Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, tak, debatujeme teda o novele, vlastne každoročnej, pravidelnej novele zákona o dani z pridanej hodnoty a teda má to nejaké také tie štandardné veci a má to nejaké také špeciálne, ktorým sa venujeme viacej. Ja začnem asi vlastne zasa tým, čo bolo pridané na výbore pre financie a rozpočet, teda pozmeňujúcim návrhom, ktorý teda ide riešiť dépeháčku pre sociálne podniky. Ja som presvedčený, že napriek aj iným, iným názorom, ktoré tu zaznejú, je to dobré, aby sa to jednoducho z tých 5 %, čo bola obrovská výhoda oproti bežnej 23-percentnej dépeháčke, ide meniť teda aspoň na tých 19. Čiže nejaká výhoda tam v podstate zostáva, ale teda tá nevyváženosť bude, bude výrazne menšia. Treba povedať, že je jedno ideálne riešenie, ideálne riešenie, ktoré nemá ani nejaký zásadný význam navrhovať, ale bolo by ideálnym riešením, jedna sadzba DPH.
To je to, čo by zabránilo 99 % podvodov, alebo teda povedzme že výraznému množstvu podvodov, zjednodušilo systém, proste odstránilo takéto rôzne parametre, kde teda firma vyhráva preto, lebo jej ponuka je s 5-percentnou DPH a teda súťaží s firmou, ktorej ponuka je sociálnym podnikom, aby som bol presný, ktorá jej ho ponúka, teda je s 5-percentnou DPH a súťaží s firmou štandardnou, ktorá má teda 23-percentnú DPH. Čiže toto sú veci, ktoré jednoducho fakt škodia. Čiže ideálny stav by bola jedna sadzba DPH, suboptimálny stav je ten, že mať dve sadzby DPH. V podstate tak, ako sme to mali, že bola teda 20 a 10 %, bolo niečo, čo dávalo nejak zmysel, no. Aktuálna vláda to rozbila do režimu takého, a ja použijem znovu ten príklad, že keď idem na večeru do reštaurácie, tak je to 5 % DPH. Ak sa ponáhľam a idem si do tej reštaurácie to len zobrať a spýtajú sa ma, že teda beriem so sebou, áno, beriem so sebou, 19-percentná DPH. Ak si to nechám doviesť domov a bude mi to viesť externá donášková služba, tak to bude 23 % DPH. To sa ešte poďme baviť, či si objednám alko, nealko s rôznymi sadzbami, jednoducho takéto niečo vo finále pomáha vždy len rôznym formám podvodníkov. Nikdy, nikdy nie štátu.
Čiže ak vychádzam zasa z toho, čo som hovoril aj v minulom, teda v predchádzajúcom bode, že teda dane treba platiť a štát, ministerstvo financií a koniec koncov my všetci tu by sme mali byť teda zástancom toho, aby sa teda tie dane, za prvé, platili, ale, za druhé, to malo zmysluplný formát a zmysluplnú výšku, aby to teda dávalo celé zmysel, tak, tak jednoducho ten stav, ktorý zasa ten bol vytvorený touto vládou možno v dobrom, neviem, že teda podniky sociálne dostali 5-percentnú sadzbu, tak jednoducho vidíme, že teda vláda, a tu poviem, že našťastie, a tu sa zastanem pána ministra a pochválim ho, že teda rieši niečo, čo skutočne bolo dierou, čo skutočne bolo zneužívané a výsledky boli také, že viacej to škodilo ako teda nejakej, sociálnym podnikom a znevýhodneným občanom pomáhalo.
Takže to je, to je prvá tá oblasť, ktorej sa akoby chcem venovať. Napriek tomu hovorím, že myslím si, že aj pán kolega Dubovický to možno bude pozerať zasa z pohľadu, z pohľadu obcí, miest, že tam ten pohľad je nejaký iný, ale veď diskutujeme.
No ďalšia zásadná vec, ktorú, ktorú prináša aktuálna novela, je zavádzanie eFaktúry. A tejto téme sa chcem venovať, pretože zasa je to niečo, s čím ideme zásadne zaťažovať podnikateľský sektor. Áno, presne ten sektor, ktorý je gniavený a proste ničený konsolidáciou nezmyselnou a proste takou, ktorá fakt že brzdi ekonomický rast a toto sú zasa ďalšie veci, ktoré zasa len prinesú ďalšie veci, ktoré tak ako sú nastavené, budú viac škodiť ako pomáhať. Možno v tejto súvislosti by fakt bolo dobré si prečítať analýzu, ktorú robila rozpočtová rada, že ako má dosah, aký negatívny dosah má aktuálna konsolidácia na ekonomiku. A ten dosah bude proste zásadný v roku ´26 a takisto bude kulminovať v roku ´27 presne v tom bode, kedy proste zasa si vláda povedala, že všetkým firmám a naraz a povinne zavedie elektronickú faktúru. Zasa to uvediem tým, že veď asi sa tej elektronickej faktúry nevyhneme, tá doba je a bude stále viac elektronická a akože samozrejme aj to dáva väčšie možnosti a väčšie schopnosti napr. financovam alebo teda finančnej správe, aby naháňala, naháňala podvodníkov daňových, určite áno. Ale prečo zasa riešime niečo o 3,5 roka skôr ako Európska únia. Čiže áno, je tu povinnosť do tridsiateho, alebo do 30. 6. 2030 zaviesť elektronickú faktúru, to chce po nás Európska únia, a prečo to ideme robiť od 1. 1. ´27? Jednoducho je to fakt nezmyselné. Poďme, poďme, akože chcem povedať to vo viacerých akoby oblastiach, ale poďme, poďme hneď tým prvým.
Slovensko malo povinnosť zaviesť elektronickú faktúru medzi business to government, to znamená medzi firmami, ktoré obchodujú so štátom, myslím v roku, alebo ku roku 2022. To nemáme. To jediné, čo dáva zmysel, áno, si firma, chceš obchodovať so štátom, proste poď, funguj týmto štýlom. No ale to by chcelo skutočne, aby štát zaviedol nejaké riešenie, ktoré je teda zmysluplné, funkčné, praktické, nepadajúce a ideálne ani nie drahé a to sa teda, to sa teda nestalo. A namiesto toho, aby teda sa zaviedla kľudne nejaká cestovná mapa, kde by sa úplne prirodzene začínalo business to government, veď keď tá firma chce obchodovať so štátom, dodávať mu tovary, služby, čokoľvek, tak jednoducho asi by mala mať teda ambíciu takéto niečo dodržiavať. Čiže týmto sa mohlo a malo začať. Za jedno by sme si splnili to, kde už meškáme, a za druhé proste by sme nevytvárali taký ten tlak. Veď keď si zoberieme, všetci si spomeniete, aj kolegovia z koalície, už ďaleko menšie elektronické systémy a ich zavádzanie spôsobovali proste problémy a meškali a boli, boli následne, následne prepracovávané, a to teraz sa nechcem baviť o tom, že minister vnútra si nepozerá svoju elektronickú stránku, to je iný príbeh, jednoducho meškali a nevedelo to byť proste aktuálne v jednom momente. A my teraz chceme, ale fakt sa, kolegovci, zamyslite, k 1. 1. 2027 každej jednej firme na Slovensku proste umožniť jedine a len elektronickú faktúru pre všetkých a naraz, hej. Zasa aby som teda bol fakticky presný, týka sa to platcov DPH, hej, proste firmy, ktoré teda sú v systéme DPH, nie teda tých úplne malých, hej. Ale všetkých a naraz. Ale to je že vitálne, to je faktúra, to nie je niečo proste, čo tá firma akože, tak dobre, nebude to mesiac fungovať, nič sa nedeje. To je proste to esenciálne, aby tá ekonomika fungovala proste, aby sa dalo vystaviť faktúru, aby to fungovalo. Akože prečo všetko naraz, hej? A o tri roky skôr. Ja zasa použijem jednu paralelu, teraz zrovna, už som to dneska raz používal, elektronické mýto, teda tá proste nová, nová zákazka národného mýta, tak bola vysúťažená v nejakom čase, s nejakými podmienkami a za nejakú cenu. A teraz sa tam robia dodatky proste, lebo sa zmenila legislatíva, samozrejme to treba upraviť. Prečo ideme niečo riešiť tri roky dopredu, kde je podľa mňa že naprosto zrejmé, že aj keď sa to javí, že to budeme robiť podľa pravidiel EÚ, tie pravidlá sa, samozrejme, za tri roky zmenia a zasa to bude treba meniť a zasa to bude stáť peniaze. Jednoducho chce to Únia od 30. 6. 2030, malo sa to dať. A už teda keď sme chceli byť proaktívni, hej, keď sme chceli byť akože teda inovátori alebo niečo, veď dobre, však to teda mohlo byť dobrovoľne, hej, čiže ten návrh, aby som len nekritizoval, veď to nemalo byť že povinne, malo to byť dobrovoľne a teda kľudne napísané, že povinne teda od toho 30. 6. 2030, tak ako to vyžaduje Únia, to je jedna vec, dobrovoľne a štát mohol vytvoriť systémy, ktoré by boli tak dobré, že by tie firmy tam veľmi radi dobrovoľne išli, lebo im to pomáhalo, lebo by im to nedajbože zjednodušilo niečo, no nie, hej.
