Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, no máme tu ďalší v podstate analytický materiál, správu vlády Slovenskej republiky o cenovom vývoji, opatreniach na zamedzenie nežiadúceho cenového vývoja, plnenia koncepcie cenovej politiky, uplatňovania zákona o cenách a o návrhoch opatrení vo verejnej politike v oblasti cien. Čiže skutočne máme tu ďalší materiál, ktorý, by som povedal, že veľmi presne a veľmi analyticky teda popisuje cenový vývoj v roku 2024, to treba povedať, že vlastne toto je správa za rok 2024. A ja si myslím, že skutočne fakt je tam kopa presných vecí, sú tam presné analýzy po odvetviach, po komoditách, po konkrétnych položkách, ako aj pán minister spomínal, napríklad to maslo. Poviem, že áno, je to v porovnaní s rokom 2023, keď tá inflácia bola výrazne vyššia, toto sa akože nedá nijak akože povedať, že nie, bola výrazne vyššia, bol to teda celoeurópsky problém, tak tá správa z tohto pohľadu je akoby že relatívne veľmi pozitívna.
Zároveň teda ale žijeme vlastne už ďalší rok, žijeme rok 2025, kde už teda, bohužiaľ, aj opatreniami vlády z predchádzajúceho konsolidačného balíčka, a to tu už budeme mať ďalší, sa ten inflačný vývoj otočil a už vlastne, dnes už nežijeme tie príjemné časy, ktoré tá správa ešte spomína a hovorím, že správne spomína, lebo v porovnaní s rokom 2023 bol ten 2024 teda relatívne pokojný. Ale teda už žijeme rok 2025, kde teda už dnes máme infláciu v podstate o vyše 100 % vyššiu, než je inflácia v Európskej únii alebo priemer inflácie v Európskej únii, a toto je už to, že na čo sa treba pozerať. Jasné, analýza všetko rok 2024, ale dnes sme už v diametrálne inej situácii, a toto treba mať na pamäti.
A tu zasa už upozorňujem smerom k tomu konsolidačnému balíčku, že už ten inflačný vývoj v tomto roku je výrazne silnejší, inflácia akceleruje a ak sa prijme konsolidačný balíček, tak tá inflácia sa zasa ešte zvýši. Skutočne sme vo výrazne vyšších číslach inflácie, ako má Európska únia a ten trend, to čo nás čaká, je teda ešte horšie. Ale, a to je ten rozdiel, že tá inflácia 2022, 2023, ktorá tu bola, bol európsky vývoj, s ktorým jednotlivá krajina, a to je jedno, či to bolo malé Slovensko, alebo malé Maďarsko, ktoré sa pokúšalo a výsledok bol ten, že malo najvyššiu infláciu, alebo veľké krajiny, proste s tým sa veľmi, veľmi ťažko riešilo. Dnes tá inflácia má 95 % koreňov na Slovensku v opatreniach slovenskej vlády, v konsolidačnom balíčku pre tento rok.
Ďalšiu infláciu bude drivovať balíček pre budúci rok a toto treba na pamäti mať, toto je to, kde by sa tá rozprava, keby sme tam boli viac než dvaja prihlásení, mala už viesť. Zároveň zasa, áno, vieme to analyticky zmerať tú minulosť, ale ešte kľúčovejšie by bolo, proste urobiť tú analýzu budúcnosti. Urobiť analýzu toho, čo s infláciou urobil tohtoročný balíček, však jasné, že sa nedá urobiť na tejto úrovni, lebo ešte sme v tom období, ale treba a vôbec ten budúci, hej? Ja by som si tu rád videl pána ministra, keby skutočne povedal, že aké sú predpoklady vplyvu na infláciu toho, čo chcú prijať.
Takže toto, prosím, majme na pamäti, keď budete aj, kolegovia z koalície, čítať tú správu, to je už minulosť. To je už minulosť a dnes čelíme úplne diametrálne inej situácii, ktorú ste do nejakej miery zabezpečili už teda vy predchádzajúcim balíčkom a hrozí nám to ďalej. Za tou infláciou, za tými zvyšujúcimi cenami sú ľudia, vaši voliči, naši voliči, voliči, proste všetci ľudia. Toto treba mať na pamäti.
A keď to len kúsok posuniem, tak potom že čím vyššie ceny potravín, keď to teda stiahnem na tie potraviny, ale platí to všeobecne, sú tu u nás, tým viacej ľudia sadnú do auta, naložia rodinu, pôjdu si nakúpiť do zahraničia, v podstate sa aj zabaviť do zahraničia, natankovať do zahraničia a odnesú všetky tie dane, aj DPH, aj spotrebnú daň odnesú do zahraničia. Aj to je niečo, čo treba analyzovať a čo nám hrozí.
Posledné, čo asi poviem, škoda, že to nemôžem ukázať, ale pán minister mal v svojej, no nebudem to ukazovať, nech dodržiavam pravidlá, v svojej prezentácii vlastne graf aj s infláciou a v nejakej tej časti toho grafu, nejaké tie prvé dva stĺpce, že to skúsim tak opísať, boli úplne správne. Skutočne potravinová inflácia v roku 2023 bola 17,5 %, hovorí o tom aj táto správa, proste pán minister si čísla našiel úplne správne, dal tam teda ročnú infláciu. Okej. No ale zároveň teda už porovnával to s aktuálnou infláciou, s aktuálnou v roku 2025 a tam mu vychádza teda pri potravinách, že 2,4 %.
No, keď si človek pozrie tú vlaňajšiu správu, tak by sa to tam aj povedzme tomu roku blížilo, ale však má tu aj malé písmenká a je to teda január až júl 2025. Takže porovnáva celoročnú infláciu v roku 2023 s polročnou infláciou roku 2025 v jednom grafe. Tomu ja hovorím, že lacko-grafy. Takto by to byť nemalo a tie dáta sú dostupné, veď mohol použiť buď infláciu za posledných 12 mesiacov, alebo výhľad inflácie na najbližších 12 mesiacov. Všetko sa to dá. Len keď dá sa do porovnania ročná inflácia s polročnou, no tak by to byť nemalo. To je jedna vec.
A som rád, že to pán minister spomenul, a preto som si aj teda povedal, že toto spomeniem aj ja. No tam ten graf má potom ešte jednu chybu. Teda cieľom grafu je ukázať, že teda predtým bola inflácia veľká a teraz je malá. No toto je to veľké klamstvo, nie je malá, ona je cez 4,5 %, keby sme porovnali ročnú bázu už akokoľvek. Ale zároveň sú tu ďalšie malé písmenká a tam je že bez nápojov. Tak áno, rozumiem, keď chce minister ukázať najnižšiu možnú mieru inflácie, tak treba odtiaľ tie nápoje vyradiť. No ale zasa, veď práve tie nápoje, práve tie nápoje majú tento rok proste infláciu okolo 20 %. Nakoniec to pán minister spomenul, vie to číslo, vie ho, veď tu ho pred chvíľkou povedal. Len teda nehodí sa to do toho krámu, pretože za jedno by to teda zvýšilo tú celkovú infláciu a za druhé zrazu vlastne by to, čo ukazuje že 17,5 % potravinovej inflácie spôsobenej situáciou v Európskej únii, za ktorú si, dobre, mohla únia do nejakej miery, áno, ale teda bola v celej únii, by zrazu bola prebitá tým, že ale veď aj na Slovensku vedia rásť ceny nápojov o 20 % medziročne a ani na to netreba úniu, sme si to zabezpečili sami. Nová daň zo sladených nápojov, celý konsolidačný balíček, ktorý zvýšil všetky ostatné náklady výrobcom nápojov, no a zrazu teda by tu musel byť niekde kolónka buď rovno že 20 % nápoje, alebo tých 2,4 by muselo obsahovať tie nápoje, čo by teda bolo tiež väčšie číslo.
Takže dá sa to tak, ako vyzerá tá správa. Analytická, správna, štatisticky správna, matematicky správna, alebo sa potom dajú robiť lacko-grafy, kde sa to celé úplne že kriví. A toto je ten presný akože bod, kde sa dá na to krásne poukázať. Všetky dáta sú na to, aby aj graf ministra financií v prezentácii konsolidačného balíčka obsahoval správne dáta, nuž len z nejakého dôvodu neobsahuje. Toľko som chcel povedať. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no, toto je fakt veľmi zaujímavý zákon a ja sa chvíľku pri ňom teda pristavím.
Áno, je to teda zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a tak ďalej. No, v prvom rade tuto sa ozaj že dá zasa trošku chváliť, hej?
Dá sa chváliť to, že sa skutočne zvyšuje miera slobody. Doteraz sa teda dali poplatky, a tieto, všetky tieto veci, platiť teda na Slovenskej pošte, čo bola jedna možnosť, hej? Tá forma, samozrejme, teda bola, aká bola, eKolok a takto. A teraz teda sa prináša ďalšia možnosť cez teda štátnu pokladnicu a, samozrejme, že toto treba len a len pochváliť, hej? To je ďalšia z vecí. Proste ak prijímame zákon, mal by dať ľuďom viacej slobody, nie viacej regulácií, takže super, toto je výborné.
