Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Tak môžem pozdraviť nového pána predsedajúceho, dobrý deň, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, takisto máme tu prvé čítanie teda zákona o dorovnávacej dani. Skúsim chvíľu vystúpiť. No, zasa ono to má viacero pohľadov, hej, že jedna vec je, okej, harmonizujme dane. Nejaké dane treba platiť, to je samozrejmé proste, štát dane potrebuje, a teda, áno, veľké firmy majú schopnosti sa tým daniam akože, nechcem povedať, že vyhýbať, ale hľadať tie cesty, že kde sú tie daňové pravidlá výhodnejšie, a teda tam sa snažia zdaňovať.
A z tohto vlastne vyplývajú dva pohľady, že jeden ten pohľad, ten môj je, že toto je teraz nejaká forma, nazvime to, daňového kartelu, hej, že sa teda únia dohoduje na nejakej minimálnej sadzbe a teraz že či je to dobré, alebo zlé, hej? A tých pohľadov je viacej a ja som presvedčený, že z pohľadu tých veľkých ekonomík, tých silných ekonomík proste je to akoby dobré, lebo pre nich sa zvyšuje miera istoty, že tie veľké firmy proste nejakú daň zaplatia a zaplatia ju teda aj v tých veľkých krajinách, no.
Teraz otázka znie, že ako je to pre krajiny ako Slovensko, hej? My nikdy nebudeme mať veľký trh, nebudeme mať veľa, veľa obyvateľov, nebudeme mať ani veľa nejakých veľkých silných spoločností a že teda že či takýto daňový kartel je pre nás dobre, lebo zle. No, samozrejme, záleží to od toho, ak budeme robiť dane že 30- a 35 % sadzby, tak je to akože celé zle. Ale tá šanca malých krajín, hej, môžme to akokoľvek volať daňové predátorstvo, čokoľvek, však môže to mať aj negatívne konotácie, je práve v tom, že jednoducho nájsť si nejakú konkurenčnú výhodu. Hovorím, my nikdy nebudeme mať proste veľký trh a z toho vyplývajúce výhody z rozsahu v akejkoľvek. Proste my by sme mali mať tú šancu robiť napríklad skutočne nižšie dane, robiť to, čo robilo roky Írsko, hej, že lákalo na veľmi zaujímavé daňové pravidlá na nízke sadzby tie najväčšie svetové firmya že sa im to darí, je fakt, hej? To Írsko, proste tam fakt že zdaňujú, zasa sa môžme baviť, či je to dobré, alebo zlé, ale veď akože pozerajme sa že na Írsko a pozerajme sa na Slovensko. 38-2
Mňa v prvom rade zaujíma to, že keby pri nižšej sadzbe čím viacej firiem zaplatilo dane na Slovensku, hej? Už to by bolo dobré.
No, čiže to Írsko má, to by možno, nieže možno, však, samozrejme, minister financií to vie, má úplne opačné problémy ako Slovensko. Írsko má dnes tak vysoké príjmy rozpočtu, že ich, že má tak veľký prebytok, že normálne rozmýšľa, že čo s tými peniazmi. Tak rozmýšľajú, ako tie peniaze dostupné investovať, aby to teda, samozrejme, urobili dobre a aby zároveň nerozbili trh. Lebo keby ich napadlo, jak napadne teda veľa iných krajín, však hoďme to všetko ako výdavky, kúpme si občanov, kúpme si hlasy, no tak pri tých ich príjmoch proste by sa vlastne rozbili ten vnútorný trh, zvýšili by infláciu a viac by, samozrejme, poškodili, ako pomohli, hej?
Takže aj vďaka agresívnym daňovým pravidlám Írsko je skutočne krajina, ktorá rieši aleže úplne opačné problémy ako my, lebo my máme teda veľký deficit, oni majú veľký prebytok, hej? No táto, tento zákon bojuje práve proti akoby takýmto pravidlám. Hovorím, môžme sa baviť, čo je z toho dobré, čo je z toho zlé a ono ten pohľad je iný, či ste Francúzsko, alebo Slovensko a som presvedčený, že Slovensku to, bohužiaľ, zasa skôr nepomôže, ako pomôže. A v podstate to akože vnímajú, samozrejme, aj predkladatelia, pretože teda keď sa na to pozriem, tak v tabuľke vplyvov je uvedený negatívny vplyv na slovenský rozpočet. Negatívny, hej? Proste tento zákon nám neprinesie, že tu teda niekto niečo viacej zdaní a dá nám niečo, proste nie, hej? Takže ten vplyv bude negatívny, a zároveň to, je tam písané, že to nemá vplyv na podnikateľské prostredie. No, to mi je tiež nie úplne jasné, že teda ako to je a že prečo to teda nemá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, asi by to nejaký vplyv mať malo, tak možno sa pýtam. A teda, samozrejme, ideálne ale by bolo, že už teda keď nám to neprinesie žiadne dodatočné financie do rozpočtu, tak aspoň ten zákon by sakra mal mať že pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, hej? Nech to teda prinesie aspoň niečo, vyššiu aktivitu a potom raz možno vyššie príjmy, hej? Takže to je akoby tá jedna vec, ktorú teda čítam priamo v zákone. No a teda otázka znie, však ideálne keby to vedelo mať pozitívny vplyv na rozpočet, ale to už sa potom už pomaly posúvame ku konsolidačnému balíčku a týmto veciam. Takže toto som chcel.
Sme v prvom čítaní, kde sa teda bavíme tak o takom tom duchu a všeobecnosti, tak som si dovolil vlastne takto akoby zapolemizovať. A áno, aj v súvislosti vlastne s tým konsolidačným balíčkom, ku ktorému sa veľmi relatívne rýchlo blížime, že teda tie pohľady vedia byť iné, že sa možno dá inšpirovať fakt skôr Írskom, alebo napr. aj Maďarskom, len to teda musí byť pri dani z príjmu, hej, nie pri dépeháčke. A proste dá sa inšpirovať aj inými krajinami, len teda treba si vyberať tie správne príklady, nie také tie čerešničky, ale ktoré vlastne sú takým tým opačným, opačným spôsobom.
