Videokanál poslanca

Ja naozaj vyviniem iniciatívu v regióne, lebo je to región, v ktorom žijem. Aby ten vojenský obvod tam v žiadnom prípade nevznikol a keďže v tomto regióne väčšina starostov, väčšina primátorov a väčšina ľudí v obciach volia stranu SMER a túto koalíciu, tak určite nech si koalícia dobre rozmyslí, že či v tak v tejto zásadnej veci neurobí spiatočku, lebo tí ľudia, pre tých ľudí je to zásadné. Je to zásadné, lebo tí ľudia boli svedkami toho, keď tam tí Rusi im robili bordel, tie environmentálne záťaže dodnes nie sú odstránené. Tie pozemky, ktoré zobrali ľuďom, nie sú doteraz navrátené a ešte nie sú navrátené a idú im ich zobrať znova a namiesto toho, aby chodili na výhliadky, aby chodili na cyklistické trasy, ktoré sú tam urobené tí ľudia, tak zase sa im to zahatá a jednoducho nebudú tam môcť chodiť a budú museli to územie obchádzať ako doteraz. Nemyslím si, nemyslím si, že to je správne a som o tom presvedčený, že žiadny vojenský obvod Javorina Slovenská republika nepotrebuje a myslím si, že pokiaľ by nebol navyšovaný rozpočet na obranu, tak ani by o takom niečom neuvažovalo, ale je veľa peňazí, tak si treba tie peniaze dakde dakde postrkať do územia, tak sme si vymysleli obvod Javorina. Lebo nie je možné, nie je možné, aby takýmto nesystématickým prístupom jednoducho minister oznámil, že ide obnoviť obvod Javorina. Akože, keď chce nahnevať ľudí v okolí, tak nič lepšie, nič lepšie na to nemohol urobiť.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Mňa stavebný zákon sa v minulosti veľmi týkal, nakoľko som bol starosta v obci, ktorá sa veľmi výrazne rozrastala. Pripravili sme 600 stavebných pozemkov, postavili sme viac ako 100 bytov. Stavebný úrad sme mali pre niekoľko obcí a preto som privítal novelu stavebného zákona, ktorá prišla a samozrejme viac-menej som očakával, že to nebude hladké a keď som chodil po jednotlivých obciach a mestách a som sa ich pýtal, aký aký problém majú so stavebným zákonom, tak hlavný problém bol nejednoznačný výklad stavebného zákona a naozaj každý stavebný úrad, každý starosta si to vysvetľoval, nevysvetľoval. Odborníci, pracovníci na stavebných úradoch mu to vysvetľovali. Zákonom, tak hlavný problém bol nejednoznačný výklad stavebného zákona a naozaj každý stavebný úrad, každý starosta si to vysvetľoval, nevysvetľoval. Odborníci, pracovníci na stavebných úradoch mu to vysvetľovali inak, ako to je vo vedľajšej obci. Tak naozaj tú drobnú prácu si neurobil štát a keď tu kolegyňa hovorila, že ministerstvo je bez viny, lebo to má úrad na starosti pre územné plánovanie, tak to tak celkom nie je, lebo ten úrad to pod niekoho patrí. Takže niekedy v minulosti na okresných úradoch to fungovalo tak, že vždy raz za tri-štyri mesiace si zvolali tých starostov a príslušní pracovníci vysvetlili zmeny zákonov, ktoré sa týkajú jednotlivých obcí, lebo ten starosta každej jednej obce má strašne veľa kompetencií, prichádzajú tí starostovia z rôznych zamestnaní a je jasné, že sa nemôžu orientovať v tom množstve zákonov, ktoré my tu prijímame na tejto schôdzi 200, hej? Takže ako to môže jeden normálny starosta popri svojej práci vnímať a ešte sa v tom orientovať? Takže takáto bola prax na všetkých okresných úradoch, ale potom samozrejme sa zmenila štruktúra na okresných úradoch tak, že ten prednosta ostal len človek, ktorý kontroluje dochádzku. Všetko ide cez odbory. Tie odbory spadajú odborne priamo pod ministerstvá, takže od tejto praxe sa upustilo a naozaj starostovia, primátori a ich pracovníci akoby stratili kontinuitu s tým, čo sa aktuálne pripravuje. A my, keď pripravujeme stavebný zákon a tých stavebných úradoch je naozaj pár stoviek, hej? Ja neviem, možno 200, 300, lebo v našom okrese sú dve pracoviská, dve pracoviská, čo sa týka stavebných úradov, takže na Slovensku ich naozaj nebude tisíce. A preto si myslím, že štát by mal aj po tejto novele záujem stretnúť sa na troch, štyroch, piatich miestach po Slovensku, zvolať si tam pracovníkov stavebných úradov a na ich otázky jasne a konkrétne odpovedať, lebo stavba alebo vydanie stavebného povolenia sa týka všetkých ľudí na Slovensku, lebo každý priemerný občan minimálne raz za život sa venuje nejakej prestavbe alebo výstavbe alebo robí nejakú činnosť v súvislosti so stavebným zákonom. Samotná novela, ktorá teraz prichádza, je vcelku v poriadku. My máme pár pripomienok, takže čakáme, ako sa to celé zmení, ale to, čo hovorila kolegyňa Luščíková o tom vojenskom obvode, tak to naozaj nás všetkých prekvapilo, lebo pravda je taká, že minister obrany Kaliňák minulého týždňa vypustil len kdesi v informáciách, že vznikne opätovne vojenský obvod Javorina a starostka aj s nejakými ľuďmi, ktorých sa to týka z Tvarožnej, išla priamo za ministrom na výjazdové zasadnutie vlády a on jej to potvrdil. Pane Bože, to sa tak robí? My tu máme plány rozvoja, plány rozvoja Slovenska, plány rozvoja regiónu, plány rozvoja jednotlivých obcí. Všetky plány rozvoja počítajú s tým, že budeme v tejto oblasti rozvíjať cestovný ruch a my namiesto toho, aby sme investujeme tam peniaze, máme všetko nastavené tak a potom príde nejaký minister a povie: „Nie, nie je cestovný ruch, to zabudnite, zabudnite na tie investície, čo ste tam dali. My tam ideme vrátiť vojenský obvod.“ Tak sa to, preboha, nikdy nerobí. A keď si kolegyňa hovorila, že ten vojenský obvod, keby mal vzniknúť, že v nejakom obmedzenom rozsahu, v žiadnom rozsahu, v žiadnom rozsahu. NATO v žiadnych dokumentoch nepožaduje od nás, aby vznikol vojenský obvod Javorina, v žiadnych dokumentoch, hej? Nech mi to minister ukáže alebo nech to, keď nemám previerku, tak nech to ukáže ľuďom, ktorí tú previerku majú. Lebo ľudia, s ktorými som sa rozprával a ktorí tú previerku majú a tie dokumenty poznajú, nikde to tam nie je. To je výmysel ministra. Tak my zvýšime rozpočet na, my zvýšime rozpočet na obranu a naozaj, že by sa tam nakupovali a pripravovali veci na tú obranu, tak my ideme tu robiť rôzne nezmysly a jeden z tých nezmyslov je obnovenie obvodu Javorina. My vieme, čo tam tí ruskí vojaci urobili, aké environmentálne záťaže tam nechali. My vieme, že tie majetky zobrali komunisti, niektorým nejaké peniaze vyplatili a o rok na to urobili rýchlo zmenku, čiže tých ľudí, všetkých tých vlastníkov pôdy, obabrali. V 2003 roku tuná tento parlament schvaľoval, že sa im tie pozemky vrátia alebo dostanú náhradu. Do dnešnej doby sa to nestalo a potomkovia boľševikov, ktorí im to zobrali v minulosti, tak teraz im chcú zobrať naspäť ešte aj to, čo im nevrátili. Nonsens. Budem všetkou svojou váhou bojovať za to, aby žiadny vojenský obvod tam nevznikol. Slovensko nepotrebuje nový vojenský obvod, v Javorine nepotrebuje žiadny nový vojenský obvod. Táto vláda sa hrdí tým, ako ona, pardon, táto vláda sa hrdí tým, ako ona je protivojnová, ako ona, ako ona udržuje vzťahy s Ruskom a aké máme priateľské vzťahy a potom predáva najviac, najviac zbraní a nábojov na Ukrajinu a potom ide robiť vojenské obvody. Na čo tie obvody robí Kaliňák, keď hovorí, že priateľské vzťahy s Ruskom máme a ostatní sme partneri v NATO? To je, to je čo? A keď už ide robiť, tak cez diskusiu a parlament a povedať, čo s tým, aby sme peniaze, ktoré dávame do cestovného ruchu a máme ich vyčlenené vo všetkých dokumentoch, čo sa týka európskych fondov, plánu rozvoja a vo všetkých dokumentoch, ktoré sa toho týkajú. Čo s tým? Ako to ideme zmeniť? A v prvom rade, a čo je najdôležitejšie, takáto informácia sa nepúšťa len tak, ale najprv sa informujú ľudia, ktorých sa to týka. Vy ste už zabudli, že o obci, o regióne majú rozhodovať ľudia, ktorí v tom regióne žijú a nie nejaký papaláš v Bratislave? Hrozné. Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie dve faktické, pani poslankyňa Luščíková.