Videokanál poslanca

...v reakcii pána ministra, že Tomáš Taraba v čase konsolidácie, keď sa ľuďom naozaj žije ťažko, keď počítajú každé euro a keď na nich naozaj dopadla v plnej sile tá konsolidácia, nepomáha chrániť ich zdravie, ani ich majetky. Nezameriava sa na tých, ktorí to skutočne potrebujú a nesmeruje tam verejné peniaze, ale smeruje ich vyvoleným majiteľom luxusných rezortov. Za Tomáša Tarabu je Slovensko jednoducho štát len pre vyvolených. Veľmi podobne konal štát zosobnený Tomášom Tarabom, lebo veď on je štát, v prospech ďalšieho vyvoleného najväčšieho oligarchu v našich končinách. Poďme sa teda bližšie pozrieť ako Tomáš Taraba pracuje v prospech ľudí pri environmentálnych záťažiach, čo je téma, ktorú si po novom roku tak zobral naozaj za svoje, ako pracuje v prospech ľudí a ako pracuje v prospech Andreja Babiša pri Istrocheme. Vďaka Tomášovi Tarabovi, napríklad taká Predajná, možno to poznáte ten prípad, sú tam gudrónové jamy, už naozaj veľmi dlho, je to stará environmentálna záťaž, čaká už dva roky len na vyhlásenie verejného obstarávania. Ja som sa potešila, keď som videla, že po novom roku konečne bol zverejnený nejaký materiál k tejto environmentálnej záťaži, že snáď sa niečo deje. No on bol vzápätí, snáď ešte v ten istý deň stiahnutý. Ja sa pýtam, že či snáď tie podmienky zrazu nevyhovovali známym pána Tarabu alebo aký bol ten dôvod. No ale možno ešte je tam väčšia nádej, ako napríklad v prípade v vrakúnskej skládky, ktorú minister Taraba v roku 2024 rovno zrušil. Zrušil bez náhrady, napriek tomu, že už boli, nielenže verejné obstarávanie, tam boli uzatvorené zmluvy a všetko bolo po ôsmich rokoch prípravy, jednoducho nachystané na to, aby sa začalo so sanáciou. Dokonca, vďaka nemu sa dnes vtedy zazmluvnený dodávateľ súdi s ministerstvom životného prostredia o takmer 600-tisíc eur, čo sú náklady, ktoré tomuto dodávateľovi v čase vznikli. Minister Taraba jednoducho neprináša žiadne riešenie, len dlhy. Okrem zrušenia a zdržovania projektov, rezortné organizácie ministerstva životného prostredia neprejavili záujem o dočerpanie ďalších stoviek miliónov eur, lebo Tomáš Taraba sa celú minulú jeseň a bohvie koľko pred tým sústredil len na Istrochem Andreja Babiša. Treba povedať, že naozaj na úkor nás všetkých, pretože vďaka tomu nezostane na riešenie environmentálnych záťaží po celom Slovensku a treba povedať, že tých máme tisícky. 100 miliónov, ktoré si pán minister takto ušetril na svojom ministerstve svojou vlastnou nečinnosťou je ale málo, preto si Tomáš Taraba vymyslel spôsob, kde nájsť ďalšie prostriedky, aby mohol sa postarať o tú sanáciu environmentálnej záťaže pána Babiša. Videli sme to aj na tejto schôdzi. Je to jeho snaha mocensky ovládnuť environmentálny fond, z ktorého, ako on povedal, sa chystá, napriek tomu, že tieto peniaze sú určené na úplne iný účel, majú mať z toho prospech bežní ľudia, tak on sa z toho chystá doplatiť zvyšných 300 až 800 miliónov eur, ktoré nás vyjde sanácia pre tohto jedného oligarchu. No a napokon, treba povedať, že už rok zdržiava na ministerstve svoj vlastný návrh zákona, ktorý by Andreja Babiša aspoň donútil štátu vrátiť peniaze, o ktoré sa mu zhodnotia sanáciou