Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci
Ctené kolegyne, kolegovia, pán minister, krátko si dovolím ešte k tomu, k tejto téme vystúpiť, lebo mali sme tu, myslím, že vcelku zaujímavú debatu aj teda doteraz. Takto, v prvom rade poviem, toto je fakt ťažká téma a ťažko sa akoby zastávať tých, poviem teraz, tých zamestnávateľov, hej? Lebo je naprosto jednoduché prirodzene, veď aj ja som, a ja to zopakujem aj tu, už som to povedal v dvoch faktických, aj ja som, samozrejme, za rovnaké hodnotenie mužov a žien za rovnakú prácu. Samozrejmé, jasné proste. Ale a hovorím, že toto je ľahké. To ťažké je za tým to, že, čo to akoby celé ďalej prináša, hej? Že skutočne že je tá nejaká hranica, ktorá, kde už to proste skutočne, že vylievame s tou vodou z vaničky aj dieťa. Toto, toto chcem akoby nejak povedať. Prosím, skutočne nechcem sa nikoho dotknúť a skutočne som za rovné, rovné, za rovné odmeňovanie za rovnakú prácu. Určite áno.
No len teda zároveň, že, a ja budem aj trošku s kolegyňou Luckou Plavákovou nesúhlasiť, takto, že máme svet a proste podľa mňa že sloboda je to, čo je akoby za prvé najcennejšia hodnota a za druhé to najviac, čo spôsobuje rozvoj a vo finále, samozrejme, aj to, že je dobre spoločnosti, nielen mužom, ale aj ženám, všetkým, hej? Ale samozrejme, sloboda nie je proste neobmedzená a preto máme sadu zákonov európskych, slovenských, všetkých, proste ktorými sa teda vlastne tá spoločnosť nejak reguluje. No a teraz sa treba pozrieť skutočne na ten svet ako celok a vôbec na Európsku úniu ako celok. A keď sa na to pozrieme, tak máme nejaké existujúce problémy. Ja samozrejme pripúšťam, že existuje diskriminácia aj takáto nejaká platová, ale teraz pozrime sa na to historicky, že či ten problém sa zväčšuje alebo zmenšuje. Myslím si, že na tom sa minimálne zhodneme alebo sme sa doteraz zhodli, že ten problém existuje, pripúšťam, ale sa zmenšuje.
No a teraz treba sa pozrieť, či náhodou aj v tej Európskej únii nemáme náhodou že veľa problémov, ktoré opačne, že sú tuná a s časom sa tie problémy práveže zväčšujú, hej? A mám taký pocit, že tým sa častokrát nevenuje, nevenuje dostatočná pozornosť, hej? Jeden z veľkých problémov Európskej únie nie je, že aleže brutálne strácame konkurencieschopnosť, s Čínou, s Indiou, s Juhovýchodnou Áziou, s USA, so všetkými, hej? So všetkými. A ten, tá situácia je ešte horšia o to, že my na Slovensku tuná my nevieme ani chytiť za chvost ani tú Európsku úniu, ktorá nevie chytiť za chvost zasa napríklad USA. Čiže, že či by teda nebolo vhodnejšie sa venovať skôr veciam, ktoré sa prirodzene časom alebo nie prirodzene, proste, kde sa ten problém zväčšuje? No. A tu teraz vlastne tá situácia je v dvoch rovinách. Tá prvá rovina je, to sa zasa budem, zhodnem sa so slovami Ľudky Plavákovej, že áno, je to európska smernica a my ju, samozrejme, musíme teda splniť, aplikovať. Okej. Čiže to prvé to moje pofrfľanie je, že Únia mala skutočne možno riešiť niečo, čo je ďaleko väčším problémom ako toto. Ale dobre, rieši, rešpektujeme. No a teraz tá debata je, že ako ju aplikovať? Samozrejme, ja som úplne, že z duše prirodzene proti akémukoľvek gold platingu. Samozrejme, tá debata je, minister povie, že ju prijal proste úplne že, proste v tej najnižšej možnej miere. Dobre. Vnímal som ten proces, zamestnávatelia to inak akože majú dneska problémy, skutočne že zamestnávatelia. Nechcem povedať, že sú diskriminovaní, to možno nie je úplne to správne slovo, ale vidíme to. Ekonomika nerastie, investície neprichádzajú, firmy rozmýšľajú o deinvestíciách. Častokrát proste sa to aj deje, no to proste jednoducho majú problémy.
