Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za zapnutie mikrofónu. Ja len chcem kolegom, povedať vám za faktické poznámky, ja len chcem o ..., že ide ešte ústna rozprava, že máme cca viac ako 600 sociálnych podnikov, ktoré sú funkčné a ktoré zamestnávajú ľudí a ktorí robia naozaj sociálne podnikanie. A zamestnávame tam 4 tisíc, cca 4 tisíc zdravotne znevýhodnených. Na Slovensku samozrejme máme výrazne väčšie percento zdravotne znevýhodnených, ale tie sociálne podniky vznikli pred zákonom, pred 7 rokmi v roku 2018. A je taká filozofická otázka, je to veľa, alebo je to málo. Naozaj nám, chceme to ďalej rozvíjať, alebo chceme to utlmiť, chceme zničiť, lebo to je dôležitá otázka. Až následne je, že či dáme na to peniaze, odkiaľ dáme peniaze. No keď si niekto myslí a mi to vysvetlí a zdôvodní že to je dosť, že to sociálne podnikanie treba na Slovensku utlmovať, tak keď ma presvedčí, tak poviem okej. Ale zatiaľ ma nikto o tom nepresvedčil a keby to naozaj bolo také výhodné, odhliadnuť od tých pár jedincov, alebo pár podnikov, ktorí to nejakým spôsobom sa snažia zničiť alebo rozkradnúť, tak tí ostatní naozaj robia svoju poctivú ...
=====

Sociálny podnik naozaj k tomu pristupuje inak. A to, že je to tak, to že je to tak svedčí aj o tom, že všetky zmeny, ktoré oni idú robiť, naplánovali na 1. 1. to znamená na prvý január budúceho roku. A teraz si predstavte, že ten sociálny podnik zamestnáva 100 zdravotne znevýhodnených ľudí. Máme také podniky na Slovensku, čisto len zdravotne znevýhodnených. Robia nejaké káblové zväzky alebo niečo iné. A teraz ten sociálny podnik mal postavenie ten biznis plán tak, ja od dodávateľov dostanem nejaké peniaze, ja mám nejaké pracovné zmluvy kde zamestnávam tých znevýhodnených ľudí, ja dostanem nejaký príspevok vyrovnávací, ja mám nejaké DPH a to celé mám tak nastavené, že proste ten biznis plán mi nejakým spôsobom funguje. A tie dodávateľské zmluvy sú minimálne zvyčajne na ten rok. Teraz si predstavte, že vy mu schválite od 1. 1. zvýšenie DPH. Vy mu schválite od 1. 1. zníženie vyrovnávacieho príspevku. Od 1. 1 bude tu platiť, že podnikateľ, čo sa týka aj sociálnych podnikov, že od 1.1. podnikatelia neplatia 10 dní do Sociálnej poisťovne keď je niekto na maródke, ale sa platí 14 dní. A si uvedomte, že ten podnik má 100 zdravotne znevýhodnených, že tá maródovosť je tam vysoká, to je ďalší zásah. Ďalší zásah je byrokratické pravidlá, ktoré sa zavádzajú od 1. 1. a ja neviem ako ten sociálny podnik môže prežiť. No keď sa nad tým zamyslíte, tak asi nemôže prežiť. A teraz mi povedzte čo má ten podnikateľ robiť, čo má tým ľuďom povedať, že dobre tak máte pracovné zmluvy, ale od 1. 1. vám znížim plat. Ako? Však máš pracovnú zmluvu. Čo má povedať tomu dodávateľovi, sorry, ale musím mi zvýšiť plat za dodávky, lebo mi sa zmenili pravidlá v sociálnom podniku. Však ten dodávateľ tak isto má nejaký biznis plán. To viete, najväčší problém, naozaj, najväčší problém toho zákona je, že my to všetko ideme urobiť od 1.1. a tým pádom ideme zabiť sociálne podnikanie na Slovensku. Proste neprežijú. My to rozložme v čase. A nerobme všetko, robme len čas vecí. No a teraz jedna podstatná vec. Minister sociálnych vecí, pán minister sociálnych vecí, sociálny demokrat, tu hovoril práca namiesto dávok. A tí ľudia nebudú brať dávky, ale budú zamestnávaní v sociálnych podnikoch. To bolo pred rokom, teraz už to asi neplatí, pretože tie sociálne podniky idú zakapať, to je prvá vec.
