Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

28.3.2025 o 11:16 hod.

MSc

Tamara Stohlová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 28.3.2025 11:16 - 11:45 hod.

Tamara Stohlová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mňa to len prekvapilo, teda že aj po takomto čase, nemyslela som to v zlom, ja chápem, že tie priezviská sú rôzne, a nemáte odkiaľ vedieť, ako sa to číta, takže Stohlová, nabudúce už budeme vedieť.
No, vážení, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa priznám a trošku aj zreflektujem to, čo sme tu dneska videli, to prepadávanie zákonov z dielne poslancov SNS, že ja si úplne neviem vysvetliť ten chaos, hej, že prečo teda tie zákony prepadávajú, keď sme tu vlastne videli aj v pléne pána Lučanského. A prečo práve, a to je tá pointa pre mňa, prečo práve tento teda ide, hej? Prečo tento neprepadol? No a ja si aj odpovedám, obávam sa, že je to tým, že vlastne túto koalíciu ochrana prírody vôbec nezaujíma, že na oslabovaní ochrany prírody si vždy vedia nájsť tú zhodu. Nie je to kontroverzná téma a nemá sa jej v rámci koalície kto zastať. Treba to povedať, takto to je a je to za mňa naozaj smutný pohľad, pretože naozaj touto novelou strana SNS pokračuje v snahe oslabovať ochranu prírody a po tom všetkom, čo sme už zažili, tie novely, ktoré sme videli, tak môžem hovoriť o tom, že cieľom je postupne vymazávať ochranu prírody na Slovensku. Čo je naozaj paradoxné v podaní národniarov, pretože tá príroda je naozaj naše bohatstvo a niečo, čo by som očakávala, že všetci budeme sa nažiť čo najviac chrániť.
No tento zákon ale teda z toho, čo sme videli predtým, je v skutočnosti zákonom pána Filipa Kuffu, štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia, pretože ten ho prišiel aj prezentovať na tlačovú konferenciu, keď sa ako návrh objavil. A vtedy aj tvrdil, že bol vypracovaný na ministerstve, ale podáva sa cez poslancov SNS. No a ja sa teda pýtam, že medzirezortné pripomienkové konanie kde? To naozaj máme odvahu prichádzať s takýmito návrhmi a potom ich predkladáme cez poslancov, pretože pán štátny tajomník nemá odvahu pustiť to cez medzirezortné pripomienkové konanie a obhajovať si tam ten svoj úmysel a zámer pred odbornými organizáciami a pred verejnosťou, lebo ja si to nijako inak, túto prax, ktorú vidíme opakovane, neviem vysvetliť.
A ako sedí mi to celkom aj do toho vzorca správania pána štátneho tajomníka, lebo ani do televíznych diskusií nechodí, len, ako sme videli aj tento týždeň, vie urážať spoza klávesnice. Čo vie, je tiež nechať si prideliť desať služobných áut, ale na otázky sa mu takisto k tomu už odpovedať nechce. To je odvaha štátneho tajomníka Filipa Kuffu. Je to jednoducho človek, ktorý sa správa papalášsky, a bez základnej slušnosti objasňovať svoje aktivity, čo je povinnosť, ktorú máme nielen my poslanci a poslankyne voči sebe, ale hlavne voči verejnosti. No a on nám vlastne na tej tlačovej konferencii rovno aj povedal, že teda pripravili túto skvelú novelu zákona, a už rovno hovoril, v čase, keď sa podávala, že budú pozmeňujúce návrhy.
Tak ja sa zase pýtam, čo je to za kvalitu práce, keď už dopredu vieme, že hm, no tak ešte tam niečo budeme musieť dodať. A pripomeňme si, že pri pozmeňujúcich návrhoch a pri tej praxi, ktorú vidíme, videli sme to aj včera, keď pani poslankyňa Matejičková podávala na poslednú chvíľu pozmeňujúci návrh, ktorý opäť oslaboval ochranu prírody, tak tam už vôbec žiaden priestor na tú diskusiu nevzniká, keď sa to podáva všetko náhle a bez priestoru debatovať o tom a diskutovať. A pri predchádzajúcej novele zákona o ochrane prírody a krajiny sme videli, že tie najškodlivejšie úpravy prišli práve cez tie pozmeňujúce návrhy, či to bola fikcia súhlasu, ktorá sa zavádzala, alebo obmedzenie účasti verejnosti v konaniach o ochrane prírody a krajiny, ktorú sme aj podali presne kvôli tomu na Ústavný súd, a ja som presvedčená, že ten nám dá za pravdu, že to je v súlade s ústavou nie je. No a pán štátny tajomník pri tejto príležitosti jeden z nich aj predstavil, že oni sa teda ešte chystajú v rámci pozmeňujúceho návrhu uľahčiť poľovanie v chránených územiach v našich národnej parkoch.
Štátny tajomník ministerstva životného prostredia, to si len tak pripomeňme, precíťme, potrebujeme tu uľahčovať poľovanie v našich národných parkoch, lebo to je tá vízia našej národnej strany – ťažiť, strieľať a jazdiť na štvorkolkách, lebo to je to, čo vidíme aj v podaní pána Kuffu.
Tak teda budeme v očakávaní, čo v tých pozmeňujúcich návrhoch príde, a teda akú veľkú odvahu naberú v tom, kedy ich predložia, či to bude zase na nejakých nespojitých výboroch predložené, alebo na poslednú chvíľu v druhom čítaní, alebo ako k tomu pristúpia.
Zatiaľ sa teda pozrime na tie naozaj fenomenálne zmeny, ktoré pán Kuffa navrhuje. Ony môžu na prvý pohľad pôsobiť pomerne nudne až technicky, ale ja by som to nazvala, že je to taká zberná novela návrhov, ktoré oslabuje ochranu prírody, ktoré sú voči našej prírode škodlivé a zároveň to všetko robia bez akejkoľvek alternatívy, bez vízie alebo koncepcie, že okej, keď vy neveríte na ochranu našej prírody, tak teda čo namiesto toho. Táto novela jednoducho len ničí a neponúka žiadnu alternatívu.
Prvá zmena, ktorú spomeniem, je zmena, ktorá sa navrhuje ohľadom vyhlasovania nových chránených území celoeurópskej siete Natura 2000. To si teda povedzme, že celá Európa chce prírodu chrániť, chce ju chrániť viac, len na Slovensku pán štátny tajomník zjavne vie lepšie, netreba, naopak, treba to oslabovať a sťažovať, pretože ten návrh hovorí o tom, že v prípade, že by sa vyhlasovali nové územia v rámci siete Natura 2000, tak sa bude vyžadovať súhlas všetkých vlastníkov pred ich vyhlásením.
Teraz si to dajme do tej slovenskej reality. Tých rozdrobených vlastníckych vzťahov, tie, myslím si, každý jeden z nás a každá jedna z nás s tým sa skúsenosť, aký je to obrovský problém vôbec, keď sa pozrieme na kataster, teda ak náhodou funguje, ja neviem, v akom teraz je to akurát stave, tak to sú tisícky ľudí, ktorí by museli nielenže sa s nimi spojiť a komunikovať, oni by to, museli s tým súhlasiť. Čiže to v praxi znamená, že je to absolútne nerealizovateľné, že akékoľvek nové vyhlasovanie tohto typu chránených území by bolo nerealizovateľné v praxi.
No a povedzme si aj, že či to je teda nejaký extrémny problém na Slovensku z tej doterajšej praxe, že toto teda je potrebné zavádzať. No štát sa tomu v drvivej väčšine prípadov snaží vyhýbať a snažil sa vyhýbať, pri vyhlasovaní tých chránených území sa snažil vyhýbať tomu, aby jednalo o pozemky súkromných vlastníkov. Všetko sa to realizovalo primárne na tých štátnych. A v prípade, že sa jedná o súkromné pozemky, tak je tam systém kompenzácií. V prípade, že sa obmedzí hospodárenie na takýchto pozemkoch, tak sú tam kompenzácie, ktoré tým vlastníkom ľuďom kompenzujú to, že v záujme spoločenského prínosu pre nás všetkých chránime nejaké veľmi cenné územie, človek tam nemôže, jeden z tristo majiteľov, hospodáriť, tak dostávajú kompenzácie. Povedzme si, že na tieto kompenzácie vo všeobecnosti na Slovensku aj pri iných chránených územiach idú milióny eur, a tam, kde sa to zaviedlo, sú tí majitelia s tým spokojní, takže tu opäť robíme strašiaka z niečoho, čo problémom nie je.
Pripomeňme si pritom, že tento, toto obmedzenie v súvislosti s Natura 2000 pán, ešte vtedy poslanec, Kuffa podával dvakrát v parlamente, keď bol opozičným poslancom, a v tom čase NIKA, alebo teda Národná implementačná a koordinačná autorita, sa vyjadrila, že je to ohrozenie pre plán obnovy. To bolo vlastne v čase, keď sme čakali na taký veľký balík vyhlasovať aj v týchto chránených území. Čiže zase je to proste krok, ktorý nielenže je v rozpore s ochranou prírody, ale je to niečo, čo považujeme za ohrozenie plánu obnovy, miliárd, ktoré sú v tomto balíčku. No, lenže teraz my vlastne nie sme v situácii, keď by sa chystalo vyhlasovanie nových území Natura 2000. Dokončila sa to ešte za úradníckej vlády, naozaj séria takýchto vyhlasovaní veľkých balíkov, a my teraz nevieme o tom, že by sa takéto územia mali vyhlasovať, a mne teda tým pádom toto opatrenie, toto ustanovenie a nápad štátneho tajomníka pripadá v prvom rade ako populizmus, že teda poďme sa vyhraniť voči niečomu, čo je škodlivé z rôznych stránok, a robíme to vlastne v čase, keď to ani nie je namieste, ani to nie je otázke dňa.
Ďalší problém, ktorý... problém... ďalšia téma, agenda, ktorej sa pán štátny tajomník venoval, sú zmeny týkajúce sa našich bezzásahových území v národných parkoch. Opäť si pripomeňme, že bezzásahové územia sa určujú tam, kde na Slovensku máme tú najcennejšiu prírodu, ktorú by sme si mali najviac vážiť a mali by sme ju najviac chrániť. No sa pán Kuffa navrhuje, aby už nebolo tak ako doteraz právne záväzné smerovať v národných parkoch k dosiahnutiu 75 % územia v zóne A, alebo teda v bezzásahovej zóne. No a ja teda dávam takú rečnícku otázku, že v koľkých národných parkoch máme situáciu, že by tých 70 % bolo v bezzásahovom území – je to nula. Aj sa to používa ako protiargument, že naše národné parky nie sú dosť dobré, pretože nespĺňajú toto kritérium. Je to totiž kritérium a odporúčanie Medzinárodnej únie pre ochranu prírody, ktorá teda nabáda, že, že tak má vyzerať národný park, že 75 % v tom bude ponechaných prírode na procesy, ktorá tam prebiehať majú, ktoré zvyšujú biodiverzitu, ktoré zvyšujú cennosť tej prírody. Tak my teda nie sme v situácii, že by ktorýkoľvek národný park to spĺňal, tak pome rovno škrtnúť tú víziu.
Poviem kontext, že toto je, toto je ustanovenie, ktoré, alebo teda prísľub, ktorý dal pán štátny tajomník na Rade Národného parku v Poloninách. Ja tam teda celkom sledujem tú situáciu, ako sa vyvíja, a aj z tej zápisnice som presne videla, že to vlastne bola odpoveď na tlak, ktorý tam prichádzal od neštátnych vlastníkov pozemkov.
A pán štátny tajomník namiesto toho, aby vysvetľoval, čo je to za odporúčanie, čo je to za kritérium, k čomu to má smerovať, prečo to je prínosné a prečo to, naopak, nie je ohrozením, tak on to ako na objednávku dal do tejto zbernej novely. No a keď pán štátny tajomník nevysvetľuje, tak sa to vysvetlíme my.
Je to dlhodobá vízia, preto žiadne z našich národných parkov napriek tomu, že to, to v tom zákone, tak to nespĺňa. Ale je to dlhodobá vízia, aby, keď sa uskutočňujú zonácie, ktoré sa postupne uskutočňujú vo všetkých našich národných parkoch našťastie a naveľa, tak aby tam bola tá vízia smerovať dlhodobo k tomuto cieľu, ktorý je dobrý pre prírodu a pre Slovensku ako také. To znamená, že to nie je nejaké, zo dňa na deň sa tu násilne pretlačí takého, takého kritérium. Je to dlhodobá vízia, ktorú ale pán štátny tajomník z toho zákona škrtá, a to znamená, že už to nebude záväzné.
A dajme si aj príklad Národného parku Muránska planina, aby sme videli, to bolo teda, zonácia sa robila v čase prechádzajúcej vlády. To znamená, že sa to akoby robilo v tých medziach zákona pro... v rámci alebo v prospech ochrany prírody. Pán štátny tajomník by možno povedal, že to robili ekoteroristi. No a pozrime sa, teda ako to tí ekoteroristi robili. (Povedané so smiechom.) Dnes je v zóne bezzásahovej, v zóne A, 41 % územia, čiže nie 75. Ďalších 26 % územia prejde do zóny A, do bezzásahu, zo zóny B, ktorá je prípravná. Tam sa proste to územie pripravuje na to, aby časom prešlo do bezzásahu, a toto sa stane 1. 1. 2051, takže je to vízia, na ktorú sa pripravuje ten región, ten národný park, spoločnosť. V Muránskej planine to zároveň robili len na štátnych pozemkoch, čiže to, nedochádza tam ku konfliktu s právami, vlastníckymi právami jednotlivcov. Robilo sa to na štátnych pozemkoch.
A keby sme sa pozreli na zonácie v iných národných parkoch, tak áno, niekde sa to robilo aj na pozemkoch súkromných vlastníkov, ale vždy po dohode. Vždy po dohode so štátom. To znamená, na dobrovoľnej dohode, keď tí vlastníci s tým súhlasili – a opäť, dostávajú za to kompenzácie. A ja vám poviem, že tam, kde to funguje, ten systém, tí ľudia si tento, to, ako to funguje, ten systém si pochvaľujú.