A druhá vec teda, malo to byť robené teda postupne, hej. Jasné, business to government, okej, kľudne od 1. 1. ´27, však veď to malo byť už pred piatimi rokmi, keď teda sa pozerám z toho bodu ´27. Potom proste k nejakému ďalšiemu roku, tak okej, veľké systémové firmy, hej, ktoré majú prostriedky, schopnosti a vôbec dosah, aby proste tiež sa do toho zapojili a následne potom ďalšie. Normálne proste jak ten vtip, že ako zjete slona, no tak asi ho treba najprv nakrájať, lebo naraz nezje slona nikto, ani veľryba, hej. Tak to je asi, asi podobný prípad aj tuná. A ono to treba vnímať, proste skutočne počúvať ten sektor. Ja možno rozumiem, že z toho pohľadu, ale v tom dobrom, že úradníckeho z ministerstva je, že ale veď, veď to je vlastne jednoduché, spraví sa na to proste niečo, to bude fungovať, to bude poprepájané, budú fungovať PEPPOL-y, čo ja viem, čo presne podľa európskych pravidiel, len ono to celé vychádza vlastne z jedného toho systému, že firmy majú len účtovný systém, hej. Ale tá realita, keď človek počúva firmy, to prostredie, hej, to je jedno proste, v akomkoľvek, automotive, proste v akejkoľvek oblasti teda produktívnej časti ekonomiky, tak ono, oni fungujú, že je nejaký obslužný skladový systém proste, ktorý ma firma vo vnútri a z toho ona vystavuje faktúry, hej. A potom má v podstate izolovaný účtovnícky systém, kde teda v nejakých dávkach podľa veľkosti firmy možno denne, možno týždenne, menšie firmy mesačne, to ide do toho účtovného systému a z toho potom lezú ďalšie veci aj smerom teda k súčasným povinnostiam, povinnostiam, povinnostiam ku finančnej správe. Čiže len toto, proste nikto si neuvedomuje, že tie firmy, to už nikto nespraví proste tým firmám, že oni musia prepojiť tie svoje obslužné, skladové, akokoľvek tie systémy nazveme, s tými účtovnými. To už nebude, tam už štát nemôže proste z merita veci vstupovať. To všetko sú ďalšie náklady pre firmy. Náklady pre firmy smerujúce presne k bodu, keď teda tu v podstate každý, kto to vyhodnocuje, tak v tomto prípade RRZ hovorí, že kde budú kulminovať tie negatívne dopady konsolidácie. Presne k tomu bodu ideme smerovať ďalšie množstvo nielen byrokratických povinností, ale teda aj nákladov pre tie firmy, hej. To sú, to sú všetko veci, ktoré, ako je fakt, že sú ťažko vnímané. Debatovali sme o tom aj na výbore, debatovali sme tu, zasa musím poďakovať za možnosť diskusie priamo na ministerstve s kolegami z príslušných teda sekcií, ale jednoducho toto sú veci proste, ktoré fakt akože ten štátny sektor nevníma. To nie je sranda. Ja si zasa pomôžem tým mýtom, čo ho tu stále spomínam, je tam dodatok za takmer 90-tisíc, kde sa teda dohodla, dohodol CzechToll so štátom, že teda štát zaplatí ďalších 90-tisíc za to, že sa firma prispôsobí teda ku transakčnej dani, hej. Proste jednoducho a operujú tým, že jasne, v momente zmluvy, vlastne uskutočnenej zmluvy takáto, takáto povinnosť proste tu nebola, neexistovala tá daň, no a jednoducho proste oni si to teda toto dali zaplatiť. Čiže len aby sme vnímali, že transakčná daň je v podstate akože veľmi hlúpy a relatívne jednoduchý mechanizmus, napriek tomu ten CzechToll proste....

Ďakujem pekne obom kolegom za faktické pripomienky. A presne tak samozrejme ďakujem kolegom z KDH za podporu pozmeňujúcich návrhov a áno, čo sa týka QR kódov, treba hovoriť pravdu, akože nič na svete nie je zadarmo, ani nemôže byť zadarmo, proste jednoducho skôr či neskôr budú skutočne za poskytovanie QR kódu samozrejme chcieť niečo tí poskytovatelia a úplne prirodzene za platbu, ktorá prejde cez QR kód bude chcieť niečo aj banka, ktorá to celé zúčtováva. To proste je fakt, ktorému sa nevyhneme. Čokoľvek iné, čo sa hovorí, je zavádzanie. Druhá vec, aj obaja kolegovia ste to spomínali, presne tak, je ťažká doba, na podnikateľov ťažko dopadajú konsolidácie, prvá, druhá, tretia, ktoré vláda jednoducho prehodila všetky na tú výkonnú časť ekonomiky, na tú časť ekonomiky, ktorá tvorí hodnoty a namiesto toho, aby sme tu sedeli a hľadali cesty ako zjednodušiť niečo, ako proste obmedziť byrokraciu, presne naopak, sa nakladá ešte aj formou takejto byrokratickej záťaže, ktorú teda prináša aj tento zákon a je až také smutné, že skutočne že veľká firma, ktorá si akoby vylobovala výnimku a môžeme sa skutočne baviť o tom, či zmysluplnú, nezmysluplnú, ale obhajuje sa tým, že teda vlastne aby bolo menej byrokracie. No správne, ale vlastne tá byrokracia tým malým firmám sa jednoducho nakladá, nakladá. A nestihol som napríklad povedať aj to, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní viaceré pripomienkujúce subjekty hovorili, aby sa to teda posunulo, aby sa pripravil priestor na to, aby sa nachystali. Sám pán minister hovorí, že nedá tam parkoviská, nedá tam umývarky, lebo by to nestihli. Ale keď všetci ostatní hovorili tiež, že nestíhajú, tak sa akoby nereflektovalo. Čiže potrebný zákon, súhlasím, ale jednoducho tých chýb a tých problémov, ktoré prináša je mám taký pocit viac... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

ukončím moje vystúpenie a začnem čítať pozmeňujúce návrhy, pán predsedajúci.
Takže doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1022).
V čl. 1, § 3 ods. 2 písm. b) treťom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem platených parkovísk a samoobslužných umývacích liniek pre motorové vozidlá”.
To je jeden návrh a druhý návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1022).
1. V čl. 1, § 15 sa vypúšťajú odseky 1 a 2.
Súčasne sa zrušuje označenie odseku 3.
2. V čl. 1, § 16 sa vypúšťa písmeno v).
3. V čl. 1, § 17 ods. 1 sa vypúšťa písmeno h).
4. V čl. 1, § 17 ods. 2 písm. a) sa slová „g), u) a v)” nahrádzajú slovami „g) a u)".
5. V čl. 1, § 17 ods. 5 a 6 sa slová „r), s) a v)” nahrádzajú slovami „r) a s)".
6. V čl. 1, § 19 sa vypúšťa odsek 5.
Doterajšie odseky 6 až 10 sa označujú ako odseky 5 až 9.
Zároveň pána spravodajcu žiadam vyňať na osobitné hlasovanie body 22 a 34 zo spoločnej správy výborov. Ďakujem pekne za pozornosť.