Druhá vec, v zákone ktorý predložil hovorí, že nemajú na to eurofondy, lebo je to financovanie z eurofondov, a ročne na budúci rok im chýba 17 miliónov eurofondov. No tak nech mi niekto vysvetlí, že my tu máme čerpanie eurofondov na Slovensku na najnižšej úrovni z Európskej únie, asi na úrovni 10 % momentálne, a nemáme peniaze z eurofondov na vykrytie takéhoto dôležitého vyrovnávacieho príspevku. A viete čo je ešte horšie, nám treba 17 miliónov na budúci rok, 17 miliónov. V akčnom pláne pre Rómov je naplánovaných, alebo bolo naplánovaných, lebo to znížili, ale bolo naplánovaných 10,5 milióna na informatívne stretnutia pre sociálne podniky. A na ten jeden podnik vychádzalo 38 tis. euro. Tak oni majú 10,5 mil. na informatívne stretnutia pre sociálne podniky, ... ide na Slovensku, ale to informatívne budú robiť len myslím že v 100 aj niečo, majú na informatívne stretnutia pre sociálne podniky, ale nemajú na vyrovnávací príspevok ktorý je systematicky rozdelený pre všetkých. A strašnej organizácii pre sociálne podniky na úplne vymyslené veci nesystematické dali 6,6 milióna na projekt strešnej organizácii. Čiže dokopy je to viac, dokopy je to viac ako potrebujeme na celý rok na vyrovnávací príspevok. Takže, preboha, prestaňte nesystematicky rozdávať tie peniaze svojich kšefty a tam tie peniaze máte, tam tie peniaze máte. Takže ja neviem čo viacej k tomu povedať. Ja si počkám, ak v ústnej rozprave príde pozmeňujúci návrh a určite sa prihlásim aj do ústnej rozpravy presne k tomuto návrhu lebo som presvedčený, som presvedčený, že keď to urobíte tak ako plánujete, že všetko zarežete naraz, tak sociálne podnikanie na Slovensku výrazne ale výrazne pôjde smerom dole.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, nemyslel som, že tento zákon bude o sociálnych podnikoch, ale zvrháva sa to tak, že je to o sociálnych podnikoch, hoci minister dával do skráteného obdobia, minister sociálnych vecí dával do skráteného legislatívneho konania, včera sme to mali na výbore, zákon o sociálnych podnikoch. Tak po poriadku.
Ja som ten, čo sa podieľal na vzniku toho zákona. Ja som bol starosta, mali sme, mali sme obecný podnik, ktorý bol v podstate sociálny podnik, lebo správal sa presne tak, ako sa potom nastavili tie parametre sociálneho podnikania. A prišli za mnou ľudia z ministerstva, ktorí teraz sú, ktorí už teraz sú na zamestnaní niekde inde a veľmi múdri, schopní ľudia, že idú pripravovať zákon o sociálnom podnikaní, že či by som sa nechcel s mojim tímom do prípravy zapojiť. Tak keď som videl o aké persóny sa jedná, tak som si povedal, samozrejme akože s vami do toho idem. Na začiatok by som ešte pochválil pána ministra Richtera, bo potom čo mali kauzu s Tomanovej sociálnymi podnikmi, tak našiel tú politickú odvahu, keď už všade v Európe boli sociálne podniky, aby sa aj u nás do toho pustili, hoci ten, ten biľag si ten SMER niesol na sebe z tých rozkradnutých sociálnych podnikov pani Tomanovej. A keďže to bolo dávno, tak len tak zhrniem o čom boli podniky pani Tomanovej, sociálne, taký kontext, hej. Ministerka Tomanová dala dotácie ôsmim pilotným sociálnym podnikom. Po dvoch rokoch z ôsmich podnikov fungovali už len štyri. Nešlo o to, ani podľa zákona, keďže mali fungovať minimálne päť rokov s tým, že od štátu dostali podporu, kde podmienka bola dvadsať osem mesiacov. Európska komisia tvrdila, že podniky sú majetkovo a personálne prepojené so svojimi odberateľmi. To znamená, že oni založili podnik, vymysleli si svojho odberateľa a umelo akože niečo vyrábali. Tieto podniky dostali v úvodnej fáze preplatených 95 % nákladov a teda 24 miliónov euro, 24 miliónov euro. Zistilo sa, že podniky si organizovali predražené školenia, drahé reklamy, drahé autá alebo mali fiktívnych zamestnancov a v tej dobe, podotýkam v tej dobe v Banskej Bystrici napríklad manažment mal plať 40 euro na hodinu, čo vychádzalo mesačne 6 640 euro. V roku 2011 začala polícia trestné stíhanie v súvislosti s finančnými príspevkami, ale išlo to do stratena. Celé sa to potom nejak zahmlilo a videli sme to na správaní ministrov, že vedeli čo sa v tých podnikoch deje, pretože napríklad v roku 2008, kedy mal Ján Počiatek ako minister financií požiadať Brusel o preplatenie 11,3 milióna, nakoniec požiadal len o preplatenie 356 tisíc. Čiže už ani to Ministerstvo financií nechcelo tie peniaze od Európskej únie, lebo vedelo, že by bol len problém, že Brusel by to zamietol a nepreplatil a bola by z toho ďalšia mediálna kauza. Takže toľko k histórii.
