Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, tak, debatujeme teda o novele, vlastne každoročnej, pravidelnej novele zákona o dani z pridanej hodnoty a teda má to nejaké také tie štandardné veci a má to nejaké také špeciálne, ktorým sa venujeme viacej. Ja začnem asi vlastne zasa tým, čo bolo pridané na výbore pre financie a rozpočet, teda pozmeňujúcim návrhom, ktorý teda ide riešiť dépeháčku...
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, tak, debatujeme teda o novele, vlastne každoročnej, pravidelnej novele zákona o dani z pridanej hodnoty a teda má to nejaké také tie štandardné veci a má to nejaké také špeciálne, ktorým sa venujeme viacej. Ja začnem asi vlastne zasa tým, čo bolo pridané na výbore pre financie a rozpočet, teda pozmeňujúcim návrhom, ktorý teda ide riešiť dépeháčku pre sociálne podniky. Ja som presvedčený, že napriek aj iným, iným názorom, ktoré tu zaznejú, je to dobré, aby sa to jednoducho z tých 5 %, čo bola obrovská výhoda oproti bežnej 23-percentnej dépeháčke, ide meniť teda aspoň na tých 19. Čiže nejaká výhoda tam v podstate zostáva, ale teda tá nevyváženosť bude, bude výrazne menšia. Treba povedať, že je jedno ideálne riešenie, ideálne riešenie, ktoré nemá ani nejaký zásadný význam navrhovať, ale bolo by ideálnym riešením, jedna sadzba DPH.
To je to, čo by zabránilo 99 % podvodov, alebo teda povedzme že výraznému množstvu podvodov, zjednodušilo systém, proste odstránilo takéto rôzne parametre, kde teda firma vyhráva preto, lebo jej ponuka je s 5-percentnou DPH a teda súťaží s firmou, ktorej ponuka je sociálnym podnikom, aby som bol presný, ktorá jej ho ponúka, teda je s 5-percentnou DPH a súťaží s firmou štandardnou, ktorá má teda 23-percentnú DPH. Čiže toto sú veci, ktoré jednoducho fakt škodia. Čiže ideálny stav by bola jedna sadzba DPH, suboptimálny stav je ten, že mať dve sadzby DPH. V podstate tak, ako sme to mali, že bola teda 20 a 10 %, bolo niečo, čo dávalo nejak zmysel, no. Aktuálna vláda to rozbila do režimu takého, a ja použijem znovu ten príklad, že keď idem na večeru do reštaurácie, tak je to 5 % DPH. Ak sa ponáhľam a idem si do tej reštaurácie to len zobrať a spýtajú sa ma, že teda beriem so sebou, áno, beriem so sebou, 19-percentná DPH. Ak si to nechám doviesť domov a bude mi to viesť externá donášková služba, tak to bude 23 % DPH. To sa ešte poďme baviť, či si objednám alko, nealko s rôznymi sadzbami, jednoducho takéto niečo vo finále pomáha vždy len rôznym formám podvodníkov. Nikdy, nikdy nie štátu.
Čiže ak vychádzam zasa z toho, čo som hovoril aj v minulom, teda v predchádzajúcom bode, že teda dane treba platiť a štát, ministerstvo financií a koniec koncov my všetci tu by sme mali byť teda zástancom toho, aby sa teda tie dane, za prvé, platili, ale, za druhé, to malo zmysluplný formát a zmysluplnú výšku, aby to teda dávalo celé zmysel, tak, tak jednoducho ten stav, ktorý zasa ten bol vytvorený touto vládou možno v dobrom, neviem, že teda podniky sociálne dostali 5-percentnú sadzbu, tak jednoducho vidíme, že teda vláda, a tu poviem, že našťastie, a tu sa zastanem pána ministra a pochválim ho, že teda rieši niečo, čo skutočne bolo dierou, čo skutočne bolo zneužívané a výsledky boli také, že viacej to škodilo ako teda nejakej, sociálnym podnikom a znevýhodneným občanom pomáhalo.
Takže to je, to je prvá tá oblasť, ktorej sa akoby chcem venovať. Napriek tomu hovorím, že myslím si, že aj pán kolega Dubovický to možno bude pozerať zasa z pohľadu, z pohľadu obcí, miest, že tam ten pohľad je nejaký iný, ale veď diskutujeme.
