Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, no, máme za sebou emocionálne náročný deň, aj asi emocionálne náročné hlasovanie, tak ja sa pekne vrátim zasa úplne k vecnej, k vecnej rovine. Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z neskorších predpisov predkladáme na rokovanie Národnej rady poslanci, teda ja a kolegyňa Jana Bittó Cigániková. Cieľom predloženého návrhu zákona je zavedenie šesť mesiacov trvajúceho generálneho pardonu na vyradenie fyzicky neexistujúceho motorového vozidla z eviden, z evidencie vozidiel. Za vyradenie fyzicky neexistujúceho vozidla z evidencie je v súčasnosti potrebné zaplatiť príspevok do Environmentálneho fondu v sume 500 eur. No a predloženým návrhom sa navrhuje na obdobie pol roka zaviesť možnosť odhlásiť takéto fyzicky neexistujúce vozidlo z evidencie za znížený poplatok do Environmentálneho fondu na 50 eur. Toľko na začiatok a hlásim sa do rozpravy ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne kolegovi Julovi Jakabovi za faktickú. Skutočne môžem len, môžem len pritakať. Je to tak. Ešte aj veci teda ktoré boli pripravené, ktoré aj si sama vláda hovorí nielen ústami ministra financií, ale aj ústami ministra Tarabu sú stále len na papieri a nijak sa nedajú dostať do praxe. Ale iné som chcel ešte dokončiť. Ja som veľmi rád, že zamestnávatelia skutočne sa pustili do verejnej debaty jednoducho, že už nevedia sa, nevedia sa na to pozerať proste, že fakt sa to deje len na ich úkor a len na proste normálne, že to je výpalníctvo, čo vláda robí, takže som veľmi rád, že v podstate už všetky, všetky zamestnávateľské zväzy sa pustili do verejnej debaty, pripravili konkrétne opatrenia, prezentujú ich, rozprávajú o nich aj vláde, čiže áno možno aj to bude akoby zbytočné, ale proste nemáme inú možnosť. Aj my poslanci, aj zamestnávatelia, aj aj, aj všetci ostatní proste môžme jednoducho ukazovať, poukazovať a rozprávať. A skutočne preto som si dal pozor, aby celé moje vystúpenie bolo o konkrétnych vyčíslených opatreniach, pretože taká tá bežná tá obrana vlády je, že a vy len rozprávate, vy so žiadnymi konkrétnymi opatreniami neprídete. Čiže ešte raz, vážení kolegovia z koalície, pol hodinu som tu vysvetľoval, prezentoval konkrétne opatrenia, kde sa dá šetriť a poviem to, že veľmi si vážim, že tá účasť akože je tu, že viac než je bežné o takmer šiestej večer. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne ešte raz za slovo. Teším ma teda účasť špeciálne koaličných poslancov, tak verím, že ich teraz neodradím, že odídu, tak som rád fakt dobré si to vypočuť. Takže len aby som teda uviedol ďalej, pokračujem teda v návrhoch, konkrétnych návrhoch aj vyčíslených, kde všade sa dá ušetriť na verejných financiách, na tej výdavkovej strane a teda robím to preto, aby bolo naprosto jasné, že transakčnú daň je možné nielen obmedziť, ale ideálne úplne zrušiť. Takže tak. Pokračujem. Skončil som pri bode zníženie odchodného vo verejnej správe na polovicu. Čiže zasa vysvetlím. Je Zákonník práce, ktorým samozrejme je povinný riadiť sa každý zamestnanec a potom verejná správa z nejakého neznámeho dôvodu proste ide ponad, ponad Zákonník práce. Jednoducho verejná správa je vo veľkých dlhoch, ale teda platí odchodné viac než jej zákon prikazuje. Ak by sa išlo len na tú zákonnú normu tak, ako to proste zákon prikazuje, okej, tak sa dá ušetriť 20 miliónov za rok. Ďalší bod. Zníženie zamestnanosti, zlučovanie výkonu kompetencií samospráv. Tu je teda cca 200 miliónov. Áno toto je veľká téma, dlhá téma, tu samozrejme vidím tie úspory možné jednoznačne a veľké, ale teda v nejakom dlhodobejšom horizonte. V podstate ma tu pochválim. Teším ma, že nejak tak začínam počúvať, že vládna koalícia uvažuje o nejakej reforme verejnej správy, uvidíme, že či to teda skončí na tlačovke alebo sa to aj dostane do nejakej reality. Každopádne skutočne tuto sa dá ušetriť najefektívnejšom výkone verejnej správy sa dá ušetriť veľa peňazí. Zefektívnenie poistenia štátneho majetku, že nazvime to, že samopoistenie štátu. Keď si zoberieme, tak vlastne sa pozrieme, že aké je to plnenie poistné, čiže náklady na poistenie voči tomu plneniu, ktoré štát ročne získa. Je na úrovni 20 %. To znamená, štát zásadne viacej zaplatí na poistnom ako má dlhodobo poistné plnenie. Čiže najlepšia cesta by bola, to je inak bod aj z nášho programu, zrušiť všetky poistenia, ktoré nie sú vyžadované zákonom, ktoré jednoducho nedávajú zmysel, kde to plnenie je výrazne malé a vlastne štát bude tým, kto si vlastne bude garantovať to poistenie, čiže keď bude poistná udalosť, tak nebude poistná udalosť, ale zaplatí to štát. Dá sa na tom ušetriť minimálne 20 miliónov ročne. Ja som presvedčený dokonca, že ešte viacej. Takisto počúvam o tom aj od ministra Taraba, ale len počúvam. Bolo by dobré možno už to preniesť do, bolo by určite dobré to preniesť do reality hej, tam sa dá ušetriť. Ďalšie. Rušenie prebytočných verejných inštitúcií a úradov. Použijem, použijem príklad z mojej oblasti. Máme ministerstvo financií a je Úrad pre dozor nad hazardnými hrami. Dlhodobo to fungovalo, že vlastne dnešný Úrad pre dozor nad hazardnými hrami bol jedným z odborov ministerstva. No prečo by to tak nemohlo byť naspäť? Proste aj tak je ich hlavný partner ministerstvo financií, normálne že zrušiť úrad, posunúť to naspäť pod ministerstvo, zefektívniť, zbytočné vozidlá odpredať, jednoducho na takýchto veciach sa dá veľa ušetriť. Tu by som mohol hovoriť, pretože tých rôznych štátnych úradov a organizácií sú asi aj stovky je málo, to sú v podstate asi tisícky organizácií. Čiže dalo by sa, zasa kto si chce podrobnejšie, na celej jednej strane sa tomu venujú samotní zamestnávatelia, ktorí teda majú tú skúsenosť s tými jednotlivými organizáciami štátu a majú tu množstvo, množstvo návrhov, kde by, kde by sa dali teda takto zrušiť prebytočné verejné inštitúcie a úrady. Odhadovaná úspora 150 miliónov. No ďalší, ďalšia možnosť. Zreálnenie rozpočtovaných výdavkov na energie. Tu vlastne má to, má to viacero rovín. Tá jedna rovina je taká tá akoby jednoduchšia, to sú tie plošné dotácie domácností. Ešte raz. Nie je možné a štát na to nemá peniaze, dotovať energiu všetkým. Plyn, neplo. Proste jednoducho nedá sa to. Sadresnením sa dajú získať skutočne, že stovky miliónov eur a má to samozrejme aj ďalšie efekty. To čo stále hovorím, že podporovať ekonomiku, podporovať aktivitu. Ak budú domácnosti, ktoré si to môžu dovoliť. To napríklad vlastne my všetci ako nás tu 150 sedí, nikto z nás nie je v tak, nikto z nás nie je v zlej situácii a už vôbec nie v takej situácii, aby musel mať dotovanú cenu tepla, dotovanú cenu plynu hej. Ak sú tie ceny umelo nízke, čo sa deje. Neoplatí sa investovať do energetických úspor. Čiže, ak by sa tuto to zreálnilo a skutočne, ak by štát podporoval len tých v skutočne zložitej, zložitej sociálnej situácii, tak to za a) štát stojí menej peňazí, za b) solventnejšie domácnosti začnú rozmýšľať, čo urobiť, aby platili menej za teplo, môžu zatepľovať, môžu robiť fotovoltiku, môžu robiť tepelné čerpania. Proste rôzne veci, ktoré zasa vytvoria ďalšiu ekonomickú aktivitu, z čoho bude hrubý domáci produkt, z čoho bude príjem aj do štátnej kasy a potom ešte čo poteší zasa kolegov hlavne z PS, ale samozrejme aj nás, že to má aj zelené efekty. Hej. Ak sa nahradí tradičná energia nejakou formou zelenej, tak samozrejme má to ešte aj pozitívny efekt pre prírodu hej. Win-win, win-win situácia len teda musí to začať štát. Štát musí povedať. Cielené dotácie, zmysluplné dotácie a potom to vie fungovať. Ďalšia vec je samozrejme ešte ďalšia rovina tých dotácií a to je, to je vlastne výdavky verejných subjektov na energie, tam sa aj podľa presvedčenia zamestnávateľov rozšafne hospodári. Proste keby sa zreálnili tie čísla, dá sa usporiť, keď nič iné proste bude proste nižší deficit o to. Takže tam sa dajú takisto nájsť úspory. Alebo teda nebude treba mať transakčnú daň zasa. Stále dokola to budem hovoriť. Zamedzenie zneužívania dávok nemocenského poistenia. Myslím si, že o tomto vedia zamestnávatelia ale že úplne všetko, pretože to sa úplne deje. Najlepší pohľad je na to, keď si pozriete, to je péenkovosť hej miera, miera péeniek. Pozrieme si Bratislavský kraj, kde sú vyššie platy, kde sa to jednoducho až tak alebo pre väčšinu ľudí neoplatí, tak je péenkovosť násobne nižšia ako v regiónoch východnejších, južnejších jednoducho zneužíva sa to. Takže takisto tomuto jednoducho treba zamedziť, zamestnávatelia vyčíslili možnú úsporu na 60miliónov eur ročne. 