Dobre. Tak ministerstvo proste tú smernicu nejak aplikovalo. Videl som a vnímal som, že pripomienky zamestnávateľov sa snažilo vlastne aplikovať a trošku im tú situáciu akoby zjednodušiť. Skutočne musím tu, asi nie je moja úloha chváliť ministra, ale poviem, pochválim ho, že pekne (reakcia navrhovateľa), však keď je čo, ja pochválim, hej, pochválim. Proste myslím, že ten návrh zákona pekne uviedol. Povedal proste všetko to, čo sa deje. Áno, je to nová byrokracia pre firmy, musia robiť nový report, proste musia, musia ho dodávať. Bohužiaľ, sú tam aj pokuty, no, keď sa robí zákon, musia byť aj pokuty. Čiže pekne, pekne, no vysvetlil tu, čo tu je a čo sa vlastne, čo sa deje. No.
Zároveň potom tá debata je, že tie pozmeňujúce návrhy kolegov z PS, ktorých si veľmi vážim (povedané so smiechom) a nikoho sa nechcem dotknúť, hej? Ale proste idú akoby ponad tú smernicu. Áno, my sa môžeme baviť, že tu je smernica. Ministrovi sa podarilo ju trošku akoby zjemniť, akože ju z iného pohľadu nedodržať celú. A teraz tu je debata, že či pozmeňujúci návrh Simony Petrík to dorovnáva na smernicu alebo ide kúsok nad ňu. Akože ono to, táto debata je v podstate akademická. Výsledný fakt je ten, a to si treba uvedomiť, že verme, že to prinesie nejaké zmenšenie problému, ale zároveň to prináša skutočne ďalšie, ďalšiu byrokraciu, ďalšie problémy pre firmy.
A ja rozumiem, že ťažko sa to hovorí, že je to jedna vec. Žiadna firma zo Slovenska neodíde kvôli tejto smernici. Nuž ale do toho máme túto smernicu, ďalších ix európskych pravidiel, do toho tu máme tretie kolo konsolidácie a ten výsledok ale vidíme. Ten výsledok vidíme, že Samsung zdvihol kotvy, odišiel, hej? Okolo toho Jasplastik, ďalšie firmy a nechce sa mi to tu menovať, to je asi 3 500 stratených pracovných miest, hej? A na toto, na toto ja proste nejak nevidím, proste nevidím riešenia a toto by bolo treba, lebo skutočne, že aj tie platy, aj rovnosť pohlaví pri teda rovnakých miestach, všetko to je akoby relatívna hodnota, hej? Ono nie je jedno, či budeme mať rovnaké platy, ja neviem, vo výške v nejakej montovni, teraz kecám, že vo výške 1 300 eur a budeme spokojní, že sú rovnaké, že muž a žena zarábajú rovnakých 1 300 euro, alebo či budeme v rovnakej situácii, že bude zarábať muž 2 600 a žena tiež 2 600 na inej úplne vyššej úrovni.
Čiže toto, toto je niečo vlastne, čo si akoby treba uvedomovať, že nie je tým cieľom zarábať rovnako a nestarať sa, či je to rovnako málo alebo rovnako veľa, ale proste robiť všetko pre to, aby sme zarábali čo najviac, aby sme mali namiesto montovne mozgovňu, aby proste sme dokázali chytiť v tej konkurencieschopnosti aspoň, aspoň tú Európsku úniu a skutočne s tým rozvojom spoločnosti, s tou väčšou slobodou, s tou väčšou mierou investovania, jednoducho aj tento problém sa bude ešte akoby ďaleko, ďaleko menej, bude menej výrazný, bude sa zmenšovať.
Ja len minule som sa bavil s jedným majiteľom firmy a on hovorí, veď to nie je mojím cieľom, nemôže ma proste niekto obviňovať, že ja chcem, aby ženy zarobili menej. On hovorí, povedal mi už taký akoby absurdný príklad. Však ja keby som vedel zamestnať ženy na to, čo robím, za nižšiu cenu, však ja vyhodím z tej roboty všetkých chlapov a budem zamestnávať len ženy, hej, a vlastne budem na tom ekonomicky lepšie, budem mať nižšie náklady. Len proste ten svet tak nefunguje skutočne, že tá ekonomika, a čím väčší bude, väčšia bude súťaž o to, o to, že budú firmy vyhľadávať zamestnancov a budú ich potrebovať, tým menšie budú rozdiely, tým menšia bude diskriminácia, tým väčšie budú platy a tým lepšie bude všetkým, aj mužom, aj ženám, všetkým.
Toto som chcel akoby povedať a už končím a skončím zasa tým, že aj ja som, samozrejme, za to, aby sme zarábali rovnako, či muži či ženy, za rovnakú prácu. Len nie je to jednofaktorová vec, proste ten svet je komplexnejší.
Toto som chcel povedať. Ďakujem pekne za pozornosť.
