33. schôdza

Tak krásne piatkové popoludnie v osirelej sále. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Chcel by som uviesť návrh zákona, ktorý upravuje chybu, ktorá sa do legislatívy dostala 1. januára 2025 spočívajúcu v tom, že sme prijatím pripomienok odboru parlamentnej legislatívy znefunkčnili elektronické recepty na Slovensku. Vzhľadom na to, že elektronické recepty sú regulované zákonom 153/2013 o národnom zdravotníckom informačnom systéme, tak som si dovolil aj s kolegami predložiť návrh opravy práve prostredníctvom tohto zákona.
Ďakujem. Samozrejme hlásim sa do rozpravy ako prvý.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý má tlač č. 693.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Tak, ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Elektronické recepty, úžasná inovácia. Ľudia nemusia chodiť k lekárovi pri predpise liekov, stačí si mailom, telefonicky požiadať a vybrať si v najbližšej lekárni. Znižujeme tým zbytočný počet návštev chronických pacientov, je to naozaj vychytávka super. V čom je problém, elektronické recepty nevymyslel štát. Teda vymyslel, ale nefungovali a nefungovali tak, že napriek tomu, že sme do toho dali viac než 50 mil. eur z eurofondov, ten systém nefungoval. Vyrobili ho zdravotné poisťovne. Vďaka covidu, takým jedným pozitívom tejto krízy je, že elektronické recepty sa prakticky stali všeobecne uznávaným spôsobom predpisovania liekov na celom Slovensku. Aj tí lekári, ktorí sa zdráhali používať túto metódu k nej nakoniec siahli, lebo to naozaj šetrí nervy, čas a navyše tým, že vzniká elektronický preskripčný záznam, tak je možné robiť dohľad nad predpísanými liekmi, vybratými liekmi, nad adherenciou k liečbe, ako aj nad bezpečnosťou liečby, pretože vidíme možné interakcie liekov, ktoré predpisujú rôzni lekári práve vďaka elektronickému zdravotníctvu a elektronickému receptu.
Čo sa stalo? K novele zákona 153 minulý rok v decembri táto snemovňa, sorry, nielen koalícia, ale aj teda kolegovia z opozície podporili zákon v dobrej viere, že bude fungovať eLab, teda že budú vedieť lekári zdieľať svoje elektronické laboratórne výsledky a žiadanky. Niečo ako eRecept, len v laboratórnych výsledkoch. No, NCZI tvrdí už asi sedem rokov, že to majú hotové a že už to majú odpilotované, že už to spustia, no dneska, máme neviem koľkého, desiateho, jedenásteho či koľkého apríla a teda eLab nefunguje, to si povedzme, ani sa nejaví, že by mohol fungovať, lebo je to ďalší z projektov NCZI, ktorý nefunguje, podobne ako ani ten pôvodný štátny elektronický recept. Ničmenej pod rúškom zavádzania elektronického zdravotníctva do laboratórnych výsledkov sa drobnou zmenou formulácie vypli elektronické recepty pre lieky, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Teda buď ich predpísal zmluvný lekár, ale lieky nie sú hradené, nejaké detralexy a podobne, alebo ich predpísal nezmluvný lekár. Ide o obrovské množstvo receptov, ktoré na začiatku roka v januári spôsobili priam paralýzu zdravotníctva, pretože obrovské množstvo pacientov náhle muselo fyzicky navštíviť svojho lekára. Dostali šesť receptov, päť na lieky, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia, prišli elektronicky šiesty, juj, pre ten museli ísť osobne, lebo musel byť na papieri, lebo bol spackaný elektronický recept.