60 miliónov. Nenájdete na ulici. Kopa peňazí. Je to čo devätina celej transakčnej dane hej. Takže jednoducho bolo by treba prijať opatrenia, ktoré by teda toto zneužívanie zamedzili či už teda kontrolou dodržiavania liečebného režimu, užšou spoluprácou a výmenou dát so zamestnávateľmi a lekármi, zefektívnenie kontrolných nástrojov, sprísnenie pravidiel a sankcií za zneužívanie dávok nemocenského poistenia a samozrejme využiť dobrú prax zo zahraničia. Ešte raz, kolegovia, 60 miliónov. Ďalšie opatrenie. Urýchlenie zlúčenia menších škôl do väčších. Zrušenie kompenzačných príspevkov na malotriedky. Áno aj toto je cesta, aj tu sa dá ušetriť. Zamestnávatelia takisto navrhujú zníženie odchodného v systéme výsluhových dôchodkov na polovicu odchodného, nie výsluhových dôchodkov odchodného, aby to bolo presne povedané. Tam sa dá napríklad ušetriť 17 miliónov. Predaj nepotrebného majetku štátu. To samozrejme oni to ocenili na 500 miliónov. Takisto tu treba povedať, že to nie je opatrenie, že sa dá 500 miliónov do konca roka alebo tento rok, je to samozrejme dlhodobejší proces, ale jednoducho treba na toto pozerať. Majetok nehnuteľný, ktorý sa nevyužíva, treba ho strážiť, treba temperovať, treba o ňom účtovať, proste vyžaduje to kopu ďalších operácií, kopu ďalších nákladov. Čiže to čo spraví každá jedna firma, keď má problémy, proste má nejaký asept, ktorý nepotrebuje, no tak ho jednoducho odpredá. Toto musí robiť aj štát. Čiže zasa veľmi podstatná úspora. Takisto napríklad zvýšenie podielu civilných zamestnancov v polícii šesť miliónová úspora ...
===== ... že to čo spraví každá jedna firma, keď má problémy, proste má nejaký aset, ktorý nepotrebuje, no tak ho jednoducho odpredá. Toto musí robiť aj štát. Čiže zasa veľmi podstatná úspora. Takisto napríklad zvýšenie podielu civilných zamestnancov v polícii 6 miliónová úspora. Spomeniem zníženie nákladov na výber mýta, všetci ten príbeh poznáme, dlhodobo polovicu nákladov alebo teda výberu mýta išlo súkromnej spoločnosti, teraz je to okolo 30 % alebo 28 %, no aj to je strašne veľa, európsky priemer je tak 12, 13, dá sa na tom ušetriť 27 miliónov. Čiže suma v oblasti teda zefektívnenie verejnej správy vyčíslili zamestnávatelia možnú úsporu 3 miliardy 80 miliónov. Dobre. Poďme na druhú kategóriu možných úspor a je to adresnosť pomoci štátu a teda zásadné prehodnotenie adresnosti všetkých poskytovaných dávok. Len jeden systém pomoci domácnostiam s pokrytím základných výdavkov. Veľká téma, dlhá téma, o tomto by sa dalo rozprávať tri hodiny. Každopádne vyčíslená úspora 2 miliardy eur. Nie zo dňa na deň, ale jednoducho úpravou, úpravou tou adresnosťou sa dá ušetriť skutočne veľa, veľa peňazí. Adresnosť energodotácií to patrí aj sem, spomínal som, to je stovky 400 miliónov, takisto zrušenie príspevku na zvýšenú splátku úveru na bývanie, to je jedno z prvých opatrení, ktoré urobila vláda hneď po voľbách. Ukázalo sa presne to, čo sme aj my hovorili, že to jednoducho nemá význam, je to nepotrebné, ten nárast splátok nebol taký veľký, a keď sa pozrieme na to, čo to stojí na úradníkoch, na všetkom, všetkom okolo voči tomu koľko reálne bolo vyplatených. Kolegovia normálne, že zo dňa na deň zrušiť. Nikomu to chýbať nebude a ušetríte kopu peňazí. Takže je tam nejakých minimálne 20 miliónová úspora. Takže adresnosť sa dá takmer 2,5 miliardy ušetriť. Dobre. Veľmi rýchlo práca a zamestnávanie. Zdroje zo zrušenia dvoch štátnych sviatkov cca 300 miliónov. Musím pochváliť, aby som len nekritizoval. Jeden štátny sviatok už aktuálna koalícia zrušila. Bohužiaľ budeme a musíme viacej pracovať, proste fakt to inak nejde, takže minimálne jeden až dva ďalšie bude treba zrušiť. Zasa nebudeme ešte ani v priemere, v priemere toho ako je na tom Európska únia. Proste my tých sviatkov máme skutočne, skutočne veľa. Zrušenie rekreačných poukazov, športových poukazov a podobných nútených benefitov v prospech zamestnanca. To čo je, tak to vlastne zamestnanec dostane, to je zasa za jedno náklad zamestnávateľa, ale aj proste daňový výdavok, to znamená, je to vo finále potom do nejakej miery je náklad štátu. Skutočne toto takisto zamestnávatelia navrhujú zrušiť. Ono je to o tom, čím viacej dáte takýchto povinných benefitov, tým menej funguje taká tá skutočná súťaž zamestnávateľov o zamestnanca. Nechajte to na firmách. Proste firma, ktorá je úspešná, ktorá potrebuje svojich zamestnancov, ktorá je závislá na ich schopnostiach, im nájde benefity aj bez toho, aby jej to štát prikazoval. Zamestnávatelia takisto hovoria o zrušení možnosti do predčasného dôchodku. Úplne im rozumiem. Jednoducho potrebujeme, aby sa viacej pracovalo. Dnes stále ešte čelia nedostatku zamestnancov a veľmi kvalifikovaní zamestnanci, ktorí proste ich zásadne ich potrebovali, boli schopní a v podstate aj boli ochotní pracovať, jednoducho odišli do predčasného dôchodku. Len za minulý rok sa vypláca takmer 39 000 nových predčasných dôchodkov. Toto je to, že my tú nezamestnanosť stále máme malú, ale jednoducho pracuje stále menej ľudí a tým pádom stále menej financií sa dostane aj do verejného, verejného rozpočtu. No takže tu sa dá ušetriť tak asi trištvrte miliardy. No a majú tu ešte jedno opatrenie. Implementácia opatrení revízií výdavkov jednotlivých rezortov vlády. Čiže veľmi jednoducho. Keby sa do praxe uviedlo aspoň to, čo si sami rezorty napísali, že je tam možné šetriť, je tam možné, je tam možné ušetriť nejaké verejné zdroje ergo financie alebo peniaze daňových poplatníkov, je tu vyčíslenie medzi 250 až tisíc miliónmi. To znamená 250 miliónmi až jednou miliardou. Čiže keby vláda len dokázala do praxe uviesť to čo si napísala sama, tak sa dá tak či tak zrušiť transakčná daň. Čiže kolegovia posledná minúta. Všetko toto sú opatrenia, ktoré neznižujú hospodársky rast, ktoré neznižujú hospodársku aktivitu, ktoré jednoducho práve naopak umožnia, aby tá ekonomika fungovala lepšie, z čoho samozrejme zasa vedia prísť dodatočné financie do štátneho rozpočtu a potom napríklad aj do teda rôznych opatrení. Čiže prosím, keď najbližšie bude ktokoľvek rozprávať, že opozícia tu iba rozpráva, že jednoducho nie sú žiadne opatrenia, že vlastne nič konkrétne nepovieme, tak len upozorňujem, že mám 24 sekúnd, to znamená, celú polhodinu som rozprával o konkrétnych opatreniach a ešte teda konkrétnych opatreniach z praxe, že to navrhovali kapitáni slovenského priemyslu, firmy, ktoré sú top firmy na Slovensku zamestnávajú desať až stotisíce zamestnancov a jednoducho tie opatrenia tu sú k dispozícii a vyslovene len časť z nich stačí ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne ešte raz za slovo. Teším ma teda účasť špeciálne koaličných poslancov, tak