Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Ja skôr než, skôr než začnem a dúfam, že pán bývalý minister, pán Richter, mi neutečie, lebo ho chcem pochváliť. No možno, keď to spomeniem dvakrát, tak. Ja chcem povedať, že so sociálnymi podnikmi sme mali nedobré skúsenosti. V minulosti za pani ministerky Tomanovej vznikli sociálne podniky a naozaj neviem, prečo to nazvali sociálnymi podnikmi, lebo keď nechcete, aby sa...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Ja skôr než, skôr než začnem a dúfam, že pán bývalý minister, pán Richter, mi neutečie, lebo ho chcem pochváliť. No možno, keď to spomeniem dvakrát, tak. Ja chcem povedať, že so sociálnymi podnikmi sme mali nedobré skúsenosti. V minulosti za pani ministerky Tomanovej vznikli sociálne podniky a naozaj neviem, prečo to nazvali sociálnymi podnikmi, lebo keď nechcete, aby sa peniaze rozkradli a chcete, aby nejaký systém fungoval, tak musíte zaviesť nejaké pravidlá, nejaké zákony a vlastne oni tvrdili, že vymysleli sociálne podniky, ale nezaviedli žiadne pravidlá a tým pádom sa tie sociálne podniky v krátkom čase, naozaj v krátkom čase rozkradli a Slovensko prišlo o 24 miliónov. Horšie ešte na tom je to, že tieto sociálne podniky mali byť financované z Európskych fondov, nakoniec minister Počiatek, ktorý bol vtedy minister, ani nepožiadal o sumu, ktorá sa minula a bola to 11,3 milióna, ale požiadal len o sumu 356 000 z európskych zdrojov, lebo dopredu vedel, že, že Európska únia ho tak maximálne vysmeje a nie, nie že by tie peniaze mu, mu dali a preto, naozaj preto slúži ku cti, že pán minister Richter v tej dobe, pán minister Richter, pán Richter, práve vás chválim, v tej dobe mal odvahu a povedal, že idú zaviesť sociálne podniky a naozaj si dali prácu, zmysluplnú prácu a tie sociálne podniky sa zaviedli tak, že sa aby sa tie peniaze nerozkrádali. Naozaj ten systém bol zavedený dobre a bez nejakých hlbších zásahov tie sociálne podniky fungovali osem rokov. Vlastne až teraz sa robila nejaká zásadná zmena. Keď, keď bola bývalá vláda, vláda Igora Matoviča, tak vtedy som ja pánu ministrovi hovoril, že aby sa pozrel na tie sociálne podniky a nejakým spôsobom keď je niečo, čo treba opraviť alebo čo nefunguje, tak, tak aby sa to zmenilo. Naozaj tam boli kozmetické zmeny. Jedinú zmenu, ktorú pán minister presadil, ktorá podľa mňa nebola ideálna, že k tým sociálnym podnikom urobil aj rodinné podniky, ale proste celý ten systém tých rodinných podnikov je akože zavedený, ale nepočul som, ani nezistil, aby to nejakým spôsobom ovplyvňovalo alebo fungovalo. Ja by som sa najprv asi vyjadril k tomu, čo na začiatku pán minister spomínal tie body, ktoré sa idú meniť, aj keď vieme, že ešte to neni jasné a komplexné. Na ministerstve financií nás informovali, že sa, že sa na tom pracuje, že aj ten ich návrh sa bude do toho zapracovať, takže najprv by som išiel k bodu DPH. Tak ja som sa stretol v poslednom období, to znamená, naozaj v posledných dvoch mesiacoch s desiatkami sociálnych podnikov, myslím, že tridsať ich bolo a veľmi zaujímavé podnety boli k tomu DPH. Takisto ich