pozemky. Minister bezdôvodne nekoná ani po našich opakovaných výzvach, aby zákon predložil do Národnej rady. Kde naopak koná, je expresné ukončenie tejto kauzy. Bol to totiž on, kto podal návrh úplne dobrovoľne, aby zodpovednosť za environmentálnu záťaž týchto rozmerov, tohto súkromného podnikateľa, oligarchu prevzal štát. Keď sme prišli s informáciami, ktoré naozaj spochybňujú spôsob, akým sa Babišovci zbavili zodpovednosti odstrániť túto pol miliardovú enviro záťaž vďaka nespojitým investíciám ako je napríklad rekonštrukcia železničnej vlečky, ktorá správne sa pýtate, má teda čo spoločné s riešením environmentálnej záťaže? No presne nič, tak vtedy ostalo ticho. Minister len dookola útočí a hľadá vinníkov, hoci sám obchádza všetky nástroje, všetky nástroje má k dispozícii na to, aby riešil túto nespravodlivosť. Kým my sme získavali dôkazy na podanie na Generálnu prokuratúru, on hľadal výhovorky. Správa sa jednoducho ako agent vyvoleného oligarchu a nekoná v záujme ľudí na Slovensku. No a keď hovoríme o štáte vyvolených, tak kto je v štáte len pre vyvolených ten najvyvolenejší? Tomáš Taraba by povedal ja, len ja a nikto iný, len ja. Vidíme to napríklad pri spomínanom Envirofonde, ktorý sa snaží ovládnuť. Ak mu to prejde a ja to tu opakujem snáď každý mesiac, budú to 2 miliardy, o ktorých bude rozhodovať len on, na čo uzná za vhodné, v duchu absolutizmu. Toto je štát podľa Tomáša Tarabu. No ale štát podľa Tomáša Tarabu to je aj štát, ktorému je zdravie ľudí ukradnuté. Vyzdvihnem v tomto prípade dva príklady. Možno viete, možno nie, ale najväčším zabijakom v rámci životného prostredia na Slovensku je znečistené ovzdušie. To sú naozaj tisíce predčasných úmrtí ročne na Slovensku. Jednou z najvypuklejších lokalít v tomto smere je Jelšava, mesto na Gemeri, fungujúce naozaj v náročných podmienkach a tu sa tri roky, tri roky sa pripravoval projekt, ktorý bol v roku 2023, keď nastúpil minister Taraba, pripravený na realizáciu, aby zlepšil kvalitu ovzdušia v tejto lokalite. Minister ho najprv schválil a potom ho zrušil. Ako už býva uňho zvykom, bolo to úplne bezdôvodne a úplne bez náhrady, hoci na ňom tri roky pracovala samospráva s partnermi tak, aby presne zodpovedal potrebám toho daného regiónu. No a projekt zastavil minister, napriek tomu, že Slovensko v tejto veci čelí aj žalobe pre nedostatočnú ochranu zdravia ľudí, pretože znečistené ovzdušie na Slovensku je každoročne zodpovedné za tisícky predčasných úmrtí. Ministrovi Tarabovi to bolo úplne ukradnuté. Sklamal obyvateľov Gemera, vykašľal sa na ich zdravie a osudy, ale povedzme si kľudne aj ten príklad vrakúnskej skládky. Povedali sme si, že zrušil pripravovanú sanáciu, nepredstavil alternatívu, ale nepovedali sme si tie dôsledky pre zdravie ľudí. Kto neviete, tak vrakúnska skládka je environmentálna záťaž, ktorá sa nachádza v chránenej vodnej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. To je najväčšia zásobáreň pitnej vody na Slovensku, jednoznačne aj v strednej Európe. No a toto znečistenie sa každý rok, každý rok čo premárnime, každý rok čo aj minister Taraba nekoná, posúva o 500 metrov hlbšie do tejto dôležitej strategickej oblasti, kde ľudia používajú