verím, že ich teraz neodradím, že odídu, tak som rád fakt dobré si to vypočuť. Takže len aby som teda uviedol ďalej, pokračujem teda v návrhoch, konkrétnych návrhoch aj vyčíslených, kde všade sa dá ušetriť na verejných financiách, na tej výdavkovej strane a teda robím to preto, aby bolo naprosto jasné, že transakčnú daň je možné nielen obmedziť, ale ideálne úplne zrušiť. Takže tak. Pokračujem. Skončil som pri bode zníženie odchodného vo verejnej správe na polovicu. Čiže zasa vysvetlím. Je Zákonník práce, ktorým samozrejme je povinný riadiť sa každý zamestnanec a potom verejná správa z nejakého neznámeho dôvodu proste ide ponad, ponad Zákonník práce. Jednoducho verejná správa je vo veľkých dlhoch, ale teda platí odchodné viac než jej zákon prikazuje. Ak by sa išlo len na tú zákonnú normu tak, ako to proste zákon prikazuje, okej, tak sa dá ušetriť 20 miliónov za rok. Ďalší bod. Zníženie zamestnanosti, zlučovanie výkonu kompetencií samospráv. Tu je teda cca 200 miliónov. Áno toto je veľká téma, dlhá téma, tu samozrejme vidím tie úspory možné jednoznačne a veľké, ale teda v nejakom dlhodobejšom horizonte. V podstate ma tu pochválim. Teším ma, že nejak tak začínam počúvať, že vládna koalícia uvažuje o nejakej reforme verejnej správy, uvidíme, že či to teda skončí na tlačovke alebo sa to aj dostane do nejakej reality. Každopádne skutočne tuto sa dá ušetriť najefektívnejšom výkone verejnej správy sa dá ušetriť veľa peňazí. Zefektívnenie poistenia štátneho majetku, že nazvime to, že samopoistenie štátu. Keď si zoberieme, tak vlastne sa pozrieme, že aké je to plnenie poistné, čiže náklady na poistenie voči tomu plneniu, ktoré štát ročne získa. Je na úrovni 20 %. To znamená, štát zásadne viacej zaplatí na poistnom ako má dlhodobo poistné plnenie. Čiže najlepšia cesta by bola, to je inak bod aj z nášho programu, zrušiť všetky poistenia, ktoré nie sú vyžadované zákonom, ktoré jednoducho nedávajú zmysel, kde to plnenie je výrazne malé a vlastne štát bude tým, kto si vlastne bude garantovať to poistenie, čiže keď bude poistná udalosť, tak nebude poistná udalosť, ale zaplatí to štát. Dá sa na tom ušetriť minimálne 20 miliónov ročne. Ja som presvedčený dokonca, že ešte viacej. Takisto počúvam o tom aj od ministra Taraba, ale len počúvam. Bolo by dobré možno už to preniesť do, bolo by určite dobré to preniesť do reality hej, tam sa dá ušetriť. Ďalšie. Rušenie prebytočných verejných inštitúcií a úradov. Použijem, použijem príklad z mojej oblasti. Máme ministerstvo financií a je Úrad pre dozor nad hazardnými hrami. Dlhodobo to fungovalo, že vlastne dnešný Úrad pre dozor nad hazardnými hrami bol jedným z odborov ministerstva. No prečo by to tak nemohlo byť naspäť? Proste aj tak je ich hlavný partner ministerstvo financií, normálne že zrušiť úrad, posunúť to naspäť pod ministerstvo, zefektívniť, zbytočné vozidlá odpredať, jednoducho na takýchto veciach sa dá veľa ušetriť. Tu by som mohol hovoriť, pretože tých rôznych štátnych úradov a organizácií sú asi aj stovky je málo, to sú v podstate asi tisícky organizácií. Čiže dalo by sa, zasa kto si chce podrobnejšie, na celej jednej strane sa tomu venujú samotní zamestnávatelia, ktorí teda majú tú skúsenosť s tými jednotlivými organizáciami štátu a majú tu množstvo, množstvo návrhov, kde by, kde by sa dali teda takto zrušiť prebytočné verejné inštitúcie a úrady. Odhadovaná úspora 150 miliónov. No ďalší, ďalšia možnosť. Zreálnenie rozpočtovaných výdavkov na energie. Tu vlastne má to, má to viacero rovín. Tá jedna rovina je taká tá akoby jednoduchšia, to sú tie plošné dotácie domácností. Ešte raz. Nie je možné a štát na to nemá peniaze, dotovať energiu všetkým. Plyn, neplo. Proste jednoducho nedá sa to. Sadresnením sa dajú získať skutočne, že stovky miliónov eur a má to samozrejme aj ďalšie efekty. To čo stále hovorím, že podporovať ekonomiku, podporovať aktivitu. Ak budú domácnosti, ktoré si to môžu dovoliť. To napríklad vlastne my všetci ako nás tu 150 sedí, nikto z nás nie je v tak, nikto z nás nie je v zlej situácii a už vôbec nie v takej situácii, aby musel mať dotovanú cenu tepla, dotovanú cenu plynu hej. Ak sú tie ceny umelo nízke, čo sa deje. Neoplatí sa investovať do energetických úspor. Čiže, ak by sa tuto to zreálnilo a skutočne, ak by štát podporoval len tých v skutočne zložitej, zložitej sociálnej situácii, tak to za a) štát stojí menej peňazí, za b) solventnejšie domácnosti začnú rozmýšľať, čo urobiť, aby platili menej za teplo, môžu zatepľovať, môžu robiť fotovoltiku, môžu robiť tepelné čerpania. Proste rôzne veci, ktoré zasa vytvoria ďalšiu ekonomickú aktivitu, z čoho bude hrubý domáci produkt, z čoho bude príjem aj do štátnej kasy a potom ešte čo poteší zasa kolegov hlavne z PS, ale samozrejme aj nás, že to má aj zelené efekty. Hej. Ak sa nahradí tradičná energia nejakou formou zelenej, tak samozrejme má to ešte aj pozitívny efekt pre prírodu hej. Win-win, win-win situácia len teda musí to začať štát. Štát musí povedať. Cielené dotácie, zmysluplné dotácie a potom to vie fungovať. Ďalšia vec je samozrejme ešte ďalšia rovina tých dotácií a to je, to je vlastne výdavky verejných subjektov na energie, tam sa aj podľa presvedčenia zamestnávateľov rozšafne hospodári. Proste keby sa zreálnili tie čísla, dá sa usporiť, keď nič iné proste bude proste nižší deficit o to. Takže tam sa dajú takisto nájsť úspory. Alebo teda nebude treba mať transakčnú daň zasa. Stále dokola to budem hovoriť. Zamedzenie zneužívania dávok nemocenského poistenia. Myslím si, že o tomto vedia zamestnávatelia ale že úplne všetko, pretože to sa úplne deje. Najlepší pohľad je na to, keď si pozriete, to je péenkovosť hej miera, miera péeniek. Pozrieme si Bratislavský kraj, kde sú vyššie platy, kde sa to jednoducho až tak alebo pre väčšinu ľudí neoplatí, tak je péenkovosť násobne nižšia ako v regiónoch východnejších, južnejších jednoducho zneužíva sa to. Takže takisto tomuto jednoducho treba zamedziť, zamestnávatelia vyčíslili možnú úsporu na 60miliónov eur ročne. 60 miliónov. Nenájdete na ulici. Kopa peňazí. Je to čo devätina celej transakčnej dane hej. Takže jednoducho bolo by treba prijať opatrenia, ktoré by teda toto zneužívanie zamedzili či už teda kontrolou dodržiavania liečebného režimu, užšou spoluprácou a výmenou dát so zamestnávateľmi a lekármi, zefektívnenie kontrolných nástrojov, sprísnenie pravidiel a sankcií za zneužívanie dávok nemocenského poistenia a samozrejme využiť dobrú prax zo zahraničia. Ešte raz, kolegovia, 60 miliónov. Ďalšie opatrenie. Urýchlenie zlúčenia menších škôl do väčších. Zrušenie kompenzačných príspevkov na malotriedky. Áno aj toto je cesta, aj tu sa dá ušetriť. Zamestnávatelia takisto navrhujú zníženie odchodného v systéme výsluhových dôchodkov na polovicu odchodného, nie výsluhových dôchodkov odchodného, aby to bolo presne povedané. Tam sa dá napríklad ušetriť 17 miliónov. Predaj nepotrebného majetku štátu. To samozrejme oni to ocenili na 500 miliónov. Takisto tu treba povedať, že to nie je opatrenie, že sa dá 500 miliónov do konca roka alebo tento rok, je to samozrejme dlhodobejší proces, ale jednoducho treba na toto pozerať. Majetok nehnuteľný, ktorý sa nevyužíva, treba ho strážiť, treba temperovať, treba o ňom účtovať, proste vyžaduje to kopu ďalších operácií, kopu ďalších nákladov. Čiže to čo spraví každá jedna firma, keď má problémy, proste má nejaký asept, ktorý nepotrebuje, no tak ho jednoducho odpredá. Toto musí robiť aj štát. Čiže zasa veľmi podstatná úspora. Takisto napríklad zvýšenie podielu civilných zamestnancov v polícii šesť miliónová úspora ...
