Videokanál poslanca

o nich hovoriť dni, týždne, nie že hodiny. Podľa mňa si vyberie úplne každý, vymenovali sme ich tu dosť. Komu záleží na slovenskej prírode a životnom prostredí, lebo to je to, vďaka čomu sme a na čo by sme mali byť aj v tejto sále hrdí. Preto vás žiadam, hoci sa to môže zdať nie veľmi pravdepodobné, ale preto vás žiadam o podporu môjho návrhu na odvolanie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Ďakujem.

že z tých obyvateľov to urobí milionárov a oni sú takí hlúpi, že sú ochotní zbaviť sa tejto príležitosti, tak nečakajte žiadne závratné zisky pre tento konkrétny región. Ale minister samozrejme nemá problém čokoľvek sľubovať, keď to vyhovuje hlavne jemu. A možno čo je ešte vážnejšie ako tieto výmysly o turizme, tak minister životného prostredia nepreukázal, že táto stavba neohrozí pitnú vodu pre 60 tis. ľudí Novohradu, pretože ako som spomínala, súčasťou tejto prečerpávačky je, alebo mala by byť, aj vodná nádrž, ktorá dnes slúži ako pitná voda pre tie tisíce ľudí. On nereflektoval toto riziko, napriek stanovisku, ktoré ho na to upozorňovalo, napriek memorandu stoviek potenciálne zasiahnutých obcí, ktoré ho na to vyzývali. Namiesto toho, namiesto vysvetľovania si kúpil podporu hŕstky obcí, pričom väčšiny z nich by sa tá stavba vôbec nedotkla. Veď prečo by takú stavbu prečerpávačky nepodporila napríklad obec Očová, ktorá sa nachádza 50 kilometrov od plánovanej výstavby, to znamená, že nebude vôbec dotknutá, ale môže za podporu dostať peniaze, lebo to je to, čo Tomáš Taraba sľúbil. Mňa celkom mrzí, že keď vidím, že na tých malebných lazoch Podpoľania, kde som na rozdiel od ministra bola hneď niekoľkokrát a ktorú chce minister zatopiť, že tam žije naozaj súdržná komunita, že tam funguje farmárčenie, ktoré je udržateľné vo vzťahu ku krajine, že sa tam rozbieha aj ten turizmus práve teraz, lebo podľa mňa toto je ten vidiek, ktorý by sme mali podporovať, toto je ten vidiek, ktorý sa táto koalícia zastrája chrániť, ale nakoniec preň keď príde tá príležitosť, neurobí vôbec nič alebo úplne naopak, ho ide len ničiť. Takto vyzerá podľa mňa čistá arogancia moci, ale aj tá spomínaná zbabelosť, pretože naozaj Tomáš Taraba za celý ten čas priamo na to miesto nikdy neprišiel, miestnym nebol schopný a ochotný čeliť, hoci ho o tie stretnutia žiadali, prosili, cestovali za ním. Toto sú jednoducho tí národniari, ktorí milujú našu krajinu len vtedy, keď ju môžu ovládnuť, zničiť a nemajú odvahu pozrieť sa ľuďom do očí. Štát podľa Tarabu, to je aj štát, v ktorom jednoducho nie je miesto pre prírodu, len pre biznis bohatých. A povedzme si to veľmi jasne, tá ochrana prírody, to nie je len nejaká charita, to nie je ochrana nejakej chránenej rastlinky niekde ďaleko, to je jednoducho ochrana vody, pôdy, klímy, ekologickej stability, jednoducho všetkého, na čom závisí naše prežitie, lebo my všetci tu dýchame vzduch, my všetci tu pijeme vodu, my všetci tu nejaké jedlo musíme konzumovať. No, Tomáš Taraba sa od začiatku rozhodol byť skôr ministrom hospodárstva takého typu z minulého storočia, hoci sedí na rezorte životného prostredia a je v 21. storočí, ale ani tá túžba byť ministrom hospodárstva mu nevyšla, pretože samotní podnikatelia, keď sa s nimi rozprávame, tak pomerne rýchlo zistili, kto on v skutočnosti je, tento náš kráľ Slnko. Človek, ktorý sa rozháda s každým, kto sa mu nepodriadi, kto sa rozháda s každým, kto da dotkne jeho ega. A tak sa nakoniec minister Taraba stal ministrom len pre tých, ktorí s ním dokážu vyjsť a to sú spravidla tí ľudia, ktorí na tom dokážu niečo získať. Tarabove ťaženie v prospech týchto ľudí a proti prírode vidíme všade. Vidíme to v podobe zničeného zákona o ochrane prírody a krajiny, v rámci ktorého verejnosť napríklad prišla o právo hájiť prírodu pri jej poškodzovaní. V rámci tohto zákona sa zdecimovala aj stráž prírody, kde naozaj dnes po roku to cítime všade, hlavne ale na drzosti motorkárov, štvorkolkárov, ktorí jazdia po našich lesoch, poliach, lúkach, po potokoch a sú agresívni, keď sa proti nim niekto ozve. Problémom sú aj nelegálne výruby, ale treba povedať, že vďaka zdecimovanej stráži, kde dnes sa o celú rozlohu našej krajiny stará približne 50 profesionálnych strážcov na celú rozlohu krajiny, tak my sa o väčšine tej protizákonnej činnosti dnes už ani nedozvieme alebo nie včas, aby sa s tým dalo niečo robiť. Jednoducho vďaka Tomášovi Tarabovi pytliaci, štvorkolkári, zlodeji a podvodníci majú na Slovensku raj. Ale pri tomto zákone nekončíme. Snahu Tomáša Tarabu oslabiť prírodu v prospech najbohatších podnikateľov v našich horách vidíme napríklad aj pri legislatíve posudzovania vplyvov na životné prostredie, alebo pri zonáciách národných parkov, ktoré sa aktuálne chystajú. Cieľ je jediný, minister životného prostredia chce umožniť divoký neregulovaný rozvoj turizmu. Chce lanovky, zjazdovky, hotelové komplexy, bufety, hlasnú hudbu, nevkusné reštaurácie v každej jednej doline. Asi preto, aby ľudia nemohli byť ani na sekundu so svojimi vlastnými myšlienkami a nemohli si všimnúť, že im tu potichu kradnete krajinu. Ale tá smutná pravda na tomto prístupe je, že keď tie národné parky zničíte, keď tú prírodu zničíte, ani do tých hotelových komplexov ľudia nebudú chodiť, pretože nebudú mať za čím. Štát podľa Tomáša Tarabu je aj neschopný. Ideálne si to vieme ilustrovať na jeho čerpaní, resp. nečerpaní eurofondov, pretože minister životného prostredia je v tomto dlhodobo najhorší, aktuálne tretí najhorší spomedzi všetkých ministrov. On to samozrejme nikdy neprizná a nemá vôbec problém, žiadne škrupule klamať v priamom prenose, hoci my tie vyhodnotenia vidíme pravidelne na rokovaniach vlády. On sa dokonca je schopný napriek tomu, že jeho výkon je taký mizerný, on je schopný sa vyhlasovať za premianta. A keď náhodou dôjde na tú debatu, tak vinu hádže na všetkých okolo seba a ja sa pýtam, načo je nám minister, ktorý nie je schopný ani prevziať zodpovednosť za svoje konanie. Na čom mu skutočne záleží ilustruje podľa mňa taký jeden príklad, ktorým sa nedávno samotný minister aj chválil. V Strede nad Bodrogom čakali 20 rokov na kanalizáciu. No a vďaka tomuto nášmu fenomenálnemu ministrovi, ktorému tak záleží na čerpaní eurofondov, si počkali ešte o rok viac. Tá zmluva bola pred rokom nachystaná na podpis, ale minister ju jednoducho nepodpísal. On si musel vytvoriť príležitosť, on si musel počkať, aby si tam v žiare reflektorov, v žiare kamier prišiel urobiť tlačovku, aby boli prítomné osobnosti, jednoducho aby to malo ten honor. Veď hádam nebude on cestovať len tak, tento náš vicepremiér. Veľmi podobne sa zachoval aj v Stakčíne. Tam rovnako bola pripravená zmluva, čakala na rok, aby tam došiel Tomáš Taraba, urobil si tlačovku s bývalým prezidentom Schusterom, aby mu to stálo za to sa na ten východ vydať. Čo tam po ľuďoch, ktorí vďaka nemu čakajú ešte o rok dlhšie k základnej dôstojnosti, k základnej infraštruktúre. Čo tam po hrozbe prepadnutia eurofondov. Tomáš Taraba je jednoducho niekto a zaslúži si všetok rešpekt a úctu, ktorú si takýmto spôsobom vymôže. Za povšimnutie určite stojí aj výkon ministra v Pláne obnovy, kde jeho ministerstvo dlhodobo podávalo naozaj veľmi zlý výkon, malo mnoho nesplnených míľnikov a bol to obrovský problém, na ktorý sme uprednostňovali. Nevedel si jednoducho dať rady s tými úlohami, ktoré mal a nevedel ani vymyslieť alternatívu, lebo to je opäť to čo ja hovorím, on je schopný rušiť, ničiť, ale neprinesie nič, čím by to nahradil. No a dnes treba povedať, že už nie je premiantom v tomto negatívnom zmysle s tým najhorším výsledkom, ale nie je to preto, žeby zamakal a dobehol tie zameškané reformy ale preto, že on sa dobrovoľne vzdal 300 mil. pre svoj vlastný rezort. Nevedel si s nimi poradiť, nevedel čo s nimi, tak ich odovzdal, nech sa páči, využite ich inde, ja to neviem. Fakt tomuto hovorím manažér roka. No problém je, že na chvíľu mal možno pokoj, ale už sa opäť zmráka a financie z Plánu obnovy pre jeho ministerstvo sú aj naďalej ohrozované. Je to jeho neaktivitou pri zonáciách národných parkov, ktoré som už spomínala, ale naopak aj priveľkou aktivitou jeho štátneho tajomníka, alebo koaličných poslancov, ktorí podávajú novely, ktoré sú v rozpore. Zonácie samotné musia byť schválené v prvom polroku tohto roka, pričom nespĺňajú základné parametre ochrany prírody, ktoré si dohodol s Európskou komisiou už samotný minister a bolo to presne v tom čase, keď zástupca vlády vykrikoval, že teraz už je to ich Plán obnovy a teraz už oni naozaj preberajú plnú zodpovednosť a prestanú výhovorky. No tak pri zonáciách je minister v úplnom pate, Európska komisia vie, že sú zle pripravené, on samotný vie, že sú zle pripravené, všetci vedia, že sú hrozbou, že tá hrozba je, že Slovensko príde o stovky miliónov eur. A Tomáš Taraba nerobí vlastne nič, takto vyzerajú schopnosti tohto nášho ministra životného prostredia. No a myslím, že už sme si celkom dosť povedali, ako vyzerá štát podľa Tomáša Tarabu, ale je dôležité povedať, že kým on sám chce byť ten kráľ Slnko, v skutočnosti keď sa pozrieme na to čo robí, on je len obyčajný papaláš. Začnem tým najvypuklejším, čo nie je priamo jeho konanie, ale je to niečo, čo toleruje a obraňuje keď na to príde a to je rodina Kuffovcov. Tým podľa mňa by sme za bežných okolností nemali veľmi venovať pozornosť, ale osud má naozaj čierny zmysel pre humor, resp. zmysel pre čierny humor a sú to dnes štátni tajomníci a tak im tú pozornosť dávať musíme. Podľa mňa naozaj kráľom papalášizmu nie je nikto iný ako Filip Kuffa a určite si pamätáte všetci jeho slávny prelet nad Národným parkom Malá Fatra, tak ako je to zo zákona zakázané. Tento človek, ktorý by mal zákon o ochrane prírody a krajiny detailne poznať, nieže ho porušovať, ale on ho má obhajovať. Podobne jeho spanilá jazda štvorkolkami po Národnom parku Poloniny, kde je to rovnako zakázané, ale jeho odpoveď bola, že on ako štátny tajomník vlastne na toto všetko má právo, jemu keď vlastníci lesa v tomto prípade povedia, že má sadnúť na štvorkolku, do vrtuľníka, tak on tak jednoducho urobí, lebo on je štátny tajomník a hádam má na to právo. To je jednoducho čistá definícia papaláša, keď si štátny tajomník myslí, že jeho sa zákony netýkajú. Alebo si spomeňme na jeho vozový park s desiatimi vozidlami, lebo veď štátny tajomník to tiež nie je len tak hocikto, hoci tú úroveň kráľa Slnko celkom nedosahuje. Keď zacitujem Filip Kuffa povedal pri tejto príležitosti, že minister alebo štátny tajomník by mal mať kedykoľvek ktorékoľvek auto k dispozícii. Tak ja hovorím, že to aby sme si dávali pozor, keď pôjdeme okolo ministerstva, lebo za nami dobehne Filip Kuffa s jeho zamestnaneckým preukazom a povie, že chce naše auto, lebo on je štátny tajomník a musí sa niekam dostať. Toto všetko Tomáš Taraba kryje, toleruje, obhajuje vždy, keď na to príde, ale za ušami má naozaj aj on. Stačí keď sa pozrieme na predražené letenky do Ameriky, ktoré sú naozaj boli drahšie, ako stála cesta ministerky kultúry, ktorá sa pomerne dosť v médiách objavovala a bolo to na služobnú cestu bez výsledkov, pretože on v tom svojom programe, kam letel za 13 tis. len on a jeho generálny tajomník, tak on tam v skutočnosti riešil len jedno jediné pracovné podujatie. Ostatné bloky v jeho služobnej ceste sa niesli v duchu hesla voľný čas. V čase konsolidácie si myslím, že toto, takéto plytvanie prostriedkami je naozaj výsmechom do tváre ľudí, ktorí dnes napríklad platia vyššie odvody. No alebo pripomeniem inú výpovednú vec, ktorú minister Taraba nejako ťažko nesie, keď sa mu pripomína. On sa tvári, že je to nejaká normálna vec. On opäť v čase konsolidácie si povedal, že prečo kam neminúť tie peniaze. No nainštaloval si na ministerstvo koberec a nielen tak hocijaký koberec, rovno červený koberec, lebo veď ten honor. A môžete hádať, natiahnutý bol odkiaľ kam? Od vchodu ku kancelárii ministra životného prostredia a tam končil. On síce hovoril, že to je preto, aby sa ľudia nešmýkali, ale tak mimo jeho priestorov kade chodí on, sa asi šmyknúť už môžu. Dámy a páni, toto je vaša excelencia, vaša výsosť, skutočný kráľ Slnko, Tomáš Taraba. Minister, ktorému naozaj viac záleží na vlastných privilégiách, prestíži a ornamentoch, ako na osudoch bežných Slovákov a Sloveniek. Tých dôvodov, prečo odvolať ministra Tarabu je viac než dosť. Mohli by sme o nich hovoriť dni, týždne, nieže hodiny. Podľa mňa si vyberie úplne každý. Vymenovali sme ich tu dosť. Komu záleží na slovenskej prírode a životnom prostredí, lebo to je to, vďaka čomu sme a na čo by sme mali byť aj v tejto sále hrdí. Preto vás žiadam, hoci sa to môže zdať
