Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

27.6.2024 o 18:43 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 27.6.2024 18:43 - 18:43 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo dňa 27. júna 2024, opakovaná voľba.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 141 hlasovacích lístkov.
Teda na opakovanej voľbe bolo prítomných 141 poslancov.
Po vykonaní hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu v opakovanej voľbe kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Zo 141 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné a 137 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za pána Antona Duláka hlasovalo za 0, proti 4, zdržalo sa 133 poslancov.
Za pani Martinu Jánošíkovú za 43, proti 3, zdržalo sa 91 poslancov.
Za pani Michaelu Královú za 1, proti 34, zdržalo sa 102 poslancov.
Za pani Zuzanu Pitoňákovú hlasovalo za 10, proti 4, zdržalo sa 121 poslancov.
Za pani Líviu Trelovú hlasovalo za 1, proti 5, zdržalo sa 131 poslancov.
Na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní v opakovanej voľbe nebol zvolený ani jeden z navrhovaných kandidátov.
Keďže nebol zvolený potrebný počet kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, vykoná sa nová voľba.
Zároveň overovatelia poverili svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2024 10:59 - 10:59 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Čiže mám to chápať, že pani Vaľová navrhuje zdaňovať dôchodky, to by možno bolo dobré aj zapísať, to by teda bolo zvláštne a zrovna teda zo strany SMER.
Ale inak, pani Vaľová, ďakujem pekne každopádne za faktickú. Som rád, že teda ste povedali, ale takto, že brať chudobným a pomáhať bohatým, to je určitá forma morálneho hazardu. A jednoducho, áno, na sladených nápojoch sa zložia skôr chudobní, a tie isté peniaze dáte na podporu hypoték, čo dáte teda skutočne, že, že bohatším. No takto, takto to je.
No a potom, keď, som rád inak, že ste spomenuli aj tú Sociálnu poisťovňu, lebo smeruje k absolútnej neurdržateľnosti. Ešte v roku 2022 bola dofinancovaná asi 103 mil. eur, to znamená, že jej hospodárenie bolo udržateľné a vyvážené. V roku 2023 to už bolo asi 1,1 mld. V roku 2024 bolo rozpočtovaných 1,6 mld. dofinancovania, to znamená, peniaze, ktoré chýbajú, o ktoré viacej vyplatí na dôchodkoch, ako vyberie Sociálna poisťovňa, dnes už je to zmenené na 2,5 mld. eur. A na budúci rok to nebude menej.
0Pani Vaľová, to mi len prezraďte, ako toto dokážete ufinancovať. Proste, to ja viem, že Sociálna poisťovňa sa usmeje, joj, chýba nám, však nám doplnia zo štátneho rozpočtu. Ale pán minister sa neusmeje, lebo on ich musí požičať a musí zaplatiť ešte aj úroky, a akože fakt má toho, akože plnú hlavu smútku, pretože aj požičiavame si najviac v histórii. Fakt neurdržateľne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.6.2024 10:43 - 10:54 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no máme tu ďalší zo série zákonov, ktoré idú problémy štátu s verejnými financiami preniesť na občanov Slovenska. Štátu chýbajú peniaze, chýbajú mu teda aj v prvom rade preto, že nielenže na sebe nešetrí, že nekonsoliduje na svojich výdavkoch, na svojich, na svojej efektívnosti, ale zároveň ešte vyrába nové výdavky. Tu síce prebieha debata aj pán minister hovorí, že toto, toto, ale normálne tu ešte nezaznelo to, že veď štát len pre tento rok vyrobil takmer miliardu nových výdavkov, ktoré neexistovali. Čiže nieže štát na sebe nešetrí, že štát nekonsoliduje, ale ešte opačne, vyrába nové výdavky, vyrobil ich pre tento rok, vyrobil ich pre budúci rok a potom pán minister zúfalo musí hľadať, ako ich vykryť.
No, bavíme sa o dani zo sladených nápojov. No čiže zasa je to niečo, čo tu nebolo, a zasa je uvalená nová daň na občanov. Jednoducho toto je zasa stav, kedy štát to chce nechať zaplatiť ľudí. Normálne že 100 % konsolidácie v tomto prípade je na strane občanov. A treba potom zasa povedať jednu vec, že... Aj pri týchto sladených nápojoch. Kto vypije viacej sladených nápojov? Ten robotník na stavbe, ktorý v podstate tú energiu ozaj aj potrebuje, aby zvládal tú náročnú prácu, alebo možno nejaký manažér v kancelárii? Zasa to vo finále zaplatia proste ľudia a zasa práve tí chudobnejší, tí, ktorých, práve sa im stále rozpráva, že sa im pomáha, pomáha. No nie. Hlavne sa im, hlavne sa im škodí.
Áno, aj tuná pán minister hovorí o nejakom zdravotnom aspekte, že teda má to nejaký zdravotný zmysel, zdravotný benefit, preto má význam takáto daň, ale ono si stačí prečítať samotný program stability, kde je v podstate jasne potvrdené, že jediný význam a jediný zmysel tohto zákona je získať ďalšie financie do štátneho rozpočtu. Veď ono nevymyslel pán minister koleso, vymyslel novú daň, ktorá je v rôznych krajinách sveta, v tých najrozumnejších, najvyspelejších už dokonca ju stihli aj zrušiť, pretože pochopili, že to proste nie je daň, ktorá, ktorá má zmysel.
No a ja sa, ja ešte z tohto vlastne... Teraz čo bude štát robiť? Teraz sú to teda sladené nápoje. Potom z čoho vymyslí ďalšiu novú daň? Veď aj, aj tento zákon síce hovoril o nejakých zdravotných benefitoch, ale to prvé jeho, prvá jeho verzia, ktorá bola teda posunutá do medzirezortného pripomienkového konania, to bol skôr, to bola skôr daň zo zdravého životného štýlu. Boli tam zdanené jogurtové nápoje. On to pán minister koniec koncov aj spomenul. Jogurtové nápoje, výživové doplnky pri... doplnky pre športovcov, dokonca dojčenská výživa pre, pre dojčence, pre deti. Toto všetko vlastne tam bolo zdanené. Našťastie, aj teda, aj na náš tlak toto odtiaľ zmizlo. Ale to vôbec nevylepšuje alebo nejak, nejak zásadne nezlepšuje ten zákon. Stále je to niečo, čo musia zaplatiť ľudia, a jednoducho štát získa príjmy. Ale, tak ako som povedal, tie naše problémy sú s výdavkami. To, že to prekryjete s príjmami, to je len dočasu, navyše sú aj tak príliš malé na to, aby to pomohlo, a za druhé keď sa nebudú riešiť výdavky, tak ten problém bude znova a znova tu bude pán minister sedieť. Čo ešte zdaním? A dá to, áno, dá to aj v tom skrátenom konaní, veď to aj pán minister potvrdil. V podstate už s plynúcim časom moc iných možností už ani nemá, ale akože takto sa to skutočne nedá.