===== ... že to čo spraví každá jedna firma, keď má problémy, proste má nejaký aset, ktorý nepotrebuje, no tak ho jednoducho odpredá. Toto musí robiť aj štát. Čiže zasa veľmi podstatná úspora. Takisto napríklad zvýšenie podielu civilných zamestnancov v polícii 6 miliónová úspora. Spomeniem zníženie nákladov na výber mýta, všetci ten príbeh poznáme, dlhodobo polovicu nákladov alebo teda výberu mýta išlo súkromnej spoločnosti, teraz je to okolo 30 % alebo 28 %, no aj to je strašne veľa, európsky priemer je tak 12, 13, dá sa na tom ušetriť 27 miliónov. Čiže suma v oblasti teda zefektívnenie verejnej správy vyčíslili zamestnávatelia možnú úsporu 3 miliardy 80 miliónov. Dobre. Poďme na druhú kategóriu možných úspor a je to adresnosť pomoci štátu a teda zásadné prehodnotenie adresnosti všetkých poskytovaných dávok. Len jeden systém pomoci domácnostiam s pokrytím základných výdavkov. Veľká téma, dlhá téma, o tomto by sa dalo rozprávať tri hodiny. Každopádne vyčíslená úspora 2 miliardy eur. Nie zo dňa na deň, ale jednoducho úpravou, úpravou tou adresnosťou sa dá ušetriť skutočne veľa, veľa peňazí. Adresnosť energodotácií to patrí aj sem, spomínal som, to je stovky 400 miliónov, takisto zrušenie príspevku na zvýšenú splátku úveru na bývanie, to je jedno z prvých opatrení, ktoré urobila vláda hneď po voľbách. Ukázalo sa presne to, čo sme aj my hovorili, že to jednoducho nemá význam, je to nepotrebné, ten nárast splátok nebol taký veľký, a keď sa pozrieme na to, čo to stojí na úradníkoch, na všetkom, všetkom okolo voči tomu koľko reálne bolo vyplatených. Kolegovia normálne, že zo dňa na deň zrušiť. Nikomu to chýbať nebude a ušetríte kopu peňazí. Takže je tam nejakých minimálne 20 miliónová úspora. Takže adresnosť sa dá takmer 2,5 miliardy ušetriť. Dobre. Veľmi rýchlo práca a zamestnávanie. Zdroje zo zrušenia dvoch štátnych sviatkov cca 300 miliónov. Musím pochváliť, aby som len nekritizoval. Jeden štátny sviatok už aktuálna koalícia zrušila. Bohužiaľ budeme a musíme viacej pracovať, proste fakt to inak nejde, takže minimálne jeden až dva ďalšie bude treba zrušiť. Zasa nebudeme ešte ani v priemere, v priemere toho ako je na tom Európska únia. Proste my tých sviatkov máme skutočne, skutočne veľa. Zrušenie rekreačných poukazov, športových poukazov a podobných nútených benefitov v prospech zamestnanca. To čo je, tak to vlastne zamestnanec dostane, to je zasa za jedno náklad zamestnávateľa, ale aj proste daňový výdavok, to znamená, je to vo finále potom do nejakej miery je náklad štátu. Skutočne toto takisto zamestnávatelia navrhujú zrušiť. Ono je to o tom, čím viacej dáte takýchto povinných benefitov, tým menej funguje taká tá skutočná súťaž zamestnávateľov o zamestnanca. Nechajte to na firmách. Proste firma, ktorá je úspešná, ktorá potrebuje svojich zamestnancov, ktorá je závislá na ich schopnostiach, im nájde benefity aj bez toho, aby jej to štát prikazoval. Zamestnávatelia takisto hovoria o zrušení možnosti do predčasného dôchodku. Úplne im rozumiem. Jednoducho potrebujeme, aby sa viacej pracovalo. Dnes stále ešte čelia nedostatku zamestnancov a veľmi kvalifikovaní zamestnanci, ktorí proste ich zásadne ich potrebovali, boli schopní a v podstate aj boli ochotní pracovať, jednoducho odišli do predčasného dôchodku. Len za minulý rok sa vypláca takmer 39 000 nových predčasných dôchodkov. Toto je to, že my tú nezamestnanosť stále máme malú, ale jednoducho pracuje stále menej ľudí a tým pádom stále menej financií sa dostane aj do verejného, verejného rozpočtu. No takže tu sa dá ušetriť tak asi trištvrte miliardy. No a majú tu ešte jedno opatrenie. Implementácia opatrení revízií výdavkov jednotlivých rezortov vlády. Čiže veľmi jednoducho. Keby sa do praxe uviedlo aspoň to, čo si sami rezorty napísali, že je tam možné šetriť, je tam možné, je tam možné ušetriť nejaké verejné zdroje ergo financie alebo peniaze daňových poplatníkov, je tu vyčíslenie medzi 250 až tisíc miliónmi. To znamená 250 miliónmi až jednou miliardou. Čiže keby vláda len dokázala do praxe uviesť to čo si napísala sama, tak sa dá tak či tak zrušiť transakčná daň. Čiže kolegovia posledná minúta. Všetko toto sú opatrenia, ktoré neznižujú hospodársky rast, ktoré neznižujú hospodársku aktivitu, ktoré jednoducho práve naopak umožnia, aby tá ekonomika fungovala lepšie, z čoho samozrejme zasa vedia prísť dodatočné financie do štátneho rozpočtu a potom napríklad aj do teda rôznych opatrení. Čiže prosím, keď najbližšie bude ktokoľvek rozprávať, že opozícia tu iba rozpráva, že jednoducho nie sú žiadne opatrenia, že vlastne nič konkrétne nepovieme, tak len upozorňujem, že mám 24 sekúnd, to znamená, celú polhodinu som rozprával o konkrétnych opatreniach a ešte teda konkrétnych opatreniach z praxe, že to navrhovali kapitáni slovenského priemyslu, firmy, ktoré sú top firmy na Slovensku zamestnávajú desať až stotisíce zamestnancov a jednoducho tie opatrenia tu sú k dispozícii a vyslovene len časť z nich stačí ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, no tak dostali sme sa do stavu, kedy teda už aj aspoň časť vládnej koalície pochopila, že transakčná daň je nezmyselné, škodlivé, hlúpe a jednoducho zlé riešenie. To je podľa mňa dobré, tak v podstate sme aj s kolegom Ondrom Dostálom, skutočne pani predkladateľke zákona zatlieskali, pretože síce tento zákon neruší transakčnú daň ako celok, ale teda je minimálne v režime toto, čo som povedal. Že minimálne časť koalície pochopila, že stúpila vedľa a že urobila proste fakt že extrémne zlé riešenie.
No, úplne správne riešenie je len jedno, hej. Transakčná daň vôbec nemala vzniknúť. V podstate stačilo sa pozrieť na to, že či takéto koleso vymyslel svet a keďže takéto koleso svet nevymyslel, transakčná daň je v Maďarsku a niekde vo Venezuele a možno ešte by sme našli nejakú ďalšiu juhoamerickú krajinu, tak jednoducho celý vyspelý svet takúto daň nepozná a už vôbec v takomto drakonickom tvare. Takže jednoducho to správne riešenie bolo, aby nevznikla. Samozrejme, minulosť nezmeníme, ale kolegovia, môžeme spoločne meniť budúcnosť, to znamená, to druhé najlepšie riešenie, aké v tomto prípade existuje je, zrušiť transakčnú daň ako celok bez náhrady a vrátiť podnikateľom, živnostníkom, všetkým, kto zaplatili už transakčnú daň naspäť ergo, použiť ju na teda zaplatenie inej splatnej dane. Takže toto by bolo to najlepšie riešenie, aké by bolo možno dosiahnuť.
Napriek tomu, že teda chválim pani predkladateľku, chválim stranu SNS, že teda prišla s úpravou transakčnej dane, toto ustanovenie v nej nie je. Tento návrh proste vypúšťa živnostníkov, vypúšťa malé...