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Mňa stavebný zákon sa v minulosti veľmi týkal, nakoľko som bol starosta v obci, ktorá sa veľmi výrazne rozrastala. Pripravili sme 600 stavebných pozemkov, postavili sme viac ako 100 bytov. Stavebný úrad sme mali pre niekoľko obcí a preto som privítal novelu stavebného zákona, ktorá prišla a samozrejme viac-menej som očakával, že to nebude hladké a keď som chodil po jednotlivých obciach a mestách a som sa ich pýtal, aký aký problém majú so stavebným zákonom, tak hlavný problém bol nejednoznačný výklad stavebného zákona a naozaj každý stavebný úrad, každý starosta si to vysvetľoval, nevysvetľoval. Odborníci, pracovníci na stavebných úradoch mu to vysvetľovali. Zákonom, tak hlavný problém bol nejednoznačný výklad stavebného zákona a naozaj každý stavebný úrad, každý starosta si to vysvetľoval, nevysvetľoval. Odborníci, pracovníci na stavebných úradoch mu to vysvetľovali inak, ako to je vo vedľajšej obci. Tak naozaj tú drobnú prácu si neurobil štát a keď tu kolegyňa hovorila, že ministerstvo je bez viny, lebo to má úrad na starosti pre územné plánovanie, tak to tak celkom nie je, lebo ten úrad to pod niekoho patrí. Takže niekedy v minulosti na okresných úradoch to fungovalo tak, že vždy raz za tri-štyri mesiace si zvolali tých starostov a príslušní pracovníci vysvetlili zmeny zákonov, ktoré sa týkajú jednotlivých obcí, lebo ten starosta každej jednej obce má strašne veľa kompetencií, prichádzajú tí starostovia z rôznych zamestnaní a je jasné, že sa nemôžu orientovať v tom množstve zákonov, ktoré my tu prijímame na tejto schôdzi 200, hej? Takže ako to môže jeden normálny starosta popri svojej práci vnímať a ešte sa v tom orientovať? Takže takáto bola prax na všetkých okresných úradoch, ale potom samozrejme sa zmenila štruktúra na okresných úradoch tak, že ten prednosta ostal len človek, ktorý kontroluje dochádzku. Všetko ide cez odbory. Tie odbory spadajú odborne priamo pod ministerstvá, takže od tejto praxe sa upustilo a naozaj starostovia, primátori a ich pracovníci akoby stratili kontinuitu s tým, čo sa aktuálne pripravuje. A my, keď pripravujeme stavebný zákon a tých stavebných úradoch je naozaj pár stoviek, hej? Ja neviem, možno 200, 300, lebo v našom okrese sú dve pracoviská, dve pracoviská, čo sa týka stavebných úradov, takže na Slovensku ich naozaj nebude tisíce. A preto si myslím, že štát by mal aj po tejto novele záujem stretnúť sa na troch, štyroch, piatich miestach po Slovensku, zvolať si tam pracovníkov stavebných úradov a na ich otázky jasne a konkrétne odpovedať, lebo stavba alebo vydanie stavebného povolenia sa týka všetkých ľudí na Slovensku, lebo každý priemerný občan minimálne raz za život sa venuje nejakej prestavbe alebo výstavbe alebo robí nejakú činnosť v súvislosti so stavebným zákonom. Samotná novela, ktorá teraz prichádza, je vcelku v poriadku. My máme pár pripomienok, takže čakáme, ako sa to celé zmení, ale to, čo hovorila kolegyňa Luščíková o tom vojenskom obvode, tak to naozaj nás všetkých prekvapilo, lebo pravda je taká, že minister obrany Kaliňák minulého týždňa vypustil len kdesi v informáciách, že vznikne opätovne vojenský obvod Javorina a starostka aj s nejakými ľuďmi, ktorých sa to týka z Tvarožnej, išla priamo za ministrom na výjazdové zasadnutie vlády a on jej to potvrdil. Pane Bože, to sa tak robí? My tu máme plány rozvoja, plány rozvoja Slovenska, plány rozvoja regiónu, plány rozvoja jednotlivých obcí. Všetky plány rozvoja počítajú s tým, že budeme v tejto oblasti rozvíjať cestovný ruch a my namiesto toho, aby sme investujeme tam peniaze, máme všetko nastavené tak a potom príde nejaký minister a povie: „Nie, nie je cestovný ruch, to zabudnite, zabudnite na tie investície, čo ste tam dali. My tam ideme vrátiť vojenský obvod.“ Tak sa to, preboha, nikdy nerobí. A keď si kolegyňa hovorila, že ten vojenský obvod, keby mal vzniknúť, že v nejakom obmedzenom rozsahu, v žiadnom rozsahu, v žiadnom rozsahu. NATO v žiadnych dokumentoch nepožaduje od nás, aby vznikol vojenský obvod Javorina, v žiadnych dokumentoch, hej? Nech mi to minister ukáže alebo nech to, keď nemám previerku, tak nech to ukáže ľuďom, ktorí tú previerku majú. Lebo ľudia, s ktorými som sa rozprával a ktorí tú previerku majú a tie dokumenty poznajú, nikde to tam nie je. To je výmysel ministra. Tak my zvýšime rozpočet na, my zvýšime rozpočet na obranu a naozaj, že by sa tam nakupovali a pripravovali veci na tú obranu, tak my ideme tu robiť rôzne nezmysly a jeden z tých nezmyslov je obnovenie obvodu Javorina. My vieme, čo tam tí ruskí vojaci urobili, aké environmentálne záťaže tam nechali. My vieme, že tie majetky zobrali komunisti, niektorým nejaké peniaze vyplatili a o rok na to urobili rýchlo zmenku, čiže tých ľudí, všetkých tých vlastníkov pôdy, obabrali. V 2003 roku tuná tento parlament schvaľoval, že sa im tie pozemky vrátia alebo dostanú náhradu. Do dnešnej doby sa to nestalo a potomkovia boľševikov, ktorí im to zobrali v minulosti, tak teraz im chcú zobrať naspäť ešte aj to, čo im nevrátili. Nonsens. Budem všetkou svojou váhou bojovať za to, aby žiadny vojenský obvod tam nevznikol. Slovensko nepotrebuje nový vojenský obvod, v Javorine nepotrebuje žiadny nový vojenský obvod. Táto vláda sa hrdí tým, ako ona, pardon, táto vláda sa hrdí tým, ako ona je protivojnová, ako ona, ako ona udržuje vzťahy s Ruskom a aké máme priateľské vzťahy a potom predáva najviac, najviac zbraní a nábojov na Ukrajinu a potom ide robiť vojenské obvody. Na čo tie obvody robí Kaliňák, keď hovorí, že priateľské vzťahy s Ruskom máme a ostatní sme partneri v NATO? To je, to je čo? A keď už ide robiť, tak cez diskusiu a parlament a povedať, čo s tým, aby sme peniaze, ktoré dávame do cestovného ruchu a máme ich vyčlenené vo všetkých dokumentoch, čo sa týka európskych fondov, plánu rozvoja a vo všetkých dokumentoch, ktoré sa toho týkajú. Čo s tým? Ako to ideme zmeniť? A v prvom rade, a čo je najdôležitejšie, takáto informácia sa nepúšťa len tak, ale najprv sa informujú ľudia, ktorých sa to týka. Vy ste už zabudli, že o obci, o regióne majú rozhodovať ľudia, ktorí v tom regióne žijú a nie nejaký papaláš v Bratislave? Hrozné. Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie dve faktické, pani poslankyňa Luščíková.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja budem krátky, ja len chcem predstaviť pozmeňujúci návrh, ktorý sme podali s pani Slanou Vladimírou Marcinkovou. Ten návrh je zverejnený, bol podaný včera, takže ho nemusím, chvalabohu, čítať. A celý návrh hovorí o nastavení výšky tehotenskej dávky. Pán minister, vy ste v úvodnom slove tuná hovorili, že tento zákon mení aj tehotenskú výšku tehotenskej dávky. Predpokladám, že nie ste hlbšie v tom, keďže ste zastupujúci minister. Áno, výška týždennej dávky sa mení aj v tomto zákone, ale my si myslíme, že to nie je v poriadku, lebo v civilných povolaniach tá tehotenská dávka je nejak nastavená a aj po zvýšení tehotenskej dávky, ktoré je predkladané v tomto zákone, tá dávka bude nižšia, ako majú civilní zamestnanci. A aby to naozaj nebolo diskriminačné, tak ja si osobne myslím a nie som v tom samozrejme sám, je podstatné, aby výška tehotenských dávok bola rovnaká pre všetky zamestnania a všetky ženy na Slovensku. Tento pozmeňujúci návrh takéto možnosti prináša. Tejto téme sa už venujeme dlhodobo. Je dosť nepochopiteľné, že desiatky rokov na to nikto neupozornil a túto tému sme nevycucali z prsta, ale naozaj nám píše veľa vojakov, veľa policajtov, veľa vojačiek a policajtiek, aby sme sa tejto téme venovali, lebo keď zistia, akú dávku dostávajú, tak zisťujú, že sú diskriminované oproti civilným zamestnaniam. Ja si osobne myslím, že sa nejedná o veľké sumy, nakoľko sa jedná o policajtky, ktoré sú v aktívnej službe a ktoré otehotnejú, takže je to úplne malý, znesiteľný peniaz, čiže je úplne prirodzené, že by sme to mali zosúladiť s civilnými povolaniami, takže očakávam podporu tohto návrhu, ďakujem. Ďakujem pekne, pán poslanec. Vyhlasujem