Tento zákon, som si myslel, hej, lebo teraz počúvame, že idú sa aj vyrovnávacie príspevky meniť, tento zákon mal meniť DPH pre sociálne podniky z päť percent na devätnásť percent. Prečo, keď tento zákon fungoval sedem rokov, vlastne problém začal de facto až toho roku. Tak dôvodom bola tá, že v júli 2024 vypadla zo zákona podmienka, že podnik môže s nízkou DPH predávať tovar alebo služby iba fyzickým osobám, subjektom sociálnej ekonomiky alebo subjektom verejnej správy. Čiže dovtedy, dovtedy mohol predávať len týmto podnikom, potom všetkým. Toto bol jeden hlavný dôvod. A druhý hlavný dôvod bol, že od 1. januára 2025 sa znížila DPH z desať na päť percent. To znamená, neviem kto pripravoval tie dve zmeny, ale určite nemal žiadnu skúsenosť, ani neviem ako to nazvať hlúposť alebo naozaj bol nejak prepojený s tými čo neskôr chceli kradnúť. Ani si to nedovolím na to pomyslieť. lebo človek, ktorý by to nastavoval a pozná prostredie sociálnych podnikov, tak musel počítať s tým, že sa niečo také stane. Ja som na to upozornil na tlačovej besede niekedy v septembri a upozornil som preto, lebo nielen sociálne podniky, ktoré boli čestné a ktorí mi hovorili, že nastáva tam problém. Naraz sa narýchlo, viete, zaregistrovať sociálny podnik je niekoľko mesačná záležitosť. Naraz v priebehu pár dní sa dal nejaký sociálny podnik zaregistrovať, ktorý mal nejakého vyvoleného majiteľa. A druhá podstatná vec bola, že do stavebných súťaží v našom regióne sa hlásili sociálne podniky a tí podnikatelia vedeli, že keď nemajú ten sociálny podnik, že kvôli tej DPH nemôžu ísť súťažiť férovo v tej súťaži. Lebo ten sociálny podnik síce mal vyššiu cenu zákazky, ale keď započítaval tú výhodu v DPH, tak vlastne tá cena bola výhodnejšia a tým pádom to dostal ten sociálny podnik. Tu treba povedať, že pri tom výberom konaní je podmienka, ale to nie je v zákone o sociálnom podnikaní, ale v zákone o verejnom obstarávaní, že sociálny podnik, ktorý ide do verejnej súťaže musí zamestnávať zdravotne znevýhodnených, nielen sociálne, ale musí zamestnávať zdravotne znevýhodnených. A bola mi predložená verejná súťaž, kde táto podmienka, vlastne nikto ju nekontroloval, že v tých propozíciách tej verejnej súťaže to nebola podmienka, aby toto sociálne podniky doložili. No a tým pádom mohli ísť do tej súťaže všetky sociálne podniky bez toho, aby tú podmienku naplnili. Ale predstavte si, že by ten sociálny podnik naplnil tú podmienku, že mal tých zdravotne znevýhodnených a získal by tú zákazku. No neexistujú páky na to alebo neexistovali a neexistujú stále páky na to, aby ste vy ho skontrolovali alebo nemáte podmienku ako on má udržať tých zdravotne znevýhodnených. Čiže ten sociálny podnik, keď chce špekulovať, on ich kľudne na to obdobie zamestná, kým sa tá verejná súťaž vyhodnotí a potom jednoducho ich prepustí. A že to fungovalo a hovorí o tom, že tie sociálne podniky potom dávali subdodávky do klasickým podnikom, ktorí nemuseli plniť nič. Čiže sociálny podnik v rámci toho, že bol zvýhodnený to vyhral a potom tú subdodávku dal klasickému, klasickému podniku. Teraz v tej novele zákona, ktorá bola daná do pripomienkového procesu, v sociálnych podnikoch bola podmienka, že ten podnik sociálny 80 % zákazky musí robiť sám. A zase ďalšia hlúposť, ktorú, ktorú niekde od zeleného stola na ministerstve urobili. Lebo viete, sociálny podnik, keď chce robiť akúkoľvek zákazku stavebnú, tak ten materiál vždy stojí viacej ako dvadsať percent. Čiže on vlastne by tým pádom všetky sociálne podniky, aj tie obecné, boli odstavené od stavebných zákazok. Ale tých príkladov by som mohol ísť strašne veľa, ale nemám, nemám toľko času, takže idem sa, idem sa venovať podstatným veciam.