Takže ďakujem pekne, pokračujem vo vystúpení. Už len veľmi rýchlo. Trošku sa nám obmenilo obecenstvo, takže idem podať dva pozmeňujúce návrhy. V jednom pozmeňujúcom návrhu chcem vlastne doplniť do zákona, aby aj tam, kde sú automaty a teda konkrétne proste parkoviská a samoobslužné linky museli mať povinnosť platenia teda cez E-kasu, takže to bude jeden pozmeňujúci návrh. No a ďalší pozmeňujúci návrh je o tom, že navrhujem zrušenie povinnosti obmedziť zákazníkovi, pardon, umožniť zákazníkovi bezhotovostnú platbu, ktorú vlastne túto povinnosť dáva aktuálny zákon každému, každému podnikateľovi. Som presvedčený, že jednoducho tá doba sa posúva a je úplne prirodzené, že každý podnikateľ, ktorý sa chce rozvíjať, ktorý chce fungovať dobrovoľne samozrejme poskytuje, poskytuje zákazníkovi možnosť zaplatiť aj bezhotovostne. Nakoniec to ukazuje aj štatistika, ktorú spomínal pán minister, kde hovoril, že 86 % všetkých podnikateľov automaticky dáva možnosť bezhotovostnej platby a považuje to za dôležité. Takže preto si myslím, že nie je vôbec potrebné, aby sa takáto povinnosť podnikateľom dávala, pretože samozrejme každá povinnosť má potom aj ďalšie následnosti a to je vymáhanie, ak ju človek neplní a dostalo sa to alebo dostáva sa to v tomto zákone až do takej absurdnosti, že teda každý podnikateľ bude musieť mať nápis, teda svojej prevádzke, že teda je povinný poskytovať bezhotovostné platby a teda takto informovať o tom zákazníkov a samozrejme ak to nebude mať, zasa je to tam sankcia, zasa je tam pokuta atď. atď., všetko ako to poznáme, čiže kopu nových povinností tento zákon teda prináša a nejaké sa snažím teda vlastne vyradiť. Takže začnem, v tomto momente ukončím moje vystúpenie a začnem čítať pozmeňujúce návrhy, pán predsedajúci. Takže doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1022.

to je, to je ďalšia vec. Čiže tuto by bolo skutočne dobré sa fakt na toto, na toto pozrieť.
Poďme, poďme ďalšími, ďalšími oblasťami. QR-kódy. Zasa, je to niečo nové, nech to je, v poriadku, je to ďalšia možnosť, čiže neprotestujem proti QR-kódom, je to niečo. Za prvé, už to dnes, to už pán minister povedal presnejšie, bude to za určitých okolností zadarmo, hej? Nie za každých a môžete platiť aj tomu poskytovateľovi QR-kódu a aj banky, už som počul, že aj banky chcú za prijatie platby cez QR-kód nejaký poplatok, hej? Takže aj tu treba jasne povedať, že tak ako úplne prirodzene teda kartové služby, hej, Mastercard, Visa, čokoľvek, si nejaké poplatky účtujú, bohužiaľ, ani toto nebude zadarmo, hej? Nebude. Bude mať podnikateľ nejaký ďalší náklad s tým. Bude.
Prečo to spomínam? Spomínam to, lebo teda teraz som sa posunul k ďalšej oblasti, ktorú tento zákon rieši, a to je zavedenie povinnosti, pán minister to dobre povedal, zavedenie povinnosti podnikateľa poskytovať bezhotovostnú formu platenia, hej? Nie je to, že úplne že odstránenie hotovosti, ale jednoducho je to určitá forma tlačenia do bezhotovostného styku. Veď v poriadku, rozumiem, taká doba je, a ten argument, ktorý pán minister povedal v úvodnom slove, ja som si to aj zapísal, ešte keby som to videl, že asi osemde... aha, tu je to, 86 % podnikateľov považuje bezhotovostné platby za dôležité. Veď samozrejme. Ja som, ale, ale toto je argument, že netreba to dávať ako povinnosť, že musia, že musia toto. Ja som presvedčený, že každý, tak ako aj ten prieskum, hovorí, že 86 % podnikateľov úplne prirodzene, samozrejme, poskytuje svojim zákazníkom bezhotovostnú formu platenia, ale proste nerozumiem, prečo to má byť v tejto ťažkej dobe dané ako povinnosť úplne každému.
Tak v prvom rade sa asi bavíme len už o malom percente tých, ktorým to neposkytujú, lebo však väčšina to poskytuje, dokonca tvrdí, že to považuje za dôležité, však jasné, takže jednoducho nebolo to, nebolo to treba, pretože zasa to môže byť, áno, pre toho nejakého malého ďalší náklad alebo má nejaké špecifické veci. Ja som presvedčený, že je lepšie niekedy veci robiť ťahom, nie tlakom. Čiže nemala tu byť vyrobená pre podnikateľov nová povinnosť poskytovania bezhotovostnej platby. Aj tak to takmer všetci dodržiavajú, kľudne kto to nemá, môže tam ísť finančná správa na kontrolu, ešte raz, platiť dane treba, to akože to platí stále, ale jednoducho, lebo viete, to, to nie je len že povinnosť. Tam sú, samozrejme, ďalšie asi tri alebo štyri vlastne už odrážky a že čo, čo keď to nemajú, hej? Proste je to správny delikt, musí to niekto prešetriť, proste zasa ten podnikateľ, zasa mu tam visí nejaký Damoklov meč, zasa mu pribudli nové, nové povinnosti v situácii, kde, kde, veď by to samo, mohol, samozrejme, tú bezhotovosť dávať úplne dobrovoľne, možnosť platenia, hej? Proste načo, načo je to dobré, hej?
A ja poviem ešte jednu vec predtým. Všetci to vnímame, že veď dlhé roky sa ozaj to posúvalo, že stále viacej platieb bolo bezhotovostných. A všetci asi cítime, že teraz sa to akoby tak trochu zaseklo, že áno, nájdete prevádzky, ktorá teda mala, mala ten post terminál hore, ona ho má stále, ale už ho nemajú na pulte, ale už ho majú skovaný a vytiahnu ho, keď poviete, že chcete platiť bezhotovostne. Aleže prečo to je, kde je tá prvotná príčina? A tá prvotná príčina je zavedenie transakčnej dane. Proste v situácii, kedy úplne prirodzene všetci prechádzali na bezhotovosť, lebo však to bolo akoby efektívnejšie, jednoduchšie, zaviedol štát vec, ktorá automaticky tlačí podnikateľov, aby preferovali hotovosť. Prečo? Pretože akákoľvek platba, ktorú, ktorú oni svojmu dodávateľovi ten podnikateľ zaplatí bezhotovostne, musí platiť daň. No, samozrejme, vyhne sa tomu legálne podnikateľ tak, že ak vyberie vlastne viacej hotovosti, hotovosť neznamená automaticky daňový únik, hej, to tiež treba hovoriť, hotovosť vie byť rovnako zaevidovaná e-kasou a všetkým týmto, hej, áno rozumiem, že zvyšuje mieru možných daňových únikov, ale jednoducho proste neni to tak, takže podnikateľ má záujem mať viac hotovosti, zaplatí za faktúru svojmu dodávateľovi v hotovosti a vyhne sa plateniu nezmyselnej transakčnej dane, to je daň z finančného dýchania.
Čiže toto je tá príčina, ten začiatok toho celého a teraz ministerstvo už proste druhým, tretím zákonom sa snažia teda vtesnať ľudí naspäť do tej bezhotovosti, lebo tým prvým zákonom ich z tej bezhotovosti vyháňali do hotovosti, hej? Čiže tu by bolo ďaleko lepšie to proste riešiť opačne.
No. Čas letí. Takže ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý viac-menej som akoby teraz už odôvodnil a na konci ho prečítam, sa teda týka toho, že z tohto návrhu zákona vlastne vyraďujem to, to ustanovenie o povinnosti, povinnosti, hej, podnikateľa, tak ako som ho definoval na začiatku, poskytovať za každých okolností bezhotovostnú formu platenia. Som presvedčený, že 90 %, tak ako hovoria aj prieskumy, to poskytujú aj dnes, preto to nebolo potrebné, preto to vyraďujem, ušetrí to podnikateľom potom, samozrejme, ďalšie sankcie. Napríklad keď nemajú v ten deň internet, veď oni musia informovať finančnú správu, že mi nejde internet, nemôžem poskytovať bezhotovostné. Keď to nespravia, bum! Správny delikt. Proste už aj môžu mať proste pokutu, hej?
