Videokanál poslanca

Je situácia natoľko vážna, že vyhlásime mimoriadnu situáciu, to znamená, to je naozaj nejaký krízový stav a podľa toho by sme sa mali chovať, tak takéto vnadiská v tých lokalitách jednoducho nemajú čo robiť. Je úplne jedno s akým účelom to vnadisko bolo vytvorené, lebo ten medveď tam príde tak, či tak. Jednoducho, keď považujeme tú situáciu za natoľko závažnú, že vyvoláme mimoriadnu situáciu, tie vnadiská ako jedna z príčin konfliktných situácií, tam nemajú čo robiť plošne a vôbec. Okrem toho upravujeme podmienky na zriaďovanie vnadísk aj za bežného režimu, teda mimo mimoriadnej situácie, a to konkrétne, aby takéto vnadiská nemohli byť zriaďované a museli byť odstránené vo vzdialenosti 2 km od najbližšej pozemnej tavby, to znamená obydlí, alebo jednoducho stavieb, ktoré sú využívané ľuďmi, ktoré predpokladajú pohyb ľudí v ich okolí a 1 km od turistických značiek, pretože opäť stretávame a v praxi, že sú tie vnadiská zriaďované 10, 15, 20 naozaj vo veľmi krátkej vzdialenosti, blízkej vzdialenosti od turistickej infraštruktúry, od značiek kde sa pohybujú ľudia vo veľkom, často to býva aj naozaj na frekventovaných miestach. Toto je niečo, čo je neprípustné, pokiaľ je skutočnou motiváciou chrániť ľudí, neexistuje dôvod, prečo tak blízko pri turistických značkách, pri turistických trasách, preto navrhujme tú reguláciu, aby kilometer od takejto značky nebolo vnadenie umožnené.
Mňa naozaj mrzí, že jediné s čím dookola prichádza táto vláda, predstavitelia rezortu životného prostredia, je dookola len ten odstrel, napriek tomu, že tu už máme aj takéto veľmi konkrétne príklady tragédií ako bola na Podpoľaní, napriek tomu, že máme naozaj stovky tých dôkazov, že tie vnadiská sú problém, čo sa na ne vykladá, že na ne tie medvede chodia a namiesto toho, aby sme sa teda pokúsili s touto príčinou niečo robiť, tak dookola sa opakuje prístup, ktorý nám aj minulý rok ukázal aj tento rok nám ukázal, že nefunguje. Jednoducho odstrely sa ukázali ako neúčinné, neefektívne riešenie, ľudia sa aj dnes stále, že napriek tomu, že zažívame ten najmasívnejší odstrel, ľudia sa stále boja chodiť do prírody, a to je jednoducho problém, pretože, opakujem, je jedno, či tn odstrel, či tých medveďov bude odstrelených 100, 200, alebo 300, ak budú existovať vnadiská ako najľahší, najprístupnejší zdroj potravy, tak ja som presvedčená, že sa na tej situácii nič nezmení a aj však minister životného prostredia má za sebou už takmer dva roky a my tie výsledky vidíme. Najmasívnejší odstrel medveďa a na druhej strane útoky neklesajú. Preto znova opakujem, znova ponúkame toto jedno zo základných riešení, ktoré zároveň aj ukazuje, že čo je teda motiváciou, je motiváciou ochrana ľudí, alebo je motiváciou ochrana záujmov poľovníkov. Ja si myslím, že toto je niečo, čo by ani dilemou nemalo byť a je to aj taká skúška, preto vás žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne ešte raz za slovo. Máme za sebou rok s najvyšším počtom odstrelených medveďov a v tom rapídnom počte odstrelov sa pokračuje aj tento rok čo ja ale vnímam ako zásadný problém, že táto situácia je tu zároveň s tým, že útoky na ľudí, pre ktoré sa tie odstrely realizujú, tak tieto útoky nám neklesajú skôr naopak a máme tu aj tragické úmrtia po útoku medveďa. Ja som presvedčená, že je zjavné, že prístup, ktorý zvolil minister životného prostredia, ktorý má čiastočne túto agendu v gescii, respektíve v tej rozhodnej, v tej rozhodnej časti ako chráneného živočícha, že prístup ministra životného prostredia Tarabu a štátneho tajomníka Kuffu k riešeniu medveďov očividne nefunguje a som presvedčená, že vláda vďaka tomu svojim prístupom nechráni ľudí, pretože nerieši konfliktné situácie, ktoré menia správanie medveďov, naopak svojim nekonaním napriek tým zjavným príčinám ich takmer podnecuje. No a jednou z tých príčin konfliktných situácií medzi medveďom a človekom tento problém býva vždy najvypuklejší najmä na jar, čo bolo presne toto obdobie, tak jedným z tých príčin konfliktných situácií sú jednoznačne aj vnadiská, ktoré rieši môj návrh zákona. Povedzme si veľmi konkrétny tragický príklad z tohto roka, keď zahynul človek po útoku medveďa a stalo sa to vedľa vnadiska 350 metrov od domu nebohého, pričom 400 metrov od tohto miesta nešťastia bolo vnadisko, čiže vieme si vypočítať, ako blízko reálne sa to vnadisko nachádzalo pri obydliach. K tomu nešťastiu došlo 20 metrov od ležoviska, na ktorom boli exkrementy, medvedie exkrementy s kukuricou, ktorá pochádzala z toho vnadiska. Ten medveď tam bol v ten deň a k tomu útoku došlo preto, že je tam to vnadisko. Toto je príčina, jedna z dôležitých príčin, prečo dochádza k útokom medveďa na človeka a ja som naozaj sklamaná, že napriek aj takýmto tragickým príkladom predstavitelia rezortu životného prostredia dookola opakujú, že vlastne ten istý prístup odmietajú riešiť túto príčinu a tým hazardujú so zdravím a životmi ľudí. My túto situáciu riešiť chceme, preto už druhýkrát predkladáme návrh zákona, ktorým by sa táto dôležitá príčina konfliktov medzi medveďom a človekom riešila a teda ktorá by regulovala vnadenie a vnadiská. Na Slovensku máme skoro, no to číslo sa hýbe, ale je to okolo 7 000 legálnych vnadísk, je to naozaj vysoké číslo, tých nelegálnych miest je takisto veľa a so zdecimovaním stráže prírody, ktoré sme na Slovensku videli v minulom roku, nemáme kontrolný orgán, ktorý by tieto nelegálne vnadiská bol schopný riešiť. V