak a treba to prerábať na novo a proste na novo, a to neni, že len na strane štátu, to je samozrejme vždy aj na strane, na strane tých firiem. Takže toto je, toto je ďalšia rovina, rovina problémov. No, môžme si, môžme si prejsť akože také skutočne, také tie už konkrétne veci, ktoré by som bol rád, aby tu zazneli, ktoré sú výhrady a výhrady od rôznych, či už hovorím, zamestnávateľov, alebo ľudí, ktorí sa tomuto už venujú. No, prvá vec je, že a to hovorím jasne, nerealistický čas na prípravu, hej. Máme koniec roka 2025 a od 1. 1. 2027 to už má byť čisto povinné. To skutočne považujem za príliš krátky, príliš šibeničný čas na to, aby sa to celý ten systém proste aplikoval. Fakt to neni úplná sranda, to je zložité. Nehovorím to len ja, túto výhradu som zachytil od Republikovej únie zamestnávateľov, od Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení a od Združenia podnikateľov Slovenska. Všetci kritizujú tento termín ako nerealistický.
Tu považujem za správny termín jeden jediný, a to je jednoducho 1. 1. 2030. Sú proste tak ako by to malo byť povinné v Únii. A zasa aj tu platí tá výhrada, veď keď to je, sakra, tak strašne dobré, tak strašne pomáhajúce, dokonca aj tým firmám, prečo sa to dáva povinne a ešte skôr než v Európskej únii. Jednoducho ja si viem predstaviť, že zasa namiesto tlaku vyrobiť ťah, okej, v segmente biznisu government, nech to je povinné. Nech štát vyrobí ten softvér, urobí to všetko tak, aby to tip, top fungovalo a nech dá do podmienok pri verejných súťažiach, áno firma, ak chceš obchodovať so štátom, no tak to pôjde len cez e-faktúru. Hej? Tam to beriem okej, proste firma chce zarobiť, štát chce nakúpiť. V tomto segmente by som si teoreticky vedel predstaviť, že by to bolo akoby povinné. Zasa sa to dá spraviť pozitívne. Nech to je pár pozitívnych bodov v súťaži, hej. Firma, ktorá to vie spraviť cez elektronickú faktúru, prečo nie, takto by sa to dalo. A zasa, ak by to vláda na dobrovoľnej báze vyrobila tak, že to skutočne bude perfektné, skutočne to bude jednoduché, fungujúce, tak potom prečo by firmy nemali byť radi, aby na to skočili zasa dobrovoľne, hej. Ešte raz to poviem, všetko čo sa ako strašne dobré, pozitívne riešenie ponúka povinne, tak mi svietia všetky kontrolky, že úplne zas až takto to nebude.
No, zasa vysoké náklady, hej. to dokonca hovorí samotný útvar hodnoty za peniaze, samozrejme to hovoria aj podnikatelia. Nemusíme sa pozerať na nadnárodnú veľkú firmu, tu sa skutočne treba pozerať na tú, na tie malé dedinské potraviny v obci so 400 ľuďmi, ktoré teda ešte to nejak celé držia a akože dneska skutočne kopu svojich dodávateľov zaplatia v hotovosti. No ale už to nebude možné, budú musieť povinne mať e-faktúru, hej. To môže byť skutočne nie, že príliš drahé aj na zavedenie. To skutočne môže byť to, že to zavrú a zasa ja sa teraz pýtam, čo tým štát získa? Hej, takže fakt treba dávať veľký pozor aj na to, že to sú aj vysoké náklady, že je fakt relevantná, relevantná pripomienka, nielen do režimu, že zasa bude nejaký tovar služby o niečo drahší, lebo e-faktúra, ale aj preto, že to môže znamenať, že jednoducho zasa nejaké potraviny skončia, a teraz sa už opakujem a že za chvíľu bude musieť prísť nejaký, nejaká politická strana, alebo teda štát, že bude dotovať, dotovať potraviny v obciach, aby si mohli ľudia vo vlastnej obci nakúpiť, lebo nie každý môže ísť do najbližšieho supermarketu.
