33. schôdza

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Začnem asi úplne na začiatok. Takto. Ja som ten zbrojársky priemysel vlastne ukázal len z toho dôvodu, že proste nie je cesta zdaňovať všetkému. Proste viac všetko čo, čo funguje. Hej? To, to chcem povedať. To bola jedna vec. Nie, že by som to prirovnával, že hazard a, a zbrojársky priemysel. Len preto, že zasa chvíľku sa darí niečomu, hneď sa objavili aj opozične aj koalične, že hurá zdaňovať treba viacej. Veď sú zdanení dosť. A to sa týka aj tohto. Potom k Jožko k Jožovi Pročkovi, kolegovi. Tam je jedna jediná otázka, že a bola tá herňa legálna? Pretože som presvedčený, že ten kto je v tom registri sa do legálnej herne nedostane. Ale problém je ten, že čím sú tie podmienky striktnejšie a proste nevýhodnejšie alebo proste zle nastavené tá regulácia, tým viacej herní je nelegálnych a potom sa stane presne to čo hovorí Jožo Pročko. Že človek závislý na dávkach, ktorý nemá žiadnu šancu sa do legálneho hazardu zapojiť sa zapojí do nelegálneho. A bude to mať bližšie, lebo ich bude stále viacej tých nelegálnych. To je jedna vec. Ďalšia ešte k tým internetovým kasínam, že rastú. Normálne, že to je tá dobrá správa. Lebo ten svet sa presúva do onlinu a ak rastie ten segment v legálnom, hej? Rastie, lebo však tie dáta sú. To je to najviac, že proste darí sa to štátu nejak regulovať. Darí sa to držať v tých legálnych, legálnych rámcoch, lebo ešte raz, nie je nič ľahšie než to uniknúť do nejakých nelegálnych internetových herní. Lebo to je proste fakt, že relatívne veľmi jednoduché. No a posledná vec ešte poviem, že treba ešte vnímať tých športovcov. Že ony tie špeciálne stávkové spoločnosti sponzorujú športovcov, čo teda je zasa podľa mňa, že pozitívne, hej? Za prvé teda musia mať z čoho. Ale za druhé podľa mňa to robia efektívnejšie než štát ten samotný sponzoring. To

Ďakujem pekne. Chcem ešte krátko zaujať stanovisko k tejto rozprave. Ďakujem za všetky príspevky. Časť tých príspevkov sa týkala financií za hazard. A legálnosti hazardu. Ja si myslím, že toto tu primárne dnes neriešime. Riešime dnes obmedzenie reklamy na hazard. Tak ako sme už mali jeden zákon, ktorý nám je ľúto, že neprešiel a chceme vás pozvať na podporu tohto zákona, pretože myslíme si, že nie je treba, aby reklamou získavali hazard, získaval hazard a herne nových a nových klientov. Najmä z pohľadu mládeže. Áno hazard ako bolo povedané tu je. A ľudia si nájdu cestu k nemu, ale nechajme ich čím viac, nie to čím viac vytesnené na to, aby si ony tú cestu hľadali a nedávajme im tam veľký priestor novými a novými reklamami. Myslím si, že v tomto Slovensko v porovnaní s inými krajina je niekde pozadu. V iných krajinách prijali oveľa väčšiu reguláciu. Aj reklamy na hazard, aj to, že v nej nemôžu účinkovať influenceri, športovci a podobne. V tomto Slovensko máme masívnu reklamu na hazard, ktorá môže lákať nových klientov, aj mladých ľudí. A o toto nám ide, aby sme trochu ochránili mladých ľudí a deti od takýchto vplyvov. V tomto duchu je koncipovaný náš, náš zákon, náš návrh zákona, o ktorý žiadame podporu. A súhlasím s tým čo bolo povedané, že je tu možno veľký problém aj s nelegálnym hazardom a pozývame vás kolegovia, aby sme hľadali cestu ako obmedziť a zamedziť nelegálny hazard. My v KDH tému hazardu považujeme za dôležitú. Budeme v nej predkladať ďalšie legislatívne iniciatívy. Tak vás pozývame na spoluprácu, aby sme dokázali posunúť veci, veci dopredu v prospech ochrany našich občanov, našich obyvateľov. Zvlášť tých zraniteľných a citlivých. Ďakujem za pozornosť.
