Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia. Ja neviem, dlho. To je len podstatné veci. Hovoríme tu o predĺžení funkčného obdobia pre samosprávy. Hovorím o tom, že v niektorých krajinách sú tieto obdobia, v európskych krajinách sú tieto obdobia o rok dlhšie, na päť rokov je predĺžené. Áno, je to pravda. Ale pravda je tiež, že pomaly v každej krajine majú funkčný mechanizmus, ako odvolať nefunkčného starostu alebo nefunkčného primátora....
Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia. Ja neviem, dlho. To je len podstatné veci. Hovoríme tu o predĺžení funkčného obdobia pre samosprávy. Hovorím o tom, že v niektorých krajinách sú tieto obdobia, v európskych krajinách sú tieto obdobia o rok dlhšie, na päť rokov je predĺžené. Áno, je to pravda. Ale pravda je tiež, že pomaly v každej krajine majú funkčný mechanizmus, ako odvolať nefunkčného starostu alebo nefunkčného primátora. My tento funkčný mechanizmus nemáme. Lebo, keď sa na voľbách zúčastní cca 50 % obyvateľstva, čo štatisticky sa okolo tej 50 zúčastňuje a má prísť potom na referendum, aby bolo úspešné na jeho odvolanie 50 %, tak je logické, že sa to neudeje. Takže najprv by sme mali sfunkčniť mechanizmus, ako starostov, ktorí kradnú, sú nefunkční alebo robia rôzne iné veci. Máme tých príkladov po Slovensku dosť, aby boli odvolateľní, funkčne odvolateľní a potom sa môžeme baviť o predĺžení volebného obdobia. S tým ja mám najväčší problém. Lebo vy apelujete na to, že, keď však bude o rok dlhšie, budú lepšie, mohli čerpať eurofondy. No neviem, či s tým súhlasím, ale keď bude o rok dlhšie volebné obdobie, tak o to viacej môžu kradnúť, zaháľať, nefungovať a my s tým nič neurobíme. Ja som bol starostom šesť volebných období. Posledné volebné obdobie som už nedokončil, lebo som odišiel do parlamentu. A ja si nemyslím, že som potreboval niektoré volebné obdobie dlhšie a realizoval som eurofondy. Ale, keď sa bavíme o tých eurofondoch, tak viete, problém nie je, že ten starosta alebo ten primátor alebo ten župan dlho tie eurofondy musí čerpať, pripravovať a tak ďalej, ale problém je tí donori, ktorí pripravujú tie výzvy. Nie je normálne, nie je normálne, že my vyhlásime výzvu a vlastne ten, kto ju vyhlási, nie niekoľko mesiacov, ale niekoľko rokov naťahuje tie procesy a potom, keď sa už konečne všetko podpíše, tak je oveľa kratší čas, je polovičný čas alebo kráti sa to na niekoľko mesiacov na realizáciu toho projektu. A výsledkom toho potom je, že my tie projekty potom kontrolujeme len formálne, či faktúra je zaplatená, či sa urobilo, čo je na tej faktúre napísané, ale skutočnú trvalú udržateľnosť toho projektu už nikto nesleduje a častokrát sa stáva, že tie európske projekty namiesto toho, aby priniesli osoh, v konečnom dôsledku v lepšom prípade nepriniesli nič a v horšom prípade prinesú ešte problém. Nehovoriac o tom, že následne príde kontrola a zistí, že v tom projekte niečo nebolo formálne tak, ako malo byť a ešte treba, nedajbože, peniaze vracať. Európska únia, keď hovoríme o tých európskych projektoch, tak veľmi dbá na to, aby všetky projekty, všetky procesy boli participatívne. To znamená, aby ten žiadateľ alebo ten, čo vyhlasuje výzvu, alebo tá obec, keď to realizuje, aby dokumentovala, ako do toho bola zapojená verejnosť, či reálne bola zapojená do toho verejnosť, či sa mohli všetky relevantné zložky, ktorých sa to týka, vyjadriť, participovať. A ja si neviem predstaviť pri tých malých obciach, kde je 100 – 200 obyvateľov, prevažne dôchodcov, ako tá participácia na nejakom projekte môže prebiehať. Už len ten starosta nie je schopný tých ľudí dotiahnuť kdesi na nejaké stretnutie, aby sa k tomu vyjadrili, a nieto ešte, aby sa patrične vyjadrili, aby ich to zaujímalo, keď samozrejme riešia úplne iné problémy. My, keď