A zároveň, a zasa už budem pozerať na ten konsolidačný balíček, toto je presne zákon, ako by sa tie zákony mali robiť, hej? Ide to štandardným legislatívnym procesom so všetkými krokmi, ktoré obsahuje. Všetci, samozrejme, dotknutí a ono sa to nezdá, tuto je tých dotknutých strán relatívne veľa, hej, lebo tie poplatky sa platia proste v rôznych oblastiach, tak mali tú svoju možnosť pripomienky vzniesť, skontrolovať ten text, proste tie navrhované spôsoby, postupy a jednoducho mali možnosť sa vyjadriť. A ja, samozrejme, navrhovateľ zákona po tomto to riešil, čiže ja to tu pekne prečítam:
"Návrh zákona bol predložený na medzirezortné pripomienkové konanie v termíne od 25. marca 2025 do 14. apríla 2025, v rámci ktorého bolo vznesených 86 pripomienok." Dámy a páni, jedna vlastne oblasť - platenie poplatkov, hej, 86 pripomienok bolo vznesených, z toho 12 zásadných. "Zásadné pripomienky si uplatnila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo vnútra, ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ale napríklad aj Klub 500. Všetky zásadné pripomienky boli prerokované v rámci rozporových konaní, ktoré sa konali od 21. mája 2025 do 29. mája 2025. Rozpory boli odstránené, materiál sa predkladá bez rozporov." Čiže pozrite sa, takto nejak by to malo byť. Toto je jedna jediná oblasť, keď to úplne skrátim, výber poplatkov za služby štátu, hej, takto úplne jednoducho. Osemdesiatšesť pripomienok, hej? Ten zákon zas nemá 300 strán. Proste takto to je. Aj ten najväčší odborník, proste keď sa to robí, vždy sa tam stane nejaká chyba, ale však to je to najmenej, ale hlavne ten nejaký postup, ktorý vie byť lepší, vie narážať na nejaký iný zákon, čokoľvek. Toto odlaďovanie zákonov, tieto medzirezortné pripomienkové konania, následne teda tie rozporká, to všetko je že extrémne, extrémne dôležité.
No a teraz ja sa pozriem už na ten konsolidačný balíček, kde sa mení, teraz neviem z hlavy, koľko zákonov, no veľa, hej? Veď to sú desiatky strán textu a odôvodnenie má, neviem, či má 200 strán náhodou. Fakt si myslíme, že v takom rozsiahlom texte, ktorý sa baví o povedzme cca 1 mld., hej, možno viac a je tam teda kopa kopa zmien, že či teda je to všetko tak dokonalé, že to musí a môže ísť teda v skrátenom legislatívnom konaní a takto (rečník lúskol prstami) to bude na prvú šupu všetko fungovať, hej?
Toto, prosím, toto si, toto si uvedomme, že takto sa zákony robia, ako tento čo sem prišiel, hej? A ja budem pokračovať, lebo kopa tých vecí má presahy aj teda nad Slovensko, hej, a napríklad aj tieto poplatky. A teda zasa teda citujem z predkladacej správy: "Návrh zákona bol predložený na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie podľa čl. 17 ods. 2 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. Vnútrokomunitárne pripomienkové konanie sa konalo od 1. júla 2025 do 11. augusta 2025, v rámci ktorého Európska centrálna banka na základe čl. 127 ods. 4 a čl. 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vydala svoje stanovisko." Čiže vidíte to, ešte aj takto to vie byť dôležité. Ja som presvedčený, že aj v tom konsolidačnom balíčku by bolo fajn, keby sa na to možno pozrel aj niekto takto celoeurópsky, hej? Takže fakt toto takto sa to robí. To, čo tu budeme mať za chvíľu, tak sa to nerobí. 46-2
No a teraz ešte ďalšia vec, už keď teda spomínam tú Európsku centrálnu banku, tak idem pochváliť aj ju, pretože pozrela sa na to skutočne z pohľadu ochrany hotovosti, hej, a to je podľa mňa citlivá téma. Pamätám si aj z minulého volebného obdobia, kde teda strana SMER bola tá, ktorá podporovala aj to, čo ja hovorím, že tá hotovosť je dôležitá, treba ju chrániť a treba sa o ňu starať. Takže fakt sa mi páči, že tá Európska centrálna banka vydala akože dosť teda košaté stanovisko, kde teda skutočne sa venuje, venuje akoby tej hotovosti, a teda obmedzeniam týkajúcich sa jej prijímania, takže fajn, fajn a teda, samozrejme, zasa dala nejaké stanovisko. To stanovisko malo, ja neviem, cca 10 bodov, ono je, krásne je to fakt uvedené cca 10 bodov, nemám ich spočítané, dobre, je ich menej o niečo, asi päť alebo šesť. Takže skutočne Európska centrálna banka vydala stanovisko a zasa predkladatelia proste išli absolútne správne. Zobrali si stanovisko Európskej centrálnej banky, pozreli sa naňho a vysporiadali sa s ním. Boli tam nejaké pripomienky, nejaké otázky, vysporiadali sa s ním. Normálne teda ku každej tej otázke Európskej centrálnej banky tu proste niečo nielenže napísali, ale napríklad aj upravili, hej? Doteraz bol ten limit uhradenia poplatku v hotovosti, bol do sumy 300 eur, hej, na orgáne verejnej moci cez technické zariadenie prevádzkovateľa systému. To boli tie, tie kiosky, kde sa teda dali dať tie bankovky, hej? No a zmenilo sa to, že teraz už je to 500. Úplne správne. Je tu nejaká inflácia proste a jednoducho ľudia stále majú hotovosť a aj tí Švédi prišli k tomu, že keď už 92 % všetkých operácií bolo bezhotovostných, že zistili, že jednoducho tých 8 % je tak dôležitých, že sami prestali riešiť to vytláčanie hotovosti z toho bežného života, zistili, že jednoducho je potrebné.
Čiže aj tuto Európska centrálna banka dala pripomienky, predkladateľ si ich prečítal, pozrel sa na ne a skutočne niektoré tie veci upravil, hej? Tak teraz po novom sa teda už bude, bude dať do 500 eur akoby platiť v tých kioskoch. A proste potom, samozrejme, je tu, je tu kopu ďalších vecí, kde teda, kde teda sa to dá riešiť, možnože to by som akože z toho stanoviska ministerstva financií prečítal, hej? Takže teraz vlastne po novom teda tá úhrada v hotovosti bude umožnená týmito platobnými kanálmi, čiže teda bude to, bude to cez technické zariadenia prevádzkovateľa systému alebo teda aj cez technické zariadenie štátnej pošty. No proste cez tú poštu alebo aj cez štátnu pokladnicu po novom, a teda cez hotovostný kiosk alebo hotovostný automat, alebo cez hotovostnú priehradku úradu, ak je teda zriadená v danom úrade. Priama platba v hotovosti bude možná, možná teda aj na pobočke Slovenskej pošty a potom je, samozrejme, platba v hotovosti poštovou poukážkou v sume do 15-tisíc eur, a to teda je akoby možné, možné vždy, hej? No a potom je hotovostný vklad na účet prevádzkovateľa systému v banke v sume do 15-tisíc eur.
No, nepodstatné, hovorím, podstatné je to, že ako sa k tomuto ministerstvo financií postavilo, ako sa to celé, ako sa to celé zúradovalo a že ako to jednoducho funguje. Fakt sa mi pekne páči proste, aj to odôvodnili to zvýšenie na 500, uvedené zvýšenie reflektuje všeobecné zvýšenie cenovej hladiny od zavedenia meny euro toho júna 2025. Pekne tu, skutočne majú tu analýzu, fakt v tom, v tej predkladacej správe je analýza, čo nás stojí vyberanie hotovosti v tých kioskoch, čo to proste prinesie, čo to ušetrí. Fakt akože tu je krásne vidieť, jak sa všetko dá, keď sa chce. Proste že fakt že klobúk dolu. Zasa to len porovnám s tým, čo predkladá konsolidačný balíček, kde sa takto len, neviem, koho to napadlo, pri tých mikroživnostníkoch, že mu teda treba napáliť 131 eur sociálnych odvodov, pričom zarábať môže do 750 eur mesačne, tak vlastne že tam nejaká analýza nebola treba. Normálne že máme ľudí, máme skupinu ľudí, máme proste ľudí, ktorí to vedia robiť, máme tu zákon, kde je to normálne, že na jednotku všetko napísané, vysvetlené, zanalyzované, upravené, prijaté, prenesené, proste bez rozporov. Normálne v stave, že aj keby som hneď chcel byť proti, tak nemám jediný dôvod povedať, že prečo, hej? Proste fakt tu vieme mať perfektne pripravený zákon a potom tu vieme mať to, čo tu príde za chvíľu za obrovské peniaze s obrovským dopadom a bez analýz, a narýchlo, a bez pripomienok.
