Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takže, kolegyne, kolegovia, skúsim bližšie k tomuto návrhu zákona. Na začiatok teda zopakujem, o čo sa jedná. Cieľom je zaviesť šesťmesačnú výnimku alebo generálny pardon, alebo amnestiu, akokoľvek to už nazveme, na vyradenie fyzicky neexistujúceho motorového vozidla z policajnej evidencie vozidiel. Dnes je takéto niečo, samozrejme, možné, ak už teda to vozidlo z akéhokoľvek dôvodu neexistuje. Ak ho chcete vyradiť, tak jednoducho stojí to 500 eur ako poplatok do Enviromentálneho Fondu. To, samozrejme, málokto je ochotný urobiť. Tento problém je relatívne veľký, a preto teda chcem navrhnúť, aby sa počas polročnej doby, áno, v návrhu zákona máme od 1. mája, čo už teraz, samozrejme, je jasné, že budeme musieť, ak sa návrh dostane do druhého čítania, posunúť, keďže vlastne nám chýba jedna schôdza, na ktorú to bolo predkladané. Takže každopádne, na polročné obdobie chcem zaviesť amnestiu, je to jednoduchá zmena, tá zmena vlastne je len tá, že sa zníži, výrazne sa zníži len na 50 eur tento poplatok za vyradenie neexistujúceho vozidla.
No, prečo. Nie, v tomto nie je žiadna politika, v tomto nie je nič, čo by malo rozdeľovať opozíciu a koalíciu. Vychádza to vyslovene z praxe, z tej reality, kedy mnoho, mnoho ľudí sa, proste sa zbavilo nejakým spôsobom svojho vozidla, ale opomenuli tú povinnosť, že je potrebné urobiť aj tie administratívne úkony, aby ho teda vyradili z evidencie vozidiel. V súčasnosti sú na Slovensku v evidencii vozidiel odhadom desaťtisíce motorových vozidiel, ktoré už fyzicky neexistujú. Nie sú k dispozícii presnejšie dáta, koľko teda je takýchto fyzicky neexistujúcich vozidiel. Jednoducho sa takéto dáta nezbierajú a mám za to, samozrejme, že je to veľmi ťažké takéto údaje zberať. Štát jednoducho nemá presne ako z evidencie zistiť, z tej evidencie, kde sú všetky vozidlá, či to dané vozidlo existuje, alebo neexistuje. Proste je zapísané v tej evidencii, čiže pre štát existuje. No môžme, samozrejme, odhadovať množstvo fyzicky neexistujúcich vozidiel v podstate z dvoch takých základných parametrov, odkiaľ by to teda bolo možné. Čiže jeden ten parameter je množstvo vozidiel, ktoré nemajú platné povinné zmluvné poistenie, to klasické PZP a potom to druhé vodítko je, že z množstva vozidiel, ktoré nemajú platnú povinnú technickú kontrolu vykonávanú v staniciach technickej kontroly, to sú zasa tie STK klasické.
Takže ako to vyzerá podľa týchto údajov. Čiže podľa týchto aktuálnych údajov, čo sa týka PZP, povinného zmluvného poistenia, asi 9 % evidovaných vozidiel v policajnej databáze nemá uzatvorené platné PZP, čo teda predstavuje približne 300-tisíc vozidiel. Samozrejme, týchto 300-tisíc sa ešte delí, že áno, sú ľudia, ktorí zneužívajú systém, to znamená, na vozidle jazdia a PZP zaplatené nemajú, ale teda mám za to, že z týchto 300-tisíc drvivá väčšina je jednoducho takých vozidiel, ktoré po tých cestách už nechodia, nejazdia, proste jednoducho fyzicky neexistujú. A teda z tohto to vychádza proste, že možno to jedno vodítko je, že takýchto vozidiel môže byť povedzme že 200-tisíc.
No keď sa pozrieme na tú platnú STK, tak aktuálne štatistiky nie sú verejne dostupné. Posledný údaj, ktorý sa mi podaril nájsť, bol v roku 2014. Ministerstvo dopravy odhadovalo, že približne 150-tisíc vozidiel je bez platnej STK.
No a zasa, samozrejme, že z týchto 150-tisíc vozidiel môže byť nejaké percento ľudí, ktorí po tých cestách jazdia, ale teda STK nemajú, ale zasa drvivá väčšina z nich môže byť taká, ktoré jednoducho nemajú STK, pretože už fyzicky neexistujú. No, samozrejme, či už nemáte STK, alebo nemáte PZP a jazdíte po cestách, tak je tam nejaká šanca, že vás proste niekto skontroluje, takže fakt platí, že väčšina z tých vozidiel fyzicky neexistuje a po tých cestách nechodí. Som presvedčený, že ten môj taký nejaký odhad je, že takýchto vozidiel je 200-tisíc. Čiže sa to týka povedzme že množiny 200-tisíc ľudí, možno o niečo menej, pretože človek môže takto vlastniť, mať v evidencii aj dve vozidlá, ktoré už fyzicky neexistujú. No, je úplne jasné, a toto sa väčšinou týka starších ľudí, možno menej vzdelaných ľudí, ktorí jednoducho proste to svoje povedomie právne pri tom, keď sa zbavovali vozidla, jednoducho ho nemali a dnes proste by museli dať fakt 500 eur za to odpísanie.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v úvodnom slove krátko, potom sa prihlásim do rozpravy ako prvý. Čiže návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladám na rokovanie Národnej rady spolu s kolegyňou Janou Bittó Cigánikovou. Cieľom predloženého návrhu zákona je zavedenie šesť mesiacov trvajúceho generálneho pardonu na vyradenie fyzicky neexistujúceho motorového vozidla z evidencie vozidiel. Za vyradenie fyzicky neexistujúceho vozidla z evidencie vozidiel je v súčasnosti povinnosť platiť príspevok do Enviromentálneho Fondu v sume 500 eur. Predloženým návrhom teda navrhujem, aby sa v období od 1. mája 2025 do 31. októbra 2025 zaviedla možnosť odhlásiť neexistujúce motorové vozidlo z evidencie za znížený príspevok do Enviromentálneho Fondu na úrovni 50 eur.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, samozrejme, tiež je v súlade s právom Európskej únie. Viacej už teda potom poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Mám teda procedurálny návrh a chcem poprosiť, pán predsedajúci, teraz najbližšie štyri body – 61, 62, 63, 64 predkladám ja a chcem teda len poprosiť, aby sme sa všeobecným súhlasom dohodli, že bod 62 prerokujeme aj posledný. To znamená, že pôjdeme v poradí 61, 63, 64 a následne 62.
Čakám totiž na spravodajcu, ktorý by mal každú chvíľu doraziť. Každopádne určite príde do momentu, než predložím a preberieme ostatné návrhy zákonov. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, možno by som to bol stihol aj vo faktickej, ale tak je trošku väčší kľud, keď má človek predsa len k dispozícii chlp viacej. No, veľmi jednoducho v prvom rade treba povedať, že týmto naším návrhom zákona vraciame vlastne ten stav zákona do tej predchádzajúcej doby, kedy tam táto podmienka, vlastne týchto 90 % pri zdaňovaní, teda príjmov zo zahraničia pri zdaňovaní na Slovensku nebola. Fakt je ten, že jednoznačne Finančná správa to už priznala, čiže je to presne tak, ako hovorí kolegyňa Vlaďka Marcinková, že ďalší krok by mal byť automaticky úprava zákona a už teda, či sa to podarí takto, alebo už akýmkoľvek iným spôsobom, fakt by to bolo dobré dať na poriadok a na istotu. Ale hlavne tam treba, a to je to najdôležitejšie na tom, tam treba jasne povedať, že sa jedná o ľudí, ktorí zdaňujú na Slovensku. Čiže z tohto pohľadu je v podstate jedno, kde tie peniaze zarobíte, či človek robí z tej jednej strany, z československej hranice, alebo teda robí o tri kilometre ďalej na druhej strane hranice, dôležité je to, že proste je slovenský zamestnanec alebo slovenský živnostník a zdaňuje proste tie svoje príjmy na Slovensku. Tak je absolútne nelogické, aby proste keď má viac ako 90 % príjmov zo zahraničia, aby jednoducho strácal takto nárok na daňový bonus na dieťa. Proste toto je jednoducho niečo, kde je, to zaobchádzanie má byť úplne jednoznačné.
Roky sme to mali v zákone napísané dobre, teraz sa to teda z nejakého dôvodu zmenilo, a teda verím, že sa to podarí dostať naspäť na tú rozumnú, zmysluplnú mieru. Ďakujem pekne, len toľko som chcel.
A, samozrejme, chcem požiadať celé veľké plénum o podporu. Ďakujem.

