Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 847. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 890 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a na gestorskom výbore do 8. septembra 2025.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Ja musím povedať, že mám k tej buste asi taký lepší vzťah, lebo ona pochádza zo Spišského Hrhova, z kaštieľa zo Spišského Hrhova a osobne som sa jej dotýkal, ešte keď sme nevedeli, že má nejakú takúto hodnotu. Následne bola prevezená do múzea do Levoče a vlastne až tam sa zistilo, že má nejakú hodnotu, dovtedy sme si mysleli, že to je nejaká kópia. A Levoča je v UNESCO, na Spiši máme Spišský hrad, máme oltár majstra Pavla, ktorý má, si myslím, že obrovskú hodnotu a máme aj ďalšie pamätihodnosti.
A ja len chcem pripomenúť, že turisti a turistický ruch sa buduje tak, že turisti prichádzajú kvôli prírodným, kultúrnym a iným zaujímavostiam a cennostiam, ktoré v danom regióne sa nachádzajú a jedny z dôležitých vecí, na ktorom sa buduje cestovný ruch, sú aj vzácne umelecké diela, obrazy a sochy, a preto keďže Levoča je jedna z mála miest, ktoré je v UNESCO, si myslím, že tá socha, tá socha tam patrí. A dúfam a chcem pani ministerku podporiť, aby naozaj sa tie podmienky a bezpečnostné, a ochranné sa urobili v Levoči tak, aby to bolo jedno z hlavných lákadiel pre turistov a nie aby sa tá socha kdesi zašila na dlhé roky a nikto sa k nej nemohol dostať. Ja si myslím, že toto je úlohou ministerstva kultúry. Tak odpoveď od ministerky očakávam, že takáto snaha bude naplnená a že sa s tým bude v krátkej dobe niečo diať. Ďakujem.

Ďakujem pekne, kolega, ja by som chcel na teba reagovať. Ty si sa zameriaval na ten automobilový priemysel, ja si myslím, že to platí celkovo na celé hospodárstvo Slovenskej republiky, že naozaj by sme mali sledovať, ako sa to vyvíja, lebo ten automobilový priemysel v konečnom dôsledku, si myslím, že tá Európska únia s tými Spojenými štátmi sa nejak dohodnú a že tento problém, tento problém zvládneme, ale ten svet sa tak rozkýval, že skôr či neskôr príde nejaká ďalšia hrozba a niečo nás postihne a musíme byť na to pripravení. A naozaj je potrebné sledovať, aby to hospodárstvo, aby tá zamestnanosť a nie nezamestnanosť, ale zamestnanosť Slovenska sa udržiavala na takej úrovni, lebo my čelíme takým rôznym výzvam, že za posledných päť rokov 35-tisíc ľudí na Slovensku je menej, hej, tým, že sa málo ľudí rodí a ročníky, ktoré boli silné, odchádzajú a ešte ľudia sa odsťahujú do zahraničia, hej, tým, že, tým, že naozaj my musíme riešiť aj tie víza tých pracovníkov, citlivo s tým narábať, aby tá zase nezamestnanosť sa nezvyšovala a tie parametre, ktoré sa musia robiť fakt na úrovni hospodárstva, sú veľmi, veľmi, veľmi dôležité, lebo my ten štát nedokážeme financovať, vyrábame stále dlhy a veľké dlhy a pokiaľ sa tá zamestnanosť ešte zníži, tak o to väčší problém budem mať nejako konsolidovať a udržať to hospodárstvo.
Čiže veľmi, veľmi dôležité je myslieť na celé hospodárstvo, myslieť na zamestnanosť, aby tú zamestnanosť za každú cenu sme udržali, aby tí ľudia, čo sú zamestnaní, naozaj platili tie dane, odvody a tak ďalej a dokázali sme z toho financovať od dôchodkov a cez zdravotníctvo a cez všetky sektory, ktoré nám nejakým spôsobom fungujú.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, ja by som chcel reagovať na to, že áno, ste zdôraznili, že pitná voda je veľmi dôležitá. Viete čo, keď si zoberiete lokality, kde je najväčšia nezamestnanosť, kde je dlhodobá nezamestnanosť, tak spravidla, spravidla je tam problém s pitnou vodou a tú pitnú vodu nemajú vodovody a keď aj niekde majú, tak nie sú na tie vodovody pripojené.