podstate to zintenzívňovanie vnadenia na Slovensku sa deje od roku 2019, je to aj v súvislosti s rozšírením afrického moru ošípaných na Slovensku a aj do roku 2025 ministerstvo pôdohospodárstva podnecuje na maximálne využívanie vnadísk, ktoré slúžia na lov diviaka lenže lákajú aj medvede a potom sa dejú také tragédie, ako sme zažili na Podpoľaní, ktoré som opisovala. Zároveň problémom je, že ani samotný africký mor ošípaných a to intenzívne vnadenie my tam nevidíme tie úspechy, tie výsledky. V Českej republike napríklad zvolili úplne iný prístup, čiže z toho vidíme, že ak nám to spôsobuje problémy v súvislosti s medveďom pri africkom more ošípaných to výsledky neprináša a v okolitých krajinách vidíme iný prístup, logické by bolo vyskúšať niečo iné. Často sa argumentuje množstevným limitom na vnadiskách, že tam môže byť vykladaná iba také a také množstvo potravy, že musí byť zapracovaná do pôdy, aby sa k nej nedostala iná zver. No jednak ten množstevný limit sa nedodržiava, máme o tom dôkazy v podstate na minimálne týždennej báze, keď vidíme priamo z terénu po celom Slovensku príklady ako sa nedodržiava, vnadí sa aj iná zver nielen diviaky a vykladá sa aj živočíšna potrava, ktorá o to viac láka šelmy. Samozrejme ako som spomínala, medveď si veľmi rád príde aj na tú kukuricu, ako to bolo na Podpoľaní. Ja som to naposledy videla aj na Orave na našom výjazde, kde boli živočíšne zvyšky vyhodené rovno pod posedom, pod poľovníckym posedom napriek tomu, že malo ísť o vnadisko na diviaky, to znamená, mala sa tam vykladať kukurica, mala byť zapravená do pôdy, nič z tohto neplatilo, boli tam navyše živočíšne zvyšky rovno pred posedom a bolo to ani nie 200 metrov od turistickej trasy naozaj veľmi frekventovanej, bolo to neďaleko takého celého turistického centra. Opakuje. Vnadenie negatívne mení správanie medveďov. Medveď tým získa skúsenosť, že pri ľuďoch nájde potravu, asociuje si človeka s tou potravou, stráca plachosť a tým, že ho ešte takto blízko lákame, to znamená k tej turistickej infraštruktúre alebo k tým obydliam ako to bolo v prípade tej tragédie na Podpoľaní, tak zvyšujeme pravdepodobnosť jeho výskytu v blízkosti ľudí a tým pádom aj nebezpečných stretov alebo útokov. Dnes je v zákone povinnosť odstrániť, ak je vyhlásená mimoriadna situácia, odstrániť vnadiská, ktoré boli vytvorené s cieľom prilákať medveďa. Toto sa takisto používa predstaviteľmi ministerstva životného prostredia ako niečo čo by malo situáciu riešiť, no je to úplná hlúposť, bolo to tam vložené len preto, aby, aby sa niekomu, kto reálne tej problematike nerozumie, aby sa mohli tým zaštiťovať, je to hlúposť preto, pretože nikto netvorí tie vnadiská na to, aby lákal medveďa a toho medveďa nezaujíma, že tá potrava, tá kukurica je určená pre diviaka. Jednoducho jeho tá potrava priláka, je to najjednoduchší spôsob, akým sa k nej vie dostať a je úplne irelevantné, že bola určená na prilákanie diviaka a nie medveďa, pretože on príde tak či tak a to je tá celá pointa, že medveď vždy v tej prírode hľadá najjednoduchší prístup k potrave, tú najdostupnejšiu potravu, preto na tie vnadiská príde a ja som presvedčená, že aj keď ich na Slovensku bude len zopár, tak oni na tie vnadiská budú chodiť, kým nebudeme riešiť tú situáciu, ktorú máme. Aj keď tých medveďov odstrelíme sto, dvesto, tristo, ak sa nevyrieši situácia s tými vnadiskami, stále budú chodiť na tieto miesta a stále bude dochádzať ku konfliktom. My preto navrhujeme v novele, ktorú som predložila úplný zákaz vnadenia a odstránenia existujúcich vnadísk v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie. To znamená tam, kde je situácia natoľko vážna, že vyhlásime mimoriadnu situáciu, to znamená, to je naozaj nejaký krízový stav a podľa toho by sme sa mali chovať, tak takéto vnadiská v tých lokalitách jednoducho nemajú čo robiť a je ...
=====

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pôjdem teda rovno k veci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, ďalej len návrh zákona, predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Tamara Stohlová. Predmetom návrhu zákona je úprava podmienok zriaďovania miest, na ktoré sa vykladá návnada s cieľom prilákať a loviť zver. Uvedené lokality prirodzene priťahujú aj jedince medveďa hnedého, preto je zriaďovanie vnadísk v blízkosti obydlí, stavieb a turistickej infraštruktúry vysoko nežiadúce. Umiestňovanie potravy do prirodzeného prostredia medveďa hnedého negatívne mení jeho prirodzené správanie, zvyšuje pravdepodobnosť jeho výskytu v blízkosti ľudských sídiel alebo peších trás a zvyšuje riziko konfliktu s človekom. Návrh podrobnejšie odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.

Dotknem sa najprv toho, čo ste spomínali takto úplne na záver. Vy hovoríte, že nevieme, nevieme, čo nám ten, tá konzumácia môže spôsobiť, tak vieme, na to máme tie procesy povoľovacie a ja vám garantujem, že sú tak prísne a tak kvalitné, a to je ich podstatou, aby sa riešilo, či a čo to môže mať dopady na ľudské zdravie alebo či to môže mať vôbec nejaké dôsledky. Mne sa strašne páči ako keď sa to hodí, tak je tá európska legislatíva príliš prísna, a keď sa to hodí, tak už nás akože neochraňuje. No a keby sme sa chceli len pozrieť na taký bežný príklad, tak fakt sa pozrime do tej Ázie, kde ľudia konzumujú ten hmyz bežne, lebo je to súčasťou ich kultúry a ja teda nevidím a dúfam, že nechcete tvrdiť, že majú z toho nejaké zdravotné následky.