No a keď sme sa bavili o tom, že vlastne pán štátny tajomník je taký nejaký poštár, že niekde si niečo vypočuje ako požiadavku a on to vlastne len doručí do parlamentu bez nejakého zamyslenia sa, že v koho prospech to je a čo to spôsobí v rezorte, ktorý on má vlastne, v ktorom on má zodpovednosť, tak v rámci tej Rady Národného parku Polonín zaznievajú aj iné nápady. Pravidelne tam zaznieva, stále tam pravidelne zaznieva nápad, aby sa Národný park Poloniny zmenšil výrazným spôsobom a vznikol prírodný park Poloniny. To znamená, degradácia územia, ktorá by jednak neprešla z rôznych dôvodov, bolo by rôzne škodlivá, ohrozovala by plán obnovy, bola by problémom pre rozvoj regiónov, a tak ďalej a tak ďalej.
Ja sa pýtam, že či je teda máme očakávať, že napr. v niektorom z pozmeňujúcich návrhov, alebo v nejakom ďalšom opatrení od pána štátneho tajomníka, príde aj takýto návrh, urobiť z Polonín prírodný park, lebo si to niekde vypočul. A namiesto toho, aby vysvetľoval, tak len preberá takého návrhy.
Ďalším, ďalším opatrením, ktoré prináša táto novela, sú zmeny v predkupnom práve štátu. Zase, znie to technicky, znie to možno pomerne nudne, ale ruší sa tým predkupné právo štátu v prípade spoluvlastníckych podielov na rozdrobených pozemkoch. No, môžeme si kľudne pripomenúť, že minister Taraba v podobnom duchu už rušil jeden z projektov plánu obnovy, kde sa mali robiť výkupy súkromných pozemkov v chránených územiach v národných parkoch. A je to vlastne veľmi podobný systém, kde to, že štát na dobrovoľnej báze odkupuje pozemky od súkromných vlastníkov alebo podiely na tých šialene rozdrobených pozemkoch, je preventívne opatrenie, aby nám tu nevznikali konflikty medzi vlastníckymi právami jednotlivcov a ochranou prírody, ktorá slúži nám všetkým. Neexistuje dôvod, prečo rušiť takýto systém, prečo rušiť takéto projekty, pretože je to dobrovoľné, ten predaj je dobrovoľný, odstraňuje to tento konflikt. A jediný dôvod, prečo takéto niečo predkladať, je to, že jednoducho ochrana prírody pre pána štátneho tajomníka a pre stranu SNS nič neznamená, jednoducho ju neuznávajú.
Ďalšia zo zmien, ktoré prichádza, sa týka hospodárskych zvierat a chovu hospodárskych zvierat v rámci národných parkov. A teraz, aby sme, aby to bolo úplne jasné, hospodárske zvieratá patria do prírody, patria do chránených území. Sú tam veľmi dôležité, plnia tam veľmi dôležitú úlohu. Nahrádzajú kopytníky, ktorých naozaj kedysi v našich voľne, voľnej prírode ako voľne žijúcich bolo veľa, potom sa ich stav výrazne zredukoval a dnes nám aj tie hospodárske zvieratá pomáhajú zvyšovať biodiverzitu. Jednoducho napomáhajú aj tým chráneným územiam a sú tam dôležité a potrebné. Ale čo navrhuje strana SNS, je, aby vlastne v druhom, treťom a štvrtom stupni, teda všetkých okrem toho úplne najprísnejšieho, de facto nebolo pasenie zvierat nad 30 jedincov, čiže to už máme nejaké väčšie stádo, aby boli úplne neregulované, pretože v súčasnosti tam fungujú pravidlá, kde sa orgán ochrany prírody vyjadruje k tomu a povoľuje takéto pasenie. A ja vám garantujem, že to pasenie sa povoľuje. Sa pravidelne povoľuje, pretože tí ľudia, ktorí sedia na národných parkoch a tak ďalej, rozumejú ochrane prírody a sú si vedomí toho, akú to prináša hodnotu. Ale tá regulácia je zmysluplná.
A zase povezme si to na príklade Národného parku Slovenský kras, pretože kto pozná Slovenský kras, si je možno vedomý aj špecifík tohto územia a toho, ako veľmi sú tam citlivé vodné zdroje na to, čo sa deje na úrovni toho národného parku. Tam sú to vlastne planiny, ktoré majú podložie, kde tá voda veľmi rýchlo preniká do tých zásob podzemnej vody, a akékoľvek znečistenie, ktoré vzniká v rámci toho národného parku vrátane tých pasúcich sa zvierat, veď netvárme sa, hej, že to nie je znečistenie, môže ohroziť zdroje vody pre okolité obce. Poznáme takéto incidenty, že sa to už v minulosti dialo, či so zvieratami, alebo iným typom znečistenia v rámci poľnohospodárstva, a presne preto je dôležité, aby tam ten orgán ochrany prírody, ktorý má tú vedomosť o tých prírodných pomeroch, mal to slovo sa k tomu vyjadriť. A áno, možno sa stane, že z tých 100 razov to jedenkrát nepovolí, lebo si je vedomý takýchto, tohto kontextu. A ja teda nevidím úplne dôvod, prečo tento systém meniť, lebo to napr. slúži aj k ochrane zdravia a bezpečnosti ľudí, napr. čo sa týka pitnej vody.
Ja si myslím, že tu aj vidno, že tá novela sa naozaj robila, neviem, či na stole pána štátneho tajomníka, asi nie, tam si to úplne neviem predstaviť, ale teda na nejakú jeho objednávku, a tie ustanovenia, ktoré prináša, sú nielen škodlivé pre prírodu, ale sú aj prvoplánové a nepremyslené, lebo toto, čo odstraňuje v prípade tých hospodárskych zvierat, to nie je prekážka, to je, to je bezpečnostný mechanizmus, ktorý máme a ktorý by mal ostať platný.
No a dostávame sa teda k tej druhej časti, keď možno sa už nebavíme o tom, že čo všetko a akým spôsobom je škodlivé proti prírode, ale skôr do toho, ako je to veľmi prvoplánové a nepremyslené. Ďalšie zmeny, ktoré prináša strana SNS, sú, sa týkajú hospodárskej činnosti, ktorá sa vykonáva na území národných parkov, alebo teda chránených území.
No pán štátny tajomník aj povedal na tej tlačovej konferencii, že je to namierené proti ľuďom a organizáciám, ktoré sa v tých územiach, kde sa nachádzajú chránené oblasti, venujú sprevádzaniu v prírode alebo pozorovaniu zvierat, lebo teda to sú tie zlé-zlé mimovládky a tí zlí ľudia, ktorí ja neviem, čo je na tom ako také problematické, keď sa niekto venuje tejto činnosti, že sprevádza ľudí po prírode, učí ľudí rozumieť, prečo máme takú cennú prírodu a prečo je dôležité ju chrániť. Vlastne vychováva ľudí aj k vlastenectvu, aby sme boli hrdí na to, čo na Slovensku máme, čo nám v celom svete, čo nám v celom svete závidia, a aby sme boli ochotní to chrániť. No a ono to nerobia nejaké tie bájne, zlé mimovládky, ono to robia miestni ľudia, ktorí žijú v tých regiónoch, a takýmto spôsobom podnikajú. Je to absolútnou súčasťou modernej ochrany prírody, je to súčasťou a šancou pre rozvoj regiónov, aby miestni ľudia, ktorí žijú v tých oblastiach, mohli ťažiť, mohli udržateľne ťažiť z toho prírodného bohatstva v tej lokalite, kde žijú, a aby mohli ťažiť z toho, z toho poznania tej lokality, z toho, že tam žijú. Tak ja neviem, čo je na tom také hrozné, že takúto iniciatívu musíme zašľapávať v zárodku, že ľudia hľadajú príležitosť, ako aj v regiónoch, na ktoré Ficove vlády 14 rokov kašľali, tak sú iniciatívni a hľadajú tú príležitosť, ako sa o seba postarať, ako podnikať, ako si zarobiť.
No a teda ten návrh hovorí, že v II. a III. stupni sa bude podmieňovať vykonávanie takejto hospodárskej činnosti iba so súhlasom vlastníkov. Takže sme opäť v tej istej situácii, kde bude treba, ak chcete ísť sprevádzať niekoho do prírody, tak ako sa to robí, keď sme pri tom, aj v mestách, všetci poznáme, že chodia turisti, sú sprievodcovia, ktorí sprevádzajú po, po mestách alebo po nejakých ako, po mestách, tak takýmto spôsobom to funguje aj v našej prírode, a po novom to má byť iba so súhlasom vlastníkov tých pozemkov, na ktorých to robíte. Čiže zase si predstavme stovky, tisíce vlastníkov, od ktorých by ste potrebovali získať ten súhlas. To je prvý problém.
A tu sa aj pristavím, že sa tu, keď na jeseň sa okliešťovali kompetencie dobrovoľnej stráže prírody, tak tu padol ten argument, ja som to počula aj pána, od pána Huliaka, aj od ďalších predkladateľov, že tu nie je problém, že tie súhlasy aj pre tú dobrovoľnú stráž prírody, aby si mohla vykonávať svoju kontrolnú činnosť, budú takto, takto budú (rečníčka gestikuláciou rúk naznačila rýchle vydávanie súhlasov), takto budú vydávané, žiaden problém, veď všetci to získajú. No nezískal to nikto a tá dobrovoľná stráž prírody nefunguje. Rovnako to bude aj v prípade sprievodcovania. No, takže to by bol prvý problém.
Aleže ten druhý problém je, že v tom zákone nie je definovaná poriadnym spôsobom hospodárska činnosť. To sa netýka len tých ľudí, ktorí chcú sprevádzať v prírode alebo ktorí chcú riešiť pozorovanie zvierat, ktoré teda je zjavne problémom pre stranu SNS, ale týka sa to napríklad aj čoho? Včelárstva, rybárstva, poľovníctva, dopravy? Pretože tá definícia tam chýba a hospodárska činnosť je všetko toto. A ja sa pýtam, to keď pôjdem po prírode a budem si pritom vybavovať pracovný e-mail, za ktorý dostávam odplatu, lebo to je tá definícia, ktorá tam je, činnosť, za ktorú dostávam odplatu, tak čo? Ako dostanem potom pokutu? Dostanem pokutu, lebo nemám súhlasy vlastníkov na to, aby som si vybavila pracovný mail?
No a dostávam sa k mojej obľúbenej časti, že pod takúto hospodársku činnosť spadá aj pasenie zvierat, ktoré iné ustanovenie tohto zákona má podľa štátneho tajomníka uľahčovať. Čiže na jednej strane to akože uľahčujeme tým, že vypíname bezpečnostný mechanizmus ochrany prírody, ale na druhej strane si čo, na toto pasenie budeme musieť na prechod tých zvierat pýtať súhlas od všetkých vlastníkov? Ako hovorím, táto novela je extrémne nedomyslená.
A možno aby som zavŕšila kvalitu alebo rozpravu o kvalite tohto návrhu, tak za mňa úplnou čerešničkou je, že predkladatelia asi uverili vlastným hoaxom, ktoré šíria, pretože, teda šíria ich roky, pretože touto novelou chcú povoľovať aj činnosti, ktoré dnes už ten zákon dovoľuje. Konkrétne si to povedzme na príklade zberu húb a rastlín a ich plodov v prípade vlastníkov a správcov pozemkov. To znamená, že ja keď vlastním niekde aj v chránenom území pozemok, tak toto bol nejaký naratív, ktorým sa tu snažili pri reforme národných parkov strašiť obyvateľov a vlastníkov takýchto pozemkov, že ho, nebudú môcť na svojich pozemkoch zbierať huby, no môžu, v tom zákone to je, kľudne si to aj odcitujme, § 14, ktorý nám hovorí, III. stupeň ochrany ods. 1: „Na území, na ktorom platí III. stupeň ochrany, je zakázané,“ písmeno h) nám hovorí „zbierať rastliny vrátane ich plodov.“
Lenže keby predkladateľ čítal ďalej, tak odsek 5 nám hovorí, že zákaz podľa toho písmena h) neplatí na vlastníka, správcu a nájomcu pozemkov. No a keby sme sa chceli chytiť toho, že to hovorí len o zbere rastlín, ale nie húb, lebo teda nám záleží tak na tom hubárstve, tak zároveň § 2 hovorí o tom, že pre účely tohto zákona sa pod rastlinami rozumejú aj všetky druhy húb. Takže ja neviem, čo mám na to povedať, ja neviem, ako sa to mohlo ocitnúť v tom návrhu, toto nie je problém, toto nie je niečo, s čím by sme potrebovali narábať, pretože ten zákon to umožňuje už dnes.
Veľmi podobne táto novela zavádza možnosť robiť sprevádzanie v prírode, o ktorom sme sa už vadili, že keď to robí niekto, je to problém, keď to robí niekto iný, už to problém nie je. Tak to zavádza aj pre štátnu ochranu prírody a neštátnych vlastníkov. Opäť už dnes to zákon umožňuje, netreba na to žiadnu novelu.
No, úplne povinná jazda, samozrejme, táto novela a tieto zmeny navrhované sú v rozpore s medzinárodnými záväzkami. Spomeňme si Dohovor o biologickej biodiverzite OSN, spomeňme si štandardy IUCN, ktoré som už spomínala, to je tých 75 % bez zásahu, a spomeňme aj tradične už Aarhuský dohovor, ktorý sa neteší veľkému rešpektu zo strany našej koalície.
No a ak to mám zhrnúť, tak pán štátny tajomník Filip Kuffa prostredníctvom poslancov.
SNS opäť prináša takú zbernú novelu proti prírode, ktorá je bez vízie, bez konceptu, čo má teda nahradiť v ich ponímaní ochranu prírody, ktorú považujú za problém, žiadna alternatíva, len škodiť prírode, a čo je horšie, nielen prírode, ale aj ľuďom, ktorí žijú v okolí tých chránených území.
Je to škodlivé proti regiónom, je to proti rozvoju regiónov, s potenciálom šikanovať ľudí pokutami, ak sa chcú v súčasnej situácii uživiť, ak chcú podnikať, ak sú inovatívni.
No a ešte je to aj novela, ktorá nám veľmi jasne dáva ten vhľad do sveta strany SNS a pána Kuffu, kde uverili natoľko vlastným hoaxom, že prinášajú novelu, ktorá rieši niečo, čo problémom nie je, čo už dnes zákon umožňuje, tak ja vám gratulujem k tejto novele.
Samozrejme, ju nepodporíme a veľmi dúfam, že tie pozmeňujúce návrhy, ktoré pán štátny tajomník avizoval, tak ja dúfam, že neprídu (povedané so smiechom), a keby prišli, tak určite k nim budeme mať výživnú debatu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.3.2025 16:42 - 16:44 hod.