Podľa mňa, relevantná pripomienka. Vždy treba pozerať, ja sa venujem verejným financiám, vždy sa treba pozerať aj na možné predraženie projektu. Toto nie je jednoduchý projekt ani na strane štátu, proste to bude vyžadovať softvéry, úložiská, bezpečnosť, hej, zabezpečiť tie dáta, už som to spomínal. Skutočne, že tie náklady môžu byť mnohonásobne vyššie, než sú teraz odhady a zároveň teda , tým pádom sa môže tá efektivita toho projektu stratiť. Ja rozumiem, že tým cieľom je znížiť daňové úniky, vybrať viacej peňazí do štátnej kasy, len ono to všetko prináša aj náklady a aby tie mínusy neprevážili plusy, hej. Na toto treba dávať veľký, veľký pozor.
Technická, systémová pripravenosť, v podstate ja skutočne mám obavu, či systémy štátu, či systémy finančnej správy majú jednoducho potrebné kapacity, hej. Či softvéry budú proste kompatibilné, či teda bude testovacie prostredie v poriadku, či nastane kolaps pri spustení, či pri tom všetkom nebude korupcia, hej, ako to vidíme pri IT tendroch, napr. na ministerstve vnútra. Jednoducho toto môže byť problém, ale jako pominúť teraz korupciu, teraz si predstavte ten moment, kedy 1. 1. 2027 sa svet zastaví, lebo všetky faktúry zrazu budú musieť byť proste e-faktúry, že všetky lebo to bude povinné a samozrejme, čo je povinné, tam je aj sankcia, hej, že takýto nábeh, že z nuly na sto, ja by som sa možno spýtal pána ministra, či máme niekde v histórii príklad, že takéto niečo akoby dokonale fungovalo, z nuly na sto okamžite, hej, že dávam tu fakt na zvážanie, úprimne na zváženie, celé toto vystúpenie sa snažím mať vecné, či fakt nejsť systémom segmentov, hej? Ozaj dajme úplne prví a ja by som išiel aj tam, poďme dobrovoľne biznis to government, keď chce firma obchodovať so štátom, dobre, nech od 1. 1., ale fakt aspoň 28 začne takéto niečo štát vyžadovať. Možno najprv dobrovoľne, možno potom kľudne aj povinne. Tam si to viem predstaviť, a potom postupne zasa dať možnosť firmám sa na to pripojiť na dobrovoľnej báze. Niekto sa pripojí, niekto sa pripojí neskôr, niekto sa nepripojí, zasa to len zníži zaťaženie, a taký ten momentový, momentovú silu, ktorú proste tie systémy nemusia, nemusia zvládnuť.
No a potom ďalšia vec je ešte tá, veď tuná aj samotná vláda hovorí, že teda nechce goldplating, hej. Nechce robiť európske normy zložitejšie ako ich vyžaduje Európa, ale tu do toho patrí, že aj nerobme tie normy skôr, než ich vyžaduje Európa. Ako fakt, už máme všetko vyriešené, už všetko to nízko visiace ovocie už je poberané? Už len treba spraviť e-faktúru o tri roky skôr ako to vyžaduje Európska únia? To, toto sú podľa mňa tiež veľmi, veľmi relevantné pripomienky. Už to, že o tomto takto rokujeme, dobre je ešte stále len 8 hodín, ale chcem, ako aj podnikatelia, firmy, ľudia, aby sa táto téma dostala do pozornosti, hej. Aby to nebolo, že my si to tu večer bez rozpravy vlastne posunieme do druhého čítania, v podstate možno bez rozpravy aj sa to schváli a zrazu potom sa len všetkým otvoria oči, hej.
