Videokanál poslanca

všetky do jedného sú na strane príjmov ergo na strane, že to platia občania a firmy. V podstate, keď to akože zhrniem, tak jediné, jediné čo sa vláde podarilo v roku 2024 je, že dokázala zásadne viac siahnuť do vreciek firiem, ľuďom, každému jednému občanovi Slovenska. Dokázala odtiaľ vytiahnuť viac peňazí a to je to, čo nejak stabilizuje verejné zdroje. A ešte sa tým, ešte sa tým aj vláda chváli. Toto by mal počuť každý jeden, ani nejdem hovoriť, že či volič koalície, každý jeden občan Slovenska, že jednoducho toto nie je konsolidácia, ísť na ulicu, zobrať niekomu peniaze a ja sa budem tešiť, že som vyriešil svoj problém, to nie je konsolidácia, to nie je riešenie problémov. No a proste toto ale robila vláda v roku 2024, toto robí vláda aj v roku 2025 a ja nič iné nevidím inak ani pre rok 2026, ale to budeme potom rozprávať pri inom bode. A teraz zasa idem čítať ďalej zo záverečného účtu, na výdavkovej strane konsolidačné opatrenia zahŕňali najmä, ja už len dodávam, že ale skôr jedine, viazanie výdavkov na úrovni 5 % viazanie osobných výdavkov, ale ešte raz, to zostalo len na papieri. Proste čiže vláda to jediné, kde chcela škrtať na sebe, na svojich výdavkoch, tak proste ani to sa nezrealizovalo. Proste jednoducho celá konsolidácia, celá 95 % plus išla za ľuďmi a za firmami. Celé zle hej. Stihnem ešte aj tých pár čísel, zase však veď to sú, nie že ja hovorím, čítam, čo som videl v tabuľkách. Personálne náklady práve naopak silno rástli oproti skutočnosti roka 2023 a rástli aj oproti rozpočtovaným výdavkom na rok 2024, čiže vláda nielenže prekonávala realitu 2023, ale aj vlastné rozpočtové plány na rok 2024. No a teraz teda použijem obe, oproti rozpočtu medziročne vzrástli o 820 mil. a oproti skutočnosti roku 2023 o neuveriteľných takmer 1,3 mld. eur a teda všetky kompenzácie zamestnancom vo verejnom sektore boli za rok 2024 14,833 mld. To je číslo, ktoré si nemôžme dovoliť. Jedná vec je, že samozrejme sú to platy, tie sa proste valorizujú každý rok. Toto je jeden z najväčších problémov Slovenska. Proste máme verejnú správu v počte a v platoch, ktorých si Slovensko nevie dovoliť. Nevedeli sme si to plus mínus dovoliť v 2024, nevieme si to dovoliť teraz a nebudeme si to vedieť dovoliť ani v budúcnosti a ten problém sa ale bude zvyšovať. Dobre. Ďalšia perla, alebo ako by som to nazval. Čítam. Okrem potrebnej konsolidácie rozpočet verejnej správy na roky 2024 až 2026 zohľadňoval aj výrazné vplyvy legislatívnych a nelegislatívnych materiálov schválených v predchádzajúcom volebnom období, hej, kritizujem nás, pričom vláda neznižovala výdavky určené na vyplácanie dôchodkov, či výdavky určené na podporu iných zraniteľných skupín, ani výdavky na školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci, rodinnú politiku a mnohé ďalšie oblasti, aby negatívne vplyvy na obyvateľstvo boli čo najmenšie. A teraz akože vlastne čo vláda robí, ja toto volám, že drevené želiezko, alebo inak, akože nekonzistentnosť vyjadrení vlády, ale v tomto prípade rovno pána ministra financií. Proste na jednej strane kritizujú opatrenia prijaté v minulom období a ja to tu hovorím, veď áno, bolo ich prijatých kopu proste, možno aj dobrých, ale nemáme na ne. Bolo ich prijatých fakt veľa takých, na ktoré naše verejné financie nemajú, ale vláda veď keď kritizuje, keď nás predchádzajúcu vládu kritizuje, veď prečo neboli zrušené. Čiže žiadne z týchto opatrení vláda nezrušila, pokračovala tak v populizme a proste tento populizmus Slovensko privádza do stále hlbšej priepasti a ja hovorím, že toto len zvýrazňuje bezradnosť ministra financií pri riadení verejných financií. Proste je to tak, buď nech nekritizuje predchádzajúcu vládu, alebo proste keď ju kritizuje, tak to mal normálne že zrušiť. Normálne mal nabrať odvahu a tie opatrenia, ktoré inak v tom legislatívnom chaose hlasovala za ne vlastne v podstate vtedajšia komplet opozícia, tak ich bolo treba zrušiť. A potom by sme sa vedeli baviť o tom, že proste konsolidujeme. Takže takto. A zasa, bežné výdavky rastú, silno rastú, budem porovnávať skutočnosť 2024 so skutočnosťou 2023. Bežné výdavky narástli o 3,7 mld. eur, kapitálové výdavky klesli o 1,3 mld. eur. Proste toto je prejedanie namiesto investícií. Proste je to ďalší zúfalý výsledok, ktorý zvyšuje zaostávanie Slovenska a bude nás ešte mrzieť. Proste jednoducho to, čo sa míňa sa míňa na bežnú spotrebu, prejedáme to, tie kapitálové investície, to sa trošku vraciam k tomu rozostavanému Slovensku ale nielen k rozostavanému Slovensku, no proste nie sú, boli ešte nižšie než v roku 2023. Tak dúfam, že budú rásť aspoň tento rok. Ja skutočne že jediné, čo sa darí vláde je vyberať stále viac peňazí z vrecák občanov, živnostníkov, firiem. Celkové daňové a odvodové príjmy boli rozpočtované v objeme 41,8 mld. Skutočné príjmy boli teda o nejakých 58 mil. vyššie a teda boli 41,87 mld. Za nárastom sú miestne dane, to zasa citujem, za nárastom sú miestne dane, dane z nehnuteľností a dane za špecifické služby, daň z príjmu vyberaná zrážkou, daň z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti a píšu teda, že výpadok príjmov je najmä pri DPH a spotrebných daniach. To bola realita roku 2024. No a teraz akože, že aký je ten recept vlády. Ak teda rastú daňové príjmy, napríklad z dane z nehnuteľností rástli, tak ešte zvýšiť hej, to proste je písané aj v správe o pokroku. Našťastie už vláda pochopila, že tú silu nemá to zvýšiť a trochu od toho odchádza, ja som len rád, ale jednoducho čiže rozpočet alebo realita ukazovala, že príjmy z daní z nehnuteľností stúpajú, recept vlády ešte zvýšiť. Dobre. A teraz ale aj samozrejme teda poklesol tam výber DPH, recept aký? No zvýšiť DPH. Jednoducho vláda, nech je čo je, jediný recept, ktorý bol je zvýšiť dane. Či je výpadok alebo teda tie dane aj rastú, jediné riešenie je zvýšiť. Ctené kolegyne, kolegovia, ja som presvedčený, že aj keď nie sme všetci odborníci na ekonomiku, tak ale uznáte, že asi takýmto jednoduchým pravidlom nie je možné riadiť krajinu hej. Proste nie je možné riadiť takto ani verejné financie, ani ekonomiku. Fakt nie. Tabuľka 8, o čom hovorím, treba si pozrieť kto chce. Takže skutočne mám posledné sekundy. Veľmi pekne ďakujem ministerstvu financií za spracovanie tohto materiálu. Je presný, precízny, podrobný, ale teda hlásim, že je to smutné čítanie a ukazuje to veľmi jasne, veľmi presne, do takých problémov sa Slovensko (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, no, máme tu v podstate jeden z najdôležitejších dokumentov, alebo jeden z najviac hovoriacich dokumentov o tom, ako Slovensko hospodári, ako vyzerá, a je to samozrejme vždy aj určitý pohľad aj na budúcnosť. No, návrh štátneho záverečného účtu je komplexné, ale smutné čítanie. Je smutným opisom slovenskej reality verejných financií, navyše s tendenciou zhoršovania. No a o dosť neštandardnej situácii hovoria aj slová pána predsedu NKÚ. Rozumiem, že to jeho vystúpenie malo byť včera priamo k zákonu o vodárenstve alebo, ale teda ten bol stiahnutý, ale to všetko len ukazuje vlastne tú situáciu, v akej sme. Takže ešte aj toto je vlastne taký ten ďalší level toho celého, že i napriek tomu, že NKÚ roky poukazuje na nejaký problém, stále ten problém proste nie je vyriešený a hrozí teda ešte väčším problémom. Ale k tomu potom neskôr.
No, poďme k samotnému štátnemu záverečnému účtu. Máme vlastne čaro čísel, hej? Samotný materiál má teda 200 strán a je tam, samozrejme, aj miliarda čísel a všetko, a to je čaro čísel, že všetko sa dá porovnať rôzne. Samozrejme tak, aby to znelo dobre, lepšie alebo horšie a jednoducho proste podľa toho to tak nejak vyzerá. Takže ja sa budem sa snažiť zameriavať vlastne na taký ten trošku iný obraz reality, aby to teda vyvažovalo napr. aj slová pána ministra. A teda budem sa snažiť vlastne celý ten účet tak nejak proste dávať do tej reality a budem sa zameriavať na veci, kde vlastne to, čo sa rozpráva, je diametrálne iné od toho, čo vlastne je realita. To, čo ukazujú čísla a to, čo je koniec koncov napísané aj v tom samotnom štátnom záverečnom účte.
No, začal by som možno napr. aj tým, že pán minister povedal, že schodok verejných financií je nižší ako plánovaný. Áno, súhlasím, deficit bol teda 5,27 % hrubého domáceho produktu, rozpočtovaný bol 5,97 HDP, jasné. A teraz toto hovorí, že teda ako sa vlastne dobre hospodári. No, Tie pohľady sú, samozrejme, dva. Určite k tomuto treba povedať, že vlaňajší deficit, alebo teda bol proste, (Rečník si odkašľal.) pardon, že teda tento deficit bol vyšší, ako rok pred tým, takže ťažko hovoriť o konsolidácii, keď teda vlaňajší deficit bol vyšší ako predvlaňajší o asi 0,3 %. Takže to je akoby jedna vec, hej?