Tamara Stohlová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Ja sa priznám, že mňa nominácia pána Ševčíka neprekvapila. Pán Becík, ako vieme, má problémy s dochádzkou, keďže sedí na dvoch stoličkách.
Ale teda k pánovi Malatincovi. Viete, bola tu taká nádej, a veď aj vy ste tú ambíciu vyslovovali, že vy budete ten, ktorý pozdvihne tú Národnú koalíciu. A úplne to myslím nie osobne, bez urážky, ale ja mám pocit, že je to úplne naopak, že vás to ťahá dole. Vy ste tu ako spravodajca využili ten priestor nie na to, aby ste vysvetľovali tú nomináciu, obhajovali nomináciu, vy ste jednoducho povedali, že bude to pán Ševčík a basta a hotovo, lebo tak sme sa dohodli, lebo proste sa tu rozpadala koalícia. Nepočuli sme žiadne argumenty. Nepočuli sme argumenty odbornosti pána Ševčíka a nepočuli sme napríklad ani argumenty ohľadom toho zákona, ktorý ja som spomínala, že ste museli stiahnuť ako dôkaz tej vašej odbornosti a kompetencie, že teda keď sa pasujete do tej pozície, tak ako ste mohli predložiť zákon, ktorý by nás pripravil o miliardy z plánu obnovy, a teda tým dôkazom je to, že ste ho stiahli. Namiesto toho ste využili ten priestor na to, aby ste kritizovali Európsku úniu, teda aká je ona hrozná. A ja hovorím, že to už je taký nejaký, to už je taký nejaký vzorec, a tak ja neviem, že či si to vy tak celkom uvedomujete, ale ja mám pocit, že nie vy idete reformovať Národnú koalíciu, ktorá mala v programe zrušenie 5G sietí, vystúpenie z Európskej únie a NATO, ale obávam sa, že ona začala reformovať vás.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.3.2025 15:51 - 16:01 hod.

