Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Tak sme tu opäť trošku v inom zložení. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, takže ešte raz a tentoraz k podstate a ja trošku aj v nadväznosti na to, čo hovoril pán Hlina, poprosím, aby sme sa naozaj počúvali, lebo vo faktických poznámkach koaličných poslancov a poslankýň naozaj zaznievajú mylné, nesprávne tvrdenia. A ja teda neviem, že či vás oklamali úplne, alebo sa takýmto spôsobom s tým snažíte vysporiadať s vlastným svedomím. Ako má to riešenie, veď ak sa vám to nepáči, tak skúste popracovať na tom, aby sa to zmenilo, alebo prípadne podajte pozmeňujúci návrh, ale teda poďme si naozaj povedať ešte raz, o čom je tento zákon.
Tento zákon navrhuje, zjednodušene, uvoľniť pravidlá pre výrub drevín na všetkej nelesnej pôde. Súhlas orgánu ochrany prírody nebude treba pri výruboch väčších stromov ako dnes, až do obvodu 80 centimetrov, dnes je to do 40 centimetrov. Súhlas nebude potrebný ani pri rozsiahlejších krovinách. Doteraz je to buď do desať metrov štvorcových v zastavanom území, alebo dvadsať metrov štvorcových mimo zastaveného územia a po novom to bude jednoducho sto metrov štvorcových. Takýto režim bude a zdôrazňujem, tento režim bude možný aj v chránených územiach, aj na území národných parkov v II. a III. stupni ochrany a bude možný aj v obciach a mestách. To sú jednoducho fakty. Toto bude vaša zodpovednosť, milé poslankyne a poslanci koalície, pokiaľ takémuto zákonu dáte zelenú. Naša krajina sa tým naozaj zmení, už len intuitívne to, ako bude vyzerať.
Tento zákon má teda dva základné problémy. Jednak otvára dvere výrubom cenných biotopov, napríklad brehových porastov, ale aj už starších lesov na nelesnej pôde. Nepredstavujme si to len ako nejaké, veľmi sa tu tak operuje s tým pojmom, nálety, náletové dreviny. Jednoducho osemdesiatcentimetrový obvod to už nie sú len také náletové dreviny, to sú už častokrát iks-desaťročné lesy, na všetko na nelesnej pôde môže ísť dole, jednoducho všade tam, kde dnes už je vzácna príroda, v ktorej žijú chránené živočíchy, len preto, že sa to nevie vojsť do tých ministrových katastrálnych chlievikov, do ktorých sa to snaží on dostať, takým spôsobom argumentuje. Ale jednoducho, ak to nesedí, je nám v podstate jedno, či je tam niečo vzácne, či tam žijú chránené živočíchy, či tam rastú chránené rastliny, nesedí to, pôjde to dole a budeme sa tváriť, že sa nič nedeje. No deje sa. Pri drvivej väčšine prípadov, ktorých sa to dotkne, absolútne neobstojí ten argument, s ktorým sa tu najviac operuje. A ja naozaj budem dotýkať toho skutočného argumentu, tie medvede, to už sme si prešli v rámci skráteného legislatívneho konania, že to je úplná, úplný nezmysel. Ale teda hovorí sa tu o pomoci poľnohospodárom, tak v drvivej väčšine tých prípadov sa to nebude týkať poľnohospodárov, nijako im to nepomôže. Lebo hádam sa nechceme tváriť, že budeme a chceme pestovať kukuricu na brehu Dunaja alebo Ipľa. Lebo to jednoducho nie je fakt. Na tom sa dúfam vieme zhodnúť. Tento zákon umožní rúbať dreviny presne na takýchto územiach bez akýchkoľvek problémov, bez akýchkoľvek prekážok. Po novom sa dokonca minister Taraba vyhráža pokutami, pokiaľ si ľudia nevyčistia svoje pozemky, čo je za mňa absolútna drzosť, aby minister takýmto spôsobom nariaďoval, čo si ľudia môžu a nemôžu robiť na svojich vlastných pozemkoch, a pokutoval ich, ak nenaplnia jeho predstavu.
A uvedomme si a zopakujme si ešte raz, že tá ide, a tá je v rozpore s ochranou prírody. Ak ľudia chcú chrániť prírodu, chcú ju mať na svojich pozemkoch, tak minister hovorí nie a chce ich za to pokutovať.