trápilo, že to DPH sa zneužíva. Poviem taký jeden konkrétny príklad. Je krajčírstvo, ktoré zamestnáva šesť ľudí, šijú rôzne produkty, a keďže majú dosť veľa zákazok a nestíhajú šiť, tak subdodávkach si objednávajú nejaké tie výrobky, ktoré nie sú schopní ušiť alebo proste nestíhajú tým množstvom a oni sa nad tým podivujú, že oni kúpia, kúpia vlastne za tú zvýšenú DPH a predávajú to za tú zníženú DPH. Keď sa tých svojich účtovníčiek pýtali, že či to je naozaj v poriadku, že či to tak môžu, tak tie účtovníčky vraveli, že nieže môžu, aleže musia, lebo taký, taký je predpis. Takže samotnej tej firme bolo divné, že tovar, ktorý kúpi a predá, nevyrobí, že zákon im prikazuje využiť tú zníženú DPH. Takže asi, asi niečo nie je v poriadku a majú s tým taký problém, že keďže majú veľký príjem z toho DPH, tak to DPH im stojí na ministerstve alebo na, na ministerstve financií alebo de facto im stojí na daňovom úrade a niekoľko mesiacov sa nemôžu k tým peniazom dostať a vlastne im to týmto komplikuje život, lebo nemajú, nemajú zdroje na prevádzku. Čiže oni normálne by radšej privítali, aby mohli si účtovať DPH len, len za to čo vyrábajú a nie za to čo kúpia a predajú. Čiže naozaj s tým, s tým dépeháčkom treba niečo robiť. A viete čo, zaujímavé bolo, že ja som bol na jednom stretnutí, kde bolo trinásť sociálnych podnikov, trinásť a padol od nich taký návrh, čo som tak až, až sa divil, že, že proste keď sa hlásia sociálne podniky do súťaže, ktorá nie je pre sociálne podniky, ale pre všetkých, aby nemohli využívať zníženú DPH, ale aby tú DPH využívali tak ako tie všetky ostatné podniky, aby nijakým spôsobom neboli zvýhodnení. Proste, keď ideš do toho, do tej súťaže, tak až ma to prekvapilo a ako keby sami proti sebe išli, ale vtedy som si uvedomil, že sú to podniky, ktoré naozaj nechcú klamať štát, nechcú zneužívať tú výhodu, ktorú majú a hnevá ich, že niekto im to kazí a potom tých poctivých, ktorí naozaj vyrábajú, ktorí ten benefit potrebujú, tak asi im ho znížia alebo zoberú práve kvôli tým, ktorí to, ktorí to zneužívajú. Čiže takýto pohľad. Ďalší pohľad bol, že sociálny podnik, ktorý zamestnáva naozaj viac ako sto zdravotne znevýhodnených, sa ich pýtam, že čo sa stane, keď tú DPH vám dajú na, na tú, na tú maximálnu hranicu, tak oni si to vypočítali a zistili že, vlastne budú na nule, že teoreticky mali by byť na nule a vlastne takým spôsobom fungovať, a keď majú byť na nule, tak samozrejme to ich nemotivuje, lebo to množstvo starostí, byrokracie, zodpovednosti a tak ďalej, ich, ich nebude nútiť starať sa o toľko ľudí a zamestnávať ich. Ale, keď k tomu pripočítame aj to zníženie vyrovnávacích príspevkov, tak už sú v mínuse a už nejakým spôsobom nieže ich nemotivuje nič, už to musia zatvoriť, lebo jednoducho, lebo jednoducho nevedia fungovať. Ja som, ja som strašne rád, lebo ja si myslím, že najdôležitejšia vec, ktorá sa podarila tým, že sa to neschválilo minulého roku, bola tá, že od 01.01. toho roku to všetko neplatí. Lebo tie sociálne podniky majú priestor teraz niekoľko mesiacov sa na to pripraviť, vedia, že sa veci budú meniť, že sa budú