Tento problém s depeháčkou sa dal riešiť, sa dal riešiť niekoľkými spôsobmi. Nestotožňujem sa celkom s tým, že teraz zoberieme, urobíme, zvýšime DPH na päť a na devätnásť percent a tým pádom máme problém vyriešený. To, viete, to ako keby mi pripadá, ako keby nejaká sliepka znášala málo vajec, tak ju zabijeme a tým pádom máme problém vyriešený. No dobre, ale žiadne vajíčka ďalšie mať nebudeme. Čiže áno, upozornil som na to a doteraz trvám na to, že to DPH sa zneužívalo. Ale zneužívalo sa preto, že sa uvoľnili podmienky na DPH, tuto je tie dva body o ktorých som hovoril čo robilo ministerstvo financií v roku 2024. To je jeden z tých bodov. Čiže my sme uvoľnili podmienky na DPH. To znamená, že tie podmienky vôbec nemali byť uvoľnené alebo mali byť urobené tak, aby sa to nezneužívalo. A tak isto bolo potrebné urobiť zmenu v zákone o verejnom obstarávaní. Ja si myslím, že podstatná zmena v zákone o verejnom obstarávaní by to vyriešila, lebo celé zneužívanie DPH začína, kde je ten pes zakopaný v tom, že tie sociálne podniky vyhrávajú tie verejné súťaže neférovým spôsobom. To znamená, že naozaj sa treba zamerať na to, že by v tej verejnej súťaži boli férové podmienky a naozaj, aby sa tá cena brala, tá cena brala bez DPH. A preto majú najväčšie problémy mestá, obce a samosprávy, lebo mestá, obce a samosprávy nie sú platitelia DPH, ich zaujíma konečná cena, nie cena bez DPH a preto aj v tých verejných súťažiach tie sociálne podniky uspeli hlavne tam.
Viete, ja keď som si prečítal novelu zákona, ktorá bola daná do pripomienkového konania o sociálnych podnikov, prvé čo ma napadlo, že desať egyptských rán pre sociálne podniky. Som povedal, že keď toto sa príjme, sociálne podnikanie na Slovensku končí, hej. A už raz sa to rozkradlo a skončilo na Slovensku to, keď som hovoril o sociálnych podnikov Tomanovej. Ale našťastie v tom pripomienkovom konaní veľa problematických bodov z toho vypadlo a ostalo tam len zopár problematických bodov. Ale jednu vec si treba uvedomiť. Predstavte si, že sociálne podniky to nie sú podniky, kde niekto im dá príspevok a ono fungujú, ako sa to tu prezentuje, aj pán minister to prezentoval, že prečo by mal dostávať príspevky do výšky priemernej mzdy a nie do výšky minimálnej mzdy. To nie je o tom, že ten štát im zaplatí, zaplatí ten príspevok. Viete, to je o tom, že z toho príspevku, nie z tej sumy, ktorá sa tu deklaruje nejaké percento ide do toho sociálneho podniku a ten sociálny podnik pre toho zamestnanca musí vytvoriť na tú časť mzdy peniaze z vlastných zdrojov, z vlastnej podnikateľskej činnosti, aj na odvody musí vytvoriť ešte peniaze z podnikateľskej činnosti. To znamená, že ten sociálny podnik nemôže byť virtuálny, on skutočne musí podnikať, skutočne musí niečo vyrábať a produkovať, lebo inak by, inak by to nefungovalo, inak by nemal na tie mzdy. A pamätáte sa v minulosti, že strašne veľa peňazí sa tu neefektívne míňalo, že napríklad sa robilo školenie na počítače pre ľudí, ktorí majú základnú školu alebo nemajú žiadne vzdelanie a my sme dali firme, ktorá robila množstvo peňazí na počítače. Už dopredu sme