A teraz poviem jedno veľmi dôležité tvrdenie, ja si myslím, že nešlo o náhodu. Som presvedčený, že táto na prvý pohľad len formálna zmena slov v zákone 153 bola vedomá a úmyselná. Ešte predtým, ako bol tento zákon definitívne schválený, o tomto pozmeňujúcom návrhu v NCZI vedeli a vedeli, čo tento pozmeňovací návrh urobí. Vedeli, že to vypne elektronické recepty a oni budú môcť prísť s návrhom dajte nám pár miliónov, my to doprogramujeme a bude to chodiť cez štát, tie lieky, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Lebo v čom je problém? Keď nie sú lieky hradené z verejného zdravotného poistenia, prečo má ísť elektronický recept cestou zdravotnej poisťovne? Lebo zdravotná poisťovňa to prevádzkuje. GDPR. GDPR je úžasná výhovorka na všetko, keď sa niečo nedá, nechce, nebude, GDPR. Takže NCZI minie nejakých pár miliónov nejakým dodávateľom, nejakej štúdie uskutočniteľnosti a vytvorí paralelný eRecept pre tie lieky, ktoré nemôže spracovávať zdravotná poisťovňa kvôli eReceptu. Oni to vedeli ešte predtým, než ten zákon bol schválený, vedeli, aké to bude mať dôsledky, napriek tomu nechali ten zákon schváliť tak, ako bol schválený, potom sa všetci tvárili, že joj, to bola nejaká chyba, nepozornosť a prvých deväť dní roku 2025 bolo sprevádzaných absolútnym chaosom v lekárňach. A aj v ambulanciách. Ľudia nechápali, prečo si musia náhle vyberať tie recepty osobne. Potom sa stalo to, že ministerstvo zdravotníctva už zatiahlo za ručnú brzdu a namiesto toho, aby opravili zákon, tak vytvorili účelový výklad zákona. Účelový preto, lebo samotný výklad zákona, to usmernenie ministerstva zdravotníctva, ja vám to prečítam, je tu jedna veta v tom usmernení, vyšlo to vo vestníku ministerstva zdravotníctva, kde vysvetľujú, že vlastne v tom zákone je to síce napísané nejako, ale mysleli tým niečo iné. Píšu: „Na odstránenie uvedených nejasností pripraví ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky návrh nevyhnutných legislatívnych úprav bez zbytočného odkladu."
Toto vyšlo teda 9. januára 2025, tlačové správy hovorili, že do konca prvého štvrťroka predloží NCZI, Všeobecná zdravotná poisťovňa spolu s ministerstvom návrh legislatívneho riešenia. Opäť máme xtého, 11. apríla, žiaden návrh riešenia na obzore nie je, je tu jedine tento náš opozičný návrh na to, ako tú celú situáciu vyriešiť. Návrh som konzultoval so zdravotnými poisťovňami, je v súlade s GDPR, rieši ten problém, do ktorého sa, sme sa dostali a odníma NCZI to pokušenie vyrábať paralelné, paralelné eRecepty. Na to, aby to bolo GDPR komplaentné, je dôležité, aby bol v zákone stanovený účel a rozsah spracovávania osobných údajov aj v prípade liekov, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Či už teda nie sú lieky hradené alebo je ten samotný lekár nezmluvný, práve kvôli liekovým interakciám je potrebné na zabezpečenie bezpečnosti pacienta, aby takáto liečba bola zaznamenávaná v jednom systéme a teda aby ju mohla zdravotná poisťovňa spracovávať aj v prípade, že teda za ten liek nie je poskytnutá úhrada. Ako je to koncepčne riešené, zákon 153 sa vracia do pôvodného znenia a v zákone 581 teda o zdravotných poisťovniach 581/2004 sa dopĺňa kompetencia zdravotnej poisťovne. Bol by som veľmi rád, keby táto, tento návrh zákona získal podporu aj koaličných poslancov, ktorí sami uznávajú, že je tam chyba v tom zákone. Lebo takto, bolo vydané usmernenie a všetci sa tvárime, že je to opravené, dokonca som videl také novinové titulky, že eRecept je už opäť plne funkčný. No nie je. Nezmluvní lekári doteraz nemôžu vystavovať elektronické recepty. Predstavte si lekára, ktorý má zmluvu s dvoma poisťovňa a s jednou nemá. K dvom typom pacientov pristupuje tak, že im vypisuje elektronické recepty a jedným vypisuje recepty papierové. O liekoch, ktoré sú predpísané na papierový recept a nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, napríklad o liekoch, ktoré predpisujú nezmluvní poskytovatelia, nemáme bledomodrý .... Totiž tá informácia tým, že to nejde cez eRecept, sa nikam nezapisuje. Nezapisuje sa do elektronického zdravotníctva, nezapisuje sa do eReceptov, nikto nevie, čo tým pacientom bolo predpísané, nezostáva stopa. Lekáreň by teoreticky mohla nahrávať a skenovať tieto recepty, ale načo a komu, lebo v tejto chvíli nepotrebuje to skenovať a posielať do poisťovne, aby žiadala úhradu, lebo si to platí pacient sám, zvyčajne teda lekárne toto chvíľku archivujú a potom zahodia do smeti. My nemáme informáciu o liekoch, ktoré sú spotrebovávané mimo systému verejného zdravotného poistenia, tým, že sme ich vypli z elektronického receptu. A tí poskytovatelia by to radi elektronicky predpísali, však je to pohodlné, všetci viete, že ísť pre elektronický recept, teda pre papierový recept je...