Vždy, vždy by sme mali robiť všetko pre to, keď tu sedíme, keď tu prijímame zákony, fakt pozerať na tri veci. Nová forma by mala byť jednoduchšia, ako tá stará. Proste nie pridať nové regulácie, ale skôr nejaké zrušiť, hej? Zároveň by každý ten zákon, ktorý tu máme, fakt že každý, mal mať ideálne že pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Proste práve preto, aby sme každým tým krokom, akože tu tých zákonov neprijímame málo, skôr budovali tú konkurencieschopnosť Slovenska, než ju erodovali, hej? A takisto samozrejme, ten tretí pohľad je, že by sme mali robiť zákony, ktoré skôr šetria verejné financie, prinášajú menej nákladov než opak, že vytvárajú nové povinnosti, ono to súvisí s tou reguláciou, samozrejme, teda než že vytvárajú nové, nové a nové výdavky, hej? Takže toto by sme mali sledovať a aj o tomto je trošku tento zákon.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Tak môžem pozdraviť nového pána predsedajúceho, dobrý deň, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, takisto máme tu prvé čítanie teda zákona o dorovnávacej dani. Skúsim chvíľu vystúpiť. No, zasa ono to má viacero pohľadov, hej, že jedna vec je, okej, harmonizujme dane. Nejaké dane treba platiť, to je samozrejmé proste, štát dane potrebuje, a teda, áno, veľké firmy majú schopnosti sa tým daniam akože, nechcem povedať, že vyhýbať, ale hľadať tie cesty, že kde sú tie daňové pravidlá výhodnejšie, a teda tam sa snažia zdaňovať.
A z tohto vlastne vyplývajú dva pohľady, že jeden ten pohľad, ten môj je, že toto je teraz nejaká forma, nazvime to, daňového kartelu, hej, že sa teda únia dohoduje na nejakej minimálnej sadzbe a teraz že či je to dobré, alebo zlé, hej? A tých pohľadov je viacej a ja som presvedčený, že z pohľadu tých veľkých ekonomík, tých silných ekonomík proste je to akoby dobré, lebo pre nich sa zvyšuje miera istoty, že tie veľké firmy proste nejakú daň zaplatia a zaplatia ju teda aj v tých veľkých krajinách, no.
Teraz otázka znie, že ako je to pre krajiny ako Slovensko, hej? My nikdy nebudeme mať veľký trh, nebudeme mať veľa, veľa obyvateľov, nebudeme mať ani veľa nejakých veľkých silných spoločností a že teda že či takýto daňový kartel je pre nás dobre, lebo zle. No, samozrejme, záleží to od toho, ak budeme robiť dane že 30- a 35 % sadzby, tak je to akože celé zle. Ale tá šanca malých krajín, hej, môžme to akokoľvek volať daňové predátorstvo, čokoľvek, však môže to mať aj negatívne konotácie, je práve v tom, že jednoducho nájsť si nejakú konkurenčnú výhodu. Hovorím, my nikdy nebudeme mať proste veľký trh a z toho vyplývajúce výhody z rozsahu v akejkoľvek. Proste my by sme mali mať tú šancu robiť napríklad skutočne nižšie dane, robiť to, čo robilo roky Írsko, hej, že lákalo na veľmi zaujímavé daňové pravidlá na nízke sadzby tie najväčšie svetové firmya že sa im to darí, je fakt, hej? To Írsko, proste tam fakt že zdaňujú, zasa sa môžme baviť, či je to dobré, alebo zlé, ale veď akože pozerajme sa že na Írsko a pozerajme sa na Slovensko. 38-2
Mňa v prvom rade zaujíma to, že keby pri nižšej sadzbe čím viacej firiem zaplatilo dane na Slovensku, hej? Už to by bolo dobré.
No, čiže to Írsko má, to by možno, nieže možno, však, samozrejme, minister financií to vie, má úplne opačné problémy ako Slovensko. Írsko má dnes tak vysoké príjmy rozpočtu, že ich, že má tak veľký prebytok, že normálne rozmýšľa, že čo s tými peniazmi. Tak rozmýšľajú, ako tie peniaze dostupné investovať, aby to teda, samozrejme, urobili dobre a aby zároveň nerozbili trh. Lebo keby ich napadlo, jak napadne teda veľa iných krajín, však hoďme to všetko ako výdavky, kúpme si občanov, kúpme si hlasy, no tak pri tých ich príjmoch proste by sa vlastne rozbili ten vnútorný trh, zvýšili by infláciu a viac by, samozrejme, poškodili, ako pomohli, hej?
Takže aj vďaka agresívnym daňovým pravidlám Írsko je skutočne krajina, ktorá rieši aleže úplne opačné problémy ako my, lebo my máme teda veľký deficit, oni majú veľký prebytok, hej? No táto, tento zákon bojuje práve proti akoby takýmto pravidlám. Hovorím, môžme sa baviť, čo je z toho dobré, čo je z toho zlé a ono ten pohľad je iný, či ste Francúzsko, alebo Slovensko a som presvedčený, že Slovensku to, bohužiaľ, zasa skôr nepomôže, ako pomôže. A v podstate to akože vnímajú, samozrejme, aj predkladatelia, pretože teda keď sa na to pozriem, tak v tabuľke vplyvov je uvedený negatívny vplyv na slovenský rozpočet. Negatívny, hej? Proste tento zákon nám neprinesie, že tu teda niekto niečo viacej zdaní a dá nám niečo, proste nie, hej? Takže ten vplyv bude negatívny, a zároveň to, je tam písané, že to nemá vplyv na podnikateľské prostredie. No, to mi je tiež nie úplne jasné, že teda ako to je a že prečo to teda nemá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, asi by to nejaký vplyv mať malo, tak možno sa pýtam. A teda, samozrejme, ideálne ale by bolo, že už teda keď nám to neprinesie žiadne dodatočné financie do rozpočtu, tak aspoň ten zákon by sakra mal mať že pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, hej? Nech to teda prinesie aspoň niečo, vyššiu aktivitu a potom raz možno vyššie príjmy, hej? Takže to je akoby tá jedna vec, ktorú teda čítam priamo v zákone. No a teda otázka znie, však ideálne keby to vedelo mať pozitívny vplyv na rozpočet, ale to už sa potom už pomaly posúvame ku konsolidačnému balíčku a týmto veciam. Takže toto som chcel.
