Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Tak ja skúsim stručne dotknúť k tomu, čo tu odznelo, teda dotknúť sa toho, čo tu odznelo. No, pán Kalivoda, viete vám to mohlo pripadať možno zvláštne, alebo vám to nedávalo zmysel. Ja som sa naopak tú logiku snažila veľmi podrobne vyskladať, pretože ja som presvedčená, že pán minister si tú pôdu na to, aby mohol Istrochem pre Andreja Babiša zaplatiť z envirofondu chystal už naozaj dlho, takže áno, museli sme sa vrátiť niekam do roku 2016, ale myslím si, že to stojí za to, pretože je kľúčové povedať si motiváciu, čo je za týmto úplne novým zákonom, ktorý prišiel sčita-jasna, zjavil sa bez pripomienkového konania. Ja som nepočula jeden jediný dôvod, prečo bol takto prinesený, aké sú to dôvody. My vieme, že tie hospodárske, alebo hroziace hospodárske škody to určite nie sú. Ďalej môžete mať samozrejme rôzny názor na to, čoho sa aj ja dotýkam, čo adresujem v tej rozprave, alebo ako konám. Ja teda adresujem ten problém tam, kde je to kľúčové. Ja spochybňujem, alebo my spochybňujeme úrad, ktorý rozhodoval, pán Kalivoda, rozhodoval o tej veci. Čiže predpokladám, že tu si rozumieme nejakému tomu kompetenčnému rozdielu a kto čo môže robiť, takže ja idem k jadru, pretože ja chcem, aby sa to rozhodnutie zvrátilo. Pán Čaučík, tam len možno dodám, že v skutočnosti toto znečistenie, alebo tú sanáciu nemá platiť obec. Toto má platiť buď vlastník alebo štát. Ja som presvedčená, že stále môžme urobiť všetko preto, alebo stále je možné docieliť, aby to platil ten vlastník, keď sme si ukázali ako prebehla tá privatizácia. A ďakujem tebe Michal, teším sa naozaj na tvoj príspevok. Hádam sa pán minister opäť niečo naučí.

naozaj považujem za neuveriteľnú drzosť a to pán minister nespomenul v tom svojom úvodnom slove, ktovie prečo, že si v tomto zákone vybavuje možnosť platiť z envirofondu pokuty za porušovanie práva Európskej únie. Treba pritom povedať, že práve ministerstvo životného prostredia je premiantom v infringementoch a žalobách, ktorým čelíme z pozície Európskej komisie. Jednoducho neplní si svoje povinnosti v ochrane životného prostredia. Jeho výkon je v tomto smere jeden z najhorších, ak nie priamo ten najhorší. A treba povedať, že áno, toto je dlhodobý problém ministerstva životného prostredia, ale práve za pána Tarabu sa tá situácia ešte zhoršila, ten problém sa prehĺbil, pretože ja som teda presvedčená, že sa vôbec nesnaží tie kritické situácie riešiť, naopak ešte sa to zhoršuje. Vidíme to pri mnohých, napríklad pri žalobe, ktorá sa týka hlucháňa, tam vidíme priamo v rámci národných parkov ťažby, ktoré ohrozujú takéto biotopy, kde žije tento živočích a tým pádom sa zhoršuje situácia, ktorá sa týka tejto žaloby. Najnovšie vieme, že tu máme infringement, ďalší infringement pre nedostatočnú ochranu ovzdušia. No a tam si môžeme kľudne aj povedať, že čo sa týka ovzdušia riešiť infirngementy, čo v tom zvládol pán minister, ta to bolo napríklad to, že zastavil pripravený, opäť pripravený projekt riešenia znečisteného ovzdušia v Jelšave, čo je naozaj ťažko skúšaný región, ktorý je z hľadiska toho ovzdušia jeden z najhorších, ak nie rovno najhorší. Bol tam pripravený projekt, dva roky sa na tom pracovalo, spoločne so samosprávou a minister ho najprv povolil a potom jedného dňa prišiel a rozmyslel si to a povedal, že nič z toho nebude bez náhrady. Takže tam asi vidíme, ako pán minister sa správa, alebo stavia k infringementom a ako sa pokúša nimi nejakým spôsobom pohnúť. Ja som v skutočnosti presvedčená, že minister Taraba rezignoval na svoju ministerskú prácu a namiesto toho si vymyslel lepší spôsob, že jednoducho tie pokuty, ktoré potom z toho budú vyplývať, že si tie povinnosti nerobí, tak že ich bude platiť z envirofondu. Ako sa chystá s envirofondu urobiť štátnu OZV alebo teda Organizáciu zodpovednosti výrobcov, to nechám na kolegu Michala Saba, ktorý sa práve podrobne venuje odpadovému hospodárstvu. Ja len teda spomeniem, že okrem iného, aj okrem tých rôznych priemyselných zväzov, ktoré kedysi boli pre pána ministra dôležité a teda fotil a s nimi a chodil sa stretávať a tváril sa, že on bude ten ich skrytý minister hospodárstva 20. storočia na ministerstve životného prostredia, tak už je s nimi samozrejme nie tak zadobre. Ozval sa proti tomu aj Protimonopolný úrad, samosprávy, zamestnávatelia, jednoducho tá zhoda, že tento zákon je zlý je naprieč všetkými týmito organizáciami. Poukazuje sa okrem iného aj na rozpor s právom Európskej únie, napríklad pravidlami férovej hospodárskej súťaže a ja som presvedčená, že aj tu nám minister Taraba zarába na ďalší vážny problém. Len to zhrniem nakoniec, že tento zákon jednoducho neprináša Slovensku nič pozitívne. Tu nie je žiadna pozitívna motivácia, žiaden prínos pre ľudí na Slovensku. Neexistuje jeden dôvod vo verejnom záujme, ktorý by ten nový zákon, ktorý prišiel bez pripomienkovania sčista-jasna sa proste jedného dňa zjavil pod pazuchou pána ministra na vláde, tak ktorý by jeden dôvod vo verejnom záujme, ktorý by ho odôvodňoval. Ja som presvedčená, že kto tento zákon podporí, tak odsúhlasuje pol miliardy pre Andreja Babiša. Odsúhlasuje zoštátnenie funkčného systému odpadového hospodárstva v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Jasné, poďme ho zlepšovať, ale vy ho namiesto toho rozoberáte. A som teda presvedčená, resp. kto podporí tento zákon, tak som presvedčená, že odsúhlasuje aj to, aby Tomáš Taraba už na svojom ministerstve nemusel robiť vôbec nič a pokuty za neplnenie povinností si hradil z peňazí nás všetkých. Tento zákon je jednoducho drzosť, nonsens, neprinesie Slovensku nič dobré a ja ho vyzývam, naozaj aj koaličných poslancov a poslankyne, aby ho nepodporili. Ďakujem pekne.