===== ...budeme v nej predkladať ďalšie legislatívne iniciatívy. Tak vás pozývame na spoluprácu, aby sme dokázali posunúť veci dopredu, v prospech ochrany vašich občanov, našich obyvateľov, zvlášť tých zraniteľných a citlivých. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia predkladáme vám spolu s kolegom Františkom Majerským návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Prekladáme tento návrh opäť po vypršaní viac ako pol roka. Podstatou tohto návrhu zákona je, aby sa zvýšili odvodové odpočítateľné položky pre študentov a dôchodcov, ktorí majú dohody so zamestnávateľmi, pretože táto odvodová odpočítateľná položka sa nevalorizovala 10 rokov a za ten čas išli hore mzdy, išli hore dôchodky. Takže pokladáme to za nevyhnutné, aby sa táto odvodová odpočítateľná položka zvýšila. Ja budem bližšie k tomu nášmu návrhu hovoriť v rozprave a do tej rozpravy sa hlásim ako prvý.

Vážený pán predsedajúci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 723. Predkladám informáciu k predloženému návrhu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Ako navrhovateľ teda odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 754 zo 4. marca 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, takže teraz by som podrobnejšie zdôvodnil náš návrh. Ako som povedal, predkladáme ho opätovne po pol roku a predkladáme ho preto, lebo ho považujeme za veľmi dôležitý z hľadiska pracovného trhu. Čo sa udialo za toho pol roka, ako sme to mali ten návrh zákona prvý raz? Poviem len jedno číslo. Prvý raz v histórii Slovenska sa prehupol počet ponúkaných pracovných príležitostí cez 100 000. 100 000 pracovných miest na Slovensku nemáme obsadených, to že sa nachádzame v takejto situácii spôsobuje mnohé problémy. Keďže tie firmy nemôžu angažovať pracovníkov, nedosahujú tie ekonomické tie obraty a tie výkony, ako by dosiahli pri tomto počte pracovníkov. A to je veľmi dôležité pretože, ak chcú firmy rozvíjať svoje podnikanie a inovovať ho zároveň, potrebujú na to ľudí, a ak sa im to darí, tak potom platia štátu dane a odvody. Ak sa im to nedarí tak potom ten zdroj daní a odvodov je limitovaný z hľadiska firiem. Zvlášť to pripomínam v časoch, keď sa stvrdili, sú oveľa tvrdšie podmienky podnikania na Slovensku. Dôvodom sú oba konsolidačné balíky, ktoré doteraz prijala vláda a ktoré v posledných týždňoch mimoriadne cítime z hľadiska, najmä z hľadiska uplatňovania transakčnej dane. Videli sme, že tu bol aj návrh z dielne poslancov Slobody a Solidarity, ktorý by som povedal dosť sa podobá na tento návrh zákona, ale by som povedal ten návrh zákona, ktorý sme predkladali pred pol rokom. Ja teda na rozdiel od predkladateľov zo strany SaS sa budem venovať aj nejakej analýze trochu, že ako sme vlastne dospeli k tým číslam. Prečo by sa tá odvodová odpočítateľná položka pre študentov a dôchodcov, pracujúcich dôchodcov mala zvýšiť práve z 200 eur na 350 eur. Najskôr si treba povedať, že vlastne aká situácia v tých uhrádzaní odvodov je dnes. Je to trošku komplikované, ale predsa len to vysvetlím, aby bolo jasné, že s čím pracujeme. V prípade študenta pri odpočítateľnej položke odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 1,05% vymeriavacieho základu, študent neodvádza odvody v tomto prípade žiadne. To znamená, keď je ten príjem toho študenta do 200 eur, tak zamestnávateľ zaňho uhradí niečo vyše percenta z vymeriavacieho základu. To znamená z tej sumy dohodnutej a študent neplatí nič. Ak je ten príjem vyšší ako 200 eur, tak v tom prípade sú zamestnávateľ platí odvody 22,8%. To znamená dvadsaťnásobok z tej sumy pod 200 eur a študent 7%. To znamená, že naraz keď dajme tomu má ten študent 300 eur mesačne, tak za tých 200 eur zaplatí nula odvodov a za tých ďalších 100 eur do tých 300 zaplatí 7%. To znamená z tých 300 je 7% je to 7 eur. To sú odvody, o ktoré vlastne príde v čistom ten študent. To je študent. A čo sa týka dôchodcu, opäť do tých 200 eur mesačne zaplatí zamestnávateľ odvody 1,05% vymeriavacieho základu, dôchodca neplatí nič. Ale v prípade, ak ten príjem mesačný presiahne 200 eur, tak z tej sumy už potom platí zamestnávateľ odvody vo výške 19,8% a dôchodca 4%. Nepýtajte sa ma na to, že prečo tie percentá sú také, že tam je to 7, 4, 19, 22, ako toto je tento