Takže aj toto tu skutočne verím, že nás stále ešte niekto počúva, je veľa hodín, nie sú tu médiá, ľudia samozrejme riešia iné veci o ôsmej, než pozerať Národnú radu, ale prosím, podnikatelia malí, veľkí, všetci, pozrite sa! Toto je fakt veľká vec s veľkým dosahom a s potenciálne veľkými problémami na váš biznis. Takže treba skutočne sa tomuto venovať a ešte raz. Nie goldplatingu európskych pravidiel, nie zavádzaniu dopredu. Na čo, na čo? No, to by som sa možno viac chcel spýtať pána ministra, než teda kritizovať úplne dopredu, ja teda nevidím, možno som nezachytil, ale pýtam sa, proste nejasne, nejasne definované ciele a merateľné kritériá, vlastne toho, čo chceme dosiahnuť, hej. Tuto by som skutočne chcel vidieť tú zásadnú analýzu so všetkými rizikami, hej. Čo nám to zoberie? Aké je riziko toho, čo som pomenoval, že podnikatelia 65 plus, služby manuálne, stavebné, dopravné, akékoľvek, mechanici, proste, že či to skutočne nebude znamenať absolútny odchod do ilegality, do čiernej ekonomiky, lebo nebude ten 65-ročný mechanik, ktorý dokáže od vetriesky cez Tatru 148, cez
===
... podnikatelia 65 plus, služby manuálne, stavebné, dopravné, akékoľvek, mechanici proste, že či to skutočne nebude znamenať absolútny odchod do ilegality, do čiernej ekonomiky, lebo nebude ten 65-ročný mechanik, ktorý dokáže od vetriesky cez Tatru 148, cez 815, cez moderné kamióny opraviť, dokáže, ale sakra nebude, nebude s tými zrobenými prstami ťukať elektronickú faktúru, nebude, fakt nebude, kolegovia. Treba fakt aj takéto veci, takéto veci vnímať, že počúvajme to niekedy zdalo. My sme tu na tom kopčeku a častokrát je to fakt, že taká tá sklenená veža. Chcem, aby ľudia zdola kričali a potrebujete ich vážne, vážne počúvať. Fakt, že ešte raz to poviem, 1. 1. 27 sa môže zastaviť svet v momente, keď bude treba každý museť začať s elektronickou faktúrou. Takto sa to nedá zavádzať, nedá. No a samozrejme s týmto všetkým hrozia pokuty a sankcie, hej. Všetko čo samozrejme štát vymáha povinne, má v tom zákone samozrejme stanovenú sankciu, hej. Aj toto, že od prvého momentu celé povinné a od prvého momentu sa vyhrážať sankciami každému tomu podnikateľovi je ešte ďalší level toho, toho nepočúvania podnikateľa. Takže toľko asi.
Bol by som rád, možno keby pán minister, možno aj v rozprave, ale už aspoň v záverečnom slove reagoval. A teda poviem, je to prvé čítanie, prosím, všetci sa tomu venujme, všetci si to uvedomme, všetci sa spýtajme ľudí, ktorí či už keď máte vlastné firmy alebo teda známych, venujme sa tejto téme. Dá sa to, určite sa to samozrejme dá opraviť, dá sa to posunúť, dá sa tam dať namiesto povinne dobrovoľne. Dá sa to nastaviť tak, aby aj teda nejaký vývoj išiel, lebo toho 1. 1. 2030 to teda asi hroziť bude, ale nemuselo by to proste priniesť škody. Dá sa z tohto zákona zmeniť v druhom čítaní, urobiť ho takým, aby tie pozitíva vyvažovali alebo prekonávali negatíva. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, opäť kolegyne, kolegovia, kolegyňa, kolegovia, no, v podstate tému máme veľmi podobnú ako sme mali pred chvíľou. Jedna vec teda boli tie qr kódy, čo bola teda nejaká možnosť preplatenie teda tých malých vecí, a teda tu sa bavíme o e-faktúre, o povinnej e-faktúre, elektronickej faktúre. No, tu budem jasne kritický a už to, že to Európska únia chce zavádzať teda od roku 2030, považujem za, za zlý nápad, hej, že povinne. A to, že sa do toho chce pustiť Slovensko akože od 1. 1. 2027, akože na, teda smerom k Európe na dobrovoľnej báze, ale na Slovensku v povinnej, v celej tej šírke, považujem za veľmi, veľmi zlý, veľmi nebezpečný, veľmi komplikovaný nápad. Ja budem, tu som našťastie pripravený, na túto tému som bol pripravený a poviem aj konkrétne, ale jednoducho toto je skutočne veľký problém. Veľký problém, a tu veľmi, veľmi odporúčam, aby počúvala vláda, ministerstvo financií, aby počúvala ten podnikateľský sektor, hej. Aj tých veľkých, aj tých malých. Skutočne popri tom všetkom, čomu čelia, popritom všetkom množstve komplikácií vo finále, vôbec ťažkého podnikateľského prostredia, ale aj nových, tých morových rán, ktoré vláda dala, či už daňových, alebo odvodových, tak toto vie byť akože skutočne veľký problém a teraz to rozmením napr. na tých malých, že áno, zasa ja poviem, zasa rozumiem, že dane platiť treba a elektronický formát akože je, je niečo, hej viacej. Áno, určite je to nejaký abgrat kontrolného výkazu, hej. Ale viete, je kopu malých živnostníkov, ktorí dnes, dobre, vypísal tú faktúru, proste ručne, urobil ju, spravil ju. Mal 70 rokov, proste vedel, kachličkoval, vie kachličkovať, vie byť inštalatér, vie byť čokoľvek v tom, v tom stavebnom sektore, ale určite nevie a nechce byť proste vystavovateľ elektronických faktúr.