Toto všetko je posledné, čo potrebujú v dnešnej ťažkej dobe, keď zasa nastane konsolidácia, keď zasa bude aj domáca spotreba klesať, lebo ľudia nebudú mať peniaze, posledná takáto morová rana fakt že špeciálne pre, pre malých podnikateľov. No tak, takže takto. Dobre.
A poďme, poďme ďalšiu vec. Ja som teda presvedčený, že skutočne by potrebovali podnikatelia skôr viacej akoby slobody, nie milión takých ďalších povinností. Už len ad absurdum, tento zákon prináša zasa povinnosť, že podnikateľ musí mať zákonom stanovený oznam, ktorý musí mať vyvesený vo svojej prevádzke, myslím, že ho ale bude vyhláška alebo nariadenie vlády, či jak je to, že to samotné znenie v zákone nie je. Ak sa mýlim, tak však ma opraví niekto. A toto zasa bude musieť mať. Ak si pamätáte, prevádzka, ktorá všetko mala, nemala žiadnu možnosť dostať pokutu, viete, čo jej chýbalo alebo chýba? Označenie o zákaze fajčenia. Toto bude ďalšia povinnosť, ktorú proste musia mať niekde vycapený odkaz o tom, že povinne poskytujú bezhotovostnú platbu a, samozrejme, na to je zasa naviazaná ďalšia nová sankcia, ktorú tento zákon určuje.
Akože ja neviem, že či takto proste chceme. Ja rozumiem, že je to v súlade s teraz akoby do nejakej miery s tým, čo vláda robí, ale, a teraz sa vrátim kúsok ďalej, viete, s čím je to úplne v nesúlade? Že všetky veľké ekonomické trestné činy majú teda od schválenia úpravy trestných kódexov nižšie sadzby, trestné, nižšiu dobu premlčateľnosti a ja neviem teda, od väčšej hodnoty to vôbec je nejaký trestný čin, že, že ako toto proste ide, že tým veľkým sa akoby uľahčuje, podvodníkom, a každý malý proste sa, sa dostane vlastne do stále väčších a väčších problémov, väčších a väčších povinností. Toto nie je dobré v štáte dánskom. Toto, hej? Že proste čím menší podnikateľ, ktorý proste nemá žiadnu silu, tým viacej morových rán, tým viacej povinností naňho padá a padá a padá a nejak to tie, hovienka - to slušne poviem, nejak nechcú prestať padať furt, hej?
No dobre. Tretia oblasť, viac už toho asi nestihnem, potom možno ešte v ústnej rozprave. Takisto som rád, že to pán minister spomenul, pretože zavádza tento návrh zákona, zas to bolo, ak si dobre spomínam a dobre si spomínam, prijaté na výbore pozmeňujúcim návrhom, že to zavádza obmedzenie hotovosti, hej? Ďalší parameter, kde tá vláda proste vháňa ľudí do tých bezhotovostných vecí, a aj firmy, a ja vám inak poviem, prečo, že mám, až tak tá vláda nebojuje proti daňovým únikom, skôr chce urobiť všetko pre to, aby väčšina, väčšina vecí bola bezhotovostných a z toho potom dá daň z finančného dýchania, to už je, hej, transakčná pre firmy. Nuž ale veľký vzor Maďarsko má inak transakčnú daň aj pre obyvateľov, pre bežnú fyzickú osobu. Teraz si predstavte, že pošlete vreckové svojmu synovi a štát vám z toho strhne proste niečo, lebo, lebo však transakčná daň pre fyzickú osobu. To všetko nám hrozí, to, toto je celé za tým, čo, čo zasa sa tu snaží akoby štát dosiahnuť. Ešte raz hovorím, proti daňovým únikom bojovať treba, ale neviem, či sa to úplne takto dobre deje.
No a teraz teda, dobre, máme infláciu, máme všetko, tak tých 15-tisíc dnes platných ako hranica, hej, keď dokedy sa dá platiť hotovostne, sa ide znižovať na päť. To je že úplne zlé. A teraz akože, aby ma niekto neoznačil za, teraz že chcem, aby sa tu chodilo s taškami hotovosti, hej, aby tam Kaliňák znova mal milión euro na stole a proste s nejakým strážcami, to nechcem, hej? Ja som autorom návrhu zákona, ktorý tu prešiel v minulom volebnom období, kde sa teda stanovilo, že 15-tisíc euro je tá hranica používania, že môžete zaplatiť v hotovosti, a to tak pre fyzické osoby, to zostáva, hej, ale aj pre právnické. Pätnásťtisíc, hej? To je podľa mňa tá hranica, ktorá je akoby taká nejaká normálna, zmysluplná. Nie, že sa to teraz znižuje na päťtisíc.
Inak ono sa to týka aj fyzickej osoby, lebo ak vy idete zaplatiť za auto, opravu auta, čo je dneska 5 000, keď idete opravovať auto. To podľa mňa každý vníma. Tak jednoducho nemôžte zaplatiť viac, nebudete môcť zaplatiť viac ako 5 000, pretože už teda sa to znižuje. Súhlasím s tým, aby som aj teda povedal to b), lebo dnes je to neobmedzené, lebo áno, v tom zákone je mimoriadna situácia a mimoriadnu situáciu máme v podstate vkuse od roku 2020. Hej? Takže to, že zákon vyraďuje, že teda limit, horný limit hotovosti sa nebude teda týkať, keď je mimoriadna situácia. S tým so akoby okej. Hej? Zostane tam teda núdzový stav a vojnový stav a tieto už ozaj že skutočne problémové veci. Ale to, že kolegovia idete z 15-tis. euro to znížiť na 5 000 euro. Opýtajte sa, každý jeden svojich kamarátov, kolegov, podnikateľov, kohokoľvek, to idete zasa proste robiť fakt že zle. A robiť to v situácii, kedy veď ja si to tu pamätám, čo to bolo v predchádzajúcom volebnom období, veď zástancovia hotovosti a úplne správne, aj ja som zástanca hotovosti, tu bola proste, bol SMER, aj SMER, áno. Dnes proste presný opak. V pohode to mohlo byť, jasné, zrušme mimoriadnu situáciu, nastaví sa limit 15-tis. rovnaký pre fyzické osoby, právnické osoby, rozhranie fyzická osoba - právnická osoba a fungovalo by to v poriadku. Dať to na 5 000 je fakt naháňanie ľudí do transakčnej dane. Ja to nijak inak neviem povedať, než takto. Proste takto fakt by to byť nemalo.
Dobre, mám posledné tri minúty. (Reakcia v pléne, rečník sa zasmial.) Áno, asi nech to stihneme vlastne. Dobre, čiže v podstate som odôvodnil dva pozmeňujúce návrhy, ktoré teda teraz prečítam a neviem, pán predsedajúci, mohli by sme to stihnúť podľa mňa aj keby sme jednu až dve minúty akože boli po jednej .

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia...
===== Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, no bavíme sa skutočne o odbornom zákona a v takomto nejakom duchu by som teda rád viedol aj ja moje vystúpenie. Tak isto hneď na úvod poďakujem pánovi ministrovi, ktorý skutočnej zhrnul tú debatu z výboru a vyjadril sa ku kopu veciam, toto skutočne oceňujem. Jasný fakt je, že bol potrebný aj je potrebný nový zákon. Svet sa mení samozrejme a teda to tiež akože môžem oceniť a teda aby som len nekritizoval, áno, je potrebný nový zákon. Tak isto, vidím tu aj kolegov pána ministra z ministerstva financií, tak isto bola dohoda, že sa stretneme a že budeme rokovať rozprávať aj to sa stalo. Tak isto chcem oceniť a poďakovať za stretnutie skutočne odborné a debatovali sme na ministerstve financií o viacerých ustanoveniach tohto zákona. Takže teda určite to chcenie ja ho vnímam, hej, že je. Akurát, bohužiaľ, trochu cítim že teta do chcenie a ten výsledok nejde byť úplne v súlade. Samozrejme v návrhu zákona sa nájdu nájsť aj dobré ustanovenia, ako som už povedal, ale určite tak z princípu veci sa budem venovať skôr tým ustanoveniam ktoré, mám taký pocit, že prinášajú viac problémov ako úžitku. Takto to jemne poviem. Zároveň teda už, ako to aj pán minister avizoval, dovolím si predniesť jeden pozmeňujúci návrh, ten spomenul a potom ešte jeden doplňujúci návrh.