Sme v prvom čítaní, kde sa teda bavíme tak o takom tom duchu a všeobecnosti, tak som si dovolil vlastne takto akoby zapolemizovať. A áno, aj v súvislosti vlastne s tým konsolidačným balíčkom, ku ktorému sa veľmi relatívne rýchlo blížime, že teda tie pohľady vedia byť iné, že sa možno dá inšpirovať fakt skôr Írskom, alebo napr. aj Maďarskom, len to teda musí byť pri dani z príjmu, hej, nie pri dépeháčke. A proste dá sa inšpirovať aj inými krajinami, len teda treba si vyberať tie správne príklady, nie také tie čerešničky, ale ktoré vlastne sú takým tým opačným, opačným spôsobom.
Vždy, vždy by sme mali robiť všetko pre to, keď tu sedíme, keď tu prijímame zákony, fakt pozerať na tri veci. Nová forma by mala byť jednoduchšia, ako tá stará. Proste nie pridať nové regulácie, ale skôr nejaké zrušiť, hej? Zároveň by každý ten zákon, ktorý tu máme, fakt že každý, mal mať ideálne že pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Proste práve preto, aby sme každým tým krokom, akože tu tých zákonov neprijímame málo, skôr budovali tú konkurencieschopnosť Slovenska, než ju erodovali, hej? A takisto samozrejme, ten tretí pohľad je, že by sme mali robiť zákony, ktoré skôr šetria verejné financie, prinášajú menej nákladov než opak, že vytvárajú nové povinnosti, ono to súvisí s tou reguláciou, samozrejme, teda než že vytvárajú nové, nové a nové výdavky, hej? Takže toto by sme mali sledovať a aj o tomto je trošku tento zákon.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, no, ja si myslím, že pán minister je vo finále rád, že jeho návrhy zákonov čítame, že sa im venujeme a že vlastne má nejakú diskusiu, tak toľko. Takže dobre, je to veľmi, veľmi podobný zákon. Tento teda rieši priamo spotrebiteľské úvery a pôžičky. Zasa, samozrejme, veľa z toho, čo som povedal k predchádzajúcemu zákonu, stále platí. 32-2
Jasné, treba riešiť spotrebiteľa, treba riešiť jeho ochranu, je to veľmi, veľmi dôležité. Samozrejme, ešte špeciálne vlastne pri spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, pretože tu skutočne tá asymetria je takmer vždy zásadná, hej? Ten poskytovateľ úverov je, samozrejme, vždy veľká finančne silná spoločnosť proste s kopou právnikov, s dokonalými možnosťami vlastne všetko si ošetriť nielen férovo, ale častokrát aj rôzne na hrane, alebo za hranou, čiže určite áno. A ešte opačne, tu je ten spotrebiteľ vlastne už v nejakých problémoch, pretože keby nepotreboval spotrebiteľský úver, keby nepotreboval pôžičku, no tak vlastne tieto firmy neosloví. Je v nejakých finančných problémoch, tým pádom, áno, tá jeho pozícia je výrazne slabšia. Čiže skutočne že tu je tá ochrana spotrebiteľa, by som povedal ešte, ešte dôležitejšia, než v tom predchádzajúcom zákone, lebo tam sme sa bavili o nejakých finančných službách, proste že, okej, ten spotrebiteľ má povedzme nejaké financie, chce investovať, chce čokoľvek, že tam je to také vyrovnanejšie.
Tu je to skutočne spotrebiteľ, ktorému, úplne jednoducho povedané, chýbajú peniaze, potrebuje si požičať či už samotné peniaze, alebo teda spotrebiteľský úver, to znamená, potrebuje si kúpiť vybavenie domácnosti, no proste čokoľvek. Takže, samozrejme, určite áno, vysoká ochrana spotrebiteľa, tak ako teda je to cieľom zákona, jasné. Takisto teda uľahčenie vzniku bez problémov fungujúceho vnútorného trhu, samozrejme, takisto aj tu je veľmi dôležitá tá konkurencia, hej, keď sa zasa posuniem na tú stranu. Lebo zasa ak je niekto v slabej pozícii, niekto v silnej, samozrejme, práve vtedy vzniká vlastne problém, hej, toho nie dobrého zaobchádzania. Takže ak sa skutočne podarí tomuto návrhu zákona dosiahnuť to, čo teda chce, že chce podporiť konkurencieschopnosť na vnútornom trhu celej EÚ, a teda pri cezhraničnom poskytovaní spotrebiteľských úverov, môže to pomôcť, okej. Samozrejme, že treba robiť zmeny v dôsledku digitalizácie, samozrejme, to sme sa už bavili.
No, ale teraz teda dve veci, že jedna vec je, že chcel som sa spýtať pána ministra, ak by teda počúval, že chcem sa spýtať, že aká je vlastne, čo tu má vlastne, tu sa spomína vlastne teda aj COVID-19, hej, že teda sú teda nejaké veci v dôsledku, v dôsledku pandémie COVID-19, však okej, možno len ja nerozumiem, tak to je také zvláštne, ale dobre. A potom teda zasa ďalšia vec a chcem aby to tu zaznelo, lebo jedna vec sú teda títo regulovaní, kontrolovaní, auditovaní, féroví poskytovatelia z úverov, ale potom sú, samozrejme, a ten skutočný problém aj Slovenska a špeciálne možno aj vylúčených komunít, alebo teda komunít, ktorí teda skutočne majú hlboko do vrecka, sú potom to, že nedosiahnu na týchto férových a regulovaných.