Povedzme si to aj na veľmi konkrétnom príklade. Ja som to už spomínala, iba názvoslovne, teda takýmto zákonom by bol dotknutý aj napríklad chránený areál Bežnisko, v ktorom platí tretí stupeň ochrany a nachádza sa v chránenej krajinnej oblasti Záhorie. Pripomeňme si, že tam teda medvede nežijú. No a to územie je vyhlásené z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu. Je to štátnou ochranou prírody uznávané chránené územie a je chránené preto, lebo tu rastú vnútrozemské, teda sú tu, nachádzajú sa tu chránené biotopy, vnútrozemské panónske pieskové duny, vresoviská a teplomilné ponticko-panónske dubové lesy na spraši a piesku. A ja sa pýtam, kto tu čo chce pestovať na piesku? A aký medveď sa skrýva na Záhorí? No, žiaden. Žije tu tak isto na tomto území celý zoznam chránených živočíchov, rastie tu celý zoznam chránených rastlín. To tu čítať nebudem. Nemyslím si, že by to tu padlo na úrodnú pôdu, ale štátna ochrana prírody nám hovorí, že je to naozaj cenné územie.
Ďalšie príklady je napríklad brehová vegetácia pri rieke Ipeľ. To sú krásne lužné lesy. Alebo chránený areál Rudava. Opäť sú to brehové porasty, ktoré sa nezmestia do tých katastrálnych chlievikov, v ktorých by ich chcel vidieť minister Taraba. A mnohé takéto cenné plochy, ktoré by padli za obeť takémuto zákonu, sa nachádzajú aj v Národnom parku Slovenský kras. Takže to sa týka ochrany prírody.
Druhým veľkým problémom, o ktorom sa toľko doteraz nehovorilo, ale ja sa teším, že sa o ňom začína hovoriť čoraz viac, je ten stav v našich mestách a obciach. Tento zákon jednoznačne otvára dvere neregulovanému výrubu na všetkých pozemkoch mimo verejnej zelene v obciach a mestách. Mestá a obce môžu kvôli tomu prísť o množstvo dôležitej zelene. V čase klimatickej krízy, keď najmä počas leta čelíme vlnám horúčav, sa zeleň pre nás stáva absolútne strategickým faktorom, ktorý si musíme chrániť, musíme dávať pozor na každý jeden strom, každý jeden prípad potrebujeme riešiť, pretože inak tie letá budú pre nás v tých mestách a obciach neznesiteľné a budú nebezpečné pre ľudí, pre ich zdravie, najmä pre starších ľudí, chronicky chorých ľudí, ale aj tehotné ženy alebo malé deti. To sú skupiny ľudí, o ktorých, ktorými sa zaštiťuje veľmi často táto koalícia. A ja vám hovorím, tento zákon na nich negatívne dopadne. Horúčavy každoročne spôsobujú stovky predčasných úmrtí práve v týchto skupinách obyvateľstva.
Vo výrubových konaniach sa totiž najčastejšie porovnáva, ako aj kolegyňa Dana Kleinert hovorila, až 70 % výrubových konaní hovorí, alebo sa týka práve stromov, ktoré majú obvod medzi 40 centimetrov a 80 centimetrov. Čiže to je presne tá zmena, ktorú by tento zákon prinášal. Okrem toho, že teda takýto zákon by jednoznačne negatívnym spôsobom doľahol na život v mestách a obciach, je to pre nich problém, pre samosprávy problém aj z hľadiska financií. Pretože obce vo výrubových konaniach majú možnosť buď žiadať náhradnú výsadbu, alebo z toho majú príjem, z ktorého potom následne financujú starostlivosť o verejnú zeleň. Takto to jednoducho funguje. Čiže tento zákon, ak by sa schválil, bude mať negatívny dopad aj na verejnú zeleň, hoci minister tvrdí, že nie, že verejnej zelene sa to týkať nebude, no bude. Jednoducho takto vyzerá realita. Bude sa to týkať verejnej zelene a samosprávy sa k tomu začínajú ozývať, z čoho ja mám radosť a teda dúfam, že to tak isto prispeje k tomu, aby ste prehodnotili, ako tento zákon vyzerá.
