Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, o škodlivosti predkladanej novely Trestného zákona už bolo v tejto jednosmernej diskusii veľa dôležitého povedaného. Je teda pomerne jasné, že táto novela je neakceptovateľná a je aj neopraviteľná. Ak by sa vládna koalícia nerozhodla riešiť ako prvý a najdôležitejší krok svojej vlády beztrestnosť svojich ľudí, k Trestnému zákonu sa dalo pristúpiť koncepčne, lebo...
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, o škodlivosti predkladanej novely Trestného zákona už bolo v tejto jednosmernej diskusii veľa dôležitého povedaného. Je teda pomerne jasné, že táto novela je neakceptovateľná a je aj neopraviteľná. Ak by sa vládna koalícia nerozhodla riešiť ako prvý a najdôležitejší krok svojej vlády beztrestnosť svojich ľudí, k Trestnému zákonu sa dalo pristúpiť koncepčne, lebo priestoru na zlepšenie by sme jednoznačne našli mnoho.
Vláda Roberta Fica vo svojej novele okrem jej deštruktívneho účinku opomenula mnoho tém, kde by zmeny priniesli skvalitnenie života ľuďom na Slovensku a celkovo by mohli posunúť našu spoločnosť do 21. storočia. Moje kolegyne a kolegovia, mnohé z nich už predstavili prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov, či ide o riešenie nenávistných prejavov, domáceho násilia alebo ďalších tém, ktoré trápia tisíce ľudí na Slovensku.
Takouto témou je aj nedostatočná ochrana zvierat na Slovensku. Niekedy sa stretávam s argumentom, že vraj máme dôležitejšie problémy ako zvieratá. Aj bez filozofickej vsuvky platí, že takýto dôvod by sme mohli opakovať pri mnohých témach. Neexistuje univerzálny rebríček priorít a čo je hlavné, vzájomne sa nevylučujú, nie je to situácia buď-alebo. A ja som rada, že aj táto rozprava nám dáva priestor ukázať, že v Progresívnom Slovensku sme silný všestranný tím so širokým spektrom odbornosti a sme pripravení vyvíjať zmysluplné kroky všade tam, kde je to potrebné.
Môj pozmeňujúci návrh obsahuje okrem kompletného zvrátenia vládou predkladaných zmien tri základné opatrenia, ktoré by výrazne zlepšili ochranu zvierat na Slovensku. Ide o zavedenie nového trestného, ide o zavedenie nového trestu zákazu držania a chovu zvierat, zavedenie nového trestného činu porušovania ochrany a pohody zvierat a zmenu legálnej definície pojmu zviera.
Poďme teda postupne, začneme novým trestom zákazu držania a chovu zvieraťa. Pri ukladaní trestov sa venuje mimoriadne malá pozornosť osobe páchateľa násilných trestných činov. Pri činoch súvisiacich s týraním zvierat je pritom veľmi dôležité rozlíšiť páchateľov motív, cieľ, zámer a charakter tejto trestnej činnosti. Hovoríme tu o výraznej spoločenskej nebezpečnosti, ktorá spočíva v osobnosti páchateľa, v jeho vnútornom vzťahu k danému činu a k možnosti zhoršovania jeho správania.
Vo vzťahu k prevencii je týranie zvierat veľmi špecifická skupina trestných činov, ktorá je často extrémne násilného charakteru. Vykazuje rovnaké znaky ako násilie voči ľuďom, len nie je páchaná na ľuďoch. Pre páchateľov trestných činov proti zvieratám je často charakteristické, že nedokážu ovládať svoju agresivitu. Nemajú dostatočne vyvinutú empatiu, v niektorých prípadoch trpia rôznym stupňom poruchy osobnosti. To všetko s potenciálom byť nebezpečným nielen vo vzťahu k samotnému zvieraťu, ale aj vo vzťahu k človeku.
Vo väčšine prípadov súdy ukladajú páchateľom týchto násilných trestných činov páchaných na zvieratách iba nízky peňažný trest alebo trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu, čo neplní funkciu individuálnej ani generálnej prevencie, nechráni zvieratá a ľudí a ani spoločnosť pred páchaním ďalšej trestnej činnosti, ku ktorej progresiou často dochádza.
