Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Lucka, ja tým som začal tú moju faktickú, že jednoducho určite, však samozrejme, je asi nejaká miera diskriminácie. Môže byť a nemala by byť. S tým som akože, to sa že absolútne zhodneme, hej? Len teda ten, ten svet je multifaktoriálny a proste jednoducho v prvom rade, ja tak razím takú tú nejakú slobodu, že a myslím si, že tá diskriminácia, tiež na to moc nemám dáta, tam nadväzujem aj na Tomáša, aj keď nemôžem, ale jednoducho tá miera tej diskriminácie sa s plynúcim časom zmenšuje. Na tom by sme sa asi zhodnúť vedeli, proste tá spoločnosť je spravodlivejšia z tohto pohľadu minimálne. No a teraz je otázka, že keď Európa je pod konkurenčným tlakom, keď slovenské firmy sú na tom fakt veľmi zle, že, že či teda máme riešiť, a to je otázka na Európu ako takú, že či máme riešiť problém, ktorý sa v podstate prirodzene zmenšuje sám. Či náhodou nemáme veľa problémov, ktoré sa, bohužiaľ, že zväčšujú. Napríklad tá strata konkurencieschopnosti. Schopnosti. Či by sme nemali teda riešiť to. Takže toto je, toto je akoby ten môj, môj pohľad na vec. No a potom ako tá realita, a teraz to, aby to zas nevyznelo, že to je príliš striktné, ale zoberme si, že okej, Samsung. Teraz vlastne k 1. 5. zatvára svoje brány, predpokladám, že tam robila aj veľká časť žien, a teraz ja nehovorím, že toto má byť ten posledný, akože prečo odišiel. Len tak, že tisíc bĺch aj slona zdolá a jednoducho toto všetko sa takto nejak nabaľuje, nabaľuje. To je proste, to sú nové povinnosti, to sú noví ľudia, ktorí ich musia v tej firme zabezpečiť. To sú vlastne potom aj noví ľudia na ministerstve, na inšpektoráte práce. To všetko vlastne vo finále potom môže skončiť tak, že ten Samsung sa zodvihne, 3 500 ľudí príde o prácu, aj tie všetky rátam a ostatné a vlastne máme po rovnom odmeňovaní. Nemáme žiadne odmeňovanie. Budeme mať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. No takisto ja začnem tým, že, samozrejme, rovnaké odmeňovanie je dôležité a, samozrejme, je to treba robiť teda, aby to tak bolo. Ale. Treba jasne povedať, že je to už to, čo nás teda núti tá smernica európska, už to je skutočne veľa byrokracie a sú to ďalšie a ďalšie povinnosti pre ťažko skúšané firmy, nielen tie slovenské, ktoré sú teda ťažko skúšané aj ďalšími domácimi zlými, zlými opatreniami, ale aj pre všetky európske. Aj celá Európa, proste strácame konkurencieschopnosť a toto je podľa mňa že skutočný problém. Ja sa obávam, že už tá smernica vylieva s vodou z vaničky aj to dieťa a že už to nie je dobré. No a tým pádom vlastne kolegyňa a kolegyňa Simona Petrík, toto ide vlastne akoby ešte nad rámec smernice, nad rámec toho, čo sa rozhodlo teda ministerstvo aplikovať, a je to, je to skutočne že fakt, fakt že veľa. Ja len jeden bod, ak si dobre zapamätám, ak som si dobre zapamätal, myslím, že je to teda 17. bod pozmeňujúceho návrhu, kde sa teda tá pokuta za nedodanie toho reportu dáva vo výške dvoch percent celkového obratu firmy. To vie byť akože že, že veľká suma. Dodám, samozrejme, že teda minimálne 4 000, hej, ale, ale proste vie to byť strašne veľa, že to, to je už podľa mňa že tak, tak drakonické, že proste, že nie, nie. Akože ja sa obávam, že v dnešnej situácii je tým najviac ohrozeným a najviac diskriminovaným členom tejto tu celej spoločnosti skutočne že podnikateľ, firma, tvorca hodnôt a mali by sme stále pozerať, ako, ako situáciu firiem skôr zlepšovať, než proste takto zhoršovať. Skutočne že treba dávať pozor, aby, aby sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No. Toto je už také posledné