===== lekárne toto chvíľku archivujú a potom zahodia do smetí. My nemáme informáciu o liekoch, ktoré sú spotrebovávané mimo systému verejného zdravotného poistenia tým, že sme ich vypli z elektronického receptu. A tí poskytovatelia by to radi elektronicky predpisovali, však je to pohodlné, všetci viete, že ísť pre elektronický recept, teda pre papierový recept je voprus, hej, že to je otrava. Čiže všetci vedia, že to treba opraviť, aj minister zdravotníctva hovoril, že áno, no nestihol to v tom zákone, ktorý, ktorý sme schvaľovali ostatne v skrátenom konaní o tých, o tých záchrankách, ale dni plynú. Ako sú tu, sú tu naozaj stovky, tisícky poskytovateľov, ktorí sú týmto postihnutí, ktorí sa starajú o desiatky až stovky tisícov pacientov.
Ešte jednu novinku mám. Rozprával som sa so zdravotnými poisťovňami, ktoré veľmi poctivo analyzujú to citované usmernenie ministerstva zdravotníctva, že teda vlastne to, čo je napísané v zákone, čítajte inak a sľubujeme, že rýchlo pripravíme novelu, zdravotné poisťovne sú presvedčené, že to nie je v súlade s GDPR. Stačí, aby prišiel jeden koumák a začal napádať, akým právom je možné napríklad, ja neviem, čo to bude, antikoncepcia, antikoncepcia nie je hradená z verejného zdravotného poistenia, ale môže ísť už teraz cez e-recept vďaka tomuto metodickému usmerneniu ministerstva zdravotníctva. Keby niekto namietol, prečo bolo možné zdieľať so zdravotnou poisťovňou informáciu o predpise antikoncepcie. Keby to niekto napadal, normálne že GDPR, hej, koľko to je? Dvadsať miliónov alebo štyri percentá globálneho, globálneho zisku. Ako tie poisťovne sa boja, že oni budú argumentovať, aha, však ja mám usmernenie ministerstva, tak ako to GDPR nikoho nezaujíma, usmernenie ministerstva zdravotníctva nie je všeobecne záväzný právny predpis a nemá žiadnu, žiadnu hodnotu a váhu, hej? A sú pripravení ten e-recept znovu vypnúť. Lebo sa boja práve toho scenára, že niekto príde, a naozaj to môže byť ktokoľvek, máme tu päť miliónov poistencov, ktorí, ktorýkoľvek z nich to môže napadnúť a ktorúkoľvek poisťovňu, aj tú štátnu. A tam asi nebude 4 % zo svetového zisku nejako zaujímavá suma, ale tých 20 miliónov by mohlo byť. A poisťovne sú pripravené, že to zase vypnú, lebo sa boja týchto následkov, tak ako je tá legislatíva sformulovaná od 1. januára, je to zle. Treba to opraviť, lebo keď to znovu vypnú, tak tu bude zase armagedon a ten šic v tom, pardon, teraz sa pozerám na vás, na koaličných, si odnesiete v prvom rade vy, lebo vy máte ten rezort zdravotníctva na starosti. (Reakcia z pléna.) HLAS, dobre, ale tak ste koalícia. A budete to musieť nejakým spôsobom odkomunikovať, ako je možné, že zase nefungujú elektronické recepty a vymýšľať zase nejaké také škrabanie sa nejakými metodickými usmerneniami. Opravte to, je to neutrálne, to nie je politické, to nie je ľavé, pravé, konzervatívne, liberálne, progresívne, to je technické riešenie, kde GDPR hovorí, že spracovávať osobné údaje môžete v nejakom, na nejaký účel, v nejakom rozsahu na základe zákona, ten zákon to presne predpokladá, opraví to e-recept pre, naozaj zásadným spôsobom a môžeme sa venovať niečomu dôležitejšiemu, napríklad spojazdneniu toho e-labu, ktorý, vravím, apríl, 11. apríla ešte stále nefunguje.
Ďakujem pekne.

My teda v Progresívnom Slovensku tento zákon podporujeme, ale ja by som trošku chcel aj poukázať na tú genézu, ako to tu celé vzniklo. O tej chybe nevedel nikto do schválenia zákona v decembri, ale hneď na úvod decembra sa na to upozornilo, lebo upozornilo sa na to mediálne, verejne, všetci si to všimli, začala si to uvedomovať odborná obec, a ministerstvo hralo mŕtveho chrobáka, naozaj do konca decembra nič nerobilo až do začiatku januára a nechala tých lekárov vlastne a ten sektor v panike. A bolo to práve ministerstvo, ktoré malo prísť s nejakou opravou a malo povedať minim... ani nevydalo informáciu, že tak viete čo, tak je to problém výkladu alebo je to problém teda legislatívy, ale nebojte, čakajte, dovtedy a dovtedy to urobíme. Nič také nenastalo. Ministerstvo to nechalo reálne zájsť do takého bodu, že tie e-recepty sa vypli napriek tomu, že mesiac sa tu riešilo vlastne, čo s tými e-receptami bude, potom deväť dní po funuse prišlo vlastne s tým, že však treba len iný legislatívny výklad, tuto vám, tuto vám ho predkladáme. Ja som v tej chvíli nerozumel, že prečo napríklad toto nemohli urobiť hneď týždeň po tom, čo sa prišlo na tú chybu, alebo skôr. Keďže to očividne nebolo ani také komplikované, nepotrebovali ste urobiť legislatívnu zmenu.