=====

...riaditeľ chránenej krajinnej oblasti Záhorie, ten je zase prevádzkovateľom strelnice, to sú mi skúsenosti. No a títo ľudia, sú síce možno verní, ale niekedy naozaj dôjde na to, že sú nekompetentní a veľa o tom hovorí aj tá fluktuácia, ktorú vidíme v rezorte. Napríklad Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, ktorý mimochodom rieši práve tie environmentálne záťaže, má od nástupu vlády už štvrtého riaditeľa. Rovnako tak Národný park Poloniny, Národný park Muránska planina, ten má dokonca už piateho riaditeľa, ale aby som nekrivdila, Tomáš Taraba priťahuje aj naozaj talentovaných ľudí. Ten riaditeľ štátnej ochrany prírody, ktorého som spomínala, on je taký fenomenálny, že ešte popritom všetkom zvláda byť riaditeľom Národného parku Veľká Fatra a dokonca nie je sám, pretože riaditeľ Národného parku Nízke Tatry zvláda zároveň zaskakovať aj v TANAP-e, kde nevedia nájsť náhradu za pytliaka. No a do tretice, riaditeľ Národného parku Slovenský kras, tak ten zase zaskakuje aj v Pieninách. Možno Tomášovi Tarabovi krivdím, možno on je v skutočnosti majster konsolidácie, ale podľa mňa v skutočnosti šetrí len vďaka tomu, že nevie zohnať ľudí, lebo preňho nikto schopný nie je ochotný ísť pracovať. Aj organizácie mimo ochrany prírody sú v skutočnom chaose, nefungujú základné služby, ktoré majú zabezpečovať, klesá tým odbornosť aj kredibilita nášho štátu ako takého. Napríklad taký Slovenský hydrometeorologický ústav, to je pomerne konzervatívna organizácia, jej zamestnanci sú tradične veľmi zdržanliví, no napriek tomu prednedávnom prišli s otvoreným listom, kde sa sťažujú na atmosféru strachu, ktorá vďaka nominantovi Tomáša Tarabu panovala v tomto ústave. No, možno by ste si povedali, že čo tam potom, že neviem, že však v tej predpovedi počasia sa aj tak často netrafia, no ale SHMÚ je v skutočnosti súčasťou kritickej infraštruktúry, pretože od nich záleží objednávanie plynu na vykurovanie, riadenie leteckej prevádzky a bezpečný prelet a pristávanie. Záleží od nich aj meranie rádioaktivity, detekcia úniku jedovatých látok do ovzdušia a vody, ale aj také veci ako načasovanie sejby na poliach, opatrenia pred búrkami. V čase, keď tí zamestnanci naozaj už v zúfalstve napísali ten otvorený list, hrozilo a takmer museli na Slovensku obmedziť leteckú prevádzku. Také, taký fušer viedol túto organizáciu, lebo Tomáš Taraba tam musel mať svojho človeka a ohrozovať toto všetko alebo sa pozrime na taký Slovenský vodohospodársky podnik, to je možno na prvý pohľad taká nudná organizácia, o ktorej veľmi často nepočujeme, možno vtedy, keď sa bavíme o tom, koľko peňazí v skutočnosti sa do tohto štátneho podniku leje. No ale ono je to opäť dôležitý podnik, dôležitá štátna organizácia, pretože sa stará o desiatky priehrad, stará sa o desiatky vodných nádrží, vodných tokov, udržiava kanály a udržiava hrádze, ktoré nás chránia pred povodňami. Tu má presne pri ochrane pred povodňami, má kľúčovú úlohu, ale rovnako tak aj pri ochrane pred suchom. To znamená, že od Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktorý Tomáš Taraba berie ako niečo, s čím môže voľne narábať, závisí ochrana obyvateľstva, závisí poľnohospodárstvo, závisí priemysel, veľmi konkrétne od neho závisia aj vodné elektrárne, ktoré vyrábajú elektrinu a závisia od neho aj jadrové elektrárne, ktoré tú vodu potrebujú na ochladzovanie. Aj tento podnik masovo, naozaj masovo opustili experti s 20 aj 30 ročnými skúsenosťami, no a podľa informácií z tejto organizácie dnes sú v riadiacich pozíciách ľudia, ktorým musíte vysvetľovať, že voda tečie dolu kopcom, lebo oni to nevedia. Takýchto lúmenov si tam priniesol Tomáš Taraba. Naozaj ani rozvrat Slovenského vodohospodárskeho podniku, to nie je len tak, pretože hrozia vážne následky pre Slovensko, nepripravenosť na povodne, na živelné pohromy. Takto vyzerá neodbornosť tejto vlády. Pritom samotný pán minister, on je naozaj odborník na všetko, ako nám tu veľmi často, aj naposledy pri rokovaní o Envirofonde predvádza, ako on všetko vie najlepšie, hlavne poúčať druhých ľudí, hlavne mansplainovať, nech sa páči. Tak tento pán minister vševedko tu blúznil o plazmových spaľovniach, čo sú technológie a projekty, ktoré tam, kde sa o ne pilotne pokúšali, skrachovali, nefungovali a boli drahé. Všetci od toho ustúpili, ale Tomáš Taraba vizionár alebo blúznil o zariadeniach, ktoré budú zachytávať uhlík, lebo napriek tomu, že všetky dôkazy tu máme, tak ten Tomáš Taraba predsa len ešte tú klimatickú zmenu spochybňuje a hľadá nejaké cesty, možno aj na to, aby sa niekde nabalil, tak on tu hovorí o zariadeniach na zachytávanie uhlíka, hoci táto technológia je naozaj ešte len v plienkach, je predmetom výskumu, ale on už ich ide pilotne budovať práve na Slovensku. No a zastrájal sa okrem iného, tento najschopnejší zo všetkých schopných, že to bude on, kto uzatvorí rokovania, naozaj veľmi zložité, o vodnom diele Gabčíkovo-Nagymáros s Maďarskom a tu sa trošku pristavím, lebo, viete, ono nie je veľmi zložité uzatvoriť aj náročné rokovania, vec, o ktorej sa vyjednávalo desiatky rokov, nie je to veľmi náročné, pokiaľ si vy v tom spore, vy v tej diskusii nezastávate záujem vlastnej krajiny, ale záujem niekoho iného, v tomto prípade Viktora Orbána, lebo to je presne to, čo Tomáš Taraba mesiace robil. On totiž ponúkol maďarskej strane dobrovoľne na odovzdávku významnú časť tohto zlatého vajca, ktorým aj on sa pravidelne chválil. On povedal, nech sa páči, berte si polovicu, všetkej vyrobenej elektrickej energie. No, našťastie v tomto prípade tu bol a ostal niekto príčetný a nepodarilo sa mu to a chvíľu som si myslela, že táto jeho spanilá jazda sa uzatvorila, ako to už v prípade Tomáša Tarabu býva klamstvom, pretože keď mu niečo nevyjde, tak on zrazu zostane ticho a tvári sa ako v tomto prípade, že on v skutočnosti celý prvý polrok roku 2025 vôbec nehovoril na každej tlačovej konferencii, ako on bude ten, čo uzatvorí Gabčíkovo, ako musíme, musíme jednoducho dať Maďarsku tú elektrinu, lebo ináč ten spor pôjde do Haagu, čo je samozrejme nezmysel, lebo ten spor je uzatvorený, no ale tá spanilá jazda pokračuje, pretože my sme zistili pomerne nedávno priamo od maďarských predstaviteľov a informácií, ktoré poskytli, že Gabčíkovo pri tomto vyjednávaní tohto nášho najschopnejšieho zo schopných nahradila Tarabova prečerpávačka na Podpoľaní, pretože práve o jej stavbu prejavilo záujem Maďarsko, ktoré má potrebu vyrovnávať svoju sieť, pretože Maďarsko na rozdiel od Slovenska, ktoré už prečerpávacie vodné elektrárne má, Maďarsko nemá a nemá na to ani vhodnú krajinu, aby si to veľmi vybudovali a možno na rozdiel od Tomáša Tarabu majú trochu väčší rešpekt k vlastným obyvateľom, že v tých lokalitách, kde by to možno v tej jednej išlo, si nedovolia, si nedovolia otvoriť túto otázku výstavby, lebo vedia, ako by na to reagovali ich obyvatelia. Tomášovi Tarabovi tomu je to ukradnuté. No a tak, keď to vlastencovi Tarabovi nevyšlo s odovzdávaním elektriny z Gabčíkova, tak chce Maďarsku obetovať Podpoľanie. Je to naozaj vizionár, diplomat, ako tu zažívame pravidelne, charizmatický líder, ktorý nás všetkých inšpiruje. Akurát, že on by zapredal aj vlastnú krajinu, keby to pomohlo jeho vlastnému image-u, tento náš kráľ Slnko. Jemu na prínose pre ľudí nezáleží, jedine na tom jeho vlastnom PR, preto nenávidí odbornosť, lebo práve tá mu odporuje. Štát podľa Tomáša Tarabu je aj zbabelý a potom tú zbabelosť zakrýva aroganciou. To sme videli teda aj na tej odvahe, že minister životného prostredia prišiel sem, obhajoval sa, vôbec namiesto toho netrávil čas nahrávaní videí, kde mohol bez opozície, bez protistrany si hovoriť, čo chce, útočiť a klamať. No, podľa mňa práve spomínaná prečerpávačka Látky-Malinec je toho krásnym príkladom. Práve tento projekt, podľa mňa, mal byť to veľdielo, tá stopa, ktorú Tomáš Taraba zanechá na Slovensku. Nielen na Slovensku, ako v krajine, ale aj naozaj aj v dôstojnosti ľudí. To je to, čo malo byť hodné jeho statusu vicepremiéra. Ja si myslím, že toto v skutočnosti bola tá jeho jedna z dvoch hlavných motivácií. Ja som presvedčená, že on tam v skutočnosti rieši aj nejaké kšefty, ale podľa mňa on chce nechať stopu na Slovensku. On, ale bude to stopa iná, bude to jazva. Ja si viem predstaviť, že on by najradšej túto svoju prečerpávačku, možno keby to trošku inak, keby sme sa proti tomu neozývali, keby sa proti tomu neozývali tí ľudia. Podľa mňa on by ju podľa seba aj pomenoval. Prečerpávacia vodná elektráreň Tomáša Tarabu. To by bolo super, nie? Vieme si predstaviť aj v strede takú sochu, že by mal alebo možno na tom, na tom, na tom priehradnom múre, viete? Bustu, tváričku, juj, aj LED-ková obrazovka môže byť. No, je to, je to v skutočnosti, ale nie možno niečo, čo si vysníval Tomáš Taraba, tento svoj pomníček, ale povedzme si aj realitu, je to projekt, ktorý má, o ktorom sa miestni, napriek tomu, že im má zaplaviť ich domovy, zaplaviť ich nehnuteľnosti, tak sa o ňom dozvedeli z médií, lebo to je taká úroveň a dozvedeli sa o ňom päť dní predtým, ako vlastne Tomáš Taraba chcel spečatiť vyvlastňovanie. Aj v tomto prípade namiesto toho, aby to teda malo nejakú úroveň, tak minister opakovane klamal, dehonestoval a ponižoval tých ľudí, ktorým to naozaj malo zásadne zasiahnuť do života. Hovoril, že vraj to zasiahne iba nejakých päť chalúpok. No v skutočnosti povedzme si aj tie fakty, je úplne jasné, že to zasiahne vyše 40 stavieb a vyše 180 pozemkov, ale pre Tomáša Tarabu to je taká brnkačka. Chcel si to nechať schváliť za strategickú investíciu. Potom za významnú investíciu, lebo však významný je aj on. Bola by to ináč jedna asi z milión významných alebo strategických investícií tejto vlády, lebo prečo si to všetko neposchvaľovať v duchu, že keď je priorita všetko, tak prioritou nie je nič. No ale on to nerobil len bezohľadne voči ľuďom, ale robil to aj v rozpore so zákonom, pretože on je predsa kráľ Slnko, ktorý môže všetko. Za rok odvtedy, lebo to bol vlastne ten hlavný moment, prečo sme pristúpili k jeho odvolávaniu. Za ten rok nám nepredložil žiadnu analýzu, ktorá by preukazovala, že tento naozaj drahý projekt nebude úplne zbytočný. Analýzu, ktorá by ukazovala, že sa to Slovensku a ľuďom na Slovensku oplatí. Hoci to od neho vyžaduje aj zákon a hoci ho k tomu zaviazala aj samotná vláda. To by podľa mňa mohlo trápiť aj viac. On nám stále nevysvetlil, prečo by sa toto malo oplatiť, prečo by sa nemalo v skutočnosti oplatí nejaká alternatíva, či nebude lacnejšia a to plánuje v tomto prípade minúť dve miliardy eur. V čase konsolidácie, všakže? Za dve miliardy eur by sme mohli mať štyri nové veľké nemocnice, vyše 60 km diaľnic a viac ako 20-tisíc novovybudovaných bytov. No ale jediné odôvodnenie, ktoré sme od ministra Tarabu počúvali je alebo boli jeho vlastné pocity a potom klamstvá. Opäť, ako by to bol jeho osobný majetok, ako by to bolo jeho léno, s ktorým si môže robiť, čo chce a on keď môže robiť čo chce, tak sa akurát tak vysmieva ľuďom do tváre. Tú smiešnosť argumentov, ktoré on spomínal, ukážem na tom, že tvrdil, že výstavba tejto prečerpávačky bude mať naozaj zásadný vplyv na podporu turizmu v tejto lokalite. Tak minister životného prostredia chce rozvíjať turizmus pri technickej stavbe, pretože vodná nádrž nie je nič iné, navyše, keď je spájaná s funkciou pitnej vody. To znamená, že k takejto nádrži nebude prístup, pretože tam bude ochranné pásmo, takže si naozaj nech pán minister nepredstavuje žiadne člnkovanie, vodné športy, ani cyklistiku, kde sa môžete popritom ochladiť, žiadne bufety. Treba si predstaviť skôr plot a ostnatý drôt. Napriek rečiam minister Tarabu, jednoducho prečerpávačka z Podpoľania Monako neurobí. Napriek tomu, že minister veľmi konkrétne sľuboval, že z tých obyvateľov to urobí milionárov a oni sú takí hlúpi, že sa, sú ochotní zbaviť sa tejto príležitosti, tak nečakajte žiadne závratné zisky pre tento konkrétny región, ale minister, samozrejme, nemá problém čokoľvek sľubovať, keď to vyhovuje hlavne jemu a podľa...