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Ja naozaj mám viac otázok ako odpovedí. Myslím si, že, čo sa týka digitálnych platforiem, jedná sa o tému, ktorú síce všetci, určite všetci, sme nejakým spôsobom používali, používame a napriek tomu moc tomu nerozumieme, lebo samozrejme všetko riadia algoritmy. A dosť veľa literatúry som prečítal o tom, ako rôzne digitálne platformy ovplyvňujú život nielen pozitívne, ale aj negatívne, ako je klon tak, že najprv prišli tieto technologické firmy, až následne štáty začali prijímať k tomu nejaké právne normy. A vlastne, že všetko je podriadené zisku. Čítal som takú literatúru od programátorov, ktorí v takýchto, v takýchto firmách pracovali a oni spomínali napríklad digitálne platformy zoznamovacie a upozorňovali tam na to Podriadenie zisku. Čítal som takú literatúru od programátorov, ktorí v takýchto firmách pracovali, a oni spomínali napríklad digitálne zoznamovacie platformy a upozorňovali tam na to – sú to ľudia, ktorí odtiaľ odišli, lebo proste nejak sa nevedeli zhodnúť s tým, že majú vyvíjať takéto platformy, ktoré sú zoznamovacie – a práve cieľom týchto platforiem nebolo, aby tí ľudia sa zoznamovali, ale cieľom tých platforiem bolo, aby tí ľudia čo najviac sa vracali k tejto platforme. Čiže celé to bolo postavené na biznise a nie naozaj na skutočnom zoznamovaní. A keď si zoberieme sociálne siete, tak tam takisto vidíme, že celé je to postavené na zisku bez toho, že keď začali tie sociálne siete, tak mali sme pocit, že to môže ľudí spájať alebo že to bude ľudí spájať, že budú mať k sebe bližšie, a naopak, keď to máte postavené na hate a o väčšom šírení nenávisti ako o šírení dobra, tak je jasné, že to bude prinášať len biznis. Za tým majiteľom a vlastne tým, čo určujú tie algoritmy tých platforiem, naozaj viditeľne o nič iné nejde, len čo najviac si zvýšiť zisk. Takže z toho vyplýva, že to musíme naozaj každú jednu tú platformu nejak dôraznejšie kontrolovať, nejak dôraznejšie obmedzovať a ja vítam, že implementujeme túto smernicu. Len ja som si podrobne prečítal aj pripomienky, podrobne som si pozrel celý ten zákon. Je to veľmi komplikovaná, komplexná, odborná vec. A ja mám niekoľko otázok na pána ministra, lebo musím povedať, že nemám na to, ja nemám ešte na to vytvorený názor, vlastne ako o tom hlasovať, lebo naozaj je to také komplikované a komplexné, že hľadám ďalšie zdroje informácií, aby som sa vedel rozhodnúť a vlastne poradiť aj celej našej strane, že ako to je. Moja taká najdôležitejšia otázka je, že či v druhom čítaní sa ešte chystá nejaká podstatná zmena, nejaký pozmeňovák podstatný, ktorý nejakým spôsobom to ovplyvní, či to chceme prijať v takej podobe, ako to máme. Druhá moja otázka je, že pán Mihál, ktorý sa s touto témou aj v Európskom parlamente stretol, lebo vtedy bol europoslanec, spomína na svojich sociálnych sieťach, že aby sme sa pripravili na to, že to zdraží služby týchto platforiem, že akonáhle sa z tých ľudí, ktorí robia alebo pracujú pre túto platformu, stanú pracovníci, že to zdraží služby, čiže či je nejaká analýza, ako ten zákon môže ovplyvniť ceny tých platforiem. A ďalšia vec, ktorá ma zaujíma v tom zákone, je, že tú platformu pri aktualizácii alebo pri zmene tých podmienok môže kontrolovať sociálna inšpekcia, tak či máme vôbec na sociálnej inšpekcii takých ľudí, ktorí sú zdatní v tomto, alebo či ich ešte nemáme, alebo sa pripravujeme, lebo ja mám naozaj aj obavu, či my vôbec na Slovensku máme na tých úradoch, jednak na ministerstve sociálnych vecí, ale aj na iných úradoch odborníkov, ktorí sa môžu tejto problematike venovať, lebo uznávam, že je to nová oblasť, je to komplikovaná oblasť, ťažká oblasť a nájsť ľudí s týmito skúsenosťami je veľmi ťažké, a preto by stálo za úvahu sa zamyslieť nad tým, ako to riešiť, lebo čoraz viac nás tie sociálne siete ovplyvňujú, čoraz viac nás tie algoritmy ovplyvňujú a naozaj je veľmi ťažko tomu porozumieť a mali by sme mať nejaký funkčný, skúsený, regulačný úrad nielen čo sa týka tejto jednej oblasti, platforma, zamestnanec a klient, ale aj v celých oblastiach umelej inteligencie a v celej oblasti tých digitálnych platforiem, a to už, či to by bol nejaký poradný orgán alebo nejaký rozhodovací orgán, ale ja si myslím, že pri tejto téme naozaj vzniká takáto myšlienka, že či by sme nemali mať nejakú jednotku, ktorá nás bude upozorňovať na to, že tu sa niečo deje, tu treba zasiahnuť. Pozor, toto vzniká. Ja si myslím, že žiadny úrad na Slovensku takúto kompetenciu nemá a potom my sa k tomu vyjadrujeme, až keď niekoľko rokov funguje a možno 10 000 alebo aj finančný... Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Ja naozaj mám viac otázok ako odpovedí. Myslím si, že, čo sa týka digitálnych platforiem, jedná sa o tému, ktorú síce všetci, určite všetci, sme nejakým spôsobom používali, používame a napriek tomu moc tomu nerozumieme, lebo samozrejme všetko riadia algoritmy. A dosť veľa literatúry som prečítal o tom, ako rôzne digitálne platformy ovplyvňujú život nielen pozitívne, ale aj negatívne, ako je klon tak, že najprv prišli tieto technologické firmy, až následne štáty začali prijímať k tomu nejaké právne normy. A vlastne, že všetko je podriadené zisku. Čítal som takú literatúru od programátorov, ktorí v takýchto, v takýchto firmách pracovali a oni spomínali napríklad digitálne platformy zoznamovacie a upozorňovali tam na to Podriadenie zisku. Čítal som takú literatúru od programátorov, ktorí v takýchto firmách pracovali, a oni spomínali napríklad digitálne zoznamovacie platformy a upozorňovali tam na to – sú to ľudia, ktorí odtiaľ odišli, lebo proste nejak sa nevedeli zhodnúť s tým, že majú vyvíjať takéto platformy, ktoré sú zoznamovacie – a práve cieľom týchto platforiem nebolo, aby tí ľudia sa zoznamovali, ale cieľom tých platforiem bolo, aby tí ľudia čo najviac sa vracali k tejto platforme. Čiže celé to bolo postavené na biznise a nie naozaj na skutočnom zoznamovaní. A keď si zoberieme sociálne siete, tak tam takisto vidíme, že celé je to postavené na zisku bez toho, že keď začali tie sociálne siete, tak mali sme pocit, že to môže ľudí spájať alebo že to bude ľudí spájať, že budú mať k sebe bližšie, a naopak, keď to máte postavené na hate a o väčšom šírení nenávisti ako o šírení dobra, tak je jasné, že to bude prinášať len biznis. Za tým majiteľom a vlastne tým, čo určujú tie algoritmy tých platforiem, naozaj viditeľne o nič iné nejde, len čo najviac si zvýšiť zisk. Takže z toho vyplýva, že to musíme naozaj každú jednu tú platformu nejak dôraznejšie kontrolovať, nejak dôraznejšie obmedzovať a ja vítam, že implementujeme túto smernicu. Len ja som si podrobne prečítal aj pripomienky, podrobne som si pozrel celý ten zákon. Je to veľmi komplikovaná, komplexná, odborná vec. A ja mám niekoľko otázok na pána ministra, lebo musím povedať, že nemám na to, ja nemám ešte na to vytvorený názor, vlastne ako o tom hlasovať, lebo naozaj je to také komplikované a komplexné, že hľadám ďalšie zdroje informácií, aby som sa vedel rozhodnúť a vlastne poradiť aj celej našej strane, že ako to je. Moja taká najdôležitejšia otázka je, že či v druhom čítaní sa ešte chystá nejaká podstatná zmena, nejaký pozmeňovák podstatný, ktorý nejakým spôsobom to ovplyvní, či to chceme prijať v takej podobe, ako to máme. Druhá moja otázka je, že pán Mihál, ktorý sa s touto témou aj v Európskom parlamente stretol, lebo vtedy bol europoslanec, spomína na svojich sociálnych sieťach, že aby sme sa pripravili na to, že to zdraží služby týchto platforiem, že akonáhle sa z tých ľudí, ktorí robia alebo pracujú pre túto platformu, stanú pracovníci, že to zdraží služby, čiže či je nejaká analýza, ako ten zákon môže ovplyvniť ceny tých platforiem. A ďalšia vec, ktorá ma zaujíma v tom zákone, je, že tú platformu pri aktualizácii alebo pri zmene tých podmienok môže kontrolovať sociálna inšpekcia, tak či máme vôbec na sociálnej inšpekcii takých ľudí, ktorí sú zdatní v tomto, alebo či ich ešte nemáme, alebo sa pripravujeme, lebo ja mám naozaj aj obavu, či my vôbec na Slovensku máme na tých úradoch, jednak na ministerstve sociálnych vecí, ale aj na iných úradoch odborníkov, ktorí sa môžu tejto problematike venovať, lebo uznávam, že je to nová oblasť, je to komplikovaná oblasť, ťažká oblasť a nájsť ľudí s týmito skúsenosťami je veľmi ťažké, a preto by stálo za úvahu sa zamyslieť nad tým, ako to riešiť, lebo čoraz viac nás tie sociálne siete ovplyvňujú, čoraz viac nás tie algoritmy ovplyvňujú a naozaj je veľmi ťažko tomu porozumieť a mali by sme mať nejaký funkčný, skúsený, regulačný úrad nielen čo sa týka tejto jednej oblasti, platforma, zamestnanec a klient, ale aj v celých oblastiach umelej inteligencie a v celej oblasti tých digitálnych platforiem, a to už, či to by bol nejaký poradný orgán alebo nejaký rozhodovací orgán, ale ja si myslím, že pri tejto téme naozaj vzniká takáto myšlienka, že či by sme nemali mať nejakú jednotku, ktorá nás bude upozorňovať na to, že tu sa niečo deje, tu treba zasiahnuť. Pozor, toto vzniká. Ja si myslím, že žiadny úrad na Slovensku takúto kompetenciu nemá a potom my sa k tomu vyjadrujeme, až keď niekoľko rokov funguje a možno 10 000 alebo aj finančný... Ďakujem.