No, pán minister, teda okrem toho, akým pofidérnym spôsobom prebehla tá privatizácia, čo my, my to spochybňujeme, my to spochybňujeme, my to podávame na okresný úrad. Takže existuje aj spravodlivejšie riešenie. Ak sa takýmto spôsobom niekto zbaví tej povinnosti, tak stále vieme zaviesť mechanizmus, kde ten súkromník, v tomto prípade Andrej Babiš, bude musieť vrátiť štátu sumu, o ktorú sa mu zhodnotia tie pozemky. Aspoň niečo v prípade týchto pozemkov v Istrocheme sú to naozaj stovky miliónov eur, čo nie je zanedbateľný podiel. Aspoň takto by sa ten súkromník musel podieľať na sanácii alebo na nákladoch, na sanáciu tejto environmentálnej záťaže. Ja som takúto legislatívu predkladala hneď dvakrát v tomto parlamente. Samozrejme, koalícia to obidva krát odmietla. Raz to bolo dokonca ako pozmeňujúci návrh priamo k zákonu ministra Tarabu. Neprejavil záujem o takéto spravodlivejšie riešenie, ale potom ešte minulý rok ho sám pán minister predložil ako vlastný návrh do medzirezortného pripomienkového konania. Predpokladám, že si spomína na takýto zákon. No problém je, že ten normálne prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a potom sa zrazu zasekol. Už rok je ten zákon hotový a pripravený po medzirezortnom pripomienkovom konaní neexistuje dôvod, prečo to už dávno nemal pristáť v Národnej rade. Zase ďalšia náhoda, akurát v tom čase, keď sa to hodí Andrejovi Babišovi. No, ja myslím, že ten obraz z toho, aké všetky nástroje mal minister Taraba k dispozícii na to, aby naozaj riešil túto obrovskú nespravodlivosť, ktorá sa na Slovensku udiala, naozaj, aby sa tu nejaká firma zbavila zodpovednosti vyčistiť sanáciu za pol miliardy tým, že si nakúpi nákladné auto, vymení okná, výťahy, nainštaluje si rozhlas, tak to naozaj si myslím, že je niečo, čo už nemôžete ani vy ignorovať, čo je tak do očí bijúce tento rozpor a nie horší výsledok, ako to, že minister Taraba napriek tomu neustále obhajuje Andreja Babiša a nekoná a pripomínam, má najlepšiu pozíciu ako minister s celým svojím aparátom podať takýto podnet a len umožniť, umožniť, lebo tá lehota je tri roky, aby sa znova pre skúmalo toto rozhodnutie. Jednoducho neexistuje, neexistuje jeden dôvod, prečo to minister životného prostredia neurobí, ak slúži záujmom Slovenska a nie záujmom Andreja Babiša. Týmto naozaj apelujem aj na koaličných poslancov a poslankyne, že toto je vážna vec a ten zákon o Environmentálnom fonde treba vnímať v tomto kontexte, v akej dobe prichádza a čo umožní ministrovi životného prostredia, aby získal naozaj ultimátnu kontrolu nad envirofondom, v ktorom sú 2 miliardy eur. On to sám povedal, že plánuje tieto peniaze využiť na zaplatenie sanácie Istrochemu, pozemkov Andreja Babiša. No, stručne sa dotknem, lebo toto je podľa mňa jednoznačne tá hlavná motivácia, ale stručne sa dotknem ďalších problematických častí. Naozaj považujem za neuveriteľnú drzosť a to pán minister nespomenul v tom svojom úvodnom slove, kto vie prečo, že si v tomto zákone vybavuje možnosť platiť z envirofondu pokuty za porušovanie práva Európskej únie. Treba pritom povedať, že práve ministerstvo životného prostredia...

V 2016, myslíte, keď bol, keď v roku 2016, keď bol primátorom pán Nesrovnal, nech sa páči, prihláste sa, pán minister. Môžeme sa tak dohodnúť? Pán minister, môžeme? Pán predsedajúci, môžem poprosiť?