znižovať a tak aj dodávateľsko-odberateľské zmluvy, tak aj pracovné zmluvy musia si k tomu nastaviť. Taký zaujímavý moment my hovoril jeden podnikateľ, že on keď chce prepustiť zdravotne znevýhodneného, ale ono naozaj to je reálny prípad, hej, to neni, to neni žiadna teória, že ho chcel prepustiť, tak vlastne ten zdravotne znevýhodnený musí s tým súhlasiť. Ten zdravotne znevýhodnený s tým nesúhlasil, tak on keď ho chce prepustiť, tak musí si pýtať súhlas úradu práce, a keďže vedel, že sa zníži DPH, vedel, že sa zníži tie vyrovnávacie príspevky, že mu to nepôjde, tak, tak vlastne toto udal ako dôvod na to, že ekonomicky to nevie toho človeka udržať, že ho musí prepustiť. No a úrad práce mu odpísal, že toto nie je dôvod na prepustenie toho človeka. Tak teraz mi povedzte, ako ten podnikateľ, ktorý má sociálny podnik, má fungovať, keď ekonomicky mu to nevychádza a toho zamestnanca prepustiť nemôže. Takže naozaj nevytvárajme také podmienky, aby sme týchto ľudí, ktorí robili takúto záslužnú činnosť v sociálnych podnikoch, aby sme privádzali do takýchto situácií, ktoré sú neriešiteľné. Jedna, jedna, jeden dôležitý moment je, pozrieť sa na to, či chceme pomôcť sociálnym podnikom, ktoré zaviedli samosprávy. Lebo ja celkom s tým nesúhlasím, že to DPH problém začal 01.01., keď sa znížilo z 10 % na 5 %. Ja si myslím, že problém začal niekedy v lete, keď ministerstvo financií v zákone malým dodatkom zmenilo to, že DPH na sociálne podniky, že do toho systému DPH okrem sociálnych podnikov, verejnej správy a fyzických osôb, ktorí už ďalej s tou DPH ani verejná správa, ani fyzické osoby ďalej s tou dépeháčkou nemohli nič robiť, čiže nejakým spôsobom odpisovať a vlastne oni týmto zákonom povolili, že do tohto systému mohli vstúpiť platitelia DPH, to znamená ďalšie podniky. A to, že sa to z 5 % na teda z 10 % na 5 % znížilo, to už, to už len taká malá čerešnička, taký malý prídavok k tomu a teraz je otázka, že prečo sa to stalo. Na ministerstve financií ma presvedčili, že oni sa na to pýtali Európskej komisie a Európska komisia, dokonca aj nejaký dokument tam predstavili, že Európska komisia súhlasila s tým, že, že je to v poriadku, lebo to nenarúša hospodársku súťaž. No tak viete, každá krajina máme nejaké právne a zákonné normy, v niektorých krajinách to možno hospodársku súťaž nenarúša, ale keďže my vieme o tom, čo sa začalo diať s tou DPH, že firmy, ktoré neboli sociálne podniky, sa začali sťažovať, že pri tých verejných súťažiach sú znevýhodnené, takže asi u nás to narúša tú, tú hospodársku súťaž. Takže keď to narúša tú hospodársku súťaž, tak asi niečo v tomto systéme je potreba zmeniť. A naozaj v prvom rade čo by som menil, tak by som sa pozrel na výberové konanie ako, ako prebiehajú, aké sú parametre a nastavil to tak, aby toto nikto nijakým spôsobom nemohol narúšať. Čo je dôležité, čo je dôležité, že predtým, predtým letom 2024 než sa to zmenilo, ako som spomínal, mohli do toho vstupovať samospráva, to znamená verejná správa, do ktorej patrí samospráva a to je taký rozhodujúci činiteľ, pri ktorom by sme sa mali zastaviť. Lebo naozaj tie