No a následne sme sa dostali do momentu, že neopravili to kompletne, pretože 2 % tých elektronických receptov stále je vypnutých u tých nezmluvných poskytovateľoch. Ono dve percentá sa môžu zdať relatívne málo pre celú krajinu, ale keď sa napríklad pozriete napríklad na samotnú Bratislavu, tak v Bratislave máte 40 % nezmluvných ambulancií. To znamená, že 40 % lekárov, ktorých vy navštívite v ambulanciách, tak oni vám nemôžu dať elektronický recept. A my pri ministrovi stále momentálne nevieme, že aký je plán, čo urobí. Na výbore sme počuli nejaké, nejaké príhody o tom, že dajú, prídu s nejakým pozmeňovákom, prílepkom, alebo niečo, ani to sa nestalo, a sedíme tu štyri mesiace, päť mesiacov po zistení chyby a nevieme, kedy bude napravená a ako bude napravená.

Tomáš, ja ťa len laicky chcem podporiť v tomto, lebo veľmi dobre si na tú situáciu pamätám, že vlastne tiež som chvíľu počas tehotenstva brala liek, ktorý nie je hradený všeobecným zdravotným poistením a presne som bola v situácii, kedy som musela ísť si po ten recept fyzicky do ambulancie v zime, kedy je najviac aj rôznych respiračných ochorení a som teda naozaj (povedané so smiechom) bola veľmi "vďačná" každému, kto toto spôsobil, pretože som sa vlastne bála, že v tej ambulancii sa niečím nakazím a vieme, že pre tehotné nejak lieky extra nie sú a nikto ich nechce predpisovať, ani keď máš obyčajnú nádchu, takže to vôbec nie je nič príjemné.
A to, čo si hovoril, že to mohla byť aj zámernosť, tak to ma ešte viac rozčuľuje, hlavne teda by bolo asi naozaj vhodné sa týmto aj viac zaoberať. A zároveň ma rozčuľuje aj to, že k tomu vlastne výpadku môže dôjsť kedykoľvek znova a znova budú tisíce pacientov a pacientok vystavení tomu, aby si chodili aj v situácii, kedy môžu mať naozaj že vážne následky, lebo majú oslabenú imunitu a môže im to spôsobiť, tá jedna návšteva ambulancie, fakt nejaké choroby, že to môže mať pre nich vážne následky, že mi to príde ako hazard so zdravím a životmi obyvateľov.
Takže určite apelujem aj na koalíciu, aby tento tvoj návrh podporili.

Ďakujem pekne. Ďakujem vám veľmi pekne za, za pripomienky, teda, hoci teda pán Mažgút mohol niečo povedať, ale tak snáď povie nabudúce a k inej téme.
To, že ten problém nie je stále vyriešený, stále vytvára dopyt po riešení, ktoré môže byť drahé a nefunkčné, teda že štát, NCZI a podobne budú obstarávať nejakú, nejakú krabicu, ktorá zase nebude fungovať a budú sa zlievať dáta.
Pri tých liekoch ešte raz zdôrazním skutočnosť, že lieky, ktoré sú predpísané na papierový recept, tá informácia sa nikam nedostáva. A stále častejšie som svedkom, že poskytovatelia radšej než uzavrú zmluvu so zdravotnou poisťovňou, najmä ak nepotrebujú akože z nich žiť, prípadne ak majú nízke platby, a stále častejšie sa stretávam s tým, že psychiatri sú nezmluvní, lebo ak sa chce niekto liečiť, tak si to aj zaplatí, má väčšiu kompu... (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) liečbu a podobne. A ak sa liečba, psychiatrická liečba nezapíše do nejakých záznamov, tam veľmi často vytvára nejaké kontraindikácie alebo interakcie s inou liečbou. Ak o tom teda nie je možné cez tie bezpečné lieky zistiť, že takéto niečo sa deje, tak to môže byť akože dosť nebezpečná záležitosť, plus tu vôbec nevieme riešiť a monitorovať zneužívanie predpisovania liekov, ak sa predpisujú na papierový recept, tak sa môžu predpísať bambilióny takých liekov a nevidíme, že niekto iný napísal tomu pacientovi včera-predvčerom dvadsať balení nejakého traumalu alebo niečoho podobného.