Lebo aj táto právna úprava, to si povedzme na rovinu, ja teraz nenájdem rýchlo tú tabuľku vplyvov, ale aj toto má, samozrejme, vplyvy na ceny tých úverov, hej, aj teda smerom hore, pretože budú musieť plniť nové pravidlá, nové podmienky, zapájať nové tlačidlá, vyvíjať softvéry, meniť softvéry. To sa, samozrejme, prenáša do cien a to musí niekto zaplatiť, to je spotrebiteľ. No a ak sa nedostane ten spotrebiteľ vlastne k takémuto regulovanému kontrolovanému úveru, tak potom, bohužiaľ, je tu veľmi silný problém v takých tých načierno úverov, alebo už potom aj úžery a všetkých týchto vecí.
To, samozrejme, asi tento zákon nevyrieši, len chcem, aby to tu zaznelo, že zasa tá ochrana niečo stojí, zvyšuje to ceny a v podstate vo finále následne aj niekomu zase znižuje vlastne dostupnosť toho úveru, čo dáva šancu proste takýmto proste rôznym úžerníkom alebo teda poskytovateľom úverov za skutočne že neregulovateľných a takých podmienok proste, ktoré nemajú nič s nejakou ľudskosťou alebo férovosťou. Čiže aj toto, toto majme na pamäti. Čiže ja teda chcem veriť, že viac to tá konkurencieschopnosť bude mať vplyv na ceny, aby to bolo dostupnejšie, než teda tie náklady, ktoré ich zasa zvýšia. Ale zasa skutočne je toto veľmi, veľmi komplexná vec.
A ja zasa zacitujem vlastne predkladateľa, kde teda chcem akoby niečo ukázať, že skutočná právna situácia, ktorá vznikla na základe predchádzajúcej smernice, hej, 2008/48/ES, ktorá teda bola a tú ideme nahrádzať, teda tá spôsobila vnútroštátne rozdiely v členských štátoch a v niektorých prípadoch viedla k narušeniu hospodárskej súťaže medzi veriteľmi v Európskej únii a vytvárala aj prekážky na vnútornom trhu. Táto situácia obmedzovala schopnosť spotrebiteľov využívať postupne sa zväčšujúcu ponuku cezhraničných úverov, ktorá bude podľa očakávaní v dôsledku digitalizácie ďalej rásť. Uvedené narušenia a prekážky by mohli mať potom dôsledky v podobe zníženého dopytu po tovare a službách. Táto situácia takisto viedla k neprimeranej a nejednotnej úrovni ochrany spotrebiteľov trhu.
Čiže sám predkladateľ priznáva, že predchádzajúca európska smernica jednoducho nebola dobrá, spôsobovala problémy, hej? Ja sa tu len chcem zamyslieť, že teda či máme momentálne dostatočnú mieru istoty, že teda táto smernica skutočne viac pomôže, ako poškodí, hej? Lebo tá predchádzajúca skutočne aj škodila, no tak kde máme teraz istotu, že už teraz sa to robí že úplne zásadne dobre a tak. No lebo veď ani tá predchádzajúca, veď ju robili teda ľudia v únii proste, ktorí sa vyznajú, avšak asi teda nemali ten úplný cieľ a zámer, že narušovať hospodársku súťaž a vytvárať prekážky, alebo teda spôsobovať ich.
Takže toto, toto je kľúčové, aby sme to fakt že nieže povedali si, ach, európska smernica, európske nariadenie, bum, proste bez nejakého rozmyslu. Skutočne treba o tom rozprávať, treba to vnímať a jasne a znovu to poviem, tá preregulovanosť Európskej únie je fakt zásadný a stále sa zväčšujúci problém. A potom, samozrejme, následne strácame kontakt s tými najvyspelejšími svetovými hospodárskymi blokmi alebo krajinami, ktoré teda tú mieru regulácie majú menšiu.
Takže zas možno aj by teda pán minister vedel aspoň pár slovami povedať, že teda či skutočne verí a viac nám to teda pomôže aj spotrebiteľovi, ale hovorím aj tej konkurencii, než teda to spôsobí zasa takýchto regulačných problémov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, no, ja si myslím, že pán minister je vo finále rád, že jeho návrhy zákonov čítame, že sa im venujeme a že vlastne má nejakú diskusiu, tak toľko. Takže dobre, je to veľmi, veľmi podobný zákon. Tento teda rieši priamo spotrebiteľské úvery a pôžičky. Zasa, samozrejme, veľa z toho, čo som povedal k predchádzajúcemu zákonu, stále platí. 32-2
Jasné, treba riešiť spotrebiteľa, treba riešiť jeho ochranu, je to veľmi, veľmi dôležité. Samozrejme, ešte špeciálne vlastne pri spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, pretože tu skutočne tá asymetria je takmer vždy zásadná, hej? Ten poskytovateľ úverov je, samozrejme, vždy veľká finančne silná spoločnosť proste s kopou právnikov, s dokonalými možnosťami vlastne všetko si ošetriť nielen férovo, ale častokrát aj rôzne na hrane, alebo za hranou, čiže určite áno. A ešte opačne, tu je ten spotrebiteľ vlastne už v nejakých problémoch, pretože keby nepotreboval spotrebiteľský úver, keby nepotreboval pôžičku, no tak vlastne tieto firmy neosloví. Je v nejakých finančných problémoch, tým pádom, áno, tá jeho pozícia je výrazne slabšia. Čiže skutočne že tu je tá ochrana spotrebiteľa, by som povedal ešte, ešte dôležitejšia, než v tom predchádzajúcom zákone, lebo tam sme sa bavili o nejakých finančných službách, proste že, okej, ten spotrebiteľ má povedzme nejaké financie, chce investovať, chce čokoľvek, že tam je to také vyrovnanejšie.