integrujúce podniky, ktorí zväčša nezamestnávajú len zdravotne znevýhodnených, ale aj tých sociálne znevýhodnených, tak oni robia nejakú stavebnú činnosť. Hej. Väčšinou niečo opravujú, stavajú. Proste ten servis kolo tej obce. Ja, keď som bol starosta, tak som staval byty, sociálny podnik staval byty. Čiže, čiže naozaj pre tie obce to je ziskové. A teraz je otázka. Chceme pomôcť tým samosprávam? Lebo keby sme sa vrátili naspäť k týmto zákonom, ktorý bol predtým, tak vlastne to DPH vlastne mohli využívať hlavne tie sociálne podniky, ktorí boli obecné, lebo dodávali služby samosprávam a zlacňovali tú činnosť. Čiže naozaj viete ten sociálny podnik ja vnímam ako nástroj, ako motor rozvoja, ale ten sociálny podnik, keď si pozriete starostov a primátorov, ktorí si založili sociálne podniky, to sú naozaj šikovní ľudia. To sú ľudia, ktorí nerobia len za svoju výplatu len tých osem hodín, ale naozaj sa musia si zobrať na plecia o to väčšie bremeno, aby tej obci niečo priniesli, zamestnávajú znevýhodnených ľudí, majú viac peňazí tým pádom na rozvoj, ale viacej starostí, viacej povinností, viacej rizík. Čiže je otázka, či takýchto ľudí chceme v tých regiónoch, či práve tých chceme podporiť a či, či toto nie je naozaj tie obecné sociálne podniky najlepšia cesta rozvoja. Viete, keď urobíme to, čo sa plánuje, že tie, že tie to DPH dáme na 23 % a potom to nejak prerozdeľujeme pre sociálne podniky, tak naozaj ja by som jeden z parametrov, jeden z parametrov veľmi dôležitý, ktorý by tam bol, by som dal práve na tých ľudí, ktoré zamestnávajú nie zdravotne znevýhodnených, ale sociálne znevýhodnených v tých najzaostalejších regiónoch. A prečo? No ja som sa dostal k štatistike práve na ministerstve financií, že koľko sociálne podniky zamestnávajú zdravotne znevýho ...
===== ...bol by som dal práve na tých ľudí, ktoré zamestnávajú nie zdravotne znevýhodnených, ale sociálne znevýhodnených v tých najzaostalejších regiónoch. A prečo? No ja som sa dostal k štatistike práve na Ministerstve financií, že koľko sociálne podniky zamestnávajú zdravotne znevýhodnených a koľko sociálne znevýhodnených, tak drvivá väčšina je zdravotne znevýhodnených. Prečo to je tak? No preto, lebo tie benefity sú tam stále, pretože benefity sú tam väčšie, proste ten sociálny podnik má lepšie podmienky na fungovanie, keď zamestná zdravotne znevýhodneného napriek tým jeho handicapom, lebo je to stálejší zamestnanec, má ho na dlhšie ako toho sociálne znevýhodneného dlhodobo nezamestnaného, lebo nie že len má ho na kratšie, ale ešte teraz ho ideme tými pokutami nútiť, aby toho človeka potom niekde posunul. No a toto je na zamyslenie, keďže nám tá reintegrácia už nefunguje v princípe s tým, že ten počet je výrazný, ale naozaj výrazne nižší ako tých zdravotne znevýhodnených. A sme hovorili, že tých zdravotne znevýhodnených nebudeme posielať ďalej, že môžu byť v tých sociálnych podnikoch, nebudeme ich nejakým spôsobom pokutovať, čo je zmysluplné. Ale ja sa pýtam, a ako pomôžeme tomu, aby sociálny podnik viacej pomáhal tým dlhodobo nezamestnaným a tým ľuďom v znevýhodnených regiónoch?
