Kolegovia, kolegyne, ja som nemal v pláne vystúpiť, ale zaujímavé rozpravy tu zazneli a nie všetky veci boli jasne vysvetlené a preto si myslím, že je dôležité niektoré veci povedať. A my tu máme tak, na podanie obdobie pre samosprávu jeden rok. Ja si myslím, že by sme sa mali veľmi inšpirovať, a práve tu na to hovoril pán poslanec, v Poľsku. A nie to, že koľko samospráv, počet samospráv, koľko sa zrušilo, v podstate tam sa nezrušilo, ale sa...
Kolegovia, kolegyne, ja som nemal v pláne vystúpiť, ale zaujímavé rozpravy tu zazneli a nie všetky veci boli jasne vysvetlené a preto si myslím, že je dôležité niektoré veci povedať. A my tu máme tak, na podanie obdobie pre samosprávu jeden rok. Ja si myslím, že by sme sa mali veľmi inšpirovať, a práve tu na to hovoril pán poslanec, v Poľsku. A nie to, že koľko samospráv, počet samospráv, koľko sa zrušilo, v podstate tam sa nezrušilo, ale sa len transformovali kompetencie a naozaj tá reforma v tom Poľsku prebehla pred niekoľkými desaťročiami. A je úspešná. Chvália si ju samosprávy, chvália si ju občania, chváli si ju štátna správa. Dokonca politici hovoria, že to je jedna z mála úspešných reforiem. A oni mali podobnú štruktúru štátnej správy alebo verejnej správy tak, ako sme mali my, a vlastne transformovali to a po počiatočných nejakých detských chorobách veľmi to oceňujú. Ja som sa stretol s pánom veľvyslancom, ktorý je na Slovensku Poliak a keď sme sa na túto tému bavili, tak ponúkol nám aj expertov, aj materiály, aj všetko, čo k tomu potrebujeme, bol veľmi ústretový, čiže áno, stojí aj za to pozrieť sa na túto tému, ako ju riešili v zahraničí a keď hovoria, že je to úspešné, tak myslím, že mali by sme sa veľmi, veľmi inšpirovať. Táto téma reforma samosprávy, reforma verejnej správy, ono to nie je, viete, nič nové. Aj za socializmu si možno pamätáte, že sa tu zrušili niektoré obce, ktoré doteraz akože existujú, ale formálne existujú, ale neformálne, nemajú svoju vlastnú samosprávu, sú pričlenené pod nejaké iné obce, ale ten názov obce aj tá samotná obec nejakým spôsobom existuje. V okrese Levoča len som ich napočítal šesť. Potom sa tu robila reforma matrík, že matriky sa presúvali, menšie matriky sa rušili, ostali len väčšie matriky. To znamená, že to nie je nič nové, že naozaj po desaťročiach vývoja treba sa na to pozrieť a povedať, ako sa to celé vyvíja, čo nám ten život priniesol, prišla digitalizácia a ako na to nejakým spôsobom máme reagovať. Ja som presvedčený, že my tu nemáme rušiť žiadnu obec. My si máme povedať, aké kompetencie má ktorá obec. Nemôže mať Bratislava tie isté kompetencie ako najmenšia obec na Slovensku a presúvať tie kompetencie. Samozrejme, každá jedna tá kompetencia musí byť finančne ohodnotená a presunúť tú kompetenciu, či ju presunieme na vyšší územný celok, či na tú nejakú strediskovú obec, alebo či zostane pod tou obcou, a dokonca niektoré kompetencie sú úplne zbytočné. Keď si pozriete, tak poľovnícke lístky vlastne vydáva poľovné združenie bez toho, aby štát nejakým spôsobom zamestnával ľudí a sa o to staral. A rybárske lístky, čo je niečo podobné, vydávajú mestá a obce. A naša obec, ktorá nemá rybníky, tak ja som za 20 rokov vydal dva rybárske lístky. Ani som nevedel, že vôbec túto kompetenciu mám. Tak aj tuná je na zamyslenie, či nedať to tým odborným združeniam a odbremeniť štát, lebo reforma by mala pozerať, že nenabalia sa nám noví úradníci a nebude nás to stáť viacej peňazí, ale čo je veľmi dôležité, že my musíme myslieť tak, aby tie mestá a obce boli motivované robiť svoj rozvoj. Pokiaľ celé podielové dane idú na plat zamestnancov samosprávy a vlastne pokiaľ sme si pozreli ten návrh ZMOS-u a vyšších územných celkov, ktoré dali k reforme, tak tam je jeden krásny graf, ktorý ukazuje, že naozaj tie malé samosprávy spotrebujú väčšinu tých podielových daní. No a samozrejme na ten rozvoj už neostane nič. Česť výnimkám, lebo poznám obce, kde ten starosta si povedal: „No fajn, tak akože nevyčerpem celý rozpočet na svoj plat, lebo jednoducho nebolo by z čoho rozvoj robiť.