štádium, lebo skutočne ekonomika je zastavená. Z ekonomiky už nedokážete vytiahnuť žiadne ďalšie peniaze. To už je vidieť už pri aj tých vysokých sadzbách, zvýšených sadzbách. Je aj, je aj výber v absolútnych číslach stále menší. Týka sa to dépeháčky, týka sa to dane z príjmu právnických osôb, týka sa to koniec koncov aj transakčnej dane. Jednoducho tak teraz vlastne ste si ešte povedali, že už keď to nejde takto prenesene, lebo aj všetky tieto veci aj tak zasahujú, samozrejme, toho spotrebiteľa, toho občana, no tak teraz je tu teda ďalší level, že, že vyberať to teda priamo a ešte to zabaliť do toho, že však teda, keď niekto urobil, si dovolil urobiť nejaký priestupok, tak nech teda platí, hej? No ja nechcem opakovať to, čo hovorila kolegynka Bajo Holečková, ale ja, mne sa nezdá, že bežnému človeku, ktorý má stále hlbšie do vrecka, ktorý stále platí vyššie dane, vyššie odvody, vyššie poplatky, vyššie pokuty, všetko, že sa mu nejaká pokuta zdá malá, to podľa mňa sa skutočne treba ísť nepýtať členov vlády s vysokými platmi, s nezdanenými paušálnymi náhradami, alebo koniec koncov aj nás tu, tiež tie platy máme ešte slušné, ale, ale proste to sa treba ísť spýtať skutočne ľudí, ktorí buďto prišli o prácu, napríklad teraz to bude asi tri a pol tisíca ľudí v Galante, alebo tých, ktorým jednoducho už ich zamestnávateľ nemal na trinásty plat, nemal na zvýšenie platu, novoročné. Proste tým ľuďom sú aj tie existujúce pokuty stále vyššie, respektíve stále ťažšie zaplatiteľné. Nie, pán minister, že sú, že sú malé.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Tak myslím, že posledné vystúpenie asi už pred, pred obednou prestávkou.
No, žandársky zbor bol zriadený na dobu, teda zákonom č. 150 z vlaňajšieho roku, nadobudol účinnosť 1. júla 2025. Už teda ubehlo nejaké obdobie, ale mám za to, že teda žandársky zbor stále nie je funkčný, chýbajú uniformy, vozidlá, technické vybavenie a, čo je asi najdôležitejšie, aj samotní príslušníci. Nie sú vybudované vnútorné štruktúry, neexistujú jasné pravidlá výkonu služby, neexistuje metodika činnosti ani systém riadenia. Podľa mňa som presvedčený, že vznikla formálna štruktúra bez reálneho výkonu, ktorá spotrebúva zdroje bez akéhokoľvek prínosu pre bezpečnosť občanov.
Zákon teda predpokladá, že žandármi sa môžu stať profesionálni vojaci, bývalí policajti alebo osoby zaradené do záloh, no takéto personálne nastavenie však nepredstavuje stabilný základ pre výkon poriadkovej služby. Vojenský výcvik je zameraný na obranu štátu, hej, nie na riešenie priestupkov na ulici, kontrolu verejných priestranstiev či výkon preventívnych opatrení. Vytváranie novej ozbrojenej zložky vedľa Policajného zboru vedie k nejasnostiam v kompetenciách, duplicite zásahov a zníženej efektivite.
No a to gro, prečo tu toto zrušenie navrhujem, je to, že pri samotnom vzniku zriadení žandárskeho zboru tu kolegovia z koalície často argumentovali nedostatkom policajtov, hej, a teda potrebou riešiť tento problém, no ale ja som presvedčený, že jednoducho keď jedna inštitúcia nefunguje, keď polícia už z akéhokoľvek dôvodu teda nemá dostatok príslušníkov, dostatok materiálu, dostatok financií na to, aby si plnili tú svoju úlohu, tak riešenie nie je vytvoriť novú inštitúciu, hej, a tam utopiť kopu peňazí, riešenie je to, sfunkčniť tú existujúcu inštitúciu. Čiže tie financie, ktoré išli, a neni ich málo, do žandárskeho zboru, ktorý, hovorím, z titulu svojej činnosti aj tak nedokáže pomôcť, tak tie peniaze mali ísť radšej do polície, podporiť tú políciu, sfunkčniť ju a malo to fungovať. Toto je, toto je ten pohľad, hej.