Keď hovoríte, že nereagujete na hoax, tak že je to vlastne nejaký iný moment, ja tu mám, len úplne náhodný článok som si otvorila na portály eReport, čo je známy dezinformačný kanál, ktorý začína nadpisom Európania, budete jesť aj hmyz. Tak rozumieme, že keď sa chceme baviť o praktickosti, tak toto sa deje, že tu sa schváli nejaká zložka a potom ako taký ten telefón, keď sa tá informácia podáva, tak z toho vznikne Európania, budete jesť aj hmyz, či chcete, či nechcete. Toto sa tu deje a toto šíri aj váš pán predseda Danko, on predsa hovorí, že Slováci nie sú hmyzí národ a že nechce, aby sme to jedli, takže to si nejako vyriešte vo vnútri.
A vy ste spomínali aj že je už presne napísané v dôvodovej správe, no to už nestihnem, poviem niekomu, kolegovi niektorému.

...ktoré už dnes majú. Ak nejaká potravina obsahuje múčne červy, tak už dnes sú tam povinnosti a spôsob, akým sa o tom spotrebiteľ dozvie. Vy nastavujete niečo, čo by bolo viac, čím našich podnikateľov znevýhodňujete v súťaži európskej medzi sebou, pretože by mali byrokratickú, boli by zaťažení zbytočnou byrokraciou. Mali by s tým väčšie náklady a nielen nejakí inovatívni podnikatelia, ktorí sa možno zaujímajú o takéto nové zložky, ale ako sme si povedali, tak ten hmyz sa dnes nachádza aj v tradičných výrobkoch, ako sú rôzne salámy, alebo kozmetika. Tá doba ide dopredu, takže aj tie múčne červy sa časom môžu používať v nejakých potravinách, s ktorými dochádzame do kontaktu. Nikto nás do toho nenúti, je to možnosť, na slovenský pultoch to zatiaľ nemáme.
A ja teda mám, ak stále akože tu máme ten problém, že by sme sa, že vidíte taký zásadný problém v konzumácii nejakých zložiek hmyzu, alebo že prichádzate s nimi do kontaktu, napriek tomu, že sa štandardne používajú už dnes v niektorých výrobkoch, alebo v kozmetike, tak ak chcete mať istotu, že nejete hmyz, alebo nejaké zbytkové zložky, ja neviem, pomleté kopytá, alebo mnohokrát aj takéto veci ľuďom vadia, tak ja vám odporúčam rastlinnú stravu. Tam budete mať istotu, že nič takého, ani hmyz, ani nič, čo by vám mohlo vadiť, čo by vám mohlo pripadať nechutné, tak neprídete s tým do kontaktu, budete to mať vybavené a ešte tým urobíte niečo dobré aj pre svoje zdravie.
V každom prípade ja toto plénum, piatkovo naplnené prosím, aby sme naozaj neklesli na úroveň, kde budeme schvaľovať zákony, ktoré reagujú na hoaxy. Myslím si, že to naozaj našu, už dnes miestami rozhádanú, rozpoltenú spoločnosť, ktorá sa nevie zhodnúť na základných faktoch, k ničomu dobrému nebude viezť. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia. No už je nás tu v piatok takto poskromne a ja sa aj priznám, že mne je celkom ľúto, nie že by som mala iný problém. Ale, že teda pán Danko odišiel akurát, lebo teraz ideme prejednávať zákon, ktorý podľa mňa je jeho prioritný na tejto schôdzi a používa ho za posledné týždne ako príklad skutočného problému Slovenska. Respektíve, že tento zákon má reagovať na ten skutočný problém Slovenska, ktorému čelíme a mňa teda mrzí, že tu nie je, lebo tak bolo by to také ako vhodné si myslím doplnenie. No tak možno nás niekde počúva. No, a teda pán Danko to hovoril napríklad v nedeľných reláciách. Spomínal to aj pri každej možnej príležitosti, keď má nejaké mediálne vystúpenie. Napríklad, keď premiéra Fica kritizoval za akoby zbytočnú debatu, zastierací manéver o nedeľných diskusiách o tom či ich potrebujeme alebo nepotrebujeme. Tak pán Danko povedal, že to sú také pletky a že pome sa baviť o skutočných problémoch Slovenska. No a to bude dnes. No, čo je teda ten závažný problém, na ktorý reaguje táto novela zákona o potravinách, ktorý predkladajú dokonca poslanci a poslankyňa strany SNS. Hoci neriešia potravinárstvo. Nie sú ani v našom Výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. To naozaj musí byť niečo závažné, keď sa takto spojili. No, ja mám pre vás ale zlú správu, že tento zákon v skutočnosti nereaguje na skutočný problém. On reaguje na hoax. Tento zákon vychádza z pomerne obľúbeného hoaxu, ktorý sa vyskytoval na dezinformačných kanáloch. Prenikol, ja si myslím, že možno aj ku každému z nás. Možno ste o tom počuli. A ten hoax je o tom, že Európska únia nás chce nútiť jesť hmyz. Že Európska únia nás chce nútiť pridávať hmyz do rožkov, do pečiva. To bol najčastejšie, najčastejšia potravina v súvislosti, s ktorou sa to vyskytovalo. No a pri všetkej úcte ja sa teda v tej dnešnej rozprave budem snažiť ukázať, že je to naozaj úplná hlúposť, že je to vymyslené, že je to hoax. Takže poďme rovno na to. Tento alebo ten, ten konkrétny moment kedy sa tento hoax začal šíriť bol, bolo vtedy, keď Európska komisia schválila UV ošetrený prášok z celých lariev v múčiar. A tak zvaných múčnych červov. Možno to niektorí poznáte. To je vlastne taký chrobáčik, ktorý tuším, že, že práve sa snaží preniknúť do našej špajze a do tej múky a tam potom nakladie vajíčka a sú z toho dokonca tieto červy. Myslím si, že takto aj dokonca je. No a Európska komisia tieto larvy a prášok z nich, ktorý je UV ošetrený schválila po žiadosti výrobcu ako zložku potraviny, ktorú je možné používať. Tu chcem pripomenúť, že sušená forma, čiže
===== ... no a Európska komisia tieto larvy a prášok z nich, ktorý je UV ošetrený, schválila po žiadosti výrobcu ako zložku potraviny, ktorú je možné používať. Tu chcem pripomenúť, že sušená forma, čiže iná forma, z tých lariev bola schválená Európskou komisiou už v roku 2021 a odvtedy to zoznamu týchto povolených zložiek pribudlo viacero podobných schválených produktov. No a tu chcem zdôrazniť to slovo povolená, nie nariadená, prikázaná alebo nanútená. Nie je pravda, že by nás Európska únia zaväzovala alebo nútila konzumovať hmyz, takto to jednoducho nie je. Európska únia pravidelne rozširuje zoznam nových potravín alebo takýchto zložiek potravín a zase, ide o povolenie, nie nariadenie. Nariadením Európska únia niečo prikazuje členským štátom, samozrejme tie členské štáty sú v procese, kde sa to špecifikuje, ale toto je povolenie, nie nariadenie.