No, áno, je to tak. Je to, bohužiaľ, tak, ale my, pokiaľ by sme tie projekty, ktoré pripravujeme, robili naozaj koncepčne, keby sme ich robili participatívne, to znamená, zavoláme tam tie mestá, obce, ktoré tieto problémy riešia, informujeme sa, pýtame ich, čo by im najviac pomohlo, aká výzva ich trápi. Pokiaľ by sme naozaj vedeli vyškoliť tých terénnych pracovníkov, komunitných pracovníkov s tým, že aby riešili skutočné problémy, aby neriešili len formálne problémy, aby sme viacej dôrazu prikladali, aby tí pracovníci miesto vyplňovania papierov a stále väčšej byrokracie naozaj sedeli v tých lokalitách, komunitách a riešili tie problémy, tak by sme by sme aj dosiahli nejaký výsledok. Ale my za to máme tie fejkové výsledky, lebo my celý proces, celý proces má byť fejkový. My nie sme naučení naozaj zmysluplne tieto veci riešiť a to je, to je naozaj od základu, od toho splnomocnenca, od ministerstva. Keď pripravujeme tie projekty, tak chceme naozaj vedieť skutočné problémy, ale my to nerobíme. A aký máme záujem? No tak buďme nekompetentní, buďme neschopní, ale mám alebo máme vedľajší záujem, vedľajšie záujmy, ktorý kamarát, ktorá organizácia by tie peniaze zobrala, počarovala a nejakým spôsobom uliala, takže niečo z toho určite je. Ďakujem pekne, pán poslanec. Konštatujem, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku od pani poslankyne Kosovej, ktorá ale nie je v

Vážené panie kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci. Keďže je nás tu len zopár ľudí, kto sa tejto problematike venujeme, tak nepôjdem tak obšírne, len naozaj spomeniem pár vypuklých príkladov posledného obdobia, ktoré určite aj mňa, aj vás trápia, čo sa týka rómskej problematiky alebo vylúčených rómskych komunít. Tak prvá vec, ktorá je asi najaktuálnejšia, je to, že od 1. 6. bude platiť kompetencia, kde Úrad vlády bude rozhodovať o tom, ako budú využité eurofondy, ktoré boli určené na Rómov. Ja sa pýtam prečo, či je to dôsledok toho, že splnomocnenec týchto peňazí dal projekt vlastnej manželke, alebo sú to nejaké iné dôvody, alebo už pretiekol pohár trpezlivosti na tie nezmysly, ktoré sa mali z daného plánu realizovať, alebo naozaj nesystematické a nezmyselné a neprofesionálne konanie splnomocnenca, ktorý sa tam nachádza. Tiež idú šumy, že pán Nemec bude odvolaný alebo opustí tento úrad. To ja neviem, či je to pravda, len či je to, alebo nie je to pravda. Nám naplní otázku, ktorá znie, prečo tých 749 000 € dostala na projekt splnomocnencova žena, či to bol zlatý padák, alebo či to bolo držhubné, tak to sa nám za pár týždňov dozvieme. Čo je veľmi zaujímavé, je to, že keď taká zásadná vec sa robí, že sa berú kompetencie eurofondov, že to konečné rozhodovanie bude na Úrade vlády, tak sa pýtam, že prečo sa vôbec nevyjadrí k tomu splnomocnenec z vlády? Jemu to nevadí, alebo s tým súhlasí, alebo to sám navrhol? Alebo jednoducho prečo? Je to naozaj zásadná vec, keď konečné rozhodnutie nebudú mať ľudia, ktorí majú k tejto problematike najbližšie. Ďalšia moja otázka znie: Na Úrade vlády je necelých 300 tabuľkových miest pracovníkov, ale naplnených je len 220, hej? A my máme taký problém na Slovensku, že každé ministerstvo má tých tabuľkových miest viac, ako v skutočnosti má tých zamestnancov, ale peniaze idú na tabuľkové miesta, ktoré sa minú a nevracajú sa, a keby peniaze išli len na skutočne vytvorené miesta, tak ročne by tento štát ušetril na tomto veľmi jednoduchom princípe 25 miliónov. To znamená počas volebného obdobia 100 miliónov eur. Čiže keď u splnomocnenca vlády je toľko voľných tabuľkových miest, moja otázka je, či tam tie peniaze tečú a načo sa použijú, lebo nepredpokladám, že sa vrátia naspäť na Ministerstvo financií. Ale prečo by to splnomocnenec vlády nevyužíval, keď to využívajú všetky ministerstvá. Keď som prišiel s tým, že organizácia OZ Lavuta, ktorú založil splnomocnenec vlády a keď sa stal splnomocnencom, predal ju svojej žene, že je to problém, a neviem si predstaviť väčšiu korupciu a klientelizmus ako toto, tak splnomocnenec vlády, jeho argumenty boli, že je to úplne v poriadku. Ja vám snáď ešte dodám, že táto organizácia v živote neriešila žiadny projekt ani problém v tejto oblasti, žiadny. Nemá žiadnych zamestnancov na túto oblasť? Myslím, že ani zamestnancov nemá. Nemá kancelárie, nemá priestory, sídli v súkromnom dome. Tak mi povedzte, ako táto organizácia bez skúseností mohla získať projekt za 749 000 na školenie mladých ľudí. A keďže výzva sa pripravovala na ministerstve sociálnych vecí a pripomienkoval ju samozrejme počas celej tej prípravy výzvy splnomocnenec vlády pre Rómov, tak nech mi nehovorí o tom, že nijakým spôsobom do toho nezasahoval. To až takí hlúpi nie sme. Ja možno citujem ešte, čo povedal, keď sa obhajoval: Zákon nezakazuje, že pokiaľ som verejný činiteľ a manželka je štatutárka nejakého združenia, aby nedávala projekty. No tak to je argumentácia za všetky drobné. Ďalší projekt, ktorý chcem spomenúť, je 17 miliónov na to, aby zaškolil 200 marginalizovaných Rómov v mäkkých zručnostiach. 17 miliónov na 200 ľudí. Keďže sme sa o tom dozvedeli. Ja ďakujem ZMOS-u a vlastne starostom, ktorí ma ešte poznajú z minulého obdobia, že mi zavolali a povedali, čo sa to pripravuje, lebo oni to mali pripomienkovať, tak sa ten projekt podarilo stopnúť. A obhajoba splnomocnenca vlády: Však sme to ešte neschválili, však to bolo ešte v príprave. Pane Bože, ako také niečo môžete vôbec pustiť z ruky na pripomienkovanie. A mne bolo jasne povedané, že pre koho ten projekt bol pripravovaný, ale keďže sa stopol, tak sú to všetko indície, ale to hovorí o tom, o tej nekompetentnosti a o tom, ako my rozhadzujeme peniaze. Tak ľudia pijú vodu z potoka a my ideme 17 miliónov dať, aby sme 200 Rómov vyučili v základných zručnostiach. Tak to snáď nemyslíte vážne. Ďalší projekt je projekt miestnych občianskych poriadkových služieb, MOB-ský. Tak splnomocnenec celý čas hovoril, že nemá peniaze a potom povedal, že dobre, že nejaké peniaze našiel. Samozrejme, ten projekt nebol kontinuálny alebo nie je kontinuálny. To znamená, že tých všetkých mobkárov prepustia a keď tí mobkári troška majú tie pracovné zručnosti, čo určite majú, lebo tých mobskárov robili niekoľko rokov, tak si nájdu tú prácu. No a teraz my o niekoľko mesiacov prerušíme tú kontinuitu. Dáme peniaze, prídu noví mobskári a kým ich zaučíme, kým sa to naučia poriadne robiť, tak už projekt skončí a ďalšie peniaze nebudú. Akú má kompetenciu splnomocnenec vlády, aký je odborník a ako nad tým rozmýšľa, tak odcitujem vám jeho citát a musím povedať, že to nepovedal raz, povedal to niekoľkokrát. To znamená, každý človek sa vie pomýliť, každý človek vie brepnúť, tomu chápem, ale keď vy niekoľkokrát zopakujete, že: Budeme chcieť nastaviť podmienky financovania už ďaleko adresnejšie, aby sme vedeli uspokojiť čo najviac samospráv a čo