Tu je to skutočne spotrebiteľ, ktorému, úplne jednoducho povedané, chýbajú peniaze, potrebuje si požičať či už samotné peniaze, alebo teda spotrebiteľský úver, to znamená, potrebuje si kúpiť vybavenie domácnosti, no proste čokoľvek. Takže, samozrejme, určite áno, vysoká ochrana spotrebiteľa, tak ako teda je to cieľom zákona, jasné. Takisto teda uľahčenie vzniku bez problémov fungujúceho vnútorného trhu, samozrejme, takisto aj tu je veľmi dôležitá tá konkurencia, hej, keď sa zasa posuniem na tú stranu. Lebo zasa ak je niekto v slabej pozícii, niekto v silnej, samozrejme, práve vtedy vzniká vlastne problém, hej, toho nie dobrého zaobchádzania. Takže ak sa skutočne podarí tomuto návrhu zákona dosiahnuť to, čo teda chce, že chce podporiť konkurencieschopnosť na vnútornom trhu celej EÚ, a teda pri cezhraničnom poskytovaní spotrebiteľských úverov, môže to pomôcť, okej. Samozrejme, že treba robiť zmeny v dôsledku digitalizácie, samozrejme, to sme sa už bavili.
No, ale teraz teda dve veci, že jedna vec je, že chcel som sa spýtať pána ministra, ak by teda počúval, že chcem sa spýtať, že aká je vlastne, čo tu má vlastne, tu sa spomína vlastne teda aj COVID-19, hej, že teda sú teda nejaké veci v dôsledku, v dôsledku pandémie COVID-19, však okej, možno len ja nerozumiem, tak to je také zvláštne, ale dobre. A potom teda zasa ďalšia vec a chcem aby to tu zaznelo, lebo jedna vec sú teda títo regulovaní, kontrolovaní, auditovaní, féroví poskytovatelia z úverov, ale potom sú, samozrejme, a ten skutočný problém aj Slovenska a špeciálne možno aj vylúčených komunít, alebo teda komunít, ktorí teda skutočne majú hlboko do vrecka, sú potom to, že nedosiahnu na týchto férových a regulovaných.
Lebo aj táto právna úprava, to si povedzme na rovinu, ja teraz nenájdem rýchlo tú tabuľku vplyvov, ale aj toto má, samozrejme, vplyvy na ceny tých úverov, hej, aj teda smerom hore, pretože budú musieť plniť nové pravidlá, nové podmienky, zapájať nové tlačidlá, vyvíjať softvéry, meniť softvéry. To sa, samozrejme, prenáša do cien a to musí niekto zaplatiť, to je spotrebiteľ. No a ak sa nedostane ten spotrebiteľ vlastne k takémuto regulovanému kontrolovanému úveru, tak potom, bohužiaľ, je tu veľmi silný problém v takých tých načierno úverov, alebo už potom aj úžery a všetkých týchto vecí.
To, samozrejme, asi tento zákon nevyrieši, len chcem, aby to tu zaznelo, že zasa tá ochrana niečo stojí, zvyšuje to ceny a v podstate vo finále následne aj niekomu zase znižuje vlastne dostupnosť toho úveru, čo dáva šancu proste takýmto proste rôznym úžerníkom alebo teda poskytovateľom úverov za skutočne že neregulovateľných a takých podmienok proste, ktoré nemajú nič s nejakou ľudskosťou alebo férovosťou. Čiže aj toto, toto majme na pamäti. Čiže ja teda chcem veriť, že viac to tá konkurencieschopnosť bude mať vplyv na ceny, aby to bolo dostupnejšie, než teda tie náklady, ktoré ich zasa zvýšia. Ale zasa skutočne je toto veľmi, veľmi komplexná vec.
A ja zasa zacitujem vlastne predkladateľa, kde teda chcem akoby niečo ukázať, že skutočná právna situácia, ktorá vznikla na základe predchádzajúcej smernice, hej, 2008/48/ES, ktorá teda bola a tú ideme nahrádzať, teda tá spôsobila vnútroštátne rozdiely v členských štátoch a v niektorých prípadoch viedla k narušeniu hospodárskej súťaže medzi veriteľmi v Európskej únii a vytvárala aj prekážky na vnútornom trhu. Táto situácia obmedzovala schopnosť spotrebiteľov využívať postupne sa zväčšujúcu ponuku cezhraničných úverov, ktorá bude podľa očakávaní v dôsledku digitalizácie ďalej rásť. Uvedené narušenia a prekážky by mohli mať potom dôsledky v podobe zníženého dopytu po tovare a službách. Táto situácia takisto viedla k neprimeranej a nejednotnej úrovni ochrany spotrebiteľov trhu.
Čiže sám predkladateľ priznáva, že predchádzajúca európska smernica jednoducho nebola dobrá, spôsobovala problémy, hej? Ja sa tu len chcem zamyslieť, že teda či máme momentálne dostatočnú mieru istoty, že teda táto smernica skutočne viac pomôže, ako poškodí, hej? Lebo tá predchádzajúca skutočne aj škodila, no tak kde máme teraz istotu, že už teraz sa to robí že úplne zásadne dobre a tak. No lebo veď ani tá predchádzajúca, veď ju robili teda ľudia v únii proste, ktorí sa vyznajú, avšak asi teda nemali ten úplný cieľ a zámer, že narušovať hospodársku súťaž a vytvárať prekážky, alebo teda spôsobovať ich.