...na tom ministerstve, no a zrazu pán minister začal, napriek tomu, že tu je naozaj veľa agendy, ktorou treba a dá sa veľmi ľahko pohnúť, tak namiesto toho, aby sa venoval tomuto, tak začal veľmi aktívne konať práve v téme Istrochemu a tejto environmentálnej záťaži a zhodou, zhodou okolností, tie náhody životné, to bolo zopár dní potom, ako sa osobne stretol práve s Andrejom Babišom. Ja som jednoducho presvedčená, že Tomáš Taraba nechce pomáhať verejnosti, nechce chrániť ľudí, nechce riešiť environmentálne záťaže, lebo na to mal veľa príležitostí, takto rovno pred sebou. Nie, Tomáš Taraba chce v skutočnosti pomáhať oligarchovi Babišovi. Vysvetlím aj ako, Tomáš Taraba totiž ten zaseknutý proces, roky zaseknutý proces zrazu zázračne teda pohol a dostal ho do kľúčového momentu, kde má vláda určiť ministerstvo, ktoré tú environmentálnu záťaž, jej sanáciu bude riešiť a tým definitívne štát na seba prevezme zodpovednosť. Ak sa toto stane, tak štát z verejných prostriedkov, z peňazí nás všetkých zabezpečí vyčistenie pozemkov v areáli Istrochemu a Andreja Babiša to nebude stáť ani cent. Naopak, on na tom ešte veľmi dobre, naozaj veľmi dobre zarobí, pretože tie pozemky tým, že sa vyčistia, tak to budú naozaj lukratívne pozemky v širšom centre Bratislavy a Andrej Babiš na nich poriadne zarobí. No, problémom ale je, že to čo sme si zatiaľ povedali, tak z tých ušetrených eurofondov za zastavenie vrakunskej skládky, za neriešenie predajnej, za nevyčerpané eurofondy s víziou, ktoré končili v júni tohto roka, tak to stále nestačí, pretože odhad sanácie je niekde alebo v roku 2020 bol niekde okolo 350 miliónov, teraz sú tie odhady niekde približne možno spriemerované okolo pol miliardy, pol miliardy na vyčistenie tejto záťaže. No a to čo sme si zatiaľ povedali, tie naškrabkané eurofondy, tie sa pohybujú niekde okolo 200 miliónov. Takže je jasné, že na celú tú sanáciu to stačiť nebude, eurofondy na to stačiť nebudú a tu aj pripomeniem, že ak všetky tie peniaze pôjdu práve na riešenie Istrochemu, tak nezostane na riešenie žiadnej ďalšej environmentálnej záťaže na Slovensku a treba povedať, že žiadna ďalšia sa ani nerieši a nie je v procese. No a práve sem prichádza vhod, takpovediac envirofond, pretože ako nám aj pán minister povedal, on chce platiť tú sanáciu environmentálnej záťaže práve z envirofondu, doplatiť si k tým 200 miliónom, ktoré sú naškrabkané, ušetrené na ministerstve pre Andreja Babiša z envirofondu. No a presne preto prináša túto novelu zákona, respektíve celý nový zákon o environmentálnom fonde, aby mohol o tých dvoch miliardách rozhodovať svojvoľne a zaplatiť z peňazí, z ktorých majú naozaj profitovať všetci ľudia na Slovensku, sanáciu pre Andreja Babiša. Aký krásny vianočný darček, pán minister. No a minister sa pritom oháňa rozhodnutiami okresných, okresného úradu, že pán Babiš nie je povinný vyčistiť tieto pozemky. Ja tieto rozhodnutia veľmi dobre poznám a treba povedať, že prvé z nich bolo v roku 2016 a potom zázračne práve tento rok, v roku 2025 pribudli ďalšie tri a úplnou náhodou sa to týka práve parciel, ktoré patria firme Andreja Babiša. Tých náhod je nejako, nejako veľa a ja sa priznám, že mňa dosť zaráža, že týmito rozhodnutiami sa minister zaštiťuje, keď pritom alebo teda to je akoby ten ultimátny dôvod, prečo to proste nejde inak, musí to zaplatiť štát tých pol miliardy, nejde to jednoducho inak a mňa teda veľmi vyrušuje, že minister pri tom vôbec nehovorí o tom pofidérnom spôsobe, akým prebehla privatizácia toho podniku, ku ktorému patria, patrí ten pozemok, tie pozemky, kde sa nachádza environmentálna záťaž, tá privatizácia, ktorou sa Andrej Babiš zbavil takpovediac zodpovednosti riešiť túto environmentálnu záťaž. Tie formulácie, jednoducho, ktoré tam sú, o tom nepočujeme. Tak ja využijem túto príležitosť a niečo tomuto ctenému plénu k tomu poviem, lebo si myslím, že je veľmi dôležité, aby aj koaliční poslanci a poslankyne chápali ten kontext, ktorým tento zákon prichádza do Národnej rady. Andrej Babiš kupoval Istrochem, tú firmu, aj s environmentálnou záťažou a treba povedať, že aj s vedomosťou o tejto environmentálnej záťaži. Napriek tomu mu tá vágne naformulovaná privatizačná zmluva, lebo naozaj tá privatizácia prebehla pofidérne, tak tá vágne naformulovaná privatizačná zmluva mu ukladala len povinnosť investovať do 10 rokov 33 miliónov do rozvoja, najmä, najmä do ekológie. Tá environmentálna záťaž je naozaj obrovských rozmerov. Ja som presvedčená, že v rámci Bratislavy je to najväčšia environmentálna záťaž. Povedala by som, že je to v top trojke aj v rámci Slovenska. Tam samozrejme musíme brať aj do úvahy rôzne ďalšie faktory a firma Andreja Babiša sa mala privatizačnou zmluvou zbaviť povinnosti vyčistiť toto znečistenie investíciami, najmä do ekológie. Tak myslím, že si vieme všetci pod tým kadečo predstaviť. No a ono sa to aj potvrdilo, pretože podľa informácií, ktoré sa nám podarilo získať, podarilo sa nám dostať po rokoch k dokumentom, ktoré doteraz neboli zverejnené, my dnes vieme, že mnohé tieto investície sa naozaj ekológie týkali len minimálne. Zároveň nemáme žiadne dôkazy, že tie investície boli vykonané v tej dohodnutej sume 33 miliónov, pretože neboli vyčíslené v tých podkladoch, ktorými operoval okresný úrad. Časť týchto investícií nebola urobená v lehote, ktorá bola zmluvne dohodnutá do roku 2012, ale napríklad až v roku 2016. Prípadne, niektoré opatrenia v tých podkladoch boli, figurovalo len, že sú v príprave. Tak asi sa tu hráme na dobré slovo. No a napokon firma Andreja Babiša nezdokladovala ani zlepšenie životného prostredia, hoci to je podmienka, ktorú jej ukladal zákon a to je niečo, čo mal okresný úrad jednoznačne posudzovať. Nedostal k tomu predloženú ale žiadnu dokumentáciu. Ja aj uvediem