Ja som počula nejaké odpovede na tieto výčitky aj z ministrových úst, aj teda z rôznych mediálnych vyhlásení, že teda, ja neviem, napríklad stromy na Pasienkoch nepôjdu dole, alebo brehové porasty sa nemajú týmto zákonom rúbať, ani mestám to nemá robiť zle. A ja hovorím, že okej, ale tento zákon to umožňuje. Tak ste ho tak nemali napísať a teraz máte presne tú možnosť ho zmeniť. Ak nechceme, aby dochádzalo k týmto škodám, ktoré sú zjavné, ktoré sú jasné, ktoré sa jednoducho stanú, tak zmeňte tento zákon. Je to teda zásadná zmena aj z pohľadu miest a obcí, nakoľko takýto úbytok zelene nebude nijak kompenzovaný ani v náhradnej výsadbe, ani vo financiách, a teda obec to bude musieť kompenzovať z vlastných zdrojov.
No a tu sa dostávame aj k tomu, čo som už naznačila v predchádzajúcej rozprave, že táto novela je aj v rozpore s európskym nariadením o obnove prírody z tohto roka, z roka 2023, ktorá, konkrétne článok 6, sa týka obnovy mestských ekosystémov, kde sa členské štáty zaviazali k tomu, že zabezpečia, aby v žiadnom veľkom ani v malom meste, či na predmestiach nedošlo do roku 2030 v porovnaní s rokom 2021 k čistému úbytku mestskej zelene a mestského korunového zapojenia stromov. Čiže to, k čomu sme sa zaviazali, to, čo nám nariadenie ukladá a ja som rada, pretože to priamo súvisí s kvalitou života v našich mestách a obciach, je, aby sa rozloha mestskej zelene zvyšovala a nie znižovala, čo bude priamym dôsledkom, ak by sa táto novela prijala.
Ak to teda zhrniem, tento zákon je jednoznačne premárnená príležitosť pomôcť poľnohospodárstvu, pretože v skutočnosti ten dopad nebude taký, ako je zamýšľaný. Aj sme sa tu o tom bavili, že tá pomoc, ktorú poľnohospodári potrebujú, vyzerá inak. Je to zároveň premrhaná príležitosť sfunkčniť aj systém manažmentu chránených území, kde sa tiež musia vysporiadavať s náletovým, teda s odstraňovaním istého typu drevín. Ale toto je premrhaná príležitosť urobiť to funkčne, efektívne, jednoducho tak, aby to malo prínos. A je to zároveň premrhaná príležitosť aj pre mestá a obce, je to priamo negatívny návrh, ktorý negatívnym spôsobom ovplyvní život nás všetkých.
Preto my v Progresívnom Slovensku budeme hlasovať proti a následne budeme podávať aj pozmeňujúci návrh, ktorý upravuje práve tie problematické časti, lebo rozoznávame v tej diskusii priestor na nejakú zmenu a takto sme sa k tomu postavili. Pripravili sme pozmeňujúci návrh v tom krátkom časovom horizonte, ktorý sme mali. Opäť vyjadrujem tú ľútosť, že musíme opätovne aj v tomto prípade, v neodôvodnenom prípade ísť takýmto zrýchleným konaním. Urobili sme teda maximum práce, aby sme opravili to, čo je najproblematickejšie v tejto novele. A ja pevne verím, že aj keď tento návrh koalícia pravdepodobne nepodporí, že sa ním skúsi aspoň inšpirovať. Aj preto to do parlamentu prinášame.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Kolíková, mňa zaujala tá vaša otázka k tej analýze v súvislosti s medveďom. Tá analýza, na základe ktorej sa má vyhlasovať mimoriadna situácia. No lebo prirodzene aj ja som sa tým zaoberala, lebo tak ako to bolo naformulované, to bolo proste vágne, všeobecné a otváralo to dvere k zneužívaniu. No ale ja mám pre vás aj odpoveď, ako to s tou analýzou, ako sa s tým vysporiadali. A možno, možno je to aj dôsledok vašej otázky. Tak neviem, či ste zachytili pozmeňujúci návrh poslanca Huliaka a oni sa s tým vysporiadali tak, že tie slová na základe analýzy územia škrtli. Takže táto koalícia, keď nevie k podstate, keď nevie odborne, keď si nevie poradiť, nevie odpovedať, tak čo urobí? Proste to škrtne a budeme to robiť úplne len tak a hotovo. Toto je úroveň tejto koalície, je to ohromná hanba. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja len veľmi stručne, pán Kalivoda, viete, že ja si potrpím celkom na tom, aby sme v jednotlivých častiach legislatívneho procesu diskutovali o tom, o čom sa diskutovať má, a ja si stojím za tým, že obsahovo som to naozaj načrtla len veľmi okrajovo. A poviem vám, aký je za tým aj ten dôvod. Je za ním úplne úprimný záujem, aby ste si vy neurobili zle svoju prácu. Jednoducho, aby ste pochopili, o čo sa tu jedná, aby bolo jasné, aby boli jasné tie negatívne dopady. A aby ste to aj vy nemali na zodpovednosť a aby sme skutočne mali šancu priniesť nejaký zákon, ktorý bude užitočný a prínosný pre ľudí.