Tamara Stohlová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, tak tento bod zjavne nevzbudzuje nejakú veľkú, veľký záujem, ale ja si myslím, že by mal. Pozrime sa teda na kandidáta tejto koalície na post predsedu podľa mňa veľmi dôležitého výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Myslím si, že aj v súvislosti s tou aktuálnou situáciou ohľadom slintačky, krívačky sa nemôžeme tváriť, že je to výbor, ktorý by nebol dôležitý, čo sa týka životného prostredia, to má priamy dopad na naše zdravie, na našu budúcnosť, čiže naozaj to nemožno brať na ľahkú váhu. Ja som mala pomerne dosť výrazné výčitky a kritiku smerom aj k predchádzajúcemu predsedovi pánovi Huliakovi, no a pán Ševčík, keď sa pozrieme na fakty, tak on sa tým témam životného prostredia a pôdohospodárstva ani len nevenoval. No, nevenoval sa im, nevidno to nikde v rámci jeho životopisu, nevidno to v rámci tých tém, ktorými by sa prezentoval, je to bývalý policajt, vojak a teraz má rovno predsedať parlamentnému výboru. To je jednoducho vysoká pozícia v rámci parlamentu a opäť, ja sa zopakujem, neberme to na ľahkú váhu.
Kdesi som počula, teda kdesi, počula som to v jednej diskusii priamo od pána Huliaka, že on vraj bude tou zárukou, že pán Ševčík bude tento výbor vedieť riadiť, no ja hovorím, že pán Huliak sa má v prvom rade venovať rezortu športu a cestovného ruchu, ja si myslím, že ministerská pozícia, opäť neberme to na ľahkú váhu, je dostatočne dôležitá na to, aby hádam si zaslúžila celého človeka, takže táto, táto, toto zdôvodnenie jednoznačne neobstojí a aj keby sme ju nejakým spôsobom prijali, tak veď pokojne sa pozrime na víziu pána Huliaka pre naše životné prostredie: ťažiť, strieľať a variť guláše z chránených živočíchov, to je vízia pána Huliaka pre Slovensko a jeho životné prostredie a jeho prírodu.
A ja sa priznám, že ma trošku aj prekvapuje, pán Malatinec, že vy nemáte problém predkladať nomináciu človeka, ktorý sa jednoducho tej téme nevenoval. Že to naozaj sa tu už ako ani nehráme, naozaj je to celé len pro forma? Kľudne sa pozrime, keď sa bavíme o tej kompetencii Národnej koalície, do ktorej však dnes už patríte aj vy, aj pán Huliak, aj pán Ševčík, tak kľudne si vezmime ten zákon, ktorý mal byť na programe tejto schôdze, ktorým ste navrhovali zvrátiť reformu národných parkov ešte v januári, predkladal ho teda ako hlavný predkladateľ ešte pán Huliak, ak teda on má byť tým garantom tej odbornosti a kompetencie. No a čo sa stalo? My sme vám to hovorili, my sme vám hovorili celý čas, ako aj mnohokrát predtým, že to je zákon, ktorý je v rozpore s plánom obnovy, že tým budete, že to povedie k tomu, že by sa mohli pozastaviť miliardy z plánu obnovy. No a nakoniec ste ho stiahli, čiže toľko asi ku kompetentnosti poslancov Národnej koalície v tejto téme alebo aj v iných.
Ja som presvedčená, že nominácia pána Ševčíka, ktorého ja osobne nepoznám a nemám nejaký osobný problém, ale povedali sme si tie fakty, tej téme sa nevenoval, vidíme tú kompetentnosť, za mňa tá nominácia je opäť ďalším dôkazom, že tejto vládnej koalícii ide naozaj o tie fleky, o tie funkcie, urobia všetko pre to, aby si udržali v koalícii väčšinu, a čo tam po nejakých problémoch Slovenska s jeho životným prostredím alebo pôdohospodárstvom. A znova opakujem, aj dnes a v tieto dni vidíme, ako kritická téma pre Slovensko to je.
No a ja som teda zvedavá, ako pán Ševčík bude riešiť, lebo to nie sú len tie populistické návrhy zákonov, ako sme videli tuto vo vašom podaní, ktorými ste chceli zvrátiť reformu národných parkov, ale to je proste, to sú zložité témy, ktoré vám neprinesú lacné politické body. Ja som zvedavá, ako budete riešiť tému ovzdušia, ako budete riešiť tému environmentálnych záťaží, pretože to všetko patrí do gescie tohto parlamentného výboru, o ktorom sa dnes hovoríme. Ovzdušie je ročne na Slovensku zodpovedné za tisícky predčasných úmrtí, toto nie je sranda.
No, okrem tej odbornosti, sa priznám, že ma aj mrzí, že ani čo sa týka kultúry v rámci toho parlamentného výboru ja nemám veľmi, nemám nádej, že by sa tá kultúra išla pozdvihnúť, hoci ešte aj v tomto som asi naivná, že ja by som bola rada pozitívne prekvapená, ale teda pozrela som si komunikáciu pána Ševčíka a videla som, že na svojich sociálnych sieťach, ktoré k tomu ako zvádzajú, a potom tu vidíme také návrhy zákonov, ktoré sa potom sťahujú, pozrela som si sociálne siete pána Ševčíka a videla som, že aj on nadáva predstaviteľom európskych štátov do mentálnych úbožiakov. Tak čo to bude za kultúru na tom výbore na pôde parlamentu?
Tiež som počula, ako váš pán predseda obhajoval, že to je v pohode, že však čo je tam, aká urážka, hej, tak to je úroveň Národnej koalície a jej predstaviteľov. Určite si pripomeňme aj to, že rovnako pán Ševčík šíri ruskú propagandu, navrhuje vystúpiť z Európskej únie a NATO. A, pán Malatinec, mám pre vás zlú správu, vy ste sa tešili, že ten pán Huliak, ako sa ide stať tým ministrom, tak že on sa polepšil a už komunikuje lepšie a už ako aj ten program, ako budete vy robiť, tak už to bude o inom. No ja som minulý týždeň, či kedy som to s ním bola v diskusii a on na to sa vyjadril, že je to hnusná, skorumpovaná organizácia. Pán Ševčík reflektuje jeho názory v tomto, tak ja sa obávam, že ste v menšine.
No, za mňa toto všetko, čo sme si povedali, či sa týka to tých tém priamo súvisiacich alebo aj škodlivého šírenia dezinformácií, alebo, alebo aj celkovej tej úrovne politickej kultúry a vôbec slušnosti, ktorú môžme očakávať od pána Ševčíka, ja si myslím, že ho to skôr z predsedníckeho postu diskvalifikuje, ako kvalifikuje. A teda čudujem sa, že nemáte problém ho predkladať v čase, keď naozaj v tom pôdohospodárstve čelíme kríze. A znova zopakujem, životné prostredie priamo súvisí so zdravím aj s budúcnosťou nás a ďalších generácií. Ale tak asi, asi je to v konečnom dôsledku všetko jedno, veď bude funkcia, nie? Lebo, lebo nijako inak sa to nedá vysvetliť.
Ja naozaj sa aj vám čudujem, pán Ševčík, že ste ochotný prijať tú zodpovednosť, lebo to je veľká zodpovednosť, a ísť do týchto tém. Ja hovorím, že to je, to je tak široké spektrum tém, ktoré zahŕňa ten parlamentný výbor, a vy tam idete bez problémov, len tak.
No napriek tomu, ako som spomínala, my – ako vždy – budeme v rámci toho výboru fungovať a vystupovať konštruktívne aj slušne, vždy sme to aj robili. Dneska bol aj ten príklad, keby sa opozícia dnes ráno zdvihla, tak by ste neboli uznášaniaschopní, lebo teda koalícia si nevie zabezpečiť ani väčšinu a uznášaniaschopnosť na tých výboroch. My sme konštruktívni, chceme diskutovať a chceme sa slušne správať. A pán Ševčík bude mať už čoskoro príležitosť ukázať nám, že teda akú tú politickú kultúru a vo všeobecnosti ako si predstavuje on fungovanie toho výboru. Ja sa budem len tešiť, pokiaľ to bude posun od pána Huliaka, a teda hneď si to ukážeme či na mimoriadnych výboroch, vieme, že práve tento výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ja si trúfam povedať, že bol, že je to ten v rámci parlamentu, ktorý fungoval úplne najhoršie zatiaľ, myslím si, že už sme dokopizovávali dvanásť mimoriadnych výborov, ktoré neboli otvorené, tak tam budete mať šancu ukázať, že či ste aspoň schopní čeliť tej diskusii, lebo ja si myslím, že my tu predsa stojíme, opoziční poslanci a poslankyne, s mandátom od voličov a tak hádam sa nebojíte diskusie. Tak ja budem veľmi rada, príjemne prekvapená, a opäť budem rovnako príjemne prekvapená, ak sa pohne aj tá úroveň diskusie, ak tam bude slušnejší jazyk ako v podaní pána Huliaka. No, tú šancu máte a budeme všetci veľmi čakať, že či sa niečo zmení, alebo či pôjdete v šľapajách Rudolfa Huliaka.
Vďaka.
Skryt prepis
 