No, prosím, toto som chcel hlavne poukázať na ten obrovský rozpor, a pritom vieme, vidím tam ľudí z MF (ministerstva financií), ja to, znova na nich pozerám, vieme to, dá sa to, len teda by to bolo dobré používať vždy, nielen keď sa to nejak hodí.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no, toto je fakt veľmi zaujímavý zákon a ja sa chvíľku pri ňom teda pristavím.
Áno, je to teda zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a tak ďalej. No, v prvom rade tuto sa ozaj že dá zasa trošku chváliť, hej?
Dá sa chváliť to, že sa skutočne zvyšuje miera slobody. Doteraz sa teda dali poplatky, a tieto, všetky tieto veci, platiť teda na Slovenskej pošte, čo bola jedna možnosť, hej? Tá forma, samozrejme, teda bola, aká bola, eKolok a takto. A teraz teda sa prináša ďalšia možnosť cez teda štátnu pokladnicu a, samozrejme, že toto treba len a len pochváliť, hej? To je ďalšia z vecí. Proste ak prijímame zákon, mal by dať ľuďom viacej slobody, nie viacej regulácií, takže super, toto je výborné.
A zároveň, a zasa už budem pozerať na ten konsolidačný balíček, toto je presne zákon, ako by sa tie zákony mali robiť, hej? Ide to štandardným legislatívnym procesom so všetkými krokmi, ktoré obsahuje. Všetci, samozrejme, dotknutí a ono sa to nezdá, tuto je tých dotknutých strán relatívne veľa, hej, lebo tie poplatky sa platia proste v rôznych oblastiach, tak mali tú svoju možnosť pripomienky vzniesť, skontrolovať ten text, proste tie navrhované spôsoby, postupy a jednoducho mali možnosť sa vyjadriť. A ja, samozrejme, navrhovateľ zákona po tomto to riešil, čiže ja to tu pekne prečítam:
"Návrh zákona bol predložený na medzirezortné pripomienkové konanie v termíne od 25. marca 2025 do 14. apríla 2025, v rámci ktorého bolo vznesených 86 pripomienok." Dámy a páni, jedna vlastne oblasť - platenie poplatkov, hej, 86 pripomienok bolo vznesených, z toho 12 zásadných. "Zásadné pripomienky si uplatnila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo vnútra, ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ale napríklad aj Klub 500. Všetky zásadné pripomienky boli prerokované v rámci rozporových konaní, ktoré sa konali od 21. mája 2025 do 29. mája 2025. Rozpory boli odstránené, materiál sa predkladá bez rozporov." Čiže pozrite sa, takto nejak by to malo byť. Toto je jedna jediná oblasť, keď to úplne skrátim, výber poplatkov za služby štátu, hej, takto úplne jednoducho. Osemdesiatšesť pripomienok, hej? Ten zákon zas nemá 300 strán. Proste takto to je. Aj ten najväčší odborník, proste keď sa to robí, vždy sa tam stane nejaká chyba, ale však to je to najmenej, ale hlavne ten nejaký postup, ktorý vie byť lepší, vie narážať na nejaký iný zákon, čokoľvek. Toto odlaďovanie zákonov, tieto medzirezortné pripomienkové konania, následne teda tie rozporká, to všetko je že extrémne, extrémne dôležité.
No a teraz ja sa pozriem už na ten konsolidačný balíček, kde sa mení, teraz neviem z hlavy, koľko zákonov, no veľa, hej? Veď to sú desiatky strán textu a odôvodnenie má, neviem, či má 200 strán náhodou. Fakt si myslíme, že v takom rozsiahlom texte, ktorý sa baví o povedzme cca 1 mld., hej, možno viac a je tam teda kopa kopa zmien, že či teda je to všetko tak dokonalé, že to musí a môže ísť teda v skrátenom legislatívnom konaní a takto (rečník lúskol prstami) to bude na prvú šupu všetko fungovať, hej?
Toto, prosím, toto si, toto si uvedomme, že takto sa zákony robia, ako tento čo sem prišiel, hej? A ja budem pokračovať, lebo kopa tých vecí má presahy aj teda nad Slovensko, hej, a napríklad aj tieto poplatky. A teda zasa teda citujem z predkladacej správy: "Návrh zákona bol predložený na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie podľa čl. 17 ods. 2 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. Vnútrokomunitárne pripomienkové konanie sa konalo od 1. júla 2025 do 11. augusta 2025, v rámci ktorého Európska centrálna banka na základe čl. 127 ods. 4 a čl. 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vydala svoje stanovisko." Čiže vidíte to, ešte aj takto to vie byť dôležité. Ja som presvedčený, že aj v tom konsolidačnom balíčku by bolo fajn, keby sa na to možno pozrel aj niekto takto celoeurópsky, hej? Takže fakt toto takto sa to robí. To, čo tu budeme mať za chvíľu, tak sa to nerobí. 46-2
No a teraz ešte ďalšia vec, už keď teda spomínam tú Európsku centrálnu banku, tak idem pochváliť aj ju, pretože pozrela sa na to skutočne z pohľadu ochrany hotovosti, hej, a to je podľa mňa citlivá téma. Pamätám si aj z minulého volebného obdobia, kde teda strana SMER bola tá, ktorá podporovala aj to, čo ja hovorím, že tá hotovosť je dôležitá, treba ju chrániť a treba sa o ňu starať. Takže fakt sa mi páči, že tá Európska centrálna banka vydala akože dosť teda košaté stanovisko, kde teda skutočne sa venuje, venuje akoby tej hotovosti, a teda obmedzeniam týkajúcich sa jej prijímania, takže fajn, fajn a teda, samozrejme, zasa dala nejaké stanovisko. To stanovisko malo, ja neviem, cca 10 bodov, ono je, krásne je to fakt uvedené cca 10 bodov, nemám ich spočítané, dobre, je ich menej o niečo, asi päť alebo šesť. Takže skutočne Európska centrálna banka vydala stanovisko a zasa predkladatelia proste išli absolútne správne. Zobrali si stanovisko Európskej centrálnej banky, pozreli sa naňho a vysporiadali sa s ním. Boli tam nejaké pripomienky, nejaké otázky, vysporiadali sa s ním. Normálne teda ku každej tej otázke Európskej centrálnej banky tu proste niečo nielenže napísali, ale napríklad aj upravili, hej? Doteraz bol ten limit uhradenia poplatku v hotovosti, bol do sumy 300 eur, hej, na orgáne verejnej moci cez technické zariadenie prevádzkovateľa systému. To boli tie, tie kiosky, kde sa teda dali dať tie bankovky, hej? No a zmenilo sa to, že teraz už je to 500. Úplne správne. Je tu nejaká inflácia proste a jednoducho ľudia stále majú hotovosť a aj tí Švédi prišli k tomu, že keď už 92 % všetkých operácií bolo bezhotovostných, že zistili, že jednoducho tých 8 % je tak dôležitých, že sami prestali riešiť to vytláčanie hotovosti z toho bežného života, zistili, že jednoducho je potrebné.
Čiže aj tuto Európska centrálna banka dala pripomienky, predkladateľ si ich prečítal, pozrel sa na ne a skutočne niektoré tie veci upravil, hej? Tak teraz po novom sa teda už bude, bude dať do 500 eur akoby platiť v tých kioskoch. A proste potom, samozrejme, je tu, je tu kopu ďalších vecí, kde teda, kde teda sa to dá riešiť, možnože to by som akože z toho stanoviska ministerstva financií prečítal, hej? Takže teraz vlastne po novom teda tá úhrada v hotovosti bude umožnená týmito platobnými kanálmi, čiže teda bude to, bude to cez technické zariadenia prevádzkovateľa systému alebo teda aj cez technické zariadenie štátnej pošty. No proste cez tú poštu alebo aj cez štátnu pokladnicu po novom, a teda cez hotovostný kiosk alebo hotovostný automat, alebo cez hotovostnú priehradku úradu, ak je teda zriadená v danom úrade. Priama platba v hotovosti bude možná, možná teda aj na pobočke Slovenskej pošty a potom je, samozrejme, platba v hotovosti poštovou poukážkou v sume do 15-tisíc eur, a to teda je akoby možné, možné vždy, hej? No a potom je hotovostný vklad na účet prevádzkovateľa systému v banke v sume do 15-tisíc eur.