V minulosti aj podľa prieskumov, lebo ja hovorím, že toto je hoax, ktorý sa ku mne dostal, ja som o ňom počula už dávnejšie a dokonca sa v tejto veci robili aj nejaké prieskumy a z tých prieskumov vyplynulo, že sú to práve voliči a voličky strany SNS, ktorí mu najviac verili. A tak za mňa to aj celkom dáva zmysel, že práve na tento vymyslený problém budú reagovať politici, političky zo strany SNS, keďže práve jej voliči tomu hoaxu, tomu vymyslenému problému riešia, teda veria. Neviem, to možno sa môžme baviť o tom, že či aj vy konkrétne, pani predkladateľka, pán predkladateľ, či veríte tomuto hoaxu, že Európska únia nám ide nanútiť konzumáciu hmyzu, alebo je to len také praktické, že máme tu vymyslený problém, tak poďme vymyslieť naňho aj riešenie, lebo však veď nič nie je ľahšie ako riešiť vymyslený problém, nie? Ono to aj celkom dáva zmysel. Problém je, že takéto aktivity podľa môjho názoru našu spoločnosť len ďalej uvrhajú do chaosu, ďalej ju rozkladajú, pretože už sa tu potom nevieme, ak sa šíria hoaxy a my poslanci, poslankyne, politici namiesto toho, aby sme do toho prinášali, aby sme na to reagovali, aby sme prinášali fakty, argumenty, odôvodnenia, tak ak to legitimizujeme tým, že k tomu prinášame návrhy zákonov, tak potom sa naozaj nečudujme, že sa tu už nevieme zhodnúť na tom, že biela je biela a čierna je čierna.
No a samozrejme to je jedná vec, nejaká tá spoločenská rovina, ako tu spolu vieme vychádzať a či si vôbec ešte vieme porozumieť, ale úplne praktická rovina, že tento zákon, toto akože riešenie na akože problém len ďalej zhoršuje podnikateľské prostredie, pretože prináša nové povinnosti pre podnikateľov, to si povieme viac.
Takže poďme po poriadku, povedali sme si, že šíril sa tu takýto hoax, že Európska únia nám chce nanucovať konzumáciu hmyzu, prichádza teda takýto zákon napriek tomu, že to nie je pravda, poďme sa trošku hlbšie ponoriť, ako je to teda s tým hmyzom v potravinách, nielen konkrétne s tými múčnymi červami v inej forme, ktoré už povolené sú, ale všeobecne. Pán Danko sa nedávno vyjadril, budem citovať: „Neviem ako vy, ale ja si neviem predstaviť, že by som jedol chrobákov a hmyz." Alebo moje obľúbené, citujem: „My nie sme národ hmyzu." Opäť mám zlú správu a o to viac je mi ľúto, že ten pán Danko tu nie je, no ak by sme brali jeho definíciu národu hmyzu, ak ho niekto konzumuje, no tak by sme boli tým národom hmyzu, pretože nie v zmysle, že teda tu teraz začneme bzučať, ale na Slovensku už dnes ľudia konzumujú hmyz alebo zložky z neho. Veľmi pravdepodobne, teda ja som si stopercentne istá, že niekedy hmyz konzumoval už aj pán Danko a som presvedčená, že všetci, ako tu sme, sme do kontaktu v potravinách alebo inou formou hmyzu v iných výrobkov, v iných výrobkoch, že sme jednoducho do toho kontaktu prišli.
Napríklad aj pani predkladateľka, pani Kramplová, ja som si všimla, že vy používate rada také pomerne výrazné červené rúže a neviem, či viete, že čo sa v nich štandardne nachádza v tom obsahu, v tom zložení. Možno, tak keďže predkladáte tento zákon, asi sa tak kategoricky staviate proti tomuto hmyzu v potravinách alebo výrobkoch, tak možno (reakcia predkladateľky) nie, nie, nie, to je príklad, to je príklad, no tak v takých červených rúžoch, ako používajú, takých naozaj echt výrazných červených rúžoch sa používa farbivo karmín (reakcia predkladateľky), je to červené farbivo zo samičiek červca nopálového, čo je hmyz podobný ploštici alebo bzdochám. Je to samička teda takéhoto hmyzu, naozaj predstavme si to ako bzdochu, to je niečo, čo my poznáme, a z nej sa, ona sa myslím vysuší a potom sa z nej urobí taký prášok a to je červené farbivo, ktoré sa pridáva do rúžov, ktoré sú také poriadne červené. Nie je to pravidlom, dnes už existujú aj vegánske rúže, kde sa to nepridáva, ale štandardom je, že v kozmetike echt červenej sa takéto farbivo používa.