Ale doplnil by som ešte dve dôležité veci a prvá je materská škola. My v dnešnej dobe máme obce, ktoré majú vylúčené rómske komunity, kde je vysoká nezamestnanosť a my tam nemáme priestor na materskú školu. A čo je ešte horšie, že tí starostovia majú pozemok, majú pripravené projekty a my nemáme výzvu, kde by sa mohli reálne prihlásiť. Majú to pripravené všetko v šuflíku, lebo na poslednú výzvu z plánu obnovy proste prišiel im odkaz, že už tie peniaze sú vyčerpané. Tak a keď ešte sme nezačali a nevyhlásili ani výzvu, viete asi o koľko rokov tá škôlka tam bude. A to je problém. To je problém a potom následnej nezamestnanosti.
Ďalšie pravidlo, ktoré pravidelne platí, máme dvojzmennú prevádzku, kde 5 500 detí chodí na dvojzmennú prevádzku a spravidla sú to deti z rómskych osád. A áno, my tu prijímame zákon o nezamestnanosti, ale toto je prapríčinou a tie peniaze by sme v prvom rade mali dať tam.
A keď si pozriem na akčný plán, kde splnomocnenec pre Rómov, ktorý tu bol spomínaný a velebený, dá 20 mil. na rómsky dom do Banskej Bystrice, kde žiadni Rómovia nežijú, tak nehnevajte sa na mňa, nemôžem s tým súhlasiť a musím sa proti tomu postaviť. Nie je to okrajová záležitosť, to je príčina celého toho problému a som rád, pani poslankyňa, že si tu to spomenula.

Ďakujem pekne. Keďže ma pán exminister spomenul, tak musím na to reagovať.
Pán Richter, ja som bol poslancom vyššieho územného celku za koalíciu strán, ale v posledné obdobie, a myslím dva, som už bol nezávislý poslanec práve kvôli tomu, že, že sa mi nepáčila politika SMER-u, keď začal vládnuť. Starosta som bol za koalíciu, vždy za koalíciu – KDH, SDKÚ a SMER alebo akákoľvek strana, ktorá sa pridala, lebo som si cenil širokú podporu, ktorú som mal. Ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že áno, v Hrhove vzniklo ako keby také školiace stredisko na sociálne podnikanie a ja som, ja som rád, pán Richter, ja som rád, že sme spolu pracovali na sociálnych podnikoch, ktoré doteraz fungujú a že to bolo nastavené a urobené tak, že to funguje.
Ja som rád, a to je jedno s kýmkoľvek, akúkoľvek, akýkoľvek projekt som robil, keď bol úspešný, vždy som bol rád.
A chcem ešte k tomu povedať jednu podstatnú vec, že Slovensko je taká výnimka v Európskej únii, že to percento sociálnych podnikov obecných je u nás na Slovensku najvyššie. To znamená, aj vďaka tomu, že sme spolupracovali, aj vďaka tomu, že ste sa nebránili, čo nie v každej krajine je pravidlom tomu, aby tie sociálne podniky mohli zakladať obce, aby to využili ako nástroj zamestnanosti, tak, chvalabohu, sa to nejakým spôsobom podarilo a aj keď stále je na tom čo robiť a meniť, hej?
A ja osobne na tom zákone najviac kritizujem tie aktivačné práce a navyšovanie tých aktivačných prác, lebo áno, starostovia, samozrejme, poniektorí si to chvália, ale úplne kvôli inému dôvodu ako kvôli tomu, aby to, aby to zvyšovalo zamestnanosť dlhodobo nezamestnaných. A ja si myslím, že po 25-tich alebo 30-tich rokoch, koľko to funguje, je to neefektívne vynakladanie peňazí na upratovanie obce.