Ďalšia vec je, pán minister navyše porovnával vo svojom úvodnom slove vlastne ten rozpočtový deficit s viac-menej nezmyselným a nič nehovoriacim číslom, teda s návrhom rozpočtu, ktorý robila končiaca úradnícka vláda. Toto nie je proste žiadne štatistické porovnanie. Navyše samozrejme, nie je ani v tom dokumente a to je niečo, čo len zasa ukazuje, že vlastne jeho rozpočet alebo výsledky sú lepšie. No nie sú. Jednoducho, to je úplne, to je práve to je to ohýbanie, ohýbanie tých čísel. Hej? Ďalšie, čo poviem hneď z úvodných slov pána ministra. No, však dobre, dá sa povedať, áno, že štátny dlh stúpol o 1 % oproti rozpočtovanému. Však vlastne to dobre znie, nie? Iba o 1 % navyše. No že ale férové by bolo povedať, že v roku 2024 ten dlh stúpol o 3,7 percentuálneho bodu oproti roku predtým. Hej? To znie, podľa mňa, už ďaleko inak. A to je tá realita. Lebo dôležité je, že aký bol dlh na konci roku 2023 a aký bol na konci roku 2024. A ten rast bol 3,7 %. Proste vyše 7, skoro 8 mld. Takže toto treba vždy vnímať. Pardon. (Rečník obsluhuje svoj laptop.) Toto treba vždy vnímať, že dá sa to rozprávať akokoľvek. Ale však dobre, preto tu diskutujeme, aby padali vlastne tie pohľady rôzne. Čiže áno, pán minister povedal: "Metodiky sú rôzne." No metodiky sú rôzne, porovnania sú rôzne, tak poďme teda tak, akoby čo najviac konkrétnejšie. Toto budem sa ja snažiť, čo najviac hovoriť takú realitu.
Pár čísel skutočne verejná správa v 2024 hospodárila so schodkom 6,9 mld. eur, čo predstavuje 5,27 % hrubého domáceho produktu. Áno, ešte raz, toto, samozrejme, číslo sedí, je to menej ako rozpočtovaných 5,97 %. Ale zasa. Aj toto neplatí, že to rozpočtovanie vlády bolo lepšie, ako plánované. Pán minister už nepovedal, že vojenská technika v hodnote takmer 700 mil. euro sa teda ... (Reakcia predkladateľa.) Okej, možno som nepočul, no každopádne, keby bola zaúčtovaná, hej, keby bol teda pri proste princíp iný, akože sa účtuje pri samotnom dodaní, resp. uvedení do prevádzky, tak ten rozpočtový deficit by nebol 5,27, ale bol by v podstate plus mínus ten rozpočtovaný, hej? Takže ak pán minister povedal, okej, rešpektujem, ale hlásim to aj ja tuná, že nie rozpočtový deficit nebol o tých 0,7 % lepší preto, lebo by sa zásadne lepšie hospodárilo, ale preto, že vojenská technika proste dorazila neskôr ako mohla, alebo mala. Alebo ako bolo plánované. Dobre. Ten dlh verejnej správy, poviem to číslo ešte raz, lebo to už toto je samotné, že vlastne hovoríme o veľkom deficite, o veľkom dlhu, no to je realita, v ktorej žijeme. Čiže ku koncu vlaňajšieho roka to dosiahol dlh 77 mld. 648 mil. a plus niečo. Čiže ten pomer k hrubému domácemu produktu dosiahol 59,28 %. Áno, dlh bol očakávaný v rozpočte na úrovni teda 58,31, čiže oproti tomu rozpočtu stúpol o 1 %, ale ešte raz. Proste oproti roku predtým stúpol o 3,7 percentuálneho bodu. Čiže stúpol zásadne. Ak hovorí vláda, že sa jej darí znižovať dlh, alebo zlepšovať stav verejných financií, bohužiaľ, nie je to pravda, ten dlh rastie výrazne. Treba si to priznať, treba si to priznať. Dobre, rast reálnej ekonomiky podľa jarnej notifikácie dosiahol 2,1 % hrubého domáceho produktu. Predpokladaný scenár, hej, vlaňajšieho rozpočtu, lebo ...
===== ...že sa ja darí znižovať alebo zlepšovať sa verejné financie, bohužiaľ, nie je to pravda, ten dlh rastie výrazne. Treba si to priznať, treba si to priznať. Dobre, rast reálnej ekonomiky podľa jarnej notifikácie dosiahol 2,1% hrubého domáceho produktu, predpokladaný scenár, hej, vlaňajšieho rozpočtu, lebo však uzatvárame vlaňajší rok, bol na úrovni 2,7%, okay, však rozumiem, nikto nemá, nikto nemá vešteckú guľu, ale teda aj v roku 2024 a je to jasne tam aj napísané v záverečnom účte, že sa rozpočtovalo optimisticky, respektíve rátalo sa s optimistickým rastom hrubého domáceho produktu a teda, samozrejme, sa to nedosiahlo a ja poviem teda aj prečo, pretože, samozrejme, čím zväčším rastom rozpočtujete, tým viacej potenciálnych príjmov vám to prináša a samozrejme, k tomu môžete aj naprojektovať a narozpočtovať aj vyššie výdavky. Môže sa stať, hej, v poriadku. Smutné je to, že aj tohoročný rozpočet bol nastavený na podobnom základe. Ja si tu pamätám, že tu sme sa takto doťahovali s pánom ministrom, keď on hovoril, že, myslím, že na 2,4% raste je založený tohoročný rozpočet a ja som hovoril, pán minister, pozor na to, buďte opatrní. Hrozí nám to, že ten tohoročný rast bude začínať nulou, nula celé niečo a budeme radi, keď pred tou nulou bude plusko, hej? Prvý kvartál dneska zrovna oznámi ministerstvo financií už definitívny výsledok prvého kvartálu. Neviem, či už to medzitým urobil, ráno to ešte nebolo, ale tie prvé odhady boli 0,9%, to znamená sme aj pre tento rok výrazne pod tým na čo bol postavený rozpočet a to samozrejme má ďalšie dôsledky. Hovorím to preto, že teda sa opakuje to, čo vidíme dnes v štátnom záverečnom účte, že vlani to bolo rovnako. Bohužiaľ tento rok to bude rovnako. Bodaj by nebolo. Aj ja budem rád, ak proste by ten rast slovenskej ekonomiky bol vyšší, ale zatiaľ to tak, bohužiaľ, nevyzerá, hej? No aby to nevyznelo, že sa z toho teším, samozrejme všetci by sme chceli, aby ekonomika fungovala. Len tá realita je, bohužiaľ, iná. Dobre, hotovostný schodok štátneho rozpočtu dosiahol 6 miliárd 366 miliónov. Áno, bol, bol nižší, keď sa o niečo ako ako v roku 23. Príjmy rástli, no o a samozrejme, hotovostný schodok bol krytý štátnymi dlhopismi a prijatým v sume asi 6,3 miliardy a prijatím zahraničným bankovým úverom, okay, takže toľko k tým základným základným faktom. Hovorím, fakty, samozrejme, sedia. Ono to to nijakým spôsobom, však sedia tu kolegovia z ministerstva financií. Samozrejme, nijako nespochybňujem tie čísla, čo sú tam, aspoň to nám funguje. Myslím si, že tie čísla sedia. Problém je teda s tou prezentáciou. Však preto je diskusia, aby sa tá prezentácia pozrela z viacerých strán. Dobre, ale povedal som, že budem najviac rozprávať o tom, že čo vláda hovorí a aká je realita, ktorú ukazujú čísla, nie, čo hovorí, Viskupič či alebo opozícia, ale to čo ukazujú čísla, konkrétne čísla, štátnom záverečnom účte za rok 2024. No, vláda rozpráva o rozostavanom Slovensku, hej? Keď počujem rozprávať premiéra, keď počujem rozprávať ministra dopravy, ale aj všetkých ostatných ministrov, proste Slovensko je rozostavané, všetko ide, všetko sa deje. Zasa, veď áno, potrebujeme infraštruktúru, všetko, to nie je, že frflem. Bohužiaľ, len nie je to úplne realita, hej? Keď si prečítam vetu zo štátneho záverečného účtu, tak je tam napísané, nie, že teda Slovensko je rozostavané a tým pádom sú veľké, je veľké výsledky zo stavebníctva. Je tam napísané, že stavebníctvo ukázalo koncom roka 2024 náznaky oživenia, hej? Takže ešte to s tým rozostavaním teda nie je, nie je také a teda správne to pomenúva štátny záverečný účet. Ja som presvedčený, že áno, že v tomto roku to môže a zasa, ja dúfam, že to bude lepšie, hej? Pretože plán obnovy a odolnosti sa teda, hádam, konečne rozbehne z papierov už aj do, do, do reality. Samozrejme, aj nové eurofondové obdobie už hádam, po štyroch rokoch už prinesie aj nejaké, nejaké reálne čísla a nejaké reálne rozostavané Slovensko. Čiže áno, áno, zároveň teda, ale treba povedať, že sa obávam aj o budúcnosť, lebo plán obnovy a odolnosti nám postaví skelety, hej, tých nemocníc, hej? Len už sme to tak zažili, už jedny Rázsochy sme podarilo sa postaviť, dal našim predchodcom do, do formy skeletu, ale bohužiaľ nešlo to ďalej. Čiže dvíham varovný prst, aby, aby teda aj to, čo teda je rozostavané, respektíve začína sa stavať, aby to bolo, bolo Slovensko aj schopné dostavať, hej? Pretože to financovanie poza Plán obnovy a odolnosti za rok 2026, čo zasa nie je až tak ďaleko, proste v tomto momente nie je a nie je to moc vidieť, že by malo byť odkiaľ. Dobre, ďalšia vec, sa veľmi, veľmi sa chváli, kdekoľvek ide zasa minister sociálnych vecí, ale aj aj pán premiér, že nám máme historicky najnižšiu nezamestnanosť. No máme. To je zasa fakt, len ide o tá prezentáciu hej? Ja prečítam, čo hovorí zasa štátny záverečný účet. Zamestnanosť, hej? Nie nezamestnanosť, ale zamestnanosť poklesla o 0,2%, čo zodpovedá takmer 4 000 pracovných miest. Negatívny vývoj ovplyvnili poklesy v prvom polroku, ku ktorým významne prispeli zvýšené odchody do predčasného starobného dôchodku, pracovných miest dlhodobo ubúda v priemysle a nízko kvalifikovaných službách., zamestnanosť rástla len vo verejnom sektore a a teda na na konci roka v stavebníctve, miera nezamestnanosti v lane poklesla na 5,3 %, čo je najmenej za 30 rokov, hej? Toto, toto je citát zo štátneho záverečného účtu, čiže ak vláda hovorí, že je teda historicky nízka nezamestnanosť, súhlasím, to číslo sedí, ale je to preto, pretože historicky veľa ľudí odchádza z pracovného trhu, takmer 40 000 ľudí odišlo za jeden jediný rok do predčasného dôchodku, hej? Potom, samozrejme, ďalšie tisíce odišli do riadneho dôchodku. Jednoducho natrvalo nám odišli desiatky tisíc ľudí z trhu práce a jednoducho toto je ten dôvod, prečo sa tá nezamestnanosť znížila, nie preto, že by nám zamestnanosť rástla, že