===== ... by bolo možné dosiahnuť. Napriek tomu, že teda chválim pani predkladateľku, chválim stranu SNS, že teda prišla s úpravou transakčnej dane, toto ustanovenie v nej nie je, tento návrh proste vypúšťa živnostníkov, vypúšťa malé firmy z toho, aby boli platiteľmi tejto dane, ale teda neruší ju ako celok. Takže v prvom rade poviem teda pár tých základných vecí. Určite v prvom čítaní tento návrh zákona podporíme a v druhom čítaní prídeme s pozmeňujúcim návrhom, ktorý by teda transakčnú daň zrušil ako celok. Takže to sú, to sú dva základné fakty a mohol by som možno povedať teda k vyjadreniu ministerstva financií, ktoré teda hovorí, že daný návrh má legislatívno-technické problémy, že je ťažko vykonateľný, v podstate, samozrejme, dá sa s týmto súhlasiť, ale v prvom kroku toto je nepodstatné. Nepodstatné, kolegovia z koalície, proste tentokrát to ministerstvo financií síce pravdu má, ale reálne sme v prvom čítaní, v ktorom je dôležitá tá myšlienka, hej? To, ako sa to legislatívne upraví, to, na to máte potom priestor celý mesiac alebo teda v podstate až do septembra na to, aby sa to prepísalo a bolo to, bolo to akože vykonateľné, hej? Ale, ale tá myšlienka, to je to dôležité, to, na čo chcem upozorniť, že daný návrh rieši obmedzenie, zníženie transakčnej dane, takže tá myšlienka je správna.
No a čiže v podstate tá debata asi je vždy taká, už čakám, že teda keď hovorím, že zrušiť a najlepšie zrušiť celú, že teda odkiaľ na to peniaze získať. Rozumiem, transakčná daň v tomto roku by mala priniesť okolo 500 mil., myslím si, že by priniesla menej, ale tak dobre, 500 mil., takže samozrejme ja gro môjho vystúpenia budem venovať tomu, aby som teda ukázal, že kde sa dá získať, resp. ušetriť tých 500 mil. tento rok a ďalšie, samozrejme, milióny aj ďalší rok. Takže skutočne a budú to všetko opatrenia na strane šetrenia, na strane štátu, pretože, a ja to budem opakovať, tak ako vy máte tie svoje posolstvá, posolstvo, že občan zaplať viac na transakčnej dani, na dani z príjmu, na DPH, na poplatkoch, na odvodoch, to nie je konsolidácia.
Akože, kolegovia, vy sa chválite, že ste, že ste skonsolidovali, stabilizovali verejné financie. Akože počúvajte to, to chválenie je, že ste zobrali peniaze z vrecák občanov, firiem, proste všetkých živých duší aj právnických osôb na Slovensku a tie ste teda presunuli do štátnej kasy. Takže to je, to je to zlepšenie, stabilizovanie verejných financií? Jednoducho proste nie, 95 % opatrení je na strane príjmov a jednoducho to je, zaplatili to občania. Čiže občania zaplatili a vy sa vlastne tým chválite, že občania zaplatili. Proste to, toto si treba uvedomiť. Takto to byť nemá a toto nie je konsolidácia.
Konsolidácia v tom najzákladnejšom význame slova je jednoducho šetrenie. Šetrenie na výdavkoch. To je ten zdravý sedliacky rozum, ktorý musí robiť každý jeden občan doma, vo finále aj každý jeden starosta svojej obci, lebo ten sa tiež nemôže zadlžovať bezhlavo, ale má tam proste limit, hej? A to je to, že iba výdavky má ten občan proste v rodinnom rozpočte, ten starosta v rozpočte obce, nad ktorými má skutočne stopercentnú kontrolu. A konsolidácia má byť presne na strane výdavkov, na strane toho, že štát nekúpi, čo nepotrebuje, kúpi lacnejšie to, čo potrebuje, nebude zamestnávať toľko, toľko zamestnancov proste atď. atď. Čiže toto sú tie skutočné veci a tá tretia vec je to, čo sme sa tu bavili v bode predtým, a to je tá, že štát má robiť všetko preto, aby bol hospodársky rast, aby ekonomika fungovala, aby sa tu investovalo a z toho bolo potom viacej peňazí v štátnom rozpočte.
No, ale teda ešte raz, rokujeme o tom, aby sa obmedzila transakčná daň, to znamená, že bude diera v rozpočte a ja teda budem teraz rozprávať, kde všade by sa dalo ušetriť. No a urobme to tak, že nebude tu, že tu rozpráva niečo saskár, hej, SaS-ka, naše videnie sveta, ja budem rozprávať to, čo prijali, a to, čo prezentovali zamestnávatelia, Republiková únia zamestnávateľov, proste zamestnávateľská organizácia združujúca množstvo firiem, množstvo odvetví a aj tí už majú plné zuby toho, ako proste každým ďalším zákonom im beriete ďalšie, ďalšie peniaze, transakčná daň je daň z finančného dýchania. Zoberú svoje peniaze, zaplatia s tým za nejaký tovar, ktorý kúpili, a bum, musia odviesť štátu. To je štátne výpalné z finančného dýchania. Vy ste skutočne zaviedli daň, že dýcha firma bez, bez proste pohybu financií, bez pohybu peňazí proste by nefungovala ekonomika a vy z tohto finančného dýchania ste dali daň.
No, takže Republiková únia zamestnávateľov vytvorila návrhy, možnosti konsolidačných opatrení, kolegovia, v sume 6,5 mld. eur, hej? Takže len malú časť z toho keď dokážete uviesť do praxe, tak úplne spokojne môžte zrušiť transakčnú daň nie pre malých, nie pre eseročky malé, nie pre živnostníkov, pre všetkých. A ja tu hovorím a hlásim, že tak ako sme tlieskali s Ondrom Dostálom, tak tu bude nastúpená celá SaS-ka a bude vám tlieskať, keď tú daň zrušíte celú. No, nepotrebujete, ale urobíme to radi. Dobre, ale poďme, poďme konkrétne. Poďme konkrétne.
Takže návrh konsolidačného opatrenie – zníženie zamestnanosti a výdavkov na mzdy vo verejnej správe. Tuto zamestnávatelia to odhadli na 2 mld., že sa dá ušetriť. Nie za jeden rok, v dlhšom časovom období, ale jednoducho 2 mld. Oni to teda vidia na 15-percentný, 15-percentné postupné zníženie zamestnanosti, zavediem to do takej reality. My hovoríme aspoň 10 % ako SaS-ka, pán premiér hovorí 30 %, povedal, len sa k tomu už nejak prestal hlásiť, takže zamestnávatelia hovoria, že sa skutočne dá ušetriť 15 %. A nebudem len, že teda že sa dá, ale proste ako, hej, tie spôsoby. Proste nie plošné číslo, všetko, čo je plošné, je zlé, hej, nielen dotácie, nielen podpora, ale aj plošné prepúšťanie, samozrejme, to sa nedá takto pozrieť. Čiže diferencované. Proste niekde sa nedá prepustiť nikto, niekde sa dá prepustiť 5 %, niekde som presvedčený, že sa dá prepustiť 25 % a niekde sa dá prepustiť, použijem slová pána premiéra, aj 30 %.
No ale proste akoby nejakým organickým štýlom v najbližších rokoch proste nieže pozrieť a škrtnúť, v najbližších rokoch ide niekto do dôchodku, okej, tak nahraďme len polovicu, hej? Polovicu, dvaja odídu do dôchodku, tak proste by sa nahradil len jeden. Takto, takto postupne sa to dá. Teraz som zachytil niekde v Británii, že dve tretiny operácií, ktoré robia verejní zamestnanci, už dnes vie robiť umelá inteligencia. Takto sa dá ušetriť kopu, kopu zamestnancov. Zasa, veď nemusíme ísť do Veľkej Británie, pozrite si banky, jednoducho vedia to, tí asistenti dneska už vedia veľa, veľa vecí vybaviť.
Takisto, zasa čítam návrhy zamestnávateľov, racionalizácia počtu úradníkov pracujúcich s eurofondami. Toto, toto normálne, toto tu poviem, sedel nám štátny tajomník 3 z MIRRI, už to je jedna vec, kde sa dá šetriť, štátny tajomník, proste máme 36 štátnych tajomníkov, toľko nikdy nebolo, hej? No ale štátny tajomník 3 hovoril, že veď oni by aj prepustili zamestnancov, ale vlastne keď by prepustili zamestnancov, tak nebudú schopní, nebudeme schopní čerpať eurofondy. No tak som sa ho spýtal, že teda či je počet zamestnancov funkciou úspešnosti, úspešnosti v čerpaní eurofondov. Jednoducho takto to, takto to nie je. Niekedy tie eurofondy nečerpáme práve preto, že sa okolo toho motá príliš veľa zamestnancov. Čiže tu sa dá ušetriť 2 mld.