Možno by som, možno by som to ukázal tak, že tieto príjmy, ktoré teda pre budúci rok chce takto vláda získať, sú fakt menšie ako 100 mil. eur, čo je z pohľadu tej potrebnej 1,4 mld. fakt že kvapka v mori.
A tu pán minister hovorí, že my nehovoríme, že ako inak by sa to dalo dosiahnuť. Ale hovoríme. A ja poviem aj teraz. Vôbec keď si zoberieme, hneď po voľbách no plnili sa, plnili sa predvolebné sľuby a urobila sa pomoc s hypotékami. To je inak presne rovnakých 85 mil., čo sa získa z tých sladených nápojov, takže vlastne pomôže sa tým bohatším ľuďom, veď keď majú hypotéku, najprv museli mať príjmy a všetko, aby tú hypotéku dostali, a jednoducho tým pomôžete a zložia sa na to v podstate tí stavbári, ktorí teda vypijú tých sladených nápojov hodne. Akože na čo je, na čo je toto, toto dobré? (Reakcie z pléna.)
No ešte raz, pani kolegyňa. Vyrábate si nové výdavky a potom zúfalo hľadáte, hľadáte, ako ich, ako ich naplniť. Možno by bolo dobré fakt počúvať odborníkov. Jedna vec je plnenie predvolebných sľubov, druhá vec je, že... Viete, čo ste urobili s tými hypotékami? Urobili ste to, kde Národná banka práve o finančnej stabilite jasne povedala, že situácia s hypotékami je najstabilnejšia v slovenskej histórii, že percento nesplácania je najnižšie v histórii, že to proste tak nikdy nebolo. Navyše prestali rásť úroky, dokonca už aj klesajú – a vy ste vymysleli zákon za 85 mil., kde treba pomáhať. Akože no netreba. Toto normálne že nebolo treba a nemuseli ste minúť 85 mil., ktoré sa úplne míňajú účinku, a nemuseli ste možno vyrábať daň zo sladených nápojov. Jednoducho fakt akože to je... Čo je na tom sociálne, keď sa pozbierajú chudobnejší a pomôže sa z toho bohatším? Pani Vaľová, čo je na tom sociálne? (Reakcia z pléna.) Budem sa tešiť, budem sa tešiť. Takže keď, keď treba šetriť, tak treba šetriť. Akože netreba vymýšľať takéto veci.
Takisto aj, aj ďalšie výdavky. Ja ako, ja tu, poviem to aj tu. Jasné, aj ja si vážim dôchodcov, mali to ťažké a špeciálne starodôchodcovia majú malé dôchodky. Ale teraz ten vyrobený, vyrobený 13. dôchodok, to je inak pre tento rok 830 mil. eur a pre budúci rok je to už cez 900. Čiže keď pán minister hovorí, že ako by našiel, ako by našiel 1,4 mld., no možno tak, že bolo treba pomôcť tým dôchodcom, ktorí to nutne potrebujú, v miere, v akej si to krajina vie dovoliť, a nepodporovať proste, ja neviem, sú dôchodcovia s fakt veľkým dôchodkom a pridáte im 600 euro. A proste tam je to ale zase raz nesociálne, lebo doterajšia situácia bola, že tým dôchodcom s malými príjmami ste pridávali 300, správne, lebo však tí to najviac potrebujú, a dôchodcovia s veľkými príjmami dostali 50. To bolo pôvodné nastavenie 13. dôchodku ako sociálnej dávky. Sociálne. Úplne to podpíšem, tomu, kto potrebuje najviac, pridajme, a tomu, kto má dosť, netreba. Hlavne na to nemáme, nie sme Švajčiarsko.
Viete, ako ste to vy robili? Vy robili ste to tak, že teraz pridáte vlastne len 300, 300 plus 300 tomu najchudobnejšiemu, ale 550 pridáte tomu najbohatšiemu. Čo je na tom sociálne? Stačilo to neurobiť a nemusel by tu pán minister plakať, že nemá odkiaľ zobrať peniaze! (Reakcia z pléna.)
Ja sakra viem, jak je ťažké 1,4 mld. ušetriť, v tom sa absolútne zhodneme. Je to ťažké. Ono je to ťažké aj ušetriť, aj vybrať, aj požičať, čokoľvek. A navyše stále je to len kvapka v mori. Dnes, ku dnešku máme deficit 5,4 mld. eur, 5,4 mld. eur! Ešte neni pol roka. Ešte neni pol roka. Celoročný mal byť 7,6. Tak čo bude v tom druhom? Ako sa ten druhý zvládne iba s 2 mld. deficitu, keď za prvý sa vyrobilo, vyrobilo skoro šesť? To jak bude fungovať? Proste to, akože takto to fakt nejde.
K tomu poviem a už som to dneska hovoril, ale sedí tu viacej ľudí, viete, hovorili ste, kolegovia, že to budete robiť lepšie ako, ako predchodcovia. Dalo sa, však nebolo to dobré, ja som tu stál a kritizoval som aj v minulom období, ešte aj predtým inak, keď bol ešte pán minister, ale ste hovorili, že to budete robiť lepšie. Ale ako lepšie, keď...? Pani Vaľová, neodchádzajte. Zostaňte. Veď čo zle hovorím? (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) Okej.
No každopádne Slovensko si v prvej polovici roka požičalo historicky najviac, 10 mld. sme si požičali za jednu polovicu roka. V pláne je ešte ďalšie dve, 12 mld. za jeden jediný rok! Akože to, to sú proste fakt že také, také čísla, že to táto daň, ktorá vie priniesť tých 85 mil. eur, je skutočne len kvapka v mori. A to sa, môžte robiť čokoľvek, proste toto sa fakt akože nedá vybrať od ľudí, aj keď sa čokoľvek urobí, proste to, ani neviem, ako si to fakt chce pán minister predstaviť. Ale každopádne... A to ešte sa raz vrátim k tým hypotékam.
Veď v situácii, keď ten, kto sa v tom najviac vyzná, Národná banka, hovorí, že situácia je najlepšia, nesplácanie hypoték je najnižšie, úroky prestali rásť, dokonca klesajú, tak tam sa ide využiť 85 mil. Načo? Veď toto nebolo treba urobiť a nemuseli ste, nemuseli ste hľadať a zvyšovať ďalšie a ďalšie dane.
Každopádne neviem, či budeme jediní, alebo akokoľvek, ale jasne hovorím, že strana SaS nepodporí zvyšovanie daní. My sme proti zvyšovaniu daní.
A toto je daň, ktorá je absolútne nezmyselná. Už som to, zopakujem to, vyspelé krajiny, ktoré ju aj kedysi v minulosti zaviedli, už ju zrušili alebo ju plánujú zrušiť. Jednoducho jasne budeme proti.