A myslím si, že ak to vy nevidíte, tak ja vám dávam do toho aspoň nazrieť už v tomto procese, lebo práve teraz je ten čas na to, aby sme to ešte zvrátili, aby sme zišli z toho skráteného legislatívneho konania a otvorili o tom riadnu debatu, do ktorej je úplne zjavné, že majú čo hovoriť napríklad samosprávy. To si myslím, že by mohlo aj koalíciu zaujímať. Možno by ste sa mohli opýtať svojich starostov, starostiek, primátorov, primátoriek, aký majú na toto názor, že im beriete príjmy.
A viete, ja niekedy už neviem, že čo v skutočnosti máme robiť, aby ste prestali s týmito vyfabrikovanými, neodôvodnenými skrátenými legislatívnymi konaniami, na ktoré ste si veľmi rýchlo zvykli. A podľa mňa je to cesta do pekla. A ja si v skutočnosti myslím, že vy si ani sami neuvedomujete ten dôsledok, aké nekvalitné zákony to bude znamenať. A to vysvedčenie vám v konečnom dôsledku niekto vystaví a ja by som s tým mohla byť spokojná. Ale ja budem oveľa radšej, ak také návrhy nekvalitné v skutočnosti ani neprijmeme. Vďaka.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja v tejto časti budem veľmi stručná, keďže sa tu ideme rozprávať o skrátenom legislatívnom konaní a nie ešte o podstate zákona. Takže k tomu len stručne. Vláda týmto zákonom v skrátenom legislatívnom konaní navrhuje uvoľniť pravidlá pre výrub drevín. Ak tento návrh prejde, súhlas orgánu ochrany prírody sa už nebude vyžadovať ani pri výrube väčších stromov, zdvojnásobuje sa tá hranica. Dnes hovoríme, že takýto súhlas nepotrebujete, pokiaľ ide o strom s obvodom do 40 centimetrov, po novom to má byť až 80 centimetrov. A takýto súhlas sa nebude vyžadovať dokonca ani v chránených územiach, ani čiastočne na územiach národných parkov, pretože takýto benevolentnejší prístup sa alebo benevolentný, úplne benevolentný prístup sa navrhuje aj pre druhý a tretí stupeň ochrany, kam patria aj národné parky, teda čiastočne. Ohrozené budú takýmto návrhom kompletne brehové porasty, napríklad aj lužné lesy Dunaja alebo iných riek. Tie okrem záruky čistých a živých riek plnia aj bezpečnostnú úlohu, pretože nás chránia proti povodniam či erózii. Tieto pozemky sú často v katastri vedené ako ostatné plochy, takže tu sa o pomoci poľnohospodárom, ktorú veľmi často spomína predkladateľ, navrhovateľ pán minister Taraba, tak o takejto pomoci poľnohospodárom sa tu naozaj nedá nijako hovoriť. Ohrozené budú už aj nie tak celkom mladé lesy na nelesnej pôde, napríklad 60-ročný háj, ktorý už sa medzičasom stal územím európskeho významu a žijú v ňom ohrozené druhy. Aj keď to tak na katastri nevidíme, alebo to tak minister neposudzuje, jednoducho realita je taká. Alebo si môžme povedať aj veľmi konkrétny príklad, chránený areál Bežnisko v chránenej krajinnej oblasti Záhorie. To je háj, ktorý je dnes chránený, platí na ňom tretí stupeň ochrany a vďaka takémuto zákonu by sa mohol komplet vyrúbať.