No ďalšia zásadná vec, ktorú, ktorú prináša aktuálna novela, je zavádzanie eFaktúry. A tejto téme sa chcem venovať, pretože zasa je to niečo, s čím ideme zásadne zaťažovať podnikateľský sektor. Áno, presne ten sektor, ktorý je gniavený a proste ničený konsolidáciou nezmyselnou a proste takou, ktorá fakt že brzdi ekonomický rast a toto sú zasa ďalšie veci, ktoré zasa len prinesú ďalšie veci, ktoré tak ako sú nastavené, budú viac škodiť ako pomáhať. Možno v tejto súvislosti by fakt bolo dobré si prečítať analýzu, ktorú robila rozpočtová rada, že ako má dosah, aký negatívny dosah má aktuálna konsolidácia na ekonomiku. A ten dosah bude proste zásadný v roku ´26 a takisto bude kulminovať v roku ´27 presne v tom bode, kedy proste zasa si vláda povedala, že všetkým firmám a naraz a povinne zavedie elektronickú faktúru. Zasa to uvediem tým, že veď asi sa tej elektronickej faktúry nevyhneme, tá doba je a bude stále viac elektronická a akože samozrejme aj to dáva väčšie možnosti a väčšie schopnosti napr. financovam alebo teda finančnej správe, aby naháňala, naháňala podvodníkov daňových, určite áno. Ale prečo zasa riešime niečo o 3,5 roka skôr ako Európska únia. Čiže áno, je tu povinnosť do tridsiateho, alebo do 30. 6. 2030 zaviesť elektronickú faktúru, to chce po nás Európska únia, a prečo to ideme robiť od 1. 1. ´27? Jednoducho je to fakt nezmyselné. Poďme, poďme, akože chcem povedať to vo viacerých akoby oblastiach, ale poďme, poďme hneď tým prvým.
Slovensko malo povinnosť zaviesť elektronickú faktúru medzi business to government, to znamená medzi firmami, ktoré obchodujú so štátom, myslím v roku, alebo ku roku 2022. To nemáme. To jediné, čo dáva zmysel, áno, si firma, chceš obchodovať so štátom, proste poď, funguj týmto štýlom. No ale to by chcelo skutočne, aby štát zaviedol nejaké riešenie, ktoré je teda zmysluplné, funkčné, praktické, nepadajúce a ideálne ani nie drahé a to sa teda, to sa teda nestalo. A namiesto toho, aby teda sa zaviedla kľudne nejaká cestovná mapa, kde by sa úplne prirodzene začínalo business to government, veď keď tá firma chce obchodovať so štátom, dodávať mu tovary, služby, čokoľvek, tak jednoducho asi by mala mať teda ambíciu takéto niečo dodržiavať. Čiže týmto sa mohlo a malo začať. Za jedno by sme si splnili to, kde už meškáme, a za druhé proste by sme nevytvárali taký ten tlak. Veď keď si zoberieme, všetci si spomeniete, aj kolegovia z koalície, už ďaleko menšie elektronické systémy a ich zavádzanie spôsobovali proste problémy a meškali a boli, boli následne, následne prepracovávané, a to teraz sa nechcem baviť o tom, že minister vnútra si nepozerá svoju elektronickú stránku, to je iný príbeh, jednoducho meškali a nevedelo to byť proste aktuálne v jednom momente. A my teraz chceme, ale fakt sa, kolegovci, zamyslite, k 1. 1. 2027 každej jednej firme na Slovensku proste umožniť jedine a len elektronickú faktúru pre všetkých a naraz, hej. Zasa aby som teda bol fakticky presný, týka sa to platcov DPH, hej, proste firmy, ktoré teda sú v systéme DPH, nie teda tých úplne malých, hej. Ale všetkých a naraz. Ale to je že vitálne, to je faktúra, to nie je niečo proste, čo tá firma akože, tak dobre, nebude to mesiac fungovať, nič sa nedeje. To je proste to esenciálne, aby tá ekonomika fungovala proste, aby sa dalo vystaviť faktúru, aby to fungovalo. Akože prečo všetko naraz, hej? A o tri roky skôr. Ja zasa použijem jednu paralelu, teraz zrovna, už som to dneska raz používal, elektronické mýto, teda tá proste nová, nová zákazka národného mýta, tak bola vysúťažená v nejakom čase, s nejakými podmienkami a za nejakú cenu. A teraz sa tam robia dodatky proste, lebo sa zmenila legislatíva, samozrejme to treba upraviť. Prečo ideme niečo riešiť tri roky dopredu, kde je podľa mňa že naprosto zrejmé, že aj keď sa to javí, že to budeme robiť podľa pravidiel EÚ, tie pravidlá sa, samozrejme, za tri roky zmenia a zasa to bude treba meniť a zasa to bude stáť peniaze. Jednoducho chce to Únia od 30. 6. 2030, malo sa to dať. A už teda keď sme chceli byť proaktívni, hej, keď sme chceli byť akože teda inovátori alebo niečo, veď dobre, však to teda mohlo byť dobrovoľne, hej, čiže ten návrh, aby som len nekritizoval, veď to nemalo byť že povinne, malo to byť dobrovoľne a teda kľudne napísané, že povinne teda od toho 30. 6. 2030, tak ako to vyžaduje Únia, to je jedna vec, dobrovoľne a štát mohol vytvoriť systémy, ktoré by boli tak dobré, že by tie firmy tam veľmi radi dobrovoľne išli, lebo im to pomáhalo, lebo by im to nedajbože zjednodušilo niečo, no nie, hej.