Ja to isté sa tu kúsok posuniem, toto isté je aj môj pohľad pri tom nešťastnom zákone o cestnej premávke, kde sa teraz ide vytvárať obciam možnosť, aby teda mohli merať rýchlosť – prečo? Lebo to vraj dopravná polícia nestíha a nerobí dobre. Ešte raz, tu platí presne to isté, že ak nejaká inštitúcia nefunguje, nie je cieľom nechať nefunkčnú inštitúciu a vyrobiť ďalšiu, hej. Takže aj tuto platí to, že ak máme štátnu dopravnú políciu a máme, tak jednoducho mala si nakúpiť radary ona, dať ich na miesta, kde je to nebezpečné a mala to celé spravovať, nevytvárať duplicitnú inštitúciu s kopou nákladov, s kopou byrokracie, s kopou problémov.
Naspäť ku žandárskemu zboru. Presne toto isté to je. Veď nemôžte cvičiť vojaka doobeda na zabíjanie, to je jeho úloha, ochrana štátu, proste vojak má byť v tomto prípade zabijak, ktorý chráni štát, a poobede chcete po ňom, aby robil mediátora v uliciach, aby tam priestupky riešil dohováraním a aby proste pomáhal bezpečnosti na uliciach. To jednoducho nejde. Ten človek bude jedno z toho zle, buď nebude dobrý vojak, alebo nebude dobrý žandár. Proste takto to... alebo nakoniec, áno, môže sa stať, že nebude dobré ani jedno, hej. Takto to jednoducho nemôže, nemôže fungovať.
Potom ďalšia vec je to, čo počúvam od samotných policajtov. Veď ten žandár, ktorý je tam v rámci svojho voľna, že teda tam, v úvodzovkách, brigáduje, takto to poviem, a ide niečo riešiť, ale jeho to zaujíma len do tých štyroch hodín, ktoré, ktoré proste pracuje. A ten policajt, dobre, prišiel tam žandár, zhodou okolností má novú uniformu, má nové auto, má nové vybavenie a chudák ten policajt, ktorý posledných tridsať rokov rieši tú bezpečnosť a snaží sa robiť, čo, prvé, posledné, tak ten naňho pozerá v otrhanej uniforme, v starom aute, bez prostriedkov, v kancelárii, ktorá si pamätá ešte komunizmus, a jednoducho on je ten, policajt je ten, ktorý to bude musieť dotiahnuť, pretože mu ten žandár, keď mu skončí služba, zasalutuje a ďalej ho to nezaujíma. Jednoducho takéto dva bezpečnostné zbory vedľa seba sú dokopy menej funkčné, samozrejme, ako jeden funkčný.
Čiže nič viac a nič menej nechcem povedať, že aj ja vnímam, samozrejme, dôležitosť polície, dôležitosť proste poriadku na našich uliciach, kdekoľvek na Slovensku, ale cesta je tá, že treba urobiť všetko preto, aby to robila tá zložka, ktorá to vždy robila, ktorej je to úloha, ktorá to má robiť aj do budúcna, to znamená polícia a nie k tomu vytvárať žandársky zbor so všetkými negatívami, ktoré som tuná spomenul. Fakt, kolegovia, pozrite sa na to, má to potenciál ušetriť verejné zdroje, zasa ušetriť peniaze daňových poplatníkov, len pripomínam, že tento rok vám bude chýbať 7 miliárd eur, zároveň to môže, keď časť tých peňazí použijete na podporu, posilnenie polície, zároveň vám to umožní sfunkčniť zložku, na ktorú sme sa vždy spoliehali a na ktorú by sme sa aj do budúcna spoliehať mali, a jednoducho zrušme tento experiment.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Áno, som jedným z troch predkladateľov, takže takto, predložím ho ja.
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladám na rokovanie Národnej rady spolu s kolegami, s kolegom Jurajom Krúpom.
No, v skratke. Cieľom tohto návrhu zákona je zrušiť žandársky zbor ako samostatnú bezpečnostnú zložku štátu. Domnievam sa, že jeho existencia je v súčasných podmienkach neefektívna, a myslím to v súčasných ekonomických podmienkach Slovenska je finančne neudržateľná a jednoducho je nevhodná na výkon bezpečnostných úloh v civilnom prostredí.
Zatiaľ takto, bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.