Ešte sa obrátim na pána spravodajcu a podávam návrh, aby sa Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.6.2024 9:46 - 9:59 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, a začnem zrovna, zrovna zase ešte pochvalou. Myslím si, že to zmenšenie kolkových známok je, áno, dlho, dlho sa o to výrobcovia cigariet teda snažili, proste dáva to zmysel, je to jednoduchšie. Ale hlavne aby to bolo jasné každému, že už je toľko rôznych upozornení na tých kartičkách a toľko rôznych zákonných, že teda to škodí a že, ja neviem, proste že to teda aj prírode, aj človeku, že už normálne nevedeli výrobcovia splniť všetky zákonné požiadavky a zároveň tam vlastne dať tú kontrolnú známku, tak aby proste boli všetky, všetky zákonné nariadenia splnené. Fakt ja som sa snažil nejaký čas v minulom volebnom období, stále to nešlo nešlo, čiže ak to teraz ide, hovorím, takisto som, som veľmi rád, už len teda aby to celé zároveň bolo aj s tým systémom aj efektívne obstarané a celé aby to teda bolo aj finančne zmysluplné. Ale každopádne tuto určite pochvala, ale hovorím, že je to také, že už to dávno malo byť, ale lepšie neskôr ako, ako vôbec, pretože boli výrobcovia vystavení do situácie, že z titulu veľkosti krabičky buď tam mohli mať krabičku väčšiu a mať v nej vzduch, čo by zasa bolo proste ani nie dobré pre prírodu, ani pre nič, alebo teda, bola teda cesta znížiť tú známku, aby sa to tam celé vošlo. Takže super, ak sa toto vyrieši, výborne.
Takisto áno, veď svet sa hýbe, keď počúvame tých mladých – a žuvák a elektronická cigareta a hento, toto – ja ako nefajčiar pomaly ani neviem, o čom rozprávajú, ale jednoducho áno, máme systém toho, že teda tabakové výrobky zdaňujeme spotrebnou daňou, síce to moc nepomáha na to, aby sa nefajčilo, ale teda prináša to štátu peniaze. A povedzme teda, aspoň teda toto je tá výhoda, ale už som aj ja presvedčený, že tie nové, nové riešenia treba do nejakej miery, samozrejme, zdaniť. Proste tak to je, s týmto, s týmto takisto sa dá súhlasiť.
No zároveň ale teda aktuálny návrh zákona už prináša aj daňové kalendáre na všetky ostatné tabakové, alebo na všetky tabakové výrobky aj tie, aj tie teda staré kategórie. A, samozrejme, aj tu vnímam, že teda nejak prebieha inflácia, že teda z času na čas tie dane, keď sa po nejakej, po nejakej dobe zvýšia o infláciu, tak je to, je skôr valorizácia ako zvyšovanie daní, aj to sa dá pochopiť.
Len tu chcem veľmi upozorniť ministerstvo financií, že treba dávať pozor, lebo, samozrejme, každá tá daň, aj povedzme nejaká takáto na negatívne externality, ktorá povedzme je akceptovaná, má svoju správnu výšku a už proste nad nejakú výšku je už potom kontraproduktívna. Vieme si predstaviť prečo, pretože ak je tá daň príliš vysoká, tak je či už čierna výroba, alebo pašovanie, čo, samozrejme, znižuje štátu príjmy, zároveň je tam proste riziko aj rôznych nebezpečných situácií pre samotných spotrebiteľov, vytvára to šedú ekonomiku vôbec aj so všetkými tými ďalšími následnosťami, rôzne mafiánske skupiny a tieto veci, čiže toto je jedna vec, prečo štát musí veľmi, veľmi vážiť výšku spotrebných daní aj pri tabakových výrobkoch.
A potom je tu, samozrejme, ešte jeden pohľad a to je taký ten, že buďme chytrejší ako ostatní, a toto skúsim, alebo bolo by dobré, keby sme boli chytrejší ako ostatní, a toto skúsim demonštrovať na prípade z Česka, nemôžem ukázať graf, bohužiaľ, ale tak to nejak skúsim popísať.
Česko sa tiež nejaké roky dozadu rozhodlo, že teda zvýši, zvýši tieto daňové sadzby na spotrebnú daň, a tá situácia predtým bola taká, že teda bola relatívne nižšia, a či už všetci Rakušáci, všetci Nemci, alebo teda kopa z nich si chodili kupovať cigarety do Česka. No a, samozrejme, fajčilo sa v Nemecku, ale príjmy malo Česko. No Česko sa rozhodlo, teda však jasné, budeme mať vyššie dane, budú vyššie príjmy. No ono to tak nefunguje, keď sa to prestrelí. Realita je tá, že výrazne zdvihli sadzby a ten výsledok je, že počas ďalších troch rokov nezískali nič navyše. Po troch rokoch sa to ledva-ledva vrátilo na tú pôvodnú úroveň. Dalo by sa povedať hurá, ľudia prestali fajčiť. No neprestali. Akurát prestali chodiť rakúski spotrebitelia, nemeckí spotrebitelia, no a jednoducho výsledok bol ten, že síce sadzby boli vyššie, ale český štát, české verejné financie neprišli s žiadnym vyšším príjmom.
Toto je dôležité aj, aj v tom slovenskom vyjadrení, aj my by sme mohli kľudne profitovať, ja som to minulý týždeň rozprával pri benzíne a nafte, aj tuto by sa to dalo, proste mať rozumné daňové sadzby, tak môžu proste Rakúšania si chodiť ku nám cigarety kupovať, ale aj ďalšie krajiny. Skutočne že aj v takýchto veciach, možno sa to nezdá, ale aj tuto prebieha konkurencia medzi susednými krajinami a no dá sa získať viac peňazí aj tak, že to vedia zaplatiť vlastne teda cudzinci, hej, čo, tak poviem, že je v celku chytré, a dalo by sa to aj takto. Čiže toto je toto je minimálne na zváženie. A skutočne teda verím, dúfam, akokoľvek to nazvať, že ministerstvo financií teda tie daňové sadzby nejak trafilo, no, uvidíme.
No, samozrejme, som takisto rád, že aj tento zákon ide štandardným legislatívnym procesom, ja viem, že je to smutné, že to nakoniec človek musí, takéto niečo chváliť, lebo však to by mal byť úplný štandard, hej, že teda všetky zákony idú štandardným legislatívnym procesom, medzirezortným pripomienkovým, rozporovými, ale teda vieme a vidíme, že je toľko skrátených rôznych, že, normálne že si považujem za povinnosť že pochváliť, že teda ide to štandardne. Áno, ide to tiež štandardne aj preto, lebo bolo jasne povedané Ústavným súdom, že ťažko môže v skrátenom legislatívnom konaní byť stanovovaná sadzba daňového kalendára na rok ’26 a ’27. Čiže najprv bolo treba urobiť zbytočnú chybu, aby to potom išlo, išlo už štandardne, ale budiž. Dobre, akože lepšie je ísť proste neskôr, ale správnym spôsobom ako vôbec. Takže kvitujem aj to, že to teda ide takto.