vedeli, že to nemá žiadny zmysel. A v Európe sa osvedčili sociálne podniky, že my toho človeka zamestnáme, tým, že musí niečo vytvárať, to znamená musí zamestnať sa naozaj v skutočnej robote, musí to byť skutočný biznis. No a potom, keď ten človek, ten podnikateľ samozrejme vytvára podmienky, aby aj z toho človeka niečo dostal, nejaký zisk, ale ten človek v prvom rade musí zarobiť sám na seba. No a potom takýto človek je najskôr pripravený na otvorený trh práce. Toto funguje. Preto sú tie sociálne podniky. A my máme problém, že pokiaľ zamestnáme sociálne znevýhodneného dlhodobo zamestnaného, že buď si ho ten sociálny podnik nechá alebo takých ľudí, ktorí sa neuplatnia, tak jako pošle na úrad práce a títo neuspejú. A my máme problém, že ako keby nevieme tých ľudí posúvať na ten medzitrh práce, čo samozrejme treba riešiť a úplne iné problémy ako to, čo rieši, čo rieši a ako rieši minister sociálnych vecí vo svojom zákone, lebo to sú totálne byrokratické veci, nastavenie kontrol, znemožňovania skutočného podnikania sociálnym podnikom. Ale viete čo, ja sa nečudujem, ja sa nečudujem, že on netuší ako fungujú sociálne podniky, ako funguje biznis plán, lebo nikdy on nezamestnával ľudí, nikdy sa nemusel postarať, nikdy sa nemusel postarať o to, že z čoho dá tým ľuďom výplatu, z čoho mu zaplatí odvody. A človek, ktorý podnikal, ktorý zamestnával ľudí, ktorý viedol sociálny podnik naozaj k tomu pristupuje inak. A to, že je to tak, to že je to tak, svedčí aj o tom, že všetky zmeny, ktoré oni idú robiť naplánovali na 1. 1., to znamená na 1. január budúceho roku. A teraz si predstavte, že...
=====

Ďakujem pekne. Spomínal si, že bude to mať zásah pre sociálne podniky, ale aj pre samosprávy. No ja si myslím, že hlavne pre samosprávy. Tu si treba uvedomiť, že tie služby tým samosprávam neposkytujú len obecné sociálne podniky, ale všetky sociálne podniky a tým, že sa tá dépeháčka zvýšila a v každej zmluve je tam jeden taký článok, že keď sa zmení legislatíva, že pôjde to na úkor odberateľa nie dodávateľa. To znamená, že keď troška tú zmluvu robil nejaký človek, čo ovláda obchodné právo, tak je jasné, že túto podmienku tam dal. To znamená, že tá zvýšená DPH pôjde, jasné že pôjde na vrub miest a obcí. A teraz si predstavte, že tá toto mesto alebo tá obec, alebo tá samospráva, alebo vyšší územný celok má financovanie toho daného projektu z Európskej únii, má 5 % spolufinancovanie no a teraz zistí, že to nebude 5 % spolufinancovanie, teraz zistí, že to spolufinancovanie bude 5 % plus ten rozdiel medzi 19 a 5 % a plus ešte samozrejme vždy nejaké náklady, ktoré vyjdú. Čiže naozaj my môžme dostať niektoré samosprávy do problémov finančných a môžme to dostať kvôli tomu, lebo štát, štát to dopustil. Lebo to, že, že tá DPH sa zneužívala, tak sa nezneužívala nie preto, že niekto kradol, ale preto, že tie parametre boli nastavené tak a on tie parametre využíval namiesto toho, aby rozvíjal ten sociálny aspekt, ktorý v tých sociálnych podnikoch je, tak dal tú zákazku normálnemu podnikateľskému subjektu a vlastne na tom, na tom jeden alebo obidvaja zarobili.