Za prvé, nerobí s počítačom, za druhé, jednoducho všetky veci, ktoré mal, mu robila účtovníčka, či už raz mesačne, alebo raz ročne, podľa veľkosti akokoľvek, ale proste aby robil takýto malý podnikateľ elektronickú faktúru na povinnej báze, tak má dve možnosti. Ak má 70 rokov povie si, že odíde do zaslúženého dôchodku, alebo si povie, že bude robiť veci, ale, že fakt na čierno, že zruší tú svoju živnosť a jednoducho sa na to vykašle. To je, to je ten segment skutočne tých malých, hej. Tam to fakt môže mať, že úplne, že kontraproduktívny. Ja samozrejme vnímam, že sú tam daňové úniky a čím je ten daňový systém horší a vyšší, tým sú vyššie, ale jednoducho môže sa stať, že to tam bude, že ešte väčšie a že úplne čierne. Zo šedej ekonomiky bude čierna. Čiže to je jeden, jeden veľký problém. No a potom na druhej strane aj veľké firmy. Ono kopu tých veľkých firiem má tie svoje elektronické formy faktúr, všetko importuje sa to, to funguje akože roky, čiže to nie je, že by sa tomu bránili, len jedna vec je, keď majú k tomu prístup v rámci, či už korporátu, alebo v rámci partnerov obchodných, kde je dôvera , kde tieto veci fungujú, ale tuto sa štát, a tam potom cez ten prapor, systém a takéto, tam sa to vie dostať kade kto, tu hrozí, že tie najcennejšie, najcitlivejšie údaje firiem o ich nákladoch, o ich všetkých týchto veciach, čo čo stojí, odkiaľ nakupujú, v podstate to veľmi cenné know- how, sa dostane mimo ich firemného prostredia, dostane sa to kompletne do rúk, ešte kebyže štátu a fungujúceho štátu ako tak, ale vieme ako sa na Slovensku obchoduje s informáciami, ako sa zneužívajú veci, ako proste to jednoducho vie byť formou nekalého konkurenčného boja, čiže toto je ďalšia obrovská forma problémov, ktoré pri tejto situácii vzniknú. Toto takisto treba mať na pamäti.
Ďalšia vec je, pán minister to načrtol, že áno, teda chce to robiť akoby na tom podklade toho, čo bude európske, ale určite to tak bude? Nebude niečo, čo má začať 1. 1. 2027, odloží sa to na 1. 1. 2028, poťažne 29, bude to inak. Kopu vecí sa zaplatí a od 1. 1. 2030 sa zistí, že to vlastne tá Európa robí nejak inak a treba to prerábať na novo a proste na novo, a to neni, že len na strane štátu, to je samozrejme vždy aj na strane, na strane tých firiem. Takže toto je, toto je ďalšia rovina, rovina problémov. No, môžme si, môžme si prejsť akože také skutočne, také tie už konkrétne veci, ktoré by som bol rád, aby tu zazneli, ktoré sú výhrady a výhrady od rôznych, či už hovorím, zamestnávateľov, alebo ľudí, ktorí sa tomuto už venujú. No, prvá vec je, že a to hovorím jasne, nerealistický čas na prípravu, hej. Máme koniec roka 2025 a od 1. 1. 2027 to už má byť čisto povinné. To skutočne považujem za príliš krátky, príliš šibeničný čas na to, aby sa to celý ten systém proste aplikoval. Fakt to neni úplná sranda, to je zložité. Nehovorím to len ja, túto výhradu som zachytil od Republikovej únie zamestnávateľov, od Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení a od Združenia podnikateľov Slovenska. Všetci kritizujú tento termín ako nerealistický.