No, nepodstatné, hovorím, podstatné je to, že ako sa k tomuto ministerstvo financií postavilo, ako sa to celé, ako sa to celé zúradovalo a že ako to jednoducho funguje. Fakt sa mi pekne páči proste, aj to odôvodnili to zvýšenie na 500, uvedené zvýšenie reflektuje všeobecné zvýšenie cenovej hladiny od zavedenia meny euro toho júna 2025. Pekne tu, skutočne majú tu analýzu, fakt v tom, v tej predkladacej správe je analýza, čo nás stojí vyberanie hotovosti v tých kioskoch, čo to proste prinesie, čo to ušetrí. Fakt akože tu je krásne vidieť, jak sa všetko dá, keď sa chce. Proste že fakt že klobúk dolu. Zasa to len porovnám s tým, čo predkladá konsolidačný balíček, kde sa takto len, neviem, koho to napadlo, pri tých mikroživnostníkoch, že mu teda treba napáliť 131 eur sociálnych odvodov, pričom zarábať môže do 750 eur mesačne, tak vlastne že tam nejaká analýza nebola treba. Normálne že máme ľudí, máme skupinu ľudí, máme proste ľudí, ktorí to vedia robiť, máme tu zákon, kde je to normálne, že na jednotku všetko napísané, vysvetlené, zanalyzované, upravené, prijaté, prenesené, proste bez rozporov. Normálne v stave, že aj keby som hneď chcel byť proti, tak nemám jediný dôvod povedať, že prečo, hej? Proste fakt tu vieme mať perfektne pripravený zákon a potom tu vieme mať to, čo tu príde za chvíľu za obrovské peniaze s obrovským dopadom a bez analýz, a narýchlo, a bez pripomienok.
No, prosím, toto som chcel hlavne poukázať na ten obrovský rozpor, a pritom vieme, vidím tam ľudí z MF (ministerstva financií), ja to, znova na nich pozerám, vieme to, dá sa to, len teda by to bolo dobré používať vždy, nielen keď sa to nejak hodí.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Tak môžem pozdraviť nového pána predsedajúceho, dobrý deň, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, takisto máme tu prvé čítanie teda zákona o dorovnávacej dani. Skúsim chvíľu vystúpiť. No, zasa ono to má viacero pohľadov, hej, že jedna vec je, okej, harmonizujme dane. Nejaké dane treba platiť, to je samozrejmé proste, štát dane potrebuje, a teda, áno, veľké firmy majú schopnosti sa tým daniam akože, nechcem povedať, že vyhýbať, ale hľadať tie cesty, že kde sú tie daňové pravidlá výhodnejšie, a teda tam sa snažia zdaňovať.
A z tohto vlastne vyplývajú dva pohľady, že jeden ten pohľad, ten môj je, že toto je teraz nejaká forma, nazvime to, daňového kartelu, hej, že sa teda únia dohoduje na nejakej minimálnej sadzbe a teraz že či je to dobré, alebo zlé, hej? A tých pohľadov je viacej a ja som presvedčený, že z pohľadu tých veľkých ekonomík, tých silných ekonomík proste je to akoby dobré, lebo pre nich sa zvyšuje miera istoty, že tie veľké firmy proste nejakú daň zaplatia a zaplatia ju teda aj v tých veľkých krajinách, no.
Teraz otázka znie, že ako je to pre krajiny ako Slovensko, hej? My nikdy nebudeme mať veľký trh, nebudeme mať veľa, veľa obyvateľov, nebudeme mať ani veľa nejakých veľkých silných spoločností a že teda že či takýto daňový kartel je pre nás dobre, lebo zle. No, samozrejme, záleží to od toho, ak budeme robiť dane že 30- a 35 % sadzby, tak je to akože celé zle. Ale tá šanca malých krajín, hej, môžme to akokoľvek volať daňové predátorstvo, čokoľvek, však môže to mať aj negatívne konotácie, je práve v tom, že jednoducho nájsť si nejakú konkurenčnú výhodu. Hovorím, my nikdy nebudeme mať proste veľký trh a z toho vyplývajúce výhody z rozsahu v akejkoľvek. Proste my by sme mali mať tú šancu robiť napríklad skutočne nižšie dane, robiť to, čo robilo roky Írsko, hej, že lákalo na veľmi zaujímavé daňové pravidlá na nízke sadzby tie najväčšie svetové firmya že sa im to darí, je fakt, hej? To Írsko, proste tam fakt že zdaňujú, zasa sa môžme baviť, či je to dobré, alebo zlé, ale veď akože pozerajme sa že na Írsko a pozerajme sa na Slovensko. 38-2
Mňa v prvom rade zaujíma to, že keby pri nižšej sadzbe čím viacej firiem zaplatilo dane na Slovensku, hej? Už to by bolo dobré.
No, čiže to Írsko má, to by možno, nieže možno, však, samozrejme, minister financií to vie, má úplne opačné problémy ako Slovensko. Írsko má dnes tak vysoké príjmy rozpočtu, že ich, že má tak veľký prebytok, že normálne rozmýšľa, že čo s tými peniazmi. Tak rozmýšľajú, ako tie peniaze dostupné investovať, aby to teda, samozrejme, urobili dobre a aby zároveň nerozbili trh. Lebo keby ich napadlo, jak napadne teda veľa iných krajín, však hoďme to všetko ako výdavky, kúpme si občanov, kúpme si hlasy, no tak pri tých ich príjmoch proste by sa vlastne rozbili ten vnútorný trh, zvýšili by infláciu a viac by, samozrejme, poškodili, ako pomohli, hej?
Takže aj vďaka agresívnym daňovým pravidlám Írsko je skutočne krajina, ktorá rieši aleže úplne opačné problémy ako my, lebo my máme teda veľký deficit, oni majú veľký prebytok, hej? No táto, tento zákon bojuje práve proti akoby takýmto pravidlám. Hovorím, môžme sa baviť, čo je z toho dobré, čo je z toho zlé a ono ten pohľad je iný, či ste Francúzsko, alebo Slovensko a som presvedčený, že Slovensku to, bohužiaľ, zasa skôr nepomôže, ako pomôže. A v podstate to akože vnímajú, samozrejme, aj predkladatelia, pretože teda keď sa na to pozriem, tak v tabuľke vplyvov je uvedený negatívny vplyv na slovenský rozpočet. Negatívny, hej? Proste tento zákon nám neprinesie, že tu teda niekto niečo viacej zdaní a dá nám niečo, proste nie, hej? Takže ten vplyv bude negatívny, a zároveň to, je tam písané, že to nemá vplyv na podnikateľské prostredie. No, to mi je tiež nie úplne jasné, že teda ako to je a že prečo to teda nemá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, asi by to nejaký vplyv mať malo, tak možno sa pýtam. A teda, samozrejme, ideálne ale by bolo, že už teda keď nám to neprinesie žiadne dodatočné financie do rozpočtu, tak aspoň ten zákon by sakra mal mať že pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, hej? Nech to teda prinesie aspoň niečo, vyššiu aktivitu a potom raz možno vyššie príjmy, hej? Takže to je akoby tá jedna vec, ktorú teda čítam priamo v zákone. No a teda otázka znie, však ideálne keby to vedelo mať pozitívny vplyv na rozpočet, ale to už sa potom už pomaly posúvame ku konsolidačnému balíčku a týmto veciam. Takže toto som chcel.
Sme v prvom čítaní, kde sa teda bavíme tak o takom tom duchu a všeobecnosti, tak som si dovolil vlastne takto akoby zapolemizovať. A áno, aj v súvislosti vlastne s tým konsolidačným balíčkom, ku ktorému sa veľmi relatívne rýchlo blížime, že teda tie pohľady vedia byť iné, že sa možno dá inšpirovať fakt skôr Írskom, alebo napr. aj Maďarskom, len to teda musí byť pri dani z príjmu, hej, nie pri dépeháčke. A proste dá sa inšpirovať aj inými krajinami, len teda treba si vyberať tie správne príklady, nie také tie čerešničky, ale ktoré vlastne sú takým tým opačným, opačným spôsobom.
Vždy, vždy by sme mali robiť všetko pre to, keď tu sedíme, keď tu prijímame zákony, fakt pozerať na tri veci. Nová forma by mala byť jednoduchšia, ako tá stará. Proste nie pridať nové regulácie, ale skôr nejaké zrušiť, hej? Zároveň by každý ten zákon, ktorý tu máme, fakt že každý, mal mať ideálne že pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Proste práve preto, aby sme každým tým krokom, akože tu tých zákonov neprijímame málo, skôr budovali tú konkurencieschopnosť Slovenska, než ju erodovali, hej? A takisto samozrejme, ten tretí pohľad je, že by sme mali robiť zákony, ktoré skôr šetria verejné financie, prinášajú menej nákladov než opak, že vytvárajú nové povinnosti, ono to súvisí s tou reguláciou, samozrejme, teda než že vytvárajú nové, nové a nové výdavky, hej? Takže toto by sme mali sledovať a aj o tomto je trošku tento zákon.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Tak môžem pozdraviť nového pána predsedajúceho, dobrý deň, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, takisto máme tu prvé čítanie teda zákona o dorovnávacej dani. Skúsim chvíľu vystúpiť. No, zasa ono to má viacero pohľadov, hej, že jedna vec je, okej, harmonizujme dane. Nejaké dane treba platiť, to je samozrejmé proste, štát dane potrebuje, a teda, áno, veľké firmy majú schopnosti sa tým daniam akože, nechcem povedať, že vyhýbať, ale hľadať tie cesty, že kde sú tie daňové pravidlá výhodnejšie, a teda tam sa snažia zdaňovať.