Čiže naozaj ide o bezpečnosť ľudí v tejto krajine, nielen o pohodlie lekárov a pacientov. A každopádne ak máme dvanásť návštev u doktora za rok, tak týmto si len generujeme nové, zbytočné návštevy.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, no začíname dobre (povedané s pobavením), pána predsedajúceho to zaujíma, to je výborné, pretože predkladám ústavný návrh zákona, kde potrebujeme 90 hlasov (povedané so smiechom), takže si nijak nevieme vystačiť sami, ale potrebujeme, aby to napríklad pána predsedu a jeho kolegov zaujímalo. Dobre, ale vážne.
Na rokovanie Národnej rady predkladám návrh ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe a predkladám ho teda na rokovanie spolu s kolegami Vladimírou Marcinkovou, Vladimírom Ledeckým, Jurajom Krúpom, Karolom Galekom, Janou Bittó Cigánikovou, Martinou Bajo Holečkovou a Máriou Kolíkovou.
No cieľ tohto predkladaného zákona je v podstate veľmi jednoduchý, a to vytvoriť základný ústavný rámec pre tvorbu dôchodkovej politiky na Slovensku do budúcna. Áno, je to ústavný zákon a skutočne by to vyžadovalo, vyžadovalo zhodu a vyžadovalo by to rokovania a proste debaty skutočne na širokej úrovni. Okej. Tento návrh má tú ambíciu, uvidíme ako, ako to bude, ale skutočne toto je niečo, na čom by mala byť zhoda krížom cez politické strany, krížom cez názory a teda bez toho to jednoducho nepôjde. Áno, je to ústavný návrh zákona.
Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a teda takisto aj s právom Európskej únie. Mal by, ešte možno v úvodnom slove poviem, mal by aj pozitívny, aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a keďže napríklad II. pilier na začiatku zhoršuje vplyv na rozpočet verejnej správy a po nábehu platobnej fá... alebo výplatnej fázy samozrejmé, že zasa šetrí finančné prostriedky a teda aj zlepšuje rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv ani na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Rovnako tak keby bol tento návrh zákona prijatý, bude mať pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana.
Ďakujem pekne, toľko v úvodnom slove, a hlásim sa do rozpravy ako prvý.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu ústavného zákona, ktorý je uvedenou pod tlačou 717. Predkladám informáciu k predloženému návrhu ústavného zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva.
V zmysle z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 745 z 20. januára, pardon, 20. februára 2025 navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh ústavného zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak už dnes asi poslednýkrát, ctené kolegyne, kolegovia, asi to môžem povedať, že tuším nás pomaličky koalícia prečíslila, dva-štyri-päť-šesť (reakcie z pléna), dva-štyri... Asi je to remíza, plus-mínus, no dobre.
Takže ešte raz, cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvoriť základný ústavný rámec pre tvorbu dôchodkovej politiky na Slovensku do budúcna. Inými slovami, urobiť akoby takú nejakú základnú dohodu o tom, ako teda vyzerajú tie základné parametre dôchodkového systému, všetci, čo tu sedíme, aj tí, čo tu nie sú, budeme jedného dňa starí a proste budú, budú na naše dôchodky pracovať nejakí, vlastne naše deti a vnuci, takže bolo by dobré a aj v súvislosti s demografiou, ktorá jednoducho, a to sú neni žiadne výpočty, to je realita, sa bude zásadne zhoršovať, proste Slovensko starne a táto situácia bude stále rýchlejšia...