“ Tak jednoducho si zriadil nejaký obecný podnik. Najprv tam mal práčovňu, potom mal vývarovňu jedál a teraz vyrába pirohy, ktoré dodáva do rôznych predajní. Čiže to, čo si vyrobí, má na výplatu a len časť tých podielových daní. Čiže aj toto je cesta. Ale prečo je tých starostov tak málo? No málo ich je, preto, lebo my nemotivujeme. My nemáme systém motivačný. Vy, keď vaša obec rastie, urobíte nejaký premyslený park a vlastne sa staráte o ten rozvoj, tak vlastne vy ešte na to doplácate, lebo tie podielové dane idú s nejakými štatistikami s ročným oneskorením a práve tam, kde tá obec upadá alebo to mesto upadá, kde počet obyvateľov klesá, tak tí vlastne s ročným oneskorením o tie peniaze prichádzajú a tí, kde robia rozvoj, s ročným oneskorením ku tým peniazom prichádzajú. Čiže zamyslieť sa aj nad tým rozvojovým aspektom. Ako urobiť to, aby tie obce a mestá boli naozaj motivované? Preto tie obce a mestá ani nevyužívajú tie možnosti, ktoré majú, lebo ten plat starostu je, či robí niečo, má ten plat starostu, alebo robí de facto len pečiatkuje papiere a nerobí rozvojové nič, má ten plat rovnaký. Čiže naozaj vážne sa nad tým zamyslieť. A zamyslieť sa aj nad tým, že kompetencie, ktoré doteraz samosprávy nemajú, napríklad v sociálnej oblasti, hej? Ten starosta najlepšie vie, kto je nezamestnaný a zároveň robí kdesi v šedej ekonomike. Pokiaľ by bol motivovaný sa touto otázkou vážne zaoberať, tak verím tomu, že by prispel aj k riešeniu. To isté v zamestnanosti, hej? Prečo nie sú preferované mestá, obce, čo sa týka zamestnanosti, aby ich projekty boli schválené, ale splnomocnenec z vlády dá 749 000 svojej manželke, organizácii, ktorú on založil, ktorá vedie jeho manželka. Samozrejme, vieme, že to sú dohodené peniaze ministrom. Každý krúti plecami, že no dobre, tak akože dostal. No a potom ten efekt nebude žiadny, ale pokiaľ by naozaj preferovali sa mestá, obce a tie kompetencie sa im pridelili a na základe toho mali byť aj podielové dane, tak vám garantujem, že tento problém aktívne riešia a tie výsledky, ktoré máme my napríklad s dlhodobou nezamestnanosťou, by boli na úplne inej úrovni. Čiže my máme širokú škálu, naozaj širokú škálu problémov, širokú škálu navrhnutých riešení alebo pripravovaných riešení, ktoré tu máme urobiť a my namiesto toho prídeme s nápadom odniekiaľ z vrecka vytiahnutý, ktorý nemá ani hlavu, ani pätu. Určite ste o tom počuli, že samosprávy, niektoré samosprávy dobrovoľne si urobili nejaké spoločné úradovne. Naozaj máme samosprávy, kde sa 80 obcí spojilo a naozaj veľmi veľa kompetencií im rieši tá spoločná úradovňa. Pozrite sa na to, prečo sa bez toho, aby mali nejaký zákon alebo ich niekto nútil, prečo sa do toho spolku dali? Prečo ten spolok prežíva roky? Hej? Prečo ten spolok prežíva? Prídu noví starostovia, oni sa neodhlásia, oni zostanú v tom spolku, tak asi je to funkčné. Čiže vlastne tomu sa venujme, naozaj začnime to vážne riešiť a ja si osobne myslím, že nemyslím si to, ja viem, že táto koalícia už s tým nič neurobí, lebo jednak sa to robí vždy na začiatku volebného obdobia, aby sa to pripravilo a mohlo aj aplikovať, ale je to výzva pre tých, čo sú v parlamente, aj opozíciu, aj koalíciu, aby sa to pripravilo, že keď sa zostaví nová vláda, aby už bol pripravený materiál, aby sa čím skôr do toho pustilo. Lebo keď nezačneme takéto reformy robiť, a to v každej oblasti – ja hovorím len o tej jednej, ktorej sa celý život venujem – tak budeme tu zase štyri roky vyplakávať a skutok utek a budeme mať zase viacej zamestnancov vo verejnej správe, v štátnej správe. Budeme mať väčšie deficity, nebudeme mať peniaze na investície a možno, a dúfam, že sa toho nedožijem, že celý štát nezačnú organizovať politici, ale začnú organizovať finančné trhy, lebo keď prekročíme tú hranicu alebo tú trajektóriu, na ktorej sme, tak naozaj nám to hrozí, že finančné trhy povedia dosť a teraz pravidlá budeme určovať my.
Skryt prepis