Takže toto, toto je kľúčové, aby sme to fakt že nieže povedali si, ach, európska smernica, európske nariadenie, bum, proste bez nejakého rozmyslu. Skutočne treba o tom rozprávať, treba to vnímať a jasne a znovu to poviem, tá preregulovanosť Európskej únie je fakt zásadný a stále sa zväčšujúci problém. A potom, samozrejme, následne strácame kontakt s tými najvyspelejšími svetovými hospodárskymi blokmi alebo krajinami, ktoré teda tú mieru regulácie majú menšiu.
Takže zas možno aj by teda pán minister vedel aspoň pár slovami povedať, že teda či skutočne verí a viac nám to teda pomôže aj spotrebiteľovi, ale hovorím aj tej konkurencii, než teda to spôsobí zasa takýchto regulačných problémov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, takže takisto máme tu zákon, ktorý teda má chrániť spotrebiteľa. Áno, vytvára novú právnu úpravu ako reakciu na rýchly rozvoj digitalizácie a potrebu zvýšenia ochrany spotrebiteľa. Samozrejme, jednoznačne ochrana spotrebiteľa je veľmi, veľmi dôležitá vec. A skutočne zákon toto, veď nakoniec sú to aj európske, európske pravidlá, prináša, tak ako aj pán minister spomenul, viacero, viacero veľmi, veľmi pozitívnych, pozitívnych informácií alebo teda práv, práv spotrebiteľa, hej? Určite je, samozrejme, dôležité, aby teda bola komplexná a aktuálna právna regulácia v oblasti ochrany spotrebiteľa, teda špeciálne skutočne pri týchto finančných službách na diaľku, kde teda je a väčšinou to skutočne je tá asymetria vlastne tých možností, schopností a vedomostí toho, toho podnikateľa, a teda toho spotrebiteľa je veľmi výrazná, hej? Čiže určite, určite áno. Samozrejme, je dôležité, aby zákony sa snažili aspoň dobiehať ten technologický vývoj a aby teda tie zákony boli na úrovni, úrovni tej doby. Takže to vlastne tiež skutočne tento zákon by mal priniesť.
Takisto teraz čítam z dôvodovej správy vymedzenie zásad, ktoré budú platné aj pre prostriedky, ktorých využívanie ešte nie je rozšírené alebo ešte nie sú známe, a to teda zasa s cieľom reagovať na neustály vývoj uvedených komunikačných prostriedkov. Okej, zasa, samozrejme. Takisto tá jednotná úroveň ochrany spotrebiteľov v rámci EÚ, zabránenie, zamedzenie rozdielom, okej, áno, samozrejme, čiže určite to prináša kopu, kopu pozitív. Áno, len teda treba vždy mať na pamäti aj to, že ako sme veľmi preregulovaní a jednoducho Európska únia týmto zasa niekedy aj strácame. Čiže nechcem povedať, že sa veľmi obávam, ale chcem, aby tu zaznelo aj to, že skutočne treba vždy pri každej, aj tej najlepšie myslenej právnej úprave, a toto skutočne je veľmi dobre myslená právna úprava, veď teda treba chrániť práva spotrebiteľov, o tom nie je ani pochýb, len teda, aby sa nestalo to, že sa teda s vaničkou vyleje aj dieťa, hej? Ono to treba vlastne vidieť vždy aj z tej opačnej strany, aj z tej opačnej strany, že na jednej strane je spotrebiteľ a na druhej strane je ten podnikateľ, ten, ten predajca tých služieb, keď to tak jednoducho poviem. A vlastne skutočne je to tak, že a teda keď pozerám zasa do predkladacej správy, tak predkladateľ priznáva, že to má negatívny dopad na podnikateľské prostredie, hej, negatívny. Takže zasa vlastne tomu poskytovateľovi služieb, tomu podnikateľovi, tej firme proste prináša to skutočne kopu nových povinností, kopu nových záväzností a bude ho to stáť kopu peňazí. Skutočne tie náklady, je to tam veľmi pekne vyčíslené, tie náklady tejto regulácie sú, ako keď sa zhrnú skutočne že v stovkách miliónov, hej, proste je to fakt veľa, hej? Takže toto, toto treba tiež mať na pamäti a vždy treba vážiť to, že aby fakt sa tými dobre myslenými opatreniami vlastne nezlikvidoval akoby celý ten, celý ten trh alebo teda jeho konkurencieschopnosť. Lebo vždy tu bude niečo, čo bude mimo EÚ, čo teda nemusí spĺňať tie najlepšie myslené pravidlá EÚ, čiže fakt že je dôležité a dobré sa pozerať aj na toto. To je jeden pohľad, chcem to tu zaznieť. Vždy keď hovoríme o spotrebiteľovi, treba sa pozerať aj na tú druhú stranu. Proste je tu nejaký ten tvorca hodnôt, ten podnikateľ, ten, ktorého vlastne tieto pravidlá zasahujú, stoja ho peniaze, ktoré vo finále sú jeho náklady a musí ich prenášať do cien svojich produktov, nech sú akékoľvek, nech sú digitálne, nech sú poskytované na diaľku, nech sú finančné, nech sú, hovorím, materiálne, akékoľvek, sú to jeho dodatočné náklady a vo finále, aj keď pravidlá budú povedzme že jednotné pre celú EÚ, tak to, za prvé, robí nižšiu konkurencieschopnosť voči externému prostrediu a potom zároveň, a to sa už blížim k tomu ďalšiemu pohľadu, je, že treba dávať pozor, že inak sa zložitý, náročne aj finančne náročný komplex pravidiel aplikuje firme, ktorá má 50-, 60-miliónový trh, Poľsko, Nemecko, Francúzsko a inak sa tým novým pravidlám prispôsobuje nejaký slovenský poskytovateľ finančných služieb na diaľku, ktorý ten trh má podstatne menší, podstatne aj menej solventný a jednoducho môže sa skutočne stať, že z toho trhu odíde, že jednoducho už nebude schopný, tá jeho, proste tá miera rozloženia nákladov do jeho malého portfólia zákazníkov jednoducho zvýši tie jeho tržby tak, že voči iným poskytovateľom z jednotného trhu EÚ už proste nebude schopný konkurovať. Toto sú skutočne veci, ktoré treba tiež mať na pamäti. No a hovorím, my sme malý trh a treba na to dávať pozor. Fakt, treba na to dávať pozor, treba veľmi dobre počúvať aj nielen teda spotrebiteľov, ale aj tých podnikateľov.