===== ...dôchodky pracovať nejakí, vlastne naše deti a vnuci. Takže bolo by dobré, a aj v súvislosti s demografiou, ktorá jednoducho, a to, to sú neni žiadne výpočty, to je realita sa bude zásadne zhoršovať, proste Slovensko starne, a táto situácia bude stále rýchlejšia, takže každopádne máme ambíciu dať návrh na vytvorenie takéhoto nejakého strešného rámca. No, sociálno-poistný, respektíve dôchodkový systém dostal ten, ten základný rámec s reformou rokov 2003, 2004, kedy bol vytvorený nazvime to, že moderný duálny systém sociálneho poistenia, takzvaný prvý pilier a systému starobného dôchodkového poistenia, takzvaný druhý pilier. Krátko po tom období boli tieto dva základné piliere doplnené o tretí, tretí systém, tretí pilier, a to je teda doplnkové dôchodkové poistenie. Teraz nedávno ste už možno počuli aj o štvrtom pilieri, to je vlastne dobrovoľný tretí pilier na európskej úrovni, kde teda hoci ho človek môže presúvať bez ohľadu na to, v ktorej krajine pracuje, takže vlastne už je aj akoby štvrtý pilier, ale skôr je možno lepšie povedať, akoby že 3a, 3b. Dobrovoľný, národný, dobrovoľný, európsky. No, dnes je tvorba dôchodkovej politiky plne v kompetencii exekutívy. Nás tu v parlamente s minimálnymi ústavnými mantinelmi tak od toho roku tých 2004 každá vláda na dôchodkovom systéme zanechala svoj rukopis, v dôsledku čoho má dnes, dnešný dôchodkový systém v podstate už úplne inú podobu ako v tých rokoch 2003, 2004, kedy teda vznikal. Poviem, aby som féro povedal, férovo povedal, nie všetky zásahy systém poškodili, ale vo všeobecnosti táto množstvo zásahov prinieslo nízku mieru stability, nízku mieru predvídavosti nášho dôchodkového systému ako celku. Preto teda tento predložený návrh ústavného zákona má ambíciu vystužiť dôchodkový systém pevnou kostrou nemenných, respektíve nie tak ľahko meniteľných základných ústavných imperatívov, ktoré by boli dlhodobým garantom jeho odolnosti voči individuálnym preferenciám tvorby sociálnej politiky vládnej moci. Teraz nemyslím aktuálnu ani minulú, ale akúkoľvek. Fakt, ak nás má a musí niečo spájať, je to dôchodková politika, ktorá sa nedeje v horizonte, že rokov, že volebných období, že štyri, osem ani v horizonte desiatich rokoch skutočne dôchodková politika je politika v horizonte 30, 40. A napríklad, Rozpočtová rada robí prepočty na 50 rokov. Čiže skutočne to, toto je, toto je kľúčová politika, kde by mala byť čo najvyššia zhoda.
No, v podstate zo stanovením nejakých takýchto základných ústavných téz tvorby dôchodko, dôchodkovej politiky by skutočne nemala mať problém žiadna časť politických elít. A akože mala by, mohla by vzniknúť na, na takomto nejakom návrhu zhoda celým politickým spektrom alebo teda minimálne jeho rozpočtovo zodpovednou časťou. Lebo verejné financie a dôchodkový systém je v podstate len a len o peniazoch alebo hlavne o peniazoch. Predložený návrh zákona si skutočne zachováva povahu ústavného zákona. To znamená, že iba vo všeobecnej rovine určuje nejaké základné zásady a ich konkrétnu realizáciu a pretavenie do zákona. Už samozrejme ponecháva na jednotlivé vlády tak ako vládnu a samozrejme politické cykly.
No, ja by som si dovolil, povedzme desať minút, tak trochu prejsť vlastne tými jednotlivými základnými bodmi. Ustanovu v tom, teda tento návrh zákona ustanovuje delenie dôchodkového systému, teda na priebežne financovaný systém, teda ten prvý pilier a systém starobného dôchodkového sporenia. Ten druhý pilier a dobrovoľné sporenia na dôchodok. Čo je tu dôležité, že tým dobrovoľným sporeniam sa priznáva postavenie nevyhnutnej súčasti dôchodkového systému, ktorý má zabezpečiť primerané zabezpečenia dôchodok, a teda deklaruje sa podpora štátu aj tretiemu pilieru. (Smiech.) Aj tretiemu, tretiemu pilieru. To znamená, áno, človek si sporí dobrovoľne, ale teda tá ústavná zhoda by bola na tom, že štát aj ten tretí pilier do nejakej miery podporuje. Je to samozrejme bežné, je to aj funkčné aj dnes, ale aj bežne v celej Európe. No, a teda ak to poviem inak, tak tento ústavný zákon