Dobre, veľmi rýchlo, len všeobecne. Áno, však v súčasnosti máme platný zákon 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Fakt svet sa mení a jednoducho treba to zmeniť už keď už pre nič iné, tak preto, že teda tieto elektronické registračné pokladnice sa už nepoužívajú a jednoducho fakt v tom zákone to celé bolo zmätočné a ťažko sa v tom orientovalo podnikateľom. Áno, novým zákonom teda by sa malo dosiahnuť, malo by sa dosiahnuť sprehľadnenie zákona a teda aj vo vzťahu k novým trendom v evidencii tržieb a teda sám predkladateľ píše, že sa prihliada na poznatky z praxe. Povieme si.
No, zavádza sa nový typ pokladnice softvérová online registračná samozrejme, toto treba len pochváliť, že teda ideme trochu s dobou. Ale teda poďme už k veci. Čiže v tomto novom zákone sa nanovo definuje osoba, ktorá je povinná evidovať tržbu prostredníctvom pokladnice eKasa. Tento zákon teda sa vzťahuje na predávajúceho, hej, ktorým je teda buď fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá má oprávnenie na výkon podnikania alebo na výkon inej samostatne zárobkovej činnosti a prijíma teda tržbu za predaj tovaru alebo za poskytovanie službe bez ohľadu na to, kde má teda trvalý pobyt alebo sídlo. Takže toto je vlastne to vymedzenie kde sa budeme baviť. Dane treba platiť, to tu poviem úplne na začiatok, jednoducho to je fakt ktorý si myslím, teda že by sme sa mali zhodnúť aj s ministrom aj s celým ministerstvom. Proste a ctím si to, áno dane treba platiť, opakujem ešte raz. Teda minimálne z dvoch dôvodov a teda jeden je samozrejme, že teda štát z vybratých daní zabezpečuje verejné statky, verejné služby úplne jasné to je, myslím jasné každému. Ale zároveň je tu ešte jeden, hej, dôvod a to je teda, že určite teda treba vyžadovať a kontrolovať evidenciu, hej, tržieb, platieb, aj teda platenie daní práve kvôli zachovaniu férového podnikateľského prostredia. Myslím, že tiež všetci vnímame, že poctivému podnikateľovi, ktorý teda plní si povinnosti, platí dane, eviduje tržby sa teda samozrejme ťažko sa mu potom konkuruje nejakému nepoctivému podnikateľovi alebo rovno podvodníkovi, ak to takto poviem, ktorý teda dane neplatí. Verím, že rovnaký cieľ má aj ministerstvo financií.
No a práve teda sa chcem venovať vlastne, pardon, kde to neplatí, kde ten zákon má určité diery, ktoré by teda bolo dobré zabezpečiť a kde teda som, mám taký pocit, že to MF sa skutočne nespráva v súlade s týmto legitímnym cieľom, respektíve si ho nevšíma.
Dobre, hovorím, som rád že teda pán minister si všimol môj pozmeňujúci návrh a že teda sa k tomu sa k tomu aj vyjadril. I keď teda nie tým ž esa to zaeviduje, ale dobre, však keď povieme si. No, dnes teda sa v novom zákone teda v § 3 ods. 2 sa teda píše, že komu teda povinnosť evidovať, alebo teda na koho sa nevzťahuje povinnosť evidovať tržbu, hej, podľa odseku 1. No a teda je tam teda predaj tovaru prostredníctvom predajných automatov, to by som akoby nechal bokom, ale teda zvýrazňujem to. Ale teda ešte dôležitejšie sú vlastne tie služby, služby poskytované prostredníctvom predajných automatov. Čiže dnes zákon prináša generálnu výnimku na to, že teda nemusí používať podnikateľ eKasu ak teda predáva svoje služby, ale aj tovar teda, prostredníctvom predajných automatov. Všetci vnímame v tejto súvislosti dve veci vôbec nie malé a vôbec sa nejedná o malú sumu. Jedna vec sú teda parkoviská, hej. Možno kedysi v minulosti to malo význam, že tam bola nejaká pokladnička, že na tom parkovisku nebola elektrika, čo ja viem čo všetko, hej. Ale dnes je proste tie parkoviská to tak sú veľká, veľká časť, točí sa tam kopu peňazí, takto to jednoducho poviem. Parkoviská sú všetky napojené, alebo veľká väčšina už na internet. Funguje to celé bez človeka, je tam automatická rampa, ktorá automaticky odčíta ŠPZ-ku automaticky proste zabezpečí čas, platenie, všetko. Jednoducho dnes ja nevidím žiadny dôvod aby teda napríklad takéto parkoviská nemuseli mať eKasu. V situácii, kedy to teda nariaďujeme kopu ostatným. Všetci malí podnikatelia, furt budem spomínať toho malého potravinára, alebo teda predajcu potravín na Orave, všetci musia, ale tieto veľké parkoviská nie sú. Skutočne je to priestor kde, dovolím si povedať, sú veľké daňové úniky. Ďalšie čo určite, hneď ako to poviem, si každý jeden spomenie tú, tie automatické umyvárky, hej, to akékoľvek už pomaly na dedinách sú, hej, ale akékoľvek aj malé mesto proste ich má viacero, sú využívané, častokrát keď tam človek ide ešte pomaly stojí teda v rade než sa dostane do toho svojho boxu. Zasa je to všetko vyradené z povinnosti teda používať eKasa. Zasa úplne, úplne nezmyselne sú tam kamery, ktoré sledujú tú situáciu, je tam samozrejme vôbec ten obslužný automat kde teda zaplatíte, je tam väčšinou samozrejme zapojený internet, všetko, všetko, všetko. Je to jasná diera v zákone, v zákone ktorú by určite, určite, určite, bolo dobré zaplátať.
Možno si spomínate takú tú debatu a v tomto chcem porovnať, že teda štát po novom chce vysokohorské chaty, kde ich je koľko, štyri, päť, tých vysokohorských chát vo Vysokých Tatrách, tam sa rieši, že teda mali by byť pripojené na internet a mali by teda mať eKasa a všetky tieto veci plniť, hej. Tam sa je to starý svet, bude sa fakt pri konečnom množstve chát dalo by urobiť ozaj výnimku a do nejakej miery ju ten zákon aj prináša v jednom z ďalších bodov, myslím že bod 7, hej, v tom odseku 2. Ale jednoducho to sa akoby rieši, hej, a to sú hovorím štyri chaty, minimum, a proste tieto to sú len vo veľkých mestách sú to desiatky parkovísk, desiatky týchto boxov to sa nerieši. Čiže poviem to aspoň takto, že rád počujem, že aspoň pán minister a teda zjavne aj kolegovia z vládnej koalície toto vnímajú a teda v nejakej ďalšej novelizácii to chcú zaviesť. No, ja poviem, že keď to chceme robiť férovo a keď to chceme skutočne urobiť, ja som presvedčený, že sa to dá urobiť teraz a že sa dá maximálne, chápem že nemusia byť do prvého marca, či kedy to má byť účinnosť, byť pripravení. Dáva sa tam samozrejme dať nejaké odloženie účinnosti, okej, akokoľvek. Ale teda minimálne by to bolo dobré urobiť čím skôr, hej. Aspoň beriem slová pána ministra, že sa tomu bude venovať.