=====

....v meste Kysucké Nové Mesto. Tam sme si povedali, že práve tento okres je ten najzraniteľnejší z hľadiska extrémnych zrážok. Neuspel ani projekt Centra sociálnych služieb v Žiline, ktorý mal priniesť úžitok za náklady 157 eur na osobu. Kľudne si to porovnajme s tými nákladmi v Bachledke, kde to bolo 55-tisíc eur. No tak si to proste porovnajme, veď to už nemôže byť viac do očí bijúce. To pochopí každý. Päťdesiatpäť tisíc u nejakého podnikateľa alebo 157 eur v Centre sociálnych služieb. No prečo asi. Lebo oni majú šancu reálne zasiahnuť ľudí, reálne zvýšiť kvalitu ich životov.
Neuspeli ani projekty v južných regiónoch, ktoré sú najviac ohrozené z pohľadu horúčav a sucha a neuspel ani projekt fakultnej nemocnice Nové Zámky, kde naozaj si dovolím tvrdiť, že ten benefit by bol dvojnásobný, pretože by pomáhal aj v liečení chorých pacientov. Lebo opäť, kto je zraniteľnou skupinou v prípade dopadov zmeny klímy, v prípade horúčav, no sú to aj chorí chronicky chorí ľudia.
Keď sme si to takto vypočítali, kto tu uspel a kto tu neuspel, ja si myslím, že je úplne očividné, že Tomáš Taraba v ťažkých časoch, ktoré zažívajú ľudia na Slovensku, nepomáha chrániť ani tých najzraniteľnejších, ani tých najohrozenejších. Nepomáha tým, ktorí to skutočne potrebujú, nesmeruje verejné peniaze tam, kde ich treba, ale do vreciek vyvolených najbohatších ľudí na Slovensku. Pretože za Tomáša Tarabu je Slovensko štátom len pre vyvolených. Veľmi podobne konal štát zosobnený Tomášom Tarabom v prospech ďalšieho vyvoleného, snáď najväčšieho oligarchu v našich končinách, Andreja Babiša. Poďme sa teda bližšie pozrieť, ako Tomáš Taraba pracuje v prospech bežných ľudí a ako pracuje v prospech Andreja Babiša. No, tak poďme najprv na tých bežných ľudí. Možno je vám niekomu známe, že máme teda na Slovenku veľký problém s environmentálnymi záťažami a jednou z lokalít, ktorá je skutočne problematická, je Predajná, kde sa nachádzajú gudrónové jamy, kde roky naozaj hrozilo, že sa prelejú a že toto obrovské znečistenie zaleje najbližšie obce. No a táto environmentálna záťaž čaká dva roky, vyše dva roky za ministra Tarabu len na to, aby vyhlásil verejné obstarávanie. Ja som vlastne bola rada, keď som zachytila v januári tohto roka, že teda konečne, konečne sa k niečomu zmohol a na stránke ministerstva pribudol materiál k tejto environmentálnej záťaži. Ale viete čo? On na druhý deň zmizol. A ja, teda keby tu bol tento náš lumen, tak by som sa ho opýtala: Čo sa stalo pán minister? Zase vám to nevyšlo? Nečakane v prípade bežných ľudí. Hlavne, že nadprácu si robí pri všetkých týchto boháčoch. Alebo sa pozrime na Vrakunskú skládku. To je naozaj obrovská environmentálna záťaž, kde sa sanácia pripravovala dlhých osem rokov. No a Tomáš Taraba prišiel v roku 2024, zopár mesiacov po svojom zvolení a urobil čo? Celú tú pripravenú a zazmluvnenú sanáciu zrušil. Urobil to bezdôvodne a urobil to bez náhrady. To znamená, neponúkol žiadnu alternatívu do dnes deň a už to budú dva roky. Nám nepovedal, akom to teda chce riešiť, hoci problém by to bol tak, či tak, lebo on nás po ôsmich rokoch dostal naspäť do bodu nula. A akoby to nestačilo, keďže tá sanácia už bola zazmluvnená, s ministerstvom sa dnes ten dodávateľ súdi o sumu takmer 600-tisíc eur, pretože to boli legitímne náklady, ktoré už vynaložil ten daný dodávateľ. Takže Tomáš Taraba nič neprináša. Žiadne riešenie, žiadne riešenie environmentálnej záťaže, ktorá ohrozuje bežných ľudí. Tomáš Taraba prináša len nové dlhy.
Okrem zrušenia a zdržiavania projektov, ako sme si ilustrovali na týchto dvoch konkrétnych príkladoch, rezortná organizácia ministerstva životného prostredia neprejavili záujem ani o čerpanie ďalších zdrojov na riešenie ďalších environmentálnych záťaží, ktorých naozaj na Slovensku máme tisíce. Prečo? Pretože Tomáš Taraba sa zásadnú časť minulého roka sústredil len na Andreja Babiša a jeho veľmi špeciálnu environmentálnu záťaž v areály Istrochemu. A robil to, treba povedať, na úkor všetkých ľudí na Slovensku, pretože, keď sa sústredí iba na jednu záťaž, iba na jednu lokalitu, ktorá si naozaj vyžaduje stovky miliónov eur na sanáciu, tak to jasne znamená, že na ostatné záťaže, ktoré ohrozujú zdravie, životy ľudí po celom Slovensku, už jednoducho nezostanú peniaze. Toto nečerpanie, tá neaktivita ministrovi Tarabovi, samozrejme, nejaké peniaze pre Andreja Babiša ušetrí a to si ja v skutočnosti myslím, že celý čas je jeho motivácia, prečo nekoná. Tak ale problém je, že stále to nie je dosť. Povedali sme si, že tam tie odhadované náklady sú niekde medzi pol miliardou až 900 mil. eur. Takže Tomášovi Tarabovi chýba ešte nejakých 300 až 800 mil. A presne preto sem do tohto parlamentu priniesol čo? Priniesol novelu zákona o environmentálnom fonde v skrátenom legislatívnom konaní, to znamená, nikto sa k tomu nemohol vyjadriť, ktorá by mu umožnila zmocniť sa, získať kontrolu nad 2 mld. v tomto fonde. On to koniec koncov aj priznal a povedal, aby mohol zaplatiť environmentálnu záťaž Andrejovi Babišovi. Čo na tom, že na ostatné už nezostane.
No a keď sme sa bavili o tom, ako pre bežných ľudí nekoná, tak kde naozaj expresne konal je práve ukončenie tejto kauzy v prospech tohto oligarchu. Bol to totiž on, kto podal na vládu návrh, aby za sanáciu tohto súkromného pozemku, areálu Istrochem, prevzal zodpovednosť štát. A tým by celá táto nespravodlivosť bola spečatená. A kým my sme podávala a hľadali dôkazy, aby sme sa obrátili na generálnu prokuratúru, pretože my si naozaj myslíme, že je nespravodlivé, aby Andrej Babiš so všetkým svojim bohatstvom už nebol zodpovedný za riešenie si vlastného pozemku preto, lebo on si zrekonštruoval, ja neviem, pred 15 rokmi vlastnú administratívnu budovu alebo zrekonštruoval vlakovú vlečku, či čo to bolo, alebo namontoval rozhlas vo svojom areáli. No ja si myslím, že toto nie je hodné toho, aby sme ho zbavili zodpovednosti za sanáciu znečistenia na vlastnom pozemku, ktorý kupoval s vedomosťou, že tam toto znečistenie je a my vieme, že toto znečistenie bude stáť niekde medzi pol miliardou až 900 mil. eur. No a kým my sme hľadali tie dôkazy, aby tu bola na Slovensku nejaká spravodlivosť a nemuseli sa na to skladať bežní občania a občianky, tak minister hľadal čo? No výhovorky, prečo to neurobiť. Pritom je to on, kto má naozaj k dispozícii všetky nástroje na to, aby tú situáciu riešil. Neexistuje dôvod, prečo to nepreveriť, prečo to nevyskúšať. Jedine to, že by sa v skutočnosti on správal ako agent tohto oligarchu, ktorý nekoná v záujme ľudí na Slovensku, ale v záujme tohto jedného konkrétneho človeka, lebo je to preňho výhodné.
No, a kto je teda v štáte len pre vyvolených ten najvyvolenejší, kto iný ako Tomáš, ja som štát, Taraba. Vidíme to aj pri spomínanom envirofonde, kde naozaj jeho cieľom je získať kontrolu nad týmto fondom, kde sa naakumulovalo obrovské množstvo peňazí. Ak mu ten zákon prejde, ak mu ho schválite, tak mu poskytnete tie dve miliardy ako jeho vreckové a o to jemu celý čas ide. Lebo on chce s tým narábať v duchu absolutizmu, v ktorý o verí. On to chce ako svoje vreckové. On to chce ako svoje léno. Toto je jednoducho štát podľa Tomáša Tarabu. No a štát podľa Tomáša Tarabu je aj štát, ktorému je naozaj zdravie ľudí ukradnuté. Vyzdvihnem v tomto prípade dva príklady.
Ako prvé znečistené ovzdušie. Možno viete, možno nie, je to ten najväčší zabijak spomedzi vplyvov životného prostredia, pretože každý rok je zodpovedné znečistené ovzdušie za tisícky predčasných úmrtí. Ten problém je vypuklý v dvoch takých lokalitách a jednou z nich je Jelšava. Malé mesto na Gemeri, ktoré naozaj funguje v pomerne náročných podmienkach. No a práve tu sa tri roky pripravoval konkrétny projekt, ktorý bol naozaj na mieru šitý. Spolupracovalo na tom ministerstvo, samospráva, odborníci na životné prostredie, na ovzdušie, aby naozaj reflektoval to, čo tam treba riešiť. No a minister Taraba prišiel, v roku 2023 ten projekt najprv schválil, pridelil mu peniaze a vzápätí to zrušil. On sa ešte aj takto zvrátene hral s tými ľuďmi, ktorí naozaj žijú v prostredí, ktoré im spôsobuje zdravotné problémy. No a opäť. Ja hovorím, že on nevie len ničiť, on nikdy, keď niečo zruší, keď niečo zničí, zdeštruuje, nikdy nepríde so žiadnou alternatívou. Zrušil to bezdôvodne a bez toho, aby prišiel a povedal, tu máte druhé riešenie, ja si myslím, že toto je lepšie, tu máte na to dôvody, nech sa páči. Nie. On tento projekt dokonca zastavil napriek tomu, že Slovensko v tejto veci čelí žalobe Európskej komisie, pretože to máme vydokladované, že tak veľmi zanedbávame ovzdušie, vzduch, ktorý ľudia dýchajú, že to má priame dôsledky na ich zdravie a životy. Ale napriek tomu namiesto toho, aby to Tomáš Taraba riešil, tak ten projekt zrušil. On sa jednoducho vykašľal na obyvateľov Gemera, vykašľal sa ich zdravie, osudy, lebo jemu sú tam niekde v tej doline Gemera úplne ukradnutí.