A druhá vec teda, malo to byť robené teda postupne, hej. Jasné, business to government, okej, kľudne od 1. 1. ´27, však veď to malo byť už pred piatimi rokmi, keď teda sa pozerám z toho bodu ´27. Potom proste k nejakému ďalšiemu roku, tak okej, veľké systémové firmy, hej, ktoré majú prostriedky, schopnosti a vôbec dosah, aby proste tiež sa do toho zapojili a následne potom ďalšie. Normálne proste jak ten vtip, že ako zjete slona, no tak asi ho treba najprv nakrájať, lebo naraz nezje slona nikto, ani veľryba, hej. Tak to je asi, asi podobný prípad aj tuná. A ono to treba vnímať, proste skutočne počúvať ten sektor. Ja možno rozumiem, že z toho pohľadu, ale v tom dobrom, že úradníckeho z ministerstva je, že ale veď, veď to je vlastne jednoduché, spraví sa na to proste niečo, to bude fungovať, to bude poprepájané, budú fungovať PEPPOL-y, čo ja viem, čo presne podľa európskych pravidiel, len ono to celé vychádza vlastne z jedného toho systému, že firmy majú len účtovný systém, hej. Ale tá realita, keď človek počúva firmy, to prostredie, hej, to je jedno proste, v akomkoľvek, automotive, proste v akejkoľvek oblasti teda produktívnej časti ekonomiky, tak ono, oni fungujú, že je nejaký obslužný skladový systém proste, ktorý ma firma vo vnútri a z toho ona vystavuje faktúry, hej. A potom má v podstate izolovaný účtovnícky systém, kde teda v nejakých dávkach podľa veľkosti firmy možno denne, možno týždenne, menšie firmy mesačne, to ide do toho účtovného systému a z toho potom lezú ďalšie veci aj smerom teda k súčasným povinnostiam, povinnostiam, povinnostiam ku finančnej správe. Čiže len toto, proste nikto si neuvedomuje, že tie firmy, to už nikto nespraví proste tým firmám, že oni musia prepojiť tie svoje obslužné, skladové, akokoľvek tie systémy nazveme, s tými účtovnými. To už nebude, tam už štát nemôže proste z merita veci vstupovať. To všetko sú ďalšie náklady pre firmy. Náklady pre firmy smerujúce presne k bodu, keď teda tu v podstate každý, kto to vyhodnocuje, tak v tomto prípade RRZ hovorí, že kde budú kulminovať tie negatívne dopady konsolidácie. Presne k tomu bodu ideme smerovať ďalšie množstvo nielen byrokratických povinností, ale teda aj nákladov pre tie firmy, hej. To sú, to sú všetko veci, ktoré, ako je fakt, že sú ťažko vnímané. Debatovali sme o tom aj na výbore, debatovali sme tu, zasa musím poďakovať za možnosť diskusie priamo na ministerstve s kolegami z príslušných teda sekcií, ale jednoducho toto sú veci proste, ktoré fakt akože ten štátny sektor nevníma. To nie je sranda. Ja si zasa pomôžem tým mýtom, čo ho tu stále spomínam, je tam dodatok za takmer 90-tisíc, kde sa teda dohodla, dohodol CzechToll so štátom, že teda štát zaplatí ďalších 90-tisíc za to, že sa firma prispôsobí teda ku transakčnej dani, hej. Proste jednoducho a operujú tým, že jasne, v momente zmluvy, vlastne uskutočnenej zmluvy takáto, takáto povinnosť proste tu nebola, neexistovala tá daň, no a jednoducho proste oni si to teda toto dali zaplatiť. Čiže len aby sme vnímali, že transakčná daň je v podstate akože veľmi hlúpy a relatívne jednoduchý mechanizmus, napriek tomu ten CzechToll proste....
Skryt prepis