by sa vytvorili nové pracovné miesta, tým pádom sa zvýšila šanca na hospodársky rast, na robustnosť ekonomiky, čiže toto, toto, to je, hovorím, ja som rád, že to je, že to je v záverečnom účte napísané. To skutočne dôležité číslo, ktoré dnes nevyhnutne potrebujeme v dnešnom stave verejných financií je zamestnanosť a tá teda bohužiaľ v roku 24 poklesla. To, toto je tá ďalšia zlá správa, ktorú treba, treba povedať, no čiže,tu by tu by som akože sa fakt dovolil uchádzať o to, aby, aby vláda vlastne riešila ten problém. Proste vláda nerieši to, že nám tá nezamestnanosť klesá, hej? A už vôbec sa nehovorí o tom, že, samozrejme, príjmy do štátneho rozpočtu nie sú až tak závislé na tej nezamestnanosti, ale práve na zamestnanosti, hej? A skutočne, že tá lepšia správa by bola momentálne aj keby bola o niečo vyššia nezamestnanosť a teda náklady s ňou štátu spojené, lebo to sú ľudia, ktorí sú, nie sú len momentálne na trhu práce, respektíve, sú, ale nevedia si nájsť prácu, ale keď odišli do dôchodku, tak je to celé, celé už stratené, hej? Takže tu by bolo treba robiť všetko preto, aby nám rástla zamestnanosť, hej? Napriek, namiesto toho sa vláda chváli nízkou nezamestnanosťou, ale realita je, že nám už vyše roka po sebe klesá počet zamestnaných, čiže nám klesá zamestnanosť, to je veľký problém. Dobre. Pár slov k reálnej mzde. Reálna mzda vzrástla v roku 2024 o 3,7 %, čo je fajn. Predstavuje to najvyššie tempo za posledné štyri roky, zas sa čítam z dokumentu, čítam teda aj pozitívne veci, aby som len nekritizoval. Nominálne zvýšenie miezd o 6,6 % medziročne mierne spomalilo spolu so slabším rastom produktivity, inflácie a spätné indexácie. Najviac si polepšili pracovníci v priemysle, kde platy stúpli nad 8 %. To je takisto dobrá správa a teraz už to horšie. Dynamicky rástli mzdy aj vo verejnom sektore, ktorý ťažil dvojcifernej valorizácie zo septembra 2023. Verejný sektor tak v tempe zvyšovania platov minulý rok opäť predbehol súkromný sektor, čiže dve zlé správy. Prvá, ešte sa vraciam, ak niekde vlani rástla zamestnanosť, tak vo verejnej správe, hej? A ak sa, ak niekde rástli platy viac, tak vo verejnej správe. Akože to je už v normálnom stave je to zlé, ale nie v stave, ešte keď premiér kade chodí, hovorí o konsolidácii, každý minister hovorí, koľko posekali personálnych nákladov, koľko prepustili ľudí, samozrejme, len tak, aby to nebolo nejaké konkrétne uveriteľné číslo, pretože realita tá nie je. Ja, ak stihnem, tak budem rozprávať aj o ďalších, proste priamo už, nákladoch na mzdy. Jednoducho, realita je tá, že a zasa to ten záverečný účet jasne píše, že stúpa zamestnanosť vo verejnom sektore, stúpajú mzdy vo verejnom sektore a viac ako v súkromnom. To je aj v dlhodobom horizonte zlé, pretože verejný sektor takto vysáva zamestnancov zo súkromného sektora, z toho sektora, ktorý je produktívny, ktorý tvorí tie hodnoty. Toto je veľmi zlá tendencia, je jasne popísaná v štátnom záverečnom účte a vláda by s tým mala mala niečo robiť, hej? Čiže ešte raz, aby som to zhrnul teda, konsolidácia v, vo vyjadrení vlády v roku 24 bolo teda nie menej verejných zamestnancov a teda rozumnejšie platy alebo teda ušetrenie niečo, hej, na nákladoch personálnych, ale opačne, viac verejných zamestnancov, ktorým navyše dynamicky stúpali platy, no a teda ešte im stúpali rýchlejšie ako v súkromnom sektore. Dobre, pár slov k cenovému vývoju. Zasa, pokrýva ho štátny záverečný účet, keď počúvame premiéra, ministrov, tak to bolo, ako budú znižovať ceny potravín, všetkého a jednoducho, že potom bolo pol roka, že sa to darí, hej? No, realita je tá, že, samozrejme, akože kto trošku rozumie inflačnému vývoju a pozrie si jeden graf, tak vie, že rozprávať o znižovaní cien je zapichnutá kópia, pretože vás to v jednom momente dobehne vždy. No, ale teda ten cenový vývoj bol taký, že teda spomaľovanie inflácie, ktoré začalo v roku 2023, pokračovalo do polovice roku 2024. No a potom, vtedy teda, ale to bolo, že spomaľovanie inflácie, čiže aj tak rástli ceny, ale teda, povedzme, iba o 2,1 % a ku koncu roka už inflácia začala mierne zrýchľovať. V decembri skočila už na 2,9 %, 2024, hej? A dnes sme už v stave, že máme najvyššiu infláciu zo všetkých krajín Európskej únie. Takže to je, to je to, ako sa vláde darí, darí proste bojovať s rastom cien, no, nedarí sa proste, ani sa nemôže dariť, keď sú proste opatrenia aké sú.No a to, samozrejme, ešte sa bavíme o tom, že sú regulované ceny energií, plynu, tepla a teda jednoducho, keby toto bolo nejak uvoľnené alebo trhové, tak proste by jednoducho tie ceny rástli ešte viac. No, čiže ja by som to zhrnul ten cenový vývoj vlastne o tom, že teda vláda pred voľbami sľubovala, hej, nízke ceny, zlacňovanie všetkého. Následne teda potom pán minister Takáč chodil na nákupy a vychádzalo mu, ako sú stále lacnejšie, hej? No a zakončil ten celý kotrmelec priznaním, keď bol u neho premiér na kontrolnom dni, že teda premiér vyhlásil, že ministerstvo pôdohospodárstva nemá žiadny vplyv na ceny. No tak, bodka, hej? Toľko k cenám. Poďme, poďme teda k porovnaniu makroekonomických predpokladov rozpočtu a skutočnosti. No, vývoj reálnej ekonomiky bol menej priaznivý, ako očakávala prognóza ministerstva financií. To som teda už hovoril pri zostavovaní rozpočtu. Bohužiaľ, rovnaká chyba, rovnaká chyba sa teda opakuje znovu. Hovorím, nie je to úplná náhoda, je to v medziach, ktoré vlastne umožňujú ministrovi teda plánovať s optimistickejším pohľadom na, na rast ekonomiky, čo, samozrejme, následne robí aj, aj viac možných výdavkov a teda ministrovi je ľahšie. Tá realita je, je, hovorím, veľmi zlá. Dobieha nás to. Prvý kvartál tohto roku, rast nižší ako 1 % a je to, je to, je to veľký problém. Zasa, keď sa začítame, je to tabuľka 5 záverečného účtu. Toto nie sú náhody. Preto to spomínam. Keď si pozrieme v tej tabuľke prognózy, hej? A prognóza rastu slovenskej ekonomiky od Európskej komisie a teda prognóza rastu od MF sa líšila v jednom roku o %, v ďalšom roku 0,8 %. No, samozrejme, vývoj ukázal, že tá EK bola bližšie ako MF, čiže proste len to potvrdzuje moje slová. Takže aj toto sú veci, ktoré by sa, by sa nemali diať, no. No a teraz, ešte stihnem pár slov k hospodáreniu verejnej správy. Čítam, prijaté konsolidačné opatrenia, medzi ktoré patrili na príjmovej stránke najmä zdanenie dočasných ziskov v bankovom sektore, zvýšenie zdravotných odvodov, predĺženie platnosti solídarneho odvodu v odvetví s pracujúcim ropu, zníženie odvodov do druhého dôchodkového piliera, zavedenie minimálne aj dorovnávacej dane pre právnické osoby alebo zvýšenie daní z tabaku a liehu, hej? Toto sú konsolidačné opatrenia vlády. Všetky do jedného sú na strane príjmov, ergo na strane, že to platia občania a firmy. V podstate, keď to akože zhrniem, tak jediné, jediné, čo sa vláde podarilo v roku 2024 je, že dokázala...

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, no, máme tu v podstate jeden z najdôležitejších dokumentov, alebo jeden z najviac hovoriacich dokumentov o tom, ako Slovensko hospodári, ako vyzerá, a je to samozrejme vždy aj určitý pohľad aj na budúcnosť. No, návrh štátneho záverečného účtu je komplexné, ale smutné čítanie. Je smutným opisom slovenskej reality verejných financií, navyše s tendenciou zhoršovania. No a o dosť neštandardnej situácii hovoria aj slová pána predsedu NKÚ. Rozumiem, že to jeho vystúpenie malo byť včera priamo k zákonu o vodárenstve alebo, ale teda ten bol stiahnutý, ale to všetko len ukazuje vlastne tú situáciu, v akej sme. Takže ešte aj toto je vlastne taký ten ďalší level toho celého, že i napriek tomu, že NKÚ roky poukazuje na nejaký problém, stále ten problém proste nie je vyriešený a hrozí teda ešte väčším problémom. Ale k tomu potom neskôr.
No, poďme k samotnému štátnemu záverečnému účtu. Máme vlastne čaro čísel, hej? Samotný materiál má teda 200 strán a je tam, samozrejme, aj miliarda čísel a všetko, a to je čaro čísel, že všetko sa dá porovnať rôzne. Samozrejme tak, aby to znelo dobre, lepšie alebo horšie a jednoducho proste podľa toho to tak nejak vyzerá. Takže ja sa budem sa snažiť zameriavať vlastne na taký ten trošku iný obraz reality, aby to teda vyvažovalo napr. aj slová pána ministra. A teda budem sa snažiť vlastne celý ten účet tak nejak proste dávať do tej reality a budem sa zameriavať na veci, kde vlastne to, čo sa rozpráva, je diametrálne iné od toho, čo vlastne je realita. To, čo ukazujú čísla a to, čo je koniec koncov napísané aj v tom samotnom štátnom záverečnom účte.
No, začal by som možno napr. aj tým, že pán minister povedal, že schodok verejných financií je nižší ako plánovaný. Áno, súhlasím, deficit bol teda 5,27 % hrubého domáceho produktu, rozpočtovaný bol 5,97 HDP, jasné. A teraz toto hovorí, že teda ako sa vlastne dobre hospodári. No, Tie pohľady sú, samozrejme, dva. Určite k tomuto treba povedať, že vlaňajší deficit, alebo teda bol proste, (Rečník si odkašľal.) pardon, že teda tento deficit bol vyšší, ako rok pred tým, takže ťažko hovoriť o konsolidácii, keď teda vlaňajší deficit bol vyšší ako predvlaňajší o asi 0,3 %. Takže to je akoby jedna vec, hej?