No a je tu ešte jedna vec, už taká že filozofická. A zasa to len uvediem. Samozrejme, ochrana spotrebiteľa je veľmi, veľmi, veľmi dôležitá, len či keď ho toho spotrebiteľa že úplne vodíme za ručičku a úplne všetko vlastne sa teda robí v mene jeho ochrany, že či sa potom nestane to, že ten spotrebiteľ stratí ostražitosť, stratí vlastný úsudok a vo finále vlastne tou prílišnou ochranou bude vo finále ľahšie oklamateľný. Nehovorím teraz tým regulovaným subjektom, tým férovým poskytovateľom služieb, ale práve napríklad je potom náchylnejší na rôzne typy podvodov. Veď vieme, akože aj tuto tá digitalizácia prináša kadečo. Aj teraz tie rôzne telefonické hovory, kde vás snažia sa teda skontaktovať a nahovoriť vás na nejakú službu a čo ja viem čo všetko. Čiže aj toto, toto treba mať na pamäti, že ani prílišné vodenie za ruku, ani prílišná miera ochrany vo finále nie je úplne dobrá. Viac slobody je, samozrejme, nebezpečnejšie ako menej slobody, hej, keď vás niekto drží za ruku a začne s tým v prvom, prvom dni a skončí s tým v osemdesiatych rokoch, tak to, samozrejme, je do nejakej miery bezpečnejšie. Ale hovorím, tá strata toho úsudku, tej ostražitosti a tej schopnosti, áno, že vidieť aj to, že niekto sa môže ma snažiť oklamať, veď o tom je ten svet, je potom problémová. Čiže filozoficky aj tento problém vie aj táto nová právna úprava priniesť. Toľko, toľko asi.
No možno by som zasa, zasa sa chcel spýtať pána ministra, alebo však zasa v súvislosti s konsolidáciou. Dobre, v predchádzajúcom zákone sme hovorili o šetrení nákladov, samozrejme, správne, ale tá ďalšia noha konsolidácie by vždy mala byť vlastne podpora ekonomického rastu, a teda podpora ekonomickej aktivity. A v tejto situácii sa chcem spýtať pána ministra, či sa teda nebojí, že tento nový komplex proste náročnejších, aj finančne náročnejších pravidiel nebude mať negatívny dosah na slovenských poskytovateľov takýchto služieb a či ich teda náhodou nevyradí z trhu, tým pádom vlastne nebudeme mať proste niekoho, kto nejaké hodnoty tvoril, kto nejaké dane odvádza a kto teda nejak na tom trhu pôsobil, že či sa teda neobáva do tejto miery. Fakt je to o tom, sme Európska únia a sme veľmi, veľmi, veľmi preregulované prostredie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Ondro Dostál, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie. V prvom rade fakt ďakujem za to, že sa venuješ tejto téme, že si skutočne, takisto sa na tie veci, ktoré aj ja som spomínal, že si na ne znovu poukázal, pretože skutočne častokrát sa stáva, že áno, všetci už máme v hlave ten konsolidačný balíček, ale tu je skutočne ešte kopa ďalších zákonov z ministerstva financií a majú dosah. Toto môže byť zákon s potenciálne výrazným dosahom či už v ideálnom svete pozitívnym, alebo možno v reálnom svete aj negatívnym, ale je fakt dôležité, aby aspoň zopár poslancov si to všimlo, možno aby sme trošku nasmerovali aj zrak verejnosti našimi vystúpeniami. Skutočne tie niektoré zákony, ktoré sa tak nejak rátajú, že vlastne prejdú a špeciálne v prvom čítaní viac menej bez povšimnutia, je veľmi dobré, že teda sa na ne niekto pozrel a že k nim vystúpil.
Takže, Ondro, ešte raz, ďakujem pekne, presne zdieľam to, čo si povedal v svojom vystúpení. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovolím si chvíľku vystúpiť aj k tomuto zákonu a spýtať sa teda na pár otázok.
V prvom rade teda som rád, že máme tu zákon, ktorý sa sem dostal v štandardnom legislatívnom konaní. Cieľ je, keď si ho prečítame, akoby úplne správny, posilniť Inštitút vnútorného kontrolného systému orgánov verejnej správy vrátane finančného riadenia, a zároveň zefektívniť výkon finančnej kontroly. Návrh teda vychádza zo základných princípov kontrolného systému COSO, ktorý definuje požiadavky na existenciu vnútornej kontroly v rámci organizácie a nastavuje komplexne celý kontrolný systém. S týmto sa v podstate dá len súhlasiť. A takisto, že je, samozrejme, úplne predčasné, však sme v prvom čítaní, a hlavne teda uvidíme, ako to bude v budúcnosti, čo to prinesie, či to prinesie. Čiže v tomto momente poviem, že okej, vnímam to ako pokus zefektívniť vnútorne kontrolne systémy vo verejnej správe. Hovorím, to sa skutočne dá len chváliť. Ako to bude, čo bude výsledkom, či sa to uchytí správne a posunie nás to niekam, alebo sa to uchytí nesprávne a zrušený úrad vládneho auditu vlastne bude ďalšia umlčaná inštitúcia, ktorá bola častokrát kritická k výkonom vládnych organizácií, čiže toto všetko sa ešte uvidí.