A z tohto vlastne vyplývajú dva pohľady, že jeden ten pohľad, ten môj je, že toto je teraz nejaká forma, nazvime to, daňového kartelu, hej, že sa teda únia dohoduje na nejakej minimálnej sadzbe a teraz že či je to dobré, alebo zlé, hej? A tých pohľadov je viacej a ja som presvedčený, že z pohľadu tých veľkých ekonomík, tých silných ekonomík proste je to akoby dobré, lebo pre nich sa zvyšuje miera istoty, že tie veľké firmy proste nejakú daň zaplatia a zaplatia ju teda aj v tých veľkých krajinách, no.
Teraz otázka znie, že ako je to pre krajiny ako Slovensko, hej? My nikdy nebudeme mať veľký trh, nebudeme mať veľa, veľa obyvateľov, nebudeme mať ani veľa nejakých veľkých silných spoločností a že teda že či takýto daňový kartel je pre nás dobre, lebo zle. No, samozrejme, záleží to od toho, ak budeme robiť dane že 30- a 35 % sadzby, tak je to akože celé zle. Ale tá šanca malých krajín, hej, môžme to akokoľvek volať daňové predátorstvo, čokoľvek, však môže to mať aj negatívne konotácie, je práve v tom, že jednoducho nájsť si nejakú konkurenčnú výhodu. Hovorím, my nikdy nebudeme mať proste veľký trh a z toho vyplývajúce výhody z rozsahu v akejkoľvek. Proste my by sme mali mať tú šancu robiť napríklad skutočne nižšie dane, robiť to, čo robilo roky Írsko, hej, že lákalo na veľmi zaujímavé daňové pravidlá na nízke sadzby tie najväčšie svetové firmya že sa im to darí, je fakt, hej? To Írsko, proste tam fakt že zdaňujú, zasa sa môžme baviť, či je to dobré, alebo zlé, ale veď akože pozerajme sa že na Írsko a pozerajme sa na Slovensko. 38-2
Mňa v prvom rade zaujíma to, že keby pri nižšej sadzbe čím viacej firiem zaplatilo dane na Slovensku, hej? Už to by bolo dobré.
No, čiže to Írsko má, to by možno, nieže možno, však, samozrejme, minister financií to vie, má úplne opačné problémy ako Slovensko. Írsko má dnes tak vysoké príjmy rozpočtu, že ich, že má tak veľký prebytok, že normálne rozmýšľa, že čo s tými peniazmi. Tak rozmýšľajú, ako tie peniaze dostupné investovať, aby to teda, samozrejme, urobili dobre a aby zároveň nerozbili trh. Lebo keby ich napadlo, jak napadne teda veľa iných krajín, však hoďme to všetko ako výdavky, kúpme si občanov, kúpme si hlasy, no tak pri tých ich príjmoch proste by sa vlastne rozbili ten vnútorný trh, zvýšili by infláciu a viac by, samozrejme, poškodili, ako pomohli, hej?
Takže aj vďaka agresívnym daňovým pravidlám Írsko je skutočne krajina, ktorá rieši aleže úplne opačné problémy ako my, lebo my máme teda veľký deficit, oni majú veľký prebytok, hej? No táto, tento zákon bojuje práve proti akoby takýmto pravidlám. Hovorím, môžme sa baviť, čo je z toho dobré, čo je z toho zlé a ono ten pohľad je iný, či ste Francúzsko, alebo Slovensko a som presvedčený, že Slovensku to, bohužiaľ, zasa skôr nepomôže, ako pomôže. A v podstate to akože vnímajú, samozrejme, aj predkladatelia, pretože teda keď sa na to pozriem, tak v tabuľke vplyvov je uvedený negatívny vplyv na slovenský rozpočet. Negatívny, hej? Proste tento zákon nám neprinesie, že tu teda niekto niečo viacej zdaní a dá nám niečo, proste nie, hej? Takže ten vplyv bude negatívny, a zároveň to, je tam písané, že to nemá vplyv na podnikateľské prostredie. No, to mi je tiež nie úplne jasné, že teda ako to je a že prečo to teda nemá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, asi by to nejaký vplyv mať malo, tak možno sa pýtam. A teda, samozrejme, ideálne ale by bolo, že už teda keď nám to neprinesie žiadne dodatočné financie do rozpočtu, tak aspoň ten zákon by sakra mal mať že pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, hej? Nech to teda prinesie aspoň niečo, vyššiu aktivitu a potom raz možno vyššie príjmy, hej? Takže to je akoby tá jedna vec, ktorú teda čítam priamo v zákone. No a teda otázka znie, však ideálne keby to vedelo mať pozitívny vplyv na rozpočet, ale to už sa potom už pomaly posúvame ku konsolidačnému balíčku a týmto veciam. Takže toto som chcel.
Sme v prvom čítaní, kde sa teda bavíme tak o takom tom duchu a všeobecnosti, tak som si dovolil vlastne takto akoby zapolemizovať. A áno, aj v súvislosti vlastne s tým konsolidačným balíčkom, ku ktorému sa veľmi relatívne rýchlo blížime, že teda tie pohľady vedia byť iné, že sa možno dá inšpirovať fakt skôr Írskom, alebo napr. aj Maďarskom, len to teda musí byť pri dani z príjmu, hej, nie pri dépeháčke. A proste dá sa inšpirovať aj inými krajinami, len teda treba si vyberať tie správne príklady, nie také tie čerešničky, ale ktoré vlastne sú takým tým opačným, opačným spôsobom.
Vždy, vždy by sme mali robiť všetko pre to, keď tu sedíme, keď tu prijímame zákony, fakt pozerať na tri veci. Nová forma by mala byť jednoduchšia, ako tá stará. Proste nie pridať nové regulácie, ale skôr nejaké zrušiť, hej? Zároveň by každý ten zákon, ktorý tu máme, fakt že každý, mal mať ideálne že pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Proste práve preto, aby sme každým tým krokom, akože tu tých zákonov neprijímame málo, skôr budovali tú konkurencieschopnosť Slovenska, než ju erodovali, hej? A takisto samozrejme, ten tretí pohľad je, že by sme mali robiť zákony, ktoré skôr šetria verejné financie, prinášajú menej nákladov než opak, že vytvárajú nové povinnosti, ono to súvisí s tou reguláciou, samozrejme, teda než že vytvárajú nové, nové a nové výdavky, hej? Takže toto by sme mali sledovať a aj o tomto je trošku tento zákon.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, no, ja si myslím, že pán minister je vo finále rád, že jeho návrhy zákonov čítame, že sa im venujeme a že vlastne má nejakú diskusiu, tak toľko. Takže dobre, je to veľmi, veľmi podobný zákon. Tento teda rieši priamo spotrebiteľské úvery a pôžičky. Zasa, samozrejme, veľa z toho, čo som povedal k predchádzajúcemu zákonu, stále platí. 32-2
Jasné, treba riešiť spotrebiteľa, treba riešiť jeho ochranu, je to veľmi, veľmi dôležité. Samozrejme, ešte špeciálne vlastne pri spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, pretože tu skutočne tá asymetria je takmer vždy zásadná, hej? Ten poskytovateľ úverov je, samozrejme, vždy veľká finančne silná spoločnosť proste s kopou právnikov, s dokonalými možnosťami vlastne všetko si ošetriť nielen férovo, ale častokrát aj rôzne na hrane, alebo za hranou, čiže určite áno. A ešte opačne, tu je ten spotrebiteľ vlastne už v nejakých problémoch, pretože keby nepotreboval spotrebiteľský úver, keby nepotreboval pôžičku, no tak vlastne tieto firmy neosloví. Je v nejakých finančných problémoch, tým pádom, áno, tá jeho pozícia je výrazne slabšia. Čiže skutočne že tu je tá ochrana spotrebiteľa, by som povedal ešte, ešte dôležitejšia, než v tom predchádzajúcom zákone, lebo tam sme sa bavili o nejakých finančných službách, proste že, okej, ten spotrebiteľ má povedzme nejaké financie, chce investovať, chce čokoľvek, že tam je to také vyrovnanejšie.