studne, ale ohrozujú sa aj zdroje pitnej vody, ktoré v čase klimatickej zmeny sú relevantné pre celé Slovensko, nielen jeho západ. Toto šírenie je kľúčové zastaviť. V prvom rade, na tom sa zhodnú všetci odborníci. No Tomáš Taraba to zastavil a odvtedy je ticho, pretože ministrovi životného prostredia je zdravie ľudí ukradnuté. Štát podľa Tarabu tiež nenávidí odbornosť. Kľúčová je preňho lojalita vlastných kádrov. To vidíme od úplného začiatku. Tomáš Taraba systematicky vyhadzuje odborníkov na ministerstve aj v rezortných organizáciách. Najhoršie to schytáva asi ochrana prírody, v ktorú minister Taraba v rozpore so svojím deklarovaným národniarstvom ani len neverí. Niet lepšieho symbolu devastácie za ministra Tarabu, ako to, že riaditeľom nášho najstaršieho tatranského národného parku bol dva roky právoplatne odsúdený pytliak. Podľa Tomáša Tarabu asi máme byť hrdí na tie holoruby, na kožušiny chránených zvierat a stožiare v národných parkoch. To sú priority a čo je horšie, ako náhradu za tých odborníkov, ľudí s desiatkami rokov skúseností, ktorí tvorili aj inštitucionálnu pamäť jednotlivých organizácií, dosádza svojich lojálnych, ale nekompetentných nominantov. Taký riaditeľ štátnej ochrany prírody bol 12 rokov konateľom firmy, ktorá predávala domáce potreby. Neskôr pracoval vo firme, ktorá sa zaoberá elektrokomponentami pre dopravu. Tak nech sa páči, to je kvalifikácia. Chránenú krajinnú oblasť Záhorie zase vedie prevádzkovateľ strelnice. Riaditeľ, že nie sú kompetentní, vidíme aj na samotnej fluktuácii v jeho organizáciách. Napríklad, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra má od nástupu vlády už štvrtého riaditeľa, rovnako Národný park Poloniny. Národný park Muránska planina má dokonca už piateho riaditeľa. Riaditeľ štátnej ochrany prírody je zároveň riaditeľom Národného parku Veľká Fatra, talentovaný to človek, ale nie je sám. Riaditeľ Národného parku Nízke Tatry vedie aj Tatranský národný park, kde jednoducho nie sú schopní nahradiť tak kvalifikovaného človeka, akým je pytliak. No a do tretice, riaditeľ Národného parku Slovenský Kras zaskakuje zase v Pieninách. Tomu hovorím konsolidácia, veď ani nepotrebujeme mať v každej oblasti jednotlivého riaditeľa. Rezortné organizácie aj mimo ochrany prírody sú pod Tomášom Tarabom v chaose, nefungujú a služby, ktoré majú zabezpečovať nefungujú, klesá odbornosť aj kredibilita štátu. Napríklad, tradične veľmi zdržanliví zamestnanci Slovenského hydrometeorologického ústavu prišli s otvoreným listom, kde sa sťažujú na atmosféru strachu. SHMÚ je pritom súčasťou kritickej infraštruktúry. Len tak tak sa v tom čase, keď prišli s otvoreným listom, podarilo vyhnúť obmedzeniu leteckej prevádzky na Slovensku pre výpadky v meteorologickej službe. Od SHMÚ totiž závisí objednávanie plynu na vykurovanie, riadenie letovej prevádzky a bezpečný prelet a pristávanie, meranie rádioaktivity, detekcia úniku jedovatých látok do ovzdušia a vody, načasovanie sejby na poliach, rovnako tak ďalších aktivity v poľnohospodárstve. Opatrenia pred búrkami, ale Tomáš Taraba tam jednoducho musel mať svojho človeka a toto všetko ohroziť alebo taký Slovenský vodohospodársky podnik, na prvý pohľad