Ďalšia vec je, pán minister navyše porovnával vo svojom úvodnom slove vlastne ten rozpočtový deficit s viac-menej nezmyselným a nič nehovoriacim číslom, teda s návrhom rozpočtu, ktorý robila končiaca úradnícka vláda. Toto nie je proste žiadne štatistické porovnanie. Navyše samozrejme, nie je ani v tom dokumente a to je niečo, čo len zasa ukazuje, že vlastne jeho rozpočet alebo výsledky sú lepšie. No nie sú. Jednoducho, to je úplne, to je práve to je to ohýbanie, ohýbanie tých čísel. Hej? Ďalšie, čo poviem hneď z úvodných slov pána ministra. No, však dobre, dá sa povedať, áno, že štátny dlh stúpol o 1 % oproti rozpočtovanému. Však vlastne to dobre znie, nie? Iba o 1 % navyše. No že ale férové by bolo povedať, že v roku 2024 ten dlh stúpol o 3,7 percentuálneho bodu oproti roku predtým. Hej? To znie, podľa mňa, už ďaleko inak. A to je tá realita. Lebo dôležité je, že aký bol dlh na konci roku 2023 a aký bol na konci roku 2024. A ten rast bol 3,7 %. Proste vyše 7, skoro 8 mld. Takže toto treba vždy vnímať. Pardon. (Rečník obsluhuje svoj laptop.) Toto treba vždy vnímať, že dá sa to rozprávať akokoľvek. Ale však dobre, preto tu diskutujeme, aby padali vlastne tie pohľady rôzne. Čiže áno, pán minister povedal: "Metodiky sú rôzne." No metodiky sú rôzne, porovnania sú rôzne, tak poďme teda tak, akoby čo najviac konkrétnejšie. Toto budem sa ja snažiť, čo najviac hovoriť takú realitu.
Pár čísel skutočne verejná správa v 2024 hospodárila so schodkom 6,9 mld. eur, čo predstavuje 5,27 % hrubého domáceho produktu. Áno, ešte raz, toto, samozrejme, číslo sedí, je to menej ako rozpočtovaných 5,97 %. Ale zasa. Aj toto neplatí, že to rozpočtovanie vlády bolo lepšie, ako plánované. Pán minister už nepovedal, že vojenská technika v hodnote takmer 700 mil. euro sa teda ... (Reakcia predkladateľa.) Okej, možno som nepočul, no každopádne, keby bola zaúčtovaná, hej, keby bol teda pri proste princíp iný, akože sa účtuje pri samotnom dodaní, resp. uvedení do prevádzky, tak ten rozpočtový deficit by nebol 5,27, ale bol by v podstate plus mínus ten rozpočtovaný, hej? Takže ak pán minister povedal, okej, rešpektujem, ale hlásim to aj ja tuná, že nie rozpočtový deficit nebol o tých 0,7 % lepší preto, lebo by sa zásadne lepšie hospodárilo, ale preto, že vojenská technika proste dorazila neskôr ako mohla, alebo mala. Alebo ako bolo plánované. Dobre. Ten dlh verejnej správy, poviem to číslo ešte raz, lebo to už toto je samotné, že vlastne hovoríme o veľkom deficite, o veľkom dlhu, no to je realita, v ktorej žijeme. Čiže ku koncu vlaňajšieho roka to dosiahol dlh 77 mld. 648 mil. a plus niečo. Čiže ten pomer k hrubému domácemu produktu dosiahol 59,28 %. Áno, dlh bol očakávaný v rozpočte na úrovni teda 58,31, čiže oproti tomu rozpočtu stúpol o 1 %, ale ešte raz. Proste oproti roku predtým stúpol o 3,7 percentuálneho bodu. Čiže stúpol zásadne. Ak hovorí vláda, že sa jej darí znižovať dlh, alebo zlepšovať stav verejných financií, bohužiaľ, nie je to pravda, ten dlh rastie výrazne. Treba si to priznať, treba si to priznať. Dobre, rast reálnej ekonomiky podľa jarnej notifikácie dosiahol 2,1 % hrubého domáceho produktu. Predpokladaný scenár, hej, vlaňajšieho rozpočtu, lebo ...
===== ...že sa ja darí znižovať alebo zlepšovať sa verejné financie, bohužiaľ, nie je to pravda, ten dlh rastie výrazne. Treba si to priznať, treba si to priznať. Dobre, rast reálnej ekonomiky podľa jarnej notifikácie dosiahol 2,1% hrubého domáceho produktu, predpokladaný scenár, hej, vlaňajšieho rozpočtu, lebo však uzatvárame vlaňajší rok, bol na úrovni 2,7%, okay, však rozumiem, nikto nemá, nikto nemá vešteckú guľu, ale teda aj v roku 2024 a je to jasne tam aj napísané v záverečnom účte, že sa rozpočtovalo optimisticky, respektíve rátalo sa s optimistickým rastom hrubého domáceho produktu a teda, samozrejme, sa to nedosiahlo a ja poviem teda aj prečo, pretože, samozrejme, čím zväčším rastom rozpočtujete, tým viacej potenciálnych príjmov vám to prináša a samozrejme, k tomu môžete aj naprojektovať a narozpočtovať aj vyššie výdavky. Môže sa stať, hej, v poriadku. Smutné je to, že aj tohoročný rozpočet bol nastavený na podobnom základe. Ja si tu pamätám, že tu sme sa takto doťahovali s pánom ministrom, keď on hovoril, že, myslím, že na 2,4% raste je založený tohoročný rozpočet a ja som hovoril, pán minister, pozor na to, buďte opatrní. Hrozí nám to, že ten tohoročný rast bude začínať nulou, nula celé niečo a budeme radi, keď pred tou nulou bude plusko, hej? Prvý kvartál dneska zrovna oznámi ministerstvo financií už definitívny výsledok prvého kvartálu. Neviem, či už to medzitým urobil, ráno to ešte nebolo, ale tie prvé odhady boli 0,9%, to znamená sme aj pre tento rok výrazne pod tým na čo bol postavený rozpočet a to samozrejme má ďalšie dôsledky. Hovorím to preto, že teda sa opakuje to, čo vidíme dnes v štátnom záverečnom účte, že vlani to bolo rovnako. Bohužiaľ tento rok to bude rovnako. Bodaj by nebolo. Aj ja budem rád, ak proste by ten rast slovenskej ekonomiky bol vyšší, ale zatiaľ to tak, bohužiaľ, nevyzerá, hej? No aby to nevyznelo, že sa z toho teším, samozrejme všetci by sme chceli, aby ekonomika fungovala. Len tá realita je, bohužiaľ, iná. Dobre, hotovostný schodok štátneho rozpočtu dosiahol 6 miliárd 366 miliónov. Áno, bol, bol nižší, keď sa o niečo ako ako v roku 23. Príjmy rástli, no o a samozrejme, hotovostný schodok bol krytý štátnymi dlhopismi a prijatým v sume asi 6,3 miliardy a prijatím zahraničným bankovým úverom, okay, takže toľko k tým základným základným faktom. Hovorím, fakty, samozrejme, sedia. Ono to to nijakým spôsobom, však sedia tu kolegovia z ministerstva financií. Samozrejme, nijako nespochybňujem tie čísla, čo sú tam, aspoň to nám funguje. Myslím si, že tie čísla sedia. Problém je teda s tou prezentáciou. Však preto je diskusia, aby sa tá prezentácia pozrela z viacerých strán. Dobre, ale povedal som, že budem najviac rozprávať o tom, že čo vláda hovorí a aká je realita, ktorú ukazujú čísla, nie, čo hovorí, Viskupič či alebo opozícia, ale to čo ukazujú čísla, konkrétne čísla, štátnom záverečnom účte za rok 2024. No, vláda rozpráva o rozostavanom Slovensku, hej? Keď počujem rozprávať premiéra, keď počujem rozprávať ministra dopravy, ale aj všetkých ostatných ministrov, proste Slovensko je rozostavané, všetko ide, všetko sa deje. Zasa, veď áno, potrebujeme infraštruktúru, všetko, to nie je, že frflem. Bohužiaľ, len nie je to úplne realita, hej? Keď si prečítam vetu zo štátneho záverečného účtu, tak je tam napísané, nie, že teda Slovensko je rozostavané a tým pádom sú veľké, je veľké výsledky zo stavebníctva. Je tam napísané, že stavebníctvo ukázalo koncom roka 2024 náznaky oživenia, hej? Takže ešte to s tým rozostavaním teda nie je, nie je také a teda správne to pomenúva štátny záverečný účet. Ja som presvedčený, že áno, že v tomto roku to môže a zasa, ja dúfam, že to bude lepšie, hej? Pretože plán obnovy a odolnosti sa teda, hádam, konečne rozbehne z papierov už aj do, do, do reality. Samozrejme, aj nové eurofondové obdobie už hádam, po štyroch rokoch už prinesie aj nejaké, nejaké reálne čísla a nejaké reálne rozostavané Slovensko. Čiže áno, áno, zároveň teda, ale treba povedať, že sa obávam aj o budúcnosť, lebo plán obnovy a odolnosti nám postaví skelety, hej, tých nemocníc, hej? Len už sme to tak zažili, už jedny Rázsochy sme podarilo sa postaviť, dal našim predchodcom do, do formy skeletu, ale bohužiaľ nešlo to ďalej. Čiže dvíham varovný prst, aby, aby teda aj to, čo teda je rozostavané, respektíve začína sa stavať, aby to bolo, bolo Slovensko aj schopné dostavať, hej? Pretože to financovanie poza Plán obnovy a odolnosti za rok 2026, čo zasa nie je až tak ďaleko, proste v tomto momente nie je a nie je to moc vidieť, že by malo byť odkiaľ. Dobre, ďalšia vec, sa veľmi, veľmi sa chváli, kdekoľvek ide zasa minister sociálnych vecí, ale aj aj pán premiér, že nám máme historicky najnižšiu nezamestnanosť. No