Ďakujem pekne, pán minister.
Áno, niekoľkokrát ste to použili, že Marián Viskupič pozitívne reagoval, je to pravda, presne ten citát, ktorý ste povedali, je pravda. Reagoval vtedy, keď žiadny návrh ešte neexistoval a hneď keď prišiel prvý návrh a sme si ho preštudovali, tak sme boli proti, lebo ten základ je nezdravý. Vyčítali ste, prečo sa venujem aktivačným prácam, keď je to len okrajovou časťou alebo okrajovou podstatou tohto zákona, tak preto, lebo je to, podstatnou časťou finančných nákladov tohto zákona je, sú aktivačné práce. Takže keď povieme, že čo v tom zákone nás bude stáť najviac, tak sú to aktivačné práce, a to budú desiatky miliónov eur celý projekt.
A ja som nepovedal, že v tomto zákone nie sú aj pozitívne body, to som nepovedal, a dokonca nebudeme hlasovať proti tomu zákonu práve preto, že sú tam aj pozitívne body.
A tiež ste narážali na to, že prečo by ľudia nemali pracovať, keď máme 100-tisíc pracovných miest, ale ja si myslím, že veľmi dobre viete, že v regiónoch, kde žijú nezamestnaní, nie sú pracovné miesta, a pracovné miesta sú tam, kde tá nezamestnanosť je nízka. A práve problém s ubytovaním a problém s dopravou je ten, čo spôsobujú, spôsobuje, že tí ľudia sa nesťahujú za prácou.

Tak. Ďakujem pekne. Tak najprv budem reagovať na pani poslankyňu Janku Vaľovú. Áno, je pravda, je pravda to, čo zaznelo, že strašne veľa ľudí nám tu robí načierno v šedej ekonomike, aj ja mám takéto skúsenosti a ja by som čakal na opatrenie, ktoré pán minister prinesie práve na riešenie tohto problému. Vidíme to aj na štatistikách, že počet zamestnaných ľudí nám klesá, ale počet živnostníkov nám stúpa, tak jednak, jednak tí zamestnávatelia nevedia vyplatiť poriadnu mzdu a buď to riešia načierno alebo potom tých ľudí prinútia ísť na živnosť a platia im ako cez živnosti a, samozrejme, tá mzda je potom alebo tie náklady mzdy sú výrazne nižšie.
Ale chcem povedať, že tie skúsenosti, ktoré som hovoril, to boli z priamych návštev starostov a primátorov. A to, že naozaj aj tento inštitút oni využívajú na to, aby tí ľudia, keď ich zamestnajú, zaplatili si tie svoje podlžnosti, ktoré majú voči obci, tak to nieže si myslím, ale to, naozaj je to tak a realizujú to, ale ja si myslím, že práve tento inštitút by nemal riešiť to, ale mal by riešiť to, aby dlhodobo nezamestnaní mohli prísť na trh práce, aby boli prínosní na trhu práce, ale na to, aby prišli dlhodobo nezamestnaní na ten trh práce, viac ako štvrtina dlhodobo nezamestnaných je viac ako štyri roky, tak tento inštitút nepomáha. A keby pomáhal, tak nemôžme mať 30 rokov dokola jedných a tých istých ľudí na aktivačných prácach a výsledok je taký, že stále sú nezamestnaní a stále sú na aktivačných prácach s prestávkami.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ako som sľúbil predsedajúcemu, budem sa to snažiť stihnúť do prestávky.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegovia, kolegyne, nebudem sa opakovať. Bol som v rozprave v prvom čítaní, takže som tie hlavné kritické body povedal, ktoré sú. Teraz by som sa zameral hlavne na tie aktivačné práce.
Ja som využil miesto medzi alebo priestor medzi zasadnutiami parlamentu a som navštívil 27 starostov a primátora, myslím, že dvaja primátori tam boli, a som sa ich pýtal, že čo hovoria na ten zákon a ako budú využívať tie aktivačné práce. Tak všetkých by som rozdelil do takých troch skupín.