Pán poslanec Viskupič, hovoril si, že máš, že je dôležité počúvať ten sektor, citoval som, aj počúvať ten sektor, tak ja veľmi pozorne počúvam sektor sociálnej ekonomiky, sociálnych podnikov a keď ich pozorne počúvam a vyhodnocujem, tak svet nie je taký čierno-biely, ale je oveľa farebnejší. Na začiatku treba povedať, že áno, ja som upozorňoval, následne pán minister sociálnych vecí chcel podať na mňa trestné oznámenie, že čo to hovorím, ale keď o týždeň na to europoslanec Ondruš o tom rozprával a keď o týždeň na to pán Taraba rozprával, naraz už sa trestné oznámenie nepodávalo a už je to problém, ktorý treba riešiť.
Problém so zneužívaním DPH nebol len v tom, že tá dépeháčka bola nízka, ale je to oveľa komplexnejší problém a poviem snáď len jednu vec, lebo čas mi najviac, nemám na viac čas, že sociálny podnik keď sa chcel prihlásiť do verejného obstarávania, musel zamestnávať zdravotne znevýhodnených. No ale pokiaľ to nikto nekontroluje, tak sa prihlási do toho verejného obstarávania, vyhrá to a tú subdodávku posunie niekomu úplne inému a keby aj to niekto kontroloval, že či má naozaj tých sociálne, teda pardon, zdravotne znevýhodnených, tak v konečnom dôsledku po tej súťaži už mu žiadny zákon, žiadny predpis, nič neprikazuje, aby ich zamestnával.
Čiže naozaj to nieže sme zvýšili DPH, ale tam treba riešiť ten problém komplexne a to zvýšenie DPH to bolo jedno z riešení. Ja nie som celkom stotožnený s tým, že to išlo na 19 %, ale je mi jasné, že 5 % sa zneužívalo.

Ďakujem pekne.
My, naša strana má rovnaký problém s dĺžkou obdobia, v ktorom sa to bude prepočítavať, päť rokov. Neraz sme tu boli svedkami toho v parlamente, že sa prijal, prijala nejaká doba a potom keď sa to nestíhalo, tak sa to, tak sa to v parlamente predlžovalo jednoduchým, jednoduchým nejakým pozmeňovákom k príslušnému zákonu. Takže ja si myslím, že tu bolo potrebné zvoliť opačný prístup, skrátiť tú dobu a keby to nestíhali, tak ju predĺžiť, lebo je to taký Damoklov meč, ktorý visí nad nimi, že to treba urobiť a tým pádom by k tomu pristúpili zodpovedne.
A druhý problém mám tiež ten, ktorý sa tuná spomínal, že táto vláda ušetrí, keď sa dobre pamätám, nejakých 30 mil. na to ročne, že tento zákon tuná schválime a tento celý, čo táto vláda počas tých dvoch rokov ušetrí, tak tie ďalšie vlády v budúcnosti výrazne zaplatia, lebo proste ten zákon naozaj dáva nároky na rozpočet, aj keď sa presne nevieme zhodnúť, že aká je to suma, ale je to suma minimálne nejakých 80-100 mil. Takže ja si myslím, že schvaľovať niečo, že zaviazujeme budúce vlády a bude to až o päť rokov, nie je celkom férové. zákon naozaj dáva nároky na rozpočet, aj keď sa presne nevieme zhodnúť, že aká je to suma. Ale je to suma minimálne nejakých 80, 100 miliónov. Takže ja si myslím, že schvaľovať niečo, že zaviazujume budúce vlády a bude to až o päť rokov nie je celkom férové.

Ďakujem pekne.
My, naša strana má rovnaký problém s dĺžkou obdobia, v ktorom sa to bude prepočítavať, päť rokov. Neraz sme tu boli svedkami toho v parlamente, že sa prijal, prijala nejaká doba a potom keď sa to nestíhalo, tak sa to, tak sa to v parlamente predlžovalo jednoduchým, jednoduchým nejakým pozmeňovákom k príslušnému zákonu. Takže ja si myslím, že tu bolo potrebné zvoliť opačný prístup, skrátiť tú dobu a keby to nestíhali, tak ju predĺžiť, lebo je to taký Damoklov meč, ktorý visí nad nimi, že to treba urobiť a tým pádom by k tomu pristúpili zodpovedne.