Čo sa týka vyrovnávacích príspevkov, ktoré ideme znižovať, tak treba si uvedomiť, že ani doteraz, ja som sa v každom jednom sociálnom podniku pýtal, či tie vyrovnávacie prostriedky alebo či tie platy mali nastavené tak, že tie vyrovnávacie príspevky išli na maximum. Nie, verte mi, že nie, ani v sociálnych podnikoch, ani v ostatných sociálnych podnikoch obecných to nebolo tak, aby tie príspevky využívali na maximum. Naozaj oni si uvedomujú, že keby dali tým väčšie platy, tak narušia celé to fungovanie jednak samosprávy a jednak toho sociálneho podniku. Čiže, čiže bolo to vyplácané podľa potreby a podľa úvahy. Ja si myslím, že tie vyrovnávacie príspevky sú nastavené tak, že sa zneužívať nedajú. Toto by mal byť taký hlavný nástroj, lebo ten sociálny podnikateľ musí dať výplatu, musí zaplatiť odvody. Úrad práce si to skontroluje a až následne ten vyrovnávací príspevok vyplatí. A čo ma, čo ma tu na tom zaráža, že my ideme zaviesť systém, že dáme ten vyrovnávací príspevok pre toho pracovníka a potom, keď ho nevieme integrovať, že budeme vymáhať časť z toho príspevku naspäť. Zaráža ma to len kvôli tomu, že či ten štát, prečo to nerobí jednoducho? Prečo sa škrabe za uchom takto? Však hneď na začiatku mu povedzme, že dáme ti len toľko, a keď to integruješ dáme ti zbytok. Ja si neviem predstaviť prečo si ten štát robí väčšiu byrokraciu, väčšiu námahu a tak ďalej, že ten príspevok potom bude vymáhať. A my vieme už teraz ako to funguje na Slovensku, že sa nájdu sociálne podniky, ktoré jednoducho nejakým spôsobom ten vyrovnávací príspevok dobrovoľne nevrátia a viete si predstaviť, keď vymáhate od nejakej organizácie nejaké peniaze. Čiže, čiže už keď to ideme urobiť, tak to naozaj urobme tak, že dajme len toľko peňazí, koľko mu ostane a ten benefit, že toho človeka zamestnám mu dajme potom. Ale mali by sme sa zamyslieť naopak či ten benefit by nemal byť väčší, keď ho zamestná, lebo za tých osem rokov, keď tie sociálne podniky si pozriete, tak problém, naozaj problém máme, že my tých ľudí nevieme posúvať ďalej na ten pracovný trh. Tak tie sociálne podniky, aby mali motiváciu, aby si to uvedomili, lebo oni to nerobia kvôli tomu, lebo oni sú zameraní na tú svoju hospodársku činnosť a tá motivácia, ktorá bola doteraz, aby tých ľudí integrovali ďalej, nebola žiadna. Tak aby, aby tomu venovali energiu, aby zaplatili človeka, ktorý sa aj tomu bude venovať, tak mali by sme presne na to nejakým spôsobom ho motivovať. A to, že my to nastavíme tak, že keď to neurobíš, tak ti tie peniaze zoberieme, ja si myslím, že toto neni správna motivácia.
Čo sa týka zisku odkladu z piatich rokov na tri roky ja si osobne myslím, že nebolo to najšťastnejšie na päť rokov, čiže tri roky sú úplne kóšer a tiež si neviem predstaviť kto by mal problém so znížením z päť rokov na tri roky. Tri roky je dostatočná doby, aby si si zarobil na nejakú investíciu keď chceš a päť rokov je dlhá doba na to, aby si tie peniaze odkladal a nejakým spôsobom rozmýšľal nad tým čo s tým. To už je naozaj špekulácia. Ty keď máš sociálny podnik a vytváraš nejaký zisk a chceš ho rozširovať, tri roky ti musia stačiť na to, aby si si našetril na niečo. Neverím, že nejaký podnikateľ plánuje s tým, že o päť rokov si niečo kúpi. To naozaj len nejaká výnimka.