systém odvodov máme mimoriadne komplikovaný a zaslúži si to samostatnú pozornosť, ale len tak tá komplikovanosť, že si predstavte že ten zamestnávateľ zamestnáva na dohodu, zamestnáva študenta a dôchodcu, tak on ešte to musí takto poťažkať, že koľko tých odvodov platí za dôchodcu, koľko za študenta. No, je to úžasne komplikované. My sa snažíme to zjednodušiť, aj tým, že tá odvodová odpočítateľná položka pre dôchodcu aj pre študenta sa zvýši z 200 na 350 eur. To znamená, keď zarába ten dôchodca, študent mesačne 500 eur, tak do tej výšky 350 eur neplatí žiadne odvody a zamestnávateľ platí iba odvody vo výške niečo vyše jedného percenta. To znamená ostane mu vo vrecku, tomu dôchodcovi, aj študentovi oveľa viac, ako to platí pri súčasnom stave. Ako sme dospeli k sume 350 eur? To je zvýšenie odpočítateľnej položky o 75%, nuž spravili sme si analýzu. A z tej analýzy vyplýva, že priemerná mzda stúpla od roku 2015 o vyše 70%, starobné dôchodky sa do roku 2024, čo máme posledný údaj, zvýšili oproti roku 2015 o viac ako polovicu, a minimálna mzda narástla od roku 2015 o vyše 100%. Takže zobrali sme si všetky tieto ukazovatele, dali sme ich do určitého priemeru, zohľadnili sme aj to, že kým dôchodca má príjem z dôchodku, študent nemá príjem žiaden, a keď sme to všetko dali dohromady, tak nám v priemere vyšlo to číslo 350 eur. Takže na rozdiel od kolegu, ktorý predkladal podobný návrh zákona pred chvíľou, tak tu je aj analýza, že prečo. Nie je to z brucha. Jednoducho sme to vypočítali, že to súvisí s celkovým vývojom miezd a dôchodkov na Slovensku, a preto sme dospeli k číslu 350 eur. Teraz otázka znie samozrejme, nie sme populisti, vieme, že to bude mať dosah na sociálnu poisťovňu. No, keď niekto platí menej odvodov, no tak pochopiteľne, že tá Sociálna poisťovňa prichádza o peniaze. My sme si dali aj prácu, oslovili sme Sociálnu poisťovňu a dali sme jej vypočítať, ako to podľa tých posledných údajov vychádzalo pri týchto dohodách a aké sú čísla. Ja to prečítam. Takže podľa podkladov zo Sociálnej poisťovne si uplatnilo v roku 2023, to je posledný údaj čo máme, odvodovú úľavu do 200 eur mesačne 173 000 osôb, z toho 115 000 študentov a 58 000 dôchodcov. Ak by bolo možné uplatniť si úľavu aj nad tých 200 eur, to čo máme dnes, tak mohlo by to tak urobiť 48 000 osôb z toho 39 000 študentov a 9000 dôchodcov. A Sociálna poisťovňa aj vypočítala, že tým pádom by prišla na odvodoch o 2 309 000 eur. To znamená na jednej strane by ostalo vo vrecku tým študentom a dôchodcom pri tej odpočítateľnej položke oveľa viac vo vrecku v čistom, ale na druhej strane by prišla Sociálna poisťovňa o vyše 2 mil. eur. Upozorňujem, že ide o statický výpočet. To znamená, oni si zobrali dohody, vypočítali, takéto číslo im vyšlo. My sme im vďační za ten výpočet. A teraz skúsme sa pozrieť do reality. Čo by sa skutočne stalo, kedy sme tie odvodové odpočítateľné položky zvýšili? V prvom rade by sa zvýšila atraktívnosť angažovania študentov a dôchodcov. To znamená zamestnávatelia by platili menšie odvody. To znamená to jedno percento až do výšky 350 eur a nie do 200 ako dnes. Menej by ich to stálo inými slovami. A zároveň by zostalo vo vreckách študentov a dôchodcov viac peňazí v čistom. Spomenul som úplne na začiatku, že tá situácia je dnes taká, že prvý raz sme prekročili hranicu 100 000 voľných pracovných miezd. Jednoducho tie firmy nemajú ľudí, chýbajú im a my chceme tým zamestnávateľom dožičiť, aby mali voľnejšie podmienky na zamestnávanie tých, ktorí pracovať chcú. To znamená nielen tých, ktorí sú evidovaní na Úrade práce, ako nezamestnaní, ale aj tých, za ktorých platí štát odvody, keď nepracujú a to sú študenti a dôchodcovia. Ak by títo ľudia dostali od štátu alebo tí zamestnávatelia dostali od štátu priaznivejšie podmienky samozrejme by sa toho chopili a ten deficit tých 100 000 pracovných miezd by sa možno snažili znižovať aj týmto spôsobom. A to, čo som už povedal viackrát dôchodcom a študentom by sa stala práca na dohody atraktívnejšia, mohli by si privyrobiť. Čo viac by sme chceli dnes dopriať študentom a dôchodcom v čase, keď zažívame na vlastných pleciach obidva konsolidačné balíky, ktoré padajú ako som to už dnes hovoril dnes, pri inom vystúpení padajú, drvivo na plecia obyvateľov....