Takže opäť sa, opäť sa pýtam, čo je tá motivácia, tu sa nebavíme o poľnohospodároch, tu naozaj je úplne bytostne ohrozená ochrana prírody. Minister tieto kroky, mňa mrzí, že tu nie je, lebo ja teda oceňujem, že on sa do tej debaty zvykne aj zapájať, a dúfam, že tých ďalších častí sa zúčastní. Minister totiž tieto kroky obhajuje potrebou sprehľadniť krajinu pre riešenie situácie s medveďom. Takto odôvodňuje to, prečo o tom musíme hovoriť opäť zase zrýchlene, skrátene, v skrátenom legislatívnom konaní. On totiž toto, tieto voľnejšie výruby napríklad na Záhorí odôvodňuje, teda hovorí o nich ako o významných preventívnych opatreniach v súvislosti s medveďom. A ja teda veľmi rada počujem o preventívnych opatreniach, ale v tomto prípade sa triafa úplne vedľa. Toto skutočným preventívnym opatrením nijako nie je, to by sme mohli rovno rúbať všetky lesy, veď krásne by sa tým sprehľadnila tá krajina, a tie medvede by sme naozaj videli.
A je z toho celého, z tých príkladov, o ktorých viac budem hovoriť aj v prvom čítaní, je úplne jasné, že medveď sa tu používa len a len ako zámienka, a tento návrh prichádza do parlamentu s úplne iným motívom.
Aj samotný minister najčastejšie hovorí o tomto zákone ako o pomoci slovenskému poľnohospodárstvu, o zvyšovaní potravinovej sebestačnosti, veď to tak pekne znie. Toto je samé o sebe veľmi diskutabilné, keďže ja si myslím, že farmárov v súčasnosti v prvom rade trápia hlavne nedoriešené priame platby. Tými by sa mala vláda a tými sa mala mesiace vláda urýchlene zaoberať, a nie tu v zrýchlenom konaní riešiť výruby na Záhorí, výruby na Ipli, jednoducho veci, ktoré absolútne nesúvisia s medveďom, a v zrýchlenom konaní tu prijímať nekoncepčné zákony.
Ale ak by sme aj prijali túto tézu, že motiváciou je pomoc poľnohospodárstvu, tak ja hovorím, že tak poďme sa o tom baviť, ale robme to riadnou legislatívnou procedúrou. Lebo ja uznám, že čiastkovo sa tento alebo ten problém zarastajúcich niektorých území týka aj manažmentu chránených území, týka sa aj poľnohospodárskej pôdy, ale to, ako mal byť v konečnom dôsledku spracovaný, s tým nemá nič spoločné, alebo naozaj len veľmi málo. Že tá diskusia je potrebná, nám ukazuje samotný návrh zákona, ktorý paradoxne v istých ohľadoch situáciu vo vzťahu k poľnohospodárom dokonca sprísňuje. Ja neviem, že aká, aká je na toto odpoveď ministra, ani sa ju dnes nedozviem, a ja neviem, či on o tomto vôbec vie, pretože podľa môjho názoru ten návrh je naozaj nekvalitne pripravený, a teda je tam aj takýto paradox, ktorý nesedí s tou deklarovanou motiváciou. A okrem toho ten zákon, ako sme si už povedali, rôznymi úpravami otvára dvere ničeniu slovenskej prírody, ohrozuje cenné územia, nijako inak sa to nedá nazvať. Tento návrh zákona uľahčuje výrub stromov, aj čo sa týka obcí, aj miest.
Okrem toho, že ovplyvňuje samotnú tú situáciu so zeleňou, ja teraz k skrátenému legislatívnemu konaniu hlavne spomeniem to, že zasahuje aj do financovania samospráv. Mňa by zase zaujímalo, aká je v tomto prípade odpoveď ministra, pretože o tomto nehovoril a nedozvieme sa tu odpoveď ani dnes, ale to je tiež zamýšľaný, nezamýšľaný dopad tohto alebo dôsledok tohto návrhu zákona, o ktorom sa bavíme zrýchlene. A ja si teda myslím, že toto je presne ten dôsledok, že ideme zrýchleným spôsobom, že o tom nemáme normálnu debatu.
Čiže obce vďaka tomuto návrhu, ak by prešiel, by prišli buď o možnosť nariadiť náhradnú výsadbu na svojich, na svojich územiach, pretože to benevolentnejšie pravidlo sa síce netýka verejnej zelene, ako aj samotný minister hovorí, ale už nespomína to, že sa to týka všetkých ostatných pozemkov, to znamená, že sa to týka napríklad súkromných pozemkov. Tie dnes predsa, keď chcete nejaký výrub na pozemku, keď chce developer výrub na svojom pozemku, tak má na to nejaké pravidlá, kedy si musí pýtať súhlas orgánu ochrany prírody, a je to tak správne, veď v tých mestách a obciach musíme vedieť s nejakou kvalitou aj žiť.