máme. To je zasa fakt, len ide o tá prezentáciu hej? Ja prečítam, čo hovorí zasa štátny záverečný účet. Zamestnanosť, hej? Nie nezamestnanosť, ale zamestnanosť poklesla o 0,2%, čo zodpovedá takmer 4 000 pracovných miest. Negatívny vývoj ovplyvnili poklesy v prvom polroku, ku ktorým významne prispeli zvýšené odchody do predčasného starobného dôchodku, pracovných miest dlhodobo ubúda v priemysle a nízko kvalifikovaných službách., zamestnanosť rástla len vo verejnom sektore a a teda na na konci roka v stavebníctve, miera nezamestnanosti v lane poklesla na 5,3 %, čo je najmenej za 30 rokov, hej? Toto, toto je citát zo štátneho záverečného účtu, čiže ak vláda hovorí, že je teda historicky nízka nezamestnanosť, súhlasím, to číslo sedí, ale je to preto, pretože historicky veľa ľudí odchádza z pracovného trhu, takmer 40 000 ľudí odišlo za jeden jediný rok do predčasného dôchodku, hej? Potom, samozrejme, ďalšie tisíce odišli do riadneho dôchodku. Jednoducho natrvalo nám odišli desiatky tisíc ľudí z trhu práce a jednoducho toto je ten dôvod, prečo sa tá nezamestnanosť znížila, nie preto, že by nám zamestnanosť rástla, že by sa vytvorili nové pracovné miesta, tým pádom sa zvýšila šanca na hospodársky rast, na robustnosť ekonomiky, čiže toto, toto, to je, hovorím, ja som rád, že to je, že to je v záverečnom účte napísané. To skutočne dôležité číslo, ktoré dnes nevyhnutne potrebujeme v dnešnom stave verejných financií je zamestnanosť a tá teda bohužiaľ v roku 24 poklesla. To, toto je tá ďalšia zlá správa, ktorú treba, treba povedať, no čiže,tu by tu by som akože sa fakt dovolil uchádzať o to, aby, aby vláda vlastne riešila ten problém. Proste vláda nerieši to, že nám tá nezamestnanosť klesá, hej? A už vôbec sa nehovorí o tom, že, samozrejme, príjmy do štátneho rozpočtu nie sú až tak závislé na tej nezamestnanosti, ale práve na zamestnanosti, hej? A skutočne, že tá lepšia správa by bola momentálne aj keby bola o niečo vyššia nezamestnanosť a teda náklady s ňou štátu spojené, lebo to sú ľudia, ktorí sú, nie sú len momentálne na trhu práce, respektíve, sú, ale nevedia si nájsť prácu, ale keď odišli do dôchodku, tak je to celé, celé už stratené, hej? Takže tu by bolo treba robiť všetko preto, aby nám rástla zamestnanosť, hej? Napriek, namiesto toho sa vláda chváli nízkou nezamestnanosťou, ale realita je, že nám už vyše roka po sebe klesá počet zamestnaných, čiže nám klesá zamestnanosť, to je veľký problém. Dobre. Pár slov k reálnej mzde. Reálna mzda vzrástla v roku 2024 o 3,7 %, čo je fajn. Predstavuje to najvyššie tempo za posledné štyri roky, zas sa čítam z dokumentu, čítam teda aj pozitívne veci, aby som len nekritizoval. Nominálne zvýšenie miezd o 6,6 % medziročne mierne spomalilo spolu so slabším rastom produktivity, inflácie a spätné indexácie. Najviac si polepšili pracovníci v priemysle, kde platy stúpli nad 8 %. To je takisto dobrá správa a teraz už to horšie. Dynamicky rástli mzdy aj vo verejnom sektore, ktorý ťažil dvojcifernej valorizácie zo septembra 2023. Verejný sektor tak v tempe zvyšovania platov minulý rok opäť predbehol súkromný sektor, čiže dve zlé správy. Prvá, ešte sa vraciam, ak niekde vlani rástla zamestnanosť, tak vo verejnej správe, hej? A ak sa, ak niekde rástli platy viac, tak vo verejnej správe. Akože to je už v normálnom stave je to zlé, ale nie v stave, ešte keď premiér kade chodí, hovorí o konsolidácii, každý minister hovorí, koľko posekali personálnych nákladov, koľko prepustili ľudí, samozrejme, len tak, aby to nebolo nejaké konkrétne uveriteľné číslo, pretože realita tá nie je. Ja, ak stihnem, tak budem rozprávať aj o ďalších, proste priamo už, nákladoch na mzdy. Jednoducho, realita je tá, že a zasa to ten záverečný účet jasne píše, že stúpa zamestnanosť vo verejnom sektore, stúpajú mzdy vo verejnom sektore a viac ako v súkromnom. To je aj v dlhodobom horizonte zlé, pretože verejný sektor takto vysáva zamestnancov zo súkromného sektora, z toho sektora, ktorý je produktívny, ktorý tvorí tie hodnoty. Toto je veľmi zlá tendencia, je jasne popísaná v štátnom záverečnom účte a vláda by s tým mala mala niečo robiť, hej? Čiže ešte raz, aby som to zhrnul teda, konsolidácia v, vo vyjadrení vlády v roku 24 bolo teda nie menej verejných zamestnancov a teda rozumnejšie platy alebo teda ušetrenie niečo, hej, na nákladoch personálnych, ale opačne, viac verejných zamestnancov, ktorým navyše dynamicky stúpali platy, no a teda ešte im stúpali rýchlejšie ako v súkromnom sektore. Dobre, pár slov k cenovému vývoju. Zasa, pokrýva ho štátny záverečný účet, keď počúvame premiéra, ministrov, tak to bolo, ako budú znižovať ceny potravín, všetkého a jednoducho, že potom bolo pol roka, že sa to darí, hej? No, realita je tá, že, samozrejme, akože kto trošku rozumie inflačnému vývoju a pozrie si jeden graf, tak vie, že rozprávať o znižovaní cien je zapichnutá kópia, pretože vás to v jednom momente dobehne vždy. No, ale teda ten cenový vývoj bol taký, že teda spomaľovanie inflácie, ktoré začalo v roku 2023, pokračovalo do polovice roku 2024. No a potom, vtedy teda, ale to bolo, že spomaľovanie inflácie, čiže aj tak rástli ceny, ale teda, povedzme, iba o 2,1 % a ku koncu roka už inflácia začala mierne zrýchľovať. V decembri skočila už na 2,9 %, 2024, hej? A dnes sme už v stave, že máme najvyššiu infláciu zo všetkých krajín Európskej únie. Takže to je, to je to, ako sa vláde darí, darí proste bojovať s rastom cien, no, nedarí sa proste, ani sa nemôže dariť, keď sú proste opatrenia aké sú.No a to, samozrejme, ešte sa bavíme o tom, že sú regulované ceny energií, plynu, tepla a teda jednoducho, keby toto bolo nejak uvoľnené alebo trhové, tak proste by jednoducho tie ceny rástli ešte viac. No, čiže ja by som to zhrnul ten cenový vývoj vlastne o tom, že teda vláda pred voľbami sľubovala, hej, nízke ceny, zlacňovanie všetkého. Následne teda potom pán minister Takáč chodil na nákupy a vychádzalo mu, ako sú stále lacnejšie, hej? No a zakončil ten celý kotrmelec priznaním, keď bol u neho premiér na kontrolnom dni, že teda premiér vyhlásil, že ministerstvo pôdohospodárstva nemá žiadny vplyv na ceny. No tak, bodka, hej? Toľko k cenám. Poďme, poďme teda k porovnaniu makroekonomických predpokladov rozpočtu a skutočnosti. No, vývoj reálnej ekonomiky bol menej priaznivý, ako očakávala prognóza ministerstva financií. To som teda už hovoril pri zostavovaní rozpočtu. Bohužiaľ, rovnaká chyba, rovnaká chyba sa teda opakuje znovu. Hovorím, nie je to úplná náhoda, je to v medziach, ktoré vlastne umožňujú ministrovi teda plánovať s optimistickejším pohľadom na, na rast ekonomiky, čo, samozrejme, následne robí aj, aj viac možných výdavkov a teda ministrovi je ľahšie. Tá realita je, je, hovorím, veľmi zlá. Dobieha nás to. Prvý kvartál tohto roku, rast nižší ako 1 % a je to, je to, je to veľký problém. Zasa, keď sa začítame, je to tabuľka 5 záverečného účtu. Toto nie sú náhody. Preto to spomínam. Keď si pozrieme v tej tabuľke prognózy, hej? A prognóza rastu slovenskej ekonomiky od Európskej komisie a teda prognóza rastu od MF sa líšila v jednom roku o %, v ďalšom roku 0,8 %. No, samozrejme, vývoj ukázal, že tá EK bola bližšie ako MF, čiže proste len to potvrdzuje moje slová. Takže aj toto sú veci, ktoré by sa, by sa nemali diať, no. No a teraz, ešte stihnem pár slov k hospodáreniu verejnej správy. Čítam, prijaté konsolidačné opatrenia, medzi ktoré patrili na príjmovej stránke najmä zdanenie dočasných ziskov v bankovom sektore, zvýšenie zdravotných odvodov, predĺženie platnosti solídarneho odvodu v odvetví s pracujúcim ropu, zníženie odvodov do druhého dôchodkového piliera, zavedenie minimálne aj dorovnávacej dane pre právnické osoby alebo zvýšenie daní z tabaku a liehu, hej? Toto sú konsolidačné opatrenia vlády. Všetky do jedného sú na strane príjmov, ergo na strane, že to platia občania a firmy. V podstate, keď to akože zhrniem, tak jediné, jediné, čo sa vláde podarilo v roku 2024 je, že dokázala...