Tu je to skutočne spotrebiteľ, ktorému, úplne jednoducho povedané, chýbajú peniaze, potrebuje si požičať či už samotné peniaze, alebo teda spotrebiteľský úver, to znamená, potrebuje si kúpiť vybavenie domácnosti, no proste čokoľvek. Takže, samozrejme, určite áno, vysoká ochrana spotrebiteľa, tak ako teda je to cieľom zákona, jasné. Takisto teda uľahčenie vzniku bez problémov fungujúceho vnútorného trhu, samozrejme, takisto aj tu je veľmi dôležitá tá konkurencia, hej, keď sa zasa posuniem na tú stranu. Lebo zasa ak je niekto v slabej pozícii, niekto v silnej, samozrejme, práve vtedy vzniká vlastne problém, hej, toho nie dobrého zaobchádzania. Takže ak sa skutočne podarí tomuto návrhu zákona dosiahnuť to, čo teda chce, že chce podporiť konkurencieschopnosť na vnútornom trhu celej EÚ, a teda pri cezhraničnom poskytovaní spotrebiteľských úverov, môže to pomôcť, okej. Samozrejme, že treba robiť zmeny v dôsledku digitalizácie, samozrejme, to sme sa už bavili.
No, ale teraz teda dve veci, že jedna vec je, že chcel som sa spýtať pána ministra, ak by teda počúval, že chcem sa spýtať, že aká je vlastne, čo tu má vlastne, tu sa spomína vlastne teda aj COVID-19, hej, že teda sú teda nejaké veci v dôsledku, v dôsledku pandémie COVID-19, však okej, možno len ja nerozumiem, tak to je také zvláštne, ale dobre. A potom teda zasa ďalšia vec a chcem aby to tu zaznelo, lebo jedna vec sú teda títo regulovaní, kontrolovaní, auditovaní, féroví poskytovatelia z úverov, ale potom sú, samozrejme, a ten skutočný problém aj Slovenska a špeciálne možno aj vylúčených komunít, alebo teda komunít, ktorí teda skutočne majú hlboko do vrecka, sú potom to, že nedosiahnu na týchto férových a regulovaných.
Lebo aj táto právna úprava, to si povedzme na rovinu, ja teraz nenájdem rýchlo tú tabuľku vplyvov, ale aj toto má, samozrejme, vplyvy na ceny tých úverov, hej, aj teda smerom hore, pretože budú musieť plniť nové pravidlá, nové podmienky, zapájať nové tlačidlá, vyvíjať softvéry, meniť softvéry. To sa, samozrejme, prenáša do cien a to musí niekto zaplatiť, to je spotrebiteľ. No a ak sa nedostane ten spotrebiteľ vlastne k takémuto regulovanému kontrolovanému úveru, tak potom, bohužiaľ, je tu veľmi silný problém v takých tých načierno úverov, alebo už potom aj úžery a všetkých týchto vecí.
To, samozrejme, asi tento zákon nevyrieši, len chcem, aby to tu zaznelo, že zasa tá ochrana niečo stojí, zvyšuje to ceny a v podstate vo finále následne aj niekomu zase znižuje vlastne dostupnosť toho úveru, čo dáva šancu proste takýmto proste rôznym úžerníkom alebo teda poskytovateľom úverov za skutočne že neregulovateľných a takých podmienok proste, ktoré nemajú nič s nejakou ľudskosťou alebo férovosťou. Čiže aj toto, toto majme na pamäti. Čiže ja teda chcem veriť, že viac to tá konkurencieschopnosť bude mať vplyv na ceny, aby to bolo dostupnejšie, než teda tie náklady, ktoré ich zasa zvýšia. Ale zasa skutočne je toto veľmi, veľmi komplexná vec.
A ja zasa zacitujem vlastne predkladateľa, kde teda chcem akoby niečo ukázať, že skutočná právna situácia, ktorá vznikla na základe predchádzajúcej smernice, hej, 2008/48/ES, ktorá teda bola a tú ideme nahrádzať, teda tá spôsobila vnútroštátne rozdiely v členských štátoch a v niektorých prípadoch viedla k narušeniu hospodárskej súťaže medzi veriteľmi v Európskej únii a vytvárala aj prekážky na vnútornom trhu. Táto situácia obmedzovala schopnosť spotrebiteľov využívať postupne sa zväčšujúcu ponuku cezhraničných úverov, ktorá bude podľa očakávaní v dôsledku digitalizácie ďalej rásť. Uvedené narušenia a prekážky by mohli mať potom dôsledky v podobe zníženého dopytu po tovare a službách. Táto situácia takisto viedla k neprimeranej a nejednotnej úrovni ochrany spotrebiteľov trhu.
Čiže sám predkladateľ priznáva, že predchádzajúca európska smernica jednoducho nebola dobrá, spôsobovala problémy, hej? Ja sa tu len chcem zamyslieť, že teda či máme momentálne dostatočnú mieru istoty, že teda táto smernica skutočne viac pomôže, ako poškodí, hej? Lebo tá predchádzajúca skutočne aj škodila, no tak kde máme teraz istotu, že už teraz sa to robí že úplne zásadne dobre a tak. No lebo veď ani tá predchádzajúca, veď ju robili teda ľudia v únii proste, ktorí sa vyznajú, avšak asi teda nemali ten úplný cieľ a zámer, že narušovať hospodársku súťaž a vytvárať prekážky, alebo teda spôsobovať ich.
Takže toto, toto je kľúčové, aby sme to fakt že nieže povedali si, ach, európska smernica, európske nariadenie, bum, proste bez nejakého rozmyslu. Skutočne treba o tom rozprávať, treba to vnímať a jasne a znovu to poviem, tá preregulovanosť Európskej únie je fakt zásadný a stále sa zväčšujúci problém. A potom, samozrejme, následne strácame kontakt s tými najvyspelejšími svetovými hospodárskymi blokmi alebo krajinami, ktoré teda tú mieru regulácie majú menšiu.
Takže zas možno aj by teda pán minister vedel aspoň pár slovami povedať, že teda či skutočne verí a viac nám to teda pomôže aj spotrebiteľovi, ale hovorím aj tej konkurencii, než teda to spôsobí zasa takýchto regulačných problémov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, no, ja si myslím, že pán minister je vo finále rád, že jeho návrhy zákonov čítame, že sa im venujeme a že vlastne má nejakú diskusiu, tak toľko. Takže dobre, je to veľmi, veľmi podobný zákon. Tento teda rieši priamo spotrebiteľské úvery a pôžičky. Zasa, samozrejme, veľa z toho, čo som povedal k predchádzajúcemu zákonu, stále platí. 32-2
Jasné, treba riešiť spotrebiteľa, treba riešiť jeho ochranu, je to veľmi, veľmi dôležité. Samozrejme, ešte špeciálne vlastne pri spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, pretože tu skutočne tá asymetria je takmer vždy zásadná, hej? Ten poskytovateľ úverov je, samozrejme, vždy veľká finančne silná spoločnosť proste s kopou právnikov, s dokonalými možnosťami vlastne všetko si ošetriť nielen férovo, ale častokrát aj rôzne na hrane, alebo za hranou, čiže určite áno. A ešte opačne, tu je ten spotrebiteľ vlastne už v nejakých problémoch, pretože keby nepotreboval spotrebiteľský úver, keby nepotreboval pôžičku, no tak vlastne tieto firmy neosloví. Je v nejakých finančných problémoch, tým pádom, áno, tá jeho pozícia je výrazne slabšia. Čiže skutočne že tu je tá ochrana spotrebiteľa, by som povedal ešte, ešte dôležitejšia, než v tom predchádzajúcom zákone, lebo tam sme sa bavili o nejakých finančných službách, proste že, okej, ten spotrebiteľ má povedzme nejaké financie, chce investovať, chce čokoľvek, že tam je to také vyrovnanejšie.
Tu je to skutočne spotrebiteľ, ktorému, úplne jednoducho povedané, chýbajú peniaze, potrebuje si požičať či už samotné peniaze, alebo teda spotrebiteľský úver, to znamená, potrebuje si kúpiť vybavenie domácnosti, no proste čokoľvek. Takže, samozrejme, určite áno, vysoká ochrana spotrebiteľa, tak ako teda je to cieľom zákona, jasné. Takisto teda uľahčenie vzniku bez problémov fungujúceho vnútorného trhu, samozrejme, takisto aj tu je veľmi dôležitá tá konkurencia, hej, keď sa zasa posuniem na tú stranu. Lebo zasa ak je niekto v slabej pozícii, niekto v silnej, samozrejme, práve vtedy vzniká vlastne problém, hej, toho nie dobrého zaobchádzania. Takže ak sa skutočne podarí tomuto návrhu zákona dosiahnuť to, čo teda chce, že chce podporiť konkurencieschopnosť na vnútornom trhu celej EÚ, a teda pri cezhraničnom poskytovaní spotrebiteľských úverov, môže to pomôcť, okej. Samozrejme, že treba robiť zmeny v dôsledku digitalizácie, samozrejme, to sme sa už bavili.