A druhý problém mám tiež ten, ktorý sa tuná spomínal, že táto vláda ušetrí, keď sa dobre pamätám, nejakých 30 mil. na to ročne, že tento zákon tuná schválime a tento celý, čo táto vláda počas tých dvoch rokov ušetrí, tak tie ďalšie vlády v budúcnosti výrazne zaplatia, lebo proste ten zákon naozaj dáva nároky na rozpočet, aj keď sa presne nevieme zhodnúť, že aká je to suma, ale je to suma minimálne nejakých 80-100 mil. Takže ja si myslím, že schvaľovať niečo, že zaviazujeme budúce vlády a bude to až o päť rokov, nie je celkom férové. zákon naozaj dáva nároky na rozpočet, aj keď sa presne nevieme zhodnúť, že aká je to suma. Ale je to suma minimálne nejakých 80, 100 miliónov. Takže ja si myslím, že schvaľovať niečo, že zaviazujume budúce vlády a bude to až o päť rokov nie je celkom férové.

No, prijímanie zákonov v skrátenom legislatívnom konaní na Slovensku v tomto parlamente narastá geometrickým radom. Štatistiky a čísla to jasne hovoria a myslím si, že o tom nemusíme polemizovať, ale musím povedať, že aj v minulosti sa to veľmi zneužívalo a taký najvypuklejší príklad je, keď MOST - HÍD zrýchlene presadil, aby ľudia a právnické osoby mohli slobodne hrať a spievať hymnu iného štátu. Strana argumentovala tým, že v prípade neprijatia tejto zmeny môže prísť k ohrozeniu základných práv a slobôd. Takže takéto jedinečné kreatívne nápady tu boli aj v minulosti, ale problém je, že v súčasnosti to narastá geometrickým radom.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa pripojím do toho zástupu diskutujúcich predo mnou, ktorí vysvetľovali, že skrátené legislatívne konanie nie je v poriadku. Pán minister argumentoval tu tým, že chcel si to vyštrngať, chcel sa s každým stretnúť, chcel vytvoriť priestor na rokovanie, tak to je fajn, ale naozaj, mali by sme ísť v procese normálneho pripomienkovacieho konania tak dôležitého zákona, ktorý sme vedeli, že pôjde už niekoľko rokov a všetci vieme, že akákoľvek robota na poslednú chvíľu je zlá, nestojí za nič. Reforma sociálnych služieb je veľmi dôležitá, robili ju aj v iných štátoch a pochvaľujú si ju, napriek tomu, napriek tomu, že stojí milióny, milióny z rozpočtu, ale napriek tomu ju treba urobiť, lebo aby systém fungoval, tá reforma sociálnych služieb je aj dôležitá aj proti tomu, že naozaj spoločnosť sa nám zmenila, systém sa nám zmenil, čoraz viac ľudí bude potrebovať sociálne služby, takže o tom nikto nepochybuje, že tú reformu bolo potrebné a je potrebné urobiť. Naše ženy opatrujú ľudí v celej Európe, Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko a sme hovorili, že je potrebné urobiť reformu sociálnych služieb, lebo máme demografický mix, že čoraz menej ľudí sa nám rodí. Za posledný rok sa narodilo tak málo ľudí ako, ako v histórii sčítania alebo odpočítavania ľudí ešte nebolo. Myslím, že 47 000 a teraz nastupuje do dôchodku generácie Husákových detí, kde sa rodilo 130-tisíc, 130-tisíc ľudí, čiže z toho nám je jasné, že ten demografický mix nás postihne a preto treba urobiť naozaj reformu, ktorá je udržateľná, ale aj to, aby tie naše ženy, ktoré chodia aj chlapi, ktoré chodia opatrovať ľudí do zahraničia, aby mali dôstojné podmienky, aby naozaj mohli opatrovať tých našich ľudí doma. Ja by som chcel upozorniť na skúsenosti z Čiech. Tam sa reforma robila pred niekoľkými rokmi. Robila ju ešte, myslím, Babišova vláda, nie tá terajšia nová, ktorá vzniká, ale tá, ktorá bola predtým a viem, že mali problém presvedčiť premiéra, aby na to vyčlenil peniaze, ale nakoniec sa dal presvedčiť a povedal, že je to priorita, tú reformu, reformu urobili a je veľmi zaujímavé počúvať ľudí, ktorí tú reformu robili a potom