Dobre už to ide, už to ide. Má toho to zariadenie už asi plné zuby za dnešok hej, hej, to musí ešte chvíľu vydržať. Takže vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi bližšie, bližšie vysvetliť predkladaný návrh zákona. Čiže veľmi jednoducho. Bavíme sa o kryptomenách, bavíme sa o ich nižšom zdanení a bavíme sa aj o zrušení zdravotného odvodu, ktorý sa takisto na ich vlastne zdanenie momentálne uplatňuje. Začnem trošku širšie. Nebudem teraz tu hovoriť veľmi o kryptomenách, ale jednoducho je to aktívum, ktoré funguje, ktoré jednoducho dnes už, nazvime to, že hýbe svetom a ktoré vie byť jednou z možností ako investovať a takisto to vie robiť, že buď toto láka ľudí kapitál na Slovensko alebo opačne, keď sú tie pravidlá zlé, no tak to ľudí a kapitál vyháňa do zahraničia. Toto ma veľmi mrzí, pretože v predchádzajúcom volebnom období bol prijatý návrh mňa a kolegu Petra Cmoreja, ktorý tu už teraz nie je, ktorý priniesol presne takto isté nižšie zdanenie kryptomien, čiže zdanenie 7 % po uplynutí jedného roku. To je ten časový test a plus teda boli tam aj ďalšie, ďalšie opatrenia ohľadne ETF-iek a takýchto vecí. No každopádne bohužiaľ tento zákon, ktorý už bol platný, prijatý, ale nebol ešte účinný, bol obeťou prvého konsolidačného balíčka hneď po nástupe novej vlády. Mrzí ma to o to viac, že aj viacero poslancov aktuálnej koalície bolo za, ale hlavne, hlavne to nebolo konsolidačné opatrenie, pretože tie kryptomeny tak ako boli v minulosti a ako sú aj teraz, sú tak extrémne zdaňované, buď sú zdaňované teda 19 % alebo nad určitú hodnotu 25 % daňou a plus ešte 14-percentný zdravotný odvod. Čiže, ak niekto chcel teda proste predať kryptomeny, tak ich musel zdaniť proste v tom extrémnom prípade 25 plus 14 proste obrovskou takouto sumou, čo samozrejme nikto nerobil, čo dokazujú aj čísla v finančnej správy. Jednoducho výber dane z kryptomien bol a je v podstate blízky nule hej. Čiže tým pádom nemohlo byť konsolidačné opatrenie, keď výber nebol žiadny, keď sa taký toto dobré zdaňovanie zrušilo, tak to nemohlo priniesť vlastne žiadne príjmy do štátneho rozpočtu, čo sa samozrejme aj ukázalo, preto sa uchádzam zasa o podporu, že ako konsolidačné opatrenie toto spraviť. Skutočne zníženie daňového zaťaženia vie byť konsolidačné opatrenie a v tomto prípade na 101 % bude konsolidačné opatrenie, pretože nemá tá znížená daň ako zobrať niečo štátnemu rozpočtu, keď sa dnes doňho takmer nič nedostáva z kryptomien. Takže práve naopak a to bolo aj vidieť vtedy, že keď ten zákon bol prijatý aj české spoločnosti, aj českí ľudia chceli proste sa tuto stať daňovými subjektmi, na Slovensko prísť a proste žiť si ten svoj život s kryptomenami na Slovensku. Bohužiaľ u nás sme to zrušili, Česi sa nami inšpirovali a dneska je realita, že Slováci odišli do Čiech, pretože čuduj sa svete, Česko má rozumnú legislatívu zdaňovania kryptomien. My sme ju mali a zrušili, Česi ju nemali, inšpirovali sa, urobili ju. Bohužiaľ toto je tá smutná realita. Takže uchádzam sa znova teda o podporu všetkých, aby sme posunuli tento návrh zákona do druhého čítania. Ešte raz. Znižuje daň z dnešnej buď 19 alebo 25 % sadzby na 7 % po jednom roku, po jednom roku držania, držania kryptomeny a ruší, ruší zdravotný odvod, ktorý teda bol 14 %, takže by bol nula. Takže jednoducho zdaňovanie kryptomien by sa stalo výrazne konkurencieschopnejším a hlavne ja som presvedčený, že ľudia, ktorí už by aj akoby odišli vlastne z tohto kryptomenového biznisu, premenia si to na reálne peniaze, tie svoje zisky by si skutočne radi premenili na nejaký, nejaký život. Proste radi zaplatia 7 %. Proste nezaplatia radi 30 plus, nezaplatia, nezaplatia, vieme, že neplatia, tých 7 by zaplatili, z čoho by samozrejme za jedno mal štát príjmy do štátneho rozpočtu, za druhé proste tie peniaze by sa potom tuná v ekonomike minuli a jednoducho ľudia by tu žili. Takto proste títo novodobí nomádi, ktorí vlastne fungujú s kryptomenami, práve zo Slovenska odchádzajú. Čiže zasa je to malý krok. Nie je to opatrenie, ktoré zachráni Slovensko, ktoré zachráni štátny rozpočet, ktoré zachráni ekonomiku, ale je to jeden z x potrebných krokov, ktoré teda je potrebné urobiť. Hovorí a tu ma mrzí, že už sme ho mali, zrušili sme ho, ale dobre lepšie neskôr ako nikdy. Skúsme to znova, znova zaviesť. Toľko asi za mňa. Sľúbil som, že budem rýchli a efektívny, lebo ďalší kolegovia chcú ešte predniesť svoje zákony. Takže veľmi pekne ďakujem za pozornosť. Zasa toto nie je politika, toto je niečo, čo sa dá podporiť celkovo a vie to pomôcť. Ďakujem pekne a želám pekný zvyšok dňa.

Tak opäť ďakujem za slovo, pán presedajúci. Kolegyne, kolegovia. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladáme na rokovanie Národnej rady spolu s kolegyňou Janou Bittó Cigánikovou. Cieľom predloženého návrhu zákona je znížiť daňové zaťaženie príjmov fyzických osôb z predaja virtuálnej meny na základe takzvaného časového testu. Pri predaji virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia sa navrhuje príjem zdaňovať sadzbou dane vo výške 7 % a takisto sa navrhuje zrušenie zdravotného odvodu, ktorý sa tiež na takýto predaj virtuálnej meny dnes uplatňuje. Návrh zákona je v súlade. Takto poďme najprv takto. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, poviem prečo neskôr a takisto je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi. Predložený návrh zákona nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, ani na služby verejnej správy pre občana. Toľko na úvod a takisto sa hlásim do rozpravy ako prvý. Ďakujem pekne za pozornosť.

Tak ďakujem pekne znovu za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, čiže ako som už spomínal, cieľom tohto nášho návrhu je zjednodušenie živnostenského podnikania. Vypúšťame teda niektoré povinnosti, vypúšťame niektoré remeselné, remeselné živnosti a teda robíme ich voľnými živnosťami a takisto skracujeme požadovanú dĺžku praxe pre vydanie živnostenského teda oprávnenia pri vybraných živnostiach. Tak skúsim trošku podrobnejšie vysvetliť.
Takže skracujeme teda požadovanú dĺžku praxe na polovicu pri väčšine remeselných živností. Preraďujeme teda celý rad remeselných živností medzi voľné živnosti, napríklad teda kamenárstvo, mäsiarstvo, výroba piva a sladu, výrobu mliečnych výrobkov, výrobu pekárenských a cukrárenských výrobkov, strojár... pardon, stolárstvo, podlahárstvo, panské, dámske a detské kaderníctvo, pohostinskú činnosť a výrobu hotových jedál určených na priamu spotrebu mimo prevádzkových priestorov, ale teda aj manikúru a pedikúru. Takže to sú tie, ktoré vyraďujeme z remeselných.
Ďalej, úplne vypúšťame požiadavku praxe pre absolventov vysokoškolského štúdia pri živnostiach, ktoré sú teda geodetické a kartografické činnosti, takisto pre reštaurovanie s výnimkou kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú dielami výtvarného umenia, a teda takisto organizovanie dobrovoľných dražieb.
Ďalej úplne vypúšťame požiadavku praxe bez ohľadu na dosiahnuté vzdelanie pri týchto živnostiach, ktorými sú teda prevádzkovanie cestovnej agentúry, ubytovacie služby v ubytovacích zariadení, zariadeniach prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach, zasielateľstvo a teraz teda pri živnosti, ktorá je definovaná ako nakladanie s nebezpečným odpadom, samozrejme vzhľadom na závažnosť túto požiadavku praxe nechávame na aktuálnej zákonnej úrovni. A teda pri ostatných živnostiach požadovanú dĺžku praxe skracujeme na polovicu. No prečo?
Práve požadovaná dĺžka praxe je v mnohých prípadoch odrádzajúcim faktorom pre vybavenie si živnostenského oprávnenia. Mnohých odrádza potreba odpracovať si potrebnú prax u zamestnávateľov, čo je teda kľúčom k vlastnej živnosti, zatiaľ čo niektorí zamestnávatelia to v mnohých prípadoch zneužívajú v oblasti mzdového ohodnotenia takýchto budúcich živnostníkov. Vízia nutnosti dlhodobej praxe pôsobí na potenciálnych živnostníkov frustrujúco a brzdí rozvoj živnostenského podnikania na Slovensku. Súčasný systém v neposlednom rade umožňuje len komplikovane prehodnotiť zlé rozhodnutia z mladosti. Napríklad ak si štrnásťročný žiak základnej školy pred rokmi dal prihlášku na odbor, ktorý nie je na súčasnom trhu práce veľmi žiadaný, má problém robiť inú prácu na živnosť, pretože mu chýba potrebné formálne vzdelanie, resp. prax.
No. Tým základným princípom je jednoducho urobiť menej regulácie a dať viacej, viacej toho trhového princípu a konkurencie do toho podnikania. Jednoducho umožniť ľuďom, aby ľahšie podnikali, aby boli ľahšie zodpovední za svoj život. Toto je pohľad vôbec SaS-ky na, na ekonomiku a toto vlastne je zakomponované aj do tohto návrhu. No. Slovensko je podľa prieskumu OECD z roku 2024 na 24. mieste zo 43 hodnotených krajín v hodnotení regulácie trhového prostredia. To znamená, máme ho relatívne veľmi regulované. Zmiernenie trhovej regulácie by mohlo Slovensku prospieť, pretože s trhovou, teda s trhovou reguláciou úzko súvisí aj regulácia živností. Živnostníci sú najpočetnejšou skupinou podnikateľských subjektov na Slovensku a tento návrh je teda čiastkovým krokom smerom k nižšej regulácii, k zvýšeniu konkurencie, k zníženiu byrokratickej záťaže a k podpore podnikateľského prostredia, a to je predovšetkým teda v čase potrebnej konsolidácie veľmi cenné a toto je podľa mňa správne, čo potrebujeme. Výsledkom by mala byť silnejšia a robustnejšia ekonomika a vo finále aj viac peňazí potom v štátnom rozpočte.
No riešením je teda okrem iného flexibilnejšia úprava živností, o čom teraz pojednáva tento návrh, ktorá zahŕňa zníženie tej potrebnej praxe, pretože dlhodobá prax znižuje atraktivitu podnikania na základe živnostenského opatrenia, ako som už spomínal, teda vytvára to priestor na zneužívanie pracovníkov, ktorí chcú získať živnostenské oprávnenie, na ktoré potrebujú dlhšiu prax. Jednoducho sú nútení alebo pracujú vtedy za nižšiu mzdu a celkovo v horších podmienkach. To znamená, znížením tejto potrebnej praxe pomôžeme vlastne aj tomu, aby boli lepšie mzdové podmienky a teda aj, aj vyššie platy. Takže toto je ďalší benefit.