najviac mobskárov. Tak chce to urobiť adresnejšie. Alebo chce uspokojiť čo najviac mobskárov, tak buď jedno, alebo druhé. Jasné, že my potrebujeme tie projekty adresnejšie. My potrebujeme tam, kde je najviac problémov, tie peniaze sústrediť, aby sa ten problém naozaj riešil a nie všade, kde to požiadajú a kde nikdy predtým mobskárov nemali. Ale teraz hovorí, že spolufinancovanie bude 10 až 30 %. Tak doteraz bola nula. Nula bola. Tak každý požiadal o mobskárov, či mal dajaký problém s bezpečnosťou, či nemal, však môžu polievať kvety, však zadarmo. Prečo by to nejaký starosta nezobral, hej? A keď je spolufinancovanie nula, tak aj vyťaženosť tých ľudí je asi taká, aké je spolufinancovanie. Čiže to spolufinancovanie malo byť nastavené od začiatku. A keď my to spolufinancovanie dáme viac ako 10 %, tak samosprávy na to samozrejme nemajú. Ale my už sme tie peniaze minuli a teraz, keď hľadáme nový balík tých peňazí, tak si uvedomujeme, že malo by to byť adresnejšie a má byť spolufinancovanie. To kto predtým pripravoval? Prečo to od začiatku nebolo pripravené tak, aby to fungovalo, aby tých peňazí bolo dosť počas celého programovacieho obdobia? Sakra dobre vedia, ako dlho je programovacie obdobie a tých mobskov mali zazmluvniť toľko a tých ľudí mali zazmluvniť toľko, aby v tých najproblematickejších lokalitách boli od začiatku do konca programovacieho obdobia. Namiesto toho sa tu laboruje, robí nesystematicky a tak ďalej. K akčnému plánu. Vláda schválila akčný plán pre Rómov. A predstavte si, že sa pomýlili cca o 500 miliónov. Viete prečo? Lebo nikto neurobil skúšku správnosti a nespočítal to a oni k jednej cifre pripočítali tri nuly a tým pádom im to vyšlo, že ten akčný plán bol väčší cca o 500 miliónov. Ako vláda takýto materiál môže schváliť? Ako ten materiál mohol vôbec vyjsť od toho splnomocnenca? Ja, keď som sa na ten materiál pozrel, okamžite mi tá cifra udrela do očí. Lebo som vedel, že na celé to programovacie obdobie máme nejakých 471 000 na túto kapitolu a oni tam dali 500 000 len pre Rómov. Okamžite mi to udrelo do očí. To akí kompetentní ľudia tam robia. A to naozaj vyberám len také čerešničky z toho, ktoré vám chcem povedať. Oslovil som starostov, ktorí majú rómske komunity a primátorov miest, aby mi napísali, aké problémy, čo ich trápi, aké problémy treba riešiť v ich vylúčených rómskych komunitách. Tak tu som vyhodnotil najčastejšie odpovede: chýbajúca pitná voda, problém s kanalizáciou, vysporiadanie pozemkov, chýbajúce školské a základné školy, túlavé a neprihlásené psy, chýbajúce komunitné centrá, dvojzmenná prevádzka, úžera, výučba slovenčiny, čistička odpadových vôd. Prečo sa týmto problémom nevenoval? Z 1 miliardy na infraštruktúru ide necelých 100 miliónov, necelých 100 miliónov. Opäť vylúčenie vylúčenej rómskej osady, kde je nárast detí. Tie deti nemajú chodiť kde do škôlky. Ten starosta má pripravený komplexný projekt, má pozemok, má stavebné povolenie, len čaká na príslušnú výzvu, aby tú škôlku mohol postaviť. No a splnomocnenec mu povie, že na to nemajú peniaze. Kde tie deti budú chodiť, keď už na to nie sú peniaze? Veď čo je dôležitejšie, aby deti... Tak my tu prijmeme zákon, že od troch rokov musí dieťa chodiť do škôlky a nepostavíme tam škôlku v osade. A čudujeme sa ostatným obciam, že nechcú tie deti zobrať. A ten starosta naozaj, nie je to v každej obci, ale niekoľko obcí naozaj má pripravenú dokumentáciu, má všetko. My máme peniaze z Európskej únie a my toto nevieme zabezpečiť. Nevieme vyhlásiť na to výzvu. To snáď nie je možné toto. Keď som si pozrel podrobne akčný plán a neboli mi jasné veci, že 60 miliónov na sadenie stromčekov. To v okolí rómskych osád idú sadiť rómske stromčeky? To snáď nemohol kompetentný človek tam napísať. Tak som samozrejme oslovil splnomocnenca vlády, Úrad vlády, oslovil som Ministerstvo sociálnych vecí, Ministerstvo školstva, lebo to sú ministerstvá, ktoré z toho akčného plánu vlastne čerpajú alebo realizujú tie peniaze. No a odvšadiaľ mi prišla odpoveď, že projekty ešte nie sú pripravené, že nie sú podrobne rozpísané, že nie sú ešte presné informácie. Tak si predstavte, že oni idú robiť akčný plán a napíšu tam sadenie stromčekov 60 miliónov. Povedzte, ja by som chcel vidieť tú pracovnú skupinu, ako to pripravujú, ako sedia za tým stolom a povedia: A daj tam sadenie stromčekov, však oni ničia prírodu. A koľko tam dáme? A dajme 60 miliónov. Není to málo? A nie, to je dosť, hej? No, asi takýmto spôsobom, lebo keby sa naozaj systematicky, tak ako sa to má robiť, transparentne, aby zapojili do toho tie samosprávy, tak ten výsledok by musel byť iný ako bol. Nehovoriac o tom, že v akčnom pláne sú štúdie, úplne nezmyselné štúdie a ja som to teraz sledoval, lebo tie štúdie sú na také aktivity, ako pomôže Rómom bývanie. Ale viete, výzvy sú už vyhlásené a tie štúdie stále tam svietia. Tak ja sa pýtam, že načo nám sú tie štúdie, keď už výzvu sme vyhlásili. Čo mu pomôže alebo ako pomôže nám tá štúdia, keď samotná výzva už je vyhlásená. Čo budeme, čo štúdiou robí? Tak na to tiež kompetentní ľudia mi odpovede nedávajú. Takže ja si myslím, že je úplne v poriadku, že my túto problematiku donesieme sem do Národnej rady. Chceme sa o nej rozprávať, oboznámiť sa s tým a hľadať riešenie, ako túto situáciu zlepšiť. Viete, my na Slovensku máme problém, že nevieme efektívne využívať eurofondy. My zrealizujeme projekt, skontrolujeme tú finančnú časť, ale či ten projekt naozaj nám priniesol nejaké efekty alebo nepriniesol, to už nikoho netrápi. A preto ja rozumiem, že prečo by pri tých projektoch, ktoré sú na vylúčené rómske komunity, to bolo inak. No je to tak, hej? A žiaľbohu, žiaľbohu je to ešte horšie, lebo je to problematika, ktorej sa nevenuje veľa ľudí a tá problematika je zabezpečená tak, že aj tie informácie musíte dolovať, že nie sú tak verejné ako pri ostatných projektoch, lebo naozaj zaujíma to úzku skupinu ľudí. Takže mojím cieľom tohto uznesenia bolo práve to, aby som vás informoval, že v tejto téme Aj tie informácie musíte dolovať, že nie sú tak verejné ako pri ostatných projektoch, lebo naozaj zaujíma to úzku skupinu ľudí. Takže mojím cieľom tohto uznesenia bolo práve to, aby som vás informoval, že v tejto téme sa pokračuje tak ako doteraz. Robí sa neefektívne, kradne, zastúpení ľudia tam stoja. Neviem, prečo sa zmenilo to manažovanie európskych fondov zo splnomocnenca na Úrad vlády. Neviem, čo bude s tými ľuďmi, ktorí sú tam zamestnanci, lebo títo zamestnanci sú vlastne na manažovanie tých európskych fondov. Zo úradu splnomocnenca vlády sa stal nejaký úrad, ktorý implementuje európske projekty. Neviem, čo bude s tými ľuďmi. Takže mali by sme sa zamyslieť, lebo to nie sú drobné, drobné peniaze, ale to sú naozaj peniaze, ktoré by mali priniesť nejaké efekty. Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec s faktickou.