Ďalšie opatrenie, ktoré navrhujú zamestnávatelia z Republikovej únie zamestnávateľov, je zníženie výdavkov na nákupy tovarov a služieb vo verejnej správe. Áno, to isté hovoríme aj my, je tu 250 mil. možná úspora a to je proste, nebudem tomuto venovať až tak veľa času, to je presne o tom verejnom obstarávaní. To je presne o tom, aby to nefungovalo ako u pána ministra Šutaja Eštoka, kde obstarávajú takým štýlom, že ešte aj vlastné ministerstvo, vlastné, no, koaličné ministerstvo financií formou Útvaru hodnoty za peniaze im hlási, že sa na tom dalo ušetriť 122 mil., hej? Keby sme sa hneď bavili povedzme že o štyroch rokoch, no však tak, aj tak je to ročne kopa peňazí, hej? Čiže jednoznačne efektívnosť verejného obstarávania napríklad tak, že keď vám príde päť ponúk, tak nemôžte ako predpokladanú hodnotu zákazky dať proste tú najvyššiu z nich alebo priemernú z nich, no mali by ste dať tú najnižšiu z nich, veď preto ste asi zisťovali tých päť ponúk, hej? Takže, takže proste na znížení výdavkov, a to je, že ešte to nehovorím, že by malo verejnej správe niečo chýbať. To hovorím len o tom, aby to, čo skutočne verejná správa potrebuje, bolo kúpené lacnejšie, hej. Ale ešte je tu kopu vecí proste, ktoré verejná správa nakupuje a jednoducho dá sa to úplne zracionalizovať, že to jednoducho netreba. Stotridsaťtisíc monitorov, páni, 130-tisíc monitorov chce nakúpiť štát za najbližšie štyri roky, 130-tisíc len centrálnym, do toho si, samozrejme, ešte nakupuje veľa, veľa organizácií sami. To veď ale keď asi za tým monitorom bude niekto sedieť, to je 130-tisíc zamestnancov, ktorí sedia za monitorom, fú. No dobre, čiže tuto by sa dalo veľa ušetriť.
Takisto zamestnávatelia navrhujú zníženie odchodného vo verejnej správe na polovicu. No organizácie verejnej správy často využívajú to odchodné nad rámec Zákonníka práce pre zamestnancov a je to akoby jeden z benefitov. Zasa, máme Zákonník práce, tu nikto nehovorí znižovanie sociálneho štandardu, Zákonník práce.. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, no tak dostali sme sa do stavu, kedy teda už aj aspoň časť vládnej koalície pochopila, že transakčná daň je nezmyselné, škodlivé, hlúpe a jednoducho zlé riešenie. To je podľa mňa dobré, tak v podstate sme aj s kolegom Ondrom Dostálom, skutočne pani predkladateľke zákona zatlieskali, pretože síce tento zákon neruší transakčnú daň ako celok, ale teda je minimálne v režime toto, čo som povedal. Že minimálne časť koalície pochopila, že stúpila vedľa a že urobila proste fakt že extrémne zlé riešenie.
No, úplne správne riešenie je len jedno, hej. Transakčná daň vôbec nemala vzniknúť. V podstate stačilo sa pozrieť na to, že či takéto koleso vymyslel svet a keďže takéto koleso svet nevymyslel, transakčná daň je v Maďarsku a niekde vo Venezuele a možno ešte by sme našli nejakú ďalšiu juhoamerickú krajinu, tak jednoducho celý vyspelý svet takúto daň nepozná a už vôbec v takomto drakonickom tvare. Takže jednoducho to správne riešenie bolo, aby nevznikla. Samozrejme, minulosť nezmeníme, ale kolegovia, môžeme spoločne meniť budúcnosť, to znamená, to druhé najlepšie riešenie, aké v tomto prípade existuje je, zrušiť transakčnú daň ako celok bez náhrady a vrátiť podnikateľom, živnostníkom, všetkým, kto zaplatili už transakčnú daň naspäť ergo, použiť ju na teda zaplatenie inej splatnej dane. Takže toto by bolo to najlepšie riešenie, aké by bolo možno dosiahnuť.
Napriek tomu, že teda chválim pani predkladateľku, chválim stranu SNS, že teda prišla s úpravou transakčnej dane, toto ustanovenie v nej nie je. Tento návrh proste vypúšťa živnostníkov, vypúšťa malé...
===== ... by bolo možné dosiahnuť. Napriek tomu, že teda chválim pani predkladateľku, chválim stranu SNS, že teda prišla s úpravou transakčnej dane, toto ustanovenie v nej nie je, tento návrh proste vypúšťa živnostníkov, vypúšťa malé firmy z toho, aby boli platiteľmi tejto dane, ale teda neruší ju ako celok. Takže v prvom rade poviem teda pár tých základných vecí. Určite v prvom čítaní tento návrh zákona podporíme a v druhom čítaní prídeme s pozmeňujúcim návrhom, ktorý by teda transakčnú daň zrušil ako celok. Takže to sú, to sú dva základné fakty a mohol by som možno povedať teda k vyjadreniu ministerstva financií, ktoré teda hovorí, že daný návrh má legislatívno-technické problémy, že je ťažko vykonateľný, v podstate, samozrejme, dá sa s týmto súhlasiť, ale v prvom kroku toto je nepodstatné. Nepodstatné, kolegovia z koalície, proste tentokrát to ministerstvo financií síce pravdu má, ale reálne sme v prvom čítaní, v ktorom je dôležitá tá myšlienka, hej? To, ako sa to legislatívne upraví, to, na to máte potom priestor celý mesiac alebo teda v podstate až do septembra na to, aby sa to prepísalo a bolo to, bolo to akože vykonateľné, hej? Ale, ale tá myšlienka, to je to dôležité, to, na čo chcem upozorniť, že daný návrh rieši obmedzenie, zníženie transakčnej dane, takže tá myšlienka je správna.
No a čiže v podstate tá debata asi je vždy taká, už čakám, že teda keď hovorím, že zrušiť a najlepšie zrušiť celú, že teda odkiaľ na to peniaze získať. Rozumiem, transakčná daň v tomto roku by mala priniesť okolo 500 mil., myslím si, že by priniesla menej, ale tak dobre, 500 mil., takže samozrejme ja gro môjho vystúpenia budem venovať tomu, aby som teda ukázal, že kde sa dá získať, resp. ušetriť tých 500 mil. tento rok a ďalšie, samozrejme, milióny aj ďalší rok. Takže skutočne a budú to všetko opatrenia na strane šetrenia, na strane štátu, pretože, a ja to budem opakovať, tak ako vy máte tie svoje posolstvá, posolstvo, že občan zaplať viac na transakčnej dani, na dani z príjmu, na DPH, na poplatkoch, na odvodoch, to nie je konsolidácia.
Akože, kolegovia, vy sa chválite, že ste, že ste skonsolidovali, stabilizovali verejné financie. Akože počúvajte to, to chválenie je, že ste zobrali peniaze z vrecák občanov, firiem, proste všetkých živých duší aj právnických osôb na Slovensku a tie ste teda presunuli do štátnej kasy. Takže to je, to je to zlepšenie, stabilizovanie verejných financií? Jednoducho proste nie, 95 % opatrení je na strane príjmov a jednoducho to je, zaplatili to občania. Čiže občania zaplatili a vy sa vlastne tým chválite, že občania zaplatili. Proste to, toto si treba uvedomiť. Takto to byť nemá a toto nie je konsolidácia.
Konsolidácia v tom najzákladnejšom význame slova je jednoducho šetrenie. Šetrenie na výdavkoch. To je ten zdravý sedliacky rozum, ktorý musí robiť každý jeden občan doma, vo finále aj každý jeden starosta svojej obci, lebo ten sa tiež nemôže zadlžovať bezhlavo, ale má tam proste limit, hej? A to je to, že iba výdavky má ten občan proste v rodinnom rozpočte, ten starosta v rozpočte obce, nad ktorými má skutočne stopercentnú kontrolu. A konsolidácia má byť presne na strane výdavkov, na strane toho, že štát nekúpi, čo nepotrebuje, kúpi lacnejšie to, čo potrebuje, nebude zamestnávať toľko, toľko zamestnancov proste atď. atď. Čiže toto sú tie skutočné veci a tá tretia vec je to, čo sme sa tu bavili v bode predtým, a to je tá, že štát má robiť všetko preto, aby bol hospodársky rast, aby ekonomika fungovala, aby sa tu investovalo a z toho bolo potom viacej peňazí v štátnom rozpočte.