zopár príkladov týchto investícií, lebo myslím si, že príklady úplne najlepšie ilustrujú tú absurditu. Sú to jednoducho investície, vďaka ktorým okresný úrad Andreja Babiša zbavil zodpovednosti za environmentálnu záťaž obrovských rozmerov. Tak firma, napríklad, kúpila cisternu, nech sa páči, cisterna za environmentálnu záťaž. Zrekonštruovala svoju administratívnu budovu. No, tým sa teda riadne riešila environmentálna záťaž. Nainštalovala firemný rozhlas, vymenila na objektoch okná alebo osvetlenie, vymenila výťah, zrekonštruovala železničnú vlečku a moje obľúbené, dostala odpustenie riešiť environmentálnu záťaž v Bratislave, v Istrocheme, tým, že vďaka tomu, že rozšírila, rozšírila skládku odpadov v úplne inej obci. Takže aj takéto naozaj výnimočné počiny nájdeme v podkladoch, ktoré posudzoval okresný úrad. Ja som teda presvedčená, že toto sú príklady úplne bežných investícií firmy do vlastného rozvoja, na vlastný prospech alebo na splnenie nejakých štátnych noriem k aktuálnej výrobe a prevádzke firmy, nie na riešenie starej environmentálnej záťaže. My zároveň nepoznáme ich kumulatívnu hodnotu a ten deklarovaný pozitívny vplyv na životné prostredie je naozaj len deklarovaný vlastnými vyhláseniami firmy. No a podotýkam ešte, že naozaj aj samotný privatizačný projekt, ktorý bol podkladom k tej privatizačnej zmluve, hovorí, že jadro environmentálnej záťaže je v znečistení podzemnej vody, je to tam aj vyčíslené a tie čísla podľa všetkého presne potom boli akoby základom prečo firma mala práve 33 miliónov investovať. Hoci aj samotný privatizačný projekt hovorí, že nie je dostatok podkladov na to vyčíslenie, je tam hlavne spomenuté, že je to znečistenie v podzemnej vode. No ale ani jedno z tých vykázaných opatrení sa nijakým spôsobom tej znečistenej podzemnej vody nedotýka, nerieši, nerieši ju, hoci opakujem, to vyžaduje zákon a je to niečo, čo mal v skutočnosti posudzovať okresný úrad. Takže takto nejako sa pristupovalo k plneniu tej privatizačnej zmluvy, ale pána ministra životného prostredia toto vôbec nevyrušovalo, vôbec o tom nehovoril, naopak len dookola obhajoval Andreja Babiša. Pána ministra takisto nevyrušovalo to, že aj keby, aj keby sa s tou, aj keby sa s tou environmentálnou záťažou, ale teda tým, ako pofidérne sa jej Andrej Babiš zbavil a treba povedať, že existujú tam nástroje na to, aby sa to spochybnilo, my taký jeden využívame, je to podnet na Generálnu prokuratúru na prešetrenie. Minimálne teda v prípade troch zo štyroch sa to ešte stále dá. My sme na základe všetkých tých získaných dokumentov takéto podanie vypracovali, kde veľmi jasne spochybňujeme postup okresného úradu. Pre všetky tie zmienené absurdnosti, ktoré som tu spomenula a ja si myslím, že je úplne základnou povinnosťou toto urobiť pre každého, kto slúži záujmom Slovenska. To, že to pán minister neurobil, si myslím, že je dostatočne výpovedné. Pán minister, budete mať slovo, nech sa páči, môžete si dať aj, nielen záverečné slovo, nech sa páči, vystúpte. Keď budete mať čas, myslím, že pán, prosím vás, pán minister...

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa priznám, že teda počúvala som aj pána ministra v tomto úvodnom slove a ono by to možno aj sedelo, časť toho, čo očakával, že bude teraz počuť, lebo nás, naozaj na tej minulej schôdzi som plánovala začať túto rozpravu k obsahu zákona úplne inak, ale odvtedy sa naozaj mnoho vecí zmenilo a vyjasnilo za ten mesiac, čo vlastne tento naliehavý-naliehavý zákon, ktorý museli v skrátenom legislatívnom konaní, čakal na schôdzu po tom, čo tento naliehavý-naliehavý zákon vlastne otvárame deň pred skončením schôdze.
No musím povedať, že nebolo pre mňa prekvapením, že tak ako minister Huliak prišiel so svojím zákonom, ktorý riešil hazard a otváral otázku hazardu, ktorý podporoval hazard, tak minister Taraba prišiel takto s envirofondom. Ja si myslím, že to je dnes viac než jasný obraz koalície, kde jednoducho nejde o verejný záujem, ale o to, kto koho zvládne ako dovydierať a čo si vybaviť. Tieto zákony, tak ako má pán Huliak hazard, tak si, som presvedčená o tom, minister Taraba vybavil tento zákon za podporu štátneho rozpočtu a tak sme dnes tu. A veď prečo by si aj minister Taraba nevybavil práve alebo nevybral práve Environmentálny fond a jeho ovládnutie, lebo to je to, o čom sa tu bavíme. Veď v envirofonde je nazbieraných za tie roky dve miliardy eur. Týmto zákonom navyše minister cieli k ovládnutiu systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, vybavuje si v ňom, aby mohol z neho platiť pokuty za porušovanie európskeho práva. Tam sa, samozrejme, k všetkým tým podrobnostiam dostanem.
Ale priznám sa, že bolo mi také podozrivé, že prečo. Prečo to skrátené legislatívne konanie, prečo je to jednoducho také celé naliehavé, že však bolo by to možno aj celé menej podozrivé, keby sa to udialo v normálnom legislatívnom procese. My totiž vieme dnes veľmi jasne, že tie zákonné dôvody splnené jednoducho neboli. Tu nešlo o žiadnu hroziacu hospodársku škodu, nič o tom nevypovedá lepšie ako to, že ten zákon bol predložený na predchádzajúcej schôdzi a úplne pokojne bez hocijakých problémov si počkal na túto ďalšiu schôdzu. Tu sa prekladal čoraz neskôr a neskôr v programe, dokonca boli pred neho predradené aj správy, ktoré sme tu pred chvíľou počuli, ktoré tradične pre túto koalíciu nie sú absolútne žiadnu prioritou. Videli sme to aj z toho, že vlastne do diskusie sa zapájala iba opozícia.
No a teda ja som presvedčená, že vďaka tomu mesiacu, čo sme čakali, tak dnes je jasný ten dôvod, prečo sa tento zákon predkladá, prečo sa s ním minister chcel pôvodne tak ponáhľať. On nám to vlastne pán minister povedal aj sám za ten mesiac, keď povedal, že z Environmentálneho fondu chce hradiť sanáciu areálu Istrochem.