Tu považujem za správny termín jeden jediný, a to je jednoducho 1. 1. 2030. Sú proste tak ako by to malo byť povinné v Únii. A zasa aj tu platí tá výhrada, veď keď to je, sakra, tak strašne dobré, tak strašne pomáhajúce, dokonca aj tým firmám, prečo sa to dáva povinne a ešte skôr než v Európskej únii. Jednoducho ja si viem predstaviť, že zasa namiesto tlaku vyrobiť ťah, okej, v segmente biznisu government, nech to je povinné. Nech štát vyrobí ten softvér, urobí to všetko tak, aby to tip, top fungovalo a nech dá do podmienok pri verejných súťažiach, áno firma, ak chceš obchodovať so štátom, no tak to pôjde len cez e-faktúru. Hej? Tam to beriem okej, proste firma chce zarobiť, štát chce nakúpiť. V tomto segmente by som si teoreticky vedel predstaviť, že by to bolo akoby povinné. Zasa sa to dá spraviť pozitívne. Nech to je pár pozitívnych bodov v súťaži, hej. Firma, ktorá to vie spraviť cez elektronickú faktúru, prečo nie, takto by sa to dalo. A zasa, ak by to vláda na dobrovoľnej báze vyrobila tak, že to skutočne bude perfektné, skutočne to bude jednoduché, fungujúce, tak potom prečo by firmy nemali byť radi, aby na to skočili zasa dobrovoľne, hej. Ešte raz to poviem, všetko čo sa ako strašne dobré, pozitívne riešenie ponúka povinne, tak mi svietia všetky kontrolky, že úplne zas až takto to nebude.
No, zasa vysoké náklady, hej. to dokonca hovorí samotný útvar hodnoty za peniaze, samozrejme to hovoria aj podnikatelia. Nemusíme sa pozerať na nadnárodnú veľkú firmu, tu sa skutočne treba pozerať na tú, na tie malé dedinské potraviny v obci so 400 ľuďmi, ktoré teda ešte to nejak celé držia a akože dneska skutočne kopu svojich dodávateľov zaplatia v hotovosti. No ale už to nebude možné, budú musieť povinne mať e-faktúru, hej. To môže byť skutočne nie, že príliš drahé aj na zavedenie. To skutočne môže byť to, že to zavrú a zasa ja sa teraz pýtam, čo tým štát získa? Hej, takže fakt treba dávať veľký pozor aj na to, že to sú aj vysoké náklady, že je fakt relevantná, relevantná pripomienka, nielen do režimu, že zasa bude nejaký tovar služby o niečo drahší, lebo e-faktúra, ale aj preto, že to môže znamenať, že jednoducho zasa nejaké potraviny skončia, a teraz sa už opakujem a že za chvíľu bude musieť prísť nejaký, nejaká politická strana, alebo teda štát, že bude dotovať, dotovať potraviny v obciach, aby si mohli ľudia vo vlastnej obci nakúpiť, lebo nie každý môže ísť do najbližšieho supermarketu.
Podľa mňa, relevantná pripomienka. Vždy treba pozerať, ja sa venujem verejným financiám, vždy sa treba pozerať aj na možné predraženie projektu. Toto nie je jednoduchý projekt ani na strane štátu, proste to bude vyžadovať softvéry, úložiská, bezpečnosť, hej, zabezpečiť tie dáta, už som to spomínal. Skutočne, že tie náklady môžu byť mnohonásobne vyššie, než sú teraz odhady a zároveň teda , tým pádom sa môže tá efektivita toho projektu stratiť. Ja rozumiem, že tým cieľom je znížiť daňové úniky, vybrať viacej peňazí do štátnej kasy, len ono to všetko prináša aj náklady a aby tie mínusy neprevážili plusy, hej. Na toto treba dávať veľký, veľký pozor.