ako sa tá reforma robila, na aké veci narazili a čo ich vlastne prekvapilo a jedna z vecí a to možno spomeniem aj v prvom čítaní alebo v druhom, ale jedna z vecí, ktorá mňa prekvapila, bola to, že dôsledok tej reformy bolo to, že tí ľudia, tie rodiny začali brať tých klientov z domovov sociálnych služieb alebo z tých centier do domácej opatery, ale samozrejme popri tom pracovali, čiže ten človek bol len niekde odložený doma a po niekoľkých mesiacoch postupne ich vracali naspäť alebo snažili sa ich vrátiť naspäť do tých, do tých zariadení, lebo zistili, že berú aj na nich peniaze, aj chodiť do roboty, že sa to akosi nezlučuje a nehovorím o kvalite života tých, tých opatrovaných, čiže, čiže je to veľmi citlivá záležitosť. Ja v tej, v tom zákone vidím dva problémy. Jeden problém je s ambulantnými službami, s druhými s krízovými centrami. Nebudem to tu rozoberať, lebo poviem to alebo predstavím to v prvom alebo v druhom, v prvom čítaní pravdepodobne. Čo ešte ma zaujalo, že na financovanie zákona ide výrazne menej zdrojov, ako sa pôvodne plánovalo. No, ale všetci hovoríme, že je konsolidácia, že tých zdrojov niet. Je to samozrejme na starých odkázaných ľudí tieto zdroje budú použité, tak odkiaľ tie zdroje zobrať? Tak my trvalo a konzistentne stále hovoríme, že treba zadresniť 13. dôchodok a tieto zdroje používať naozaj pre tých ľudí, ktorí potrebujú sociálne služby, lebo asi sme dostatočne vyspelá spoločnosť, aby takíto ľudia dostali patričnú opatrovateľskú službu a nie, aby sme ich odložili niekde v rohu na prežívanie. Takisto sa mi nepáči argument pána ministra o dotačných službách, o dotačných schémach. Po prvé je to nesystematické a keď má niekto nejaký problém, že potrebuje, potrebuje naozaj dofinancovať niečo, že nevie si ten život zariadiť, tak čakať a pýtať na dotačnú, čakať na dotačnú schému a pýtať peniaze cez dotácie je časovo náročné a proste a je to nerealizovateľné pri tomto type, tomto type služieb. Pán Bartek tu pred chvíľou reagoval, že zbytočne zdržujeme čas, že diskutujeme, tak ja mu len chcem povedať, že my argumentujeme a diskutujeme a rokujeme tu preto, že v našom štáte nefunguje skoro nič. Nefungujú nám, nefunguje nám tu polícia, nefunguje nám tu trhové hospodárstvo, nefungujú nám tu sociálne služby, nefunguje nám tu zdravotníctvo. Tak keď si myslí, že to bude fungovať ako v Severnej Kórei, že spolu sa všetci postavia a do jedného rytmu budú tlieskať, tak akože tak to dúfam tu nebude a on veľmi často navštevuje Čínu, predpokladám, že za štátne peniaze, lebo dáva príspevky odtiaľ, tak v Číne majú podobný systém. Tak napriek tomu, že ju obdivuje a že dáva oslavné príspevky, tak si myslím, že tento systém sem nepatrí. Ďakujem.

Ďakujem. Pamätám si rok a pol dozadu v tejto sále, na tomto mieste, ako som hovoril. Ešte v tomto volebnom období budete tuto trestnú novelu meniť. A myslel som presne na tieto drobné krádeže a je to tu. Prešiel rok a pol a je to tu. Vy netušíte, vy vôbec netušíte ako fungujú vylúčené spoločenstvá. Vy netušíte, ako fungujú stereotypy v generačnej chudobe. Vy to neviete. Ani vás to nezaujíma. Ani vás to nezaujímalo, keď ste to robili, ani ste sa nikoho na to nepýtali. Ľudí, ktorí tomu rozumejú. Však splnomocnenec pre rómov, je muzikant, tak čo by vám asi povedal. Ale, ale vy ste potrebovali zachrániť len tých svojich a to sa vám podarilo. Toto bola len také prihodenie k tomu. Takže za tieto masívne zlodejiny si môžete sami. A vôbec mi nie je vás ľúto. Lebo proste vedeli ste čo konáte, čo činíte a toto je výsledok. Bez hanby o rok a pol tu prídete a to čo ste urobili meníte a ešte sa idete vyhovárať na nejakú opozíciu.