Ako príklad neprimeraného a neodstrašujúceho trestania si môžeme uviesť rozsudok Okresného súdu Košice z roku 2020. Nebudem zachádzať do detailov, tak len pre obraz. Páchateľ surovo hádzal psa o zem, nakoniec ho už v bezvedomí dobil päsťami a nakoniec telo nechal na verejne dostupnom mieste v zeleni na ulici. Utýranie zvieraťa na smrť, trest štyristo eur.
Alebo iný rozsudok Okresného súdu Prešov z roku 2020. Páchateľ opakovane udieral palicou fenu, následne ju za reťaz dlhú približne jeden meter, ktorú mala omotanú okolo krku bez obojku, spustil a ponoril do žumpy. Proces opakoval, nakoniec ju nechal utopiť sa v žumpe s fekáliami. Trestom bolo odňatie slobody vo výmere dva mesiace s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou na jeden rok. Ani v jednom prípade nebol páchateľovi uložený trest zákazu držania a chovu zvierat, pretože neexistuje.
Zviera, ktoré pri týraní nezomrelo, nezriedka zostáva u tohto páchateľa. Ak sa tak aj nestane, páchateľ má stále možnosť bez problémov si zaobstarať ďalšie zviera, ktoré sa môže stať ďalšou obeťou týrania. Pripomeňme si, že ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku týkajúceho sa zvierat majú chrániť zdravie a život zvierat, poskytovať ochranu, ktorá vychádza z poznania, že zvieratá sú živými tvormi, sú schopné pociťovať utrpenie a bolesť a zasluhujú si ochranu, starostlivosť a pozornosť zo strany človeka, ktorý si ich k sebe pripútal. Nový trest zákazu držania a chovu zvieraťa, ktorý predkladáme, má kompenzovať značné nedostatky v ukladaní trestov v prípade týrania zvierat a ich preventívneho účinku. Táto špeciálna trestná sankcia zakazujúca chov zvierat a ďalšie aktivity s nimi súvisiace je v Európe pomerne bežná. Ako príklad možno uviesť právnu úpravu Nemecka, Estónska, Poľska alebo aj susednej Českej republiky.
Predkladaný pozmeňujúci návrh tiež zavádza nový trestný čin porušovania ochrany a pohody zvierat v súvislosti s problémom, problémom tzv. množiteľstva. Množiteľstvo je spôsob chovu za účelom predaja alebo ďalšieho rozmnožovania zvierat bez splnenia základných veterinárnych požiadaviek, teda bez adekvátnej stravy, bez prístupu svetla, bez pohybu, vo vlastných výkaloch, nesocializované, bez registrácie či identifikácie. Zvieratá z týchto nelegálnych chovov často vykazujú známky týrania, sú neočkované, prenášajúce ochorenia v iných oblastiach už eradikované, následkom ktorých mnohé aj napriek dodatočnej veterinárnej starostlivosti uhynú.
Podľa odhadu Európskej komisie v roku 2015 bolo každý mesiac predmetom obchodu medzi členskými štátmi približne 46-tisíc psov. Počet registrovaných psov mal byť pritom necelých 21-tisíc za celý rok. To jasne dokazuje nekontrolovaný pohyb zvierat cez hranice. Tento problém sa Slovenskej republiky dotýka pravdepodobne najviac spomedzi členských štátov, v tomto ohľade vedieme rebríčky. Ročne sa zo Slovenska vyvezie zhruba 100-tisíc šteniat, čo z nás robí jedného z najväčších exportérov v Európe. Problém je, samozrejme, prítomný aj pri obchodovaní v rámci Slovenskej republiky. V súčasnosti je v týchto prípadoch porušo... porušovania veterinárnych požiadaviek vyvodzovaná voči páchateľom iba administratívno-právna zodpovednosť, teda nízka pokuta, ak vôbec, a žiadaná náprava.