Vážené panie kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci. Keďže je nás tu len zopár ľudí, kto sa tejto problematike venujeme, tak nepôjdem tak obšírne, len naozaj spomeniem pár vypuklých príkladov posledného obdobia, ktoré určite aj mňa, aj vás trápia, čo sa týka rómskej problematiky alebo vylúčených rómskych komunít. Tak prvá vec, ktorá je asi najaktuálnejšia, je to, že od 1. 6. bude platiť kompetencia, kde Úrad vlády bude rozhodovať o tom, ako budú využité eurofondy, ktoré boli určené na Rómov. Ja sa pýtam prečo, či je to dôsledok toho, že splnomocnenec týchto peňazí dal projekt vlastnej manželke, alebo sú to nejaké iné dôvody, alebo už pretiekol pohár trpezlivosti na tie nezmysly, ktoré sa mali z daného plánu realizovať, alebo naozaj nesystematické a nezmyselné a neprofesionálne konanie splnomocnenca, ktorý sa tam nachádza. Tiež idú šumy, že pán Nemec bude odvolaný alebo opustí tento úrad. To ja neviem, či je to pravda, len či je to, alebo nie je to pravda. Nám naplní otázku, ktorá znie, prečo tých 749 000 € dostala na projekt splnomocnencova žena, či to bol zlatý padák, alebo či to bolo držhubné, tak to sa nám za pár týždňov dozvieme. Čo je veľmi zaujímavé, je to, že keď taká zásadná vec sa robí, že sa berú kompetencie eurofondov, že to konečné rozhodovanie bude na Úrade vlády, tak sa pýtam, že prečo sa vôbec nevyjadrí k tomu splnomocnenec z vlády? Jemu to nevadí, alebo s tým súhlasí, alebo to sám navrhol? Alebo jednoducho prečo? Je to naozaj zásadná vec, keď konečné rozhodnutie nebudú mať ľudia, ktorí majú k tejto problematike najbližšie. Ďalšia moja otázka znie: Na Úrade vlády je necelých 300 tabuľkových miest pracovníkov, ale naplnených je len 220, hej? A my máme taký problém na Slovensku, že každé ministerstvo má tých tabuľkových miest viac, ako v skutočnosti má tých zamestnancov, ale peniaze idú na tabuľkové miesta, ktoré sa minú a nevracajú sa, a keby peniaze išli len na skutočne vytvorené miesta, tak ročne by tento štát ušetril na tomto veľmi jednoduchom princípe 25 miliónov. To znamená počas volebného obdobia 100 miliónov eur. Čiže keď u splnomocnenca vlády je toľko voľných tabuľkových miest, moja otázka je, či tam tie peniaze tečú a načo sa použijú, lebo nepredpokladám, že sa vrátia naspäť na Ministerstvo financií. Ale prečo by to splnomocnenec vlády nevyužíval, keď to využívajú všetky ministerstvá. Keď som prišiel s tým, že organizácia OZ Lavuta, ktorú založil splnomocnenec vlády a keď sa stal splnomocnencom, predal ju svojej žene, že je to problém, a neviem si predstaviť väčšiu korupciu a klientelizmus ako toto, tak splnomocnenec vlády, jeho argumenty boli, že je to úplne v poriadku. Ja vám snáď ešte dodám, že táto organizácia v živote neriešila žiadny projekt ani problém v tejto oblasti, žiadny. Nemá žiadnych zamestnancov na túto oblasť? Myslím, že ani zamestnancov nemá. Nemá kancelárie, nemá priestory, sídli v súkromnom dome. Tak mi povedzte, ako táto organizácia bez skúseností mohla získať projekt za 749 000 na školenie mladých ľudí. A keďže výzva sa pripravovala na ministerstve sociálnych vecí a pripomienkoval ju samozrejme počas celej tej prípravy výzvy splnomocnenec vlády pre Rómov, tak nech mi nehovorí o tom, že nijakým spôsobom do toho nezasahoval. To až takí hlúpi nie sme. Ja možno citujem ešte, čo povedal, keď sa obhajoval: Zákon nezakazuje, že pokiaľ som verejný činiteľ a manželka je štatutárka nejakého združenia, aby nedávala projekty. No tak to je argumentácia za všetky drobné. Ďalší projekt, ktorý chcem spomenúť, je 17 miliónov na to, aby zaškolil 200 marginalizovaných Rómov v mäkkých zručnostiach. 17 miliónov na 200 ľudí. Keďže sme sa o tom dozvedeli. Ja ďakujem ZMOS-u a vlastne starostom, ktorí ma ešte poznajú z minulého obdobia, že mi zavolali a povedali, čo sa to pripravuje, lebo oni to mali pripomienkovať, tak sa ten projekt podarilo stopnúť. A obhajoba splnomocnenca vlády: Však sme to ešte neschválili, však to bolo ešte v príprave. Pane Bože, ako také niečo môžete vôbec pustiť z ruky na pripomienkovanie. A mne bolo jasne povedané, že pre koho ten projekt bol pripravovaný, ale keďže sa stopol, tak sú to všetko indície, ale to hovorí o tom, o tej nekompetentnosti a o tom, ako my rozhadzujeme peniaze. Tak ľudia pijú vodu z potoka a my ideme 17 miliónov dať, aby sme 200 Rómov vyučili v základných zručnostiach. Tak to snáď nemyslíte vážne. Ďalší projekt je projekt miestnych občianskych poriadkových služieb, MOB-ský. Tak splnomocnenec celý čas hovoril, že nemá peniaze a potom povedal, že dobre, že nejaké peniaze našiel. Samozrejme, ten projekt nebol kontinuálny alebo nie je kontinuálny. To znamená, že tých všetkých mobkárov prepustia a keď tí mobkári troška majú tie pracovné zručnosti, čo určite majú, lebo tých mobskárov robili niekoľko rokov, tak si nájdu tú prácu. No a teraz my o niekoľko mesiacov prerušíme tú kontinuitu. Dáme peniaze, prídu noví mobskári a kým ich zaučíme, kým sa to naučia poriadne robiť, tak už projekt skončí a ďalšie peniaze nebudú. Akú má kompetenciu splnomocnenec vlády, aký je odborník a ako nad tým rozmýšľa, tak odcitujem vám jeho citát a musím povedať, že to nepovedal raz, povedal to niekoľkokrát. To znamená, každý človek sa vie pomýliť, každý človek vie brepnúť, tomu chápem, ale keď vy niekoľkokrát zopakujete, že: Budeme chcieť nastaviť podmienky financovania už ďaleko adresnejšie, aby sme vedeli uspokojiť čo najviac samospráv a čo najviac mobskárov. Tak chce to urobiť adresnejšie. Alebo chce uspokojiť čo najviac mobskárov, tak buď jedno, alebo druhé. Jasné, že my potrebujeme tie projekty adresnejšie. My potrebujeme tam, kde je najviac problémov, tie peniaze sústrediť, aby sa ten problém naozaj riešil a nie všade, kde to požiadajú a kde nikdy predtým mobskárov nemali. Ale teraz hovorí, že spolufinancovanie bude 10 až 30 %. Tak doteraz bola nula. Nula bola. Tak každý požiadal o mobskárov, či mal dajaký problém s bezpečnosťou, či nemal, však môžu polievať kvety, však zadarmo. Prečo by to nejaký starosta nezobral, hej? A keď je spolufinancovanie nula, tak aj vyťaženosť tých ľudí je asi taká, aké je spolufinancovanie. Čiže to spolufinancovanie malo byť nastavené od začiatku. A keď my to spolufinancovanie dáme viac ako 10 %, tak samosprávy na to samozrejme nemajú. Ale my už sme tie peniaze minuli a teraz, keď hľadáme nový balík tých peňazí, tak si uvedomujeme, že malo by to byť adresnejšie a má byť spolufinancovanie. To kto predtým pripravoval? Prečo to od začiatku nebolo pripravené tak, aby to fungovalo, aby tých peňazí bolo dosť počas celého programovacieho obdobia? Sakra dobre vedia, ako dlho je programovacie obdobie a tých mobskov mali zazmluvniť toľko a tých ľudí mali zazmluvniť toľko, aby v tých najproblematickejších lokalitách boli od začiatku do konca programovacieho obdobia. Namiesto toho sa tu laboruje, robí nesystematicky a tak ďalej. K akčnému plánu. Vláda schválila akčný plán pre Rómov. A predstavte si, že sa pomýlili cca o 500 miliónov. Viete prečo? Lebo nikto neurobil skúšku správnosti a nespočítal to a oni k jednej cifre pripočítali tri nuly a tým pádom im to vyšlo, že ten akčný plán bol väčší cca o 500 miliónov. Ako vláda takýto materiál môže schváliť? Ako ten materiál mohol vôbec vyjsť od toho splnomocnenca? Ja, keď som sa na ten materiál pozrel, okamžite mi tá cifra udrela do očí. Lebo som vedel, že na celé to programovacie obdobie máme nejakých 471 000 na túto kapitolu a oni tam dali 500 000 len pre Rómov. Okamžite mi to udrelo do očí. To akí kompetentní ľudia tam robia. A to naozaj vyberám len také čerešničky z toho, ktoré vám chcem povedať. Oslovil som starostov, ktorí majú rómske komunity a primátorov miest, aby mi napísali, aké problémy, čo ich trápi, aké problémy treba riešiť v ich vylúčených rómskych komunitách. Tak tu som vyhodnotil najčastejšie odpovede: chýbajúca pitná voda, problém s kanalizáciou, vysporiadanie pozemkov, chýbajúce školské a základné školy, túlavé a neprihlásené psy, chýbajúce komunitné centrá, dvojzmenná prevádzka, úžera, výučba slovenčiny, čistička odpadových vôd. Prečo sa týmto problémom nevenoval? Z 1 miliardy na infraštruktúru ide necelých 100 miliónov, necelých 