No, príklad, viete, ja sa snažím, keďže sa tu šíri ten hoax, tak ja sa snažím to prispôsobovať tej osobnej rovine, aby to bolo také blízke, aby sme možno vedeli nájsť nejakú spoločnú, spoločnú reč, tak pre pánov poslancov predkladateľov ja by som si vedela predstaviť, že vám chutí napr. saláma Nitran alebo Vysočina, to je taký bežný, bežný produkt, ktorý sa vyskytuje na našich pultoch, no a tam všade nájdeme potravinové farbivo kyselinu karmínovú z tohto tvora, z tohto tvorčeka tej samičky červca nopálového. No ale, ale aby ste teda sa možno necítili, neviem, ukrátení, nemusíte jesť mäso na to, aby ste sa s takýmto, s takouto zložkou stretli, ona sa nachádza aj v cukríkoch niektorých alebo džemoch, proste tam, kde je taká sýtosť, kde ten výrobca chce toho konzumenta, spotrebiteľa upútať jeho pozornosť, tak sa podáva, pridáva dlhé roky toto farbivo. A len teda spomínala som tu, že ten hmyz sa usuší, uvarí, chemicky spracuje, roky to takto funguje, desiatky rokov.
No a teraz sa pozrime, že teda už asi chápeme, navnímavame tú realitu, že podľa mňa všetci, čo sme tu v tejto stále, sme niekedy prišli do kontaktu s takouto kozmetikou alebo s tými potravinami a teda ten hmyz sme skonzumovali. No, čo je teda tým riešením tohto záväzného problému, ktorý má ohrozovať ja neviem, či nejakú prapodstatu slovenského národa, ktorý nie je hmyzím národom, tak strana SNS navrhuje, že takýto výrobok obsahujúci zložku jedlých hmyz sa bude musieť špeciálne označovať, že tieto výrobky budú musieť byť oddelene umiestnené v potravinách, ak prídete do reštaurácie a tam sa bude podávať niečo s touto zložkou, tak o tom vás špecificky musia dopredu informovať. No tak keď si to takto predstavím, že by sme teda chceli hmyz takýmto spôsobom ostrakizovať v potravinách, to dôjdeme k tomu, že, ja neviem, tá saláma Nitran alebo Vysočina bude mať zvlášť asi chladiaci pult, hej, lebo však potrebujeme veľmi jasne vedieť, že sa tam nachádza to farbivo karmín, ktoré tu už roky sa dostávame s ním do kontaktu, tak tam by sa asi presunuli všetky tieto obľúbené salámky a klobásky.
No a, ale teda pozrime sa na to, čo som spomínala, že okrem toho, že naozaj tu už všetci žijeme mám pocit v takom chaose vymyslených problémov, toho, že nevieme vnímať tú realitu taká, aká je, a že tu reagujeme zákonmi na jednoducho hoaxy, tak pozrime sa, aké by to malo tie dopady. To znamená, že či to riešenie, ktoré sa tu predkladá o tých povinnostiach, ktoré by podnikatelia museli robiť s tými špecifickými zložkami, ktoré by použili, že aký je ten stav dnes, to znamená, že aké majú povinnosti dnes. Ja som spomínala, že Európska únia, na jej úrovni Európska komisia zabezpečuje povoľovanie nových potravín, ktoré sa dostávajú vlastne na náš trh, a to povoľovanie naozaj prechádza alebo zahŕňa veľmi prísny proces. Veď si len spomeňte, šírili sa tu aj iné mýty, iné hoaxy o tom, že Európska únia nám zakazuje krivé banány a má nám určovať nejaké rozmery a tvar uhoriek a banánov, takže vychádza to presne z toho, že Európska únia v prípade napr. povoľovania nových potravín alebo to, aké potraviny sa môžu dostávať k spotrebiteľom, je naozaj pomerne prísna, stará sa akoby tým, slúži to na ochranu spotrebiteľa, na ochranu zdravia a myslím si, že na svete má jednu z najprísnejších legislatív v rámci potravín.
Ďalej, to, čo som spomínala, že v prípade nových potravín ich Európska únia povoľuje, nie nariaďuje. Do uvádzania nových potravín nenúti ani trh, ani obchody, ani obchodníkov, je to úplne naopak, povoľovanie vychádza zo záujmu podnikateľov tých výrobcov. Že sú tu aj pomerne inovatívni podnikatelia, ktorí už z rôznych dôvodov buď chcú tú kuchyňu obohatiť, možno keď to prichádza, ja neviem, z nejakých kultúr, kde je bežné konzumovať hmyz, alebo to má nejakú vhodnú nutričnú hodnotu, alebo nejaké iné vhodné vlastnosti, tak požiadajú o povolenie takúto zložku potraviny používať. Čiže ten mechanizmus je opačný, príde podnikateľ, výrobca a požiada si o to, aby tá potravina bola povolená. To potom prechádza tým naozaj prísnym procesom toho povoľovania, schvaľovania, ktorý trvá pomerne dlho, a až potom sa to môže využívať, prízvukujem môže, ako zložka v našich potravinách.
Čiže ak by napr. bol záujem o koláče z nejakej hmyzej múky, trebárs, ja neviem, šamrole z tej múky z tých múčnych červov, o ktorých sa tu dnes bavíme, ak by ten záujem bol, tak reťazce by ich ponúkali, ale zatiaľ to tak nie je, zatiaľ to tak nie je, pretože nie je záujem ani z toho podnikateľského hľadiska, pekári naozaj nemusia používať takúto múku a zjavne nie je ani záujem z hľadiska toho spotrebiteľa. Čiže na našich pultoch sa to nenachádza.
Rovnako tak si výrobcovia či pekári, lebo teda tento hoax sa šíril aj medzi, medzi pekármi, tak rovnako si môžu vybrať, či chcú alebo nechcú používať semená repky olejnej, mungovú fazuľu alebo napr. proteínový extrakt z bravčových obličiek, čo sú, čo je príklad nových potravín, ktoré v Európskej únii prešli rovnakým povoľovacím procesom ako tá múka z tých múčnych červov. Čiže toto všetko je na výber aj pre pekárov konkrétne, aj pre iných výrobcov, či to chcú alebo nechcú používať, uviedla som zoznam potravín. Mungo fazuľa, môžeme si myslieť, že tá asi nie je veľmi kontroverzná, proteínový extrakt z bravčových obličiek už ako neznie asi každému pochuti, ale jednoducho toto sú tiež príklady obdobné, prešli obdobným procesom a obdobne je tam možnosť, nie povinnosť ich používať.