No, toto teda prináša samotný návrh zákona. Prečo hovorím, že nie je to také, že vidím tam tú dieru a možno aj dieru ktorú chce niekto sa o ňu akoby starať, lebo takáto pripomienka normálne aj bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní od verejnosti a nebola akceptovaná. Proste jednoducho nebola. To všetko sa dalo dať do toho návrhu zákona. Kľudne sa tam mohla dať odložená účinnosť tohto konkrétneho bodu, to všetko akoby je. No ministerstvo tam napísalo to vyjadrenie, že teda predkladateľ trvá na navrhovanom znení dotknutých ustanovení, nakoľko je presvedčený, že ich formulácia je vhodná na účely naplnenia cieľov akčného plánu boja proti daňovým únikom ktorým je najmä efektívnejší výber daní, eliminácia daňových únikov a zlepšenie stavu verejných financií. Som presvedčený, že takéto vyjadrenie v zmysle toho, že umožňujeme aby parkoviská, alebo teda poviem to takto, že celkove, že tie predajné automaty boli mimo je nieže v súlade, je v príkrom rozpore. To je jedna vec prečo to tu takto a nahlas spomínam. No ďalšia vec je, že teda nestačí to, ešte sa dokonca na pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol schválený na finančnom výbore priniesli ešte ďalšie výnimky, že nešlo sa v súlade s tým, že pán minister povedal, že okej, spravíme to v nejakej ďalšej novelizácii. Práve naopak, pozmeňovák, ktorý teda podal pán poslanec Karas, ale však teda, áno všetci vieme, že to teda bolo pripravené na ministerstve financií a bolo aj povedané, však okej, je to v poriadku, to nekritizujem, prináša ďalšie výnimky, ďalšie oblasti, ďalšie subjekty podnikateľské, ktoré nebudú spadať do eKasy. Aj to je zasa teda už v súlade, čiže toto, na toto chcem ešte upozorniť, že teda sa tam dali ďalšie. Ale teraz viete, že keby to boli že tie malé obchodíky na Orave, hej, kde ten obchodík ledva žije, ledva žije, hej, zákazníci, 2/3 zákazníkov má v Poľsku a je rád že je rád, hej, že by ten mal akoby nejakú výnimku. No proste nie, takto to, bohužiaľ, nie je. Ale keď sa pozrieme, tak vyradili napríklad teda z používanie eKasy elektronické mýtu, hej, diaľničné nálepky. Proste veľká firma, ktorá akože sakra by asi mala vedieť zabezpečiť eKasu, veď je to celé založené na elektronických prenosoch, na satelitoch, na všetkom. Stálo to milióny, hej, EHA vydobyli si výnimku, že nebudú musieť spadať to eKasy. Jedna proste z oblastí kde je teda, bolo kopu daňových únikov aj v minulosti, alebo vôbec únikov, však teda pamätáme si tieto mýtne tendre a budem pokračovať aj aktuálne, aktuálnou situáciou, proste zasa si tu niekto vydobyl výnimku. Hovorím pochopil by som to u obchodíka, obchodu v malom obchode na Orave, ktorý za chvíľku zanikne a štát bude hľadať ako dotovať, ako zaplatiť niekomu aby tam nebola potravinová púšť, hej, aby tam nejaký obchodík bol aspoň trikrát do týždňa, bavme sa o tom. Ale nie aby teda diaľničná známka, hej, proste mýto nemuseli používať eKasu. Nerozumiem ako je to v súlade s plánom proti daňovým únikom, no ale dobre.
No a keby, ešte by to nestačilo, lebo proste bol tam pridaný ďalší bod v rámci dodávky elektriny, plyny, pary, studeného vzduchu, zberu úpravy dodávky vody, čistenia odvodu odpadových vôd. Veď dobre, väčšinou to tam ide cez faktúry, hej, ale aj toto akože, prečo si, však to sú všetko veľké spoločnosti z veľkej časti prirodzené monopoly, preto zrovná títo majú výnimku, že nemusia používať eKasu. A viete čo je ten paradox, však je tam aj nejaké odôvodnenie a ja ho prečítam. Tak nemusia, či už mýtu, alebo teda vodárne, elektrárne a títo používať eKasu z dôvodu zníženie administratívnej záťaže, hej, preto sa teda navrhujú výnimky z povinnosti evidovať tržbu pri predaji vybratých tovarov a poskytovaní osobitných služieb, hej. Je to tu ešte aj vyčíslené stále tá istá suma, ale dobre, je tu nejakých 104 400 že sa teda ušetrí, hej, čiže aj tuto sa teda priznáva, že to samozrejme má nejaké administratívne náklady, je to zložité, nie komplikácia procesov a stojí to peniaze. A zasa si to niekto veľký a silný vydobyl že nemusí. A tí malí a slabí proste musia, hej, proste takto, presne takto by to byť nemalo.
No aj ešte sa vrátim k tomu mýtu. To mýto bolo vysúťažené, stálo to teraz, neviem to z hlavy, nepamätám si to, nejakých 55 miliónov. Sú tam asi štyri dodatky na tento rok asi za, ja neviem už asi 22 miliónov alebo koľko. Napríklad je tam dodatok v súvislosti s transakčnou daňou, hej, ten poskytovateľ mýta, ... si proste, dal dodatok v sume, nepamätám si to číslo, rádovo okolo 100 tis. euro, kde si teda účtuje, že sa musí prispôsobiť transakčnej dani, hej. Tak ale vydobyli si že nepotrebuje eKasu. Akože nie, takto nevyzerá podľa mňa boj proti daňovým únikom, takto nevyzerá stráženie verejných financií, fakt že nie. Dobre, to je ďalšia vec. Čiže tuto by bolo skutočne dobré sa fakt na toto pozrieť.
Poďme ďalšími ...
=====

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia...
===== Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, no bavíme sa skutočne o odbornom zákona a v takomto nejakom duchu by som teda rád viedol aj ja moje vystúpenie. Tak isto hneď na úvod poďakujem pánovi ministrovi, ktorý skutočnej zhrnul tú debatu z výboru a vyjadril sa ku kopu veciam, toto skutočne oceňujem. Jasný fakt je, že bol potrebný aj je potrebný nový zákon. Svet sa mení samozrejme a teda to tiež akože môžem oceniť a teda aby som len nekritizoval, áno, je potrebný nový zákon. Tak isto, vidím tu aj kolegov pána ministra z ministerstva financií, tak isto bola dohoda, že sa stretneme a že budeme rokovať rozprávať aj to sa stalo. Tak isto chcem oceniť a poďakovať za stretnutie skutočne odborné a debatovali sme na ministerstve financií o viacerých ustanoveniach tohto zákona. Takže teda určite to chcenie ja ho vnímam, hej, že je. Akurát, bohužiaľ, trochu cítim že teta do chcenie a ten výsledok nejde byť úplne v súlade. Samozrejme v návrhu zákona sa nájdu nájsť aj dobré ustanovenia, ako som už povedal, ale určite tak z princípu veci sa budem venovať skôr tým ustanoveniam ktoré, mám taký pocit, že prinášajú viac problémov ako úžitku. Takto to jemne poviem. Zároveň teda už, ako to aj pán minister avizoval, dovolím si predniesť jeden pozmeňujúci návrh, ten spomenul a potom ešte jeden doplňujúci návrh.
Dobre, veľmi rýchlo, len všeobecne. Áno, však v súčasnosti máme platný zákon 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Fakt svet sa mení a jednoducho treba to zmeniť už keď už pre nič iné, tak preto, že teda tieto elektronické registračné pokladnice sa už nepoužívajú a jednoducho fakt v tom zákone to celé bolo zmätočné a ťažko sa v tom orientovalo podnikateľom. Áno, novým zákonom teda by sa malo dosiahnuť, malo by sa dosiahnuť sprehľadnenie zákona a teda aj vo vzťahu k novým trendom v evidencii tržieb a teda sám predkladateľ píše, že sa prihliada na poznatky z praxe. Povieme si.
No, zavádza sa nový typ pokladnice softvérová online registračná samozrejme, toto treba len pochváliť, že teda ideme trochu s dobou. Ale teda poďme už k veci. Čiže v tomto novom zákone sa nanovo definuje osoba, ktorá je povinná evidovať tržbu prostredníctvom pokladnice eKasa. Tento zákon teda sa vzťahuje na predávajúceho, hej, ktorým je teda buď fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá má oprávnenie na výkon podnikania alebo na výkon inej samostatne zárobkovej činnosti a prijíma teda tržbu za predaj tovaru alebo za poskytovanie službe bez ohľadu na to, kde má teda trvalý pobyt alebo sídlo. Takže toto je vlastne to vymedzenie kde sa budeme baviť. Dane treba platiť, to tu poviem úplne na začiatok, jednoducho to je fakt ktorý si myslím, teda že by sme sa mali zhodnúť aj s ministrom aj s celým ministerstvom. Proste a ctím si to, áno dane treba platiť, opakujem ešte raz. Teda minimálne z dvoch dôvodov a teda jeden je samozrejme, že teda štát z vybratých daní zabezpečuje verejné statky, verejné služby úplne jasné to je, myslím jasné každému. Ale zároveň je tu ešte jeden, hej, dôvod a to je teda, že určite teda treba vyžadovať a kontrolovať evidenciu, hej, tržieb, platieb, aj teda platenie daní práve kvôli zachovaniu férového podnikateľského prostredia. Myslím, že tiež všetci vnímame, že poctivému podnikateľovi, ktorý teda plní si povinnosti, platí dane, eviduje tržby sa teda samozrejme ťažko sa mu potom konkuruje nejakému nepoctivému podnikateľovi alebo rovno podvodníkovi, ak to takto poviem, ktorý teda dane neplatí. Verím, že rovnaký cieľ má aj ministerstvo financií.