No, ale teraz teda dve veci, že jedna vec je, že chcel som sa spýtať pána ministra, ak by teda počúval, že chcem sa spýtať, že aká je vlastne, čo tu má vlastne, tu sa spomína vlastne teda aj COVID-19, hej, že teda sú teda nejaké veci v dôsledku, v dôsledku pandémie COVID-19, však okej, možno len ja nerozumiem, tak to je také zvláštne, ale dobre. A potom teda zasa ďalšia vec a chcem aby to tu zaznelo, lebo jedna vec sú teda títo regulovaní, kontrolovaní, auditovaní, féroví poskytovatelia z úverov, ale potom sú, samozrejme, a ten skutočný problém aj Slovenska a špeciálne možno aj vylúčených komunít, alebo teda komunít, ktorí teda skutočne majú hlboko do vrecka, sú potom to, že nedosiahnu na týchto férových a regulovaných.
Lebo aj táto právna úprava, to si povedzme na rovinu, ja teraz nenájdem rýchlo tú tabuľku vplyvov, ale aj toto má, samozrejme, vplyvy na ceny tých úverov, hej, aj teda smerom hore, pretože budú musieť plniť nové pravidlá, nové podmienky, zapájať nové tlačidlá, vyvíjať softvéry, meniť softvéry. To sa, samozrejme, prenáša do cien a to musí niekto zaplatiť, to je spotrebiteľ. No a ak sa nedostane ten spotrebiteľ vlastne k takémuto regulovanému kontrolovanému úveru, tak potom, bohužiaľ, je tu veľmi silný problém v takých tých načierno úverov, alebo už potom aj úžery a všetkých týchto vecí.
To, samozrejme, asi tento zákon nevyrieši, len chcem, aby to tu zaznelo, že zasa tá ochrana niečo stojí, zvyšuje to ceny a v podstate vo finále následne aj niekomu zase znižuje vlastne dostupnosť toho úveru, čo dáva šancu proste takýmto proste rôznym úžerníkom alebo teda poskytovateľom úverov za skutočne že neregulovateľných a takých podmienok proste, ktoré nemajú nič s nejakou ľudskosťou alebo férovosťou. Čiže aj toto, toto majme na pamäti. Čiže ja teda chcem veriť, že viac to tá konkurencieschopnosť bude mať vplyv na ceny, aby to bolo dostupnejšie, než teda tie náklady, ktoré ich zasa zvýšia. Ale zasa skutočne je toto veľmi, veľmi komplexná vec.
A ja zasa zacitujem vlastne predkladateľa, kde teda chcem akoby niečo ukázať, že skutočná právna situácia, ktorá vznikla na základe predchádzajúcej smernice, hej, 2008/48/ES, ktorá teda bola a tú ideme nahrádzať, teda tá spôsobila vnútroštátne rozdiely v členských štátoch a v niektorých prípadoch viedla k narušeniu hospodárskej súťaže medzi veriteľmi v Európskej únii a vytvárala aj prekážky na vnútornom trhu. Táto situácia obmedzovala schopnosť spotrebiteľov využívať postupne sa zväčšujúcu ponuku cezhraničných úverov, ktorá bude podľa očakávaní v dôsledku digitalizácie ďalej rásť. Uvedené narušenia a prekážky by mohli mať potom dôsledky v podobe zníženého dopytu po tovare a službách. Táto situácia takisto viedla k neprimeranej a nejednotnej úrovni ochrany spotrebiteľov trhu.
Čiže sám predkladateľ priznáva, že predchádzajúca európska smernica jednoducho nebola dobrá, spôsobovala problémy, hej? Ja sa tu len chcem zamyslieť, že teda či máme momentálne dostatočnú mieru istoty, že teda táto smernica skutočne viac pomôže, ako poškodí, hej? Lebo tá predchádzajúca skutočne aj škodila, no tak kde máme teraz istotu, že už teraz sa to robí že úplne zásadne dobre a tak. No lebo veď ani tá predchádzajúca, veď ju robili teda ľudia v únii proste, ktorí sa vyznajú, avšak asi teda nemali ten úplný cieľ a zámer, že narušovať hospodársku súťaž a vytvárať prekážky, alebo teda spôsobovať ich.
Takže toto, toto je kľúčové, aby sme to fakt že nieže povedali si, ach, európska smernica, európske nariadenie, bum, proste bez nejakého rozmyslu. Skutočne treba o tom rozprávať, treba to vnímať a jasne a znovu to poviem, tá preregulovanosť Európskej únie je fakt zásadný a stále sa zväčšujúci problém. A potom, samozrejme, následne strácame kontakt s tými najvyspelejšími svetovými hospodárskymi blokmi alebo krajinami, ktoré teda tú mieru regulácie majú menšiu.
Takže zas možno aj by teda pán minister vedel aspoň pár slovami povedať, že teda či skutočne verí a viac nám to teda pomôže aj spotrebiteľovi, ale hovorím aj tej konkurencii, než teda to spôsobí zasa takýchto regulačných problémov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, takže takisto máme tu zákon, ktorý teda má chrániť spotrebiteľa. Áno, vytvára novú právnu úpravu ako reakciu na rýchly rozvoj digitalizácie a potrebu zvýšenia ochrany spotrebiteľa. Samozrejme, jednoznačne ochrana spotrebiteľa je veľmi, veľmi dôležitá vec. A skutočne zákon toto, veď nakoniec sú to aj európske, európske pravidlá, prináša, tak ako aj pán minister spomenul, viacero, viacero veľmi, veľmi pozitívnych, pozitívnych informácií alebo teda práv, práv spotrebiteľa, hej? Určite je, samozrejme, dôležité, aby teda bola komplexná a aktuálna právna regulácia v oblasti ochrany spotrebiteľa, teda špeciálne skutočne pri týchto finančných službách na diaľku, kde teda je a väčšinou to skutočne je tá asymetria vlastne tých možností, schopností a vedomostí toho, toho podnikateľa, a teda toho spotrebiteľa je veľmi výrazná, hej? Čiže určite, určite áno. Samozrejme, je dôležité, aby zákony sa snažili aspoň dobiehať ten technologický vývoj a aby teda tie zákony boli na úrovni, úrovni tej doby. Takže to vlastne tiež skutočne tento zákon by mal priniesť.
Takisto teraz čítam z dôvodovej správy vymedzenie zásad, ktoré budú platné aj pre prostriedky, ktorých využívanie ešte nie je rozšírené alebo ešte nie sú známe, a to teda zasa s cieľom reagovať na neustály vývoj uvedených komunikačných prostriedkov. Okej, zasa, samozrejme. Takisto tá jednotná úroveň ochrany spotrebiteľov v rámci EÚ, zabránenie, zamedzenie rozdielom, okej, áno, samozrejme, čiže určite to prináša kopu, kopu pozitív. Áno, len teda treba vždy mať na pamäti aj to, že ako sme veľmi preregulovaní a jednoducho Európska únia týmto zasa niekedy aj strácame. Čiže nechcem povedať, že sa veľmi obávam, ale chcem, aby tu zaznelo aj to, že skutočne treba vždy pri každej, aj tej najlepšie myslenej právnej úprave, a toto skutočne je veľmi dobre myslená právna úprava, veď teda treba chrániť práva spotrebiteľov, o tom nie je ani pochýb, len teda, aby sa nestalo to, že sa teda s vaničkou vyleje aj dieťa, hej? Ono to treba vlastne vidieť vždy aj z tej opačnej strany, aj z tej opačnej strany, že na jednej strane je spotrebiteľ a na druhej strane je ten podnikateľ, ten, ten predajca tých služieb, keď to tak jednoducho poviem. A vlastne skutočne je to tak, že a teda keď pozerám zasa do predkladacej správy, tak predkladateľ priznáva, že to má negatívny dopad na podnikateľské prostredie, hej, negatívny. Takže zasa vlastne tomu poskytovateľovi služieb, tomu podnikateľovi, tej firme proste prináša to skutočne kopu nových povinností, kopu nových záväzností a bude ho to stáť kopu peňazí. Skutočne tie náklady, je to tam veľmi pekne vyčíslené, tie náklady tejto regulácie sú, ako keď sa zhrnú skutočne že v stovkách miliónov, hej, proste je to fakt veľa, hej? Takže toto, toto treba tiež mať na pamäti a vždy treba vážiť to, že aby fakt sa tými dobre myslenými opatreniami vlastne nezlikvidoval akoby celý ten, celý ten trh alebo teda jeho konkurencieschopnosť. Lebo vždy tu bude niečo, čo bude mimo EÚ, čo teda nemusí spĺňať tie najlepšie myslené pravidlá EÚ, čiže fakt že je dôležité a dobré sa pozerať aj na toto. To je jeden pohľad, chcem to tu zaznieť. Vždy keď hovoríme o spotrebiteľovi, treba sa pozerať aj na tú druhú stranu. Proste je tu nejaký ten tvorca hodnôt, ten podnikateľ, ten, ktorého vlastne tieto pravidlá zasahujú, stoja ho peniaze, ktoré vo finále sú jeho náklady a musí ich prenášať do cien svojich produktov, nech sú akékoľvek, nech sú digitálne, nech sú poskytované na diaľku, nech sú finančné, nech sú, hovorím, materiálne, akékoľvek, sú to jeho dodatočné náklady a vo finále, aj keď pravidlá budú povedzme že jednotné pre celú EÚ, tak to, za prvé, robí nižšiu konkurencieschopnosť voči externému prostrediu a potom zároveň, a to sa už blížim k tomu ďalšiemu pohľadu, je, že treba dávať pozor, že inak sa zložitý, náročne aj finančne náročný komplex pravidiel aplikuje firme, ktorá má 50-, 60-miliónový trh, Poľsko, Nemecko, Francúzsko a inak sa tým novým pravidlám prispôsobuje nejaký slovenský poskytovateľ finančných služieb na diaľku, ktorý ten trh má podstatne menší, podstatne aj menej solventný a jednoducho môže sa skutočne stať, že z toho trhu odíde, že jednoducho už nebude schopný, tá jeho, proste tá miera rozloženia nákladov do jeho malého portfólia zákazníkov jednoducho zvýši tie jeho tržby tak, že voči iným poskytovateľom z jednotného trhu EÚ už proste nebude schopný konkurovať. Toto sú skutočne veci, ktoré treba tiež mať na pamäti. No a hovorím, my sme malý trh a treba na to dávať pozor. Fakt, treba na to dávať pozor, treba veľmi dobre počúvať aj nielen teda spotrebiteľov, ale aj tých podnikateľov.