priznáva, že bez dobrovoľných sporení nie je možné pre každého účastníka dosiahnuť na dôchodku takú mieru náhrady príjmu, ktorá by nepredstavovala významné zníženie príjmu dôchodcu oproti jeho predpoklada, predchádzajúcemu aktívnemu životu. Takisto, a to je veľmi dôležité, a teda chcem to tu zopakovať, aj keď asi možno všetko nestihnem, ale toto chcem zopakovať, v ods. 3 teda priznávame, deklarujeme, deklarujeme existenciu výsluhových dôchodkových systémov a uvádza sa ich úplný výpočet, ale tu je kľúčové teda, že bez možnosti rozšírenia. Proste my nemáme priestor rozširovať mieru, mieru týchto výsluhových dôchodkov, tým napríklad reagujem teraz aj na rentu pre generálneho prokurátora. Ale zároveň treba jasne deklarovať, že keď ľudia, policajti, vojaci, ktokoľvek 20, 25 rokov fungovali v systéme, tak ten štát im musí garantovať, že, že nebude zrušený, že jednoducho sa urobí všetko preto, nieže všetko. Proste garantuje, že, že bude, bodka. A to, že nemáme naviac, je zas tá garancia, že sa ten systém nebude rozširovať, že jednoducho nebude sa to rozširovať do oblastí, kde taký výsluhový dôchodok nebol. Čiže to je, to je jedno z kľúčových dohôd tohto, tohto zákona. No, treba, treba takisto povedať, že tento, tento návrh zákona garantuje nielenže existenciu, pretože vo finále existenciu druhého piliera máme, máme garantované, máme garantovaný aj dnes, ale viete, stále je tu ten Damoklov meč, že veď už aktuálna vláda to posunula z 5,5 na 4, že vlastne ďalšou minimalizáciou druhého piliera je stále dodržaná aktuálne, aktuálne znenie ústavy. Ale zároveň defacto dochádza k vlastne minimalizácii druhého piliera a následne so všetkými problémami, teda ktoré to spôsobí v budúcnosti. Čiže tento návrh zákona zároveň garantuje aj určitú, určitú mohutnosť aj toho druhého piliera a máme to tu garantované tak, že ten druhý pilier nesmie byť menej ako je štvrtina celej, celých vlastne sociálnych odvodov. Hej? Takže to je, ku dnešku je to 18, takže štyri, štyri a pol, 4,5 % odvodu do druhého piliera. Nesmie to byť menej. To je, to je taká základná ďalšia vec. No, navrhované, navrhovaný zákon zaväzuje zákonodarcu uzákoniť také pravidlá výpočtu starobného dôchod, dôchodku, ktoré teda budú spravodlivo zohľadňovať sumy uhradených platieb a dobu účasti. S požiadavkou spravodlivosti pri zachovaní primeranej miery solidarity sa bude musieť zákonodarca vysporiadať pri krátení dôchod, dôchodkov pre sporiteľov v sporiacom systéme, ako aj pri výpočte výšky dôchodcu pre platiteľov dôchodkového poistenia z vyššieho vymeriavacieho základu, ktorému, akému zodpovedá dnešný maximálny dôchodok. Spravodlivé zohľadňovanie sumy uplatnených platieb znamená, že vo výpočte dôchodku musí byť zachovaná zásluhovosť v miere určenej zákonodarcom. Zasa ja to veľmi jednoducho poviem. To, čo tu bolo relatívne nedávno, takéto automatické zvyšovanie minimálneho dôchodku o takú mieru, že vlastne to zvyšovanie by postupne zožralo všetky tie dôchodkové pásma a z dôchodku, ktorý si zachováva tú nejakú mieru zásluhovosti, by sa v podstate stala nieže dôchodok, ale dôchodkom, dôchodcovská dávka, ktorá by vlastne pre veľa dôchodcov proste bola jednotná. To samozrejme by malo zase následok, načo by si ľudia platili, keď by sa to stala z toho nejaká Sociálna dávka. Všetko, a zopakujem to ešte raz, to samozrejme smeruje k tomu, že ten systém musí byť udržateľný. Musíme byť schopní ho zaplatiť, a tu sa možno zasa zastavím na chvíľu, že keď si zoberieme deficit Sociálnej poisťovne v minulom roku, tak bol nejakých 2,80, 2,85 miliardy, no skoro tri miliardy eur. Pre tento rok máme takmer rovnakú sumu zakotvenú v rozpočte ako výdavok na, na dofinancovanie, (Smiech.) na dofinancovanie Sociálnej poisťovne, takže takisto sa ráta deficit do troch miliárd. Rozpočet sa nerobí len pre tento rok, sú tam čísla pre ďalšie dva. Bohužiaľ, sú tam ďalšie dve takéto sumy. Hej? Necelé tri miliardy a tri miliardy. Čiže keď to zrátame, tak za posledné štyri roky sa vygeneruje len v tomto, v Sociálnej poisťovni strata 12 miliárd