No ale zároveň teda máme tu tieto dane z tabaku, ktoré pre budúci rok je to možno... Koľko? Tak do 20 mil., potom trošku viacej, proste relatívne málo z toho získa štát. Máme tu, v ďalšom bode bude daň zo sladených nápojov, takisto je to, proste dobre, možno 80 mil., nech je to pre budúci rok 100 mil. Oba tieto zákony idú v štandardnom legislatívnom procese, super.
Ale, a to ale je to, že potrebuje Slovensko nejaký ten úzus je, na tom sa asi zhodneme, že v tom budúcom roku skonsolidovať asi 1,4, možno 1,5 mld. eur. A tak ma v podstate desí, že tá moja pochvala aj tak vyznie do prázdna, pretože 100 mil. ide štandardne, a trošku sa tak desím, že ako pôjde ten zvyšok. Či to zasa bude lex konsolidácia v polovici decembra, kde to potom zasa sa všetko pozvyšuje, alebo či to bude dépeháčka, alebo čokoľvek. Ale zasa len vidíme ten proces, ako dlho to trvá, a vidíme, že nič iné nevidíme alebo málo iného vidíme, a na toto chcem aj tu upozorniť, že bolo by dobré ukázať ľudom už, teda ako si teda ten štát predstavuje tú konsolidáciu v budúcom roku.
No a zároveň by som tu aj pri tomto chcel upozorniť, že aj toto, áno, aj ja som povedal, že tá spotrebná daň má nejaký svoj zmysel, ale treba na rovinu zasa povedať, že toto je stopercentné platenie konsolidácie občanom. A zasa je to také, že, ja nemám štatistiky, ale tak si nejak myslím, že zasa tí chudobnejší ľudia nejak fajčia viac než, proste než ľudia bohatší, alebo teda tí sa starajú o to svoje zdravie menej ako, ako ľudia, ktorí to vnímajú, no každopádne výsledok je ten, že áno, vládna koalícia to z veľkej časti nechá zaplatiť aj svojich voličov. Čiže štát nešetrí na sebe, žiadny taký návrh tu nemáme, proste platia to ľudia, toto som ešte chcel upozorniť o tomto zákone, platí to aj, a budem o tom hovoriť aj pre budúci.
Možno ešte tu spomeniem, že len aby sme vnímali, že prečo tu o tom hovoríme a prečo sa teda skutočne aj s pánom ministrom, predpokladám, zhodneme na potrebe konsolidácie, hovoríme o budúcom roku, ale pozrime sa na to, ako to vyzerá aktuálne.
Pre tento rok máme stanovených cca 7,6 mld. deficitu štátneho rozpočtu, a keď sa pozrieme teraz na aktuálny hotovostný stav, a môžme aj 100 razy hovoriť, že áno, je to len aktuálny stav, tak tam vidíme, že ku včerajšku to bolo nejakých, sme v deficitne asi v 5,35 mld. eur z plánovaných celoročných 7,6 mld. Čiže ak nenájde nejaký svätý grál minister financií v druhom polroku, ak sa nestane nejaký zázrak z môjho pohľadu, tak, tak potreba konsolidácie bude témou ešte aj pre tento rok, alebo teda potom to zadlženie stúpne výrazne a skôr to smeruje k tomu výraznému stúpnutiu zadlženia, keďže, a to je zase raz, bohužiaľ, historický rekord, za prvý polrok, ktorý ešte neskončil, ARDAL, Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, si požičala už 10 mld. eur. Nikdy si Slovensko za polroka nepožičalo takúto sumu. Ich plán je asi ešte 2 mld. v druhom polroku. Ono to tak je, že ten prvý polrok je vždy silnejší v tom požičiavaní, to je oukej, ale teda proste si Slovensko požičia tento rok 12 mld. na splátky starého dlhu, na splátky nového dlhu. Čiže tá situácia bude náročná, bude ťažká.
A ja to poviem tak, že áno, aj predchádzajúca vláda robila deficity, a nie malé, a tu som stál a tu som to kritizoval, ale tak táto koalícia to chcela robiť lepšie, tak len tak zatiaľ to moc lepšie nevyzerá a myslím, že tak, ako ten čas plynie, tak prosím, aspoň teda čím skôr treba fakt ľuďom povedať, čo ich čaká, aby to zasa nebolo vianočné prekvapenie, a zároveň, a to by som chcel poprosiť všetkých, že konsolidácia by mala byť to isté, čo my doma spravíme, keď nám chýbajú peniaze. Proste šetriť na výdavkoch, na tých svojich.
To znamená v tomto prípade, že štát by mal šetriť na svojich výdavkoch, na... áno, asi aj na, nieže asi, ale áno, aj na množstve úradníkov, na efektívnosti obstarávania, na, na proste všetkých týchto ďalších veciach. Takisto aj na tom, aby, aby pomoc bola cielená tomu, komu potrebuje, a nielen vymýšľať stále ďalšie a ďalšie zákony, kde je vlastne tie potrebné peniaze zaplatia ľudia. Ten problém je v tom, že ten problém my máme na strane výdavkov. Tie sú príliš veľké, čiže je jedno, koľko takýchto rôznych zákonov sa vymyslí, ten problém to len prekryje a ten problém niekedy skôr, niekedy neskôr vybublá znova.
Pokiaľ sa štát nepozrie na svoje výdavky a ich riadenie, tak budeme mať problém aj dnes, aj zajtra, aj budúci rok a aj v ’26., aj v ’27., ale to sa budeme baviť pri programe stability.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.6.2024 9:33 - 9:40 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no, máme pred sebou obrovské nariadenia MiCA a je to prvým európskym komplexným harmonizovaným rámcom pre trhy s kryptoaktívami, ktorým sa upravuje ponúkanie kryptoaktív verejnosti, ustanovujú sa osobitné pravidlá pre kryptoaktíva a súvisiace služby a činnosti.
Poskytovatelia služieb sú súvisiaci s kryptoaktívami, budú po novom licencovanými subjektami, ktorých teda bude licencovať Národná banka, tak ako aj pán minister uvádzal.
Hoci teda nariadenie MiCA bude priamo účinné, návrh zákona obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré sú nevyhnutné k harmonizácii slovenského právneho poriadku s týmto nariadením. Štandardný stav, jasné. Napríklad je potrebné ustanoviť orgán dohľadu, ktorý bude dohliadať na dodržiavanie ustanovených povinností podľa nariadenia MiCA, a týmto príslušným orgánom s potrebnými právomocami bude už spomínaná Národná banka Slovenska, ktorá bude v súlade s nariadením MiCA oprávnená udeľovať povolenie emitentom tokenov naviazaných na aktíva a poskytovateľom služieb kryptoaktív. Takisto Národná banka Slovenska bude oprávnená udeľovať sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia.