Alebo si vezmime príklad spomínanej vrakunskej skládky. Povedali sme si, že to zastavil, že zastavil pripravovanú sanáciu, nepredstavil alternatívu, ale nepovedali sme si tie dôsledky. No a čo sú tie dôsledky. Možno viete, že vrakunska skládka sa nachádza v, priamo v chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. A to je naozaj aj v čase klimatickej zmeny strategický zdroj pitnej vody pre celé Slovensko. Lebo Slovensko vysychá. A Tomáš Taraba namiesto toho, aby urobil maximum pre ochranu tohto slovenského pokladu, tak sa úplne vykašľal, úplne sa vykašľal na to, že by s tým niečo robil a to napriek tomu, že my vieme, že to znečistenie nie je statické, ono sa v skutočnosti hýbe. Je to pol kilometra, čo sa každý rok toto znečistenie obrovských rozmerov hýbe hlbšie do tej vodohospodárskej oblasti. To znamená, že ohrozuje to studne, ktoré ľudia požívajú, ale aj tie zdroje pitnej vody, ktorú používame my všetci tu v tejto sále, ale hlavne ľudia, ktorí nás sledujú. Pretože ministrovi životného prostredia je zdravie ľudí ukradnuté.
Štát podľa Tarabu nenávidí aj odbornosť, pretože preňho je v skutočnosti kľúčová lojalita vlastných kádrov. To vidíme od úplného začiatku. Tomáš Taraba systematicky vyhadzuje odborníkov na ministerstve aj vo svojich rezortných organizáciách. Asi by sme sa aj tu zhodli, lebo ja verím, že to preniklo ku každému jednému z vás, že najhoršie to schytáva ochrana prírody. Pretože Tomáš Taraba, ako správny národovec a vlastenec, neverí v jej ochranu. Mohli by sme si tu povedať naozaj desiatky príkladov, ale podľa mňa opäť najlepším symbolom jeho ničenia, jeho vzťahu k odbornosti aj k prírode na Slovensku je to, že náš najstarší Tatranský národný park viedol dva roky právoplatne odsúdený pytliak. Lebo my asi tu na Slovensku máme byť hrdý na tie holoruby, kožušiny, vypchaté zvieratá, no a samozrejme stožiare. Stožiare v národných parkoch, lebo to je to, čo je podstata.
No a ako náhradu za týchto odborníkov, naozaj ľudí s desiatkami rokov skúseností, ktorí zabezpečujú aj kontinuitu, lebo vlády sa menia a my potrebujeme stabilné inštitúcie, ktoré si budú plniť svoju úlohu, tak Tomáš Taraba dosádza nie kompetentných, ale hlavne lojálnych. Keď si chceme ilustrovať tú kompetentnosť, tak sa pozrime napr. na súčasného riaditeľa Štátnej ochrany prírody, ktorý bol 12 rokov konateľom firmy, ktorá predáva domáce potreby. Neskôr pracoval vo firme, ktorá predáva elektrokomponenty v doprave. Taký riaditeľ chránenej krajinnej oblasti Záhorie, ten je zase prevádzkovateľom strelnice. To sú mi skúsenosti. No a títo ľudia, sú síce možno verní, ale niekedy naozaj dôjde na to, že sú nekompetentní a veľa o tom hovorí aj tá fluktuácia, ktorú vidíme v rezorte. Na...
=====

... som ja francúzsky panovník. Jednoducho Tomáš Taraba, ktorý by chcel byť tým panovníkom, chcel by odstrániť všetky prekážky v podobe demokracie, slobody a práv ľudí. Ale akokoľvek to pôsobilo v tom čase absurdne, ja som naozaj rada, že sme toto mohli zažiť, že sme mohli takto nazrieť do jeho vnútra, pretože podľa mňa to ukázalo tú podstatu, to čo definuje a motivuje všetko jeho správanie a konanie tu v tomto pléne, na jeho rezorte. Tomáš Taraba sa jednoducho správa ako kráľ, panovník, monarcha a tak sa správa aj k svojmu vlastnému ministerstvu, akoby ho mal v osobnom vlastníctve, akoby slúžilo len jemu. A tak výsledok jeho pôsobenia na ministerstve môžeme naozaj zhrnúť do veľmi jednoduchej rovnice. Všetko pre neho a pre jeho známych a pre bežných ľudí vôbec nič. On mocensky pretláča naozaj záujmy seba, svojich známych či sú to developeri v národných parkoch, oligarchovia túžiaci po jazierkach alebo oligarchovia s nechcenými environmentálnymi záťažami alebo pretláča záujmy autokratov pri vodných dielach. Pritom na bežných ľudí a ich problémy si čas nenájde, ich problémy prehliada, ignoruje a často úplne vedome koná vyložene proti nim.
Poďme si teda rozobrať ako vyzerá Slovensko podľa Tomáša ja som štát Tarabu. Tak v prvom rade je to štát len pre vyvolených. Podľa mňa úplne najkrajšie sme to videli za tie posledné mesiace a hneď niekoľkokrát. Začnem jeho najaktuálnejšou kauzou Tarabovou eurofondovou výzvou na jazerá pre boháčov v ich luxusných rekreačných strediskách. A ja si ináč trochu myslím, že práve preto sa za tento týždeň tak rozzúril, naozaj rozzúril a išiel z neho jed, ktorý smeroval konkrétne aj na mňa, pretože si myslím, že práve touto kauzou som trafila do čierneho. Rezort životného prostredia ešte minulý rok vypísal eurofondovú výzvu, ktorá mala názov "Vodozádržné opatrenia na adaptáciu na zmeny klímy v sídlach a krajine". Táto výzva mala veľmi správne slúžiť na riešenie dopadov klimatickej zmeny, na riešenie toho čo naozaj už poznáme a zažívame každý jeden z nás, to vďaka čomu už nikto klimatickú zmenu popierať nemôže. To sú tie suchá, horúčavy, prívalové dažde. A táto výzva teda mala naozaj ušľachtilý cieľ. Bola veľmi správna. Podľa mňa, keď sa pozrieme na tieto dopady, úplne logické a správne by bolo smerovať tieto milióny z eurofondov k tým ľuďom, ktorí sú najzraniteľnejší a do tých oblastí, ktoré sú najohrozenejšie. Len to stručne načrtnem. V prípade horúčav a sucha sú to najmä južné okresy, Nové Zámky, Šaľa, Rimavská Sobota alebo Komárno. Vieme, že práve v okrese Komárno v Hurbanove bola aj doteraz historicky najvyššia teplota nameraná 40,3 stupňa Celzia. Južné okresy sú špeciálne zraniteľní aj preto, pretože v nich žije naozaj vysoký podiel obyvateľstva nad sedemdesiat rokov a práve tí sú veľmi citliví na dopady klímy ako horúčavy, špeciálne zle ich znášajú a zároveň v južných okresoch máme aj iný známy problém, že je tu zlá dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Teda tie vzdialenosti k nejakému najbližšiemu zdravotnému stredisku sú v pomere k iným častiam Slovenska vysoké a teda to celé situáciu ešte zhoršuje.
Ak sa potom pozrieme na druhý opačný akoby fenomén a to sú tie prívalové zrážky, tak tam sú zase najohrozenejšie severné okresy, najmä okres Kysucké Nové Mesto, Tvrdošín alebo Dolný Kubín. No a ja teda, keď som otvorila výsledky tej výzvy, tak som čakala, že tam naozaj toto uvidím, že tam uvidím tie najohrozenejšie obce a že tam uvidím riešenia a opatrenia pre nich prínosné, že jednoducho pôjdu tie peniaze tam, kde ich treba. No ale po preštudovaní výsledkov som presvedčená, že práve v týchto oblastiach ľudia, ktorí to najviac potrebujú, z tých peňazí neuvidia vôbec nič. Celkovo v tejto výzve bolo 52 projektov, uspelo 6. A konkrétne obciam a mestám alebo podobným inštitúciám sa nedarilo, čo je paradoxom, pretože práve tie majú možnosť a schopnosť ovplyvňovať verejné priestranstvá, ovplyvňovať ten priestor kde sa premelie naozaj veľký počet ľudí, teda to má šancu priniesť úžitok veľkému počtu ľudí. No ale tým sa nedarilo. A komu sa naopak darilo boli známi a vplyvní slovenskí veľkopodnikatelia. Ich projekty pritom sú naozaj až podozrivo podobné a tak tri štvrtiny z tejto výzvy potečie do jazierok slovenských veľkopodnikateľov na Donovaly, do Bachledky a do golfového rezortu v Skalici. Pripomeniem aj konkrétne kto uspel.
Tak ako prvý to bol Ivan Kmotrík, ktorému ministerstvo odsúhlasilo jeden a pol milióna na projekt jazierka v jeho súkromnom golfovom stredisku na Záhorí. A ja sa pri tomto pýtam, hoci si myslím, že to je tak do očí bijúce, že tomu naozaj rozumie každý, že tento príklad je ten najkrajší. Na tom to naozaj pochopí každý. Ale pýtam sa. Je golfové jazierko v súkromnom rezorte tohto oligarchu, tohto boháča, je to projekt vo verejnom záujme? Budú z toho benefitovať bežní ľudia? Bude z toho benefitovať verejnosť? A bude v skutočnosti tento projekt mať za cieľ tú ochranu životného prostredia, to riešenie dopadov klimatickej zmeny, to riešenie sucha, horúčav, prívalových zrážok? Alebo ten účel je v skutočnosti úplne iný? Poviem k tomu aj zopár faktov. Takéto jazierka sú v golfových rezortoch naozaj úplne bežnou atrakciou. Je to jednoducho prekážka, atrakcia, niečo čo sa tam bežne buduje. Zároveň toto ihrisko je známe aj tým, že v minulosti malo problém so suchom. Pamätajú si niektorí miestni naozaj spálené golfové trávniky, vďaka čomu sa museli rušiť turnaje a medzi ľuďmi sa aj šepkalo, že toto golfové ihrisko sa bude musieť zatvárať. Problém bol, že tie existujúce jazierka, ktoré tam sú, ktoré sa používajú na závlahu, lebo ten zelený hustý golfový trávnik jednoducho nevyrastie sám od seba. Tu nemáme také klimatické podmienky, tak tie jazierka, ktoré sa používali na závlahu jednoducho nestačili. A myslím, že za všetko hovorí fakt, že to nové jazierko, ktoré sa tu má vybudovať z peňazí nás všetkých, z verejných financií, bude prepojené s jedným z existujúcich. Tak, nech sa páči, myslím si, že to, že či tu má prednosť hospodársky účel, zavlažovanie, niečo z čoho priamo benefituje súkromný majiteľ, z čoho má priamo zisky jeho firma, či to prevažuje to alebo tu prevažuje naozaj ten ušľachtilý cieľ ochrany ľudí pred dopadmi klimatickej zmeny. Myslím, že relevantné je tiež to, že len päťsto metrov od tohto golfového ihriska sa nachádzajú Skalické rybníky, možno ich niektorí miestni tuto poznáte, čo sú naozaj oveľa väčšie vodné plochy, ktoré už dnes výrazne ovplyvňujú tú lokálnu mikroklímu. No a keď sa bavíme o tom, či to bude prinášať benefit pre verejnosť, či to bude prinášať benefit pre bežných ľudí, tak za všetko hovorí, že ak chcete sa dostať do tejto lokality, ak chcete mať úžitok z tohto jazierka, tak potrebujete zaplatiť ako vstupné členské tisíc päťsto eur.