No, problémom je, že, ako som spomínala, je tu ten povoľovací proces a, samozrejme, Európska únia v rámci ochrany spotrebiteľa a práva na informácie aj stanovuje už dnes, ako sa o zložení musí, ako sa o zložení potravín musí informovať. Lenže to, čo sa nachádza v tomto návrhu, čo reaguje na hoaxy, na niečo, čo nie je pravda, tak idú nad rámec toho, aké povinnosti nám pri označovaní potravín a informovaní spotrebiteľa Európska únia nariaďuje. A zopakujem, tie sú považované za pomerne prísne, napr. váš kolega, ktorý s vami kandi... bol súčasťou kandidátky SNS, neviem, aké máte teraz vzťahy úplne, pán minister Taraba, tak on je taký veľký bojovník proti tomu, keď sa Slovensko snaží zavádzať povinnosti nad rámec toho, čo od nás vyžaduje Európska únia, keď akože sme pápežskejší ako pápež, volá sa to tiež goldplating, on je taký veľký bojovník proti tomu, no tak to, čo navrhujete vy, je goldplating, pretože našim podnikateľom by ste dali povinnosti nad rámec, ktoré už dnes majú. Ak nejaká potravina obsahuje múčne červy, tak už dnes sú tam povinnosti a spôsob, akým sa o tom spotrebiteľ dozvie. Vy nastavujete niečo, čo by bolo viac, čím našich podnikateľov znevýhodňujete v súťaži....
=====

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia. No už je nás tu v piatok takto poskromne a ja sa aj priznám, že mne je celkom ľúto, nie že by som mala iný problém. Ale, že teda pán Danko odišiel akurát, lebo teraz ideme prejednávať zákon, ktorý podľa mňa je jeho prioritný na tejto schôdzi a používa ho za posledné týždne ako príklad skutočného problému Slovenska. Respektíve, že tento zákon má reagovať na ten skutočný problém Slovenska, ktorému čelíme a mňa teda mrzí, že tu nie je, lebo tak bolo by to také ako vhodné si myslím doplnenie. No tak možno nás niekde počúva. No, a teda pán Danko to hovoril napríklad v nedeľných reláciách. Spomínal to aj pri každej možnej príležitosti, keď má nejaké mediálne vystúpenie. Napríklad, keď premiéra Fica kritizoval za akoby zbytočnú debatu, zastierací manéver o nedeľných diskusiách o tom či ich potrebujeme alebo nepotrebujeme. Tak pán Danko povedal, že to sú také pletky a že pome sa baviť o skutočných problémoch Slovenska. No a to bude dnes. No, čo je teda ten závažný problém, na ktorý reaguje táto novela zákona o potravinách, ktorý predkladajú dokonca poslanci a poslankyňa strany SNS. Hoci neriešia potravinárstvo. Nie sú ani v našom Výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. To naozaj musí byť niečo závažné, keď sa takto spojili. No, ja mám pre vás ale zlú správu, že tento zákon v skutočnosti nereaguje na skutočný problém. On reaguje na hoax. Tento zákon vychádza z pomerne obľúbeného hoaxu, ktorý sa vyskytoval na dezinformačných kanáloch. Prenikol, ja si myslím, že možno aj ku každému z nás. Možno ste o tom počuli. A ten hoax je o tom, že Európska únia nás chce nútiť jesť hmyz. Že Európska únia nás chce nútiť pridávať hmyz do rožkov, do pečiva. To bol najčastejšie, najčastejšia potravina v súvislosti, s ktorou sa to vyskytovalo. No a pri všetkej úcte ja sa teda v tej dnešnej rozprave budem snažiť ukázať, že je to naozaj úplná hlúposť, že je to vymyslené, že je to hoax. Takže poďme rovno na to. Tento alebo ten, ten konkrétny moment kedy sa tento hoax začal šíriť bol, bolo vtedy, keď Európska komisia schválila UV ošetrený prášok z celých lariev v múčiar. A tak zvaných múčnych červov. Možno to niektorí poznáte. To je vlastne taký chrobáčik, ktorý tuším, že, že práve sa snaží preniknúť do našej špajze a do tej múky a tam potom nakladie vajíčka a sú z toho dokonca tieto červy. Myslím si, že takto aj dokonca je. No a Európska komisia tieto larvy a prášok z nich, ktorý je UV ošetrený schválila po žiadosti výrobcu ako zložku potraviny, ktorú je možné používať. Tu chcem pripomenúť, že sušená forma, čiže
===== ... no a Európska komisia tieto larvy a prášok z nich, ktorý je UV ošetrený, schválila po žiadosti výrobcu ako zložku potraviny, ktorú je možné používať. Tu chcem pripomenúť, že sušená forma, čiže iná forma, z tých lariev bola schválená Európskou komisiou už v roku 2021 a odvtedy to zoznamu týchto povolených zložiek pribudlo viacero podobných schválených produktov. No a tu chcem zdôrazniť to slovo povolená, nie nariadená, prikázaná alebo nanútená. Nie je pravda, že by nás Európska únia zaväzovala alebo nútila konzumovať hmyz, takto to jednoducho nie je. Európska únia pravidelne rozširuje zoznam nových potravín alebo takýchto zložiek potravín a zase, ide o povolenie, nie nariadenie. Nariadením Európska únia niečo prikazuje členským štátom, samozrejme tie členské štáty sú v procese, kde sa to špecifikuje, ale toto je povolenie, nie nariadenie.