Pán minister, tak ja vás sklamem, budeme sa tu dneska baviť o tejto vašej motivácii, prečo predkladáte ten zákon. Vy ste to povedali, že v správe z Environmentálneho fondu chcete riešiť vyčistenie areálu Istrochemu. Kto nevie, o čom hovorím alebo o aké miesto ide, tak je to areál, nehnuteľnosť, pozemok, ktorý patrí Andrejovi Babišovi, najbohatšiemu oligarchovi v našom regióne snáď, no. A teraz vysvetlím, prečo som presvedčená o tom, že práve to je tá motivácia pre to, že minister predkladá teraz ten zákon, ktorým cieli ovládnuť Environmentálny fond, aby mohol s týmito dvoma miliardami narábať svojvoľne, ešte vo väčšej miere. Tak pozrime sa na ten, na ten celý príbeh, ako sa to stalo, lebo je to naozaj veľmi zaujímavé.
Táto sanácia alebo čistenie areálu Istrochemu naozaj roky stálo. Je to situácia, ktorá sa roky nehýbala. Ja o tom viem, pretože som na túto tému, práve na túto tému upozornila ešte v roku 2020, keď sa mi podarilo získať dovtedy utajovanú správu o znečistení, o obrovskom, naozaj obrovskom znečistení v rámci tohto areálu. A je proste pravda, že roky tam nikto nekonal, tá situácia sa nehýbala, bolo to zaseknuté.
No a teraz, aby sme si hneď vyjasnili, že Tomášovi Tarabovi v tomto prípade určite nejde z nejakej, o to, z nejakej dobrej vôle riešiť environmentálne záťaže na Slovensku, ja to ilustrujem hneď na niekoľkých prípadoch. Prvým je vrakúňska skládka, čo bol, čo bola sanácia pripravená, hotová na spustenie na práce, kým nedošiel minister Taraba a úplne znenazdajky to celé usekol, zastavil, škrtol a urobil to bez toho, aby vlastne poskytol relevantné zdôvodnenie, a čo je ešte horšie, bez toho, aby poskytol relevantnú náhradu. A my teda, to už je vyše roka po tom, rok a pol, potom najprv sme počuli, že teda má prísť nejaké úžasné náhradné riešenie, no, samozrejme, malo prísť do dvoch mesiacov, prosím pekne, to bola aj úloha z vlády. Vidíme, že za rok a pol sa absolútne nekoná. Pán minister to riešenie, ktoré sa pripravovalo osem rokov, vrátil jednoducho do bodu nula.
Rovnako takto stojí aj sanácia Predajnej, tých gudrónových jám, ktoré sa tam nachádzajú, kde dlho, dlhodobo je hrozba, že sa tieto, tieto jazerá, toxické, prelejú. Tak tam jednoducho to od roku, myslím, 2016 takisto čaká a pán minister nekoná. Jediné, na čo sa tam čaká, je, na to, aby sa vypísalo verejné obstarávanie. Nekoná. Nie, neexistuje na to dôvod, sú na to peniaze z eurofondov, neexistuje dôvod. Ak by ministrovi životného prostredia záležalo na environmentálnych záťažiach v skutočnosti, nech sa páči, tu je tá najjednoduchšia cesta, ako pomôcť ľuďom na Slovensku.
Len spomeniem, že okrem toho sme videli za posledné mesiace aj to, že sa nevyčerpali, alebo teda že rezortné organizácie ministerstva životného prostredia neprejavili záujem o čerpanie eurofondov z výziev, ktoré boli špecificky určené na sanáciu a prieskumy environmentálnych záťaží a vďaka tomu sa nevyužili desiatky miliónov eur. Tam jednoducho boli výzvy, do ktorých sa môže prihlásiť len ministerstvo životného prostredia, jeho rezortné organizácie a tieto peniaze jednoducho prepadli do toho limitu, pretože mali, mali deadliny, mali termíny v júni tohto roka a ten dôvod bol, že je tam nezáujem, nezáujem žiadateľov, čo pripomína mi ministerstvo a jeho rezortné organizácie. Takže tu máme dokopy niekde okolo dvesto miliónov eur, vrakúňska skládka, Predajná, tieto nevyčerpané eurofondy, ktoré tak nejako stoja a čakajú na tom ministerstve.
No a zrazu pán minister začal, napriek tomu, že tu je naozaj veľa agendy, s ktorou treba a dá sa veľmi ľahko pohnúť, tak namiesto toho, aby sa venoval tomuto, tak začal veľmi aktívne konať práve v téme Istrochemu a tejto environment...
=====

Ďakujem pekne. Pán Bartek, ja sa vám chcem poďakovať za, že prinášate tento pozmeňujúci návrh do tohto pléna, ktorý podporí rozvoj veternej energie na Slovensku. Ešte raz pre záznam, ďakujem vám za tento pozmeňujúci návrh, ktorý podporí rozvoj veternej energie na Slovensku. Je to síce trochu obrat oproti tomu, čo sme počuli od vás tridsať minút dozadu ako ste proti. Keď si prečíta, keď ste prečítali ten pozmeňujúci návrh, úplne to nesedí, ale ja dávam ľuďom šancu meniť sa. Myslím si, že to je to najmenej, čo si môžeme vzájomne poskytnúť. Keď ste spomínali, že som nemala nejaké zásadné výhrady voči tomu pozmeňujúcemu návrhu, tak pripomeniem ten proces, on opäť pribudol na poslednú chvíľu na web Národnej rady k nesúvisiacej legislatíve ako prílepok. Takže asi sa nemôžeme čudovať, že nikto v tomto pléne v skutočnosti nemal veľmi priestor ísť do detailov, ale teda koaliční poslanci, je mi jasné, že sú úplne pripravení za to zahlasovať. Ale napriek tomu, tá podstata je z toho návrhu jasná, toto nie je práca legislatívy na ministerstve životného prostredia, ktorá naozaj v poslednej dobe, tak monotematicky reflektuje nastavenie Tomáša Tarabu, ktorý, ktorého zaujíma len on sám. Je to zjavne odpoveď a pokus o odpoveď na chyby, ktoré vám vytkla Európska komisia s cieľom uľahčiť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku, čo je dobrý a dôležitý cieľ, ak chceme lacnejšie a bezpečnejšie energie pre ľudí. Takže tam som si kvalitou práce akoby alebo tým cieľom a zámerom som si viac istá, hoci to podávate vy, ale ako povedal kolega Sabo, v skutočnosti ešte nič nie je jasné. A žiaľ, ani tých 450 miliónov pre ľudí na Slovensku.