===== by sme chceli dnes dopriať študentom a dôchodcom v čase, keď zažívame na vlastných pleciach obidva konsolidačné balíky, ktoré padajú, ako som to už hovoril dnes pri inom vystúpení, padajú drvivou na plecia obyvateľov a na plecia firiem. To znamená, že ak by sme schválili tento návrh zákona, pomohli by sme aj týmto kategóriám privyrobiť popri tom, čo dostávajú, napríklad dôchodcovia by si ešte mohli privyrobiť. Vieme, že tí dôchodcovia si chcú privyrobiť. Je to tak. Chcú si privyrobiť, nehovoriac o študentoch, ktorí samozrejme tiež pomôžu, tiež hľadajú zdroj príjmov a môžu odľahčiť, odľahčiť aj svojich rodičov, najmä keď sme im zobrali tým rodičom daňový bonus, ktorý je oveľa menší.
Takže my si myslíme, na to už čísla nemáme, pretože to je ťažko spočítať. Na to majú kapacity len hlavné ministerstvá. My si myslíme, že zatraktívnením tejto práce by stúpol záujem o brigádnické práce študentov a dôchodcov a tým pádom stúpol by aj objem, napokon Sociálna poisťovňa rátala, že by tam už bol záujem v roku 2023. Stúpol by objem o tých ľudí, ktorí sa angažujú týmto spôsobom a tým pádom by vzrástol, keďže by vzrástol ich počet, tak by vzrástla aj výška odvodov nad tú hranicu 350 eur. Nad tú hranicu, pretože tam máme sadzby vysoké. Som o tom viac - menej presvedčený, že by k tomu došlo a strata Sociálnej poisťovne, ktoré nám vypočítali za rok 2023 vo výške viac ako 2 milióny eur by sa týmto vymazala.
Hovoria o tom skúsenosti z iných oblastí, to je hlavne z daňovej reformy, ktoré sme tu mali pred 20 rokmi, keď sme prišli s rovnou daňou. Vláda v ktorej bolo KDH a ktorá si osvojila aj myšlienku rovnej dane, našu myšlienku. Tým, že sa zjednodušil systém, že tá sadzba bola jasná, že jednoducho ten daňový zákon bol jednoduchý, tak sa dosť a daňová sadza klesla, vzrástol oproti, napriek tomu vzrástol objem prostriedkov, ktoré sa získali výberom daní zo strany štátu. Predpokladáme na základe tejto skúsenosti, že tu by nastal podobný prípad.
To znamená, keď uzavriem svoje vystúpenie, bola by to situácia na ktorej, nová situácia, na ktorej by získal každý. A zopakujem, získal by študent, ktorému by ostalo viac vo vrecku, získal by dôchodca, týka sa to isté ako študenta, získal by zamestnávateľ, ktorý by mal lepší nástroj na angažovanie ľudí v čase vysokého nedostatku zamestnancov a posledná vec, štvrtá, získal by na tom aj štát, Sociálna poisťovňa. Myslím si, že tieto argumenty by mohli presvedčiť viacerých z vás, preto sa budeme uchádzať o vašu podporu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, ja by som chcel zareagovať na to čo si hovoril kolega Hajko o tom, že náš návrh zákona má motivačný dopad na mladých ľudí, aj dôchodcov. Že sa zvýši atraktívnosť angažovania sa mladých ľudí a dôchodcov. Chcem na to upozorniť zvlášť z pohľadu mladých ľudí, na ktorých mi veľmi záleží, pretože mladých ľudí strácame. Aj jeden z posledných prieskumov na túto tému hovorí o tom, že o odsťahovaní zo Slovenska uvažuje takmer štvrtina populácie. Hlavnými dôvodmi, ktoré uvádzali je životná úroveň a politická situácia, ale tiež, že sú lepšie príležitosti pre vzdelávanie a prácu v zahraničí, ako tu u nás. A toto bol prieskum, ktorý nedávno realizovala agentúra NMS Market Research Slovakia a kde citujú, že aj keď pre mladé generácie existuje viac dôvodov, ktoré ich lákajú odísť do zahraničia, dôvodom číslo jeden je najmä politická situácia, životná úroveň na Slovensku. Z týchto dát vyplýva tiež, že s myšlienkou odchodu zo Slovenska sa za posledný rok pohrávalo viac ako 2/3 mladých ľudí do 24 rokov. U 42 % z nich je táto myšlienka stále aktuálna.