Prílišnú reguláciu živností v Slovenskej republike potvrdzuje aj komparácia so susedmi, samozrejme geograficky, jazykovo, historicky a ekonomicky je nám najbližšie Česká republika a teda porovnajme si to vlastne s Českou republikou. V českom, v živnostenskom zákone je vymedzené veľké množstvo viazaných živností, podľa teda nášho živnostenského zákona existuje v aktuálnom znení 35 remeselných živností a 99 viazaných živností. V Českej republike existuje síce 41 remeselných živností, ale len 33 viazaných živností a 21 koncesovaných živností, ktoré ale naša úprava nepozná. Každopádne keď teda to detailnejšie porovnáme, českú a slovenskú prax, zistíme, že na Slovensku je celkovo o niekoľko desiatok viac regulovaných živností, ako v Česku napriek tomu, že teda zákon to trošku rozdeľuje, čiže v Čechách to funguje podstatne nižšou mierou regulácie. Na Slovensku je relatívne väčší počet živností, ktoré sú oproti Česku rozdelené do viacerých položiek, napríklad prevádzkovanie pohrebných služieb, práca s výbušninami, ale aj pedikúra, manikúra, proste zasa to len máme zbytočne zložitejšie.
Treba povedať, že novelou v roku 2021 ubudli zákonné požiadavky na prevádzkovanie niektorých živností, ale stále je na Slovensku významný priestor na dereguláciu živnostenského podnikania, a to aj teda formou skrátenia povinnej praxe. Čiže v ´21. roku sa trošku znížila regulácia, nič to zlé nespôsobilo, akurát to ukázalo na to, že ešte stále sa dá tá regulácia znižovať a že to môže, môže pomôcť. Zasa porovnajme si dĺžku praxe v Čechách a na Slovensku. Napríklad prevádzkovanie autoškoly na Slovensku dva roky. V Čechách na prevádzkovanie rovnakej autoškoly stačí prax jeden rok. Reštaurátorstvo okrem kultúrnych pamiatok na Slovensku šesť mesiacov pri absolvovaní vysokoškolského umeleckého vzdelania reštaurátorského zamerania alebo príbuzného odboru, v Čechách takýto vysokoškolák, ktorý má vzdelanie, tak prax žiadnu nepotrebuje. Takisto ďalší príklad, prevádzkovanie cestovnej kancelárie, Slovensku, na Slovensku dva roky pri absolvovaní vysokoškolského vzdelania prvého stupňa, v Českej republike nepotrebuje, zákon nevyžaduje žiadnu prax.
Čiže skutočne vidíme, že viac-menej nejdeme objavovať niečo nové, nejdeme vyrábať koleso, ideme urobiť na Slovensku to, čo v Čechách bežne funguje. Úplne tak, takto to je.
No v podstate, keďže nám čas letí, toto je asi v podstate ten základ. Čiže je to niečo, čo ja rozumiem a zachytil som, samozrejme, aj, aj hlasy, kde tá regulácia samozrejme tým existujúcim ľuďom vyhovuje, lebo tá existu... tá regulácia vám robí akoby nejakú ochranu pred novou konkurenciou, tým pádom proste môžte, môžte fungovať akoby voľnejšie. Áno, tento fakt tu je, ja vnímam, že je viacero takých tých cechovských organizácií, ktorí si držia také to svoje vlastne, tú svoju výnimočnosť, ale ja som presvedčený, že práve to uvoľnenie, práve zjednodušenie podmienok jednoducho môže pomôcť. Môže pomôcť aj zákazníkom, ale vo finále aj tým samotným poskytovateľom, pretože tá vyššia konkurencia, samozrejme, bude, bude rezultovať v to, že tie služby budú musieť byť kvalitnejšie a jednoducho tým pádom sa aj to celé odvetvie môže viacej rozvíjať. Čiže som presvedčený, že ak by sa nám aj toto podarilo dostať do druhého čítania, samozrejme v druhom čítaní sa bavme o nejakých ďalších detailoch, ale toto je riešenie, kľudne ho nazvime aj konsolidačné, ale proste prináša väčšiu možnosť, aby ekonomika sa rozvíjala, aby viacero ľudí bolo zodpovedných samých za seba a aby, aby vo finálne teda, a poviem to, že zasa aj štát mal vo finále vyššie príjmy z toho, že sa viacej urobí, že sa viacej vykoná, že bude...
===== ... ale proste prináša väčšiu možnosť, aby ekonomika sa rozvíjala, aby viacero ľudí bolo zodpovedných samých za seba a aby vo finále teda a poviem to, že zasa aj štát mal vo finále vyššie príjmy z toho, že sa viacej urobí, že sa viacej vykoná, že bude silnejšia podnikateľská aktivita. To je to, čo funguje v Čechách, to je to, čo brutálne funguje, to je to, čo potrebujeme, aby bolo aj na Slovensku. Tento môj návrh zákona určite jednoducho nevyrieši všetky problémy, ale vie byť ďalším a som presvedčený, že podstatným krokom k tomu, aby aj Slovensko vedelo viacej prosperovať. Toľko za mňa k tomuto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť a prosím takisto všetkých o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Tak ďakujem pekne znovu za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, čiže ako som už spomínal, cieľom tohto nášho návrhu je zjednodušenie živnostenského podnikania. Vypúšťame teda niektoré povinnosti, vypúšťame niektoré remeselné, remeselné živnosti a teda robíme ich voľnými živnosťami a takisto skracujeme požadovanú dĺžku praxe pre vydanie živnostenského teda oprávnenia pri vybraných živnostiach. Tak skúsim trošku podrobnejšie vysvetliť.
Takže skracujeme teda požadovanú dĺžku praxe na polovicu pri väčšine remeselných živností. Preraďujeme teda celý rad remeselných živností medzi voľné živnosti, napríklad teda kamenárstvo, mäsiarstvo, výroba piva a sladu, výrobu mliečnych výrobkov, výrobu pekárenských a cukrárenských výrobkov, strojár... pardon, stolárstvo, podlahárstvo, panské, dámske a detské kaderníctvo, pohostinskú činnosť a výrobu hotových jedál určených na priamu spotrebu mimo prevádzkových priestorov, ale teda aj manikúru a pedikúru. Takže to sú tie, ktoré vyraďujeme z remeselných.
Ďalej, úplne vypúšťame požiadavku praxe pre absolventov vysokoškolského štúdia pri živnostiach, ktoré sú teda geodetické a kartografické činnosti, takisto pre reštaurovanie s výnimkou kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú dielami výtvarného umenia, a teda takisto organizovanie dobrovoľných dražieb.
Ďalej úplne vypúšťame požiadavku praxe bez ohľadu na dosiahnuté vzdelanie pri týchto živnostiach, ktorými sú teda prevádzkovanie cestovnej agentúry, ubytovacie služby v ubytovacích zariadení, zariadeniach prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach, zasielateľstvo a teraz teda pri živnosti, ktorá je definovaná ako nakladanie s nebezpečným odpadom, samozrejme vzhľadom na závažnosť túto požiadavku praxe nechávame na aktuálnej zákonnej úrovni. A teda pri ostatných živnostiach požadovanú dĺžku praxe skracujeme na polovicu. No prečo?
Práve požadovaná dĺžka praxe je v mnohých prípadoch odrádzajúcim faktorom pre vybavenie si živnostenského oprávnenia. Mnohých odrádza potreba odpracovať si potrebnú prax u zamestnávateľov, čo je teda kľúčom k vlastnej živnosti, zatiaľ čo niektorí zamestnávatelia to v mnohých prípadoch zneužívajú v oblasti mzdového ohodnotenia takýchto budúcich živnostníkov. Vízia nutnosti dlhodobej praxe pôsobí na potenciálnych živnostníkov frustrujúco a brzdí rozvoj živnostenského podnikania na Slovensku. Súčasný systém v neposlednom rade umožňuje len komplikovane prehodnotiť zlé rozhodnutia z mladosti. Napríklad ak si štrnásťročný žiak základnej školy pred rokmi dal prihlášku na odbor, ktorý nie je na súčasnom trhu práce veľmi žiadaný, má problém robiť inú prácu na živnosť, pretože mu chýba potrebné formálne vzdelanie, resp. prax.
No. Tým základným princípom je jednoducho urobiť menej regulácie a dať viacej, viacej toho trhového princípu a konkurencie do toho podnikania. Jednoducho umožniť ľuďom, aby ľahšie podnikali, aby boli ľahšie zodpovední za svoj život. Toto je pohľad vôbec SaS-ky na, na ekonomiku a toto vlastne je zakomponované aj do tohto návrhu. No. Slovensko je podľa prieskumu OECD z roku 2024 na 24. mieste zo 43 hodnotených krajín v hodnotení regulácie trhového prostredia. To znamená, máme ho relatívne veľmi regulované. Zmiernenie trhovej regulácie by mohlo Slovensku prospieť, pretože s trhovou, teda s trhovou reguláciou úzko súvisí aj regulácia živností. Živnostníci sú najpočetnejšou skupinou podnikateľských subjektov na Slovensku a tento návrh je teda čiastkovým krokom smerom k nižšej regulácii, k zvýšeniu konkurencie, k zníženiu byrokratickej záťaže a k podpore podnikateľského prostredia, a to je predovšetkým teda v čase potrebnej konsolidácie veľmi cenné a toto je podľa mňa správne, čo potrebujeme. Výsledkom by mala byť silnejšia a robustnejšia ekonomika a vo finále aj viac peňazí potom v štátnom rozpočte.
No riešením je teda okrem iného flexibilnejšia úprava živností, o čom teraz pojednáva tento návrh, ktorá zahŕňa zníženie tej potrebnej praxe, pretože dlhodobá prax znižuje atraktivitu podnikania na základe živnostenského opatrenia, ako som už spomínal, teda vytvára to priestor na zneužívanie pracovníkov, ktorí chcú získať živnostenské oprávnenie, na ktoré potrebujú dlhšiu prax. Jednoducho sú nútení alebo pracujú vtedy za nižšiu mzdu a celkovo v horších podmienkach. To znamená, znížením tejto potrebnej praxe pomôžeme vlastne aj tomu, aby boli lepšie mzdové podmienky a teda aj, aj vyššie platy. Takže toto je ďalší benefit.
Prílišnú reguláciu živností v Slovenskej republike potvrdzuje aj komparácia so susedmi, samozrejme geograficky, jazykovo, historicky a ekonomicky je nám najbližšie Česká republika a teda porovnajme si to vlastne s Českou republikou. V českom, v živnostenskom zákone je vymedzené veľké množstvo viazaných živností, podľa teda nášho živnostenského zákona existuje v aktuálnom znení 35 remeselných živností a 99 viazaných živností. V Českej republike existuje síce 41 remeselných živností, ale len 33 viazaných živností a 21 koncesovaných živností, ktoré ale naša úprava nepozná. Každopádne keď teda to detailnejšie porovnáme, českú a slovenskú prax, zistíme, že na Slovensku je celkovo o niekoľko desiatok viac regulovaných živností, ako v Česku napriek tomu, že teda zákon to trošku rozdeľuje, čiže v Čechách to funguje podstatne nižšou mierou regulácie. Na Slovensku je relatívne väčší počet živností, ktoré sú oproti Česku rozdelené do viacerých položiek, napríklad prevádzkovanie pohrebných služieb, práca s výbušninami, ale aj pedikúra, manikúra, proste zasa to len máme zbytočne zložitejšie.