Cieľom niektorých ďalších ustanovení návrhu zákona týkajúcich sa napríklad rezervy aktív vydavateľov tokenov naviazaných na aktíva alebo tokenov elektronických peňazí je teda hladká aplikácia nariadenia MiCA v Slovenskej republike.
Je to zložité, komplexné nariadenie. Je to niečo nové aj na území teda celej Európskej únie, aj Slovenska. A úplne úprimne poviem, že nedokážem presne zhodnotiť, čo toto nariadenie Európskej únii a, samozrejme, aj Slovensku prinesie.
Som presvedčený, že na jednej strane Európska štandardizácia určite prinesie aj pozitíva, samozrejme, vždy je dobré, keď majú procesy nejaké svoje štandardné postupy. No ale zároveň sa, a poviem to tiež úprimne, obávam, aj takej tej klasickej európskej preregulovanosti, ktorá môže priniesť ďalšie zníženie atraktivity Európskej únie pri týchto moderných formách investícií, napríklad oproti USA alebo aj iným krajinám, ktoré fakt v tomto vidia tiež budúcnosť. Samozrejme, ako to reálne bude, to ukáže budúcnosť. Myslím si, že aj ďaleko múdrejší ľudia ako ja to dnes ešte nevedia úplne presne vyhodnotiť a fakt to ukáže až tá aplikačná prax.
No, čo však viem úplne jasne, je, že vláda zrušením zvýhodneného zdaňovania kryptomien dosiahla pravý opak, ktorá, ktorý teda pri tom zrušení sledovala. Možno si pamätáte, že už bolo schválené výrazné zníženie zdaňovanie kryptomien, ktoré už len čakalo vlastne, aby od 1. 4. začalo byť účinné, ale v lex konsolidácia vlastne popri teda kope iných konsolidačných opatrení bolo, bol teda ten návrh zákona predchádzajúcej vlády zrušený. Len veľmi jednoducho, o čo sa jednalo.
Pôvodne a, bohužiaľ, je to aj teraz, bolo zdaňovanie kryptomien buď teda 19, alebo 25 % podľa toho, do akej kategórie fyzická osoba patrí, a takisto sa teda pri zdaňovaní ešte uplatňoval aj 14-percentný zdravotný odvod, teraz asi pravdepodobne už 15-percentný. Takže toto je zdanenie, ktoré, samozrejme, nikto z týchto moderných nomádov nebude riešiť na Slovensku, a tak to aj je skutočne tie čísla možno, možno kolegovci z MF povedia presnejšie, ale sú veľmi blízke nule a boli aj v tom ’22., aj v tom ’23., hej. A som presvedčený, že tým znížením, ktoré sme urobili, že by vlastne boli kryptomeny zdaňované úrovňou dane z dividend, to znamená 7 %, alebo v podstate, keby to bolo zostalo po novom, 10 %, že by skutočne štát prišiel ku nejakým dodatočným zdrojom.
Prečo je to tak? Veľmi jednoducho, tu ani netreba nejaké zásadné analýzy, keďže tie príjmy pri tom drakonickom zdanení boli veľmi nízke, tak vlastne ťažko, keď už niečo blízke nule, už to asi menšie byť nemôže. Čiže som presvedčený, že štát by bol získal dodatočné peniaze, ministerstvo financií by získalo dodatočné peniaze, a vlastne keby sa nebolo chytalo toho, toho, toho platného nariadenia, tak by vlastne pre štát bolo lepšie. Zároveň by, samozrejme, bolo lepšie aj pre, pre daňovníkov, ktorí by spokojne svoje zisky, ktoré, ktoré z kryptomien mali, zdanili. Dokonca už boli aj informácie, že aj rôzni proste českí občania si chceli proste na Slovensku urobiť svoj daňový domicil a proste jednoducho fungovať tu, keďže skutočne to zdanenie by bolo bývalo veľmi konkurencieschopné. No škoda je, že sa to tak nestalo. Dnes by sme k tomu teda už mali aj nejakú, nejakú, nejaké toto nariadenie.
Bohužiaľ, realita je tá, že aj to samotné môže byť sebelepšie, sebalepšia smernica MiCA, ale pokiaľ proste to zdaňovanie bude takto drakonické, ja poviem, je to drakonické, tak jednoducho aj tak nerozbehneme toto odvetvie tu na Slovensku a je to škoda. Ako som už spomínal, to sú fakt mladí ľudia, ktorí sa tomu venujú, aj ich voláme nomádi, proste oni jednoducho vnímajú ten svet, vedia, kde čo, kde čo funguje, a zasa hrozí, že jednoducho proste odídu. Budeme mať fajn reguláciu, rovnakú ako v Európe, ale jednoducho nájdu títo mladí ľudia, nájdu proste krajinu, kde budú spokojne žiť a kde to teda zdania rozumnejšou daňou. Čiže toto je tá moja výhrada a toto som chcel vlastne pri príležitosti tejto, tejto MiCA smernice proste spomenúť.
Toto, toto je fakt, fakt veľká, veľká škoda a stále som presvedčený, pardon, nie smernica, ale nariadenie MiCA, stále som presvedčený, že by sa mohlo, mohol pán minister zamyslieť a stále by ešte tuto mohli urobiť úpravy smerom k nižšiemu zdaneniu, pretože to, to, čo platilo aj vlani, aj my keď sme prijímali, to platí aj teraz. Tie príjmy aj tento roku budú, budú proste mizivé pri takomto zdanení. Stále dáva zmysel sa zamyslieť a, a skúsiť to zdaniť už akokoľvek, veď kľúče od miešačky má pán minister, ale určite nejak nižšie, rozumnejšie, ako je to dnes.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.6.2024 9:12 - 9:27 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je osobitne dôležité pre všetkých občanov Slovenska, samozrejme, aj celej Európskej únie, či už sú poistníkmi, poistenými alebo poškodenými v dôsledku dopravnej nehody. Je takisto dôležité pre samotné poisťovne, tvorí totiž, myslím si, že, výrazný segment na trhu s neživotným poistením, či už na Slovensku, alebo v celej Európskej únii.
Samozrejme, uvedené poistenie má významný vplyv aj na voľný pohyb osôb, tovaru a vozidiel, a teda aj na vnútorný trh, to vlastne tento voľný pohyb je jeden zo základných znakov Európskej únie. A je to tiež veľmi dôležité. Prečo je to tak? No, toto je v podstate európska smernica, ktorá sa fakt dotýka takmer každého. Len na Slovensku máme asi 3,5 mil. motoristov, to znamená držiteľov vodičských preukazov, veľmi podobné množstvo vozidiel, čiže skutočne toto sa týka každého. Zároveň to vychádza nejak, že každých ročne asi 20 vozidiel z tisíc sa stane účastníkom či už dopravnej nehody, alebo nejakej škodovej udalosti, to znamená, aj takto sa ľudia veľmi často stretnú s týmto zákonom. Čiže určite bolo veľmi potrebné ho teda trošku upgradnúť na aktuálnu dobu. Ako už aj pán minister povedal, cieľom návrhu zákona bola transpozícia smernice Európskeho parlamentu, a ktorou sa teda mení pôvodná smernica, ktorá, ktorá bola predtým. Nebudem čítať tie názvy.