Takže ja sa prihováram za to a apelujem na kolegov v poslaneckej snemovni aj preto, že nám mladí ľudia odchádzajú a chcú odísť, dajme aspoň malý signál pre nich, že nám zákonodárcom a Slovenskej republike na nich záleží.
Ďakujem

Ďakujem za slovo. Ja vás nebudem už zdržiavať dlhšie. Čo som potreboval, tak som povedal. Len na záver poviem jednu vec na ktorú som možno trošku pozabudol. Nejde o žiadne nesystémové opatrenie. Skutočne za 10 rokov sa tá odvodová odpočítateľná položka nezvyšovala a v podstate to, čo my navrhujeme len zodpovedá vývoju miest a dôchodkov na Slovensku. To znamená nejde o nič, v podstate o nič nové, ale ide o valorizovanie tejto odpočítateľnej položky. Takže ešte raz prosím o podporu tohto návrhu.

Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. Ďakujem aj kolegovi a kolegyne za všeobecný súhlas aby sa vymenili, trochu ma úprimne zaskočilo dopoludnie, keď malo sa začať v temínovanych bodoch ráno a tak dali sme odsúhlasiť aby termínovaný nebol, tak sa to trochu posúva. Dobre, to sú technické záležitosti, takže ešte raz vďaka všetkým.
Téma návrhu zákona je obmedzenie predaja energetických nápojov deťom do 15 rokov. To je cieľom, úmyslom tohto návrhu zákona. Ja by som začal takým úvodom. Tento týždeň vo štvrtok, a je tu aj kolegyňa zo školského výboru, mali sme delegáciu z Českej republiky, kolegov zo školského výboru v Českej republiky a ja som sa im tam priamo na to pýtal. Oni majú takýto návrh v druhom čítaní. Teda na najbližšej schôdzi budú už prerokovať v druhom čítaní. Takže v prvom čítaní ho schválili a je veľmi podobný. Je to zákaz predaja energetických nápojov do 15. rokov s tým, že oni majú už do druhého čítania pripravený pozmeňujúci návrh, aby sa tá lehota zvýšila na 16 rokov. Dôvod bol taký veľmi prozaický, že niektoré deti majú 15 už počas 9. ročníka základnej školy, tak aby nestali takým potom priekupníkmi pre tých mladších, že by im kupovali. Aby proste základná škola z toho bola vylúčená.
Samozrejme vedú sa debaty aj o tom, aj my sme to zvažovali, že by to malo byť až do 18. rokov. My sme išli zatiaľ takou, by som povedal že nespochybniteľnou cestou, o tom hovoria aj odborníci, že do 15. Ale sú krajiny v ktorých je toto obmedzenie až do 18. rokov. Máme, je tento, táto regulácia je prijatá napríklad v Lotyšsku, Litve, Poľsku, nedávno v Rumunsku a teraz teda v druhom čítaní v Českej republike. Čiže nie je to niečo, čo sme si akoby tak exoticky vymysleli, ale v tejto našej časti Európy je to trend a môžeme ísť po blízke porovnanie napríklad zákazu predaja cigariet, tabakových výrobkov až do 18. rokov. Čo ma pri tých českých kolegoch ešte zaujalo. Oni sú teda akoby takí dôslednejší. Oni neobmedzujú len predaj, ale aj konzumáciu. To znamená, že tak ako keby maloletý fajčil, tak môže byť za to pokutovaný, tak takisto aj to požívanie, pokiaľ by bolo verejne viditeľné, tak môže byť pokutované. Čiže nielen, oni majú nielen zákaz predaja, ale aj zákaz konzumácie. My ideme zatiaľ tou formou obmedzenie predaja do 15 rokov, ako porušenie teda povinnosti, ktoré majú, ktoré by vznikli obchodníkom. Nemáme predstavu teraz, že to úplne zamedzí niečomu takémuto, ale je to určitý signál, ktorý upozorňuje na to, že to nie je zdraviu prospešné zvlášť pre deti, vyslovene deti do 15 rokov. Je to vážne o to viac, že je to mimo povedzme kontroly rodičov, kde tie deti samozrejme nemusia dobre odhadnúť, že keď si dám taký príjemný sladučký nápoj, aj dve tie plechovky, aj tri, že to môže skutočne, zvlášť ak má nejaké problémy napríklad so srdcom, veľmi vážne na neho zapôsobiť a ovplyvniť ho.