100 miliónov. Opäť vylúčenie vylúčenej rómskej osady, kde je nárast detí. Tie deti nemajú chodiť kde do škôlky. Ten starosta má pripravený komplexný projekt, má pozemok, má stavebné povolenie, len čaká na príslušnú výzvu, aby tú škôlku mohol postaviť. No a splnomocnenec mu povie, že na to nemajú peniaze. Kde tie deti budú chodiť, keď už na to nie sú peniaze? Veď čo je dôležitejšie, aby deti... Tak my tu prijmeme zákon, že od troch rokov musí dieťa chodiť do škôlky a nepostavíme tam škôlku v osade. A čudujeme sa ostatným obciam, že nechcú tie deti zobrať. A ten starosta naozaj, nie je to v každej obci, ale niekoľko obcí naozaj má pripravenú dokumentáciu, má všetko. My máme peniaze z Európskej únie a my toto nevieme zabezpečiť. Nevieme vyhlásiť na to výzvu. To snáď nie je možné toto. Keď som si pozrel podrobne akčný plán a neboli mi jasné veci, že 60 miliónov na sadenie stromčekov. To v okolí rómskych osád idú sadiť rómske stromčeky? To snáď nemohol kompetentný človek tam napísať. Tak som samozrejme oslovil splnomocnenca vlády, Úrad vlády, oslovil som Ministerstvo sociálnych vecí, Ministerstvo školstva, lebo to sú ministerstvá, ktoré z toho akčného plánu vlastne čerpajú alebo realizujú tie peniaze. No a odvšadiaľ mi prišla odpoveď, že projekty ešte nie sú pripravené, že nie sú podrobne rozpísané, že nie sú ešte presné informácie. Tak si predstavte, že oni idú robiť akčný plán a napíšu tam sadenie stromčekov 60 miliónov. Povedzte, ja by som chcel vidieť tú pracovnú skupinu, ako to pripravujú, ako sedia za tým stolom a povedia: A daj tam sadenie stromčekov, však oni ničia prírodu. A koľko tam dáme? A dajme 60 miliónov. Není to málo? A nie, to je dosť, hej? No, asi takýmto spôsobom, lebo keby sa naozaj systematicky, tak ako sa to má robiť, transparentne, aby zapojili do toho tie samosprávy, tak ten výsledok by musel byť iný ako bol. Nehovoriac o tom, že v akčnom pláne sú štúdie, úplne nezmyselné štúdie a ja som to teraz sledoval, lebo tie štúdie sú na také aktivity, ako pomôže Rómom bývanie. Ale viete, výzvy sú už vyhlásené a tie štúdie stále tam svietia. Tak ja sa pýtam, že načo nám sú tie štúdie, keď už výzvu sme vyhlásili. Čo mu pomôže alebo ako pomôže nám tá štúdia, keď samotná výzva už je vyhlásená. Čo budeme, čo štúdiou robí? Tak na to tiež kompetentní ľudia mi odpovede nedávajú. Takže ja si myslím, že je úplne v poriadku, že my túto problematiku donesieme sem do Národnej rady. Chceme sa o nej rozprávať, oboznámiť sa s tým a hľadať riešenie, ako túto situáciu zlepšiť. Viete, my na Slovensku máme problém, že nevieme efektívne využívať eurofondy. My zrealizujeme projekt, skontrolujeme tú finančnú časť, ale či ten projekt naozaj nám priniesol nejaké efekty alebo nepriniesol, to už nikoho netrápi. A preto ja rozumiem, že prečo by pri tých projektoch, ktoré sú na vylúčené rómske komunity, to bolo inak. No je to tak, hej? A žiaľbohu, žiaľbohu je to ešte horšie, lebo je to problematika, ktorej sa nevenuje veľa ľudí a tá problematika je zabezpečená tak, že aj tie informácie musíte dolovať, že nie sú tak verejné ako pri ostatných projektoch, lebo naozaj zaujíma to úzku skupinu ľudí. Takže mojím cieľom tohto uznesenia bolo práve to, aby som vás informoval, že v tejto téme Aj tie informácie musíte dolovať, že nie sú tak verejné ako pri ostatných projektoch, lebo naozaj zaujíma to úzku skupinu ľudí. Takže mojím cieľom tohto uznesenia bolo práve to, aby som vás informoval, že v tejto téme sa pokračuje tak ako doteraz. Robí sa neefektívne, kradne, zastúpení ľudia tam stoja. Neviem, prečo sa zmenilo to manažovanie európskych fondov zo splnomocnenca na Úrad vlády. Neviem, čo bude s tými ľuďmi, ktorí sú tam zamestnanci, lebo títo zamestnanci sú vlastne na manažovanie tých európskych fondov. Zo úradu splnomocnenca vlády sa stal nejaký úrad, ktorý implementuje európske projekty. Neviem, čo bude s tými ľuďmi. Takže mali by sme sa zamyslieť, lebo to nie sú drobné, drobné peniaze, ale to sú naozaj peniaze, ktoré by mali priniesť nejaké efekty. Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec s faktickou.

Vážené panie kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci. Keďže je nás tu len zopár ľudí, kto sa tejto problematike venujeme, tak nepôjdem tak obšírne, len naozaj spomeniem pár vypuklých príkladov posledného obdobia, ktoré určite aj mňa, aj vás trápia, čo sa týka rómskej problematiky alebo vylúčených rómskych komunít. Tak prvá vec, ktorá je asi najaktuálnejšia, je to, že od 1. 6. bude platiť kompetencia, kde Úrad vlády bude rozhodovať o tom, ako budú využité eurofondy, ktoré boli určené na Rómov. Ja sa pýtam prečo, či je to dôsledok toho, že splnomocnenec týchto peňazí dal projekt vlastnej manželke, alebo sú to nejaké iné dôvody, alebo už pretiekol pohár trpezlivosti na tie nezmysly, ktoré sa mali z daného plánu realizovať, alebo naozaj nesystematické a nezmyselné a neprofesionálne konanie splnomocnenca, ktorý sa tam nachádza. Tiež idú šumy, že pán Nemec bude odvolaný alebo opustí tento úrad. To ja neviem, či je to pravda, len či je to, alebo nie je to pravda. Nám naplní otázku, ktorá znie, prečo tých 749 000 € dostala na projekt splnomocnencova žena, či to bol zlatý padák, alebo či to bolo držhubné, tak to sa nám za pár týždňov dozvieme. Čo je veľmi zaujímavé, je to, že keď taká zásadná vec sa robí, že sa berú kompetencie eurofondov, že to konečné rozhodovanie bude na Úrade vlády, tak sa pýtam, že prečo sa vôbec nevyjadrí k tomu splnomocnenec z vlády? Jemu to nevadí, alebo s tým súhlasí, alebo to sám navrhol? Alebo jednoducho prečo? Je to naozaj zásadná vec, keď konečné rozhodnutie nebudú mať ľudia, ktorí majú k tejto problematike najbližšie. Ďalšia moja otázka znie: Na Úrade vlády je necelých 300 tabuľkových miest pracovníkov, ale naplnených je len 220, hej? A my máme taký problém na Slovensku, že každé ministerstvo má tých tabuľkových miest viac, ako v skutočnosti má tých zamestnancov, ale peniaze idú na tabuľkové miesta, ktoré sa minú a nevracajú sa, a keby peniaze išli len na skutočne vytvorené miesta, tak ročne by tento štát ušetril na tomto veľmi jednoduchom princípe 25 miliónov. To znamená počas volebného obdobia 100 miliónov eur. Čiže keď u splnomocnenca vlády je toľko voľných tabuľkových miest, moja otázka je, či tam tie peniaze tečú a načo sa použijú, lebo nepredpokladám, že sa vrátia naspäť na Ministerstvo financií. Ale prečo by to splnomocnenec vlády nevyužíval, keď to využívajú všetky ministerstvá. Keď som prišiel s tým, že organizácia OZ Lavuta, ktorú založil splnomocnenec vlády a keď sa stal splnomocnencom, predal ju svojej žene, že je to problém, a neviem si predstaviť väčšiu korupciu a klientelizmus ako toto, tak splnomocnenec vlády, jeho argumenty boli, že je to úplne v poriadku. Ja vám snáď ešte dodám, že táto organizácia v živote neriešila žiadny projekt ani problém v tejto oblasti, žiadny. Nemá žiadnych zamestnancov na túto oblasť? Myslím, že ani zamestnancov nemá. Nemá kancelárie, nemá priestory, sídli v súkromnom dome. Tak mi povedzte, ako táto organizácia bez skúseností mohla získať projekt za 749 000 na školenie mladých ľudí. A keďže výzva sa pripravovala na ministerstve sociálnych vecí a pripomienkoval ju samozrejme počas celej tej prípravy výzvy splnomocnenec vlády pre Rómov, tak nech mi nehovorí o tom, že nijakým spôsobom do toho nezasahoval. To až takí hlúpi nie sme. Ja možno citujem ešte, čo povedal, keď sa obhajoval: Zákon nezakazuje, že pokiaľ som verejný činiteľ a manželka je štatutárka nejakého združenia, aby nedávala projekty. No tak to je argumentácia za všetky drobné. Ďalší projekt, ktorý chcem spomenúť, je 17 miliónov na to, aby zaškolil 200 marginalizovaných Rómov v mäkkých zručnostiach. 