No a práve teda sa chcem venovať vlastne, pardon, kde to neplatí, kde ten zákon má určité diery, ktoré by teda bolo dobré zabezpečiť a kde teda som, mám taký pocit, že to MF sa skutočne nespráva v súlade s týmto legitímnym cieľom, respektíve si ho nevšíma.
Dobre, hovorím, som rád že teda pán minister si všimol môj pozmeňujúci návrh a že teda sa k tomu sa k tomu aj vyjadril. I keď teda nie tým ž esa to zaeviduje, ale dobre, však keď povieme si. No, dnes teda sa v novom zákone teda v § 3 ods. 2 sa teda píše, že komu teda povinnosť evidovať, alebo teda na koho sa nevzťahuje povinnosť evidovať tržbu, hej, podľa odseku 1. No a teda je tam teda predaj tovaru prostredníctvom predajných automatov, to by som akoby nechal bokom, ale teda zvýrazňujem to. Ale teda ešte dôležitejšie sú vlastne tie služby, služby poskytované prostredníctvom predajných automatov. Čiže dnes zákon prináša generálnu výnimku na to, že teda nemusí používať podnikateľ eKasu ak teda predáva svoje služby, ale aj tovar teda, prostredníctvom predajných automatov. Všetci vnímame v tejto súvislosti dve veci vôbec nie malé a vôbec sa nejedná o malú sumu. Jedna vec sú teda parkoviská, hej. Možno kedysi v minulosti to malo význam, že tam bola nejaká pokladnička, že na tom parkovisku nebola elektrika, čo ja viem čo všetko, hej. Ale dnes je proste tie parkoviská to tak sú veľká, veľká časť, točí sa tam kopu peňazí, takto to jednoducho poviem. Parkoviská sú všetky napojené, alebo veľká väčšina už na internet. Funguje to celé bez človeka, je tam automatická rampa, ktorá automaticky odčíta ŠPZ-ku automaticky proste zabezpečí čas, platenie, všetko. Jednoducho dnes ja nevidím žiadny dôvod aby teda napríklad takéto parkoviská nemuseli mať eKasu. V situácii, kedy to teda nariaďujeme kopu ostatným. Všetci malí podnikatelia, furt budem spomínať toho malého potravinára, alebo teda predajcu potravín na Orave, všetci musia, ale tieto veľké parkoviská nie sú. Skutočne je to priestor kde, dovolím si povedať, sú veľké daňové úniky. Ďalšie čo určite, hneď ako to poviem, si každý jeden spomenie tú, tie automatické umyvárky, hej, to akékoľvek už pomaly na dedinách sú, hej, ale akékoľvek aj malé mesto proste ich má viacero, sú využívané, častokrát keď tam človek ide ešte pomaly stojí teda v rade než sa dostane do toho svojho boxu. Zasa je to všetko vyradené z povinnosti teda používať eKasa. Zasa úplne, úplne nezmyselne sú tam kamery, ktoré sledujú tú situáciu, je tam samozrejme vôbec ten obslužný automat kde teda zaplatíte, je tam väčšinou samozrejme zapojený internet, všetko, všetko, všetko. Je to jasná diera v zákone, v zákone ktorú by určite, určite, určite, bolo dobré zaplátať.
Možno si spomínate takú tú debatu a v tomto chcem porovnať, že teda štát po novom chce vysokohorské chaty, kde ich je koľko, štyri, päť, tých vysokohorských chát vo Vysokých Tatrách, tam sa rieši, že teda mali by byť pripojené na internet a mali by teda mať eKasa a všetky tieto veci plniť, hej. Tam sa je to starý svet, bude sa fakt pri konečnom množstve chát dalo by urobiť ozaj výnimku a do nejakej miery ju ten zákon aj prináša v jednom z ďalších bodov, myslím že bod 7, hej, v tom odseku 2. Ale jednoducho to sa akoby rieši, hej, a to sú hovorím štyri chaty, minimum, a proste tieto to sú len vo veľkých mestách sú to desiatky parkovísk, desiatky týchto boxov to sa nerieši. Čiže poviem to aspoň takto, že rád počujem, že aspoň pán minister a teda zjavne aj kolegovia z vládnej koalície toto vnímajú a teda v nejakej ďalšej novelizácii to chcú zaviesť. No, ja poviem, že keď to chceme robiť férovo a keď to chceme skutočne urobiť, ja som presvedčený, že sa to dá urobiť teraz a že sa dá maximálne, chápem že nemusia byť do prvého marca, či kedy to má byť účinnosť, byť pripravení. Dáva sa tam samozrejme dať nejaké odloženie účinnosti, okej, akokoľvek. Ale teda minimálne by to bolo dobré urobiť čím skôr, hej. Aspoň beriem slová pána ministra, že sa tomu bude venovať.
No, toto teda prináša samotný návrh zákona. Prečo hovorím, že nie je to také, že vidím tam tú dieru a možno aj dieru ktorú chce niekto sa o ňu akoby starať, lebo takáto pripomienka normálne aj bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní od verejnosti a nebola akceptovaná. Proste jednoducho nebola. To všetko sa dalo dať do toho návrhu zákona. Kľudne sa tam mohla dať odložená účinnosť tohto konkrétneho bodu, to všetko akoby je. No ministerstvo tam napísalo to vyjadrenie, že teda predkladateľ trvá na navrhovanom znení dotknutých ustanovení, nakoľko je presvedčený, že ich formulácia je vhodná na účely naplnenia cieľov akčného plánu boja proti daňovým únikom ktorým je najmä efektívnejší výber daní, eliminácia daňových únikov a zlepšenie stavu verejných financií. Som presvedčený, že takéto vyjadrenie v zmysle toho, že umožňujeme aby parkoviská, alebo teda poviem to takto, že celkove, že tie predajné automaty boli mimo je nieže v súlade, je v príkrom rozpore. To je jedna vec prečo to tu takto a nahlas spomínam. No ďalšia vec je, že teda nestačí to, ešte sa dokonca na pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol schválený na finančnom výbore priniesli ešte ďalšie výnimky, že nešlo sa v súlade s tým, že pán minister povedal, že okej, spravíme to v nejakej ďalšej novelizácii. Práve naopak, pozmeňovák, ktorý teda podal pán poslanec Karas, ale však teda, áno všetci vieme, že to teda bolo pripravené na ministerstve financií a bolo aj povedané, však okej, je to v poriadku, to nekritizujem, prináša ďalšie výnimky, ďalšie oblasti, ďalšie subjekty podnikateľské, ktoré nebudú spadať do eKasy. Aj to je zasa teda už v súlade, čiže toto, na toto chcem ešte upozorniť, že teda sa tam dali ďalšie. Ale teraz viete, že keby to boli že tie malé obchodíky na Orave, hej, kde ten obchodík ledva žije, ledva žije, hej, zákazníci, 2/3 zákazníkov má v Poľsku a je rád že je rád, hej, že by ten mal akoby nejakú výnimku. No proste nie, takto to, bohužiaľ, nie je. Ale keď sa pozrieme, tak vyradili napríklad teda z používanie eKasy elektronické mýtu, hej, diaľničné nálepky. Proste veľká firma, ktorá akože sakra by asi mala vedieť zabezpečiť eKasu, veď je to celé založené na elektronických prenosoch, na satelitoch, na všetkom. Stálo to milióny, hej, EHA vydobyli si výnimku, že nebudú musieť spadať to eKasy. Jedna proste z oblastí kde je teda, bolo kopu daňových únikov aj v minulosti, alebo vôbec únikov, však teda pamätáme si tieto mýtne tendre a budem pokračovať aj aktuálne, aktuálnou situáciou, proste zasa si tu niekto vydobyl výnimku. Hovorím pochopil by som to u obchodíka, obchodu v malom obchode na Orave, ktorý za chvíľku zanikne a štát bude hľadať ako dotovať, ako zaplatiť niekomu aby tam nebola potravinová púšť, hej, aby tam nejaký obchodík bol aspoň trikrát do týždňa, bavme sa o tom. Ale nie aby teda diaľničná známka, hej, proste mýto nemuseli používať eKasu. Nerozumiem ako je to v súlade s plánom proti daňovým únikom, no ale dobre.