Tiež nezačíname na zelenej lúke. Zákaz takýchto výrobkov je už v školách zakázaný vyhláškou ministerstva školstva. To znamená, že v školách si ho už nekúpia, ale ako tu dole na Palisádach je základná škola a hneď 50 metrov odtiaľ je obchodný, malý obchod obchodného reťazca, úplne bežne vídavame tam deti, že idú a kúpia si teda z tej základnej školy ten energetický nápoj a pijú ho. Čiže mimo dosahu školy, mimo dosahu rodičov.
Myslíme si, že tento návrh zákona by bol hodný podpory schválenia. A ja som už hovoril predbežne s pánom ministrom zdravotníctva. On povedal, že on s takýmto niečím súhlasí a počul som v kuluároch, že uvažujú, že by ho teda podali koaliční poslanci. Ono je to taký folklór v tejto snemovni dlhodobý, že pokiaľ niečo podáva opozičný poslanec, tak väčšinou to nie je schválené. Neprekáža mi to, je to problém ak by si to adoptovala koalícia, či už pod gesciou priamo ministerstva, ako vládny návrh, to by bolo asi najkomplexnejšie a aj by to mohlo byť najlepšie prebrané odborníkmi, mohlo prejsť cez MPK, alebo ako koaličný poslanecký návrh. Samozrejme, nech sa páči, radi sa zriekame autorských práv a dávame ho k dispozícii ako inšpiráciu. Dúfam, že sa tiež inšpirovali aj v iných krajinách. Ak sa tento návrh príjme v tomto volebnom období, budeme veľmi spokojní.
Ešte pár argumentov. Keď sme o týchto veciach, pretože sme predložili tento návrhu už skôr, dostal sa až teraz na rad na prekovanie, rozpútali takú diskusiu na sociálnych sieťach, tak tam boli dohady, že koľko káv a je aký ekvivalent, koľko káv je ekvivalent tento energetický nápoj. Moji asistenti, ktorí to skúmali, vyrátavali, tak mi povedali, že môžem tvrdiť, že je to ekvivalent šesť káv s 18 kockami cukru. Tak je pravda taká, že naozaj pollitrovka toho najtvrdšieho, najsilnejšieho je, dosahuje až takéto hodnoty. Samozrejme sú aj slabšie energeťáky. To je už vecou slobodného trhu. A ak rodičia si myslia, že takéto niečo je pre ich deti vhodné, tak mi zatiaľ toto neriešime, čiže neobmedzujem zatiaľ konzumáciu, predaj, ale obmedzujeme predaj, to znamená, aby sa deti k tomu samé nedostali.
Opakujeme znova, nechceme ani teraz akoby moralizovať, alebo zakázať všeobecne energetické nápoje, alebo démonizovať ich. Ak niekto, ja neviem nejaký šofér potrebuje proste urobiť nočnú trasu, alebo nejaký vysokoškoláci robia skúšky a vedia, že je to v pohode, zvážia...
===== ... to znamená, aby sa deti k tomu samé, samé nedostali. Opakujeme znova, nechceme ani teraz akoby moralizovať alebo zakazovať všeobecne energetické nápoje alebo démonizovať ich, ak niekto, ja neviem, nejaký šofér potrebuje proste urobiť nočnú trasu alebo nejakí vysokoškoláci robia skúšky a vedia, že je to v pohode, zvážia si to ako dospelí ľudia, nech sa páči, je to ich zodpovednosť, takisto mnohí z nás napríklad pijú kávu, dospelí fajčia a tak ďalej, to je už na zvážení potom jednotlivca, dospelého jednotlivca, my hovoríme o deťoch do 15 rokov, čo si myslím, že by malo byť nespochybniteľné a myslím si, že by to, že by to prospelo zdraviu našich detí. Tak ako si deti dnes nekúpia energeťáky v škole, tak ako si ich nekúpia už u susedov, teda v Poľsku, pomaly v Česku, tak by to mohlo byť aj u nás, myslím si, že je to dobrý trend, je to moderný trend a je to v takom vekovom rozmedzí, že asi o tom niet pochybností, že táto vec by mala, mala podporu a mala aj význam.
Takže ďakujem veľmi pekne za vypočutie úvodného slova a prosím vás o podporu. Ďakujem.