Jedna skupina tých starostov povedala, že ona využíva, ešte podotýkam, že sú to všetko samosprávy, ktoré majú veľký počet marginalizovanej rómskej komunity, teda sú to samosprávy s vysokou nezamestnanosťou. Tak jedna skupina tých starostov a primátorov hovorila o tom, že oni majú osvedčený počet ľudí, zaujímavé, že je to okolo počtu dvadsaťpäť, ktorých pravidelne nejakým spôsobom na tie aktivačné práce využívajú. Vedia, čo od nich čakať, urobia nejaký kus roboty, s ktorým sú oni spokojní, a tých ostatných nechcú využívať, lebo že by personálne nezvládli a nechcú sa s nimi naťahovať. Druhá skupina, a že keď príde ten zákon, ani viacej tých ľudí nezoberú, že stále si budú na tých istých ľuďoch, lebo im to funguje.
Druhá skupina tých starostov hovorí, že spravidla to boli všetci rómski starostovia, ktorí hovoria o tom, že, samozrejme, všetkých zamestnajú na aktivačných prácach, všetkých, a som im povedal, no ale je nebezpečie, že potom, keď nebudú pracovať a nepríde do tej práce, tak, a ho vylúčite, tak príde o tú, o tú dávku v hmotnej núdzi. Ja nikoho vylučovať nebudem, oni majú malé príjmy, ťažko sa z toho žije, to znamená všetkých zamestnám a keď budú mať aj problém nejaký, že nebudú chodiť, tak jednoducho prižmúrim oči. Ja nebudem ten, čo im zoberie tú sociálnu dávku.
A tretie, skupina, tretia skupina, to boli starostovia a primátori, ktorí hovoria áno, zamestnám ich všetkých, ktorých budem môcť, a budem sa snažiť vymôcť od nich nezaplatené dane a poplatky. No dopredu než podpíše so mnou dohodu, tak podpíše splátkový kalendár, že každý mesiac mi dá z toho nejaké peniaze. Pokiaľ nedá, jednoducho budem osobitný príjemca, zriadim osobitného príjemcu a tie peniaze si od neho vydobyjem. Takže spravidla tieto tri skupiny starostov tak sú nastavení.
Od nikoho som nepočul, čo je hlavným cieľom tohto zákona, že zvýšim zručnosti alebo pracovné návyky týchto ľudí. Keďže v tej samospráve spravidla zberajú odpadky, hrabú, kosia a tak ďalej, takže je logické, že tie pracovné návyky a zručnosti nebudú zvýšené. Na túto aktivizáciu pôjde, samozrejme, obrovské, obrovské množstvo zdrojov. Určite to budú desiatky miliónov, tak ja sa pýtam, či naozaj sa využijú tie peniaze efektívne.
Druhý môj problém, na ktorý by som chcel znova upozorniť, že je tu nebezpečie, aby sme nevyrábali ľudí, ktorí budú ľudia bez domova. Lebo si uvedomme, že v našej spoločnosti žijú ľudia, ktorí majú sociálne, psychické a iné zdravotné problémy, ktoré nejakým spôsobom ani nie sú diagnostikované a tá rodina naozaj prežíva z tých dávok a pomoci spoluobčanov, starostu a tak ďalej a vedia všetci, že oni nie sú schopní pracovať. Takže pokiaľ nebudeme zohľadňovať tie ich, tie ich sociálne, psychické a zdravotné ťažkosti, tak automaticky pokiaľ pôjdeme prísne v litere zákona, tak prídu aj o to málo, čo majú a naozaj oni už teraz žijú horšie ako ľudia bez domova, aj keď ten svoj domov majú, tak mám obavy, čo s nimi bude.