sa pozrieme na dôvody, prečo nám je potrebné robiť reformu verejnej správy, tak jednu knižku tých dôvodov môžeme napísať. A namiesto toho, aby sme naozaj robili tú reformu verejnej správy a venovali sa problémom, ktoré nás trápia, tak my si tak len od buka, lebo my sme strana regiónov, teraz myslím Hlas, lebo oni sa tak oslovujú, tak my, strana regiónov, si zmyslíme, že ideme predĺžiť o rok funkčné obdobie samosprávam. A tým my všetko vyriešime. Budú sa čerpať eurofondy, všetko pôjde lepšie ako doteraz. No figa borová, určite to tak nepôjde. A viete, my na jednej strane hovoríme, že ako tie eurofondy sa budú pekne čerpať, ako to všetko pekne budeme robiť, ale pekný príklad máme z minulého týždňa, keď pán minister musel priznať, musel priznať minister obrany, že má snahu obnoviť vojenský obvod Javorina, kde z európskych fondov sme investovali do rozhľadní, do turistických chodníkov, do označenia a do ďalších zariadení, kde obce, neziskové organizácie aj samotní občania si biznis na tom postavili a samozrejme bez participácie, v tichosti, bez ohľadu na to, že tie peniaze sa nakoniec budú musieť vrátiť za tie aktivity, ktoré sa v tom regióne robili, lebo je tam nejaká trvalá udržateľnosť. Tak bez toho my si povieme, že jednoducho v tichosti, bez participácie, bez zapojenia regiónov, bez toho, aby sme sa minimálne pýtali na ich názor, ako to najlepšie urobiť. Tak my fungujeme. Čiže všetky veci okolo toho, všetko, čo ste predložili tuná do tohto parlamentu, neguje to, čo som teraz povedal. A na záver by som chcel povedať takú jednu otázku, nad ktorou by ste sa mali zamyslieť, lebo celý svoj život sa nad tým ja zamýšľam, že kto je kompetentný rozhodnúť o tom, ako sa bude vyvíjať obec, v ktorej žije. Kto je kompetentný človek, ktorý rozhodne, akým smerom, čo sa bude podporovať, čo sa nebude podporovať. No tak podľa mňa kompetentní alebo najkompetentnejší sú tí ľudia, ktorí tam žijú. A keď im vytvoríme možnosť, aby sa vyjadrili, napríklad na pláne rozvoja, tak ten plán rozvoja vyzerá naozaj tak, ako ľudia tú obec chcú rozvíjať. A následne to môžu kontrolovať a povedať, prečo sa neplní to, čo oni chceli. To isté platí o meste. Pýtame sa v meste, ako chceme, aby sa to mesto ďalej rozvíjalo. Pripravujeme plán rozvoja, pripravujeme územný plán a na základe týchto plánov sa potom to mesto rozvíja. Presne to isté platí v regióne. Vyšší územný celok pripravuje plán rozvoja, pripravuje územný plán a na základe toho sa stavia a robí rozvoj, či už z európskych fondov, zo slovenských fondov alebo z vlastných fondov vyšších územných celkov a miest. A my sa potom zo dňa na deň dozvieme a nikto ani tomu nechce veriť, že tu príde nejaký minister obrany, ktorý rozhodne, ani pán Bohunický nevie na základe čoho, že ideme obnovovať vojenský obvod Javorina, tam, kde sme doteraz niekoľko rokov stavali infraštruktúru na turistický ruch. Vám sa to zdá normálne? A ja, keď chodím po regióne, tak ľudia sa ma zastavujú a sa ma pýtajú: Vlado, to je určite nejaká kačica, hej, že to nie je pravda. No bohužiaľ. Bohužiaľ, je to pravda. Tak fungujeme. Presne naopak. A presne aj zákon, zmena ústavy, zmena zo štvorročného na päťročné obdobie a tak ďalej. Všetko je šité horúcou ihlou. Najhoršie je, keď večer vás niečo napadne a ráno to idete realizovať. A najlepšie rýchlo, lebo keď sa to dostane do pripomienkovacieho konania, tak veľa ľudí, veľa odborníkov, veľa organizácií vám poukáže na tie chyby a tie chyby sú potom také dnes neúnosné, že vy to neviete presadiť. Takže večer nápad, ráno to dostanem do parlamentu, schválim to. To nevadí, že o mesiac alebo o dva mesiace to budem meniť. Tak my fungujeme a potom aj celá republika tak vyzerá. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvá, pán poslanec.
Skryt prepis