4.12.2024 10:00 - 10:01 hod.

Tamara Stohlová Zobrazit prepis
Dobre, ďakujem. Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 565 zo 7. októbra 2024 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k cenám potravín, tlač 542, na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a zároveň ho určil za gestorský výbor.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval uvedený návrh na svojej 32. schôdzi dňa 22. októbra 2024, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Správa výboru o výsledku prerokovania predmetného návrhu bola schválená uznesením gestorského výboru č. 80 zo dňa 22. októbra 2024, kde ma výbor poveril informovať o výsledku rokovania výboru.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2024 9:43 - 9:45 hod.

Tamara Stohlová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Mne nedalo nedodať, že aj ja oceňujem to, že prezident vetoval tento zákon, poznajúc tú realitu, aký je Peter Pellegrini, je to vlastne v jeho podaní silný signál, hoci tá úprava, ktorú, alebo takto, je to asi najsilnejší signál, aký od neho môžeme očakávať.
A k tej, k tomu faktu, že sa v tomto prípade, teda v prípade zákona, ktorý sa týka EIA, k tomu postavil inak ako pri zákone o ochrane prírody a krajiny, tak ja si myslím, že tam je tá odpoveď vlastne úplne jasná. Tým dôvodom je to, že k tomu druhému zmienenému zákonu poslanci strany HLAS prilepili na poslednú chvíľu prílepok týkajúci sa zákona o odpadoch, čiže nesúvisiacu úpravu, ktorá sa mala tváriť ako pomoc samosprávam.
V skutočnosti veľmi škodí pripraveným, poctivým samosprávam, ale aj nám všetkým, pretože tá úprava, ktorú tu odsúvame už desiatky rokov, mala poslúžiť celej spoločnosti na to, aby, aby zlepšovala životné prostredie, a poškodí nám aj tak, že nám ako v mnohých iných témach v životnom prostredí vďaka tomu hrozia pokuty zo strany Európskej komisie pre neplnenie si našich povinností, a tu sa naozaj bavíme už o desiatky rokov, čo si to pred sebou kopeme. My sme sa teda vysporiadali s tým tak, že keď pán prezident v tomto smere sa zachoval, by som povedala až takmer stranícky, tak my sa, máme pripravené podanie na Ústavný súd a ja som presvedčená, že v prípade tejto novely sa k tomu Ústavný súd postaví inak ako táto koalícia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2024 9:06 - 9:27 hod.

Tamara Stohlová Zobrazit prepis
Dobré ráno. Až som sa zľakla, pán predsedajúci, že pod čo som sa to podpísala, ale teda je to v poriadku. (Povedané so smiechom.) Ďakujem vám pekne za slovo.
Vážené pani poslankyne, pani poslankyňa, vážení páni poslanci, ja musím priznať, že som si čítala veľmi pozorne veto pána prezidenta, najmä to jeho odôvodnenie, lebo tam sú vystihnuté všetky námietky a výčitky, ktoré pán prezident voči zákonu o posudzovaní vplyvov na životné vzniesol, a musím povedať, že som si ho prečítala s pomerne dosť veľkou radosťou, keďže v tom odôvodnení sa spomínajú v podstate všetky tie hlavné, tie najväčšie výčitky, ktoré sme mali aj my Progresívne Slovensko, o ktorých sme tu v podstate mesiace debatovali v parlamente a snažili sme sa presvedčiť aj pána ministra Tarabu, aby teda upustil od týchto škodlivých ustanovení v danej tejto predmetnej novele. Ja sa teda povenujem jednotlivým tým bodom, ktoré spomína pán prezident vo svojom odôvodnení veta, postupne.
Čiže pán prezident má námietky s ktorými sa teda stotožňujeme, voči zužovaniu práv verejnosti, ktoré prináša táto novela, ktorá po novom nemôže byť účastníkom v zisťovacom konaní. Len si pripomeňme, že v procese posudzovaní vplyvov na životné prostredie v tomto zisťovacom konaní, niekto to pozná pod pojmom tzv. malá EIA, tak v tomto režime je niekde medzi 90 – 95 % všetkých konaní, kde sa posudzujú zámery, či je to výstavba, či sú to zmeny v nejakých prevádzkach, jednoducho veci, ktoré sa týkajú našich, našich životov. Prechádzajú takým tým procesom a až takého vysoké percento, čiže absolútne drvivá väčšina ide v zisťovacom konaní a táto novela prináša novinku, že dotknutá verejnosť už nemôže byť účastníkom v tomto zisťovacom konaní a pán prezident sa s touto výčitkou stotožnil.
Ja budem aj citovať z toho jeho odôvodnenia: „Dotknutou verejnosťou sa podľa § 3 písm. s) rozumie verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní. Platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia má záujem na takomto konaní. Kým podľa § 24 má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti zákona, teda aj v zisťovacom konaní, podľa schváleného zákona má mať dotknutá verejnosť postavenie účastníka iba v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.“

Čiže aj pán prezident hovorí o tom, že verejnosť vrátane tých mimovládnych organizácií, o ktorých sa tu veľa hovorí v rôznych dehonestujúcim spôsobom, má záujem zúčastňovať sa na takomto konaní, pretože ak sa venuje environmentálnej činnosti, je to úplne prirodzené. Ale teda kým doteraz mohla byť účastníkom aj v zisťovacom konaní, po novom to tak nebude. Bude môcť byť účastníkom iba v tom oklieštenom percente naozaj obrovských zámerov, čo sa rovná približne 5 %.
Verejne treba povedať, že tejto verejnosti vrátene tých mimovládnych organizácií, lebo tá verejnosť sa veľmi často združuje v týchto rôznych občianskych združeniach lokálneho charakteru, kde sa snaží vybojovať si nejaký vlastný záujem, jednoducho snaží sa zaujímať a presadzovať to, aby sa im dobre žilo v ich vlastnom susedstve, tak tejto verejnosti sa po mesiacoch debát aj po našich pripomienkach podarilo, našťastie, vybojovať aspoň možnosť odvolať sa, čo je teda dôležitý inštitút, hoci treba podotknúť, že bez riadneho prístupu do toho zisťovacieho konania to vnímam ako pomerne neefektívnu a chaotickú úpravu, ktorá môže znamenať ďalšie prieťahy v týchto procesoch, čo mal byť hlavný účet tej novely, aby sa tie prieťahy skrátili, aby sa ten celý proces zefektívnil, pretože ak verejnosť nebude mať dostatočný prístup do tých zisťovacích konaní, tak nebude mať dostatočný prístup k informáciám, na základe ktorých má podávať odvolania.
Druhú výraznú pripomienku, povedala by som, že ešte omnoho dôraznejšie prejednávanú v tom odôvodnení prezidenta (krátka pauza, rečníčka sa obrátila k predsedajúcemu), sa týkala samospráv. Prezident rovnako ako my má námietky voči zužovanie definície dotknutej obce. Rovnako ako my uvádza teda dnešnú úpravu, kde je definícia dotknutej obce taká, že ide o obec, kde sa má daný zámer realizovať alebo ktorá ním môže byť zasiahnutá, pretože životné prostredie nepozná hranice katastrov. Znečistené ovzdušie, znečistená podzemná voda jednoducho sa nebude držať nutne územia katastra a tej obce, na ktorom, v ktorom sa má zámer realizovať, to znamená, kde sa má postaviť trebárs nejaká fabrika. Takisto hluk, hej, sa nešíri len po hranicu katastra, tam si povie, však stačí. A jednoducho má to zmysel aby aj obec, ktorá môže byť tým zámerom zasiahnutá, bola považovaná za dotknutú. No ale po novom novela hovorí, že pôjde len o obec tú, kde sa má priamo na území, ktorej sa má zámer realizovať.
A opäť si pomôžem citáciu pána prezidenta, ktorý hovorí že: „Dotknutou obcou sa podľa § 3 písm. a) rozumie obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, alebo územie, ktorej sa týka navrhovaný strategický dokument, alebo územie ktorej môže byť zasiahnuté vplyvom navrhovanej činnosti, jej zmeny alebo prijatím navrhovaného strategického dokumentu. Kým súčasná právna úprava zisťovacieho konania počíta aj s účasťou viacerých dotknutých obcí, schváleným zákonom sa má táto účasť zúžiť len na tú dotknutú obec, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať.“
To platí aj pri úprave práva podať odvolanie, to sa dostávame k tým konsekvenciám, ktorá má zužovanie tej definície dotknutej obce, čiže právo podať odvolanie, ktoré by podľa schváleného zákona mala mať iba dotknutá obec, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať. Aj podľa pána prezidenta ide teda o oslabenie procesného postavenia zasiahnutej obce, pretože kým dnes môže podať odvolanie, po novom už bude môcť podať iba tzv. nevyžiadané stanovisko. Ja si myslím, že ten názov je už na prvú taký pomerne veľavravný.
Opäť si pomôžem citáciou z odôvodnenia veta pána prezidenta: „Príslušný orgán má zohľadniť nevyžiadané stanoviská“, aby sme chápali, že ako bude fungovať také nevyžiadané stanovisko, čiže „príslušný orgán ho má zohľadniť, a vysporiadať sa s nimi v záväznom stanovisku zo zisťovacieho konania.“
Podľa pána prezidenta ide o zjavný regres, ktorý je badateľný najmä na príklade inej dotknutej obce ako tej, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať. Podľa súčasnej právnej úpravy takáto dotknutá obec má právo podať odvolanie. Podľa schváleného zákona by to bolo iba nevyžiadané stanovisko, ktoré však nemá priamy právny účinok. To znamená, že je veľmi otázne, ako sa s týmito nevyžiadanými stanoviskami, ako sa s nimi príslušnými orgán vysporiada, akým spôsobom ich zapracuje, nemáme tu absolútne žiadnu garanciu, že tie výhrady obce, ktorá bude zasiahnutá napríklad kvôli hluku alebo znečisteniu ovzdušia či vody a bude mať voči tomu výhrady, ako sa s nimi ten príslušný orgán vysporiada, pretože nevyžiadané stanovisko nemá priamy právny účinok.