Ďalším z úspešných v tejto eurofondovej výzve ministra Tarabu bol Boris Kollár, ktorý má dostať 600 tisíc na nádrž priamo v centre jeho lyžiarskeho rezortu na Donovaloch. Alebo ďalší lyžiarsky rezort tentokrát v Bachledke. Za tým stojí bývalý biznisový partner práve zmieneného Borisa Kollára Peter Struhár, možno ho nepoznáte, je taký menej nápadný, ale jedna z vecí, ktorá ho práve dostala do pozornosti verejnosti je komunikácia v rámci Kočnerovej treeme, kde mal dokonca aj prezývku, prezývali ho Červený pes. No a tento vplyvný podnikateľ má dostať alebo jeho rezort má dostať 5,4 milióna na vybudovanie dvoch vodných nádrží. Tu sa naozaj ani netvária, že by to malo byť nejaké prírode blízke opatrenie. Ide o dve betónové nepriepustné obrovské veľké vodné nádrže a priamo v tom projekte sa píše, že budú využívané na zasnežovanie. Tak ja sa opäť pýtam, slúži toto v skutočnosti na ochranu ľudí pred dopadmi klímy alebo to v skutočnosti slúži ako pomoc tomuto konkrétnemu podnikateľovi pri jeho podnikateľských činnostiach? Lebo zasnežovanie robí čo? Zasnežovanie predlžuje lyžiarsku sezónu a to čo? No, zvyšuje výnosy, zvyšuje to zisk tohto lyžiarskeho strediska. A keby ste stále pochybovali, tak toto konkrétne opatrenie za 5,4 milióna má priniesť úžitok neuveriteľným 97 ľuďom. Keď si to prepočítate, tak za túto sumu , aby to prinieslo úžitok takémuto počtu ľudí, tak nás to vyjde na osobu 55 tisíc, 55 tisíc z peňazí nás všetkých, aby to prinieslo vôbec nejaký úžitok. A myslím, že relevantné vo vzťahu alebo keď chceme preskúmať ten vzťah tejto firmy k tejto vláde, tak je pripomenúť aj to, že už v roku 2024 dostali od štátneho Fondu na podporu športu takmer päť miliónov na výstavbu novej lanovky, ktorá nečakane slúži aj úplne bežným platiacim zákazníkom. Čiže opäť dostali peniaze, dokopy teraz už desať miliónov na to, aby podporili svoju vlastnú podnikateľskú činnosť a svoj vlastný zisk.
No a Tomáš Taraba namiesto toho, keď reagoval na tieto naše zistenia, namiesto toho aby poriadne zdôvodnil prečo chce v čase konsolidácie, keď ľudia naozaj majú hlboko do vrecka, keď sa im ťažko žije, pretože naplno na nich dopadli dôsledky konsolidácie tejto vlády, tak namiesto toho aby vysvetlil prečo smeruje peniaze do luxusných rezortov týchto najväčších boháčov Slovenska, tak on len všetko zľahčoval. Hovoril, že veď ale tam sú iba nejaké schválené žiadosti a že on ešte nepodpísal žiadnu zmluvu. Tak, dámy a páni, Tomáš Taraba nás odhalil, odhalil našu taktiku, že tu slúžime ľuďom na Slovensku, že konáme v ich záujme. Lebo keď vieme, že sa tu chystá takáto rozkrádačka, prečo by sme čakali kým sa tie zmluvy podpíšu? Nedáva náhodou zmysel upozorniť na to ešte pred tým, aby sa tomu dalo zabrániť, pán minister? Tomáš Taraba sa tiež vyhováral na nejakých externých hodnotiteľov, ktorí to vraj za tým celým stoja. No tak v skutočnosti aj tie udalosti po našich odhaleniach veľmi dobre vykresľujú kto za tým stojí, pretože Tomáš Taraba odvolal svoju nominantku a blízku spolupracovníčku generálnu riaditeľku, ktorá v skutočnosti tieto, za týmito výzvami a kam majú smerovať stála formálne, no ale čo hádže zásadné podozrenie na ministra Tarabu okrem toho, že on konkrétne má vzťah s týmito podnikateľmi, vieme, že má vzťah aj s Borisom Kollárom. Z lokálnych informácií dokonca vieme, že len dva týždne pred tým ako si Kmotríkova firma podala túto žiadosť, ktorá neskôr bola na ministerstve úspešná, že Tomáš Taraba sa s ním stretol priamo v jeho rezorte. No ale podľa mňa najvážnejšie podozrenie je to, že vo svojej reakcii minister životného prostredia ani len nenaznačil, že on by sa tie zmluvy nechystal podpísať. On len ukazoval prstom, že on teda, to je všetko, veď tu sa ešte nič nedeje, ja som nič nepodpísal. Ale on nepovedal popri tom všetkom, že on tie zmluvy nepodpíše. Tak ja aj z tohto miesta ho vyzývam, pán Taraba, povedzte a prisľúbte ľuďom, že vy tie zmluvy nepodpíšete. Prehodnoťte túto výzvu, zastavte to a presmerujte tie peniaze tam tak, aby smerovali do tých oblastí, kde ich naozaj treba. My mu na to samozrejme vytvoríme aj priestor budúci týždeň v rámci mimoriadneho výboru, aby naozaj sa už tejto otázke vyhýbať nemohol.
A povedzme si aj naozaj veľmi konkrétne kto bol v konkurencii s týmito slovenskými boháčmi, kam peniaze v skutočnosti nepoputovali, ktoré regióny a obce to sú. Tak napríklad v tejto výzve neuspelo vodozádržné opatrenie v meste Kysucké Nové Mesto. Tam sme si povedali, že práve tento okres je ten najzraniteľnejší z hľadiska extrémnych zrážok. Neuspel ani projekt Centra sociálnych služieb v Žiline, ktorý mal priniesť úžitok za náklady 157 eur na osobu. Kľudne si to porovnajme s ...
=====

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No ja veľmi rada využijem tento priestor v záverečnom slove, aby som možno zhodnotila aj to, ako tu prebiehala tá rozprava k odvolávaniu vlády ako aj jednotlivých jej členov a členiek, ale respektíve členky. Ja som si vtedy myslela, že tým dnom čo tu môžeme zažiť, je tá forma. Teda, že to bola zlúčená rozprava, všetky body naraz, aby to nedávalo zmysel, aby sa tu naozaj miešali hrušky s jablkami. Potom som si myslela, že tým dnom bude to, že ideme o tom rokovať v noci, keď bežní ľudia, ktorí normálne vstávajú ráno do práce, spia, tak aby to samozrejme počulo a videlo čo najmenej ľudí, myslela som si, že to je to dno. Potom som si myslela, že dnom je v skutočnosti ten fakt, že vláda vo svojej arogancii sa tu ani len neukázala, ani jeden jediný jej člen sem neprišiel, aby si vypočul zástupcov nemalej časti voličov a voličiek alebo nebodaj, aby obhájil svoje správanie, bačovanie na rezorte, aby argumentoval, aby vyvracal to, čo tu my hovoríme. Nie. No a teraz budem trošku osobná, ale podľa mňa v skutočnosti tým najlepším symbolom tej skutočne nízkej úrovne, ktorú malo celá táto rozprava, celé toto odvolávanie, tak najlepším symbolom podľa mňa v skutočnosti bola reakcia ministra životného prostredia Tarabu na túto rozpravu. Ja som tu v tom čase naozaj takmer hodinu ako navrhovateľka venovala jemu, naozaj som išla vecne po témach, to podľa mňa potvrdí aj pán predsedajúci, ktorý sa vyjadril, že moje vystúpenie bolo v skutku obsažné. Vecne som sa venovala témam, riešila som jednotlivé organizácie, jednoducho všetky problémy, ktoré Tomáš Taraba Slovensku vyrobil. On tu nebol, zbabelo neprišiel, neprišiel sa obhájiť. No a potom nám ukázal niečo, čo je symbolom tejto vlády a tejto koalície, ukázal, že hrdinom vie byť len za klávesnicou na internete. Vie, že jeho zlyhania sa v skutočnosti v realite tu v tomto pléne ospravedlniť nedajú a tak ako vždy len prízemne útočil. A musím povedať, že mne tento jeho útok ale vlastne keď som sa o tom aj dočítala, lebo samozrejme veľmi osobne sa venoval aj konkrétne mne, tak ja musím povedať, že mne ten útok pripadal vlastne aj trošku nemastný a neslaný až takmer zúfalý, aj mi to prišlo trošku zvláštne, že prečo si na svoje vlastné sociálne siete, keďže namiesto toho, aby sedel v tomto pléne a obhajoval sa, tak on si tam naozaj po nociach strihá videjká a zavesil si tam video, ako mu niekto nakladá. V rovnakom duchu potom pridal a natočil dokonca špeciál svojho nového podcastu Teraz Taraba, ktorý vychádza bežne iba každú nedeľu, ale mali sme tu štvrtkový špeciál. Namiesto toho, aby sa prišiel obhájiť sem, tak opäť si vybral čo bezpečný priestor svojej kancelárie, bezpečný priestor internetu, kde svojich fanúšikov vie takto poslať, keď útočí samozrejme najradšej na ženy, to je Tomáš Taraba zbabelý najzbabelší minister, akého sme tu mali. Viete, mne sa smeje aj sa mi smial v tom, v tom podcaste, že, že ja som priznala, ja som to priznala, že som jednotkárka, taká tá jednotkárka, ktorá sa pripravuje, ktorá sa snaží a ktorej záleží a áno potom niekedy aj robím chyby. Ja to priznám, takáto som, ale tisíckrát, tisíckrát budem radšej jednotkárka, ktorá občas urobí chybu ako tento náš kráľ slnko, ktorého do politiky vyniesla fašistická ĽSNS. (Potlesk.) A preto veľmi rada využijem tento priestor a toto svoje vystúpenie k dôvodom pre ktoré Tomáš Taraba nieže mal byť dávno odvolaný, ale prečo sa ministrom nikdy nemal stať. Zopakujem. No uveďme si najprv ten základný motív, ktorý som už načrtla. Bolo to koncom roku 2025, keď sa podľa mňa minister Taraba naozaj tak poriadne prejavil, čo je jeho podstatou, čo je v jeho vnútri. Ak si možno niektorí spomínate, stál tu na tomto mieste a vykrikoval, ja som štát, ja som štát. Ešte si tak ako ťahal sa za to svoje sačko, on je vicepremiér, on je štát. Podľa mňa to veľmi dobre ilustrovalo jeho túžbu po absolutizme, lebo vieme, kto ešte o sebe ohovoril štát som ja francúzsky panovník. Jednoducho Tomáš Taraba, ktorý by chcel byť tým panovníkom, chcel by odstrániť všetky prekážky v podobe demokracie, slobody a práv ľudí. Ale akokoľvek to pôsobilo v tom čase absurdne, ja som naozaj rada, že sme toto ...
=====

Ja si úpenlivo želám, aby prišiel nejaký taký vlastník, pokojne aj na vznášadle a zobral Kuffu preč. Preč z ministerstva, niekam ďaleko a nikdy sa s ním na Slovensko už nevrátil. Papaláša, ktorý si myslí, že jeho sa ako štátneho tajomníka zákony netýkajú. Alebo si spomeňme na vozový park Filipa Kuffu s desiatimi vozidlami lebo štátny tajomník, to predsa nie je len tak hocikto. On v tej svojej uniformičke, ktorú si nechal ušiť špeciálne pre seba, on je niekto. Opäť zacitujem jeho odpoveď na to, prečo má vo vozovom parku desať vozidiel, takže citujem, "minister alebo štátny tajomník by mal mať kedykoľvek, ktorékoľvek auto k dispozícii." Tak to aby sme si dávali pozor, keď stojíme ja neviem na semafore na námestí Ľudovíta Štúra, kde sa nachádza ministerstvo, lebo na nás Kuffa vytasí svoj zamestnanecký preukaz s tým, že si berie naše auto. No a v tomto prípade platí, aký otec, taký syn. Pripomeňme si bizarnú nehodu rangera Štefana Kuffu, teda štátneho tajomníka Štefana Kuffu, ktorý jazdí na služobnom Ford Ranger alebo teda jazdil. On má naozaj z tejto svojej práce štátneho tajomníka len školu v prírode. Chodí sa člnkovať, loziť do jaskýň a v pracovnom čase si aj vozí drevo na vlečke. Práve s touto vlečkou, na tomto služobnom aute aj havaroval. No a ako to už s touto vládou býva, nehoda doteraz nebola verejnosti objasnená a ministerstvo napriek opakovaným apelom nezodpovedal otázku, akú pracovnú úlohu si v tomto prípade Kuffa starší plnil. Zjavne nás, daňových poplatníkov, ktorí sa na to skladáme do toho nič. Môžeme byť asi radi, že po nás Kuffa nevykrikuje "ospravedlň sa" ako na divákov v Malej Frankovej. Toto všetko Tomáš Taraba kryje, toleruje a obhajuje na svojom ministerstve. Ale za ušami má aj on sám. Letenky do Ameriky drahšie ako u ministerky kultúry na služobnú cestu bez výsledkov. A keď sa táto kauza prevalila, ukázal nulovú sebareflexiu, nulovú pokoru. Tie letenky stáli 19-tisíc, z toho 13-tisíc len pre Tarabu a jeho generálneho tajomníka. A zaujímavý je aj celý tento papalášsky sedemdňový výlet. Nechal si to samozrejme zaplatiť daňovými poplatníkmi, hoci v jeho programe je vidno len jedno jediné podujatie. Ostatné bloky v pláne služobnej cesty boli hlavne s témou a v téme voľný čas a to všetko v čase konsolidácie, čo je podľa mňa absolútnym výsmechom pre ľudí, ktorí dnes rátajú každé euro a prepadajú sa do chudoby. Alebo jeho najnovšia plánovaná cesta na cyprus, kam mal cestovať na neformálne zasadnutie ministrov životného prostredia. Úplne bežne sa chodí na takéto cesty komerčnými linkami, ale on je predsa Tomáš Taraba, kráľ Slnko. V nedeľu pred kamerami v televíznej relácii obhajoval, že on pôjde vládnym špeciálom aj s celou delegáciou. Toto tam povedal, hádam má ako podpredseda vlády právo, čo tam po tom, že to úplne zbytočne zaťaží rozpočet. Keď sa prevalilo, že plánoval na túto cestu zobrať aj nelegitímneho predstaviteľa pre životné prostredie Českej republiky, Filipa Turka, že poňho mal dokonca letieť do Prahy špeciálom a taxík mu urobiť aj naspäť, čo urobil Taraba? Namiesto pokory a ústupu od papalášizmu opäť útočil a klamal. Médiá označil za klamárov. On vraj na Cyprus vôbec nejde, hoci to v nedeľu povedal priamo pred kamerami. Toto jednoducho minister Taraba, klamár klamárov. Pripomeňme si aj inú výpovednú vec, zakúpenú počas konsolidácie ministerstvom životného prostredia. Špeciálny červený koberec natiahnutý od vchodu kam? No predsa ku kancelárii ministra na jeho ministerstve životného prostredia. Dámy a páni, vaša excelencia, vaša výsosť, skutočný kráľ Slnko, Tomáš Taraba. Minister, ktorému viac záleží na vlastných privilégiách, prestíži a ornamentoch ako na osudoch bežných Slovákov a Sloveniek. Dôvody prečo odvolať ministra Tarabu by sme si tu mohli rozprávať dni, nie hodiny. Vyberie si naozaj každý, komu záleží na slovenskej prírode a životnom prostredí na tom, vďaka čomu sme a na čo sme hrdí. Preto vás žiadam týmto o podporu tohto návrhu. Ďakujem.