Ďakujem za pridelenie slova a ja som sa pýtal kolegov, ktorí chcú k tomuto vystúpiť, že ako dlho mám hovoriť úvodné slovo, tak že päť minút. Pýtal som sa preto, lebo táto téma je veľmi rozsiahla a toto uznesenie sme podávali do podateľne Národnej rady a chceli sme ho zaradiť ešte na schôdzi v novembri v roku 2024. To znamená, že máme tu odskok v podstate piatich mesiacov, kedy sa dostalo na rad toto uznesenie a áno, je to aj práve preto, lebo bol nefunkčný parlament pre škriepky v koalícii. Toto uznesenie má pôvod v rokovaní návrhu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde prišli ľudia z daného regiónu, čiže z okresu Nové Zámky a chceli byť vypočutí na výbore, jedná sa o tú problematiku výstavby baterkárne v tej oblasti a lokalite Šurany – Bánov. Títo ľudia dokonca zorganizovali petíciu, kde sa podpísalo s istým hnevom alebo aj s obavami, ale určite s otázkami 17-tisíc ľudí a chceli poznať odpovede na vtedy, vtedy, päť mesiacov dozadu, také základné otázky, ktoré sme premietli aj do znenia návrhu tohto uznesenia, o ktorom teraz rokujeme. Sú tam tri body, kolegovia, kolegyne, ktoré v podstate nejakým spôsobom ku konkrétnym krokom nezaväzujú vládu, pýtajú si len informácie, aj keď by bolo vhodné už v tomto štádiu, v akom sme, pokiaľ ide o problematiku baterkárne, zaviazať vládu aj silnejším uznesením, ale to, čo je momentálne teraz predložené, tak sú tam tri okruhy tém.
Prvý okruh je téma lokality. To znamená, že prečo bola vybratá lokalita Nové Zámky pre výstavbu tejto veľkej baterkárne, resp. pre výstavbu druhého najväčšieho priemyselného parku na západe, ak nie aj na Slovensku, ale na západe to určite bude druhý najväčší priemyselný park, ktorý ešte momentálne nestojí. Máme mnoho iných priemyselných parkov, ktoré zívajú prázdnotou, ale tu sa ide stavať na tej najúrodnejšej pôde, v lokalite, ktorá má svoju tradíciu, pokiaľ ide o chovateľov, poľnohospodárov a podobne, práve spojenú s úrodnou pôdou, s najúrodnejšou pôdou, ktorá v tejto lokalite je a práve na nej sa má postaviť veľká továreň na baterky a ešte plus iné výrobne, ktoré sa tam uvažujú. Takže bolo legitímne sa pýtať v novembri 2024, že prečo práve, prečo práve táto lokalita, myslím si, že aspoň teda pre mňa osobne ja už poznám tie dôvody, aj keď som k nim dospel inak ako tak, že by ich vysvetlila ministerka hospodárstva alebo minister životného prostredia, ktorí sú asi azda najviac, najviac zapojení do riešenia príprav výstavby tejto továrne. Takže tie informácie dnes, prečo táto lokalita bola vybratá, sú. Nič to nehovorí ale o tom, že či to bolo správne alebo nie, len sa konštatuje, že áno, boli dôvody, prečo tú baterkáreň sem umiestniť.
Druhý okruh otázok alebo téma, ktorá je formulovaná uznesením, je téma, téma vplyvov na životné prostredie, pretože poviem vám jedno veľmi jednoducho teraz aj pre tých, ktorí nie ste zainteresovaní do tejto témy, že pokiaľ máte hasičov, ktorí si vyrobia alebo ktorí si vybavia svoju techniku požiarnu špecifickým vozidlom alebo nástrojom na hasenie elektromobilov, to znamená, že na to existuje taký špeciálny sarkofág, že keď vám zbĺkne batériové auto, čo je auto na baterku, tak ho hasíte špecifickým spôsobom. Uzavriete ho do sarkofágu, aby ste mu odstránili v podstate prísun kyslíka a tým ste uhasili veľmi vysoko, silno horľavú batériu. My sa tu dnes bavíme, že táto továreň, ktorá bude stáť v Šuranoch, má len vo svojej prvej fáze vyrábať 60 mil. batériových článkov. Tak bola namieste otázka, pokiaľ ide o vplyvy na životné prostredie, že či je všetko zabezpečené, či sa pristúpilo k podrobnému a zodpovednému skúmaniu vplyvov na životné prostredie s týmto uvažovaným typom továrne v tejto lokalite, či sú všetky požiarno-bezpečnostné opatrenia nastavené a preskúmané a či sú nastavené nielen nejaké, ale dostatočné pre tak obrovskú výrobu batérií.