Ďakujem pekne.
Teda v prvom rade kolegovi Sabovi za to, že pripomenul, že naozaj ten, tá úprava, to, čo sa dnes musí meniť, je v skutočnosti oveľa širšie a dobre to ukazuje tú nedostatočnú legislatívnu prácu, ktorá sa napriek mesiacom, čo to bolo v legislatívnom procese, ministrovi Tarabovi nepodarila. A ja rovnako úplne súhlasím, že poďme zaviesť tú kultúru, že je úplne okej povedať, že niekto urobil chybu, že to teraz opravuje. Ja si myslím, že by to bolo osviežujúce a že by sme to proste úplne v pohode prijali a vo výsledku by to bolo pre všetkých, aj nás, nielen ľudí na Slovensku, oveľa pozitívnejšie.
A, pán poslanec Muňko (povedané so smiechom), tak ak ste nechceli reagovať, tak je to úplne okej, ak nebudete reagovať nabudúce, je to úplne okej, a my to rovnako prijmeme bez problémov. A ak sa sťažujete, že my nikdy neho... ja teda nehovorím nikdy nič pozitívne, že vás nechválim ako, to sa teraz objavuje aj ako smerom k médiám takáto výčitka z koalície, že, že málo sa chváli, tak ja vás veľmi rada, naozaj veľmi budem túto vládnu koalíciu chváliť, keď jednoducho bude za čo.
A keď ste uviedli ten príklad Istrochemu, tak to je presne ten príklad, kde ministra Tarabu nie je za čo chváliť, pretože ja budem prvá po tom, čo sa tejto téme venujem päť rokov, budem prvá, ktorá poviem, poďme to riešiť, poďme riešiť Istrochem, poďme riešiť túto environmentálnu záťaž. Ale nie, minister Taraba opäť dôjde, postaví to hore nohami, pretože on povedal, poďme to riešiť za verejné financie, verejné peniaze, za peniaze daňových poplatníkov, za eurofondy, vyčerpajme ich všetky, čo na tom, že po Slovensku sa už nič neodstráni, žiadna ďalšia záťaž, a toto je problém, pretože tu je legitímny dôvod na to, aby sa na tých nákladoch podieľal pán Babiš. A to od ministra Tarabu počuť nebudete.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

.... povinnosti ministra, lebo sa venuje kauzám ako je Istrochem, lebo sa venuje záujmom Andreja Babiša. No a teda mohli by ste sa čudovať, prečo tu hovoríme o tzv. EIA, o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, prečo to spomíname pri zákone o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov, ktoré tu zastupuje pani, pani ministerku Sakovú dokonca pán minister práce Tomáš, no tak venujeme sa tomu preto, pretože presne ako sme predpovedali minulý týždeň, presne ako sme predpovedali v septembri, tá novela, ktorú predkladal minister Taraba, jeho úprava, jeho snaha venovať sa EIA, venovať sa posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, jednoducho nie je dostatočná. Presne ako sme vám to hovorili minulý týždeň, teraz na poslednú chvíľu prichádza v rozpore so zákonom prílepok k nesúvisiacemu zákonu, lebo ste hľadali, lebo minister Taraba hľadal, kam by to šupol, k niečomu, čo prejde týmto plénom, lebo to teda pri tejto koalícii už záruka nie je, a vybral si teda tento zákon možno aj preto, že si myslel, že nebude tam veľa pozornosti, vidíme, že nebol schopný sem prísť, nebol schopný si to obhájiť a ja tomu vlastne aj rozumiem, lebo to, čo tu pozorujeme, je jednoducho hanba. Tie úpravy, o ktorých bude čoskoro hovoriť pán Bartek, tie úpravy, o ktorých sme hovorili v septembri, sa týkajú už vtedy zmeškanej transpozície smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a povinnosti, ktoré z toho vyplynuli práve pre proces posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA. Na všetky tie nedostatky a pochybenia sme priebežne ešte v lete a potom aj na septembrovej schôdzi upozorňovali. A ja sa priznám, že mňa to špeciálne trápi, pretože tá EIA je naozaj komplikovaný proces a my za tejto vlády, za dva roky tejto vlády pozorujeme už štvrtú novelizáciu takto komplikovanej legislatívy, resp. toto už bude piata, bude sa narýchlo opravovať piatykrát a jediné, čo to spôsobuje napriek tým deklaráciám ministra Tarabu o tom, ako on sa stará a ako ho trápi hospodárstvo Slovenska a podnikateľské prostredie, jediné, čo to spôsobí, je chaos. To, že to nie je v záujme, že takáto piata novelizácia za dva roky nie je v záujme životného prostredia, to vieme už dávno, tým sa minister životného prostredia akokoľvek to znie, on sa tým vlastne už priamo chváli, nie je to niečo, čo by zastieral, ale toto spôsobuje chaos v podnikateľskom prostredí. Toto strpčuje život investorom a podnikateľom, keď sa neustále menia pravidlá, podľa ktorých oni potrebujú fungovať. Toto je niečo, čo v skutočnosti tiež bráni rozvoju Slovenska.
No okrem toho, že to spôsobuje chaos, tak problémom je, a prečo to takto prichádza na poslednú chvíľu ako prílepok, že to navyše ohrozuje aj šiestu platbu z plánu obnovy a odolnosti. Jednoducho minister Taraba svojou neschopnosťou, lebo presne toto, obyčajná transpozícia smernice patrí medzi jeho základné povinnosti ako ministra, on svojou neschopnosťou, pretože sa venuje úplne iným veciam, úplne iným záujmom, tak ohrozuje plán obnovy, vyplatenie šiestej platby 450 mil. eur. Tento náš líder v čerpaní eurofondov, líder v úvodzovkách, lebo tak sa síce pán Taraba nazýva, ale my dobre vieme, že je priebežne teraz momentálne tretí najhorší v čerpaní eurofondov, tak to ako je skutočne fenomenálny výkon, tiež sa tak minister Taraba sám zvykne nazývať a svoj výkon fenomenálnym, tak ja hovorím, že jediné, s čím on, v čom on je lídrom v skutočnosti, je ohrozovanie peňazí z plánu obnovy, pretože my sa s tým stretávame neustále zas a znova, že si neplní svoje základné povinnosti, ohrozuje plán obnovy a ohrozuje to, aby sa k ľuďom na Slovensku dostali stovky miliónov eur z tohto fondu.