V podstate to hodnotenie tej pôvodnej smernice ukázalo, že viac-menej funguje veľmi dobre, ale teda, samozrejme, ako čas plynie, tak sú nejaké veci, ktoré treba teda upraviť, a tieto prináša nová smernica. A v podstate boli to štyri oblasti, ktoré, kde sa teda aktuálne platný zákon mení.
Prvá oblasť je teda odškodňovanie poškodených v dôsledku nehôd v prípade, že dotknutá poisťovňa je platobne neschopná, v minimálnych, v minimálnych poistných výškach poistného krytia, v kontrole poistenia vozidiel členskými štátmi a v používaní potvrdení o minulých nárokoch na odškodnenie poistených novou poisťovňou, tak ako spomínal aj pán minister. Skutočne toto sú všetko zlepšenia, ktoré prinášajú, prinášajú zlepšenia motoristom, a, a je to fajn. Takisto sú súčasťou návrhu rôzne, rôzne legislatívne úpravy na základe podnetov, správ z aplikačnej praxe, ktorých teda cieľom, tak ako aj ministerstvo tvrdí, je tiež zlepšiť fungovanie systému povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. A takisto zvýšiť ochranu poškodených osôb v dôsledku nehody spôsobenej motorovým vozidlom.
Tiež sa pristavím pri niektorých zmenách bližšie. Myslím si, že veľmi rozumnou zmenou je vypustenie ods. 3, ktorý v praxi spôsoboval nejasnosti v spojitosti ods. 1 uvedeného ustanovenia o tom, že kedy vzniká faktická povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, či v momente, keď sa teda osoba uvedená v ods. 1 stane držiteľom, vlastníkom alebo prevádzkovateľom motorového vozidla, alebo až v momente, teda keď sa prvýkrát rozhodne použiť motorové vozidlo na verejných cestách. Osoba, a teda nový stav bude, že osoba uvedená v ods. 1 musí mať uzavreté poistenie zodpovednosti už v okamihu, kedy sa stane jeho držiteľom, vlastníkom alebo prevádzkovateľom bez ohľadu na to, kedy sa rozhodne ho prvýkrát použiť. Čiže jasné spresnenie, ktoré je dobré.
Takisto, a to už avizoval aj pán minister, ustanovuje sa povinnosť pre poisťovateľov pri uzavieraní poistných zmlúv zohľadňovať predchádzajúci škodový alebo bezškodový priebeh poistenia, na zjednodušenie kontroly a overovania škodového priebehu je dôležité, aby obsah a forma dokladov preukazujúcich škodový priebeh boli rovnaké vo všetkých členských štátoch. Okrem toho poisťovatelia, ktorí ho zohľadňujú za účelom určenej výšky poisteného, by nemali osobu, ktorá je povinná uzavrieť poistnú zmluvu, diskriminovať na základe jej štátnej príslušnosti alebo na základe členského štátu predchádzajúceho bydliska tejto osoby. Zároveň by poisťovatelia mali považovať doklad o škodovom priebehu poistenia z iného členského štátu za rovnocenný s dokladom vystaveným v Slovenskej republike a uplatňovať na klienta z iného členského štátu všetky zľavy, ktoré by boli dostupné inak k identickému domácemu klientovi, a to teda zľavy v rámci systému bonusov, resp. malusov. Čiže skutočne sme jedna Európska únia a je fajn, že tieto pravidlá sa dávajú na jednu úroveň. Zasa, veľmi dobrá zmena.
Čo mňa veľmi teší, je, že teda v súvislosti s tým, že sa nám spoločnosť pomaly, alebo možno aj rýchlo informatizuje, sa navrhuje upustiť od oznamovania vzniku škodovej udalosti písomnou formou. Myslím, že všetci máme skúsenosť, že už sa to dá, či už elektronicky nejakým formulárom, alebo telefonicky, takže teraz vlastne to sa dostáva už jasne aj do zákona, takže jasne zákon hovorí, že je možné a je to v poriadku, že ak sa takáto škodová udalosť oznámi či už telefonicky, alebo formou rôznych webových stánok, aplikácií, apiek, už čohokoľvek.
Ďalšia z rozumných zmien je úprava minimálnej výšky sumy, od ktorej je poisťovateľ povinný vrátiť poistníkovi zostávajúcu časť poistného pri zániku poistenia pred koncom poistného obdobia, toto, vieme, že funguje. Predáte vozidlo v polovici roka a následne vám alikvotnú časť poistenia poisťovňa vráti. Doteraz to bolo vlastne, že to bolo 50 Sk, už teda slovenských korún, už veľmi dávno, čo bolo teda v prepočte 1,66 eura, no a či už pri dnešných výškach poistného, ale aj vôbec administratívnych nákladoch na toto, tak sa skutočne upúšťa od tejto nízkej sumy a jasne zákon definuje, že pokiaľ je ten zostatok nižší ako päť euro, tak proste sa nemusí vracať a zároveň opačne, ak je vyšší ako päť euro, samozrejme, ho poisťovňa musí vrátiť. Čiže ďalší zjednodušujúci rozumný, rozumné ustanovenie v tomto zákone.
Takisto veľmi, ďalšia veľmi dobrá vec je, že teda touto navrhovanou úpravou sa dopĺňa povinnosť poisťovateľa informovať poistníka pred uplynutím poistného obdobia o informáciu o presnom dátume zániku povinného zmluvného poistenia. Na rozdiel od ostatných typov poisťovní v PZP táto povinnosť nebola ich posielať výzvu na úhradu poistného, od doručenia ktorej sa teda viaže zánik poistenia, alebo skôr od nedoručenia. Čiže v PZP každopádne zánik nastane automaticky v prípade nezaplatenia poistného, a to mesiac po jeho splatnosti. Ja si myslím, a teda takisto chválim zákonodarcu, že považuje za potrebné, aby bol poistník informovaný o hrozbe automatického zániku poistenia v prípade nezaplatenia poistného. Jednoducho povedané, poisťovňa vám dá vedieť, že končí vám obdobie, za ktoré ste zaplatili, tak ako to funguje pri akejkoľvek inej či už faktúre, alebo iných zmluvách, že teda treba, treba zaplatiť. Zasa veľmi dobrá zmena, ktorá pomôže, pomôže ľuďom.