koniec-koncov malo to byť jeho veľdielo, jeho zásah do krajiny, aj do dôstojnosti a práv ľudí, hodné vicepremiéra a kráľa Slnko. Viem si úplne predstaviť, že on by si to po sebe nechal aj pomenovať, taká vodná nádrž Tomáša Tarabu, alebo nejakú sochu by si tam najradšej osadil. Toto je projekt, o ktorom sa miestni, ktorým malo zatopiť domy a pozemky dozvedeli z médií a mali štedrých päť dní, aby sa vyjadrili, kým ich Tomáš Taraba príde vyvlastniť. Minister v tejto kauze klamal a dehonestoval. Napríklad hovoril, že to vraj zasiahne päť chalúpok, nejakých päť chalúpok. No tak v skutočnosti dnes vieme, že to zasiahne vyše 40 stavieb a vyše 180 pozemkov. Minister si to chcel nechať schváliť za strategickú investíciu, potom za významnú investíciu. Mimochodom asi jednu z 1,5 mil., ktoré si už táto koalícia poschvaľovala v duchu obľúbeného hesla môjho kolegu Štefunka: Ak je priorita všetko, nie je prioritou vôbec nič. Tomáš Taraba tieto svoje návrhy na vyhlásenie strategickej významnej, neviem akej investície, robil nielen amorálne vo vzťahu k tým ľuďom, ktorých sa to týka, ale aj v rozpore so zákonom, pretože kráľ Slnko si myslel, že môže všetko. Za rok nebol schopný predložiť žiadne analýzy. Viaceré z nich od neho vyžaduje priamo zákon, alebo ho k nim zaviazala vláda. Tieto analýzy mali práve dokazovať benefit, ktorý má mať z tejto výstavby Slovensko, ktorý on sľuboval, pretože táto stavba, na ktorú minister Taraba plánuje minúť 2 mld. v čase konsolidácie vôbec nie je jasné na čo sa tak týka prínosu. Na to máme presne podklady, materiály, analýzy, na to máme podmienky, ktoré pre vyhlasovanie takýchto investícií vyžaduje zákon. Ak si chceme povedať, si predstaviť tie 2 mld., tak za tú sumu by sme mohli mať 4 nové veľké nemocnice, vyše 60 km diaľnic a viac ako 20 tis. nových bytov. Tomáš Taraba ale všetko odôvodňuje len vlastným pocitom a klamstvami, akoby to bolo jeho vreckové, akoby to bolo jeho léno, čo je v čase konsolidácie naozaj výsmech do tváre ľuďom. Za všetko, čo on v tejto kauze tvrdil uvediem ním deklarovaný vplyv na podporu turizmu, lebo v tomto prípade je to naozaj absurdné zavádzanie. K nádrži, ktorá je technického charakteru, lebo hovoríme o elektrárni, nebude prístup, bude tam ochranné pásmo. Takže žiadne člnkovanie, žiadne vodné športy alebo cyklistiku s možnosťou schladenia si nepredstavujte. Skôr plot a ostnatý drôt. Nečakajte ani žiadne závratné zisky pre región, ktoré Tomáš Taraba sľuboval z tohto rozbehnutého turizmu, jednoducho z Podpoľania to Monako neurobí, ale minister napriek tomuto všetkému nemal problém miestnym na diaľku sľubovať, že to práve z nich urobí milionárov. No a čo je vážnejšie ako výmysly o turizme, Tomáš Taraba nepreukázal, že tento jeho vysnívaný projekt neohrozí pitnú vodu pre 60 tis. ľudí Novohradu. Napriek stanoviskám, ktoré upozorňovali na toto riziko, napriek memorandu stoviek potenciálne zasiahnutých obcí, ktoré ho na to vyzývali. Namiesto vysvetľovania, ako teda chce ochrániť tú vodu, si Taraba radšej kúpil podporu hŕstky obcí, z ktorých väčšiny by sa výstavba vôbec nedotkla. V takomto prípade prečo by Tarabovu prečerpávačku nepodporila taká Očová, vzdialená 50 km, ktorej sa výstavba vôbec nijako nedotkne, ale dostane za podporu peniaze. Prečo by to neurobila. Na malebných lazoch Podpoľania, ktoré chce Taraba zatopiť pritom žije komunita, funguje tam poctivé farmárčenie a rozbieha sa tam aj turizmus. Toto je ten vidiek, ktorý sa všetci zastrájajú chrániť a nakoniec preň neurobia vôbec nič. Vlastne ho idú len zničiť. Takto vyzerá arogancia moci a zbabelosť, lebo za tie mesiace do obce, ktorú to najviac zasiahne Tomáš Taraba ani len neprišiel a nestretol sa s miestnymi, aj keď ho o to opakovane žiadali, aj keď za ním cestovali na sľúbené stretnutia. Toto sú tí národniari, ktorí milujú našu krajinu len vtedy, keď ju môžu ovládnuť, zničiť a nemajú odvahu pozrieť sa pritom ľuďom do očí. Tomáš Taraba je arogantný, mocenský, agresívny navonok, ale zbabelý tvárou v tvár ľuďom, ktorý životy ovplyvňuje. Tým naopak patrí moja hlboká úcta za ich vytrvalý boj. Ak by štát pod Tomášom Tarabom bol aspoň spolovice taký dôsledný a vytrvalý, Slovensko by rozkvitlo. Štát podľa Tarabu, to je štát, v ktorom nie je miesto pre prírodu, len pre biznis bohatých. Ochrana prírody to nie je žiadna charita alebo voľnočasová aktivita, ako sa to niektorí snažia prezentovať. Ochrana prírody, to je ochrana vody, pôdy, vzduchu, klímy, ekologickej stability. Jednoducho všetkého, na čom závisí naše prežitie. Tomáš Taraba sa od začiatku rozhodol byť skôr ministrom hospodárstva, ale takého toho typu minulého storočia, hoci sedí na rezorte životného prostredia a v 21. storočí. Ale ani toto mu nevyšlo, pretože podnikatelia veľmi rýchlo zistili, kto on v skutočnosti je. Kráľ Slnko, ktorý sa rozháda s každým, kto sa mu nepodriadi, kto sa dotkne jeho ega. A tak sa Tomáš Taraba stal ministrom len pre tých, ktorí s ním dokážu vyjsť. A to sú spravidla tí, ktorí z toho niečo majú. Tarabove ťaženie v prospech týchto ľudí a proti prírode vidíme všade. Uveďme si taký zničený zákon o ochrane prírody a krajiny. V rámci neho verejnosť prišla o práva hájiť prírodu pri jej poškodzovaní. Tu len pripomínam, že pre tento zásah sme sa obrátili aj na Ústavný súd. V rámci tohto zákona sa tiež zdecimovala stráž prírody. Dnes po roku to naozaj cítiť všade. Cíti to každý, kto do tej prírody chodí. Najviac asi na drzosti motorkárov a štvorkolkárov, ktorí jazdia po lesoch, po lúkach, po potokoch a sú agresívni na ľudí. Problémom sú aj nelegálne výruby, ale o väčšine protizákonnej činnosti sa aj tak dozvieme až oneskorene, ak vôbec. Pretože dnes na dodržiavanie zákona dozerá aktuálne v teréne len o niečo viac ako 50 profesionálnych strážcov. 50 ľudí na celé Slovensko. Pytliaci, štvorkolkári, zlodeji a podvodníci majú v prírode raj. Okrem tejto už platnej devastačnej novely majú na ministerstve životného prostredia zálusk aj na znižovanie ochrany v tých najcennejších oblastiach. Prichádzajú napríklad s absurdnými nápadmi umožniť poľovačku v mokradiach. Ja teda nie som poľovníčka a veľmi sa v tom nevyznám, tak neviem, či je to myslené akože pre začiatočníkov, či to v tom mokrom podmáčanom teréne ide nejako ľahšie, ale teda ani v týchto ostrovčekoch divokej prírody nemá zver pokoja. Ale pri tomto zákone nekončíme. Snahu Tomáša Tarabu oslabiť prírodu v prospech najbohatších podnikateľov v našich horách vidíme aj pri legislatíve posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA, aj v zonáciách národných parkov. Hlavný záujem je vždy umožniť divoký rozvoj turizmu. Lanovky, zjazdovky, hotelové komplexy, hlasná hudba, apres ski v každej doline. Asi nech ľudia neostanú s vlastnými myšlienkami, lebo potom by im mohlo dôjsť, že im tu unášate krajinu. Ale uniká aj ministrovi Tarabovi pritom tá hlavná pointa, že keď národné parky zničíte, keď tú prírodu zničíte, už do tých hotelov nebudú chcieť turisti chodiť, lebo nebude za čím. Ale poviem vám, ale neviem či vôbec má zmysel to tu vysvetľovať, lebo ministrovi Tarabovi nestojí za povšimnutie ani taká ochrana pitnej vody. V Poloninách totiž v rámci zonácie navrhujú znížiť ochranu územia nad vodnou nádržou Starina, čo je kľúčový zdroj pre 300 tis. ľudí žijúcich na východe. Ak si spomínate, tak za komunizmu vysťahovali pre jej výstavbu obyvateľov siedmych obcí. No a teraz títo potomkovia fašistickej ĽSNS chcú ochranu tejto vodnej nádrže zvrátiť, aby to všetko vyšlo nazmar. Ani domovy pre ľudí, ani voda pre ľudí. Pripomeňme si, že toto osadenstvo na ministerstve umožnilo okrem toho aj zníženie ochrany a hodnoty chránených živočíchov až zníženie trestov za envirokriminalitu, ale hlavne že budú stožiare v národných parkoch. Štát podľa Tomáša Tarabu je aj neschopný. Ideálne s to vieme ilustrovať na čerpaní, resp. nečerpaní eurofondov. Tomáš Taraba je tretí najhorší zo všetkých ministrov. Samozrejme nikdy to neprizná a tradične nemá problém klamať a vyhlasovať sa dokonca za premianta a akúkoľvek vinu hádže na všetkých okolo seba. No ale ja sa pýtam, načo je nám takýto minister, ktorý nedokáže ani len prevziať zodpovednosť. Na čom mu skutočne záleží ilustruje prípad, ktorým sa chválil Taraba len nedávno. V Strede nad Bodrogom 20 rokov čakali na kanalizáciu a vďaka Tomášovi Tarabovi si bezdôvodne počkali ešte o rok viac. Ich žiadosť o nenávratný finančný príspevok bola totiž schválená už pred rokom, ale hádam by ste nečakali, že tento minister niečo podpíše bez toho, aby si tam pri tej príležitosti neprišiel v žiare reflektorov urobiť tlačovku. Veľmi podobne sa zachoval aj v Stakčíne, kde žiadali úpravňu vôd a že sa načakali. Žiadosť bola schválená v januári minulého roka. Zmluva pripravená, ale minister si počkal na poriadnu príležitosť, aby zmluvu podpísal. Musel zohnať bývalého prezidenta Schustera, kým mu stálo za to sa na východ vydať. Hádam ste si nemysleli, že zmluvy sa dajú podpisovať len tak, bez televíznych kamier a prítomnosti osobností. Veď to by len ľudia sa dostali skôr k základnej infraštruktúre a bola by menšia hrozba prepadnutia eurofondov. Minister by mal v skutočnosti naháňať každé jedno euro na vyčerpanie a nie si z toho robiť vlastnú šou. Za povšimnutie určite stojí aj výkon ministra v Pláne obnovy. Ministerstvo životného prostredia dlhodobo podávalo pri jeho plnení najhorší výkon v rámci celej vlády. Nesplnené míľniky, s ktorými si minister nevedel dať rady, ani vymyslieť alternatívu, keď s nimi nesúhlasil. Dnes už nie je premiantom s najhorším výsledkom. Nie preto, žeby zamakal a dobehol zameškané reformy, ale preto, že sa dobrovoľne vzdal vyše 300 mil. eur pre svoj rezort, ktoré nevedel využiť. Tomu hovorím manažér roka. A ešte mal tú trúfalosť vyhlásiť len pár dní po tom, že jeho výkon na ministerstve je, citujem, fenomenálny. Financie z Plánu obnovy pre rezort životného prostredia sú pritom aj naďalej ohrozované. Hlavne ministrovou neaktivitou, týkajúcou sa zonácií národných parkov, alebo naopak potom priveľkou aktivitou jeho štátneho tajomníka, či koaličných poslancov, ktorí prinášajú novely, ktoré sú v skutočnosti v rozpore s Plánom obnovy a ohrozujú jeho čerpanie. Zonácie musia byť schválené v prvom polroku roku 2026. Nespĺňajú pritom základné parametre ochrany prírody, ktoré si zvoli už sám Tomáš Taraba pri poslednej revízii, kde vláda sľubovala, že teraz je to už jej Plán obnovy a odolnosti a prestanú výhovorky. Pri zonáciách je ministerstvo momentálne v skutočnosti v pate. Európska komisia vie, že sú zle pripravené, Tomáš Taraba vie, že sú zle pripravené a všetci vedia, že hrozbou je strata stoviek miliónov eur. No ale minister nič, pretože takto vyzerajú skutočné schopnosti ministra životného prostredia. Takto vyzerá štát podľa Tomáša Tarabu. On sám chce byť kráľ Slnko, ale je to len obyčajný papaláš. Začnime tým najvypuklejším papalášizmom a to je rodina Kuffovcov. Tí za bežných okolností vôbec nie sú hodní našej pozornosti, sú to malí ľudia, ktorí si svoje mindráky vybíjajú najradšej na prírode, na novinároch, novinárkach a ženách všeobecne, aj keď to majú s pánom ministrom spoločné. Ale keďže osud má naozaj čierny zmysel pre humor, sú to štátni tajomníci a tak im pozornosť dávať musíme. Titul kráľa papalášizmu podľa mňa získava jednoznačne Filip Kuffa. Myslím, že všetkým sa nám vryl do pamäte jeho slávny prelet vrtuľníkom nad Národným parkom Malá Fatra tak, ako je to zo zákona zakázané. To bol človek, ktorý by mal zákon o ochrane prírody a krajiny detailne poznať a nieže ho porušovať, on ho má hájiť. Alebo podobne jeho spanilá jazda štvorkolkami po Národnom parku Poloniny, kde je to rovnako zakázané. Pri tejto téme to inak bolo jediný raz, čo sa podarilo otvoriť mimoriadny výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, to niečo tiež vypovedá o vzťahu tejto vládnej koalície k téme životného prostredia. Špecificky tú to títo národniari s fašistickej ĽSNS, hrdinovia, čo sa vedia zjavne za svoje názory prísť postaviť. Aj keď musím sa priznať, že po tom, ako prebiehal ten výbor, aj trochu chápem, že to už viac neriskovali. Naozaj úsmevná bola odpoveď Filipa Kuffu, ako teda došlo k tomu, že nelegálne letel. Zacitujem, lebo v prípade Kuffovcov sa to naozaj oplatí. Takže citujem: Keď ma zoberie vlastník, myslel tým vlastníka lesa, hoc aj na vrtuľníku, keď ma zoberie a ide mi poukazovať svoje pozemky, tak OK, idem. Ja si úpenlivo želám, aby prišiel nejaký taký vlastník, pokojne aj na vznášadle a zobral Kuffu preč. Preč z ministerstva, niekam ďaleko a nikdy sa s ním na Slovensko už nevrátil. Papaláša, ktorý si myslí, že jeho sa ako štátneho tajomníka zákony netýkajú. Alebo si spomeňme na...