V minulosti aj podľa prieskumov, lebo ja hovorím, že toto je hoax, ktorý sa ku mne dostal, ja som o ňom počula už dávnejšie a dokonca sa v tejto veci robili aj nejaké prieskumy a z tých prieskumov vyplynulo, že sú to práve voliči a voličky strany SNS, ktorí mu najviac verili. A tak za mňa to aj celkom dáva zmysel, že práve na tento vymyslený problém budú reagovať politici, političky zo strany SNS, keďže práve jej voliči tomu hoaxu, tomu vymyslenému problému riešia, teda veria. Neviem, to možno sa môžme baviť o tom, že či aj vy konkrétne, pani predkladateľka, pán predkladateľ, či veríte tomuto hoaxu, že Európska únia nám ide nanútiť konzumáciu hmyzu, alebo je to len také praktické, že máme tu vymyslený problém, tak poďme vymyslieť naňho aj riešenie, lebo však veď nič nie je ľahšie ako riešiť vymyslený problém, nie? Ono to aj celkom dáva zmysel. Problém je, že takéto aktivity podľa môjho názoru našu spoločnosť len ďalej uvrhajú do chaosu, ďalej ju rozkladajú, pretože už sa tu potom nevieme, ak sa šíria hoaxy a my poslanci, poslankyne, politici namiesto toho, aby sme do toho prinášali, aby sme na to reagovali, aby sme prinášali fakty, argumenty, odôvodnenia, tak ak to legitimizujeme tým, že k tomu prinášame návrhy zákonov, tak potom sa naozaj nečudujme, že sa tu už nevieme zhodnúť na tom, že biela je biela a čierna je čierna.
No a samozrejme to je jedná vec, nejaká tá spoločenská rovina, ako tu spolu vieme vychádzať a či si vôbec ešte vieme porozumieť, ale úplne praktická rovina, že tento zákon, toto akože riešenie na akože problém len ďalej zhoršuje podnikateľské prostredie, pretože prináša nové povinnosti pre podnikateľov, to si povieme viac.
Takže poďme po poriadku, povedali sme si, že šíril sa tu takýto hoax, že Európska únia nám chce nanucovať konzumáciu hmyzu, prichádza teda takýto zákon napriek tomu, že to nie je pravda, poďme sa trošku hlbšie ponoriť, ako je to teda s tým hmyzom v potravinách, nielen konkrétne s tými múčnymi červami v inej forme, ktoré už povolené sú, ale všeobecne. Pán Danko sa nedávno vyjadril, budem citovať: „Neviem ako vy, ale ja si neviem predstaviť, že by som jedol chrobákov a hmyz." Alebo moje obľúbené, citujem: „My nie sme národ hmyzu." Opäť mám zlú správu a o to viac je mi ľúto, že ten pán Danko tu nie je, no ak by sme brali jeho definíciu národu hmyzu, ak ho niekto konzumuje, no tak by sme boli tým národom hmyzu, pretože nie v zmysle, že teda tu teraz začneme bzučať, ale na Slovensku už dnes ľudia konzumujú hmyz alebo zložky z neho. Veľmi pravdepodobne, teda ja som si stopercentne istá, že niekedy hmyz konzumoval už aj pán Danko a som presvedčená, že všetci, ako tu sme, sme do kontaktu v potravinách alebo inou formou hmyzu v iných výrobkov, v iných výrobkoch, že sme jednoducho do toho kontaktu prišli.
Napríklad aj pani predkladateľka, pani Kramplová, ja som si všimla, že vy používate rada také pomerne výrazné červené rúže a neviem, či viete, že čo sa v nich štandardne nachádza v tom obsahu, v tom zložení. Možno, tak keďže predkladáte tento zákon, asi sa tak kategoricky staviate proti tomuto hmyzu v potravinách alebo výrobkoch, tak možno (reakcia predkladateľky) nie, nie, nie, to je príklad, to je príklad, no tak v takých červených rúžoch, ako používajú, takých naozaj echt výrazných červených rúžoch sa používa farbivo karmín (reakcia predkladateľky), je to červené farbivo zo samičiek červca nopálového, čo je hmyz podobný ploštici alebo bzdochám. Je to samička teda takéhoto hmyzu, naozaj predstavme si to ako bzdochu, to je niečo, čo my poznáme, a z nej sa, ona sa myslím vysuší a potom sa z nej urobí taký prášok a to je červené farbivo, ktoré sa pridáva do rúžov, ktoré sú také poriadne červené. Nie je to pravidlom, dnes už existujú aj vegánske rúže, kde sa to nepridáva, ale štandardom je, že v kozmetike echt červenej sa takéto farbivo používa.
No, príklad, viete, ja sa snažím, keďže sa tu šíri ten hoax, tak ja sa snažím to prispôsobovať tej osobnej rovine, aby to bolo také blízke, aby sme možno vedeli nájsť nejakú spoločnú, spoločnú reč, tak pre pánov poslancov predkladateľov ja by som si vedela predstaviť, že vám chutí napr. saláma Nitran alebo Vysočina, to je taký bežný, bežný produkt, ktorý sa vyskytuje na našich pultoch, no a tam všade nájdeme potravinové farbivo kyselinu karmínovú z tohto tvora, z tohto tvorčeka tej samičky červca nopálového. No ale, ale aby ste teda sa možno necítili, neviem, ukrátení, nemusíte jesť mäso na to, aby ste sa s takýmto, s takouto zložkou stretli, ona sa nachádza aj v cukríkoch niektorých alebo džemoch, proste tam, kde je taká sýtosť, kde ten výrobca chce toho konzumenta, spotrebiteľa upútať jeho pozornosť, tak sa podáva, pridáva dlhé roky toto farbivo. A len teda spomínala som tu, že ten hmyz sa usuší, uvarí, chemicky spracuje, roky to takto funguje, desiatky rokov.