Technická, systémová pripravenosť, v podstate ja skutočne mám obavu, či systémy štátu, či systémy finančnej správy majú jednoducho potrebné kapacity, hej. Či softvéry budú proste kompatibilné, či teda bude testovacie prostredie v poriadku, či nastane kolaps pri spustení, či pri tom všetkom nebude korupcia, hej, ako to vidíme pri IT tendroch, napr. na ministerstve vnútra. Jednoducho toto môže byť problém, ale jako pominúť teraz korupciu, teraz si predstavte ten moment, kedy 1. 1. 2027 sa svet zastaví, lebo všetky faktúry zrazu budú musieť byť proste e-faktúry, že všetky lebo to bude povinné a samozrejme, čo je povinné, tam je aj sankcia, hej, že takýto nábeh, že z nuly na sto, ja by som sa možno spýtal pána ministra, či máme niekde v histórii príklad, že takéto niečo akoby dokonale fungovalo, z nuly na sto okamžite, hej, že dávam tu fakt na zvážanie, úprimne na zváženie, celé toto vystúpenie sa snažím mať vecné, či fakt nejsť systémom segmentov, hej? Ozaj dajme úplne prví a ja by som išiel aj tam, poďme dobrovoľne biznis to government, keď chce firma obchodovať so štátom, dobre, nech od 1. 1., ale fakt aspoň 28 začne takéto niečo štát vyžadovať. Možno najprv dobrovoľne, možno potom kľudne aj povinne. Tam si to viem predstaviť, a potom postupne zasa dať možnosť firmám sa na to pripojiť na dobrovoľnej báze. Niekto sa pripojí, niekto sa pripojí neskôr, niekto sa nepripojí, zasa to len zníži zaťaženie, a taký ten momentový, momentovú silu, ktorú proste tie systémy nemusia, nemusia zvládnuť.
No a potom ďalšia vec je ešte tá, veď tuná aj samotná vláda hovorí, že teda nechce goldplating, hej. Nechce robiť európske normy zložitejšie ako ich vyžaduje Európa, ale tu do toho patrí, že aj nerobme tie normy skôr, než ich vyžaduje Európa. Ako fakt, už máme všetko vyriešené, už všetko to nízko visiace ovocie už je poberané? Už len treba spraviť e-faktúru o tri roky skôr ako to vyžaduje Európska únia? To, toto sú podľa mňa tiež veľmi, veľmi relevantné pripomienky. Už to, že o tomto takto rokujeme, dobre je ešte stále len 8 hodín, ale chcem, ako aj podnikatelia, firmy, ľudia, aby sa táto téma dostala do pozornosti, hej. Aby to nebolo, že my si to tu večer bez rozpravy vlastne posunieme do druhého čítania, v podstate možno bez rozpravy aj sa to schváli a zrazu potom sa len všetkým otvoria oči, hej.