No tu pokračuje pán prezident takou pomerne rozsiahlou staťou o tom, o územnej samospráve, o obciach ako takých, kde vlastne hovorí, že obec je základná jednotka územnej samosprávy. No a pomerne veľa si tu pomáha vo svojej argumentácii ústavou, čiže ja opäť budem citovať:
„Ústava akceptuje územnú samosprávu, ktorej jednotkou je obec, ako významnú ústavnú hodnotu, ktorá požíva samostatnú ústavnú ochranu, a princíp územnej samosprávy považuje za jeden zo základných princípov, na ktorých je ústava postavená. Možno teda povedať, že územná samospráva je nevyhnutne spätá s demokratickým a právnym štátom.“ Nedá sa inak, len súhlasiť s tým, ako argumentuje aj pán prezident vo svojom vete.
Ďalej hovorí o tom, že zákonodarca na základe ústavy a v súlade s tým, čo sme si povedali, že je to jednoducho dôležitý sú... dôležitá súčasť fungovania demokracie a procesov v našej spoločnosti, tak zákonodarca na základe ústavy obci zveril aj príslušné úlohy vrátane tých environmentálneho charakteru, čiže aby, tak ako je to dnes stanovené, obec má právo a povinnosť starať sa o životné prostredie svojich obyvateľov.
Lenže tu prichádzame k tomu problému, ktorý teda zmieňuje aj pán prezident, ako má, ak ten schválený zákon prejde, teda bude, pôjde do účinnosti, ako to má tá dotknutá obec, teda obec, ktorá bude zasiahnutá zámerom, ale po novom už nebude považovaná podľa tohto zákona za dotknutú, ako to má robiť, pretože jediný nástroj, ktorý na to bude mať, je nevyžiadané stanovisko bez priameho právneho účinku. To znamená, je tam pomerne veľký priestor, ako sa s tým príslušný orgán môže vysporiadať a máme s tým aj skúsenosť, alebo je tu, máte pravdu, je to, je tu aj druhá, je tu aj druhá možnosť, môže tak urobiť aj formou dotknutej verejnosti. Čiže takáto obec, ktorá už po novom teda nebude mať postavenie ako predtým, nebude môcť podávať odvolanie, tak si povie, že nebude vystupovať ako obec, ale bude vystupovať ako verejnosť. No a to je pomerne absurdný spôsob, pomerne absurdná alternatíva, ako sa s tým môže tá obec vysporiadať, pretože to by znamenalo, že by vôbec nevyužívala svoje špeciálne postavenie, ktoré ako jednotka územnej samosprávy má.
A ja neviem, že či je potrebné vysvetľovať, že je naozaj dôležité rozlišovať medzi postavením obcí a postavením samosprávy, že tu nejaká odlišnosť je, že tu nejaké práva a povinnosti sú, jednoducho že sú to iné jednotky a nemalo by sa to zamieňať, že veď, veď oni môžu k tomu pristúpiť ako dotknutá verejnosť.
A opäť si pomôžem argumentáciou pána prezidenta, ktorý teda zdôrazňuje ten rozdiel medzi postavením obce a postavením dotknutej verejnosti a hovorí: „Takéto osobitné postavenie obce v rozhodovacích procesoch v oblasti životného prostredia potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky, keď konštatoval, že účelová podstata účasti zainteresovanej verejnosti na rozhodovacích procesoch ovplyvňujúcich životné prostredie tak, ako ju má na mysli Aarhuský dohovor, nadobúda v prípade obce vlastnú a jedinečnú tvár.“ Čiže to je ten argument, prečo obec nemá vystupovať ako verejnosť. „Transformuje sa do pozície obce ako subjektu združujúceho osoby majúce na jej území trvalý pobyt a zároveň nositeľa zákonom zverených verejných úloh vyjadrujúcich povinnosť starostlivosti o územie obce a o životné prostredie v obci. Obec je dokonca na tento účel vybavená aj štátom decentralizovanou verejnou mocou, ktorú je povinná využívať na dosahovanie naznačených cieľov.“ A týmto, týmto všetkým sa od verejnosti líši.
A prečo by teda obec mala vystupovať z pozície verejnosti, keď má, aj Ústavný súd to potvrdzuje, že má vlastné a jedinečné postavenie, má na to, má povinnosť starať sa o prostredie, v ktorom žijú jej obyvatelia, a má na tom aj zákonom dané nástroje?
Z tohto vyplýva, z tej úpravy, ktorú navrhol, navrhol minister Taraba a ktorú schválil tento parlament, zabraňuje takejto obci napĺňať svoje zákonom dané povinnosti starostlivosti o životné prostredie.
No a ak by to nestačilo, tak okrem toho, že obec má povinnosť starať sa o životné prostredie svojich obyvateľov, má samospráva aj povinnosť informovať ich, čím sa oblúkom dostávame naspäť k verejnosti, veď všetko to robíme pre ľudí. Však? Alebo aby to tak aspoň tak malo byť. A ono sú to spojené nádoby, pretože aj tá obec má predsa myslieť na záujem svojich obyvateľov. No a je teda aj podľa pána prezidenta potrebné zdôrazniť, že dotknutá obec v konaní je aj nositeľom informačných povinností vo vzťahu k verejnosti. Čiže nemá len povinnosť starať sa o životné prostredie svojich obyvateľov, ale má aj povinnosť ich informovať. Zároveň pán prezident dodáva, že táto úloha má dôležitý význam v rámci uplatňovania práva na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia podľa článku 45 ústavy.
Ja zdôrazňujem, že je tu pomerne dosť veľa spomínaná ústava, základné práva a že to naozaj nie je len tak, že to, o čom sa tu rozprávame, nie je len tak, že sa to dotýka základných práv občanov na Slovensku, a dotýka sa to aj základného postavenia práv a povinností obce, ktoré takisto, obcí, ktoré takisto vychádzajú z ústavy.
Čiže prezident – a ja môžem len súhlasiť – konštatuje, že zúžením definície dotknutej obce nedôjde len k negatívnemu vplyvu na schopnosť starať sa o životné prostredie svojich obyvateľov obce, ale bude to mať aj negatívny dopad na informovanosť občanov. A čo môže byť dôsledkom? Dôsledkom potom môže byť to, že veľká časť obyvateľov sa o takomto zámere, ktorý bude mať, jednoducho v realite bude mať ten vplyv na ich životy tak, že veľká časť obyvateľov sa o tom vôbec nemusí dozvedieť. A to sa, keď si to vezmeme do konzekvencií, tak to sa potom negatívne odrazí na zníženej účasti občanov na správe vecí verejných, ktorá je opäť garantovaná ústavou.
Prezident Pellegrini sa ešte na záver dotkol aj Aarhuského dohovoru, o ktorom sa tiež v rámci tejto debaty o zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pomerne dosť hovorilo, tak si pripomeňme, že Národná rada s ním vyslovila súhlas v roku 2005. Je to medzinárodná zmluva, čiže má prednosť pred zákonmi, a spomína štyri... tri, tri konkrétne články, ktoré podľa argumentácie prezidenta tento zákon s nimi nie je v súlade. Je to článok 4, ktorý hovorí o prístupe k informáciám, je to článok 6, ktorý hovorí o účasti verejnosti na rozhodovaní, a článok 9, ktorý hovorí o prístupe k spravodlivosti. A toto všetko sa týmto zákonom narúša.
No a preto podľa môjho názoru pán prezident veľmi správne, využívajúc svoje ústavou dané právo prezidenta, navrhuje, aby došlo v súvislosti so zisťovacím konaním a postavením obcí, verejnosti k zachovaniu súčasnej úpravy. Toto si prečítame v poslednom bode jeho odôvodnenia veta, teda že odporúča, aby došlo k zachovaniu súčasnej úpravy, pretože je jednoducho výhodnejšia pre spoločnosť a prevažujú záujmy v tomto smere.
Prezident teda v podstate vo svojom odôvodnení zhrnul všetky aj naše hlavné výčitky v súvislosti s touto novelou zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Potvrdil tým aj tú argumentáciu, ktorú sme tu prezentovali mesiace v parlamente, o ktorej sme mesiace v parlamente diskutovali, tak by ste si možno mohli myslieť, že super, že tlieskam, výborné, výborná práca, pán prezident, no ale jedine, že by nie, lebo toto, toto veto prezidenta je akési čudné.
Pán prezident totiž naozaj na rozsiahlych šiestich, takmer siedmich stranách, argumentoval o tomto všetkom, on proste bojoval za práva verejnosti, za práva obcí, hovoril o Aarhuskom dohovore, ale nakoniec v časti, kde konkrétne navrhuje parlamentu úpravy, sa venuje iba čiastkovej otázke, ktorú v celom svojom sedemstranovom odôvodnení vôbec nespomína, a nijakým spôsobom nenavrhuje zmeny, ktoré by sa týkali postavenia verejnosti, Aarhuského dohovoru, a už vôbec nie postavenia obcí, ktoré vo svojom odôvodnení tak vehementne obhajoval, s ktorými sa nedalo nijako inak, len súhlasiť. A ja si to vysvetľujem tým, že odvaha nebola nikdy tým, čím by bol Peter Pellegrini známy, vždy mu viac záležalo na tom, ako na prvý pohľad, aby na prvý pohľad hlavne dobre vyzeral, a presne takéto je aj toto veto.
Na záver len dodám, že teda ide o ďalší vetovaný zákon ministra Tarabu, ktorý má v tomto smere najhoršie skóre spomedzi celej vlády, a vždy sa mu to vracia, vždy sa mu to vracia od toh... aj dokonca od vášho vlastného pána prezidenta s výčitkami, ktoré mu my ako opozícia mesiace ozvučujeme v parlamente. A ja si myslím, že bolo by možno celkom logické, keby namiesto tohto nekonečného cyklu a zhoršovania si svojho imidžu, však videli sme to koniec-koncov aj na poklese dôvery v prípade ministra Tarabu, tak mohol by nás konečne začať počúvať, čo mu hovoríme, keď mu to potom aj samotný prezident opakuje tie isté výčitky, a ušetril by si tým podľa mňa aspoň hanbu, keď už mu nezáleží na obyvateľoch Slovenska.
A špeciálne by to mohol robiť v prípade, ak je súčasťou tej novely aj reforma krajinného plánovania, tie úvodzovky sú naschvál, pretože to bol v skutočnosti prílepok, jedna nič nehovoriaca A4, ktorá sa prilepila na záver k tomuto zákonu, ale je dôležité to pripomenúť, je to reforma, ktorá je, od ktorej záleží piata platba z plánu obnovy, ktorú si napriek tomu táto koalícia pred sebou mesiace kopala a presúvala medzi schôdzami, aby ju nakoniec prijímala absolútne na poslednú chvíľu teraz v decembri, však veď ide len o miliardy eur.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

2.12.2024 16:14 - 16:29 hod.

Tamara Stohlová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo a ďakujem kolegovi Martinovi Dubécimu za to, že dal k tomu aj ten kontext, ako sme s týmto návrhom v podstate prišli, kde sme to počuli, na akých konkrétnych miestach. Bolo to v Jelšave pri stretnutí, ale, samozrejme, je to relevantné pre celý región Gemeru, ale rovnako sme to počuli aj pri našom výjazde na Spiš, ktorý je rovnako veľmi zaťažený aj banskou činnosťou, aj environmentálnymi záťažami a rovnako sa tam, rovnako ako v Jelšave, ktorá má obrovský problém so znečistením ovzdušia, tak rovnako aj na Spiši sa opakuje ten vzorec, že štát neskúma dopady týchto, tohto environmentálne znečistenia na miestnych obyvateľom, na ich zdravie, na ich kvalitu života. A teda ja len dodám, že v tomto, možno je to o to jednoduchšie potom neriešiť tie dopady, keď nemáme dáta, ktoré by nám donekonečna pripomínali, aký veľký efekt to má a v tejto veci sme sa okrem iného obrátili na ministra zdravotníctva, čo s touto situáciou ohľadom nedostatku dát plánuje urobiť. Tak ja budem zvedavá aj na odpoveď od neho.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

2.12.2024 16:14 - 16:29 hod.

Tamara Stohlová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, budem teda pokračovať v téme ďalej. V súčasnosti spoločnosti, ktoré na území Slovenskej republiky vykonávajú činnosť spojenú s dobývaním nerastných surovín teda v rámci baní alebo lomov, alebo ďalších ťažobných priestorov, odvádzajú rôzne poplatky štátu a samosprávam. Medzi najvýznamnejšie patrí takzvaná úhrada za vydobyté nerasty, ktorej celá výška dnes smeruje priamo štátu, presnejšie do environmentálneho fondu. Tento poplatok prestavuje najvyššiu položku výnosov z dobývania nerastov, pričom je primárne zdrojom príjmu pre envirofond a financuje ním teda široké spektrum aj environmentálnych, ale aj iných projektov na celonárodnej úrovni, a to bez ohľadu na priame dopady ťažby na konkrétne lokality, kde sa nerastné suroviny vyťažia.
Obce dnes získavajú 80 % výnosov z poplatku, ktorý sa nazýva úhrady na dobývacie priestory, čiže máme tu poplatok, úhradu za vydobyté nerasty a úhradu za dobývacie priestory, avšak tento poplatok, z ktorého podiel ide obciam, je príjem značne nižší v porovnaní s úhradou za vydobyté nerasty. V mnohých prípadoch sú tieto príspevky nedostatočné na zmiernenie priamych a nepriamych negatívnych vplyvov ťažby na životné prostredie a na kvalitu života obyvateľov v týchto lokalitách.
Návrhom zákona dochádza k zmene spôsobu platenia úhrad za vydobyté nerasty tak, aby sa úhrada za vydobyté nerasty stala príjmom obcí, na území ktorých sa tieto dobývacie priestory nachádzajú. Navrhujeme to vo výške 50 % ako príjem obce a 50 % ponechaný ako príjem environmentálneho fondu. Použitie takto získaných finančných prostriedkov za vydobyté nerasty zo strany obce sa navrhuje účelovo viazať na zlepšovanie stavu životného prostredia, čím sa zabezpečí ich použitie priamo v tých lokalitách, ktoré čelia negatívnym vplyvom v dôsledku ťažby. Táto zmena vychádza zo zahraničnej praxe, kde je bežné, že príjmy z ťažobných poplatkov sú prioritne využívané na nápravu lokálnych ekologických škôd a zvyšovanie kvality života miestnych obyvateľov. Je to bežná prax napríklad v Českej republike.
Navrhovaná úprava tak odráža potrebu spravodlivejšieho prerozdelenia finančných zdrojov a podpory komunít, ktoré sú priamo ovplyvnené činnosťou spojenou s ťažbou nerastov. Samosprávy najmä v menej rozvinutých regiónoch čelia často vážnym environmentálnym a sociálnym dôsledkom ťažobnej činnosti. Navrhovaná zmena by im poskytla nový finančný nástroj na riešenie týchto dôsledkov a na podporu miestnych obyvateľov, ktorých životné prostredie je zatiahnuté (správne zasiahnuté, pozn. red.) ťažbou. Aktuálne prostriedky envirofondu sú na tieto účely iba obmedzene prístupné a neprihliadajú na tieto lokálne environmentálne potreby. Pre obce by to znamenalo signifikantný príjem. Napríklad v rámci prevádzok, ktoré spadajú pod Obvodný banský úrad v Košiciach, by išlo o sumu 830-tisíc eur. Tie by boli rozdelené medzi obce, v ktorých sa vykonáva banská činnosť. Tieto dodatočné príjmy umožnia obciam realizovať projekty zamerané na zlepšovanie životného prostredia a kvality života miestnych obyvateľov, čo by malo tiež pozitívne ovplyvniť vzťahy medzi priemyslom a miestnou komunitou, čo rovnako považujeme za dôležité.
Navrhovaná zmena presúva prostriedky z envirofondu priamo do rozpočtov obcí dotknutých ťažbou. Výpadok envirofondu sa odhaduje približne na 2 mil. eur, čo predstavuje relatívne malú časť celkových príjmov fondu. Táto suma však môže mať zásadný pozitívny dopad na miestne rozpočty a zlepšiť kvalitu života v ťažbou zaťažených obciach, s touto, s potvrdením tejto informácie a situácie sa stretávame aj pri stretnutiach s primátormi a starostami a starostkami obcí, v ktorých prebieha takáto ťažobná činnosť.
Téma má teda podporu samospráv, ale aj samotných ťažobných spoločností, ktoré rovnako stoja o zlepšovanie vzťahov s miestnymi komunitami. Pre envirofond nebude predstavovať zásadný presun. Preto vás týmto žiadam o podporu tohto zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

2.12.2024 16:14 - 16:29 hod.

Tamara Stohlová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pôjdem teda rovno k veci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Z. z. o ochrane a využití nerastného bohatstva, takzvaný banský zákon, v znení neskorších predpisov, predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Tamara Stohlová a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Martin Dubéci. V úvode poviem len stručne, čo je cieľom nášho návrhu zákona.
Navrhovaná právna úprava reaguje na dlhodobý problém, kde lokálne sú externality z banskej činnosti, teda negatívne zásahy do životného prostredia s dopadom na kvalitu života a zdravie miestnych obyvateľov síce postihované poplatkom, ktorý však odchádza z regiónu do centrálne spravovaného rozpočtu. V niektorých prípadoch to dáva zmysel, keďže vyvažovanie negatívnych dopadov sa dá riešiť prevažne na národnej úrovni, avšak zásahy banskou činnosťou sú veľmi lokálne, takže tu sa zmysel stráca. Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvoriť efektívny mechanizmus, ktorým by sa takéto poplatky presmerovali z centrálneho rozpočtu z envirofondu do rozpočtov samospráv.
Návrh podrobnejšie odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

29.11.2024 10:05 - 10:05 hod.

Tamara Stohlová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, asi nepoviem žiadnu novinku, že rezort životného prostredia pre vlastne všetky predchádzajúce vlády bol na úplnom chvoste priorít, za vlád SMER-u a Roberta Fica to tak jednoznačne bolo. Ale ja nezačnem tým, že by som hovorila, že teda do rezortu životného prostredia, že je tam málo peňazí, že teda treba viac. Však máme aj nejaké pochopenia pre tú realitu, ktorú žijeme.
Mňa najviac čo šokovalo, keď som videla ten rozpočet a keď aj vidím výkon pána ministra Tarabu a čo ma na tom aj naviac hnevá, že, že on robil takéto očakávania, že on ako ten manažér, ekonóm, technokrat, že on nevie, ako využívať tie peniaze, ktoré už k dispozícii má. A veď akoby si mal aj dovoliť žiadať viac, viac peňazí, ak nevie využívať tie peniaze, ktoré dnes už k dispozícii má, lebo rezort životného prostredia ich má pomerne dosť k dispozícii najmä prostredníctvom eurofondov. Aj vyšiel dosť dobre z plánu obnovy, je tu envirofond, je tu modernizačný fond. No ale minister zjavne, čo nám ukazuje, je, že nevie, čo s tým robiť. Jeho prvou prioritou, ktorá sa tiahne vlastne tým jeho prvým rokom, bolo vlastne rezort si rozložiť, čo je extrémne krátkozraké, keď prídete do témy, ktorá je pre vás úplne nová. Je krátkozraké vyhodiť odtiaľ či zo samotného ministerstva, alebo aj z rezortných organizácií všetkých možných odborníkov, ktorí sú tam dlhé roky a zničiť tak kontinuitu tej inštitúcie. Ale to bolo to čomu sa primárne minister venoval. No a on, mohli sme sa aspoň nádejať, že on teda prichádza na to ministerstvo síce narúšať tie štruktúry, ale že má teda nejakú víziu, čo chce robiť, víziu pre ten rezort, víziu pre tú tému, lebo tých výziev je tam naozaj dosť. No ale opäť namiesto toho dnes už vidíme, že jeho vízia je vlastne len to ničiť a bez náhrady, pretože nič iné nám za ten rok neukázal. A pripomeňme si, prosím, a uvedomme si, že rušenie dlho roky pripravovaných investícií a projektov, to nie je šetrenie. To sú spláchnuté desaťtisíce eur, ktoré do takýchto projektov, ktoré aj v prípravnej fáze toľko stoja a najmä sú to premrhané príležitosti zlepšiť kvalitu života pre ľudí na Slovensku, lebo investície jednoducho nie sú bežné výdavky. Tam máme nejakú, očakávame návratnosť, očakávame predsa návratnosť nejakých benefitov a v prípade životného prostredia je to jednak zlepšenie toho životného prostredia, v ktorom ľudia žijú, ktoré má zásadný dopad na ich zdravie, ale je to veľmi často napríklad v prípade mäkkého turizmu aj podpora podnikania a rozvoj regiónov. Takže ak sa rušia investície, nenechajte sa oklamať, to nie je žiadne šetrenie.
No a keď som sa vlastne pripravovala na toto vystúpenie, tak som si tak prechádzala aj tú prípravu z minulého roka a pozerala som sa na celý ten, celý ten rok ministra Tarabu a musím povedať, že, že vlastne on sa za ten celý čas nikam neposunul a tie výčitky, ktoré boli platné vlastne minulý rok, sú rovnako platné aj dnes a dokonca to platí aj v témach, ktoré on si dával za priority a ktoré sme, mohli sme mu to ešte minulý rok veriť. Ale dnes už vidíme, že keď hovoril o environmentálnych záťažiach napríklad o vrakunskej skládke, ako on sa o to postará, takže v tom nič neurobil. Keď hovoril o kanalizáciách a vodovodoch, no myslím, že po vystúpení môjho kolegu Michala Saba nemusím k tomu dodať nič. Je absolútne jasné, že minister v tom nedokázal, s tým nedokázal nijako pohnúť.
On sa pasoval tiež za ministra, ktorý bude pomáhať priemyslu, tam rovnako a aj veľmi konkrétne si ukážeme, neurobil nič. Aj tie jeho vlajkové lode absolútne vyšumeli. No a ja by som bola napríklad rada, keby v tom celom mal aspoň toľko rešpektu a slušnosti, že by prišiel k tomu rozpočtu povedať niečo sám za seba a vysvetliť. Pretože my vlastne k tomu rozpočtu nemáme vôbec žiadne informácie. Neprišiel teda ani do pléna a neprišiel ani na výbor.
A viete, viete, koho on poslal na ten výbor? Poslal svojho štátneho tajomníka Štefana Kuffu, ktorý tam nevedel povedať absolútne nič a urobil tak akurát, urobil tam akurát ohromnú hanbu a pri každej vecnej otázke, ku každej položke povedal, že to sú otázky na ministra, že čo on ako štátny tajomník, on k tomu nemá čo povedať. No tak toto je teda štátny tajomník, ktorý nás stojí desaťtisíce euro ročne, ktorý potom príde na výbor, aby, aby povedal, že on vlastne k rozpočtu, k štátnemu rozpočtu, k zákonu roka nemá čo povedať.
No a keď už, keď už som pri tom štátnom tajomníkovi, lebo aj to je vizitka, aj to je vizitka ministra Tarabu, koho posiela do parlamentu obhajovať svoj vlastný rozpočet, tak ja sa, ja sa pri tom trochu pristavím. Rozprávali sme sa o tom, že teda hlavnou prioritou ministra Tarabu bol rozvrátiť ten rezort. Videli sme to na tom, že naozaj vyše 50 odborníkov a odborníčiek zo všemožných inštitúcií bolo odvolaných a viete, keby aspoň mal nastavené, že títo skvelí ľudia prídu na ich miesta. S týmito skúsenosťami takíto výborní ľudia ich nahradia, no ale my sme namiesto toho videli stranícke kádre bez skúseností, ktorí jednoducho nemali s tými témami nič spoločné a za ten prvý rok ich pôsobenia už vidíme, že výsledky tak isto nemajú žiadne.
No a my vieme, že súčasťou konsolidácie, a teda videli sme to aj v tom štátnom rozpočte, je aj znižovanie nákladov na personálne výdavky. To znamená znižovanie počtu zamestnancov či ministerstva, ale aj jednotlivých organizácií. A opäť ja sa nebudem tváriť, že nežijeme v nejakej realite, hej, teda, že, žeby sme ju nevedeli vnímať, tú potrebu konsolidovať, ale čo mi chýbalo a na čo som sa pýtala aj štátneho tajomníka, že teda či, no, ja rovno aj odpovedám, neprišiel žiaden audit, hej? Neprišiel jednoducho žiaden spôsob ako ideme selektovať tých ľudí, ktorí by mali odísť. Žiaden zmysluplný prístup. A čo mňa ešte viac zaujímalo, že aké sú tie opatrenia na to, aby po takejto zásadnej zmene si rezort dokázal aj naďalej plniť svoje záväzky, ktoré mu vyplývajú či z národnej legislatívy, alebo aj z medzinárodných záväzkov. Lebo, okej, zase dobrý manažér by urobil audit a potom by aj hovoril o tých opatreniach, že dobre, ideme dať týchto ľudí, teda musíme znížiť náklady aj v podobe prepúšťania ľudí, ale ja mám takýto plán a takéto opatrenia na to, aby môj rezort, ktorý je jeden z najhorších, čo sa týka infringementov a európskych žalôb s obrovskými investičnými dlhmi, aby si dokázal plniť svoje úlohy a plniť svoje povinnosti.
Lenže my sme nič také nepočuli z úst štátneho tajomníka ani z úst ministra Tarabu a mne z toho teda vyplýva len jediné, že oni na tieto svoje úlohy rezignovali. No ale predsa som sa tam teda pýtala toho štátneho tajomníka na túto otázku a on najprv teda povedal, že počet zamestnancov nemá nič spoločné so schopnosťou plniť si úlohy rezortu, že jednoducho úlohy sa budú plniť a bodka, čo teda bez toho plánu a bez tých opatrení jednoducho nefunguje takým spôsobom. Ale potom sa rozhovoril a to bol už celkom problém, pretože vlastne jediné, čo povedal, že dnes už to nie je to, čo to bývalo, že ľudia sú rozmaznaní, len skučia a to citujem: "Nikto nevie robiť veci nezištne, za dobrý pocit alebo za pochvalu."
Skryt prepis