=====

...v reakcii pána ministra, že Tomáš Taraba v čase konsolidácie, keď sa ľuďom naozaj žije ťažko, keď počítajú každé euro a keď na nich naozaj dopadla v plnej sile tá konsolidácia, nepomáha chrániť ich zdravie, ani ich majetky. Nezameriava sa na tých, ktorí to skutočne potrebujú a nesmeruje tam verejné peniaze, ale smeruje ich vyvoleným majiteľom luxusných rezortov. Za Tomáša Tarabu je Slovensko jednoducho štát len pre vyvolených. Veľmi podobne konal štát zosobnený Tomášom Tarabom, lebo veď on je štát, v prospech ďalšieho vyvoleného najväčšieho oligarchu v našich končinách. Poďme sa teda bližšie pozrieť ako Tomáš Taraba pracuje v prospech ľudí pri environmentálnych záťažiach, čo je téma, ktorú si po novom roku tak zobral naozaj za svoje, ako pracuje v prospech ľudí a ako pracuje v prospech Andreja Babiša pri Istrocheme. Vďaka Tomášovi Tarabovi, napríklad taká Predajná, možno to poznáte ten prípad, sú tam gudrónové jamy, už naozaj veľmi dlho, je to stará environmentálna záťaž, čaká už dva roky len na vyhlásenie verejného obstarávania. Ja som sa potešila, keď som videla, že po novom roku konečne bol zverejnený nejaký materiál k tejto environmentálnej záťaži, že snáď sa niečo deje. No on bol vzápätí, snáď ešte v ten istý deň stiahnutý. Ja sa pýtam, že či snáď tie podmienky zrazu nevyhovovali známym pána Tarabu alebo aký bol ten dôvod. No ale možno ešte je tam väčšia nádej, ako napríklad v prípade v vrakúnskej skládky, ktorú minister Taraba v roku 2024 rovno zrušil. Zrušil bez náhrady, napriek tomu, že už boli, nielenže verejné obstarávanie, tam boli uzatvorené zmluvy a všetko bolo po ôsmich rokoch prípravy, jednoducho nachystané na to, aby sa začalo so sanáciou. Dokonca, vďaka nemu sa dnes vtedy zazmluvnený dodávateľ súdi s ministerstvom životného prostredia o takmer 600-tisíc eur, čo sú náklady, ktoré tomuto dodávateľovi v čase vznikli. Minister Taraba jednoducho neprináša žiadne riešenie, len dlhy. Okrem zrušenia a zdržovania projektov, rezortné organizácie ministerstva životného prostredia neprejavili záujem o dočerpanie ďalších stoviek miliónov eur, lebo Tomáš Taraba sa celú minulú jeseň a bohvie koľko pred tým sústredil len na Istrochem Andreja Babiša. Treba povedať, že naozaj na úkor nás všetkých, pretože vďaka tomu nezostane na riešenie environmentálnych záťaží po celom Slovensku a treba povedať, že tých máme tisícky. 100 miliónov, ktoré si pán minister takto ušetril na svojom ministerstve svojou vlastnou nečinnosťou je ale málo, preto si Tomáš Taraba vymyslel spôsob, kde nájsť ďalšie prostriedky, aby mohol sa postarať o tú sanáciu environmentálnej záťaže pána Babiša. Videli sme to aj na tejto schôdzi. Je to jeho snaha mocensky ovládnuť environmentálny fond, z ktorého, ako on povedal, sa chystá, napriek tomu, že tieto peniaze sú určené na úplne iný účel, majú mať z toho prospech bežní ľudia, tak on sa z toho chystá doplatiť zvyšných 300 až 800 miliónov eur, ktoré nás vyjde sanácia pre tohto jedného oligarchu. No a napokon, treba povedať, že už rok zdržiava na ministerstve svoj vlastný návrh zákona, ktorý by Andreja Babiša aspoň donútil štátu vrátiť peniaze, o ktoré sa mu zhodnotia sanáciou pozemky. Minister bezdôvodne nekoná ani po našich opakovaných výzvach, aby zákon predložil do Národnej rady. Kde naopak koná, je expresné ukončenie tejto kauzy. Bol to totiž on, kto podal návrh úplne dobrovoľne, aby zodpovednosť za environmentálnu záťaž týchto rozmerov, tohto súkromného podnikateľa, oligarchu prevzal štát. Keď sme prišli s informáciami, ktoré naozaj spochybňujú spôsob, akým sa Babišovci zbavili zodpovednosti odstrániť túto pol miliardovú enviro záťaž vďaka nespojitým investíciám ako je napríklad rekonštrukcia železničnej vlečky, ktorá správne sa pýtate, má teda čo spoločné s riešením environmentálnej záťaže? No presne nič, tak vtedy ostalo ticho. Minister len dookola útočí a hľadá vinníkov, hoci sám obchádza všetky nástroje, všetky nástroje má k dispozícii na to, aby riešil túto nespravodlivosť. Kým my sme získavali dôkazy na podanie na Generálnu prokuratúru, on hľadal výhovorky. Správa sa jednoducho ako agent vyvoleného oligarchu a nekoná v záujme ľudí na Slovensku. No a keď hovoríme o štáte vyvolených, tak kto je v štáte len pre vyvolených ten najvyvolenejší? Tomáš Taraba by povedal ja, len ja a nikto iný, len ja. Vidíme to napríklad pri spomínanom Envirofonde, ktorý sa snaží ovládnuť. Ak mu to prejde a ja to tu opakujem snáď každý mesiac, budú to 2 miliardy, o ktorých bude rozhodovať len on, na čo uzná za vhodné, v duchu absolutizmu. Toto je štát podľa Tomáša Tarabu. No ale štát podľa Tomáša Tarabu to je aj štát, ktorému je zdravie ľudí ukradnuté. Vyzdvihnem v tomto prípade dva príklady. Možno viete, možno nie, ale najväčším zabijakom v rámci životného prostredia na Slovensku je znečistené ovzdušie. To sú naozaj tisíce predčasných úmrtí ročne na Slovensku. Jednou z najvypuklejších lokalít v tomto smere je Jelšava, mesto na Gemeri, fungujúce naozaj v náročných podmienkach a tu sa tri roky, tri roky sa pripravoval projekt, ktorý bol v roku 2023, keď nastúpil minister Taraba, pripravený na realizáciu, aby zlepšil kvalitu ovzdušia v tejto lokalite. Minister ho najprv schválil a potom ho zrušil. Ako už býva uňho zvykom, bolo to úplne bezdôvodne a úplne bez náhrady, hoci na ňom tri roky pracovala samospráva s partnermi tak, aby presne zodpovedal potrebám toho daného regiónu. No a projekt zastavil minister, napriek tomu, že Slovensko v tejto veci čelí aj žalobe pre nedostatočnú ochranu zdravia ľudí, pretože znečistené ovzdušie na Slovensku je každoročne zodpovedné za tisícky predčasných úmrtí. Ministrovi Tarabovi to bolo úplne ukradnuté. Sklamal obyvateľov Gemera, vykašľal sa na ich zdravie a osudy, ale povedzme si kľudne aj ten príklad vrakúnskej skládky. Povedali sme si, že zrušil pripravovanú sanáciu, nepredstavil alternatívu, ale nepovedali sme si tie dôsledky pre zdravie ľudí. Kto neviete, tak vrakúnska skládka je environmentálna záťaž, ktorá sa nachádza v chránenej vodnej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. To je najväčšia zásobáreň pitnej vody na Slovensku, jednoznačne aj v strednej Európe. No a toto znečistenie sa každý rok, každý rok čo premárnime, každý rok čo aj minister Taraba nekoná, posúva o 500 metrov hlbšie do tejto dôležitej strategickej oblasti, kde ľudia používajú studne, ale ohrozujú sa aj zdroje pitnej vody, ktoré v čase klimatickej zmeny sú relevantné pre celé Slovensko, nielen jeho západ. Toto šírenie je kľúčové zastaviť. V prvom rade, na tom sa zhodnú všetci odborníci. No Tomáš Taraba to zastavil a odvtedy je ticho, pretože ministrovi životného prostredia je zdravie ľudí ukradnuté. Štát podľa Tarabu tiež nenávidí odbornosť. Kľúčová je preňho lojalita vlastných kádrov. To vidíme od úplného začiatku. Tomáš Taraba systematicky vyhadzuje odborníkov na ministerstve aj v rezortných organizáciách. Najhoršie to schytáva asi ochrana prírody, v ktorú minister Taraba v rozpore so svojím deklarovaným národniarstvom ani len neverí. Niet lepšieho symbolu devastácie za ministra Tarabu, ako to, že riaditeľom nášho najstaršieho tatranského národného parku bol dva roky právoplatne odsúdený pytliak. Podľa Tomáša Tarabu asi máme byť hrdí na tie holoruby, na kožušiny chránených zvierat a stožiare v národných parkoch. To sú priority a čo je horšie, ako náhradu za tých odborníkov, ľudí s desiatkami rokov skúseností, ktorí tvorili aj inštitucionálnu pamäť jednotlivých organizácií, dosádza svojich lojálnych, ale nekompetentných nominantov. Taký riaditeľ štátnej ochrany prírody bol 12 rokov konateľom firmy, ktorá predávala domáce potreby. Neskôr pracoval vo firme, ktorá sa zaoberá elektrokomponentami pre dopravu. Tak nech sa páči, to je kvalifikácia. Chránenú krajinnú oblasť Záhorie zase vedie prevádzkovateľ strelnice. Riaditeľ, že nie sú kompetentní, vidíme aj na samotnej fluktuácii v jeho organizáciách. Napríklad, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra má od nástupu vlády už štvrtého riaditeľa, rovnako Národný park Poloniny. Národný park Muránska planina má dokonca už piateho riaditeľa. Riaditeľ štátnej ochrany prírody je zároveň riaditeľom Národného parku Veľká Fatra, talentovaný to človek, ale nie je sám. Riaditeľ Národného parku Nízke Tatry vedie aj Tatranský národný park, kde jednoducho nie sú schopní nahradiť tak kvalifikovaného človeka, akým je pytliak. No a do tretice, riaditeľ Národného parku Slovenský Kras zaskakuje zase v Pieninách. Tomu hovorím konsolidácia, veď ani nepotrebujeme mať v každej oblasti jednotlivého riaditeľa. Rezortné organizácie aj mimo ochrany prírody sú pod Tomášom Tarabom v chaose, nefungujú a služby, ktoré majú zabezpečovať nefungujú, klesá odbornosť aj kredibilita štátu. Napríklad, tradične veľmi zdržanliví zamestnanci Slovenského hydrometeorologického ústavu prišli s otvoreným listom, kde sa sťažujú na atmosféru strachu. SHMÚ je pritom súčasťou kritickej infraštruktúry. Len tak tak sa v tom čase, keď prišli s otvoreným listom, podarilo vyhnúť obmedzeniu leteckej prevádzky na Slovensku pre výpadky v meteorologickej službe. Od SHMÚ totiž závisí objednávanie plynu na vykurovanie, riadenie letovej prevádzky a bezpečný prelet a pristávanie, meranie rádioaktivity, detekcia úniku jedovatých látok do ovzdušia a vody, načasovanie sejby na poliach, rovnako tak ďalších aktivity v poľnohospodárstve. Opatrenia pred búrkami, ale Tomáš Taraba tam