Pán minister, vy ste tu pred chvíľou povedali, že všetkým, ktorým sa nechce pracovať, jednoducho nemajú právo brať sociálne dávky a žiť na úkor nás, čo pracujeme. Treba si uvedomiť, že tí ľudia, ktorí nepracujú, nepracujú nie všetci. Áno, niektorým sa naozaj nechce, ale veľa z tých ľudí sú ľudia, ktorí z objektívnych dôvodov nemôžu nastúpiť do tej práce. Vy keď sa dneska pozriete do domova sociálnych služieb, tak v domove sociálnych služieb žiadneho Róma nenájdete, lebo jednoducho pre nich je hanba dať svojho príbuzného do domova sociálnych služieb a majú ho doma a sa o neho starajú. A je to zdravotne alebo sociálne odkázaný človek a vždy niekto musí byť doma z tých dospelých, aby sa jednoducho vedel o neho postarať. Takže on robí, si myslím, pre ten štát ešte záslužnejšiu činnosť, ako keby pracoval.
Ďalšia, ďalší problém, ktorý je, ďalší problém, ktorý je, je, že veľa ob... máme veľa obcí, kde nie je materská škôlka a je dvojzmenná základná škola. Dokonca tá materská škola ešte sa ani nebuduje a rodičia, čo majú viacej detí, je pochopiteľné, že sa musia starať o tie svoje deti a keď má dvojzmennú prevádzku, nemá materskú školu, tak musí byť stále doma, lebo nejaké deti sú stále doma. Čiže to sú naozaj objektívne príčiny... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Žiadam poslancov, aby ste sa utíšili, nechajte dokončiť vystúpenie pánovi poslancovi.

Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR
... a ja mám obavy, aby to tých ľudí rovnako nezomlelo.
Na Slovensku, na Slovensku už nemáme až taký problém, až taký problém s dlhodobou alebo s nezamestnanosťou, ale máme problém s dlhodobou nezamestnanosťou. Viac ako 62-tisíc ľudí máme dlhodobo nezamestnaných a neklesá nám nejakým rapídnym skokovým nárastom dlhodobá nezamestnanosť. A keď sa bavíme o tých aktivačných prácach, tak spravidla sa to týka ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní. Preto by sme mali nájsť naozaj efektívne nástroje na riešenie tejto problematiky. A keďže túto činnosť aktivizácie realizujeme už tridsať rokov a výsledky sú také chabé, tak už by sme mali konečne pochopiť, že mali by sme použiť iné nástroje na riešenie dlhodobej nezamestnanosti, ako je tento.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja než som vstúpil do politiky, tak dosť výrazný čas mojich príjmov bolo z motivačných prednášok a dajakých motivačných školení a rozmýšľal som, že aj tento môj príspevok by vlastne mal byť o tom, aby presvedčil ľudí, čo to počúvajú, čo tu sedia, že prečo sú tie neziskové organizácie také dôležité, ale akože 22.17 h asi ťažko sa motivujú ľudia, ale pokúsim sa poňať môj príspevok troška odlišne, ako tu bola väčšina príspevkov.
Tak najprv, prečo sa vlastne ľudia združujú? Ľudia sa združujú, aby ochránili nejakú rastlinu alebo nejakého živočícha, rozvíjali kultúru, chránili demokraciu, upozorňovali na korupciu alebo poprípade pomáhali, pomáhali deťom, pomáhali starším, pomáhali chorým, pomáhali umierajúcim a preto vlastne aj tie neziskové organizácie vznikajú, aby sa mohli inštitucionalizovať a vlastne čerpať, čerpať na to peniaze. Ja veľmi rád čerpám z praxe, a preto vám poviem tri krátke príbehy, ako nám pomohli neziskové organizácie.