No a keby, ešte by to nestačilo, lebo proste bol tam pridaný ďalší bod v rámci dodávky elektriny, plyny, pary, studeného vzduchu, zberu úpravy dodávky vody, čistenia odvodu odpadových vôd. Veď dobre, väčšinou to tam ide cez faktúry, hej, ale aj toto akože, prečo si, však to sú všetko veľké spoločnosti z veľkej časti prirodzené monopoly, preto zrovná títo majú výnimku, že nemusia používať eKasu. A viete čo je ten paradox, však je tam aj nejaké odôvodnenie a ja ho prečítam. Tak nemusia, či už mýtu, alebo teda vodárne, elektrárne a títo používať eKasu z dôvodu zníženie administratívnej záťaže, hej, preto sa teda navrhujú výnimky z povinnosti evidovať tržbu pri predaji vybratých tovarov a poskytovaní osobitných služieb, hej. Je to tu ešte aj vyčíslené stále tá istá suma, ale dobre, je tu nejakých 104 400 že sa teda ušetrí, hej, čiže aj tuto sa teda priznáva, že to samozrejme má nejaké administratívne náklady, je to zložité, nie komplikácia procesov a stojí to peniaze. A zasa si to niekto veľký a silný vydobyl že nemusí. A tí malí a slabí proste musia, hej, proste takto, presne takto by to byť nemalo.
No aj ešte sa vrátim k tomu mýtu. To mýto bolo vysúťažené, stálo to teraz, neviem to z hlavy, nepamätám si to, nejakých 55 miliónov. Sú tam asi štyri dodatky na tento rok asi za, ja neviem už asi 22 miliónov alebo koľko. Napríklad je tam dodatok v súvislosti s transakčnou daňou, hej, ten poskytovateľ mýta, ... si proste, dal dodatok v sume, nepamätám si to číslo, rádovo okolo 100 tis. euro, kde si teda účtuje, že sa musí prispôsobiť transakčnej dani, hej. Tak ale vydobyli si že nepotrebuje eKasu. Akože nie, takto nevyzerá podľa mňa boj proti daňovým únikom, takto nevyzerá stráženie verejných financií, fakt že nie. Dobre, to je ďalšia vec. Čiže tuto by bolo skutočne dobré sa fakt na toto pozrieť.
Poďme ďalšími ...
=====

Ďakujem pekne za slovo.
Pán minister, ďakujem pekne. Ja si myslím, že áno, že táto odpoveď by mala potešiť skutočne že desaťtisíce, možno stotisíce občanov, ktorí teda túto fotovoltiku majú. Pravda je skutočne, že tie bežné občianske inštalácie sú max 10, možno niekto má 12 kW, nie je 1 MW. Čiže viete, pán minister, potvrdiť teda aj to, že nech je to teda akákoľvek forma, že má aj nejakú flexi batériu, že teda akoby požičiava a vracia sa tá energia, respektíve že keď ju aj akoby predáva, ale v týchto minimálnych množstvách, čiže je to limitované tým, že pokiaľ nie je vlastníkom oprávnenia podnikať v energetike, čiže všetky tieto malé v akomkoľvek prípade sú vyradené z platenia týchto sociálnych odvodov. Takto nejak to je, tak?

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, ja som teda zástancom toho, že tá situácia je zložitejšia, že to nefunguje tak, že sa hazard zakáže a zmizne ten problém. Nezmizne, ja som presvedčený, že hazard teda sa nedá zakázať a tým sa ho zbaviť, ale že ho treba zodpovedne regulovať a to je práve to, že pokiaľ to bude robiť pán minister Huliak a bude to robiť takto na hulváta, ako to robí, tak to nie je žiadna regulácia, ktorá by pomáhala, ale je to regulácia, ktorá škodí a v tom sa zhodnem s každým ďalším, kto tu rozpráva. Akože na výbore sme mali 20 minút diskusie, ktorú samozrejme predseda finančného výboru zasa uťal bez toho, aby mohla tá debata byť skončená, bez toho, aby každý, kto sa chcel prihlásiť do rozpravy, vystúpil, aby vôbec sa dalo reagovať. Bol tam predložený pozmeňujúci návrh, ktorý asi ten návrh teda trošku zlepšuje, ale pán minister zahlásil, že ho ešte nevidel, že ho tam vlastne vidí prvýkrát a že vlastne s ním nesúhlasí. Akože, takto nemôžu vznikať dobré zákony, takto, takto nemôže vznikať dobrá regulácia, pán minister. Nemôže. Nemôže, takto sa to nedá robiť. Zasa, skrátené legislatívne, prvé čítanie, druhé čítanie, dnes to chcete v ideálnom prípade schváliť. Ako prečo? Naháňa vás čas, lebo treba vyriešiť nejaké konkrétne kasíno? Akože, fakt? To, toto je úplne že ukážka ako sa krajina neriadi, ako sa hazard nereguluje. Toto je cesta úplne že do, do väčších a väčších problémov pán minister a presne súhlasím s pánom kolegom, treba to stiahnuť. Ja som to povedal aj na výbore. Zísť z kratšej cesty, stiahnite to a pripravte niečo, čo dáva hlavu a pätu. Ďakujem.

Ďakujem.
Posledné dve minúty chcem venovať hlavne apelu na koaličných poslancov, chcem apelovať na ich svedomie. Idete prijať rozpočet, ktorým škodíte a klamete aj sami sebe. Idete prijať rozpočet, ktorým škodíte každému občanovi, každému SZČO, živnostníkovi a každej firme. Týmto rozpočtom zvyšujete dane, odvody, odrádzate investorov, zabíjate našu konkurencieschopnosť, škodíte celému Slovensku. Rozpočet máte založený na nerealistických číslach, ako to hovorí aj RRZ, máte ho založený aj na cielených klamstvách a ohýbaní ekonomickej reality. Tento rok vyberiete o vyše jednu miliardu daní menej, ako ste si naplánovali, napriek tomu nemáte problém opäť zvýšiť sadzby a naplánovať pre budúci rok výber daní ešte o ďalších 500 mil. vyšší. Reálne teda chcete len na daniach vybrať o 1,5 mld. viac. Už len toto je absurdná, nerealistická predstava, ale vy zároveň tvrdíte, že budúci rok ekonomika zrýchli, teda že ekonomický rast bude vyšší ako tento rok. Toto vaše tvrdenie sa už rovná ekonomickému analfabetizmu alebo, čo je ešte horšie, cielenému a otvorenému klamstvu. Tento rok bude rásť určite pod 1 % a teda budúcoročný rast 1,3 % je nedosiahnuteľný. Nie je možné z ekonomiky odčerpať na daniach ďalších 1,5 mld. a čakať rast. Rovnako cielený deficit 4,1 % je Potemkinova dedina, to je týmto rozpočtom nedosiahnuteľné číslo, realita bude výrazne horšia, deficit bude možno 4,6 %, možno aj viac, čo je deficit o ďalších cca 650 mil. vyšší. Cena za takýto rozpočet bude pre Slovensko, ale aj pre vás vysoká. Som presvedčený, že veľmi rýchlo príde zníženie ratingov, zdraženie financovania dlhu, ďalšia výrazná inflácia a teda zdražovanie a zhoršenie života občanov Slovenska. Vládnete tretí rok, nie je sa už na koho vyhovárať, ste zodpovední za pokračujúci úpadok Slovenska.
Strana SaS bude hlasovať proti predloženému rozpočtu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)