17 miliónov na 200 ľudí. Keďže sme sa o tom dozvedeli. Ja ďakujem ZMOS-u a vlastne starostom, ktorí ma ešte poznajú z minulého obdobia, že mi zavolali a povedali, čo sa to pripravuje, lebo oni to mali pripomienkovať, tak sa ten projekt podarilo stopnúť. A obhajoba splnomocnenca vlády: Však sme to ešte neschválili, však to bolo ešte v príprave. Pane Bože, ako také niečo môžete vôbec pustiť z ruky na pripomienkovanie. A mne bolo jasne povedané, že pre koho ten projekt bol pripravovaný, ale keďže sa stopol, tak sú to všetko indície, ale to hovorí o tom, o tej nekompetentnosti a o tom, ako my rozhadzujeme peniaze. Tak ľudia pijú vodu z potoka a my ideme 17 miliónov dať, aby sme 200 Rómov vyučili v základných zručnostiach. Tak to snáď nemyslíte vážne. Ďalší projekt je projekt miestnych občianskych poriadkových služieb, MOB-ský. Tak splnomocnenec celý čas hovoril, že nemá peniaze a potom povedal, že dobre, že nejaké peniaze našiel. Samozrejme, ten projekt nebol kontinuálny alebo nie je kontinuálny. To znamená, že tých všetkých mobkárov prepustia a keď tí mobkári troška majú tie pracovné zručnosti, čo určite majú, lebo tých mobskárov robili niekoľko rokov, tak si nájdu tú prácu. No a teraz my o niekoľko mesiacov prerušíme tú kontinuitu. Dáme peniaze, prídu noví mobskári a kým ich zaučíme, kým sa to naučia poriadne robiť, tak už projekt skončí a ďalšie peniaze nebudú. Akú má kompetenciu splnomocnenec vlády, aký je odborník a ako nad tým rozmýšľa, tak odcitujem vám jeho citát a musím povedať, že to nepovedal raz, povedal to niekoľkokrát. To znamená, každý človek sa vie pomýliť, každý človek vie brepnúť, tomu chápem, ale keď vy niekoľkokrát zopakujete, že: Budeme chcieť nastaviť podmienky financovania už ďaleko adresnejšie, aby sme vedeli uspokojiť čo najviac samospráv a čo najviac mobskárov. Tak chce to urobiť adresnejšie. Alebo chce uspokojiť čo najviac mobskárov, tak buď jedno, alebo druhé. Jasné, že my potrebujeme tie projekty adresnejšie. My potrebujeme tam, kde je najviac problémov, tie peniaze sústrediť, aby sa ten problém naozaj riešil a nie všade, kde to požiadajú a kde nikdy predtým mobskárov nemali. Ale teraz hovorí, že spolufinancovanie bude 10 až 30 %. Tak doteraz bola nula. Nula bola. Tak každý požiadal o mobskárov, či mal dajaký problém s bezpečnosťou, či nemal, však môžu polievať kvety, však zadarmo. Prečo by to nejaký starosta nezobral, hej? A keď je spolufinancovanie nula, tak aj vyťaženosť tých ľudí je asi taká, aké je spolufinancovanie. Čiže to spolufinancovanie malo byť nastavené od začiatku. A keď my to spolufinancovanie dáme viac ako 10 %, tak samosprávy na to samozrejme nemajú. Ale my už sme tie peniaze minuli a teraz, keď hľadáme nový balík tých peňazí, tak si uvedomujeme, že malo by to byť adresnejšie a má byť spolufinancovanie. To kto predtým pripravoval? Prečo to od začiatku nebolo pripravené tak, aby to fungovalo, aby tých peňazí bolo dosť počas celého programovacieho obdobia? Sakra dobre vedia, ako dlho je programovacie obdobie a tých mobskov mali zazmluvniť toľko a tých ľudí mali zazmluvniť toľko, aby v tých najproblematickejších lokalitách boli od začiatku do konca programovacieho obdobia. Namiesto toho sa tu laboruje, robí nesystematicky a tak ďalej. K akčnému plánu. Vláda schválila akčný plán pre Rómov. A predstavte si, že sa pomýlili cca o 500 miliónov. Viete prečo? Lebo nikto neurobil skúšku správnosti a nespočítal to a oni k jednej cifre pripočítali tri nuly a tým pádom im to vyšlo, že ten akčný plán bol väčší cca o 500 miliónov. Ako vláda takýto materiál môže schváliť? Ako ten materiál mohol vôbec vyjsť od toho splnomocnenca? Ja, keď som sa na ten materiál pozrel, okamžite mi tá cifra udrela do očí. Lebo som vedel, že na celé to programovacie obdobie máme nejakých 471 000 na túto kapitolu a oni tam dali 500 000 len pre Rómov. Okamžite mi to udrelo do očí. To akí kompetentní ľudia tam robia. A to naozaj vyberám len také čerešničky z toho, ktoré vám chcem povedať. Oslovil som starostov, ktorí majú rómske komunity a primátorov miest, aby mi napísali, aké problémy, čo ich trápi, aké problémy treba riešiť v ich vylúčených rómskych komunitách. Tak tu som vyhodnotil najčastejšie odpovede: chýbajúca pitná voda, problém s kanalizáciou, vysporiadanie pozemkov, chýbajúce školské a základné školy, túlavé a neprihlásené psy, chýbajúce komunitné centrá, dvojzmenná prevádzka, úžera, výučba slovenčiny, čistička odpadových vôd. Prečo sa týmto problémom nevenoval? Z 1 miliardy na infraštruktúru ide necelých 100 miliónov, necelých 100 miliónov. Opäť vylúčenie vylúčenej rómskej osady, kde je nárast detí. Tie deti nemajú chodiť kde do škôlky. Ten starosta má pripravený komplexný projekt, má pozemok, má stavebné povolenie, len čaká na príslušnú výzvu, aby tú škôlku mohol postaviť. No a splnomocnenec mu povie, že na to nemajú peniaze. Kde tie deti budú chodiť, keď už na to nie sú peniaze? Veď čo je dôležitejšie, aby deti... Tak my tu prijmeme zákon, že od troch rokov musí dieťa chodiť do škôlky a nepostavíme tam škôlku v osade. A čudujeme sa ostatným obciam, že nechcú tie deti zobrať. A ten starosta naozaj, nie je to v každej obci, ale niekoľko obcí naozaj má pripravenú dokumentáciu, má všetko. My máme peniaze z Európskej únie a my toto nevieme zabezpečiť. Nevieme vyhlásiť na to výzvu. To snáď nie je možné toto. Keď som si pozrel podrobne akčný plán a neboli mi jasné veci, že 60 miliónov na sadenie stromčekov. To v okolí rómskych osád idú sadiť rómske stromčeky? To snáď nemohol kompetentný človek tam napísať. Tak som samozrejme oslovil splnomocnenca vlády, Úrad vlády, oslovil som Ministerstvo sociálnych vecí, Ministerstvo školstva, lebo to sú ministerstvá, ktoré z toho akčného plánu vlastne čerpajú alebo realizujú tie peniaze. No a odvšadiaľ mi prišla odpoveď, že projekty ešte nie sú pripravené, že nie sú podrobne rozpísané, že nie sú ešte presné informácie. Tak si predstavte, že oni idú robiť akčný plán a napíšu tam sadenie stromčekov 60 miliónov. Povedzte, ja by som chcel vidieť tú pracovnú skupinu, ako to pripravujú, ako sedia za tým stolom a povedia: A daj tam sadenie stromčekov, však oni ničia prírodu. A koľko tam dáme? A dajme 60 miliónov. Není to málo? A nie, to je dosť, hej? No, asi takýmto spôsobom, lebo keby sa naozaj systematicky, tak ako sa to má robiť, transparentne, aby zapojili do toho tie samosprávy, tak ten výsledok by musel byť iný ako bol. Nehovoriac o tom, že v akčnom pláne sú štúdie, úplne nezmyselné štúdie a ja som to teraz sledoval, lebo tie štúdie sú na také aktivity, ako pomôže Rómom bývanie. Ale viete, výzvy sú už vyhlásené a tie štúdie stále tam svietia. Tak ja sa pýtam, že načo nám sú tie štúdie, keď už výzvu sme vyhlásili. Čo mu pomôže alebo ako pomôže nám tá štúdia, keď samotná výzva už je vyhlásená. Čo budeme, čo štúdiou robí? Tak na to tiež kompetentní ľudia mi odpovede nedávajú. Takže ja si myslím, že je úplne v poriadku, že my túto problematiku donesieme sem do Národnej rady. Chceme sa o nej rozprávať, oboznámiť sa s tým a hľadať riešenie, ako túto situáciu zlepšiť. Viete, my na Slovensku máme problém, že nevieme efektívne využívať eurofondy. My zrealizujeme projekt, skontrolujeme tú finančnú časť, ale či ten projekt naozaj nám priniesol nejaké efekty alebo nepriniesol, to už nikoho netrápi. A preto ja rozumiem, že prečo by pri tých projektoch, ktoré sú na vylúčené rómske komunity, to bolo inak. No je to tak, hej? A žiaľbohu, žiaľbohu je to ešte horšie, lebo je to problematika, ktorej sa nevenuje veľa ľudí a tá problematika je zabezpečená tak, že aj tie informácie musíte dolovať, že nie sú tak verejné ako pri ostatných projektoch, lebo naozaj zaujíma to úzku skupinu ľudí. Takže mojím cieľom tohto uznesenia bolo práve to, aby som vás informoval, že v tejto téme Aj tie informácie musíte dolovať, že nie sú tak verejné ako pri ostatných projektoch, lebo naozaj zaujíma to úzku skupinu ľudí. Takže mojím cieľom tohto uznesenia bolo práve to, aby som vás informoval, že v tejto téme sa pokračuje tak ako doteraz. Robí sa neefektívne, kradne, zastúpení ľudia tam stoja. Neviem, prečo sa zmenilo to manažovanie európskych fondov zo splnomocnenca na Úrad vlády. Neviem, čo bude s tými ľuďmi, ktorí sú tam zamestnanci, lebo títo zamestnanci sú vlastne na manažovanie tých európskych fondov. Zo úradu splnomocnenca vlády sa stal nejaký úrad, ktorý implementuje európske projekty. Neviem, čo bude s tými ľuďmi. Takže mali by sme sa zamyslieť, lebo to nie sú drobné, drobné peniaze, ale to sú naozaj peniaze, ktoré by mali priniesť nejaké efekty. Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec s faktickou.