No a, samozrejme, toto pravidlo, ktoré som spomínala, že doteraz to bol obvod 40 centimetrov, po novom to bude 80 centimetrov, tak toto pravidlo sa mení pre takúto, takéto dreviny. A teda samosprávy bežne v takejto situácii majú možnosť nariadiť náhradnú výsadbu, alebo získavajú príjem, z ktorého potom financujú starostlivosť o verejnú zeleň. A pokiaľ by tento návrh prešiel, tak by prišli o obe tieto možnosti a opakujem, samosprávy týmto návrhom zákona prídu o príjem, ktorý majú z finančnej náhrady za výruby. A nie je to zanedbateľné a samotné samosprávy sa začínajú ozývať, pretože si to všimli, ja som rada teda, že si to všimli, aj k tomu komunikujeme, ale opäť, majme k tomu normálnu debatu, aby tam nevznikali takéto zamýšľané alebo nezamýšľané dôsledky.
A aby to bolo aj jasne povedané, ak takýto návrh zákona prejde, tak je úplne jasné, že ide po ruke developerom, pretože zľahčuje situáciu developerom a zároveň tým samosprávam berie zdroj príjmu. Opäť, či je tento krok úmyselný, alebo nedomyslený, toto sú všetko faktory, ktoré by mali byť zohľadňované v poctivej debate, ak máme ambíciu, čo by sme mali mať ambíciu, prinášať zákony, ktoré skutočne pomáhajú ľuďom.
Ja som zároveň aj presvedčená, že tento návrh zákona je aj v rozpore s európskym nariadením o obnove prírody. To je takisto zamýšľaný, nezamýšľaný dopad takejto novely, ja si myslím, že pán minister si to v tom celom zrýchlenom procese ani nestihol uvedomiť. A zase dneska sa nedozviem odpoveď, ako to je a aká je odpoveď teda na to, že týmto sa porušuje európske nariadenie. Tá nepremyslenosť a zlá kvalita návrhu je jasná aj z dôvodovej správy a doložky vplyvov. Tie tvrdia, že táto pomerne zásadná úprava podmienok výrubu drevín nebude mať vplyv na životné prostredie. Tak zásadný zásah do zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý nebude mať vplyv na životné prostredie. No tento návrh nám umožní jednoduchšie rúbať aj v národných parkoch, aj v chránených územiach a nebude mať dopad na životné prostredie. Chápete, aké je to smiešne, tvrdiť? Ono je to naozaj, bolo by to aj smiešne, keby to v skutočnosti ale nebolo tragické.
Ak by to nebolo také nebezpečné. Tieto dokumenty zároveň, doložka vplyvov uvádza, že neexistujú a nebude mať táto novela ani žiaden vplyv na rozpočty obcí, to sme si takisto veľmi jednoducho povedali. Ja myslím, že už aj samotné samosprávy to komunikujú ministrovi, že to jednoducho nie je pravda.
Okrem toho, že je to zle pripravený a nekvalitný zákon, je aj úplne jasné, že nespĺňa podmienky pre skrátené legislatívne konanie, nie sú tu ohrozené ľudské práva, bezpečnosť, ani nehrozia veľké hospodárske škody, škody hrozia práve, ak ho takto zrýchlene bez debaty prijmeme. Ide o zákon s mnohými potenciálnymi negatívnymi, či už úmyselnými, alebo neúmyselnými dôsledkami a opakujem, je nevyhnutné mať k nemu riadnu diskusiu, čo nám skrátené legislatívne konanie neumožňuje. Preto my v Progresívnom Slovensku budeme hlasovať proti a ministra žiadame, aby tento návrh stiahol, a predložil ho v riadnom legislatívnom konaní. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. (Povedané so smiechom. Smiech v sále.)
Ďakujem tebe, Dana, za toto vystúpenie. Mňa tiež zaujalo to, že pustime to na šesť mesiacov a potom uvidíme. Ja sa teda venujem životnému prostrediu a tiež si nemyslím, že by to tam tak úplne fungovalo, že povolíme, ja neviem, lov rysa alebo ťažbu horských lesov na tých šesť mesiacov. A no potom už veľmi nebude čo naprávať, už bude hotovo.