No a teraz sa pozrime, že teda už asi chápeme, navnímavame tú realitu, že podľa mňa všetci, čo sme tu v tejto stále, sme niekedy prišli do kontaktu s takouto kozmetikou alebo s tými potravinami a teda ten hmyz sme skonzumovali. No, čo je teda tým riešením tohto záväzného problému, ktorý má ohrozovať ja neviem, či nejakú prapodstatu slovenského národa, ktorý nie je hmyzím národom, tak strana SNS navrhuje, že takýto výrobok obsahujúci zložku jedlých hmyz sa bude musieť špeciálne označovať, že tieto výrobky budú musieť byť oddelene umiestnené v potravinách, ak prídete do reštaurácie a tam sa bude podávať niečo s touto zložkou, tak o tom vás špecificky musia dopredu informovať. No tak keď si to takto predstavím, že by sme teda chceli hmyz takýmto spôsobom ostrakizovať v potravinách, to dôjdeme k tomu, že, ja neviem, tá saláma Nitran alebo Vysočina bude mať zvlášť asi chladiaci pult, hej, lebo však potrebujeme veľmi jasne vedieť, že sa tam nachádza to farbivo karmín, ktoré tu už roky sa dostávame s ním do kontaktu, tak tam by sa asi presunuli všetky tieto obľúbené salámky a klobásky.
No a, ale teda pozrime sa na to, čo som spomínala, že okrem toho, že naozaj tu už všetci žijeme mám pocit v takom chaose vymyslených problémov, toho, že nevieme vnímať tú realitu taká, aká je, a že tu reagujeme zákonmi na jednoducho hoaxy, tak pozrime sa, aké by to malo tie dopady. To znamená, že či to riešenie, ktoré sa tu predkladá o tých povinnostiach, ktoré by podnikatelia museli robiť s tými špecifickými zložkami, ktoré by použili, že aký je ten stav dnes, to znamená, že aké majú povinnosti dnes. Ja som spomínala, že Európska únia, na jej úrovni Európska komisia zabezpečuje povoľovanie nových potravín, ktoré sa dostávajú vlastne na náš trh, a to povoľovanie naozaj prechádza alebo zahŕňa veľmi prísny proces. Veď si len spomeňte, šírili sa tu aj iné mýty, iné hoaxy o tom, že Európska únia nám zakazuje krivé banány a má nám určovať nejaké rozmery a tvar uhoriek a banánov, takže vychádza to presne z toho, že Európska únia v prípade napr. povoľovania nových potravín alebo to, aké potraviny sa môžu dostávať k spotrebiteľom, je naozaj pomerne prísna, stará sa akoby tým, slúži to na ochranu spotrebiteľa, na ochranu zdravia a myslím si, že na svete má jednu z najprísnejších legislatív v rámci potravín.
Ďalej, to, čo som spomínala, že v prípade nových potravín ich Európska únia povoľuje, nie nariaďuje. Do uvádzania nových potravín nenúti ani trh, ani obchody, ani obchodníkov, je to úplne naopak, povoľovanie vychádza zo záujmu podnikateľov tých výrobcov. Že sú tu aj pomerne inovatívni podnikatelia, ktorí už z rôznych dôvodov buď chcú tú kuchyňu obohatiť, možno keď to prichádza, ja neviem, z nejakých kultúr, kde je bežné konzumovať hmyz, alebo to má nejakú vhodnú nutričnú hodnotu, alebo nejaké iné vhodné vlastnosti, tak požiadajú o povolenie takúto zložku potraviny používať. Čiže ten mechanizmus je opačný, príde podnikateľ, výrobca a požiada si o to, aby tá potravina bola povolená. To potom prechádza tým naozaj prísnym procesom toho povoľovania, schvaľovania, ktorý trvá pomerne dlho, a až potom sa to môže využívať, prízvukujem môže, ako zložka v našich potravinách.
Čiže ak by napr. bol záujem o koláče z nejakej hmyzej múky, trebárs, ja neviem, šamrole z tej múky z tých múčnych červov, o ktorých sa tu dnes bavíme, ak by ten záujem bol, tak reťazce by ich ponúkali, ale zatiaľ to tak nie je, zatiaľ to tak nie je, pretože nie je záujem ani z toho podnikateľského hľadiska, pekári naozaj nemusia používať takúto múku a zjavne nie je ani záujem z hľadiska toho spotrebiteľa. Čiže na našich pultoch sa to nenachádza.
Rovnako tak si výrobcovia či pekári, lebo teda tento hoax sa šíril aj medzi, medzi pekármi, tak rovnako si môžu vybrať, či chcú alebo nechcú používať semená repky olejnej, mungovú fazuľu alebo napr. proteínový extrakt z bravčových obličiek, čo sú, čo je príklad nových potravín, ktoré v Európskej únii prešli rovnakým povoľovacím procesom ako tá múka z tých múčnych červov. Čiže toto všetko je na výber aj pre pekárov konkrétne, aj pre iných výrobcov, či to chcú alebo nechcú používať, uviedla som zoznam potravín. Mungo fazuľa, môžeme si myslieť, že tá asi nie je veľmi kontroverzná, proteínový extrakt z bravčových obličiek už ako neznie asi každému pochuti, ale jednoducho toto sú tiež príklady obdobné, prešli obdobným procesom a obdobne je tam možnosť, nie povinnosť ich používať.
No, problémom je, že, ako som spomínala, je tu ten povoľovací proces a, samozrejme, Európska únia v rámci ochrany spotrebiteľa a práva na informácie aj stanovuje už dnes, ako sa o zložení musí, ako sa o zložení potravín musí informovať. Lenže to, čo sa nachádza v tomto návrhu, čo reaguje na hoaxy, na niečo, čo nie je pravda, tak idú nad rámec toho, aké povinnosti nám pri označovaní potravín a informovaní spotrebiteľa Európska únia nariaďuje. A zopakujem, tie sú považované za pomerne prísne, napr. váš kolega, ktorý s vami kandi... bol súčasťou kandidátky SNS, neviem, aké máte teraz vzťahy úplne, pán minister Taraba, tak on je taký veľký bojovník proti tomu, keď sa Slovensko snaží zavádzať povinnosti nad rámec toho, čo od nás vyžaduje Európska únia, keď akože sme pápežskejší ako pápež, volá sa to tiež goldplating, on je taký veľký bojovník proti tomu, no tak to, čo navrhujete vy, je goldplating, pretože našim podnikateľom by ste dali povinnosti nad rámec, ktoré už dnes majú. Ak nejaká potravina obsahuje múčne červy, tak už dnes sú tam povinnosti a spôsob, akým sa o tom spotrebiteľ dozvie. Vy nastavujete niečo, čo by bolo viac, čím našich podnikateľov znevýhodňujete v súťaži....
=====