Ak sa pýtate, prečo teda, prečo si to ten minister neodrobil v tom septembri, veď to bola novela, ktorá sa pripravovala mesiace, išla aj pripomienkovým konaním, prečo si to neurobil poriadne svoju prácu v septembri, tak sa pýtate dobre. A podľa mňa tým zásadným dôvodom, že v tom čase, keď sme tu mali diskutovať primárne o obnoviteľných zdrojoch energie, tak v skutočnosti my sme zas a opäť diskutovali o chránených územiach, pretože Tomáš Taraba na vládu potom, čo prebehlo celé pripomienkové konanie, pod pazuchou, na poslednú chvíľu priniesol opäť toxické ustanovenie, ktorým cielil poškodiť chráneným územiam. A tak sa celá debata, ktorá tu mala byť a o ktorú my sme sa tu aj pokúšali, ktorá sa mala venovať tým technikaliam, ktoré sa týkajú obnoviteľných zdrojov energie, celé sa to zmenilo opäť a zas na debatu o tom, ako Tomáš Taraba chce ničiť vzácnu prírodu na Slovensku. On tam opäť potvrdil to, čo som už spomínala v úvode, že jednoducho jeho nezaujíma záujem bežných ľudí na Slovensku, on slúži bohatým ľuďom, oligarchom, v tomto prípade to boli developeri, najväčší developeri v našich horách, pre ktorých chcel takýmto spôsobom expresne vybaviť ich objednávku. V tomto zákone, v ktorom sa v skutočnosti mal venovať niečomu úplne inému, chcel uľahčiť, aby sa lanovky, zjazdovky, ale aj celé hotelové komplexy už nemuseli povinne posudzovať, lebo kde by sme chceli posudzovať vplyv na životné prostredie, keď nie práve v chránených územiach, no. A nakoniec vo výsledku ešte aj táto jeho snaha dopadla ako? No podobne hanebne, vtedy aspoň mal odvahu na to tu stáť, resp. sedieť, dnes ho tu nikde nevidíme, vtedy sa hanebne pozmeňujúcim návrhom na poslednú chvíľu odstraňoval tento jeho, táto, toto jeho toxické ustanovenie, lebo to bolo v rozpore s plánom obnovy, keď už na tom, že to bolo škodlivé pre slovenskú prírodu, keď už na tom tomuto plénu nezáležalo.
No a ja som už vtedy, už v septembri som spomínala, že by som naozaj veľmi rada sa do detailov venovala obnoviteľnými zdrojmi energie, lebo je to dobrý a dôležitý cieľ pre Slovensko, rozvíjať ich, ak chceme lacnejšie a bezpečnejšie energie pre ľudí na Slovensku, tak potrebujeme rozvíjať obnoviteľné zdroje energie. Ale nie, Tomáš Taraba mal iný plán, mal inú objednávku, ktorú si doniesol pod pazuchou, takže sa to neudialo, takže sa to deje teraz, v decembri, tri dni predtým, ako majú byť doriešené tie nekompatibilné ustanovenia v tomto zákone, nekompatibilné s plánom obnovy na poslednú chvíľu, nie je tu minister na to, aby si to obhájil, jednoducho opäť táto debata prebieha takýmto spôsobom, ktorý jednoducho nie je, nie je v súlade so záujmom ľudí na Slovensku.
Aspoň teda máme potvrdené čierne na bielom to, čo sme hovorili, že jednoducho tá novela, ako bola navrhnutá, neplnila pôvodný účel transponovať smernicu obnoviteľných zdrojoch energie, jednoducho minister Taraba to nezvládol. A nezvládol to napriek tomu, že on v tom procese podával pozmeňujúce návrhy, ktoré boli opäť raz narýchlo vypracované, my sme to hovorili v pléne, hovorili sme to vo výboroch, je to nedostatočné a vy ste nás nepočúvali, a preto sme tu teraz, v decembri, s prílepkom na poslednú chvíľu.
Spomeniem možno takú najzásadnejšiu vec, čo nebolo v tej legislatíve dostatočné a čo bolo chybné, problematické, úplne v rozpore s účelom samotnej smernice. Tomáš Taraba tiež to bolo jedno z tých, jedna z tých vecí, ktorú priniesol na poslednú chvíľu, že zaviedol nové bariéry pre povoľovanie obnoviteľných zdrojov energie, hlavne povinné stanovisko ÚRSO a SEPS, čo uvidíme v tom pozmeňujúcom návrhu, resp. my to už vidíme na webe Národnej rady, že toto je presne to, čo sa odstraňuje, lebo to proste nedáva zmysel, lebo to bolo niečo, čím sa chcel Tomáš Taraba iba zapáčiť, čím sa chcel zaštítiť, ale v skutočnosti je to obyčajná a zbytočná bariéra, lebo toto stanovisko od ÚRSO alebo SEPS-u nemá zmysel v tomto procese a akoby, poviem to tak, aby to dávalo zmysel aj ministrovi, ktorý často hovoril o tom, ako naše zákony sú vraj, idú nad rámec smerníc, ako tu máme problém s goldplatingom, no tak nech sa páči, nech sa páči, toto je presne niečo, čo bolo nad rámec smernice zbytočné, nadbytočné, škodlivé.