A okrem toho ma tiež podobne desí tá predstava, že, že je tu tá ambícia stihnúť všetky tie potrebné zmeny do 1. júna. Ty si teda vymenovala, že čo všetko treba, že sú to tie nové schémy štátnej pomoci, nové interné pravidlá fondu, nové zmluvy, nové vnútorné fungovanie a tak ďalej. To znie ako naozaj veľmi veľa poctivej a dôležitej práce na to, aby to dokázalo fungovať, a ja som, jednou vecou som si istá, že sa to nestihne, a bude to znamenať, že tú pomerne dlhú dobu nikto nedostane žiadne peniaze a slovenskej kultúre to výrazne ublíži, ak ju to rovno nepoloží na kolená. A takisto som si istá tým, že ten výsledok bude ten, že nebude na tom nič dobré, žiadna dobrá zmena a nespokojní budú absolútne všetci, všetci do jedného, nech sú to na ktorejkoľvek strane, kohokoľvek kamaráti, známi a neviem čo, nespokojný nebude nikto. A to by hádam nemalo byť výsledkom takéhoto procesu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Blcháč, ja s vami úplne súhlasím, že toto by mala byť téma, ktorá, ktorú by malo riešiť nejaké odborné fórum, nemala by to byť politická záležitosť, ale to sa pozerajte asi do vlastných radov, pretože sú to vaši koaliční partneri, ktorí z toho roky robili tému, ktorí si na tom roky veľmi agresívnym spôsobom robili kampaň a potom, čo sme videli, že došli absolútne nepripravení napriek tomu a, a tých šesť mesiacov premárnili. A musíme tu teda v tomto čase opravovať ich nepripravenosť takpovediac.
Ja ináč v rámci toho, že by to mala byť odborná debata, by som možno chcela niekedy vidieť aj taký, taký fakt checking tejto rozpravy v parlamente, to by mohlo byť celkom zaujímavé čítanie aj v súvislosti s tým, čo vy ste spomínali s tými mravcami, ako medvede vlastne môžu za to, že nám, že máme problém s hlucháňom? No mňa by zaujímalo, že čo by vám na túto argumentáciu povedala Európska komisia, ktorá voči Slovensku kvôli tomu vedie žalobu a je to pre ničenie biotopov hlucháňov. A určite to nie je kvôli medveďom, je to kvôli intenzívnej ťažbe.
Čo sa týka toho, že vy vidíte riešenie určite nie v zásahovom tíme, ale, ale v nejakom teda režime, ktorý sme tu mali v minulosti. Tak ten zásahový tím je tu koľko? Možno štyri roky, čo funguje? Ale ten problém je tu dlhodobo. Ja som už hovorila, že už v roku 1987 bolo napríklad jedenásť útokov ročne. Ten problém je tu dlhodobo. Bolo to aj v čase, keď obhospodarovali medveďa poľovníci. Mali sme tu problém takisto už v roku 2004 v Demänovskej doline, to určite poznáte. A čo pomohlo? Pomohli vo Vysokých Tatrách aj v Demänovskej doline preventívne opatrenia, zabezpečenie odpadkov, ale inde sme im šan... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja teda tiež oceňujem ten analytický prístup, ale priznám sa, že budem trošku rýpať, lebo vy ste na začiatku spomínali ten trend a čítali ste, teda že počet tých stretov že teda bol jeden, dva, tri, šesť, osem, ale keby sme išli tri roky predtým, tak by to bolo šesť, osem, šesť, tam už ten trend potom nie je až taký jasný a zjavný. A keby sme išli do toho napríklad roku 1987, tak tam tých stretov bolo jedenásť, čiže ten trend no vyzerá, že keď si stanovíme, že začíname od jednotky a vybereme si taký výsek, tak sa môže javiť, ale nie je to celkom tak.
No a potom ste hovorili veľa aj o tých dátach, ktoré smerovali k tomu, akú máme hustotu medveďov na Slovensku, tak to sú vlastne dáta Národného lesníckeho centra z roku 2023 a ja aj poviem, že ako k nim oni došli. Oni zobrali pre nich a všeobecne ako prijímanú dôveryhodnú štúdiu z roku 2014 a od toho čísla iba odhadli, aký počet mláďat sa každý rok narodí. To je jediný faktor, ktorý v tom zahŕňali, a je to nepostačujúce, a prišli k číslu tritisíc takýmto spôsobom. A keď si chceme overiť tak jednoduchým spôsobom kvalitu tejto metódy, tak si to môžme porovnať práve s tým rokom 2014, keď máme tú štúdiu, ktorú považujú aj oni, aj my za dôveryhodnú, tak aj vtedy robili také odhady a vtedy ten ich odhad bol obdobne nepresný a hovoril o dvojnásobku populácie, čiže to myslím, hovorí za všetko. Naozaj treba byť veľmi opatrní ohľadom tých dát a štúdií, pretože nie všetky sú rovnako kvalitné. Ale teda to len tak ako nabok, lebo myslím si, že túto diskusiu by v skutočnosti sme mali na odbornejšom fóre viesť a nie úplne v tomto parlamentnom pléne.