No, ale teda ešte raz, rokujeme o tom, aby sa obmedzila transakčná daň, to znamená, že bude diera v rozpočte a ja teda budem teraz rozprávať, kde všade by sa dalo ušetriť. No a urobme to tak, že nebude tu, že tu rozpráva niečo saskár, hej, SaS-ka, naše videnie sveta, ja budem rozprávať to, čo prijali, a to, čo prezentovali zamestnávatelia, Republiková únia zamestnávateľov, proste zamestnávateľská organizácia združujúca množstvo firiem, množstvo odvetví a aj tí už majú plné zuby toho, ako proste každým ďalším zákonom im beriete ďalšie, ďalšie peniaze, transakčná daň je daň z finančného dýchania. Zoberú svoje peniaze, zaplatia s tým za nejaký tovar, ktorý kúpili, a bum, musia odviesť štátu. To je štátne výpalné z finančného dýchania. Vy ste skutočne zaviedli daň, že dýcha firma bez, bez proste pohybu financií, bez pohybu peňazí proste by nefungovala ekonomika a vy z tohto finančného dýchania ste dali daň.
No, takže Republiková únia zamestnávateľov vytvorila návrhy, možnosti konsolidačných opatrení, kolegovia, v sume 6,5 mld. eur, hej? Takže len malú časť z toho keď dokážete uviesť do praxe, tak úplne spokojne môžte zrušiť transakčnú daň nie pre malých, nie pre eseročky malé, nie pre živnostníkov, pre všetkých. A ja tu hovorím a hlásim, že tak ako sme tlieskali s Ondrom Dostálom, tak tu bude nastúpená celá SaS-ka a bude vám tlieskať, keď tú daň zrušíte celú. No, nepotrebujete, ale urobíme to radi. Dobre, ale poďme, poďme konkrétne. Poďme konkrétne.
Takže návrh konsolidačného opatrenie – zníženie zamestnanosti a výdavkov na mzdy vo verejnej správe. Tuto zamestnávatelia to odhadli na 2 mld., že sa dá ušetriť. Nie za jeden rok, v dlhšom časovom období, ale jednoducho 2 mld. Oni to teda vidia na 15-percentný, 15-percentné postupné zníženie zamestnanosti, zavediem to do takej reality. My hovoríme aspoň 10 % ako SaS-ka, pán premiér hovorí 30 %, povedal, len sa k tomu už nejak prestal hlásiť, takže zamestnávatelia hovoria, že sa skutočne dá ušetriť 15 %. A nebudem len, že teda že sa dá, ale proste ako, hej, tie spôsoby. Proste nie plošné číslo, všetko, čo je plošné, je zlé, hej, nielen dotácie, nielen podpora, ale aj plošné prepúšťanie, samozrejme, to sa nedá takto pozrieť. Čiže diferencované. Proste niekde sa nedá prepustiť nikto, niekde sa dá prepustiť 5 %, niekde som presvedčený, že sa dá prepustiť 25 % a niekde sa dá prepustiť, použijem slová pána premiéra, aj 30 %.
No ale proste akoby nejakým organickým štýlom v najbližších rokoch proste nieže pozrieť a škrtnúť, v najbližších rokoch ide niekto do dôchodku, okej, tak nahraďme len polovicu, hej? Polovicu, dvaja odídu do dôchodku, tak proste by sa nahradil len jeden. Takto, takto postupne sa to dá. Teraz som zachytil niekde v Británii, že dve tretiny operácií, ktoré robia verejní zamestnanci, už dnes vie robiť umelá inteligencia. Takto sa dá ušetriť kopu, kopu zamestnancov. Zasa, veď nemusíme ísť do Veľkej Británie, pozrite si banky, jednoducho vedia to, tí asistenti dneska už vedia veľa, veľa vecí vybaviť.
Takisto, zasa čítam návrhy zamestnávateľov, racionalizácia počtu úradníkov pracujúcich s eurofondami. Toto, toto normálne, toto tu poviem, sedel nám štátny tajomník 3 z MIRRI, už to je jedna vec, kde sa dá šetriť, štátny tajomník, proste máme 36 štátnych tajomníkov, toľko nikdy nebolo, hej? No ale štátny tajomník 3 hovoril, že veď oni by aj prepustili zamestnancov, ale vlastne keď by prepustili zamestnancov, tak nebudú schopní, nebudeme schopní čerpať eurofondy. No tak som sa ho spýtal, že teda či je počet zamestnancov funkciou úspešnosti, úspešnosti v čerpaní eurofondov. Jednoducho takto to, takto to nie je. Niekedy tie eurofondy nečerpáme práve preto, že sa okolo toho motá príliš veľa zamestnancov. Čiže tu sa dá ušetriť 2 mld.
Ďalšie opatrenie, ktoré navrhujú zamestnávatelia z Republikovej únie zamestnávateľov, je zníženie výdavkov na nákupy tovarov a služieb vo verejnej správe. Áno, to isté hovoríme aj my, je tu 250 mil. možná úspora a to je proste, nebudem tomuto venovať až tak veľa času, to je presne o tom verejnom obstarávaní. To je presne o tom, aby to nefungovalo ako u pána ministra Šutaja Eštoka, kde obstarávajú takým štýlom, že ešte aj vlastné ministerstvo, vlastné, no, koaličné ministerstvo financií formou Útvaru hodnoty za peniaze im hlási, že sa na tom dalo ušetriť 122 mil., hej? Keby sme sa hneď bavili povedzme že o štyroch rokoch, no však tak, aj tak je to ročne kopa peňazí, hej? Čiže jednoznačne efektívnosť verejného obstarávania napríklad tak, že keď vám príde päť ponúk, tak nemôžte ako predpokladanú hodnotu zákazky dať proste tú najvyššiu z nich alebo priemernú z nich, no mali by ste dať tú najnižšiu z nich, veď preto ste asi zisťovali tých päť ponúk, hej? Takže, takže proste na znížení výdavkov, a to je, že ešte to nehovorím, že by malo verejnej správe niečo chýbať. To hovorím len o tom, aby to, čo skutočne verejná správa potrebuje, bolo kúpené lacnejšie, hej. Ale ešte je tu kopu vecí proste, ktoré verejná správa nakupuje a jednoducho dá sa to úplne zracionalizovať, že to jednoducho netreba. Stotridsaťtisíc monitorov, páni, 130-tisíc monitorov chce nakúpiť štát za najbližšie štyri roky, 130-tisíc len centrálnym, do toho si, samozrejme, ešte nakupuje veľa, veľa organizácií sami. To veď ale keď asi za tým monitorom bude niekto sedieť, to je 130-tisíc zamestnancov, ktorí sedia za monitorom, fú. No dobre, čiže tuto by sa dalo veľa ušetriť.
Takisto zamestnávatelia navrhujú zníženie odchodného vo verejnej správe na polovicu. No organizácie verejnej správy často využívajú to odchodné nad rámec Zákonníka práce pre zamestnancov a je to akoby jeden z benefitov. Zasa, máme Zákonník práce, tu nikto nehovorí znižovanie sociálneho štandardu, Zákonník práce.. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Ja zasa začnem tak možno trošku nadnesene, ale je mi úprimne ľúto, že tu dnes sedí teda Igor Matovič a nediskutuje o tejto dôležitej téme. Neviem či sa teda s vládou nejak dohodol alebo ho teda vláda dokázala predsa len umlčať. Škoda skutočne, že tu, že tu nie sú. No dobre, nevadí. No, ale by som si dovolil už len poukázať na jednu vec. Skúsim pár otázok. Pán minister, kde končí alebo kde je strop pre sociálne odvody dnes? V koľko násobku priemernej mzdy? 11 násobok, hej? Daj 11 násobku, dobre a áno, áno. Ale neviem či pán minister zachytil, že (reakcia z pléna), no to som neni presvedčený. Čiže ako, no. Dobre, takto.