nudný, nudná štátna firma, ktorá snáď nikdy nie je témou. No lenže táto štátna firma sa stará o desiatky priehrad, vodných nádrží a vodných tokov, udržiava kanály, udržiava hrádze. Má naozaj kľúčovú úlohu pri ochrane pred povodňami, ale aj suchom. Závisí od neho nielen ochrana obyvateľstva, ale aj poľnohospodárstvo, priemysel, vodné elektrárne na výrobu elektriny, jadrové elektrárne na chladenie. Aj tento podnik masovo opustili experti s 20 a 30-ročnými skúsenosťami. Podľa informácií priamo z podniku vďaka tomu dnes v riaditeľských pozíciách nájdete ľudí, ktorým musíte vysvetľovať, že voda tečie z kopca. Rozvrat Slovenského vodohospodárskeho podniku to nie je len tak. Hrozia vážne následky pre ľudí na Slovensku, napríklad nepripravenosť na povodne a živelné pohromy. Takto vyzerá neodbornosť tejto vlády. No a samotný pán minister, on je naozaj odborník na všetko, hlavne na poučovanie nás všetkých všakže? On tu zatiaľ blúznil o zázračných plazmových spaľovniach, ktoré chcel na Slovensku stavať, o zariadeniach, ktoré budú zachytávať uhlík, hoci táto technológia je ešte len predmetom výskumu a zastrájal sa, že to bude on, kto konečne uzatvorí rokovania o vodnom diele Gabčíkovo-Nagymáros a tu sa pristavím. Viete, ono nie je extra ťažké takéto rokovanie uzatvoriť, keď si v zložitom vyjednávaní nezastávate záujmy vlastnej krajiny Slovenska, ale partnera, v tomto prípade Viktora Orbána a ponúknete mu na výmenu dobrovoľne významnú časť tohto zlatého vajca, konkrétne vyrobenú elektrickú energiu. Po celom tomto, tejto show, ktorú nám minister predviedol, sme si chvíľu mysleli, že táto jeho spanilá jazda, kde chcel rozdávať vyrobenú, polovicu vyrobenej elektriny v Gabčíkove, tak sme si chvíľu mysleli, že táto jeho jazda sa uzatvorila, ako to už v prípade Tomáša Tarabu býva neúspechom, pretože ostalo ticho a on sa tváril, že nestrávil prvý polrok roku 2025 rozprávaním o tej úžasnej potrebe vzdať sa elektriny, pretože inak tento spor pôjde naspäť do Haagu, čo je, samozrejme, blud, pretože ten spor je dávno uzatvorený. Len nedávno sme zistili z informácií priamo od maďarských predstaviteľov, že Gabčíkovo ako nástroj na vyjednávanie nahradila Tarabova prečerpávačka, o ktorej stavbu má záujem práve Viktor Orbán. Vyzerá to teda tak, že keď to Tarabovi nevyšlo s odovzdávaním elektriny z Gabčíkova, chce Maďarsku obetovať Podpoľanie. Tento náš vizionár, diplomat, charizmatický líder, ktorý by zapredal aj vlastnú krajinu, keby to pomohlo jeho imidžu. Keby si radšej robil svoju normálnu prácu a o veciach nechal rozhodovať odborníkov, ale jemu, jemu na prínose pre ľudí nezáleží, jedine na vlastnom PR, preto nenávidí odbornosť, ktorá mu odporuje. Štát podľa Tomáša Tarabu je aj zbabelý a zakrýva to aroganciou. Niet lepšieho príkladu ako práve spomínaná plánovaná výstavba prečerpávacej vodnej elektrárne Látky-Malinec, ale po tom všetkom, čo sa udialo, ju budem volať Tarabova prečerpávačka. Koniec koncov malo to byť jeho veľdielo, jeho zásah do krajiny, aj do dôstojnosti a práv ľudí, hodné vicepremiéra Kráľa Slnko. Viem si úplne predstaviť, že on by si to po sebe nechal aj pomenovať, taká vodná nádrž Tomáša Tarabu alebo nejakú sochu by si...
=====