Čiže toto je druhý okruh otázok a tretí okruh bol veľmi bytostný, pretože sa jednalo o vyvlastňovanie pozemkov. Čiže tí ľudia, ktorí tam žijú, mali pozemky v osobnom vlastníctve a vláda tým, že vyhlásila túto investíciu za významnú, dnes už strategickú, tak pristúpila k vyvlastňovaniu týchto pozemkov. No a to, samozrejme, vzbudzuje otázku, že či to bolo jednak všetko v súlade so zákonom, pretože ak potrebujete vyvlastňovať pozemky a je to veľmi citlivá oblasť nesporne a záležitosť, tak potrebujete v prvom rade dodržať zákon a v druhom rade tým ľuďom dať adekvátnu náhradu. A už vtedy existovali pochybnosti, že títo ľudia nedostávajú adekvátnu náhradu a že sa porušuje aj zákon. A ja dnes môžem konštatovať z tohto miesta, že ja tam vidím jasné porušenie zákona nielen v jednom mieste, ale vo viacerých a to všetko chcem dnes v tejto rozprave ponúknuť s podrobnou argumentáciou. Čiže tieto tri oblasti, ktoré zarámcovalo naše uznesenie, ktoré som oslovil aj kolegu z KDH, aby sme spoločne túto tému niesli, pretože by to mala byť téma, ktorá neni len nesená nejakým jedným zástupcom ľudí, poslancom, ale malo by to byť naozaj riešené naprieč politickým spektrom a čudujem sa tomu nezáujmu aj mnohých koaličných poslancov, ktorí túto tému prehliadajú alebo sa len akosi tak spoliehajú, že tie informácie, ktoré sú v priestory, sú správne, ale neoverili si ich, pretože do priestoru sa dostalo veľa, veľa nesprávnych, zavádzajúcich informácií.
Rozprava, ktorá bude nasledovať, bude hovoriť, áno, aj o porušeniach zákona, o babráctve, ktoré vidím pri príprave tohto projektu, alebo dokonca o pokuse o podvod, neviem si vybrať teraz, budem to ešte zvažovať, že či to budem označovať za babráctvo alebo pokus o podvod, ale buď jedno alebo druhé, a potom vám v rozprave vysvetlím bližšie, že o čo konkrétne sa jedná. Budem vám hovoriť, aké stanovisko k tomuto zaujala Slovenská inšpekcia životného prostredia, budem vám dávať do porovnania baterkáreň, ktorá má stáť v Šuranoch, a baterkáreň uvažovanú vo Voderadoch, čiže Šurany Industrial Park verzus InoBat, batériovú výrobu. Budem hovoriť o konkrétnych číslach, ktoré sú uvažované vo výrobe nielen pokiaľ ide o batérie, ale aj o odpady, o nebezpečné odpady, ktoré sa majú spracúvať, budem veľa hovoriť o emisiách, ktoré sú nebezpečné pre životné prostredie a ktoré sú flagrantne zanedbané, pokiaľ ide o tú emisno alebo imisnú štúdiu prenosovú, budem hovoriť o tom, že prečo čísla v týchto projektoch nesedia a nielenže nesedia nejakým, s nejakou malou odchýlkou, ale nesedia absolútne diametrálne, rozdiely sú tam päť- až desaťnásobné v tom, čo bude skutočnosť, a v tom, čo sa napísalo na papier. Budem hovoriť o zákone o ochrane ovzdušia, o zákone o strategických investíciách, zákone o predchádzaní vážnych priemyselných havárií. A nakoniec vám ukážem, že táto 1,2-miliardová investícia je investícia, ktorá, s ktorou nie sú ministri podrobne oboznámení tak, ako by mali a čuduj sa svete, stanú z hrobu aj komunisti. Na konci celého tohto procesu vám ukážem, že tu vznikne čínska komunistická strana, ktorá bude mať svoju agendu.
Takže teším sa na rozpravu a toľko za mňa k úvodnému slovu.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Krátkeho, Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výstavbe priemyselného parku Šurany, tlač 625.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 652 z 27. novembra 2024 pridelil návrh na prijatie uznesenia tlače 125 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a súčasne ho určil ako gestorský výbor s tým, že podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania predloženého materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh na prijatie uznesenia tlače 125 dňa 4. februára 2025. Výbor k predloženému návrhu neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia schváliť návrhu na prijatie uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor ma určil ako spravodajcu s tým, aby som podal informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore, zároveň určil náhradníkov spravodajcu.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.