Skracovanie lehoty na štyri mesiace. Teraz majú tí sociálni podnikatelia výhodu rok, že nemusia tie podmienky splniť. Skrátiť na štyri mesiace, rovnako si to myslím, že či je to v poriadku. V poriadku je to z toho dôvodu, lebo vieme, že rýchlo vznikli sociálne podniky, rýchlo sa zapojili do súťaže, rýchlo vyhrali tú súťaž a v podstate nemusel vôbec spĺňať podmienky ako sociálny podnik, ale mohol fungovať ako klasický podnik. Čiže je jasné, že tento paragraf alebo túto výhodu využil. Dneska, keď je to štyri mesiace, je to dostatočne dlhá dlhá doba, aby splnil tú podmienku, aby zamestnal tridsať percent, tridsať percent nejakého znevýhodneného človeka. Tu je naozaj ešte jedna otázka, že my, ak ten sociálny podnik zamestnáva tridsať percent ľudí, splní kritériá a tak ďalej, tu je otázka, že či by sme nemali nejak pomôcť podnikom alebo viacej im dať napríklad z tých peňazí čo sa vyberie na DPH potom sa má rozdeľovať v tých sociálnych podnikoch tým, čo zamestnávajú päťdesiat percent, šesťdesiat percent. Sú dokonca podniky čo zamestnávajú viac ako deväťdesiat percent tých znevýhodnených. Lebo naozaj, naozaj oni plnia tie kritérium o tristo percent lepšie. To znamená, že prečo, prečo týmto podnikom nepomôcť, lebo si to zaslúžia. Ja som osobne veľmi prekvapený, keď naozaj prídem do fungujúceho podniku, kde je sto zdravotne znevýhodnených a vidím, že robia nejakú zmysluplnú činnosť, vyrábajú súčiastky do áut a podobne a majú zmluvy a záväzky na dva roky dopredu.
Zásadne som proti možnosti iného pracovného pomeru a to z toho dôvodu, že drvivá väčšina sociálnych podnikov zamestnáva nejakého človeka na úväzok. To znamená, že ho zamestnáva účtovníčku, niekto kto, všetky sociálne podniky sa sťažujú na prílišnú byrokraciu v tých sociálnych podnikoch a vlastne niekto toto musí robiť, hej. A to sú ľudia, ktorí zvyčajne nerobia na plný úväzok a ten sociálny podnik sa nejako vyvíja a naozaj, keď má menej pracovníkov, tak aj menší úväzok, lebo na seba si musí vyrobiť. Takže ja si osobne myslím, že dneska musíme hľadať, aby tá práca bola flexibilná, vytvárať flexibilnú prácu v sociálnych podnikoch. Sú to zväčša ľudia, ktorí majú nejaký handicap a preto im takýmto spôsobom by sme mali vychádzať v ústrety a vôbec by sme to nemali limitovať tým.
Veľmi dôležitá je, my, nechcem ísť do konkrétností, bo jednak nemám čas a jednak ešte predpokladám, že sa vecí budú v druhom čítaní meniť, ale my touto novelou zvyšujeme byrokraciu. Tu sa vážne treba zamyslieť. A to nemám od seba, lebo naozaj viedol som niekedy sociálny podnik, ale tú celú byrokratickú činnosť kolo toho robili moje kolegyne a sa sťažovali na prílišnú byrokraciu, ale každý jeden sociálny podnik opakuje jedno a to isté, príliš veľa ľudí musíme zamestnávať, ktorý sa venuje byrokracii. A my touto novelou ešte túto byrokraciu zvyšujeme. Naozaj, pán minister, nech sa ľudia na to pozrú akým spôsobom vieme znížiť byrokraciu. Nepýtajme zbytočné veci, nekomplikujme veci. Proste tí ľudia v sociálnych podnikoch hlavne musia robiť nejakú hospodársku činnosť, bo napriek benefitom, ktoré dostávajú, bez tej sociálnej činnosti, ktorá nejakým spôsobom musí fungovať, by vonkoncom neprežili. Čiže naozaj byrokracia je problém a keď na Ministerstve financií hovorili, že tú DPH-čku chcú prerozdeliť cez tento zákon cez vaše ministerstvo, zase žiadam o čo najjednoduchší systém. Čím menej zložitejší, aby to naozaj každý pochopil.