Ďalšia vec, tu by som dokonca fakt veľmi pochválil a to je, že sa navrhuje vypustenie zástupcov Ministerstva financií Slovenskej republiky z kontrolnej komisie Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Na základe fungovania Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktorá združuje komerčné poisťovne, ktoré poskytujú PZP-čko, sa stráca potreba zástupcov Ministerstva financií Slovenskej republiky v jej kontrolnom orgáne. O. K. V minulosti, keď tento systém vznikal, malo to, samozrejme, opodstatnenie, ale jednoducho tak ako veci vznikajú, keď opodstatnenie majú, mali by normálne, že zanikať, keď opodstatnenie nemajú, bol to človek z ministerstva, ktorý teda musel sa tomu venovať. Predpokladám, že aj mal nejaký plat, a jednoducho proste ministerstvo z tohto vycúva, keďže systém funguje, a nie, nie je potrebné robiť takúto formu dohľadu Slovenskej kancelárii poisťovateľov. Čiže veľmi chválim. Bodaj by sme každý zákon, ktorý aj prináša nové veci, zároveň rušil také tie anachronizmy z minulosti, super.
Predkladaný zákon obsahuje takisto viacero ďalších zmien v spresnení, hlavne čo sa týka vzťahu, ale aj výplaty škody medzi poisťovateľom, poisteným, poškodeným, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov alebo poisťovateľom v likvidácii. Pán minister tiež už niečo spomínal. Fakt nie je možné sa ku všetkému tuná v rozprave vyjadrovať.
Zasa pochválim, zákon prešiel riadnym legislatívnym procesom vrátane rozporových konaní a ja to tak cítim z toho, čo počúvam a vnímam, že trochu sú nespokojní aj samotní poisťovatelia, trošku sú nespokojné aj združenia zastupujúce poškodených, a som presvedčený, že toto je asi najviac, čo sa pri zákone takéhoto typu dá dosiahnuť, že každý je trošku nespokojný, a práve preto mám nádej, že práve tento zákon by mohol byť vyvážený a, a proste dobrý.
Na záver sa však chcem pri jednom ustanovení, kde som presvedčený, že v dohľadnej dobe bude potrebná ešte ďalšia zmena tohto zákona, ktorá by vyriešila nahromadené problémy z minulosti. Navrhovanou úpravou tohto zákona sa upresňuje, zánikom akých motorových vozidiel zaniká aj ich povinné zmluvné poistenie. Povinné zmluvné poistenie v prípade zániku motorového vozidla, ktoré podlieha evidencii vozidiel, vzniká alebo zaniká až vyradením tohto vozidla z evidencie vozidiel. Toto je kľúčové.
Na druhej strane však existujú aj motorové vozidlá, napríklad niektoré aj pracovné stroje, alebo teda môžu to byť aj iné vozidlá v zmysle nového znenia § 2, ktoré nepodliehajú alebo nebudú podliehať evidencii vozidiel. Pre tieto motorové vozidlá bude ich zánik, bude ich samotný zánik dôvodom pre zánik PZP, keďže sa na ne nevzťahuje to, že musia byť vyradené z evidencie vozidiel. Čiže z tohto dôvodu zákon, predkladaný zákon presnejšie špecifikuje, na ktoré sa ten zánik PZP aplikuje z dôvodu zániku samotného vozidla a ktoré ale teda sa... zánik nastane až samotným vyradením z evidencie vozidiel. Čo sa teda totiž... čiže do budúcna, toto je spresnenie a je to fajn.
No ale čo sa, samozrejme, dialo aj v minulosti a deje sa aj teraz, že proste vlastník vozidla, a proste ktorému to vozidlo zaniklo či už fakt zničením, alebo odcudzením, alebo ho skutočne v dobrej viere dal zošrotovať, ale nesplnil si evidenčnú povinnosť v zmysle zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej prevádzke... premávke, a teda nepožiadal dopravný inšpektorát o vyradenie vozidla z evidencie vozidiel.
No, čiže čo sa stalo? Vozidlo už fyzicky nie je, ale stále je evidované ako vozidlo, ktoré vlastne je, keďže nebolo vyradené z evidencie, a teda nemá zaplatené PZP. No a teda ten nový stav zabráni v kumulovaniu nových nepoistených vozidiel, alebo nie nových, ale proste tých ďalších, ale z minulosti, a to je ten problém, ktorý bude treba riešiť v blízkej budúcnosti, je, že asi 300-tisíc vozidiel podľa evidenčných údajov jednoducho nemá zaplatené PZP, čo je asi 8 % z celkového počtu vozidiel, čo je, samozrejme, že obrovsky veľa, a taký ten prvý pohľad je, že wau, že takmer každé desiate vozidlo nemá zaplatené PZP. To je, samozrejme, veľký problém. Je to problém našťastie nie až tak veľký, lebo z tých 300-tisíc vozidiel po tých cestách už veľká väčšina nejazdí. Sú to totižto tie vozidlá, ktoré sú odstavené v záhrade alebo boli zošrotované, alebo boli zničené pri nehode, len si ten ich vlastník nesplnil tú povinnosť, že teda mal to vozidlo odovzdať na spracovanie, dostať o tom doklad a vyradiť ho z evidencie. No a tieto vozidlá, vy ho môžte aj teraz, vlastne to vozidlo vyradiť z evidencie, len keď ho fyzicky nevlastníte, je tam poplatok alebo pokuta už akokoľvek to nazveme, 500 euro, čo, samozrejme, nikto, kto také vozidlo už nevlastní, nechce platiť, hej? Takže som presvedčený, že keďže tento zákon to nevyrieši, že v budúcnosti bude potrebné urobiť nejakú, nazvime to, generálny pardon alebo už akokoľvek, aby teda mohol, mohli ľudia, vlastníci takýchto neexistujúcich alebo, hovorím, na záhrade stojacich vozidiel, ale väčšinou ešte neexistujúcich, aby ich mohli odhlásiť z evidencie. Skutočne to urobiť fakt nejakým generálnym pardonom v zmysle, že zaplatia namiesto 500 euro tých, obyčajný poplatok, tých 33, alebo tuším teraz je 50, takže toto, toto by pomohlo, vlastne to, že to vozidlo by bolo vyradené z evidencie, samozrejme, by bolo vyradené aj z evidencie tých vozidiel, ktoré nemajú zaplatené PZP, a celé by to vlastne bolo, bolo celé čistejšie, lebo to má potom ďalšie konsekvencie.
Samozrejme, vozidlo, ktoré nie je poistené, nemá PZP-čko, ale po cestách jazdí, tak, samozrejme, potom to kryje kancelária poisťovateľov, ale, samozrejme, keď tie čísla majú veľké, tak proste je tam, je tam, zase majú pocit veľkého poplatku a takto, čiže celé, je dôležité, aby sa to vyčistilo. Nevyčistí sa to samé, keďže nikto 500 euro nebude dávať za to, aby si svoju zákonnú povinnosť splnil, čiže myslím si, že v budúcnosti, a to ani nehovorím, že to treba teraz, ale v budúcnosti to bude treba vyriešiť. Teraz máme nový zákon, treba vidieť, ako bude fungovať, a myslím si, že pri nejakej najbližšej zmene, a, samozrejme, aj v spolupráci s ministerstvom vnútra, ktorí teda majú na starosti evidenciu vozidiel, že bude potrebné nájsť či už tento, alebo nejaký iný spôsob, ktorý by týmto generálnym pardonom vlastne znížil množstvo vozidiel, ktoré sa javia ako nepoistené, ale v realite sú síce nepoistené, ale už ani neexistujú.