Okrem samotného tohto stanoviska ja som tvrdila, že bola tam aj nedostatočná úprava akceleračných zón, to takisto vidíme v tom pozmeňujúcom návrhu, že sa mení, precizuje a dopĺňa. A priznám sa, že na tom celom procese mňa dosť hnevalo aj to, že Tomáš Taraba sa pri týchto stanoviskách od ÚRSO a pri tých, pri tom obhajovaní, že tá novela bola nedostatočná, že to transponovanie smernice bolo nedostatočné, že on sa tváril ako hrdina ľudí, on sa zaštiťoval tým, že on to robí pre ľudí. A toto jednoducho nebolo úprimné. On sa tváril, že v skutočnosti tými úpravami na poslednú chvíľu pomáha ľuďom, pomáha obciam a je to špeciálne cynické od neho, keď to bol on, ktorý sem priniesol tú prvú novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorou fatálne poškodiť práva verejnosti a práva ľudí, obral ich o práva a obral aj o práva obce. Veď si spomeňte, minister Taraba bol ten, ktorý zúžil definíciu dotknutej obce a dnes susedná obec, ktorá môže mať aj tú veternú turbínu v skutočnosti oveľa bližšie k obytnej zóne ako tá obec, v ktorej katastri sa to bude stavať, tak tá susedná obec má dnes ešte menšie práva ako verejnosť. Toto je výsledok Tomáša Tarabu a nie nejaké populistické ustanovenia, ktorými sa on zaštiťoval, ktoré ani v skutočnosti sa nedotknú tých zámerov, o ktorých sa momentálne hovorí, ktoré nijako neprispievajú do konštruktívnej debaty. Toto je v skutočnosti vysvedčenie Tomáša Tarabu, jeho prvá novela, ktorou zásadne poškodil práva ľudí. A boli ste to aj vy, pán Bartek, ktorý teraz predkladáte tento pozmeňujúci návrh a hovorili ste nám tu o tom, ako je to v záujme ľudí, no boli ste to vy, kto zdvihol za to tú rúčku, za túto novelu, škodlivú novelu ministra Tarabu. A bola to vaša vláda, ktorá určila akceleračné zóny na Slovensku bez akejkoľvek debaty s verejnosťou, bez akejkoľvek debaty s dotknutými samosprávami. Jednoducho takto sa to nerobí. Obnoviteľné zdroje sú dôležité pre Slovensko, potrebujeme ich rozvíjať a chceme ľuďom doručiť lacnejšie a bezpečnejšie energie, ale takto sa to nerobí. To, ako to robíte vy, len pokrivuje celý ten proces, ľudia nedôverujú obnoviteľným zdrojom energie, nedôverujú zámerom, ktoré sa majú realizovať a ja sa im nečudujem, lebo keď potom robíte takúto zásadnú vec, tak sa úplne v pohode spreneveríte vašim vyhláseniam, vašim populistickým vyhláseniam, ako vám záleží na ľudí a potichučky prijmete tie akceleračné zóny a tí ľudia o tom netušia, lebo vy sa s nimi vôbec nebavíte.
Zakončím to už len tým, že tu naozaj nejde o to, hoci som viackrát spomenula, že my sme vám to hovorili a ja by som bola naozaj rada, keby sme sa v tomto pléne vedeli aj počúvať a keby tieto príklady sme sa z nich všetci poučili, že niekedy aj opozícia môže hovoriť niečo, čo vám môže byť užitočné, ale my tu nie sme v škôlke a nehráme sa tu o kocky, takže tu v skutočnosti nejde o to, kto má pravdu. Tu ide o tých 450 mil. eur z plánu obnovy, o ktoré sme mohli vďaka ministrovi Tarabovi prísť, tu ide o váš čas, tu ide o čas pána ministra už teraz financií, takže pán minister práce to tu musel zastupovať, mala to zastupovať pani ministerka hospodárstva, máme tu teraz ministra financií, tak ďakujem pekne, tak aj týmto časom plytváme, pretože Tomáš Taraba nemá, jednoducho nemá rešpekt k nikomu, k verejnosti, ani k vám, ani tu dnes nie je na to, aby si to obhájil. A ja teda hoci tu nie je, aspoň z tohto miesta chcem vyzvať ministra Tarabu, aby sa konečne začal venovať svojej práci ministra životného prostredia, pretože to, o čom tu hovoríme, sú jeho úplne základné povinnosti, transponovať smernicu, žiadna raketová veda. Jednoducho nech konečne začne byť ministrom životného prostredia, nech, jeho úlohou nemá byť byť populista, dezinformátor a agresor, lebo my dobre vieme, ako sa tu on potom správa, však, keď už náhodou príde, že nehovorí k veci, ale uráža tu na koho mu padne zrak. Minister Taraba nie je kráľ slnko, nie je štát, on má ľuďom slúžiť. Tak nech s tým láskavo konečne začne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja podobne ako môj predrečník pán poslanec Sabo sa budem venovať primárne tomu prílepku, ktorý predloží poslanec Bartek, ktorý ho v konečnom dôsledku aj práve spomínal vo faktickej poznámke, resp. prihlásil sa takýmto spôsobom k nemu. Ja dlhodobo hovorím, že jedným z najväčších problémov ministra Tarabu je, že on si jednoducho nerobí svoju prácu tam, kde má, nerobí si, neplní si svoje ministerské povinnosti a Slovensko, ľudia na Slovensku sú tí, ktorí na to doplácajú. A kde je naopak výnimočne iniciatívny, proaktívny, tak to sú biznisové záujmy mocných, bohatých oligarchov. Vidíme to v posledných týždňoch pri téme Istrochemu, kde minister Taraba sa nestavia za záujem ľudí, ale jediné, čo obhajuje dookola, je záujem Andreja Babiša, jedného z najbohatších, ak nie najbohatšieho oligarchu v našom regióne. Toto je vzorec, ktorý definuje ministra Tarabu a ktorý sa neustále opakuje.
Ako spomínal pán poslanec Sabo, tak to, čo tu o chvíľu uvidíme, je prílepok, to znamená pozmeňujúci návrh podaný v rozpore s rokovacím poriadkom, ktorý sa týka posudzovania vplyvov na životné prostredie. A práve tento proces, ktorý je niečo, čím sa minister Taraba zaštiťoval a stále zaštiťuje, ako on teda robí pre ľudí, ako on robí na to, aby podporil podnikateľské prostredie na Slovensku, tak ja si myslím, že to je práve v skutočnosti ten skvelý príklad, kde si on neplní svoje základné povinnosti ministra, lebo sa venuje kauzám ako je Istrochem, lebo sa venuje záujmom Andreja Babiša. No a teda mohli by ste sa čudovať, prečo tu hovoríme o tzv. EIA, o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, prečo to spomíname pri zákone o označeniach pôvodu...