Ja ešte sa dotknem jednej veci, lebo mám čas, a to pokladám za dôležité. Vy ste, pán minister, v tomto materiály uviedli, že musíte znížiť vyrovnávacie príspevky, lebo toho roku vám na to chýba sedemnásť miliónov a ďalšie a ďalšie roky podobná, podobná... No, v materiály mám tu napísané sedemnásť, hej. Takže dobre, tak sedemdesiat, ale dôležité, či sa bavíme o roku, či sa bavíme o celkom období, hej. Tak nárok na tento rok je tam napísaných sedemnásť miliónov. No a na konci roka bolo čerpanie eurofondov 12,5 percenta, dvanásť a pol percenta. Tak ja som robil na MIRRI štátneho tajomníka. Oslovil som pracovníkov na MIRRI a tí ma presvedčili, že treba žiadať o presun tých peňazí a vidia to veľmi pozitívne, takže nerozumiem prečo sa nežiada o presun tých peňazí.
Druhá vec v tejto istej záležitosti ma prekvapila, že každý jeden sociálny podnik má, každý jeden sociálny podnik má takú visačku alebo taký plagátik zavesený na dverách a tam má, že ten projekt, ktorý je podporený z Európskej únii bude do roku 2029. Tak všetci ako hovoria, tak že my tu máme ten plagátik a vlastne do roku 2029, ale nikto nám nepovedal, že tie podmienky sa budú zhoršovať, hej, tak my sme do toho nabehli s tým, že tie podmienky minimálne do roku 2029 budú také aké sú a akože ich chápanie sveta, ich logiku sveta úplne, úplne chápem.
No a na koniec, na koniec by som povedal, keďže v materiáloch mám ja poznačené, že sedemnásť miliónov nám bude chýbať, že splnomocnenec vlády pre Rómov v rámci akčného plánu stratégie rovnosti minulého alebo predminulého týždňa predstavil partnerom, sociálnym partnerom, Klubu 500, ZMOS-u, Únii miest, SK-8 projekt na zamestnávanie dvesto nezamestnaných Rómov na získavanie zručností v cene 17 miliónov eura. Včera k tomu mali tlačovku ZMOS, kde samozrejme negatívne sa k tomu vyjadril. Ja mám ako sa vyjadrili k tomu ostatné organizácie. Nenájdete tam jednu pozitívnu reakciu. Tak ja naozaj som zhrozený, keď, bojím sa, keď ide splnomocnenec vlády vyhlasovať nejakú výzvu v rámci toho akčného plánu. Tie výzvy sú tam napísané, ale podrobnosti, dokonca ani cifry všade nie sú, lebo čo jedna výzva, to jeden veľký problém. A nie že problém mám s tým ja. Problém majú s tým všetky relevantné organizácie. My nemôžme, preboha, dvesto ľudí, ktorí sú nezamestnaní ich školiť za sedemnásť miliónov v základných zručnostiach a ani podmienka, že by si získali pracovné miesto ani nič tam nie je. To znamená, že my budeme školiť 39 hodín na jedného podotýkam, 39 hodín, to je týždeň pracovný a potom skončia nazad v rómskej osade, kde budú poberateľmi príspevku tak ako doteraz. To naozaj nemyslí vážne. Takže raz tu mám v materiáli napísané, že nám chýba sedemnásť miliónov na to, aby sme dofinancovali vyrovnávacie príspevky a tam splnomocnenec vlády pre Rómov predstavuje ako rozhodí sedemnásť miliónov pre dvesto ľudí, ktorých chce učiť základné, naozaj základné nejaké návyky, tak akože, keď to dám na tú váhu, tak si hovorím to snáď nemyslíte vážne. Tak akože myslím si, že tie peniaze sa vedia nájsť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