Tak ďakujem opät za slovo. Kolegyne, kolegovia v skratke, dochádza k zneužívaniu, dochádza k zneužívanie týchto dohodárskych miest, preto teda navrhujeme to, aby maximálne 5 % za jeho počtu a za druhé sumy rozpočtových prostriedkov na mzdy bolo možné v jednotlivej rozpočtovej organizácii využiť na dohodárov. Prečo. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vykazujú viacero špecifík. Po prvé nízky maximálny rozsah pracovného času, po druhé je to napríklad možnosť práce z domu bez nutnosti fyzickej prítomnosti na pracovisku. Takisto odmeny dohodárov nie sú viazané na platové tabuľky a samozrejme pri práci na dohodu je možnosť aj súbežného podnikania. No a treba teda povedať z hľadiska transparentnosti, že dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, teda pre tieto rozpočtové organizácie nie sú ani povinne zverejňovanými zmluvami podľa zákona č. 211 o slobodom prístupe k informáciách. Majú teda zo zákona výnimku pri zverejňovaní v Centrálnom registri zmlúv, proste nie sú zverejňované, hej. No a tieto skutočnosti vytvárajú predpoklady na to, aby sa dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru často zakrývali dodávky rôznych služieb. Jednoducho obchádza sa tak transparentnosť, obchádza sa tak Centrálny register zmlúv. No a vo verejnom sektore financovanom zasa s peňazí našich daňových poplatníkov je vytvorený priestor na to, že tieto dohody môžu byť využívané napríklad aj na činnosti, na ktoré majú tieto inštitúcie svoj konkrétny aparát, hej. Alebo na činnosti o ktorých zmysluplnosti možno mať oprávnené pochybnosti. Do tejto kategórie patrí napríklad vypracovanie rôznych štúdií, analýz, stratégií, ktoré mnohkrát svojím obsahom vykazujú nízku odbornú hodnotu a obmedzenú praktickú využiteľnosť. Teraz aktuálny príklad, keď si ministerstvo vnútra objednáva externú právnu kanceláriu formou, proste nie, majú tieto organizácie svoje oddelenia a majú prednostne využívať svojich zamestnancov. A teda samozrejme nejaké to 5 % pre špecifické činnosti, nech sú to dohodári.
Samozrejme cieľom tohto nášho návrhu nie je plošne dehonestovať prácu všetkých dohodárov vo verejnom sektore, ani ich nejak vystavovať nejakej kritike. Samozrejme, že sú tam aj oprávnené, ale jednoducho chceme vrátiť týmto dohodárom taký ten pôvodný účel, že to bolo skutočne ako doplnková činnosť špecifická na niečo, kde teda nie je účelné a efektívny, aby daná organizácia mala vlastných zamestnancov. Toto je kľúčové a preto si myslím, že tých 5 % pracovných miest, respektíve 5 % financií, ktoré sú určené na mzdy, môže byť použité na tieto dohodárskej činnosti. Že to je taký ten správny parameter, ktorý by zabezpečil aj potrebu špecifických nejaký potrieb pre organizácie, ale zároveň aj zabezpečil to, aby sa vynakladali efektívne peniaze našich daňových poplatníkov a aby sa jednoducho nerobili duplicitné veci na ktoré, alebo za ktoré aj tak už naši občania svojimi daňami platia nejakých trvalých zamestnancov v daných inštitúciách.
Toľko odo mňa, ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predsedajúci ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, zasa prinášam aj s kolegom Vladimírom Ledeckým ďalší návrh zákona, ktorý teda mení zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a jednoducho prináša ďalší návrh, konkrétny návrh, ako by sa dalo efektívnejšie fungovať s financiami daňových poplatníkov, ako by sa dalo efektívnejšie fungovať v štátnej správe a jednoducho zasa je to konkrétny návrh, kde sa budem uchádzať, alebo budeme uchádzať o podporu koaličných poslancov a som rád, že vás tu sedí kolegovia dosť, takže toľko. V skratke, predmetom predloženého návrhu zákona je zavedenie limitov pre zamestnávanie zamestnancov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Tento limit sa navrhuje stanoviť na úrovni 5 % všetkých štátnozamestnaneckých, resp. pracovných miest danej rozpočtovej organizácii. A je tam aj druhý parameter a to teda nastaviť to zároveň na 5 %, maximálne 5 % mzdových prostriedkov vyplatených za predchádzajúci kalendárny rok. Bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne pán predsedajúci ešte raz za slovo. Kolegyne, kolegovia, no máme tu ďalší z radu našich takých tých klasických SAS-kárskych návrhov zákonov, ktoré sú zmysluplné efektívne, jednoduché a slúžia na to aby sa efektívnejšie hospodárilo s peniazmi našich akcionárov, občanov, daňových poplatníkov Slovenska. Čiže keď si spomeniem, že za vlády Ivety Radičovej bolo 16 štátnych tajomníkov, tak proste teraz ich je 36. Bodaj by ekonomika od toho roku 2011 do roku 2026 sa dokázala takto násobne zväčšiť, no bohužiaľ samozrejme nie, len tí štátny tajomníci nejak tak rastú ako huby po daždi. No preto prichádzame s návrhom veľmi jednoducho, aby na každom ministerstve mohli byť maximálne dvaja štátni tajomníci a sme presvedčení, že jednoducho bohate by to stačilo. Rozumiem samozrejme, že funkcia štátneho tajomníka slúži ako podpora ministra pri riadení rezortu ale nemyslím si, že tých štátnych tajomníkov treba troch. Lebo máme viacero ministerstiev, kde sú traja. A to nebavme sa, že máme napríklad na školstve troch štátnych tajomníkov odkiaľ odišla jedna celá časť agendy hej, šport a stalo sa z toho ďalšie ministerstvo, ktoré má samozrejme už nového ministra a ďalšieho štátneho tajomníka.