(Prosím vymazať ndbytočný rámček.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, a takisto ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona, ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a tiež Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Takže ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady pre mediálne služby, skrátené funkčné obdobie, ktoré sa konalo dňa 10. apríla 2025.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre mediálne služby bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 95 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 95 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia NR SR spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre mediálne služby všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 95 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
– za Györgya Batta hlasovalo: za 0, proti 43, zdržalo sa 52,
– za Ondreja Krivuša hlasovalo: za 78, proti 0, zdržalo sa 17 poslancov,
– za Mojmíra Mamojku hlasovalo: za 0, proti 41, zdržalo sa 54,
– za Zoltána Péka: za 3, proti 40, zdržalo sa 52 poslancov,
– za Ivana Sečíka: za 0, proti 40, zdržalo sa 55,
– za pána Milana Sedláčka: za 0, proti 40, zdržalo sa 55 a
– za pani Natašu Slávikovú: za 0, proti 40, zdržalo sa 55 poslancov.
Na voľbu člena Rady pre mediálne služby je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bola...

bol za člena Rady pre mediálne služby na skrátené funkčné obdobie zvolený pán Ondrej Krivuš.

Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som, ďakujem pekne.

situácii, clá a všetky tie ďalšie veci je toto to minimum, ako by vláda mohla pomôcť slovenskej ekonomike, ako by mohla pomôcť všetkým, malým firmám, veľkým firmám, živnostníkom, samostatne zárobkovo činným osobám a aspoň takto by im mohla uľahčiť hospodársku situáciu. Ďakujem pekne.