Treba povedať, že novelou v roku 2021 ubudli zákonné požiadavky na prevádzkovanie niektorých živností, ale stále je na Slovensku významný priestor na dereguláciu živnostenského podnikania, a to aj teda formou skrátenia povinnej praxe. Čiže v ´21. roku sa trošku znížila regulácia, nič to zlé nespôsobilo, akurát to ukázalo na to, že ešte stále sa dá tá regulácia znižovať a že to môže, môže pomôcť. Zasa porovnajme si dĺžku praxe v Čechách a na Slovensku. Napríklad prevádzkovanie autoškoly na Slovensku dva roky. V Čechách na prevádzkovanie rovnakej autoškoly stačí prax jeden rok. Reštaurátorstvo okrem kultúrnych pamiatok na Slovensku šesť mesiacov pri absolvovaní vysokoškolského umeleckého vzdelania reštaurátorského zamerania alebo príbuzného odboru, v Čechách takýto vysokoškolák, ktorý má vzdelanie, tak prax žiadnu nepotrebuje. Takisto ďalší príklad, prevádzkovanie cestovnej kancelárie, Slovensku, na Slovensku dva roky pri absolvovaní vysokoškolského vzdelania prvého stupňa, v Českej republike nepotrebuje, zákon nevyžaduje žiadnu prax.
Čiže skutočne vidíme, že viac-menej nejdeme objavovať niečo nové, nejdeme vyrábať koleso, ideme urobiť na Slovensku to, čo v Čechách bežne funguje. Úplne tak, takto to je.
No v podstate, keďže nám čas letí, toto je asi v podstate ten základ. Čiže je to niečo, čo ja rozumiem a zachytil som, samozrejme, aj, aj hlasy, kde tá regulácia samozrejme tým existujúcim ľuďom vyhovuje, lebo tá existu... tá regulácia vám robí akoby nejakú ochranu pred novou konkurenciou, tým pádom proste môžte, môžte fungovať akoby voľnejšie. Áno, tento fakt tu je, ja vnímam, že je viacero takých tých cechovských organizácií, ktorí si držia také to svoje vlastne, tú svoju výnimočnosť, ale ja som presvedčený, že práve to uvoľnenie, práve zjednodušenie podmienok jednoducho môže pomôcť. Môže pomôcť aj zákazníkom, ale vo finále aj tým samotným poskytovateľom, pretože tá vyššia konkurencia, samozrejme, bude, bude rezultovať v to, že tie služby budú musieť byť kvalitnejšie a jednoducho tým pádom sa aj to celé odvetvie môže viacej rozvíjať. Čiže som presvedčený, že ak by sa nám aj toto podarilo dostať do druhého čítania, samozrejme v druhom čítaní sa bavme o nejakých ďalších detailoch, ale toto je riešenie, kľudne ho nazvime aj konsolidačné, ale proste prináša väčšiu možnosť, aby ekonomika sa rozvíjala, aby viacero ľudí bolo zodpovedných samých za seba a aby, aby vo finálne teda, a poviem to, že zasa aj štát mal vo finále vyššie príjmy z toho, že sa viacej urobí, že sa viacej vykoná, že bude...
===== ... ale proste prináša väčšiu možnosť, aby ekonomika sa rozvíjala, aby viacero ľudí bolo zodpovedných samých za seba a aby vo finále teda a poviem to, že zasa aj štát mal vo finále vyššie príjmy z toho, že sa viacej urobí, že sa viacej vykoná, že bude silnejšia podnikateľská aktivita. To je to, čo funguje v Čechách, to je to, čo brutálne funguje, to je to, čo potrebujeme, aby bolo aj na Slovensku. Tento môj návrh zákona určite jednoducho nevyrieši všetky problémy, ale vie byť ďalším a som presvedčený, že podstatným krokom k tomu, aby aj Slovensko vedelo viacej prosperovať. Toľko za mňa k tomuto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť a prosím takisto všetkých o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ešte raz za slovo.
Kolegyne, kolegovia, takže návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa už spomínaný zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov predkladáme na rokovanie Národnej rady spolu s kolegyňou Janou Bittó Cigánikovou. Cieľom návrhu je zjednodušenie živnostenského podnikania. Tento náš návrh vypúšťa niektoré živnosti spomedzi okruhu remeselných živností a tým pádom ich automaticky dáva teda medzi voľné živnosti a tiež skracuje požadovanú dĺžku praxe pre vydanie živnostenského oprávnenia pri vybratých živnostiach.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyvy na informatizáciu ani na životné prostredie a takisto nemá vplyvy na služby, na služby verejnej správy pre občana. Taktiež nemá sociálne vplyvy ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a je v súlade s ústavou, s nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Takisto je v súlade s právom Európskej únie.
Toľko na úvod a hlásim sa do rozpravy ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ďakujem pekne za slovo. Ešte raz, vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, začnem teda najprv tak, že sme v druhom čítaní, čo teda ani z ďaleka nie je bežné pre opozičný návrh zákona, čiže úplne na začiatok chcem poďakovať všetkým z opozície, z koalície, teda ktorí podporili tento čisto vecný návrh a teda umožnili, aby sme o ňom rokovali aj v druhom čítaní. Takisto aj zhodou prešiel teda aj vo výboroch, kde sme upravili veci, upravil sa účinnosť zákona, keďže teda čas plynie, takže sa posunul, posunula účinnosť tak, aby sa to celé stíhalo na najbližšieho pol roka, a takisto sme na Ústavnoprávnom výbore schválili aj pozmeňujúci návrh, ktorý proste riešil ešte drobné legislatívno-technické detaily, ktoré teda boli s Oddelením legislatívy a aproximácie práva teda prejdené. Takže toľko, toľko k tomu.
A teraz poviem ešte pár slov k tej samotnej vecnosti. Problém fyzicky neexistujúcich vozidiel na Slovensku je veľký a dlhodobý. Dlhé roky sa to ťahá vlastne a, a nerieši sa to nijak. Ten odhad je, že sú to vysoké desaťtisíce, možno, možno dokonca 150, možno do 200-tisíc vozidiel, ktoré jednoducho fyzicky neexistujú, ale neboli vyradené z policajnej evidencie vozidiel. Ne, nevedia, policajti nemajú nijak možnosť ako zistiť vlastne, či dané vozidlo fyzicky existuje alebo neexistuje. Dá sa to proste zisťovať z dvoch základných parametrov, a jedna vec je teda z množstva vozidiel, ktoré nemajú platné povinné zmluvné poistenie a takých, takých podľa aktuálnych údajov je asi 300-tisíc. Nejaká časť z nich samozrejme sú neporiadnici, ktorí majú auto a neplatia to poistenie. Ale teda, ja predpokladám, že rádovo tá polovica sú jednoducho vozidlá, ktoré už neexistujú, ktoré si teda tým pádom ani nikdy to poistenie neurobia. Ďalšia vec odkiaľ sa dá odhadovať ten celkový počet je z množstva vozidiel, ktoré nemajú platnú STKáčku. Tam sú ešte menej aktuálne štatistiky dostupné. Posledná je z roku 2014, kedy asi 150-tisíc vozidiel nemalo, nemalo STKáčku, teraz ich bude pravdepodobne ešte viacej. Ešte raz poviem, zasa práve z toho dôvodu, že veľa, veľa z tých vozidiel neexistuje.
No, samozrejme, teraz si pozrieme ten najzákladnejší príklad ako k takémuto niečomu prišlo. Starší človek, ktorý dojazdil proste už z dôvodu veku prestal jazdiť, tak častokrát urobil presne to, čo mu ukladá zákon, vozidlo odstavil na takzvanom zbernom dvore, dostal potvrdenie o zlikvidovaní vozidla a len už si nesplnil alebo neevidoval, že ešte musí ísť aj, už teda bez vozidla, pretože toho sa už zbavil na políciu, na Dopravný inšpektorát, kde teda na základe toho potvrdenia by mu to vozidlo vyradili z evidencie a tým pádom by vlastne splnil všetky zákonné požiadavky, ktoré, ktoré sú potrebné. Keďže sa toto nestalo, on už samozrejme to svoje potvrdenie časom stratil alebo teda jednoducho už nie je, a teraz sa to dá vyriešiť tak, že teda príde na ten Dopravný inšpektorát, ale musí zaplatiť pokutu 500 euro, čo teda pre staršieho človeka pri neexistujúcom vozidle je teda drakonické. Preto navrhujem teda, aby na, na obdobie pol roka vlastne bola tá pokuta alebo ten poplatok do Environmentálneho fondu, tak sa to presne volá, znížený na 50 euro. Som presvedčený, že toto jedna vec je teda vyčistí počaj, policajné štatistiky, to znamená, bude po, bude evidencia vozidiel ďaleko viac odzrkadľovať tú realitu, to je jedna vec.
Druhá vec je tá, že ľudia sa zbavia tohto problému, a proste fakt 500 euro pre, špeciálne pre dôchodcu je problém, a tam sa potom nabaľuje na to, že štát si už alebo okresné úrady si troška robia poriadky a posielajú pokuty za neexist, za neplatnú STKáčku, čo je vlastne ďalší problém pre, pre človeka, ktorý to auto nemá. Takže takto sa to vie celé vyriešiť. A posledný bonus tentokrát pre štát je ten, že som presvedčený, že nie, že to bude mať negatívny dopad na...
===== štát si už alebo okresné úrady si troška robia poriadky a posielajú pokuty za neexist... za neplatnú STK-čku, čo je vlastne ďalší problém pre, pre človeka, ktorý to auto nemá. Takže takto sa to vie celé vyriešiť.
A posledný bonus tentokrát pre štát je ten, že som presvedčený, že nieže to bude mať negatívny dopad na rozpočet, keďže bude namiesto 500 eur len 50, keď to nikto nerobil, ale práve veľa ľudí, desiatky tisíc ľudí si tento problém vyriešia a jednoducho po tých 50 euro sa do štátneho rozpočtu, resp. do environmentálneho fondu, ale však peniaze nemajú mašličky, proste dostane viac peňazí a vlastne teda verejné financie budú z tohto ešte profitovať.
Toľko v skratke. Ešte raz sa obraciam teda na všetkých kolegov. Toto je vecná vec, pre ľudí tu nie je žiadna politika. Veľmi si vážim tú podporu aj teda z koalície, samozrejme aj každý jeden opozičný hlas, a prosím o podporu aj v druhom čítaní. Myslím si, že je to absolútne bezproblémový návrh zákona, ktorý teda pomôže ľuďom bez ohľadu na to, koho volia, koho nevolia alebo či vôbec volia.
Ešte raz ďakujem pekne za pozornosť.