Dobre.
Len pár čísel. Dnes máme teda 36 štátnych tajomníkov, keby sme tento návrh nejak tak spoločne kolegovia dokázali prijať, tak by to znížilo na 30 štátnych tajomníkov, čiže päť respektíve šesť by sa ušetrilo. Čo by to asi znamenalo no tak berme tých piatich, hej, takže päť štátnych tajomníkov mzdové priemerné mzdové nálady na jede, ja na ich päť štátnych tajomníkov a jeden rok je cca 440 tisíc eur. Samozrejme to nie sú všetky náklady, sú tam náklady na chod kancelárií, či už asistent, riaditeľ kancelárie, dvaja poradcovia, vodič, nejaká amortizácia služobného vozidla. Vrátali sme to na nejakých 930 tisíc eur ročne plus teda ďalšie prevádzkové náklady, cestovné výdavky.
Odhadujeme, že teda to, tento náš návrh by dokázal ročne ušetriť jeden a pol milióna eur na teda ušetrení ako som ho spomínal. Myslím si že skutočne toto by bolo presne v súlade s tým, čo nakoniec samotná vláda ordinuje vlastne ľuďom, že sa majú uskromniť, že majú zaplatiť viac daní, viacej odvodov a že sa majú správať nejak tak efektívnejšie, aby vôbec prežili bolo by možno dobré keby teda vláda začala od seba a som presvedčený, že každé jedno ministerstvo by bohate vyžilo s dvomi štátnymi tajomníkmi. Ešte raz kedysi bol štandard, že jeden, hej? A na povedzme, že veľkých ministerstvách so zloži, so zložitou agendou dvaja. Som presvedčený, že toto je priestor, kde by sa dalo ušetriť, kde by to bol aj dobrý signál pre občanov. A myslím si že toto by sa dalo podporiť. Takisto uchádzam sa o podporu samozrejme kolegov z opozície ideálne aj z koalície a ďakujem pekne za pozornosť. (potlesk)

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, vážený kolegovia. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov predkladám na rokovanie Národnej rady spolu s kolegami Jankou Bitto Cigánikovou, Martinou Bajo Holečkovou, Karolom Gálekom, Vladimírom Ledeckým a Ondrejom Dostálom. Cieľom predloženého návrhu zákona je znížiť počet štátnych tajomníkov najviac na dvoch na jedno ministerstvo a tým prispieť k efektívnejšiemu a úspornejšiemu fungovaniu štátnej správy. V súčasnosti pôsobí v Slovenskej republike až 36 štátnych tajomníkov, čo predstavujem výrazný nárast oproti akýmkoľvek predchádzajúcim volebným obdobiam. Tento stav vyvoláva otázky o efektívnosti a nevyhnutnosti takéhoto rozsahu politicky obsadzovaných funkcií. Toľko zatiaľ na úvod a zvyšok v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne skončil som.

...ďakujem, ale celej tej ekonomike, hej, svojím dlhopisom naordinoval teda, že nulové, nulový, nulovú daň, nulové poplatky, ale celej ekonomike minister financií naordinoval vyššie dane, nové dane, vyššie poplatky, vyššie pokuty, vyššie odvody. Ako nie je sa čo čudovať, že tá špirála sa s nami rúti proste do nejakého údolia smrti. Bohužiaľ toto je tá realita. Ďakujem.