Z verejných stanovísk odboru odhaľovania environmentálnej kriminality Prezídia Policajného zboru pritom vyplýva, že riešenie týchto deliktov cez správne trestanie považujú za nedostatočné najmä z dôvodu, že páchateľov neodrádza hrozba peňažnej sankcie. Niekoľkokrát poukázali na potrebu zavedenia skutkovej podstaty porušovania ochrany a pohody zvierat v trestnoprávnej rovine ako nástroj na zamedzenie nelegálneho obchodovania so spoločenskými zvieratami v rámci Slovenska a rovnako tak aj v rámci Európskej únie.
Z tohto dôvodu navrhujeme zaviesť novú skutkovú podstatu trestného činu porušovania ochrany a pohody zvierat, ktorá sa nebude vzťahovať iba na spoločenské zvieratá, ale aj na iné druhy zvierat, ktoré by mohli byť predmetom takéhoto konania.
A na záver stručne k legálnej definícii pojmu zviera. Poslednou právnou úpravou bola do Trestného zákona vsunutá legálna definícia pojmu zviera, pričom jej následky neboli dôkladne premyslené. Z definície sú aktuálne vyňaté divožijúce zvieratá a chránené zvieratá, ktoré nežijú v zajatí, pričom množstvo trestných činov týrania je každý rok páchaných aj na nich. Ako príklad z praxe možno uviesť prípad obesenej, udusenej lane na kĺbovom oku, čo napĺňa podstatu týrania zvierat. Páchateľ však v takýchto prípadoch nemôže byť trestne stíhaný, pretože dané zviera nespadá do definície pojmu zviera. Súčasná definícia je vzhľadom na aplikačnú prax nepostačujúca a značne reštriktívna, preto ju navrhujeme predefinovať tak, aby sa trestné činy proti zvieratám vzťahovali na všetky živé stavovce okrem ich plodu, embrya a človeka podľa vzoru Českej republiky.
Teraz pristúpim k prečítaniu samotného pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, číslo parlamentnej tlače 106.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 106).
1. Čl. I znie:
„1. § 32 sa dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
„m) trest zákazu držania a chovu zvierat,".
Ostatné písmená sa prečíslujú.
2. V § 34 sa odsek 7 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
"f) zákazu činnosti a zákazu držania a chovu zvierat".
3. Za § 65 sa vkladá nový § 65a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 65a
Trest zákazu držania a chovu zvierat
(1) Trest zákazu držania a chovu zvierat spočíva v tom, že sa odsúdenému počas doby výkonu tohto trestu zakazuje držanie, chov a starostlivosť o zviera.
(2) Súd môže uložiť trest zákazu držania a chovu zvierat na jeden rok až desať rokov, ak páchateľa odsudzuje za trestný čin spáchaný v súvislosti s držaním, chovom alebo starostlivosťou o zviera.
(3) Do doby výkonu trestu zákazu držania chovu zvierat sa doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a doba výkonu väzby nezapočítava; započítava sa však doba, počas ktorej bolo v tej istej veci páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku zakázané držanie a chov zvierat, ktoré sú predmetom zákazu.
(4) Ako samostatný trest môže byť trest zákazu držania a chovu zvierat uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, osobu a pomery páchateľa, uloženie iného trestu nie je potrebné.”
Doterajší § 65a sa označuje ako § 65b”.
4. Za § 305c sa vkladá § 305ca, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 305ca
Porušovanie ochrany a pohody zvierat
(1) Kto, čo aj z nedbanlivosti, chová väčší počet zvierat v nevhodných podmienkach alebo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku veterinárnej starostlivosti dováža, vyváža, prepravuje, kupuje, predáva, drží, chová alebo inak nakladá so zvieratami vo väčšom počte a tým ohrozuje ich život alebo im spôsobuje značné útrapy, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až na tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) z osobitného motívu,
c) v značnom rozsahu,
d) v úmysle získať pre seba alebo iného značný prospech alebo
e) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.
(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
a) ako člen nebezpečného zoskupenia,
b) vo veľkom rozsahu,
c) v úmysle zadovážiť sebe alebo inému prospech veľkého rozsahu."