eur, ktorú musí doplatiť štátny rozpočet, ktorý musia doplatiť občania svojimi daňami alebo teda sa to musí dopožičať. Žiže toto, toto je niečo, čo hovorí, že ten systém je jednoducho neudržateľný, a aj preto tento zákon, a aj preto, preto tam takéto ustanovenia. Toto je možno dôležité spomenúť, navrhované, navrhovan, navrhujeme teda, že za dobu účasti na priebežne financovanom dôchodkovom systéme sa považuje aj doba starostlivosti o dieťa poča, počas zákonom stanovenej doby po jeho narodení. Suma úhrady sa vypočítava z predchádzajúceho príjmu a toto, takéto, takýto, teda takéto znenie zabraňuje stavu, aby starostlivosť o dieťa počas ustanovenej doby po narodení negatívne vplývala na budúci dôchodok rodiča. Zároveň sa však slovom primerane umožňuje určiť napríklad, prí, napríklad maximálny vymeriavací základ v súlade so všeobecnými pravidlami pre výpočet starobného dôchodku. Zasa, ľudsky povedané, nemôže byť to, ak má matka dieťa, dôvod na to, aby jej dôchodok proste bol, bol znižovaný alebo teda nebol spravodlivo vypočítaný. Takže toto je takisto tak veľmi dôležité, aby to bolo už v ústavnom, v ústavnom zákone. Samozrejme, celý dôchodok je aj, je aj o tom, že dlhšie žijeme, proste je potrebné riešiť aj to, ako dlho alebo tú, tú dobu, kedy človek odchádza do dôchodku, takže ustanovuje sa automatická zmena dôchodkového veku. Znižovanie alebo zvyšovanie podľa miery alebo podľa vývoja strednej dĺžky života, a to teda minimálne v rozsahu 80 % zmeny, čo predstavuje nárast roky prežité v zdraví. Zasa, tak toto má zabezpečiť medzigeneračnú spravodlivosť rovnako dlhého poberania dôchodku a samozrejme, bližšie podrobnosti ustanovu, ustanovuje už potom ďalej zákon. Čiže veľmi jednoducho, to čo sa vlastne rieši už aj v súčasnosti, pokiaľ ľudia dlhšie žijú, to znamená, rastie stredná dĺžka života, tak jednoducho aj ten odchod do dôchodku sa pomaly musí zvyšovať. Ak sa teda stane to, že budeme žiť kratšie, tak samozrejme, musí to fungovať aj opačne. Spravodlivé je potom, aby sa jedného dňa tá dĺžka alebo ten, ten odchod do dôchodku samozrejme aj znižoval. Čiže toto rovnako kľúčové, aby to bolo v návrhu zákona. Takisto, samozrejme sa musí zaviesť každoročné minimálne zvyšovanie dôchodkov o takzvanú dôchodcovskú infláciu. Zasa, nehovorím, že by to teraz nebolo, ale proste, aby to bolo v ústave definované ako jeden zo základných parametrov, a teda zároveň aj o to maximálne zvyšovanie o mieru rastu platieb do priebežného systému odvodov. To znamená, aby to malo aj tú hornú hranicu, aby nevznikala a nezväčšovala sa neudržateľnosť celého systému. No, tak asi viacej toho v podstate už nestihnem, čiže. (Reakcia z pléna.)
Dokončím neboj. No, takto. Faktické áno. Faktické nie sú, tak každopádne, posledné dve minúty využijem, využijem na to, že ešte raz, toto nie je návrh zákona, kde teda by som bol presvedčený, že, že vie byť bezo zmeny prijatý. Toto je nejaký návrh na dlhú a širokú debatu. Áno, od nás z opozície, ale ten návrh smeruje samozrejme hlavne ku koalícií, skúsiť ho posunúť do druhého čítania, a potom, nieže možno mesiac. Potom kľudne pol roka debatovať na úrovni odborníkov. Proste čo z toho dáva zmysel, čo z toho vie byť ešte vylepšené. A skúsiť takéto niečo fakt pripraviť niečo, nielen tuná na tej dennej báze, riešenie aktuálnych problémov alebo riešenie nejakej, nejakej veci z minulosti, nejakej boliestky. Ale niečo, čo by sme pripravili vlastne ľuďom, našim deťom, našim vnukom, čo by vlastne im dávalo väčšiu istotu, a tým to možno uzavriem. Čo by bolo takým tým ďalšou tou kvapkou do pohára, že a ja zostanem na Slovensku, a tu budem podnikať, pracovať, žiť a mať deti, a proste robiť všetko preto, aby Slovensko fungovalo, lebo to by mal byť záujem nás všetkých.
Ďakujem pekne za pozornosť, a všetkým želám, pekný víkend. (Potlesk.)

... Slovensku a tu budem podnikať, pracovať, žiť a mať deti a proste robiť všetko preto, aby Slovensko fungovalo, lebo to by mal byť záujem nás všetkých. Ďakujem pekne za pozornosť a všetkým želám pekný víkend. (Potlesk.)