Chcem vnímať, že teda to by mohol byť krok správnym smerom a si myslím, že tá realita bude vo finále nakoniec ozaj závisieť od toho, ako sa k tomu pristúpi, a teda s akým zámerom. Vo finále však sú dôležité aj zákony a všetky tie pravidlá, ale zasa to bude vo finále akoby o tých ľuďoch, ako sa k tomu postavia. Čiže uvidíme. Uvidíme, uvidíme, takisto uvidíme druhé čítanie.
Chcel som sa však ale spýtať možno viacej ku tým finančným veciam. Pán minister teda niečo povedal, ale teda reálne áno, príde k zlúčeniu Úradu vládneho auditu s ministerstvom financií a ja tam teda vidím úsporu vlastne 32 ľudí. Počkajte, len si to nájdem, 32 ľudí, ale že každý rok aj budúci a potom aj dva nasledujúce, a teda vždy 32, tak tá moja otázka znie, že teda či skutočne je to nejak takto nastavené, že to je každý rok tých 32, či teda je to úplne presne 32, alebo je to len kopírovanie v jednotlivých rokoch. Čiže chcel by som sa spýtať na tú skutočnú tú analýzu.
No a takisto, samozrejme, však rozumiem, že keď rovnaký počet zamestnancov, tak je tam aj rovnaký vplyv na úsporu mzdových výdavkov každý rok.
Tak okej, ale teda hlavne, či to je fakt, že 32, 32 a 32, čiže ušetrí sa takmer 100 pozícií vo verejnej správe, a teda či to budú skutočne že ľudia z toho zlúčeného vládneho auditu. No, toľko asi za mňa.
=====

-----------------------------------------

12-2
A teda bol by som veľmi rád, keby pán minister či už v rozprave, alebo teda v záverečnom slove skúsil reagovať. A takisto aj ten jeho, jeho pohľad vlastne na ten samotný návrh zákona, lebo okej, rozumiem, je nejaká forma finančnej kontroly teraz, a teda chcel by som vedieť, či skutočne vníma, že to bude lepšie a možnože aj teda povedať, že kde vníma také tie najväčšie bonusy toho celého a možno keby sa aj vyjadril teda k tomu vládnemu auditu, že či to teda považuje za krok správnym smerom a ako to vníma.
Dobre, ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no nato, že je 9.00 h, je nás tu vcelku dosť, to som rád.
Myslím si, že v najbližších dňoch teda bude tu veľa debát, veľa vystúpení, veľa kritiky smerom ku ministrovi financií, samozrejme, ku konsolidačnému balíčku.
Ale teraz využijem presne opačne, ja si vždy ctím, že keď je čo pochváliť, tak to pochválim, a to urobím práve teraz. Minister spomínal tú medzištátnu aktivitu prepojenia viacerých finančných trhov, nebudem teda opakovať všetky tie krajiny. Skutočne to je niečo, čo je veľmi zásadná vec, veľmi dobrá vec. Som presvedčený, že to skutočne pomôže aj slovenskému kapitálovému trhu. Ja to normálne že poviem, aj v danej situácii proste je, keď sa spoja proste správni ľudia z rôznych krajín, je možné robiť aj skutočne dobré veci, skutočne koncepčné veci, robiť ich správnym spôsobom, ich, skutočne ich prejsť so všetkými pripomienkami a jednoducho aj so správnym výsledkom.
Takže v podstate dôvodom tohto môjho krátkeho vystúpenia je skutočne pochvala či už ministrovi financií, alebo celému ministerstvu financií, samozrejme, aj burze cenných papierov a všetkým všetkým ďalším organizáciám, ktoré sa podieľali na tomto veľmi dôležitom riešení.
Takže toľko, skutočne že je to taká lastovička, že dajú sa veci stále robiť aj dobre a skutočne toto konkrétne môže pomôcť aj Slovensku a v podstate aj viacerým malým krajinám.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Mažgút, ja mám teda len jednu otázku k vášmu vystúpeniu, že či teda slová Winstona Churchilla platia len pre hnutie PS, teda tie slová o nepriateľoch, smrteľných nepriateľoch a straníckych kolegoch, alebo teda či by mohli platiť aj pre stranu SMER - SSD.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Kolega Janko Horecký, dobre hovoríš o tom, že vlastne naša ústava sa dá meniť relatívne jednoducho. U nás stačí teda tri pätiny v jednom momente. Krajiny, kde treba dve tretiny, čo by u nás znamenalo 100 potrebných hlasov alebo teda potvrdzovanie cez dve volebné obdobia, potrebujú ďaleko väčší a skutočný konsenzus krížom cez politické spektrum, teda aj v plynúcom čase.
Rozumiem tvojej obhajobe, že KDH je opozícia. Áno, pekne si to vysvetlil na príklade vládnej krízy v zime a som presvedčený, že vieš, prečo to hovoríš, lebo je to tak, že nie je jedno, s kým sa spolupracuje, s kým sa mení ústava. Pretože, tak ako zima jasne ukázala, že KDH je opozičná strana, tak toto hlasovanie s opozíciou ukáže opak.
Vo faktickej nedokážem rozobrať detaily samotného návrhu, ale dôležitý je hlavne celok. A celok ja vnímam takto. Robert Fico jasne koketuje s autoritárskymi režimami a s autoritárskym spôsobom vládnutia. Jeho fascinácia takýmito autoritárskymi režimami je zrejmá, no a toto je návrh zmeny ústavy, ktorý umožňuje alebo povedzme smeruje viac k autoritárskemu štýlu než ku zvyšovaniu miery slobody.
No a ja som si vždy na KDH cenil a stále si cením, že teda vaši predchodcovia bojovali proti totalite. Prosím, pokračujte v tejto cennej tradícii, nespreneverte sa jej, pretože boj proti totalite je aj pre mňa značkou a pečaťou KDH.
Podľa mňa pre Slovensko jednoznačne platí, že sloboda je predpokladom úspechu a rozvoja našej krajiny, autoritárstvo reprezentuje úpadok a izoláciu.