Pred tridsiatimi rokmi, kedy ešte neziskový sektor bol v plienkach a ja som prebral obec Spišský Hrhov, tak som sa veľmi zaujímal ako a čo máme robiť, aby to bolo nejaké zmysluplné, systematické a aby boli do toho zapojení aj občania, tak sme narazili na neziskovú organizáciu, ktorá bola platená zo zahraničia, ktorá nám vysvetlila, že existujú plány rozvoja vo vyspelom svete v rôznych komunitách a že ten plán rozvoja by sme mali urobiť tak, že veľkú časť komunity obce do toho zapojíme a že ony, ony sú nás schopní naučiť tieto plány rozvoja robiť a zároveň ten plán rozvoja, aby sme v tej našej obci urobili. Tak sme výraznú časť tej komunity zvolali, motivovali a vlastne v obci Spišský Hrhov vznikol prvý plán rozvoja v obci na Slovensku. Vtedy to ešte nebolo uzákonené, dneska už vieme, že tie plány rozvoja sú zo zákona v každej obci, v každom meste, v každom regióne, dokonca v štáte. A ten plán rozvoja ani nebol tak dôležitý, ten plán rozvoja ako tá, ako ten proces, do ktorého sa ľudia zapojili, a vlastne potom po skončení toho plánu rozvoja vzniklo v našej obci desať neziskových organizácií, lebo tí ľudia jednak dostali návod, ako si presadzovať svoje záujmy, boli motivovaní a sa im ako keby otvorili oči. A ja som, a ja som rád, že dneska tí ľudia, ktorí vlastne tam vtedy sa naučili ako plánovať, alebo to bol ten základ, ktorý dostali, tak neskôr plánovali plány rozvoja v rôznych miest, regiónov a dokonca aj na vízii a stratégii Slovenska 2030 sa podieľali a boli, a organizovali ľudia, ktorí, ktorí boli na začiatku pri tom procese.
Takže áno, neziskové organizácie, ktoré boli financované zo sveta, môžu za to, že na Slovensku máme systematický plán rozvoja, lebo stále to presadzujú, stále to robia, uzákonilo sa to a aj keď tie plány rozvoja moc nevyužívame, napriek tomu ešte vďakabohu, že sú a hlavne Európska únia tlačí na to, že každý projekt musí byť v súlade s tým plánom rozvoja.
Druhú takú aktivitu, ktorú si pamätám, že nám veľmi pomohli neziskové organizácie, sme mali školu, do ktorej chodili, spádovú školu, do ktorej chodili rôzne obce. Jedna obca mala výraznú rómsku komunitu a v tej rómskej komunite sa nedialo nič, proste nefungovala, celé to bolo zabité. Deti nechodili do materskej školy, nikto tam nepôsobil. A ony keď prišli do školy, tak miesto toho, aby, aby naozaj sa učili tie základné veci, tak neovládali jazyk, nevedeli záchod spláchnuť a tie základné veci sa, sme ich museli učiť a bol to obrovský problém. A ja som vtedy presvedčil organizáciu, neziskovú organizáciu Člověka v tísni, ktorým bola česká organizácia z Prahy, ktorí boli financovaní z rôznych zdrojov z celého sveta, aby prišli do tých Roškoviec, aby tam urobili komunitné centrum. My sme urobili materskú škôlku a ony začali ako jedny z prvých na Slovensku organizovať a viesť komunitné centrum v Roškovciach. Neskôr to rozšírili do ďalších desiatich obcí, kde vždy si tie zdroje vedeli zabezpečiť zo zahraničia a táto organizácia bola jedna z organizácií, ktorá dala základ tomu, že dneska hovoríme, že v každej obci musia mať komunitné centrum, financujeme to zo štátnych zdrojov, financujeme to z Európskej únie, financujeme tú celú činnosť, ale vlastne tie neziskové organizácie boli na začiatku, ktorí to naštartovali, ktorí to ukázali, ako sa to má robiť, a ktorí presvedčili našich vládnych predstaviteľov, a dneska už mi je jedno, ktorých, aby, že to má naozaj zmysel. A dovolím si tvrdiť, že bez nich by sme dneska robili úplne iné aktivity a nebolo by také efektívne.