5. § 305d vrátane nadpisu znie:
„§ 305d
Spoločné ustanovenie
Na účely § 305a až § 305ca sa zvieraťom rozumie každý živý stavovec, okrem človeka, nie je ním však plod alebo embryo."
6. V § 348 ods. 1 písm. k) sa na konci vypúšťa slovo „alebo”.
7. V § 348 ods. 1 písm. l) sa na konci pripája slovo „alebo".
8. V § 348 sa odsek 1 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
„m) drží, chová alebo sa stará o zvieratá, hoci mu bol uložený trest zákazu držania a chovu zvierat.”
2. Čl. II znie:
„Za § 444a sa vkladajú § 440b a § 440c, ktoré vrátane nadpisu znejú:
„§ 440b
Výkon trestu zákazu držania a chovu zvierat
(1) Predseda senátu rozhodne ihneď po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdenému uložený trest zákazu držania a chovu zvierat, o započítaní doby, po ktorú bolo na základe rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej moci odsúdenému pred právoplatnosťou rozsudku znemožnené držať alebo chovať zvieratá, ktoré sú predmetom zákazu, alebo sa o ne starať, do doby výkonu uloženého trestu zákazu držania a chovu zvierat. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(2) Predseda senátu môže na návrh odsúdeného stanoviť primeranú lehotu na zabezpečenie starostlivosti o zviera, ktoré drží, chová alebo o ktoré sa stará a ktoré je predmetom trestu zákazu držania a chovu zvierat. Túto lehotu môže predseda senátu na návrh odsúdeného opakovane predĺžiť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(3) Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu držania a chovu zvierat, ako aj na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa primerane použijú ustanovenia § 415 až § 417.
§ 444c
Kontrola výkonu trestu zákazu držania a chovu zvierat
(1) Len čo sa stane vykonateľným rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať trest zákazu držania a chovu zvierat, predseda senátu zašle jeho odpis regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, príslušnej podľa miesta, kde odsúdený drží alebo chová zvieratá.
Regionálna veterinárna a potravinová správa zabezpečuje výkon tohto trestu využitím oprávnenia zhabať odsúdeným držané alebo chované zvieratá. Ak odsúdený v súčasnosti zvieratá nedrží alebo nechová, predseda senátu zašle odpis regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, v ktorej obvode odsúdený býva. Predseda senátu zašle regionálnej veterinárnej a potravinovej správe takisto odpis rozhodnutia o zápočte podľa § 440b ods. 1, o stanovenie lehoty na zabezpečenie starostlivosti o zviera a jej predĺženie podľa § 445b ods. 2 a o upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu držania a chovu zvierat alebo o nariadenie výkonu zvyšku tohto trestu. Ak sa odsúdený v rámci výkonu zamestnania alebo povolania stará o zvieratá, ktoré sú predmetom zákazu držania a chovu zvierat, alebo s nimi pracuje, upovedomí predseda senátu aj organizáciu, v ktorej je obvinený v pracovnom alebo obdobnom pomere.
(2) Kontrolu výkonu trestu zákazu držby a chovu zvierat vykonáva probačný a mediačný úradník v súčinnosti s regionálnou veterinárnou a potravinovou správou pravidelnými náhodnými a neohlásenými kontrolami obydlia a iných priestorov a pozemku, ktoré odsúdený vlastní alebo užíva alebo kde sa zdržiava, alebo kde v minulosti držal alebo choval zvieratá. Odsúdený je povinný za týmto účelom umožniť vstup do obydlia a iných priestorov a na pozemok a strpieť úkony bezprostredne súvisiace s touto kontrolou.
(3) Ak súd zistí porušovanie alebo marenie výkonu trestu zákazu držby alebo chovu zvierat, predseda senátu to bez omeškania oznámi okresnému prokurátorovi.”
3. Vypúšťajú sa čl. III. až čl. XIII a čl. XV.
Ostatné články sa primerane prečíslujú.
4. čl. XIV znie:
"1. V § 3 sa za slová "organizovanie zápasov zvierat podľa § 305c" vkladajú slová ''porušovanie veterinárnych požiadaviek pri rozmnožovaní zvierat a obchode so zvieratami podľa § 305ca,”.