Takže aj toto tu skutočne verím, že nás stále ešte niekto počúva, je veľa hodín, nie sú tu médiá, ľudia samozrejme riešia iné veci o ôsmej, než pozerať Národnú radu, ale prosím, podnikatelia malí, veľkí, všetci, pozrite sa! Toto je fakt veľká vec s veľkým dosahom a s potenciálne veľkými problémami na váš biznis. Takže treba skutočne sa tomuto venovať a ešte raz. Nie goldplatingu európskych pravidiel, nie zavádzaniu dopredu. Na čo, na čo? No, to by som sa možno viac chcel spýtať pána ministra, než teda kritizovať úplne dopredu, ja teda nevidím, možno som nezachytil, ale pýtam sa, proste nejasne, nejasne definované ciele a merateľné kritériá, vlastne toho, čo chceme dosiahnuť, hej. Tuto by som skutočne chcel vidieť tú zásadnú analýzu so všetkými rizikami, hej. Čo nám to zoberie? Aké je riziko toho, čo som pomenoval, že podnikatelia 65 plus, služby manuálne, stavebné, dopravné, akékoľvek, mechanici, proste, že či to skutočne nebude znamenať absolútny odchod do ilegality, do čiernej ekonomiky, lebo nebude ten 65-ročný mechanik, ktorý dokáže od vetriesky cez Tatru 148, cez
===
... podnikatelia 65 plus, služby manuálne, stavebné, dopravné, akékoľvek, mechanici proste, že či to skutočne nebude znamenať absolútny odchod do ilegality, do čiernej ekonomiky, lebo nebude ten 65-ročný mechanik, ktorý dokáže od vetriesky cez Tatru 148, cez 815, cez moderné kamióny opraviť, dokáže, ale sakra nebude, nebude s tými zrobenými prstami ťukať elektronickú faktúru, nebude, fakt nebude, kolegovia. Treba fakt aj takéto veci, takéto veci vnímať, že počúvajme to niekedy zdalo. My sme tu na tom kopčeku a častokrát je to fakt, že taká tá sklenená veža. Chcem, aby ľudia zdola kričali a potrebujete ich vážne, vážne počúvať. Fakt, že ešte raz to poviem, 1. 1. 27 sa môže zastaviť svet v momente, keď bude treba každý museť začať s elektronickou faktúrou. Takto sa to nedá zavádzať, nedá. No a samozrejme s týmto všetkým hrozia pokuty a sankcie, hej. Všetko čo samozrejme štát vymáha povinne, má v tom zákone samozrejme stanovenú sankciu, hej. Aj toto, že od prvého momentu celé povinné a od prvého momentu sa vyhrážať sankciami každému tomu podnikateľovi je ešte ďalší level toho, toho nepočúvania podnikateľa. Takže toľko asi.
Bol by som rád, možno keby pán minister, možno aj v rozprave, ale už aspoň v záverečnom slove reagoval. A teda poviem, je to prvé čítanie, prosím, všetci sa tomu venujme, všetci si to uvedomme, všetci sa spýtajme ľudí, ktorí či už keď máte vlastné firmy alebo teda známych, venujme sa tejto téme. Dá sa to, určite sa to samozrejme dá opraviť, dá sa to posunúť, dá sa tam dať namiesto povinne dobrovoľne. Dá sa to nastaviť tak, aby aj teda nejaký vývoj išiel, lebo toho 1. 1. 2030 to teda asi hroziť bude, ale nemuselo by to proste priniesť škody. Dá sa z tohto zákona zmeniť v druhom čítaní, urobiť ho takým, aby tie pozitíva vyvažovali alebo prekonávali negatíva. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za reakciu kolegovi Janckulíkovi. Áno, presne takto je, tá realita skutočne bola, že všetky tieto zmeny väčšinou, samozrejme nič na svete nie je zadarmo, nie sú ani tie zmeny, a fakt to častokrát nie je pár eur, ale je to veľa. A ono to nie je len QR kód. Zasa to bude vyžadovať nejaké silnejšie internetové pripojenie, čo ja viem, čo všetko. A ja to napojím napríklad na tú vec, že potravinové púšte, tu hovoríme, jak podnikatelia všetko zvládajú, jak si veľa zarobia, čo viem, čo. Fakt to tak nie je. Na Slovensku je stále viacej malých, menších obcí, kde sa neudržia potravinové obchody, kde si tie babičky, dedkovia nevedia kúpiť a ten už to má normálne, že pojem, volá sa to potravinová púšť, že v takej osade, malej obci, fakt nie je potravinový obchod. A ono to jednoducho takto, proste všetko so všetkým súvisí a všetky tieto tie moderné riešenia, ktoré sú ale povinne ponúkané každému jednému, sú pre tých najmenších jednoducho nad možnosti, ktoré zvládajú. Čiže vždy by mala byť možno aj úvaha nejaká ako takéto malé veci, lebo nie sme ďaleko od toho, že štát bude robiť dotácie, že bude platiť, aby v týchto potravinových púšťach bol nejaký štátom dotovaný obchod. Niekedy by možno bolo dobre mať tie pravidlá jednoduchšie, lacnejšie a potom by sa vlastne tam ten podnikateľ dokázal udržať a nemusel by byť dotovaný štátom.
Takže takto. Ďakujem pekne.