No a je tu ešte jedna vec, už taká že filozofická. A zasa to len uvediem. Samozrejme, ochrana spotrebiteľa je veľmi, veľmi, veľmi dôležitá, len či keď ho toho spotrebiteľa že úplne vodíme za ručičku a úplne všetko vlastne sa teda robí v mene jeho ochrany, že či sa potom nestane to, že ten spotrebiteľ stratí ostražitosť, stratí vlastný úsudok a vo finále vlastne tou prílišnou ochranou bude vo finále ľahšie oklamateľný. Nehovorím teraz tým regulovaným subjektom, tým férovým poskytovateľom služieb, ale práve napríklad je potom náchylnejší na rôzne typy podvodov. Veď vieme, akože aj tuto tá digitalizácia prináša kadečo. Aj teraz tie rôzne telefonické hovory, kde vás snažia sa teda skontaktovať a nahovoriť vás na nejakú službu a čo ja viem čo všetko. Čiže aj toto, toto treba mať na pamäti, že ani prílišné vodenie za ruku, ani prílišná miera ochrany vo finále nie je úplne dobrá. Viac slobody je, samozrejme, nebezpečnejšie ako menej slobody, hej, keď vás niekto drží za ruku a začne s tým v prvom, prvom dni a skončí s tým v osemdesiatych rokoch, tak to, samozrejme, je do nejakej miery bezpečnejšie. Ale hovorím, tá strata toho úsudku, tej ostražitosti a tej schopnosti, áno, že vidieť aj to, že niekto sa môže ma snažiť oklamať, veď o tom je ten svet, je potom problémová. Čiže filozoficky aj tento problém vie aj táto nová právna úprava priniesť. Toľko, toľko asi.
No možno by som zasa, zasa sa chcel spýtať pána ministra, alebo však zasa v súvislosti s konsolidáciou. Dobre, v predchádzajúcom zákone sme hovorili o šetrení nákladov, samozrejme, správne, ale tá ďalšia noha konsolidácie by vždy mala byť vlastne podpora ekonomického rastu, a teda podpora ekonomickej aktivity. A v tejto situácii sa chcem spýtať pána ministra, či sa teda nebojí, že tento nový komplex proste náročnejších, aj finančne náročnejších pravidiel nebude mať negatívny dosah na slovenských poskytovateľov takýchto služieb a či ich teda náhodou nevyradí z trhu, tým pádom vlastne nebudeme mať proste niekoho, kto nejaké hodnoty tvoril, kto nejaké dane odvádza a kto teda nejak na tom trhu pôsobil, že či sa teda neobáva do tejto miery. Fakt je to o tom, sme Európska únia a sme veľmi, veľmi, veľmi preregulované prostredie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Ondro Dostál, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie. V prvom rade fakt ďakujem za to, že sa venuješ tejto téme, že si skutočne, takisto sa na tie veci, ktoré aj ja som spomínal, že si na ne znovu poukázal, pretože skutočne častokrát sa stáva, že áno, všetci už máme v hlave ten konsolidačný balíček, ale tu je skutočne ešte kopa ďalších zákonov z ministerstva financií a majú dosah. Toto môže byť zákon s potenciálne výrazným dosahom či už v ideálnom svete pozitívnym, alebo možno v reálnom svete aj negatívnym, ale je fakt dôležité, aby aspoň zopár poslancov si to všimlo, možno aby sme trošku nasmerovali aj zrak verejnosti našimi vystúpeniami. Skutočne tie niektoré zákony, ktoré sa tak nejak rátajú, že vlastne prejdú a špeciálne v prvom čítaní viac menej bez povšimnutia, je veľmi dobré, že teda sa na ne niekto pozrel a že k nim vystúpil.
Takže, Ondro, ešte raz, ďakujem pekne, presne zdieľam to, čo si povedal v svojom vystúpení. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovolím si chvíľku vystúpiť aj k tomuto zákonu a spýtať sa teda na pár otázok.
V prvom rade teda som rád, že máme tu zákon, ktorý sa sem dostal v štandardnom legislatívnom konaní. Cieľ je, keď si ho prečítame, akoby úplne správny, posilniť Inštitút vnútorného kontrolného systému orgánov verejnej správy vrátane finančného riadenia, a zároveň zefektívniť výkon finančnej kontroly. Návrh teda vychádza zo základných princípov kontrolného systému COSO, ktorý definuje požiadavky na existenciu vnútornej kontroly v rámci organizácie a nastavuje komplexne celý kontrolný systém. S týmto sa v podstate dá len súhlasiť. A takisto, že je, samozrejme, úplne predčasné, však sme v prvom čítaní, a hlavne teda uvidíme, ako to bude v budúcnosti, čo to prinesie, či to prinesie. Čiže v tomto momente poviem, že okej, vnímam to ako pokus zefektívniť vnútorne kontrolne systémy vo verejnej správe. Hovorím, to sa skutočne dá len chváliť. Ako to bude, čo bude výsledkom, či sa to uchytí správne a posunie nás to niekam, alebo sa to uchytí nesprávne a zrušený úrad vládneho auditu vlastne bude ďalšia umlčaná inštitúcia, ktorá bola častokrát kritická k výkonom vládnych organizácií, čiže toto všetko sa ešte uvidí.
Chcem vnímať, že teda to by mohol byť krok správnym smerom a si myslím, že tá realita bude vo finále nakoniec ozaj závisieť od toho, ako sa k tomu pristúpi, a teda s akým zámerom. Vo finále však sú dôležité aj zákony a všetky tie pravidlá, ale zasa to bude vo finále akoby o tých ľuďoch, ako sa k tomu postavia. Čiže uvidíme. Uvidíme, uvidíme, takisto uvidíme druhé čítanie.
Chcel som sa však ale spýtať možno viacej ku tým finančným veciam. Pán minister teda niečo povedal, ale teda reálne áno, príde k zlúčeniu Úradu vládneho auditu s ministerstvom financií a ja tam teda vidím úsporu vlastne 32 ľudí. Počkajte, len si to nájdem, 32 ľudí, ale že každý rok aj budúci a potom aj dva nasledujúce, a teda vždy 32, tak tá moja otázka znie, že teda či skutočne je to nejak takto nastavené, že to je každý rok tých 32, či teda je to úplne presne 32, alebo je to len kopírovanie v jednotlivých rokoch. Čiže chcel by som sa spýtať na tú skutočnú tú analýzu.
No a takisto, samozrejme, však rozumiem, že keď rovnaký počet zamestnancov, tak je tam aj rovnaký vplyv na úsporu mzdových výdavkov každý rok.
Tak okej, ale teda hlavne, či to je fakt, že 32, 32 a 32, čiže ušetrí sa takmer 100 pozícií vo verejnej správe, a teda či to budú skutočne že ľudia z toho zlúčeného vládneho auditu. No, toľko asi za mňa.
=====

-----------------------------------------

12-2
A teda bol by som veľmi rád, keby pán minister či už v rozprave, alebo teda v záverečnom slove skúsil reagovať. A takisto aj ten jeho, jeho pohľad vlastne na ten samotný návrh zákona, lebo okej, rozumiem, je nejaká forma finančnej kontroly teraz, a teda chcel by som vedieť, či skutočne vníma, že to bude lepšie a možnože aj teda povedať, že kde vníma také tie najväčšie bonusy toho celého a možno keby sa aj vyjadril teda k tomu vládnemu auditu, že či to teda považuje za krok správnym smerom a ako to vníma.
Dobre, ďakujem pekne za pozornosť.