Ďakujem pekne.
Pán minister (ruch v sále), pán minister, vy ste spomínali kolaps biodiverzity, tak ten skutočne nesúvisí s nedostatočným hospodárením na poľnohospodárskej pôde, je to presne naopak. Tradičné poľnohospodárstvo je jedným z hlavných negatívnych faktorov, ktoré vplývajú na biodiverzitu, pretože biodiverzita je o počte druhov, ktoré nájdete na nejakom stanovišti, je o tej pestrosti prírody, o tých vzťahoch medzi nimi. Takže riešenie asi nebude to, že všetko vykosíme, vyrúbeme, necháme spáliť slnkom alebo nasadíme repku, ktorú potom x-krát ročne chemicky ošetrujeme, to je jednoducho úplný nezmysel. A neporovnávajte to s presnými a cielenými zásahmi, ktorých motívom je ochrana prírody, kde napríklad vykosíme nejakú lúku na to, aby sme to zachránili ako stanovište pre nejaké vzácne orchidey, to jednoducho absolútne nemá spoločné nič s vaším návrhom. Ak chcete obhajovať zjednodušovanie výrubov aj brehových porastov, ktoré, zase je to úplne presne naopak, ako hovoríte, brehové porasty sú prirodzenými protipovodňovými opatreniami, ktoré vytvárajú spolu s tou riekou presne to opatrenie, ktoré potrebuje, nivu, v ktorej sa nám zachytí voda počas povodní a potom počas sucha sa naopak uvoľňuje. Ak chcete obhajovať výruby, ak chcete obhajovať ich zjednodušenie, ak chcete obhajovať zásadnú zmenu rázu našej krajiny, robte to, ale, prosím vás, prosím vás, nepleťte do toho biodiverzitu, majte aspoň toľko odvahy a hovorte o vašich skutočných motívoch.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja budem teda reagovať k tomu zákonu o medveďoch, lebo mne to tak dáva zmysel, že by sme sa držali aj trošku rámcovo tých tém, kvôli ktorým sme tu, lebo ony sú samé osebe dosť komplikované.
Ďakujem, pán poslanec Hlina, za to rozobratie situácie s vlkmi. Myslím, že ste použili výborné argumenty presne, prečo tá situácia je odlišná. Presne, ak toto je riešenie pre medvede, tak to nijakým spôsobom nesedí, nesúvisí s vlkmi, nemá to v tom zákone čo hľadať.
Chcela by som akurát podotknúť ešte, vyjadriť sa k tomu, čo ste vy na začiatku nazvali kalibráciou, čo mali byť akoby nejaké, niečo, z čoho vychádzame a na čom sa všetci zhodneme. Ja naozaj chcem mať vecnú diskusiu, lebo bez toho som presvedčená, že sa nikam nepohneme. A tak teda si dovolím opätovne opraviť to, že my jednoducho nemáme dáta, nemáme argument, kvôli ktorému by sme mohli povedať, že situácia, alebo teda že populácia medveďov je premnožená, alebo žeby rástla. Nemáme, nemáme o tom tie dôkazy, nemáme o tom, na to tie argumenty a ja si myslím, že by sme tým pádom, nemali by sme si to stanovovať na začiatku diskusie ako nejaký fakt. Jediná štúdia, ktorú máme k dispozícii, nám hovorí, že tá populácia je stabilizovaná. Voči jej metodika bola nejaká kritika, okej. Tá metodika bola pomerne podobná ako štúdia, ktorá bola vypracovaná desať rokov predtým, ktorá je akceptovaná, ale okej, ak je tu voči nej kritika, nedôvera, urobme ďalšiu. Aj tak by sme takéto, takýto monitoring mali robiť v prípade chránených živočíchov. Ale, a to je kľúčové, aj tak to pre riešenie situácie so stretmi nie je to najdôležitejšie, pretože, ako sme si aj na historických údajoch ukázali, tie strety tu máme aj pri populácii 500 a ten samotný počet nie je to najdôležitejšie, čo potrebujeme riešiť.