Žiga Peter, podpredseda NR SR
Kolegovia teším sa, že diskutujete. Mohli ste si to na výbore vydiskutovať. Tam bol na to určite priestor. Pán poslanec venujte sa svojmu príhovoru v rozprave. Už vystupujete aj v ústnej. Aj predtým ste boli v písomnej. Čo máte samozrejme nárok. Ale venujte sa meritu veci a nebudete diskutovať s poslancami.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
No, dobre. Nebudem diskutovať. Veď hlavne by poslanec nemal diskutovať so mnou. Dobre. Každopádne preverím si to. Vychádzam z návrhu zákona ako bol. Kde teda bolo stanovené, že a to tam bolo, tak pozriem si či to je realita ale bolo tam stanovené, že pre profesionálnych športovcov končí vlastne ten limit výpočtu sociálnych odvodov na jedno násobku, hej? Na jedno násobku, ale toto chcem len ukázať akože jednu vec. Možno to nesedí. Ale to nie je podstatne v onom vystúpení. Iné som chcel. Predstavme si zamestnanca akože top zamestnanca vo vývoji proste skutočne toho, toho dôležitého veľmi vzdelaného, veľmi skúseného zamestnanca, ktorého potrebujeme a má hrubú mzdu 10 tisíc euro mesačne. Skutočne top zamestnanec. Napríklad v tom automobilovom priemysle, hej? Alebo aj športovec. Ale dobre. O automobilovom priemysle sa bavme. Tak mesačná mzda je 10 tisíc euro. No a teraz, keď si zoberieme si porovnáme, že zamestnanec, ktorý má hrubú mzdu 10 tisíc euro v Čechách a na Slovensku, hej? Tak na Slovensku v čistom zarobí za rok o 6 504 euro menej, menej ako v Čechách, hej? A zároveň zamestnávateľ ten, ktorý mu dáva teda tú hrubú mzdu 10 tisíc euro mesačne tomu top zamestnancovi zaplatí o 25 tisíc 125 euro viac ako v Českej republike. Teraz ja sa pýtam. Čiže ešte raz jednoducho bez čísel povedané, že ten zamestnanec veľmi kvalitný, kľúčový, skutočne v danej firme proste zarobí menej ako v Čechách v čistom ale jeho zamestnávateľ na Slovensku zaplatí zásadne viac ako taký podobný zamestnávateľ v Čechách. A teraz ja sa pýtam ako si za takýchto podmienok vieme udržať zamestnancov. Ako, ako
===== ... zarobí menej, ako v Čechách v čistom, ale jeho zamestnávateľ na Slovensku zaplatí zásadne viac, ako taký podobný zamestnávateľ v Čechách. A teraz ja sa pýtam, ako si za takýchto podmienok vieme udržať zamestnancov? Ako vieme proste konkurovať? Pretože my vieme, tu všetci hovoríme o tom, že má byť kvalifikovanejšia pracovná sila, že máme robiť výroby s vyššou pridanou hodnotou, ale to zabezpečujú proste takíto ľudia. To je ten výskum, vývoj. Ale jednoducho nedokážeme to. Pretože špeciálne, a preto som porovnal Česko a Slovensko, že tam nie je žiadna rečová bariéra, a je to skutočne blízko, hej. Pre kopu občanov Slovenska je bližšie do Brna ako do Bratislavy, hej. Čiže toto je ešte jedna z ďalších vecí a toto je veľmi kľúčové pre celú túto debatu, ktorú tu máme o zamestnávaní o kurzarbeite. Čiže toto som len chcel ešte takto dať na porovnanie, a idem si pozrieť ešte tých športovcov. Asi som tam teda možno nezachytil, ale pozriem si to, dobre. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Ja zasa začnem tak možno trošku nadnesene, ale je mi úprimne ľúto, že tu dnes sedí teda Igor Matovič a nediskutuje o tejto dôležitej téme. Neviem či sa teda s vládou nejak dohodol alebo ho teda vláda dokázala predsa len umlčať. Škoda skutočne, že tu, že tu nie sú. No dobre, nevadí. No, ale by som si dovolil už len poukázať na jednu vec. Skúsim pár otázok. Pán minister, kde končí alebo kde je strop pre sociálne odvody dnes? V koľko násobku priemernej mzdy? 11 násobok, hej? Daj 11 násobku, dobre a áno, áno. Ale neviem či pán minister zachytil, že (reakcia z pléna), no to som neni presvedčený. Čiže ako, no. Dobre, takto.

Žiga Peter, podpredseda NR SR
Kolegovia teším sa, že diskutujete. Mohli ste si to na výbore vydiskutovať. Tam bol na to určite priestor. Pán poslanec venujte sa svojmu príhovoru v rozprave. Už vystupujete aj v ústnej. Aj predtým ste boli v písomnej. Čo máte samozrejme nárok. Ale venujte sa meritu veci a nebudete diskutovať s poslancami.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
No, dobre. Nebudem diskutovať. Veď hlavne by poslanec nemal diskutovať so mnou. Dobre. Každopádne preverím si to. Vychádzam z návrhu zákona ako bol. Kde teda bolo stanovené, že a to tam bolo, tak pozriem si či to je realita ale bolo tam stanovené, že pre profesionálnych športovcov končí vlastne ten limit výpočtu sociálnych odvodov na jedno násobku, hej? Na jedno násobku, ale toto chcem len ukázať akože jednu vec. Možno to nesedí. Ale to nie je podstatne v onom vystúpení. Iné som chcel. Predstavme si zamestnanca akože top zamestnanca vo vývoji proste skutočne toho, toho dôležitého veľmi vzdelaného, veľmi skúseného zamestnanca, ktorého potrebujeme a má hrubú mzdu 10 tisíc euro mesačne. Skutočne top zamestnanec. Napríklad v tom automobilovom priemysle, hej? Alebo aj športovec. Ale dobre. O automobilovom priemysle sa bavme. Tak mesačná mzda je 10 tisíc euro. No a teraz, keď si zoberieme si porovnáme, že zamestnanec, ktorý má hrubú mzdu 10 tisíc euro v Čechách a na Slovensku, hej? Tak na Slovensku v čistom zarobí za rok o 6 504 euro menej, menej ako v Čechách, hej? A zároveň zamestnávateľ ten, ktorý mu dáva teda tú hrubú mzdu 10 tisíc euro mesačne tomu top zamestnancovi zaplatí o 25 tisíc 125 euro viac ako v Českej republike. Teraz ja sa pýtam. Čiže ešte raz jednoducho bez čísel povedané, že ten zamestnanec veľmi kvalitný, kľúčový, skutočne v danej firme proste zarobí menej ako v Čechách v čistom ale jeho zamestnávateľ na Slovensku zaplatí zásadne viac ako taký podobný zamestnávateľ v Čechách. A teraz ja sa pýtam ako si za takýchto podmienok vieme udržať zamestnancov. Ako, ako
===== ... zarobí menej, ako v Čechách v čistom, ale jeho zamestnávateľ na Slovensku zaplatí zásadne viac, ako taký podobný zamestnávateľ v Čechách. A teraz ja sa pýtam, ako si za takýchto podmienok vieme udržať zamestnancov? Ako vieme proste konkurovať? Pretože my vieme, tu všetci hovoríme o tom, že má byť kvalifikovanejšia pracovná sila, že máme robiť výroby s vyššou pridanou hodnotou, ale to zabezpečujú proste takíto ľudia. To je ten výskum, vývoj. Ale jednoducho nedokážeme to. Pretože špeciálne, a preto som porovnal Česko a Slovensko, že tam nie je žiadna rečová bariéra, a je to skutočne blízko, hej. Pre kopu občanov Slovenska je bližšie do Brna ako do Bratislavy, hej. Čiže toto je ešte jedna z ďalších vecí a toto je veľmi kľúčové pre celú túto debatu, ktorú tu máme o zamestnávaní o kurzarbeite. Čiže toto som len chcel ešte takto dať na porovnanie, a idem si pozrieť ešte tých športovcov. Asi som tam teda možno nezachytil, ale pozriem si to, dobre. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Kolega Jozef Hajko, ďakujem pekne za vystúpenie. Dovolím si len pár poznámok k nemu. Začnem úplne od konca. Absolútne to čo si povedal Nemecko nemôže byť náš protivník alebo čo. Presne tak. My musíme spolupracovať s Nemeckom. Ja to poviem veľmi jednoducho. Keď si Nemecko kýchne, Slovensko má dlhú a ťažkú chrípku. To je prvá vec. Potom k tým štyrom svetovým stranám. Áno vychádzajme kľudne aj zo slov prezidenta včera v prejave. Fakt 89 % všetkých investícií na Slovensko prišlo z krajín EÚ. Ak tam pridáme USA a Britániu tak je to dobre cez 95 %, hej? 78 % vývozu ide do krajín EÚ. Zasa ak tam pridáme USA a Britániu zasa to bude dobre cez 85 %. Takže áno samozrejme sú štyri svetové strany ale jedna je extrémne dôležitá, preto, aby aj na Slovensku bolo dobre a to je skutočne ten západ. Proste ten euroatlantický priestor. To, to je veľmi dôležité pri pri čomkoľvek to je. Jedno možno zásadné opatrenie, preto, aby investori sem chodili a hlavne odtiaľto neodchádzali a jednoznačne aj to platí, vláda nekonsoliduje skutočne ten deficit 24 bol vyšší ako 23. Ako si správne poznamenal. A aj, aj vôbec to, že k nejakej stabilizácii prišlo. To vždy tu majme na pamäti, že tá akože konsolidácia nie je zatiaľ nič iné než zvýšenie príjmov štátu na úkor občanov, na úkor firiem, na úkor toho, že proste nám klesá potom, potom schopnosť a konkurencie schopnosť hospodárstva. Toto je absolútne, absolútne dôležitý fakt a úplne posledná vec. Áno bez eurofondov by sme už dnes boli v recesii. Už dnes by sme boli v recesii. Tak dôležité sú. Ďakujem pekne.