Záverom teda skutočne pochválim aj pána ministra, aj kolegov z ministerstva financií sediacich hore, za dobre pripravený zákon, za to, že prebehol riadnym legislatívnym procesom, a si myslím, že je to fakt technický zákon, ktorý pomáha občanom, pomáha motoristom, rieši kopu vecí a podporíme ho.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14.6.2024 13:44 - 13:46 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia náro... uznesenia NR SR k priamemu ohrozeniu čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a Plánu obnovy a odolnosti, tlač 267. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spravodajskú správu.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 279 zo 16. apríla 2024 pridelil návrh skupiny poslancov na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet, ako aj, aj ako gestorskému výboru. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet prerokoval návrh skupiny poslancov v určenej lehote a neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal potrebnú väčšinu hlasov poslancov.
Prílohou tejto spravodajskej správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu poslancov.
Ďakujem pekne, skončil som. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.6.2024 13:31 - 13:32 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem kolegynke. Presne súhlasím s každým slovom, ktoré povedala, a už len doplním, presne tak, ich zdravotná poisťovňa tú registráciu drží, neruší ju okamžite, a takisto ani daňový úrad, takisto proste človek tam je evidovaný ako zamestnávateľ, i keď proste nemá zamestnanca. Čiže vedia to bez problémov ostatné inštitúcie. Ak tento zákon prejde, bude to vlastne rozumne vnímať a vedieť aj Sociálna poisťovňa. Takto jednoduché to je.
Ešte raz ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 14.6.2024 13:25 - 13:29 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis


-----------------------------------------

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Takže... a ja začnem politikou. Zasa, kolegovci z vládnej koalície, prosím, zasa, technický návrh zákona, žiadna politika, ideme odstrániť zasa jednu nezmyselnú vec. Zasa ani neviem, kto ju tam kedy dal, ale bude dobré, ak by tam nebola, takže ak by sa dala nájsť podpora na posunutie do druhého čítania, bol by som veľmi rád. O čo ide?
Dnes máme situáciu takú, že ak, a to sa týka malých podnikateľov, malých firmičiek, že ak podnikateľ zamestnáva posledného zamestnanca a ten, teda toho prepustil alebo odišiel, tak Sociálna poisťovňa automaticky ho proste vyradí z databázy ako zamestnávateľa. Toto sa deje automaticky, s týmto teda proste podnikateľ nemá žiadny problém. To je okej, hej? Ale, viete, malá firmička s jedným zamestnancom, no odišiel vám. Vy viete, že za týždeň vlastne prijmete nového už, nájdete ho alebo už ho máte, len ešte nevie nastúpiť, a teda vy sa musíte znova prihlásiť ako zamestnávateľ, lebo vám to vlastne systém automaticky zrušil, a, samozrejme, prihlásiť zamestnanca. Toto sa môže opakovať, veď však koľko razy sa stane, človek sa neosvedčil, po mesiaci ste sa rozhodli v rámci výpovednej lehoty odísť, bum! Systém zasa automaticky zruší túto firmičku ako zamestnávateľa, ale vy zasa viete, že budete zúrivo hľadať zamestnanca, ktorý zasa niekedy nastúpi. No, je to jednoducho, je to jednoducho byrokracia, ktorá je zbytočná, pretože napríklad v Sociálnej poisť... pardon, v zdravotnej poisťovni, tam to vie fungovať, vy ste ako zamestnávateľ nejaké obdobie, aj keď nezamestnávate konkrétne teraz.
Čiže ten návrh je veľmi jednoduchý, aby sa, aby systém alebo teda Sociálna poisťovňa nevyradila takéhoto zamestnávateľa okamžite s prepustením posledného zamestnanca, ale aby tak urobila po 180 dňoch. A tým sa vlastne vyradí akékoľvek sezónne zamestnávanie, lebo však, samozrejme, je kopu podnikateľov takých, že je sám, potom zamestnáva, pretože je nejaké zberové obdobie alebo treba sadiť, akokoľvek, alebo teda tento prípad, čo som popísal, že vám odchádza-prichádza zamestnanec, jedného-dvoch, ktorých máte, a toto celé vlastne sa zjednoduší tým, že vy ako zamestnávateľ, i keď v tomto danom momente nezamestnávate zamestnanca, tak budete evidovaný v systéme Sociálnej poisťovne ako zamestnávateľ a ak ho, teda ak už ste povedzme že reálne skončili, že do pol roka nezamestnáte nikoho ďalšieho, tak vtedy vás vyradí. Samozrejme, ak zamestnáte na 183. deň, tak ten proces bude rovnaký, prihlásite sa ako zamestnávateľ a zaregistrujete zamestnanca. Ale gro, veľkú väčšinu týchto takýchto nezmyselných od registrácií a znovuregistrácií tento návrh zákona odstráni.
Myslím si, že, ja hovorím, že nie je v tom žiadna politika. Je to odstránenie byrokracie, zjednodušenie situácie pre malého podnikateľa, ktorý aj tak má milión rôznych povinností a každá takáto povinnosť ho vlastne, mu berie čas, aby sa venoval tomu, v čom je unikátny, v čom je proste odborník, čo je tým predmetom jeho, jeho podnikania, a musí namiesto toho buď úradovať, alebo musí teda zamestnávať zasa niekoho, kto to zaňho zúraduje.
Takže zasa o nejaký malý, malý krôčik k Everestu zasa zlepšíme podnikateľské prostredie, pomôžeme, pomôžeme firmám, pomôžeme našej ekonomike a, samozrejme, nielen kolegov z vládnej koalície, ale, samozrejme, aj opozičných kolegov všetkých prosím, žiadam o podporu tohto zákona.
A keď už mám fakt že posledné slovo pre dnešok (povedané s pobavením), chcem takisto aj kolegynke Simonke Petrík poďakovať, lebo zobrala spravodajcovanie za kolegov teda, ktorí tu nie sú. Takže ďakujem aj za toto.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 14.6.2024 13:23 - 13:24 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak dneska posledný návrh zákona z mojej strany.
Takže prinášame návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a predkladám ho s kolegom Vladimírom Ledeckým.
Zasa je to relatívne, nie relatívne, je to jednoduchý návrh zákona a jeho cieľom je zaviesť 180-dňovú preklenovaciu lehotu, počas ktorej by naďalej trvala registrácia zamestnávateľa v Sociálnej poisťovni, aj keď by už nezamestnával žiadneho zamestnanca.
Zasa len takto rýchlo a bližšie vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis