Videokanál poslanca

koniec-koncov malo to byť jeho veľdielo, jeho zásah do krajiny, aj do dôstojnosti a práv ľudí, hodné vicepremiéra a kráľa Slnko. Viem si úplne predstaviť, že on by si to po sebe nechal aj pomenovať, taká vodná nádrž Tomáša Tarabu, alebo nejakú sochu by si tam najradšej osadil. Toto je projekt, o ktorom sa miestni, ktorým malo zatopiť domy a pozemky dozvedeli z médií a mali štedrých päť dní, aby sa vyjadrili, kým ich Tomáš Taraba príde vyvlastniť. Minister v tejto kauze klamal a dehonestoval. Napríklad hovoril, že to vraj zasiahne päť chalúpok, nejakých päť chalúpok. No tak v skutočnosti dnes vieme, že to zasiahne vyše 40 stavieb a vyše 180 pozemkov. Minister si to chcel nechať schváliť za strategickú investíciu, potom za významnú investíciu. Mimochodom asi jednu z 1,5 mil., ktoré si už táto koalícia poschvaľovala v duchu obľúbeného hesla môjho kolegu Štefunka: Ak je priorita všetko, nie je prioritou vôbec nič. Tomáš Taraba tieto svoje návrhy na vyhlásenie strategickej významnej, neviem akej investície, robil nielen amorálne vo vzťahu k tým ľuďom, ktorých sa to týka, ale aj v rozpore so zákonom, pretože kráľ Slnko si myslel, že môže všetko. Za rok nebol schopný predložiť žiadne analýzy. Viaceré z nich od neho vyžaduje priamo zákon, alebo ho k nim zaviazala vláda. Tieto analýzy mali práve dokazovať benefit, ktorý má mať z tejto výstavby Slovensko, ktorý on sľuboval, pretože táto stavba, na ktorú minister Taraba plánuje minúť 2 mld. v čase konsolidácie vôbec nie je jasné na čo sa tak týka prínosu. Na to máme presne podklady, materiály, analýzy, na to máme podmienky, ktoré pre vyhlasovanie takýchto investícií vyžaduje zákon. Ak si chceme povedať, si predstaviť tie 2 mld., tak za tú sumu by sme mohli mať 4 nové veľké nemocnice, vyše 60 km diaľnic a viac ako 20 tis. nových bytov. Tomáš Taraba ale všetko odôvodňuje len vlastným pocitom a klamstvami, akoby to bolo jeho vreckové, akoby to bolo jeho léno, čo je v čase konsolidácie naozaj výsmech do tváre ľuďom. Za všetko, čo on v tejto kauze tvrdil uvediem ním deklarovaný vplyv na podporu turizmu, lebo v tomto prípade je to naozaj absurdné zavádzanie. K nádrži, ktorá je technického charakteru, lebo hovoríme o elektrárni, nebude prístup, bude tam ochranné pásmo. Takže žiadne člnkovanie, žiadne vodné športy alebo cyklistiku s možnosťou schladenia si nepredstavujte. Skôr plot a ostnatý drôt. Nečakajte ani žiadne závratné zisky pre región, ktoré Tomáš Taraba sľuboval z tohto rozbehnutého turizmu, jednoducho z Podpoľania to Monako neurobí, ale minister napriek tomuto všetkému nemal problém miestnym na diaľku sľubovať, že to práve z nich urobí milionárov. No a čo je vážnejšie ako výmysly o turizme, Tomáš Taraba nepreukázal, že tento jeho vysnívaný projekt neohrozí pitnú vodu pre 60 tis. ľudí Novohradu. Napriek stanoviskám, ktoré upozorňovali na toto riziko, napriek memorandu stoviek potenciálne zasiahnutých obcí, ktoré ho na to vyzývali. Namiesto vysvetľovania, ako teda chce ochrániť tú vodu, si Taraba radšej kúpil podporu hŕstky obcí, z ktorých väčšiny by sa výstavba vôbec nedotkla. V takomto prípade prečo by Tarabovu prečerpávačku nepodporila taká Očová, vzdialená 50 km, ktorej sa výstavba vôbec nijako nedotkne, ale dostane za podporu peniaze. Prečo by to neurobila. Na malebných lazoch Podpoľania, ktoré chce Taraba zatopiť pritom žije komunita, funguje tam poctivé farmárčenie a rozbieha sa tam aj turizmus. Toto je ten vidiek, ktorý sa všetci zastrájajú chrániť a nakoniec preň neurobia vôbec nič. Vlastne ho idú len zničiť. Takto vyzerá arogancia moci a zbabelosť, lebo za tie mesiace do obce, ktorú to najviac zasiahne Tomáš Taraba ani len neprišiel a nestretol sa s miestnymi, aj keď ho o to opakovane žiadali, aj keď za ním cestovali na sľúbené stretnutia. Toto sú tí národniari, ktorí milujú našu krajinu len vtedy, keď ju môžu ovládnuť, zničiť a nemajú odvahu pozrieť sa pritom ľuďom do očí. Tomáš Taraba je arogantný, mocenský, agresívny navonok, ale zbabelý tvárou v tvár ľuďom, ktorý životy ovplyvňuje. Tým naopak patrí moja hlboká úcta za ich vytrvalý boj. Ak by štát pod Tomášom Tarabom bol aspoň spolovice taký dôsledný a vytrvalý, Slovensko by rozkvitlo. Štát podľa Tarabu, to je štát, v ktorom nie je miesto pre prírodu, len pre biznis bohatých. Ochrana prírody to nie je žiadna charita alebo voľnočasová aktivita, ako sa to niektorí snažia prezentovať. Ochrana prírody, to je ochrana vody, pôdy, vzduchu, klímy, ekologickej stability. Jednoducho všetkého, na čom závisí naše prežitie. Tomáš Taraba sa od začiatku rozhodol byť skôr ministrom hospodárstva, ale takého toho typu minulého storočia, hoci sedí na rezorte životného prostredia a v 21. storočí. Ale ani toto mu nevyšlo, pretože podnikatelia veľmi rýchlo zistili, kto on v skutočnosti je. Kráľ Slnko, ktorý sa rozháda s každým, kto sa mu nepodriadi, kto sa dotkne jeho ega. A tak sa Tomáš Taraba stal ministrom len pre tých, ktorí s ním dokážu vyjsť. A to sú spravidla tí, ktorí z toho niečo majú. Tarabove ťaženie v prospech týchto ľudí a proti prírode vidíme všade. Uveďme si taký zničený zákon o ochrane prírody a krajiny. V rámci neho verejnosť prišla o práva hájiť prírodu pri jej poškodzovaní. Tu len pripomínam, že pre tento zásah sme sa obrátili aj na Ústavný súd. V rámci tohto zákona sa tiež zdecimovala stráž prírody. Dnes po roku to naozaj cítiť všade. Cíti to každý, kto do tej prírody chodí. Najviac asi na drzosti motorkárov a štvorkolkárov, ktorí jazdia po lesoch, po lúkach, po potokoch a sú agresívni na ľudí. Problémom sú aj nelegálne výruby, ale o väčšine protizákonnej činnosti sa aj tak dozvieme až oneskorene, ak vôbec. Pretože dnes na dodržiavanie zákona dozerá aktuálne v teréne len o niečo viac ako 50 profesionálnych strážcov. 50 ľudí na celé Slovensko. Pytliaci, štvorkolkári, zlodeji a podvodníci majú v prírode raj. Okrem tejto už platnej devastačnej novely majú na ministerstve životného prostredia zálusk aj na znižovanie ochrany v tých najcennejších oblastiach. Prichádzajú napríklad s absurdnými nápadmi umožniť poľovačku v mokradiach. Ja teda nie som poľovníčka a veľmi sa v tom nevyznám, tak neviem, či je to myslené akože pre začiatočníkov, či to v tom mokrom podmáčanom teréne ide nejako ľahšie, ale teda ani v týchto ostrovčekoch divokej prírody nemá zver pokoja. Ale pri tomto zákone nekončíme. Snahu Tomáša Tarabu oslabiť prírodu v prospech najbohatších podnikateľov v našich horách vidíme aj pri legislatíve posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA, aj v zonáciách národných parkov. Hlavný záujem je vždy umožniť divoký rozvoj turizmu. Lanovky, zjazdovky, hotelové komplexy, hlasná hudba, apres ski v každej doline. Asi nech ľudia neostanú s vlastnými myšlienkami, lebo potom by im mohlo dôjsť, že im tu unášate krajinu. Ale uniká aj ministrovi Tarabovi pritom tá hlavná pointa, že keď národné parky zničíte, keď tú prírodu zničíte, už do tých hotelov nebudú chcieť turisti chodiť, lebo nebude za čím. Ale poviem vám, ale neviem či vôbec má zmysel to tu vysvetľovať, lebo ministrovi Tarabovi nestojí za povšimnutie ani taká ochrana pitnej vody. V Poloninách totiž v rámci zonácie navrhujú znížiť ochranu územia nad vodnou nádržou Starina, čo je kľúčový zdroj pre 300 tis. ľudí žijúcich na východe. Ak si spomínate, tak za komunizmu vysťahovali pre jej výstavbu obyvateľov siedmych obcí. No a teraz títo potomkovia fašistickej ĽSNS chcú ochranu tejto vodnej nádrže zvrátiť, aby to všetko vyšlo nazmar. Ani domovy pre ľudí, ani voda pre ľudí. Pripomeňme si, že toto osadenstvo na ministerstve umožnilo okrem toho aj zníženie ochrany a hodnoty chránených živočíchov až zníženie trestov za envirokriminalitu, ale hlavne že budú stožiare v národných parkoch. Štát podľa Tomáša Tarabu je aj neschopný. Ideálne s to vieme ilustrovať na čerpaní, resp. nečerpaní eurofondov. Tomáš Taraba je tretí najhorší zo všetkých ministrov. Samozrejme nikdy to neprizná a tradične nemá problém klamať a vyhlasovať sa dokonca za premianta a akúkoľvek vinu hádže na všetkých okolo seba. No ale ja sa pýtam, načo je nám takýto minister, ktorý nedokáže ani len prevziať zodpovednosť. Na čom mu skutočne záleží ilustruje prípad, ktorým sa chválil Taraba len nedávno. V Strede nad Bodrogom 20 rokov čakali na kanalizáciu a vďaka Tomášovi Tarabovi si bezdôvodne počkali ešte o rok viac. Ich žiadosť o nenávratný finančný príspevok bola totiž schválená už pred rokom, ale hádam by ste nečakali, že tento minister niečo podpíše bez toho, aby si tam pri tej príležitosti neprišiel v žiare reflektorov urobiť tlačovku. Veľmi podobne sa zachoval aj v Stakčíne, kde žiadali úpravňu vôd a že sa načakali. Žiadosť bola schválená v januári minulého roka. Zmluva pripravená, ale minister si počkal na poriadnu príležitosť, aby zmluvu podpísal. Musel zohnať bývalého prezidenta Schustera, kým mu stálo za to sa na východ vydať. Hádam ste si nemysleli, že zmluvy sa dajú podpisovať len tak, bez televíznych kamier a prítomnosti osobností. Veď to by len ľudia sa dostali skôr k základnej infraštruktúre a bola by menšia hrozba prepadnutia eurofondov. Minister by mal v skutočnosti naháňať každé jedno euro na vyčerpanie a nie si z toho robiť vlastnú šou. Za povšimnutie určite stojí aj výkon ministra v Pláne obnovy. Ministerstvo životného prostredia dlhodobo podávalo pri jeho plnení najhorší výkon v rámci celej vlády. Nesplnené míľniky, s ktorými si minister nevedel dať rady, ani vymyslieť alternatívu, keď s nimi nesúhlasil. Dnes už nie je premiantom s najhorším výsledkom. Nie preto, žeby zamakal a dobehol zameškané reformy, ale preto, že sa dobrovoľne vzdal vyše 300 mil. eur pre svoj rezort, ktoré nevedel využiť. Tomu hovorím manažér roka. A ešte mal tú trúfalosť vyhlásiť len pár dní po tom, že jeho výkon na ministerstve je, citujem, fenomenálny. Financie z Plánu obnovy pre rezort životného prostredia sú pritom aj naďalej ohrozované. Hlavne ministrovou neaktivitou, týkajúcou sa zonácií národných parkov, alebo naopak potom priveľkou aktivitou jeho štátneho tajomníka, či koaličných poslancov, ktorí prinášajú novely, ktoré sú v skutočnosti v rozpore s Plánom obnovy a ohrozujú jeho čerpanie. Zonácie musia byť schválené v prvom polroku roku 2026. Nespĺňajú pritom základné parametre ochrany prírody, ktoré si zvoli už sám Tomáš Taraba pri poslednej revízii, kde vláda sľubovala, že teraz je to už jej Plán obnovy a odolnosti a prestanú výhovorky. Pri zonáciách je ministerstvo momentálne v skutočnosti v pate. Európska komisia vie, že sú zle pripravené, Tomáš Taraba vie, že sú zle pripravené a všetci vedia, že hrozbou je strata stoviek miliónov eur. No ale minister nič, pretože takto vyzerajú skutočné schopnosti ministra životného prostredia. Takto vyzerá štát podľa Tomáša Tarabu. On sám chce byť kráľ Slnko, ale je to len obyčajný papaláš. Začnime tým najvypuklejším papalášizmom a to je rodina Kuffovcov. Tí za bežných okolností vôbec nie sú hodní našej pozornosti, sú to malí ľudia, ktorí si svoje mindráky vybíjajú najradšej na prírode, na novinároch, novinárkach a ženách všeobecne, aj keď to majú s pánom ministrom spoločné. Ale keďže osud má naozaj čierny zmysel pre humor, sú to štátni tajomníci a tak im pozornosť dávať musíme. Titul kráľa papalášizmu podľa mňa získava jednoznačne Filip Kuffa. Myslím, že všetkým sa nám vryl do pamäte jeho slávny prelet vrtuľníkom nad Národným parkom Malá Fatra tak, ako je to zo zákona zakázané. To bol človek, ktorý by mal zákon o ochrane prírody a krajiny detailne poznať a nieže ho porušovať, on ho má hájiť. Alebo podobne jeho spanilá jazda štvorkolkami po Národnom parku Poloniny, kde je to rovnako zakázané. Pri tejto téme to inak bolo jediný raz, čo sa podarilo otvoriť mimoriadny výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, to niečo tiež vypovedá o vzťahu tejto vládnej koalície k téme životného prostredia. Špecificky tú to títo národniari s fašistickej ĽSNS, hrdinovia, čo sa vedia zjavne za svoje názory prísť postaviť. Aj keď musím sa priznať, že po tom, ako prebiehal ten výbor, aj trochu chápem, že to už viac neriskovali. Naozaj úsmevná bola odpoveď Filipa Kuffu, ako teda došlo k tomu, že nelegálne letel. Zacitujem, lebo v prípade Kuffovcov sa to naozaj oplatí. Takže citujem: Keď ma zoberie vlastník, myslel tým vlastníka lesa, hoc aj na vrtuľníku, keď ma zoberie a ide mi poukazovať svoje pozemky, tak OK, idem. Ja si úpenlivo želám, aby prišiel nejaký taký vlastník, pokojne aj na vznášadle a zobral Kuffu preč. Preč z ministerstva, niekam ďaleko a nikdy sa s ním na Slovensko už nevrátil. Papaláša, ktorý si myslí, že jeho sa ako štátneho tajomníka zákony netýkajú. Alebo si spomeňme na...
=====

...v reakcii pána ministra, že Tomáš Taraba v čase konsolidácie, keď sa ľuďom naozaj žije ťažko, keď počítajú každé euro a keď na nich naozaj dopadla v plnej sile tá konsolidácia, nepomáha chrániť ich zdravie, ani ich majetky. Nezameriava sa na tých, ktorí to skutočne potrebujú a nesmeruje tam verejné peniaze, ale smeruje ich vyvoleným majiteľom luxusných rezortov. Za Tomáša Tarabu je Slovensko jednoducho štát len pre vyvolených. Veľmi podobne konal štát zosobnený Tomášom Tarabom, lebo veď on je štát, v prospech ďalšieho vyvoleného najväčšieho oligarchu v našich končinách. Poďme sa teda bližšie pozrieť ako Tomáš Taraba pracuje v prospech ľudí pri environmentálnych záťažiach, čo je téma, ktorú si po novom roku tak zobral naozaj za svoje, ako pracuje v prospech ľudí a ako pracuje v prospech Andreja Babiša pri Istrocheme. Vďaka Tomášovi Tarabovi, napríklad taká Predajná, možno to poznáte ten prípad, sú tam gudrónové jamy, už naozaj veľmi dlho, je to stará environmentálna záťaž, čaká už dva roky len na vyhlásenie verejného obstarávania. Ja som sa potešila, keď som videla, že po novom roku konečne bol zverejnený nejaký materiál k tejto environmentálnej záťaži, že snáď sa niečo deje. No on bol vzápätí, snáď ešte v ten istý deň stiahnutý. Ja sa pýtam, že či snáď tie podmienky zrazu nevyhovovali známym pána Tarabu alebo aký bol ten dôvod. No ale možno ešte je tam väčšia nádej, ako napríklad v prípade v vrakúnskej skládky, ktorú minister Taraba v roku 2024 rovno zrušil. Zrušil bez náhrady, napriek tomu, že už boli, nielenže verejné obstarávanie, tam boli uzatvorené zmluvy a všetko bolo po ôsmich rokoch prípravy, jednoducho nachystané na to, aby sa začalo so sanáciou. Dokonca, vďaka nemu sa dnes vtedy zazmluvnený dodávateľ súdi s ministerstvom životného prostredia o takmer 600-tisíc eur, čo sú náklady, ktoré tomuto dodávateľovi v čase vznikli. Minister Taraba jednoducho neprináša žiadne riešenie, len dlhy. Okrem zrušenia a zdržovania projektov, rezortné organizácie ministerstva životného prostredia neprejavili záujem o dočerpanie ďalších stoviek miliónov eur, lebo Tomáš Taraba sa celú minulú jeseň a bohvie koľko pred tým sústredil len na Istrochem Andreja Babiša. Treba povedať, že naozaj na úkor nás všetkých, pretože vďaka tomu nezostane na riešenie environmentálnych záťaží po celom Slovensku a treba povedať, že tých máme tisícky. 100 miliónov, ktoré si pán minister takto ušetril na svojom ministerstve svojou vlastnou nečinnosťou je ale málo, preto si Tomáš Taraba vymyslel spôsob, kde nájsť ďalšie prostriedky, aby mohol sa postarať o tú sanáciu environmentálnej záťaže pána Babiša. Videli sme to aj na tejto schôdzi. Je to jeho snaha mocensky ovládnuť environmentálny fond, z ktorého, ako on povedal, sa chystá, napriek tomu, že tieto peniaze sú určené na úplne iný účel, majú mať z toho prospech bežní ľudia, tak on sa z toho chystá doplatiť zvyšných 300 až 800 miliónov eur, ktoré nás vyjde sanácia pre tohto jedného oligarchu. No a napokon, treba povedať, že už rok zdržiava na ministerstve svoj vlastný návrh zákona, ktorý by Andreja Babiša aspoň donútil štátu vrátiť peniaze, o ktoré sa mu zhodnotia sanáciou pozemky. Minister bezdôvodne nekoná ani po našich opakovaných výzvach, aby zákon predložil do Národnej rady. Kde naopak koná, je expresné ukončenie tejto kauzy. Bol to totiž on, kto podal návrh úplne dobrovoľne, aby zodpovednosť za environmentálnu záťaž týchto rozmerov, tohto súkromného podnikateľa, oligarchu prevzal štát. Keď sme prišli s informáciami, ktoré naozaj spochybňujú spôsob, akým sa Babišovci zbavili zodpovednosti odstrániť túto pol miliardovú enviro záťaž vďaka nespojitým investíciám ako je napríklad rekonštrukcia železničnej vlečky, ktorá správne sa pýtate, má teda čo spoločné s riešením environmentálnej záťaže? No presne nič, tak vtedy ostalo ticho. Minister len dookola útočí a hľadá vinníkov, hoci sám obchádza všetky nástroje, všetky nástroje má k dispozícii na to, aby riešil túto nespravodlivosť. Kým my sme získavali dôkazy na podanie na Generálnu prokuratúru, on hľadal výhovorky. Správa sa jednoducho ako agent vyvoleného oligarchu a nekoná v záujme ľudí na Slovensku. No a keď hovoríme o štáte vyvolených, tak kto je v štáte len pre vyvolených ten najvyvolenejší? Tomáš Taraba by povedal ja, len ja a nikto iný, len ja. Vidíme to napríklad pri spomínanom Envirofonde, ktorý sa snaží ovládnuť. Ak mu to prejde a ja to tu opakujem snáď každý mesiac, budú to 2 miliardy, o ktorých bude rozhodovať len on, na čo uzná za vhodné, v duchu absolutizmu. Toto je štát podľa Tomáša Tarabu. No ale štát podľa Tomáša Tarabu to je aj štát, ktorému je zdravie ľudí ukradnuté. Vyzdvihnem v tomto prípade dva príklady. Možno viete, možno nie, ale najväčším zabijakom v rámci životného prostredia na Slovensku je znečistené ovzdušie. To sú naozaj tisíce predčasných úmrtí ročne na Slovensku. Jednou z najvypuklejších lokalít v tomto smere je Jelšava, mesto na Gemeri, fungujúce naozaj v náročných podmienkach a tu sa tri roky, tri roky sa pripravoval projekt, ktorý bol v roku 2023, keď nastúpil minister Taraba, pripravený na realizáciu, aby zlepšil kvalitu ovzdušia v tejto lokalite. Minister ho najprv schválil a potom ho zrušil. Ako už býva uňho zvykom, bolo to úplne bezdôvodne a úplne bez náhrady, hoci na ňom tri roky pracovala samospráva s partnermi tak, aby presne zodpovedal potrebám toho daného regiónu. No a projekt zastavil minister, napriek tomu, že Slovensko v tejto veci čelí aj žalobe pre nedostatočnú ochranu zdravia ľudí, pretože znečistené ovzdušie na Slovensku je každoročne zodpovedné za tisícky predčasných úmrtí. Ministrovi Tarabovi to bolo úplne ukradnuté. Sklamal obyvateľov Gemera, vykašľal sa na ich zdravie a osudy, ale povedzme si kľudne aj ten príklad vrakúnskej skládky. Povedali sme si, že zrušil pripravovanú sanáciu, nepredstavil alternatívu, ale nepovedali sme si tie dôsledky pre zdravie ľudí. Kto neviete, tak vrakúnska skládka je environmentálna záťaž, ktorá sa nachádza v chránenej vodnej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. To je najväčšia zásobáreň pitnej vody na Slovensku, jednoznačne aj v strednej Európe. No a toto znečistenie sa každý rok, každý rok čo premárnime, každý rok čo aj minister Taraba nekoná, posúva o 500 metrov hlbšie do tejto dôležitej strategickej oblasti, kde ľudia používajú studne, ale ohrozujú sa aj zdroje pitnej vody, ktoré v čase klimatickej zmeny sú relevantné pre celé Slovensko, nielen jeho západ. Toto šírenie je kľúčové zastaviť. V prvom rade, na tom sa zhodnú všetci odborníci. No Tomáš Taraba to zastavil a odvtedy je ticho, pretože ministrovi životného prostredia je zdravie ľudí ukradnuté. Štát podľa Tarabu tiež nenávidí odbornosť. Kľúčová je preňho lojalita vlastných kádrov. To vidíme od úplného začiatku. Tomáš Taraba systematicky vyhadzuje odborníkov na ministerstve aj v rezortných organizáciách. Najhoršie to schytáva asi ochrana prírody, v ktorú minister Taraba v rozpore so svojím deklarovaným národniarstvom ani len neverí. Niet lepšieho symbolu devastácie za ministra Tarabu, ako to, že riaditeľom nášho najstaršieho tatranského národného parku bol dva roky právoplatne odsúdený pytliak. Podľa Tomáša Tarabu asi máme byť hrdí na tie holoruby, na kožušiny chránených zvierat a stožiare v národných parkoch. To sú priority a čo je horšie, ako náhradu za tých odborníkov, ľudí s desiatkami rokov skúseností, ktorí tvorili aj inštitucionálnu pamäť jednotlivých organizácií, dosádza svojich lojálnych, ale nekompetentných nominantov. Taký riaditeľ štátnej ochrany prírody bol 12 rokov konateľom firmy, ktorá predávala domáce potreby. Neskôr pracoval vo firme, ktorá sa zaoberá elektrokomponentami pre dopravu. Tak nech sa páči, to je kvalifikácia. Chránenú krajinnú oblasť Záhorie zase vedie prevádzkovateľ strelnice. Riaditeľ, že nie sú kompetentní, vidíme aj na samotnej fluktuácii v jeho organizáciách. Napríklad, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra má od nástupu vlády už štvrtého riaditeľa, rovnako Národný park Poloniny. Národný park Muránska planina má dokonca už piateho riaditeľa. Riaditeľ štátnej ochrany prírody je zároveň riaditeľom Národného parku Veľká Fatra, talentovaný to človek, ale nie je sám. Riaditeľ Národného parku Nízke Tatry vedie aj Tatranský národný park, kde jednoducho nie sú schopní nahradiť tak kvalifikovaného človeka, akým je pytliak. No a do tretice, riaditeľ Národného parku Slovenský Kras zaskakuje zase v Pieninách. Tomu hovorím konsolidácia, veď ani nepotrebujeme mať v každej oblasti jednotlivého riaditeľa. Rezortné organizácie aj mimo ochrany prírody sú pod Tomášom Tarabom v chaose, nefungujú a služby, ktoré majú zabezpečovať nefungujú, klesá odbornosť aj kredibilita štátu. Napríklad, tradične veľmi zdržanliví zamestnanci Slovenského hydrometeorologického ústavu prišli s otvoreným listom, kde sa sťažujú na atmosféru strachu. SHMÚ je pritom súčasťou kritickej infraštruktúry. Len tak tak sa v tom čase, keď prišli s otvoreným listom, podarilo vyhnúť obmedzeniu leteckej prevádzky na Slovensku pre výpadky v meteorologickej službe. Od SHMÚ totiž závisí objednávanie plynu na vykurovanie, riadenie letovej prevádzky a bezpečný prelet a pristávanie, meranie rádioaktivity, detekcia úniku jedovatých látok do ovzdušia a vody, načasovanie sejby na poliach, rovnako tak ďalších aktivity v poľnohospodárstve. Opatrenia pred búrkami, ale Tomáš Taraba tam jednoducho musel mať svojho človeka a toto všetko ohroziť alebo taký Slovenský vodohospodársky podnik, na prvý pohľad nudný, nudná štátna firma, ktorá snáď nikdy nie je témou. No lenže táto štátna firma sa stará o desiatky priehrad, vodných nádrží a vodných tokov, udržiava kanály, udržiava hrádze. Má naozaj kľúčovú úlohu pri ochrane pred povodňami, ale aj suchom. Závisí od neho nielen ochrana obyvateľstva, ale aj poľnohospodárstvo, priemysel, vodné elektrárne na výrobu elektriny, jadrové elektrárne na chladenie. Aj tento podnik masovo opustili experti s 20 a 30-ročnými skúsenosťami. Podľa informácií priamo z podniku vďaka tomu dnes v riaditeľských pozíciách nájdete ľudí, ktorým musíte vysvetľovať, že voda tečie z kopca. Rozvrat Slovenského vodohospodárskeho podniku to nie je len tak. Hrozia vážne následky pre ľudí na Slovensku, napríklad nepripravenosť na povodne a živelné pohromy. Takto vyzerá neodbornosť tejto vlády. No a samotný pán minister, on je naozaj odborník na všetko, hlavne na poučovanie nás všetkých všakže? On tu zatiaľ blúznil o zázračných plazmových spaľovniach, ktoré chcel na Slovensku stavať, o zariadeniach, ktoré budú zachytávať uhlík, hoci táto technológia je ešte len predmetom výskumu a zastrájal sa, že to bude on, kto konečne uzatvorí rokovania o vodnom diele Gabčíkovo-Nagymáros a tu sa pristavím. Viete, ono nie je extra ťažké takéto rokovanie uzatvoriť, keď si v zložitom vyjednávaní nezastávate záujmy vlastnej krajiny Slovenska, ale partnera, v tomto prípade Viktora Orbána a ponúknete mu na výmenu dobrovoľne významnú časť tohto zlatého vajca, konkrétne vyrobenú elektrickú energiu. Po celom tomto, tejto show, ktorú nám minister predviedol, sme si chvíľu mysleli, že táto jeho spanilá jazda, kde chcel rozdávať vyrobenú, polovicu vyrobenej elektriny v Gabčíkove, tak sme si chvíľu mysleli, že táto jeho jazda sa uzatvorila, ako to už v prípade Tomáša Tarabu býva neúspechom, pretože ostalo ticho a on sa tváril, že nestrávil prvý polrok roku 2025 rozprávaním o tej úžasnej potrebe vzdať sa elektriny, pretože inak tento spor pôjde naspäť do Haagu, čo je, samozrejme, blud, pretože ten spor je dávno uzatvorený. Len nedávno sme zistili z informácií priamo od maďarských predstaviteľov, že Gabčíkovo ako nástroj na vyjednávanie nahradila Tarabova prečerpávačka, o ktorej stavbu má záujem práve Viktor Orbán. Vyzerá to teda tak, že keď to Tarabovi nevyšlo s odovzdávaním elektriny z Gabčíkova, chce Maďarsku obetovať Podpoľanie. Tento náš vizionár, diplomat, charizmatický líder, ktorý by zapredal aj vlastnú krajinu, keby to pomohlo jeho imidžu. Keby si radšej robil svoju normálnu prácu a o veciach nechal rozhodovať odborníkov, ale jemu, jemu na prínose pre ľudí nezáleží, jedine na vlastnom PR, preto nenávidí odbornosť, ktorá mu odporuje. Štát podľa Tomáša Tarabu je aj zbabelý a zakrýva to aroganciou. Niet lepšieho príkladu ako práve spomínaná plánovaná výstavba prečerpávacej vodnej elektrárne Látky-Malinec, ale po tom všetkom, čo sa udialo, ju budem volať Tarabova prečerpávačka. Koniec koncov malo to byť jeho veľdielo, jeho zásah do krajiny, aj do dôstojnosti a práv ľudí, hodné vicepremiéra Kráľa Slnko. Viem si úplne predstaviť, že on by si to po sebe nechal aj pomenovať, taká vodná nádrž Tomáša Tarabu alebo nejakú sochu by si...
=====

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery Tomášovi Tarabovi, ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky.
Na začiatku sa ale dotknem, že je naozaj neuveriteľná hanba, že na odvolávanie nebola umožnená riadna schôdza na odvolávanie ministra životného prostredia, na odvolávanie pani ministerky, ktorej meno sa nevyslovuje, a tak ďalej a tak ďalej. Je neuveriteľná hanba, že sa tu legitímne právo opozície, ktorá zastupuje naozaj nemalé množstvo voličov, bolo v niektorých prípadoch vrátane ministra životného prostredia rok odopierané a teraz si to celé chcete takto odškrtnúť touto fraškou, lebo inak sa to nazvať nedá. Rokovanie, rokovaním v zlúčenej rozprave k siedmym návrhom na odvolanie vrátane vyslovenia nedôvery vláde. Nočným rokovaním tak, aby to videlo čo najmenej ľudí, ktorí na rozdiel od vás ránom musia vstávať do práce. Takto si táto koalícia váži občanov Slovenskej republiky, ktorým sa má zodpovedať a takto si váži demokraciu.
Ja využijem taký priestor, aký mám, lebo minister životného prostredia sa za tie dva roky vlastne zdiskreditoval hlavne sám, ale ako toto rokovanie vyzerá, to je hlavne vaša vizitka.
Bolo to koncom roka 2025, keď sa minister Taraba podľa mňa naplno prejavil vo svojej podstate. Mal tu obhajovať zákon, bol to konkrétne, myslím, zákon o Environmentálnom fonde, keď tu v pléne vykrikoval, ja som štát, ja som štát! Takto si za tým, ťahal si tú svoju vestičku, on je štát. Tento náš kráľ Slnko túžiaci po absolutizme, kde sa nebude musieť zapodievať nejakými pletkami, ako je demokracia, sloboda a práva ľudí. Ale ja som vlastne za tento jeho moment vďačná, lebo sme nazreli do jeho vnútra, videli sme jeho podstatu, ktorá podľa mňa definuje lepšie ako čokoľvek iné podstatu jeho vládnutia. Tomáš Taraba sa správa ako monarcha, ktorý má rezort vo svojom osobnom vlastníctve. A tak vyzerá aj výsledok jeho pôsobenia, ktorý sa dá vypočítať na základe jednoduchej rovnice, všetko pre neho a pre jeho priateľov a pre bežný ľudí vôbec nič. Mocensky pretláča buď záujmy seba alebo svojich známych developerov v národných parkoch, oligarchov s jazierkami a nechcenými environmentálnymi záťažami, autokratov pri vodných dielach. Bežných ľudí a ich problémy ignoruje a prehliada, a čo je horšie, niekedy koná vyložene proti nim. Ako teda vyzerá Slovensko podľa Tomáša ja som štát Tarabu? Je to v prvom rade štát len pre vyvolených. Krásne sme to videli za ostatné mesiace hneď niekoľkokrát. Začnem tou najaktuálnejšou kauzou Tarabovou eurofondovou výzvou na jazerá pre boháčov a ich rekreačné strediská.
Rezort životného prostredia vypísal minulý rok eurofondovú výzvu s názvom Vodozádržné opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy v sídlach a v krajine. Mala slúžiť na niečo, čo je naozaj veľmi dôležité a prínosné na riešenie dopadov zmeny klímy. Mala prechádzať škodám na majetku, ohrozeniu zdravia a životov ľudí v dôsledku horúčav, sucha alebo prívalových zrážok. Podľa mňa by celkom logické a správne bolo smerovať tieto milióny eur k tým najohrozenejším, k tým najzraniteľnejším, čo sú v tomto prípade, v prípade sucha a horúčav hlavne južné okresy a keď sa pozrieme na to z pohľadu extrémnych zrážok, tak sú to zase severné okresy. Mohli by sme si vymenovať, aj ktoré konkrétne.
No po preštudovaní tej výzvy som ja naozaj presvedčená, že tam, kde to najviac treba z týchto miliónov eur z eurofondov, bežní ľudia, ktorým, ktorí to najviac potrebujú, neuvidia vôbec nič. Z päťdesiatich dvoch projektov uspelo len šesť. Obciam a mestám, ktoré majú šancu ovplyvňovať životy bežných ľudí, pretože vedia sa dotknúť, upravovať, vedia realizovať opatrenia na verejných priestranstvách a teda o to viac ľuďom pomôcť zlepšiť kvalitu života, tak tým sa v tejto výzve veľmi nedarilo. Komu sa naopak darilo nadmieru, sú vplyvní veľkopodnikatelia, ktorých projekty sa na seba podozrivo podobajú. Až tri štvrtiny prostriedkov z tejto Tarabovej výzvy išlo tým najbohatším podnikateľom na Slovensku, konkrétne na Donovaly, do Bachledky a do golfového rezortu v Skalici.
Pripomeniem, kto teda uspel v tejto výzve. Tak bol to v prvom rade Ivan Kmotrík, myslím si, že každému v tejto sále je dobre známy. On má dostať 1,5 milióna na projekt Jazierka v jeho súkromnom golfovom stredisku v Skalici na Záhorí. Ja sa pýtam, je takýto projekt vo verejnom záujme? Bude mať z neho úžitok verejnosť a bežní ľudia a bude vôbec slúžiť tomu cieľu ochrany životného prostredia, ako to vyžaduje výzva? Pripomeňme si, že na golfových ihriskách, ja teda som, priznám sa, v živote na golfovom ihrisku nebola, ale videla som zábery, videla som, ako to tam vyzerá, a také golfové jazierko, jazierko je jednoducho bežnou atrakciou, ktoré sa budujú. Treba povedať, že v prípade tohto konkrétneho rezortu my vieme, že ono malo v minulosti problém so suchom. Naozaj kvôli spáleným trávnikom, ktoré si vyžadujú veľa vody, boli dokonca rušené turnaje a medzi ľuďmi sa šepkalo, že toto stredisko sa má dokonca zatvárať. Problém bol, že tie existujúce jazierka, ktoré sú tam vybudované, ktoré sa využívajú na závlahu, nestačili na ten, na tú obrovskú potrebu vody, ktorá tu je. Tak tu len pripomeniem, že to nové jazierko, ktoré sa má vybudovať pánovi Kmotríkovi z eurofondov, bude prepojené, samozrejme, s existujúcim jazierkom a ako sme si povedali, tie sa využívajú na závlahu a tá závlaha priamo prináša zisk rezortu Ivana Kmotríka, jedného z najbohatších Slovákov. Tiež pripomeniem, že len 500 metrov odtiaľ sa nachádzajú oveľa väčšie skalické rybníky, takže si viete predstaviť, že čo asi bude mať väčší dopad na miestnu mikroklímu. A zároveň keď sa bavíme o tom, či je šanca, aby z tohto projektu benefitovali bežní ľudia, tak vstupné členské do tohto strediska je 1 500 eur na rok.
Ďalším z úspešných uchádzačov v tejto Tarabovej výzve bol Boris Kollár. Ten má dostať 600-tisíc na nádrž v jeho lyžiarskom centre, priamo v centre jeho lyžiarskeho strediska na Donovaloch.
Tretím a možno tým najúspešnejším, dalo by sa povedať, uchádzačom v tejto výzve je Lyžiarsky rezort Bachledka, ktorý, za ktorým stojí bývalý biznisový partner už spomínaného Borisa Kollára Peter Struhár. Je to skôr taký menej nápadný podnikateľ, za to s väzbami na Kočnera, dokonca sa vyskytuje aj v Kočnerovej Threeme, kde má prezývku Červený pes. Ten má dostať 5,4 miliónov, a teraz sa podržte, na, má to byť vodozádržne, prírode blízke opatrenie, na vybudovanie naozaj dvoch obrovských betónových vodných nádrží, ktorý, kde otvorene priznávajú, že tieto sa majú používať na zasnežovanie. Tak nech sa páči, a prečo neprispieť súkromnému stredisku na niečo, z čoho priamo profituje, lebo keď sa zasnežuje, tak je dlhšia sezóna a z toho plynú zisky.
A tu aj pripomeniem, že tejto firme sa naozaj za tejto vlády darí, pretože už v roku 2024 získala zo štátneho fondu pre, na podporu športu takmer 5 miliónov na výstavbu lanovky. Tam sa vtedy skrývali za podporu národných športovcov, no v skutočnosti ide o lanovku, na ktorej sa vozia aj bežní platiaci, teda komerční zákazníci. Čiže opäť niečo, čo priamo podporí generovanie zisku tejto firmy.
No a Tomáš Taraba veľmi, by som povedala, výpovedne vo svojej reakcii na naše zistenia namiesto toho, aby riadne odôvodnil, prečo v tejto výzve uspeli takíto najznámejší slovenskí boháči, len všetko zľahčoval. Vraj sa nič nedeje, že tie zmluvy ešte nie sú podpísané. No ale žiadosti sú schválené a bolo by naozaj hlúpe čakať na podpis zmluvy, keď sa už nič nedá zvrátiť. Preto sme o tom urýchlene informovali a myslím si, že skutočný minister životného prostredia v tom momente mal prisľúbiť, že všetko zastaví, že tie zmluvy sa nepodpíšu a že tá výzva sa prehodnotí tak, aby tie peniaze smerovali tam, kde ich naozaj treba, k tým najohrozenejším ľuďom do tých najzraniteľnejších regiónov. No nič z tohto sa nestalo.
Môžeme si kľudne povedať, kto napríklad mohol benefitovať z týchto peňazí. Napríklad také Kysucké Nové Mesto, tam chceli vybudovať vodozádržné opatrenie a treba povedať, že by to bolo veľmi trefné, keďže práve okres Kysucké Nové Mesto je najviac rizikový z hľadiska extrémnych zrážok. Alebo projekt Centra sociálnych služieb v Žiline, ten mal priniesť v rámci tejto výzvy úžitok za náklady 157 eur na osobu. Tu chcem len podotknúť, že v prípade spomínanej Bachledky, ktorá nás mala vyjsť všetkých 5,4 miliónov, 5,4 milióna eur, takýto náklad by bol 55-tisíc eur na osobu. Tak si porovnajme 55-tisíc na osobu verzus 157 eur na osobu. To už naozaj ten rozdiel nemôže byť zásadnejší.
Neuspeli ani projekty v južných regiónoch, ktoré sú najviac ohrozené suchom a horúčavy a ani projekt Fakultnej nemocnice Nové Zámky, kde si dovolím povedať, že ten prínos by bol dvojnásobný, lebo by to uľahčovalo liečenie chorým pacientom. Je očividné aj vďaka reakcii pána ministra, že Tomáš Taraba v čase konsolidácie, keď sa ľuďom naozaj žije ťažko, keď počítajú každé euro a keď na nich naozaj dopadla v plnej silne tá konsolidácia, nepomáha chrániť ich zdravie ani ich majetky, nezameriava sa na tých, ktorí to skutočne potrebujú...
=====

Ďakujem pekne. Prosím pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 pís. c) Zákona o rokovacom poriadku, prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 75 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1039). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali pridelené výbory a gestorský výbor do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Pán predsedajúci, otvorte prosím všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Tak ja skúsim stručne dotknúť k tomu, čo tu odznelo, teda dotknúť sa toho, čo tu odznelo. No, pán Kalivoda, viete vám to mohlo pripadať možno zvláštne, alebo vám to nedávalo zmysel. Ja som sa naopak tú logiku snažila veľmi podrobne vyskladať, pretože ja som presvedčená, že pán minister si tú pôdu na to, aby mohol Istrochem pre Andreja Babiša zaplatiť z envirofondu chystal už naozaj dlho, takže áno, museli sme sa vrátiť niekam do roku 2016, ale myslím si, že to stojí za to, pretože je kľúčové povedať si motiváciu, čo je za týmto úplne novým zákonom, ktorý prišiel sčita-jasna, zjavil sa bez pripomienkového konania. Ja som nepočula jeden jediný dôvod, prečo bol takto prinesený, aké sú to dôvody. My vieme, že tie hospodárske, alebo hroziace hospodárske škody to určite nie sú. Ďalej môžete mať samozrejme rôzny názor na to, čoho sa aj ja dotýkam, čo adresujem v tej rozprave, alebo ako konám. Ja teda adresujem ten problém tam, kde je to kľúčové. Ja spochybňujem, alebo my spochybňujeme úrad, ktorý rozhodoval, pán Kalivoda, rozhodoval o tej veci. Čiže predpokladám, že tu si rozumieme nejakému tomu kompetenčnému rozdielu a kto čo môže robiť, takže ja idem k jadru, pretože ja chcem, aby sa to rozhodnutie zvrátilo. Pán Čaučík, tam len možno dodám, že v skutočnosti toto znečistenie, alebo tú sanáciu nemá platiť obec. Toto má platiť buď vlastník alebo štát. Ja som presvedčená, že stále môžme urobiť všetko preto, alebo stále je možné docieliť, aby to platil ten vlastník, keď sme si ukázali ako prebehla tá privatizácia. A ďakujem tebe Michal, teším sa naozaj na tvoj príspevok. Hádam sa pán minister opäť niečo naučí.

naozaj považujem za neuveriteľnú drzosť a to pán minister nespomenul v tom svojom úvodnom slove, ktovie prečo, že si v tomto zákone vybavuje možnosť platiť z envirofondu pokuty za porušovanie práva Európskej únie. Treba pritom povedať, že práve ministerstvo životného prostredia je premiantom v infringementoch a žalobách, ktorým čelíme z pozície Európskej komisie. Jednoducho neplní si svoje povinnosti v ochrane životného prostredia. Jeho výkon je v tomto smere jeden z najhorších, ak nie priamo ten najhorší. A treba povedať, že áno, toto je dlhodobý problém ministerstva životného prostredia, ale práve za pána Tarabu sa tá situácia ešte zhoršila, ten problém sa prehĺbil, pretože ja som teda presvedčená, že sa vôbec nesnaží tie kritické situácie riešiť, naopak ešte sa to zhoršuje. Vidíme to pri mnohých, napríklad pri žalobe, ktorá sa týka hlucháňa, tam vidíme priamo v rámci národných parkov ťažby, ktoré ohrozujú takéto biotopy, kde žije tento živočích a tým pádom sa zhoršuje situácia, ktorá sa týka tejto žaloby. Najnovšie vieme, že tu máme infringement, ďalší infringement pre nedostatočnú ochranu ovzdušia. No a tam si môžeme kľudne aj povedať, že čo sa týka ovzdušia riešiť infirngementy, čo v tom zvládol pán minister, ta to bolo napríklad to, že zastavil pripravený, opäť pripravený projekt riešenia znečisteného ovzdušia v Jelšave, čo je naozaj ťažko skúšaný región, ktorý je z hľadiska toho ovzdušia jeden z najhorších, ak nie rovno najhorší. Bol tam pripravený projekt, dva roky sa na tom pracovalo, spoločne so samosprávou a minister ho najprv povolil a potom jedného dňa prišiel a rozmyslel si to a povedal, že nič z toho nebude bez náhrady. Takže tam asi vidíme, ako pán minister sa správa, alebo stavia k infringementom a ako sa pokúša nimi nejakým spôsobom pohnúť. Ja som v skutočnosti presvedčená, že minister Taraba rezignoval na svoju ministerskú prácu a namiesto toho si vymyslel lepší spôsob, že jednoducho tie pokuty, ktoré potom z toho budú vyplývať, že si tie povinnosti nerobí, tak že ich bude platiť z envirofondu. Ako sa chystá s envirofondu urobiť štátnu OZV alebo teda Organizáciu zodpovednosti výrobcov, to nechám na kolegu Michala Saba, ktorý sa práve podrobne venuje odpadovému hospodárstvu. Ja len teda spomeniem, že okrem iného, aj okrem tých rôznych priemyselných zväzov, ktoré kedysi boli pre pána ministra dôležité a teda fotil a s nimi a chodil sa stretávať a tváril sa, že on bude ten ich skrytý minister hospodárstva 20. storočia na ministerstve životného prostredia, tak už je s nimi samozrejme nie tak zadobre. Ozval sa proti tomu aj Protimonopolný úrad, samosprávy, zamestnávatelia, jednoducho tá zhoda, že tento zákon je zlý je naprieč všetkými týmito organizáciami. Poukazuje sa okrem iného aj na rozpor s právom Európskej únie, napríklad pravidlami férovej hospodárskej súťaže a ja som presvedčená, že aj tu nám minister Taraba zarába na ďalší vážny problém. Len to zhrniem nakoniec, že tento zákon jednoducho neprináša Slovensku nič pozitívne. Tu nie je žiadna pozitívna motivácia, žiaden prínos pre ľudí na Slovensku. Neexistuje jeden dôvod vo verejnom záujme, ktorý by ten nový zákon, ktorý prišiel bez pripomienkovania sčista-jasna sa proste jedného dňa zjavil pod pazuchou pána ministra na vláde, tak ktorý by jeden dôvod vo verejnom záujme, ktorý by ho odôvodňoval. Ja som presvedčená, že kto tento zákon podporí, tak odsúhlasuje pol miliardy pre Andreja Babiša. Odsúhlasuje zoštátnenie funkčného systému odpadového hospodárstva v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Jasné, poďme ho zlepšovať, ale vy ho namiesto toho rozoberáte. A som teda presvedčená, resp. kto podporí tento zákon, tak som presvedčená, že odsúhlasuje aj to, aby Tomáš Taraba už na svojom ministerstve nemusel robiť vôbec nič a pokuty za neplnenie povinností si hradil z peňazí nás všetkých. Tento zákon je jednoducho drzosť, nonsens, neprinesie Slovensku nič dobré a ja ho vyzývam, naozaj aj koaličných poslancov a poslankyne, aby ho nepodporili. Ďakujem pekne.

No, pán minister, teda okrem toho, akým pofidérnym spôsobom prebehla tá privatizácia, čo my, my to spochybňujeme, my to spochybňujeme, my to podávame na okresný úrad. Takže existuje aj spravodlivejšie riešenie. Ak sa takýmto spôsobom niekto zbaví tej povinnosti, tak stále vieme zaviesť mechanizmus, kde ten súkromník, v tomto prípade Andrej Babiš, bude musieť vrátiť štátu sumu, o ktorú sa mu zhodnotia tie pozemky. Aspoň niečo v prípade týchto pozemkov v Istrocheme sú to naozaj stovky miliónov eur, čo nie je zanedbateľný podiel. Aspoň takto by sa ten súkromník musel podieľať na sanácii alebo na nákladoch, na sanáciu tejto environmentálnej záťaže. Ja som takúto legislatívu predkladala hneď dvakrát v tomto parlamente. Samozrejme, koalícia to obidva krát odmietla. Raz to bolo dokonca ako pozmeňujúci návrh priamo k zákonu ministra Tarabu. Neprejavil záujem o takéto spravodlivejšie riešenie, ale potom ešte minulý rok ho sám pán minister predložil ako vlastný návrh do medzirezortného pripomienkového konania. Predpokladám, že si spomína na takýto zákon. No problém je, že ten normálne prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a potom sa zrazu zasekol. Už rok je ten zákon hotový a pripravený po medzirezortnom pripomienkovom konaní neexistuje dôvod, prečo to už dávno nemal pristáť v Národnej rade. Zase ďalšia náhoda, akurát v tom čase, keď sa to hodí Andrejovi Babišovi. No, ja myslím, že ten obraz z toho, aké všetky nástroje mal minister Taraba k dispozícii na to, aby naozaj riešil túto obrovskú nespravodlivosť, ktorá sa na Slovensku udiala, naozaj, aby sa tu nejaká firma zbavila zodpovednosti vyčistiť sanáciu za pol miliardy tým, že si nakúpi nákladné auto, vymení okná, výťahy, nainštaluje si rozhlas, tak to naozaj si myslím, že je niečo, čo už nemôžete ani vy ignorovať, čo je tak do očí bijúce tento rozpor a nie horší výsledok, ako to, že minister Taraba napriek tomu neustále obhajuje Andreja Babiša a nekoná a pripomínam, má najlepšiu pozíciu ako minister s celým svojím aparátom podať takýto podnet a len umožniť, umožniť, lebo tá lehota je tri roky, aby sa znova pre skúmalo toto rozhodnutie. Jednoducho neexistuje, neexistuje jeden dôvod, prečo to minister životného prostredia neurobí, ak slúži záujmom Slovenska a nie záujmom Andreja Babiša. Týmto naozaj apelujem aj na koaličných poslancov a poslankyne, že toto je vážna vec a ten zákon o Environmentálnom fonde treba vnímať v tomto kontexte, v akej dobe prichádza a čo umožní ministrovi životného prostredia, aby získal naozaj ultimátnu kontrolu nad envirofondom, v ktorom sú 2 miliardy eur. On to sám povedal, že plánuje tieto peniaze využiť na zaplatenie sanácie Istrochemu, pozemkov Andreja Babiša. No, stručne sa dotknem, lebo toto je podľa mňa jednoznačne tá hlavná motivácia, ale stručne sa dotknem ďalších problematických častí. Naozaj považujem za neuveriteľnú drzosť a to pán minister nespomenul v tom svojom úvodnom slove, kto vie prečo, že si v tomto zákone vybavuje možnosť platiť z envirofondu pokuty za porušovanie práva Európskej únie. Treba pritom povedať, že práve ministerstvo životného prostredia...

V 2016, myslíte, keď bol, keď v roku 2016, keď bol primátorom pán Nesrovnal, nech sa páči, prihláste sa, pán minister. Môžeme sa tak dohodnúť? Pán minister, môžeme? Pán predsedajúci, môžem poprosiť?

...na tom ministerstve, no a zrazu pán minister začal, napriek tomu, že tu je naozaj veľa agendy, ktorou treba a dá sa veľmi ľahko pohnúť, tak namiesto toho, aby sa venoval tomuto, tak začal veľmi aktívne konať práve v téme Istrochemu a tejto environmentálnej záťaži a zhodou, zhodou okolností, tie náhody životné, to bolo zopár dní potom, ako sa osobne stretol práve s Andrejom Babišom. Ja som jednoducho presvedčená, že Tomáš Taraba nechce pomáhať verejnosti, nechce chrániť ľudí, nechce riešiť environmentálne záťaže, lebo na to mal veľa príležitostí, takto rovno pred sebou. Nie, Tomáš Taraba chce v skutočnosti pomáhať oligarchovi Babišovi. Vysvetlím aj ako, Tomáš Taraba totiž ten zaseknutý proces, roky zaseknutý proces zrazu zázračne teda pohol a dostal ho do kľúčového momentu, kde má vláda určiť ministerstvo, ktoré tú environmentálnu záťaž, jej sanáciu bude riešiť a tým definitívne štát na seba prevezme zodpovednosť. Ak sa toto stane, tak štát z verejných prostriedkov, z peňazí nás všetkých zabezpečí vyčistenie pozemkov v areáli Istrochemu a Andreja Babiša to nebude stáť ani cent. Naopak, on na tom ešte veľmi dobre, naozaj veľmi dobre zarobí, pretože tie pozemky tým, že sa vyčistia, tak to budú naozaj lukratívne pozemky v širšom centre Bratislavy a Andrej Babiš na nich poriadne zarobí. No, problémom ale je, že to čo sme si zatiaľ povedali, tak z tých ušetrených eurofondov za zastavenie vrakunskej skládky, za neriešenie predajnej, za nevyčerpané eurofondy s víziou, ktoré končili v júni tohto roka, tak to stále nestačí, pretože odhad sanácie je niekde alebo v roku 2020 bol niekde okolo 350 miliónov, teraz sú tie odhady niekde približne možno spriemerované okolo pol miliardy, pol miliardy na vyčistenie tejto záťaže. No a to čo sme si zatiaľ povedali, tie naškrabkané eurofondy, tie sa pohybujú niekde okolo 200 miliónov. Takže je jasné, že na celú tú sanáciu to stačiť nebude, eurofondy na to stačiť nebudú a tu aj pripomeniem, že ak všetky tie peniaze pôjdu práve na riešenie Istrochemu, tak nezostane na riešenie žiadnej ďalšej environmentálnej záťaže na Slovensku a treba povedať, že žiadna ďalšia sa ani nerieši a nie je v procese. No a práve sem prichádza vhod, takpovediac envirofond, pretože ako nám aj pán minister povedal, on chce platiť tú sanáciu environmentálnej záťaže práve z envirofondu, doplatiť si k tým 200 miliónom, ktoré sú naškrabkané, ušetrené na ministerstve pre Andreja Babiša z envirofondu. No a presne preto prináša túto novelu zákona, respektíve celý nový zákon o environmentálnom fonde, aby mohol o tých dvoch miliardách rozhodovať svojvoľne a zaplatiť z peňazí, z ktorých majú naozaj profitovať všetci ľudia na Slovensku, sanáciu pre Andreja Babiša. Aký krásny vianočný darček, pán minister. No a minister sa pritom oháňa rozhodnutiami okresných, okresného úradu, že pán Babiš nie je povinný vyčistiť tieto pozemky. Ja tieto rozhodnutia veľmi dobre poznám a treba povedať, že prvé z nich bolo v roku 2016 a potom zázračne práve tento rok, v roku 2025 pribudli ďalšie tri a úplnou náhodou sa to týka práve parciel, ktoré patria firme Andreja Babiša. Tých náhod je nejako, nejako veľa a ja sa priznám, že mňa dosť zaráža, že týmito rozhodnutiami sa minister zaštiťuje, keď pritom alebo teda to je akoby ten ultimátny dôvod, prečo to proste nejde inak, musí to zaplatiť štát tých pol miliardy, nejde to jednoducho inak a mňa teda veľmi vyrušuje, že minister pri tom vôbec nehovorí o tom pofidérnom spôsobe, akým prebehla privatizácia toho podniku, ku ktorému patria, patrí ten pozemok, tie pozemky, kde sa nachádza environmentálna záťaž, tá privatizácia, ktorou sa Andrej Babiš zbavil takpovediac zodpovednosti riešiť túto environmentálnu záťaž. Tie formulácie, jednoducho, ktoré tam sú, o tom nepočujeme. Tak ja využijem túto príležitosť a niečo tomuto ctenému plénu k tomu poviem, lebo si myslím, že je veľmi dôležité, aby aj koaliční poslanci a poslankyne chápali ten kontext, ktorým tento zákon prichádza do Národnej rady. Andrej Babiš kupoval Istrochem, tú firmu, aj s environmentálnou záťažou a treba povedať, že aj s vedomosťou o tejto environmentálnej záťaži. Napriek tomu mu tá vágne naformulovaná privatizačná zmluva, lebo naozaj tá privatizácia prebehla pofidérne, tak tá vágne naformulovaná privatizačná zmluva mu ukladala len povinnosť investovať do 10 rokov 33 miliónov do rozvoja, najmä, najmä do ekológie. Tá environmentálna záťaž je naozaj obrovských rozmerov. Ja som presvedčená, že v rámci Bratislavy je to najväčšia environmentálna záťaž. Povedala by som, že je to v top trojke aj v rámci Slovenska. Tam samozrejme musíme brať aj do úvahy rôzne ďalšie faktory a firma Andreja Babiša sa mala privatizačnou zmluvou zbaviť povinnosti vyčistiť toto znečistenie investíciami, najmä do ekológie. Tak myslím, že si vieme všetci pod tým kadečo predstaviť. No a ono sa to aj potvrdilo, pretože podľa informácií, ktoré sa nám podarilo získať, podarilo sa nám dostať po rokoch k dokumentom, ktoré doteraz neboli zverejnené, my dnes vieme, že mnohé tieto investície sa naozaj ekológie týkali len minimálne. Zároveň nemáme žiadne dôkazy, že tie investície boli vykonané v tej dohodnutej sume 33 miliónov, pretože neboli vyčíslené v tých podkladoch, ktorými operoval okresný úrad. Časť týchto investícií nebola urobená v lehote, ktorá bola zmluvne dohodnutá do roku 2012, ale napríklad až v roku 2016. Prípadne, niektoré opatrenia v tých podkladoch boli, figurovalo len, že sú v príprave. Tak asi sa tu hráme na dobré slovo. No a napokon firma Andreja Babiša nezdokladovala ani zlepšenie životného prostredia, hoci to je podmienka, ktorú jej ukladal zákon a to je niečo, čo mal okresný úrad jednoznačne posudzovať. Nedostal k tomu predloženú ale žiadnu dokumentáciu. Ja aj uvediem zopár príkladov týchto investícií, lebo myslím si, že príklady úplne najlepšie ilustrujú tú absurditu. Sú to jednoducho investície, vďaka ktorým okresný úrad Andreja Babiša zbavil zodpovednosti za environmentálnu záťaž obrovských rozmerov. Tak firma, napríklad, kúpila cisternu, nech sa páči, cisterna za environmentálnu záťaž. Zrekonštruovala svoju administratívnu budovu. No, tým sa teda riadne riešila environmentálna záťaž. Nainštalovala firemný rozhlas, vymenila na objektoch okná alebo osvetlenie, vymenila výťah, zrekonštruovala železničnú vlečku a moje obľúbené, dostala odpustenie riešiť environmentálnu záťaž v Bratislave, v Istrocheme, tým, že vďaka tomu, že rozšírila, rozšírila skládku odpadov v úplne inej obci. Takže aj takéto naozaj výnimočné počiny nájdeme v podkladoch, ktoré posudzoval okresný úrad. Ja som teda presvedčená, že toto sú príklady úplne bežných investícií firmy do vlastného rozvoja, na vlastný prospech alebo na splnenie nejakých štátnych noriem k aktuálnej výrobe a prevádzke firmy, nie na riešenie starej environmentálnej záťaže. My zároveň nepoznáme ich kumulatívnu hodnotu a ten deklarovaný pozitívny vplyv na životné prostredie je naozaj len deklarovaný vlastnými vyhláseniami firmy. No a podotýkam ešte, že naozaj aj samotný privatizačný projekt, ktorý bol podkladom k tej privatizačnej zmluve, hovorí, že jadro environmentálnej záťaže je v znečistení podzemnej vody, je to tam aj vyčíslené a tie čísla podľa všetkého presne potom boli akoby základom prečo firma mala práve 33 miliónov investovať. Hoci aj samotný privatizačný projekt hovorí, že nie je dostatok podkladov na to vyčíslenie, je tam hlavne spomenuté, že je to znečistenie v podzemnej vode. No ale ani jedno z tých vykázaných opatrení sa nijakým spôsobom tej znečistenej podzemnej vody nedotýka, nerieši, nerieši ju, hoci opakujem, to vyžaduje zákon a je to niečo, čo mal v skutočnosti posudzovať okresný úrad. Takže takto nejako sa pristupovalo k plneniu tej privatizačnej zmluvy, ale pána ministra životného prostredia toto vôbec nevyrušovalo, vôbec o tom nehovoril, naopak len dookola obhajoval Andreja Babiša. Pána ministra takisto nevyrušovalo to, že aj keby, aj keby sa s tou, aj keby sa s tou environmentálnou záťažou, ale teda tým, ako pofidérne sa jej Andrej Babiš zbavil a treba povedať, že existujú tam nástroje na to, aby sa to spochybnilo, my taký jeden využívame, je to podnet na Generálnu prokuratúru na prešetrenie. Minimálne teda v prípade troch zo štyroch sa to ešte stále dá. My sme na základe všetkých tých získaných dokumentov takéto podanie vypracovali, kde veľmi jasne spochybňujeme postup okresného úradu. Pre všetky tie zmienené absurdnosti, ktoré som tu spomenula a ja si myslím, že je úplne základnou povinnosťou toto urobiť pre každého, kto slúži záujmom Slovenska. To, že to pán minister neurobil, si myslím, že je dostatočne výpovedné. Pán minister, budete mať slovo, nech sa páči, môžete si dať aj, nielen záverečné slovo, nech sa páči, vystúpte. Keď budete mať čas, myslím, že pán, prosím vás, pán minister...