A posledný príklad, posledný príklad. Prišiel raz za mnou jeden študent z vysokej školy záhradníckej z Ledníc od nás z dediny a mi hovorí, že či mi nevadí, že máme národnú pamiatku v Hrhove park 17-sektorový a ten je zanedbaný ako ho Csáky, keď ho nechal, tak odvtedy to zarastalo a nič sa s tým nedeje. Tak vravím, však ma to trápi, ale organizuje alebo, abo stará sa o ne o reedukačné centrum, ktoré je sto percent štátna organizácia, a proste a tým pádom, že nie je to v mojej moci, tak nejak sa nemôžem tomu venovať. Tak vraví, že on by sa chcel tomu venovať. Tak som mu vysvetlil, ako sa zakladá nezisková organizácia a som mu povedal, a presvedčím riaditeľa, aby ti nejaký kúsok toho parku dal, aby si sa tam mohol realizovať. Tak aj sa tak stalo. Ten kúsoček parku vyčistil a prišiel za nami, že na vysokej škole sa rozprával s profesorkami, že vie zohnať peniaze z neziskových organizácií, aby urobili akúsi pasportizáciu celého parku, ktoré stromy sú už vyschnuté a treba ich vyrezať, ktoré sú pôvodné, ktoré sú nepôvodné, lebo bez tej pasportizácie toho parku nedá sa v tom parku nič robiť a tí príslušní profesori alebo profesorky v tých Ledniciach mali príslušné pečiatky, ktoré to mohli všetko aj vypracovať, ten projekt aj posvätiť. Tak sa tak stalo. Keď sme mali tú pasportizáciu, tak prišiel ten študent za mnou a hovorí, že máme park, máme projekt obnovy hradov, pokiaľ pôjdeme na ministerstvo a presvedčíme ich, že tam dopíšu aj parkov, tak môžeme odtiaľ čerpať peniaze. Ja som mu povedal, že to síce také jednoduché nie je, ale išli sme to skúsiť na tom ministerstve a keďže vtedy na ministerstve kultúry neboli ľudia, ktorí verili v plochú Zem, ale naozaj verili, že Zem je guľatá, tak títo ľudia tam naozaj doplnili tých parkov a verte či neverte, v priebehu pár rokov ten park sa dostal do takej podoby, ako ho gróf Csáky nechal.
Čiže to sú tie tri príklady toho, ako tie neziskové organizácie nám pomáhali. A viete, prečo nám pomáhali? No pomáhali nám preto, že to bolo niekedy dávno a neboli ničím zviazané. Boli tie pravidlá voľné, ľudia sa združovali, hľadali spôsoby, pokiaľ by tie pravidlá boli komplikovanejšie, tak ja verím, že nie všetky by prekonali tie papierovačky a by sa na to asi vykašlali. Každá prekážka, každé skomplikovanie činnosti neziskového sektora je brzdou rozvoja. Naozaj keď chceme robiť rozvoj, je potrebné vytvárať príležitosti, aby sa ľudia stretávali. Vytvárať príležitosti, aby sa rozprávali a mohli plánovať spoločné projekty. To je participácia. Rušenie bariér, aby sa rušili bariéry, aby naozaj tí ľudia mohli spokojne, bez akýchkoľvek prekážok sa stretávať, rokovať, komunikovať a vytvárať spoločné projekty. Súdržnosť. Robíte presný opak. Vy rúcate súdržnosť. Bez súdržnosti nie je žiadny rozvoj, ani v obci, ani v regióne, ani v republike. Vy ste príkladom toho, ako tú súdržnosť zbúrate. Ako sa snažíte všetkými možnými spôsobmi rozbiť túto spoločnosť. Každý človek, ktorý sa venuje rozvoju, vám povie, že tí ľudia, čo vládnu, čo niečo chcú rozvíjať, bez tej súdržnosti to nepôjde. Tak dneska vládnete, tak nerozumiem, prečo, prečo rozbíjate stále tú súdržnosť. Lebo iniciatívni ľudia sú miazgou tejto spoločnosti. A keď nebudeme mať tých iniciatívnych ľudí, tak bude tu trvalý úpadok. Trvalý úpadok regiónov a trvalý úpadok nášho, nášho štátu.
Ďakujem.

.