2. V § 10 sa odsek 1 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:
„j) trest zákazu držania a chovu zvierat,”.
3. Za § 20a sa vkladá § 20b, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 20b
Trest zákazu držania a chovu zvierat
(1) Trest zákazu držania a chovu zvierat spočíva v tom, že sa odsúdenému počas doby výkonu tohto trestu zakazuje držanie, chov a starostlivosť o zviera.
(2) Súd môže uložiť právnickej osobe trest zákazu držania a chovu zvierat až na dvadsať rokov, ak páchateľa odsudzuje za trestný čin spáchaný v súvislosti s držaním, chovom alebo starostlivosťou o zviera.
(3) Do doby výkonu trestu zákazu držania chovu zvierat sa doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a doba výkonu väzby nezapočítava; započítava sa však doba, počas ktorej bolo v tej istej veci páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku zakázané držanie a chov zvierat, ktoré sú predmetom zákazu.
(4) Ako samostatný trest môže byť uložený trest zákazu držania a chovu zvierat, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, osobu a pomery páchateľa, uloženie iného trestu nie je potrebné.”
4. Za § 32 sa vkladajú § 32a a § 32b, ktoré vrátane nadpisu znejú:
„§ 32a
Výkon trestu zákazu držania a chovu zvierat
(1) Predseda senátu rozhodne ihneď po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdenému uložený trest zákazu držania a chovu zvierat, o započítaní doby, po ktorú bolo na základe rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej moci odsúdenému pred právoplatnosťou rozsudku znemožnené držať alebo chovať zvieratá, ktoré sú predmetom zákazu, alebo sa o ne starať, do doby výkonu uloženého trestu zákazu držania a chovu zvierat. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(2) Predseda senátu môže na návrh odsúdeného stanoviť primeranú lehotu na zabezpečenie starostlivosti o zviera, ktoré drží, chová alebo o ktoré sa stará a ktoré je predmetom trestu zákazu držania a chovu zvierat. Túto lehotu môže predseda senátu na návrh odsúdeného opakovane predĺžiť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(3) Na konanie o bezpodmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu držania a chovu zvierat, ako aj na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa primerane použijú ustanovenia § 415 až § 417.
„§ 32b
Kontrola výkonu trestu zákazu držania a chovu zvierat
(1) Len čo sa stane vykonateľným rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať trest zákazu držania a chovu zvierat, predseda senátu zašle jeho odpis regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, v ktorej obvode odsúdený býva alebo, ak nemá odsúdený stále bydlisko, v obvode, v ktorej sa zdržuje alebo pracuje. Predseda senátu zašle regionálnej veterinárnej a potravinovej správe takisto odpis rozhodnutia o zápočte podľa § 33 ods. 1, o stanovenie lehoty na zabezpečenie starostlivosti o zviera a jej predĺženie podľa § 33 ods. 2 a o upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu držania a chovu zvierat alebo o nariadenie výkonu zvyšku tohto trestu. Ak sa odsúdený v rámci výkonu zamestnania alebo povolania stará o zvieratá, ktoré sú predmetom zákazu držania a chovu zvierat, alebo s nimi pracuje, upovedomí predseda senátu aj organizáciu, v ktorej je obvinený v pracovnom alebo obdobnom pomere.
(2) Regionálna veterinárna a potravinová správa pravidelne vykonáva náhodnú a neohlásenú kontrolu obydlia, iných priestorov a pozemku, ktoré odsúdený vlastní alebo užíva alebo kde sa zdržiava. Odsúdený je povinný za týmto účelom umožniť vstup do obydlia alebo iných priestorov a na pozemok a strpieť úkony bezprostredne súvisiace s touto kontrolou.
(3) V prípade, že odsúdený nedodrží zákaz držania a chovu zvierat, regionálna veterinárna a potravinová správa bezodkladne oznámi túto skutočnosť polícii Slovenskej republiky.”
5. Čl. XVI znie:
"Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júna 2024."
Ďakujem, skončila som.
Skryt prepis