jednoducho musel mať svojho človeka a toto všetko ohroziť alebo taký Slovenský vodohospodársky podnik, na prvý pohľad nudný, nudná štátna firma, ktorá snáď nikdy nie je témou. No lenže táto štátna firma sa stará o desiatky priehrad, vodných nádrží a vodných tokov, udržiava kanály, udržiava hrádze. Má naozaj kľúčovú úlohu pri ochrane pred povodňami, ale aj suchom. Závisí od neho nielen ochrana obyvateľstva, ale aj poľnohospodárstvo, priemysel, vodné elektrárne na výrobu elektriny, jadrové elektrárne na chladenie. Aj tento podnik masovo opustili experti s 20 a 30-ročnými skúsenosťami. Podľa informácií priamo z podniku vďaka tomu dnes v riaditeľských pozíciách nájdete ľudí, ktorým musíte vysvetľovať, že voda tečie z kopca. Rozvrat Slovenského vodohospodárskeho podniku to nie je len tak. Hrozia vážne následky pre ľudí na Slovensku, napríklad nepripravenosť na povodne a živelné pohromy. Takto vyzerá neodbornosť tejto vlády. No a samotný pán minister, on je naozaj odborník na všetko, hlavne na poučovanie nás všetkých všakže? On tu zatiaľ blúznil o zázračných plazmových spaľovniach, ktoré chcel na Slovensku stavať, o zariadeniach, ktoré budú zachytávať uhlík, hoci táto technológia je ešte len predmetom výskumu a zastrájal sa, že to bude on, kto konečne uzatvorí rokovania o vodnom diele Gabčíkovo-Nagymáros a tu sa pristavím. Viete, ono nie je extra ťažké takéto rokovanie uzatvoriť, keď si v zložitom vyjednávaní nezastávate záujmy vlastnej krajiny Slovenska, ale partnera, v tomto prípade Viktora Orbána a ponúknete mu na výmenu dobrovoľne významnú časť tohto zlatého vajca, konkrétne vyrobenú elektrickú energiu. Po celom tomto, tejto show, ktorú nám minister predviedol, sme si chvíľu mysleli, že táto jeho spanilá jazda, kde chcel rozdávať vyrobenú, polovicu vyrobenej elektriny v Gabčíkove, tak sme si chvíľu mysleli, že táto jeho jazda sa uzatvorila, ako to už v prípade Tomáša Tarabu býva neúspechom, pretože ostalo ticho a on sa tváril, že nestrávil prvý polrok roku 2025 rozprávaním o tej úžasnej potrebe vzdať sa elektriny, pretože inak tento spor pôjde naspäť do Haagu, čo je, samozrejme, blud, pretože ten spor je dávno uzatvorený. Len nedávno sme zistili z informácií priamo od maďarských predstaviteľov, že Gabčíkovo ako nástroj na vyjednávanie nahradila Tarabova prečerpávačka, o ktorej stavbu má záujem práve Viktor Orbán. Vyzerá to teda tak, že keď to Tarabovi nevyšlo s odovzdávaním elektriny z Gabčíkova, chce Maďarsku obetovať Podpoľanie. Tento náš vizionár, diplomat, charizmatický líder, ktorý by zapredal aj vlastnú krajinu, keby to pomohlo jeho imidžu. Keby si radšej robil svoju normálnu prácu a o veciach nechal rozhodovať odborníkov, ale jemu, jemu na prínose pre ľudí nezáleží, jedine na vlastnom PR, preto nenávidí odbornosť, ktorá mu odporuje. Štát podľa Tomáša Tarabu je aj zbabelý a zakrýva to aroganciou. Niet lepšieho príkladu ako práve spomínaná plánovaná výstavba prečerpávacej vodnej elektrárne Látky-Malinec, ale po tom všetkom, čo sa udialo, ju budem volať Tarabova prečerpávačka. Koniec koncov malo to byť jeho veľdielo, jeho zásah do krajiny, aj do dôstojnosti a práv ľudí, hodné vicepremiéra Kráľa Slnko. Viem si úplne predstaviť, že on by si to po sebe nechal aj pomenovať, taká vodná nádrž Tomáša Tarabu alebo nejakú sochu by si...
=====

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery Tomášovi Tarabovi, ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky.
Na začiatku sa ale dotknem, že je naozaj neuveriteľná hanba, že na odvolávanie nebola umožnená riadna schôdza na odvolávanie ministra životného prostredia, na odvolávanie pani ministerky, ktorej meno sa nevyslovuje, a tak ďalej a tak ďalej. Je neuveriteľná hanba, že sa tu legitímne právo opozície, ktorá zastupuje naozaj nemalé množstvo voličov, bolo v niektorých prípadoch vrátane ministra životného prostredia rok odopierané a teraz si to celé chcete takto odškrtnúť touto fraškou, lebo inak sa to nazvať nedá. Rokovanie, rokovaním v zlúčenej rozprave k siedmym návrhom na odvolanie vrátane vyslovenia nedôvery vláde. Nočným rokovaním tak, aby to videlo čo najmenej ľudí, ktorí na rozdiel od vás ránom musia vstávať do práce. Takto si táto koalícia váži občanov Slovenskej republiky, ktorým sa má zodpovedať a takto si váži demokraciu.
Ja využijem taký priestor, aký mám, lebo minister životného prostredia sa za tie dva roky vlastne zdiskreditoval hlavne sám, ale ako toto rokovanie vyzerá, to je hlavne vaša vizitka.
Bolo to koncom roka 2025, keď sa minister Taraba podľa mňa naplno prejavil vo svojej podstate. Mal tu obhajovať zákon, bol to konkrétne, myslím, zákon o Environmentálnom fonde, keď tu v pléne vykrikoval, ja som štát, ja som štát! Takto si za tým, ťahal si tú svoju vestičku, on je štát. Tento náš kráľ Slnko túžiaci po absolutizme, kde sa nebude musieť zapodievať nejakými pletkami, ako je demokracia, sloboda a práva ľudí. Ale ja som vlastne za tento jeho moment vďačná, lebo sme nazreli do jeho vnútra, videli sme jeho podstatu, ktorá podľa mňa definuje lepšie ako čokoľvek iné podstatu jeho vládnutia. Tomáš Taraba sa správa ako monarcha, ktorý má rezort vo svojom osobnom vlastníctve. A tak vyzerá aj výsledok jeho pôsobenia, ktorý sa dá vypočítať na základe jednoduchej rovnice, všetko pre neho a pre jeho priateľov a pre bežný ľudí vôbec nič. Mocensky pretláča buď záujmy seba alebo svojich známych developerov v národných parkoch, oligarchov s jazierkami a nechcenými environmentálnymi záťažami, autokratov pri vodných dielach. Bežných ľudí a ich problémy ignoruje a prehliada, a čo je horšie, niekedy koná vyložene proti nim. Ako teda vyzerá Slovensko podľa Tomáša ja som štát Tarabu? Je to v prvom rade štát len pre vyvolených. Krásne sme to videli za ostatné mesiace hneď niekoľkokrát. Začnem tou najaktuálnejšou kauzou Tarabovou eurofondovou výzvou na jazerá pre boháčov a ich rekreačné strediská.
Rezort životného prostredia vypísal minulý rok eurofondovú výzvu s názvom Vodozádržné opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy v sídlach a v krajine. Mala slúžiť na niečo, čo je naozaj veľmi dôležité a prínosné na riešenie dopadov zmeny klímy. Mala prechádzať škodám na majetku, ohrozeniu zdravia a životov ľudí v dôsledku horúčav, sucha alebo prívalových zrážok. Podľa mňa by celkom logické a správne bolo smerovať tieto milióny eur k tým najohrozenejším, k tým najzraniteľnejším, čo sú v tomto prípade, v prípade sucha a horúčav hlavne južné okresy a keď sa pozrieme na to z pohľadu extrémnych zrážok, tak sú to zase severné okresy. Mohli by sme si vymenovať, aj ktoré konkrétne.
No po preštudovaní tej výzvy som ja naozaj presvedčená, že tam, kde to najviac treba z týchto miliónov eur z eurofondov, bežní ľudia, ktorým, ktorí to najviac potrebujú, neuvidia vôbec nič. Z päťdesiatich dvoch projektov uspelo len šesť. Obciam a mestám, ktoré majú šancu ovplyvňovať životy bežných ľudí, pretože vedia sa dotknúť, upravovať, vedia realizovať opatrenia na verejných priestranstvách a teda o to viac ľuďom pomôcť zlepšiť kvalitu života, tak tým sa v tejto výzve veľmi nedarilo. Komu sa naopak darilo nadmieru, sú vplyvní veľkopodnikatelia, ktorých projekty sa na seba podozrivo podobajú. Až tri štvrtiny prostriedkov z tejto Tarabovej výzvy išlo tým najbohatším podnikateľom na Slovensku, konkrétne na Donovaly, do Bachledky a do golfového rezortu v Skalici.
Pripomeniem, kto teda uspel v tejto výzve. Tak bol to v prvom rade Ivan Kmotrík, myslím si, že každému v tejto sále je dobre známy. On má dostať 1,5 milióna na projekt Jazierka v jeho súkromnom golfovom stredisku v Skalici na Záhorí. Ja sa pýtam, je takýto projekt vo verejnom záujme? Bude mať z neho úžitok verejnosť a bežní ľudia a bude vôbec slúžiť tomu cieľu ochrany životného prostredia, ako to vyžaduje výzva? Pripomeňme si, že na golfových ihriskách, ja teda som, priznám sa, v živote na golfovom ihrisku nebola, ale videla som zábery, videla som, ako to tam vyzerá, a také golfové jazierko, jazierko je jednoducho bežnou atrakciou, ktoré sa budujú. Treba povedať, že v prípade tohto konkrétneho rezortu my vieme, že ono malo v minulosti problém so suchom. Naozaj kvôli spáleným trávnikom, ktoré si vyžadujú veľa vody, boli dokonca rušené turnaje a medzi ľuďmi sa šepkalo, že toto stredisko sa má dokonca zatvárať. Problém bol, že tie existujúce jazierka, ktoré sú tam vybudované, ktoré sa využívajú na závlahu, nestačili na ten, na tú obrovskú potrebu vody, ktorá tu je. Tak tu len pripomeniem, že to nové jazierko, ktoré sa má vybudovať pánovi Kmotríkovi z eurofondov, bude prepojené, samozrejme, s existujúcim jazierkom a ako sme si povedali, tie sa využívajú na závlahu a tá závlaha priamo prináša zisk rezortu Ivana Kmotríka, jedného z najbohatších Slovákov. Tiež pripomeniem, že len 500 metrov odtiaľ sa nachádzajú oveľa väčšie skalické rybníky, takže si viete predstaviť, že čo asi bude mať väčší dopad na miestnu mikroklímu. A zároveň keď sa bavíme o tom, či je šanca, aby z tohto projektu benefitovali bežní ľudia, tak vstupné členské do tohto strediska je 1 500 eur na rok.
Ďalším z úspešných uchádzačov v tejto Tarabovej výzve bol Boris Kollár. Ten má dostať 600-tisíc na nádrž v jeho lyžiarskom centre, priamo v centre jeho lyžiarskeho strediska na Donovaloch.
Tretím a možno tým najúspešnejším, dalo by sa povedať, uchádzačom v tejto výzve je Lyžiarsky rezort Bachledka, ktorý, za ktorým stojí bývalý biznisový partner už spomínaného Borisa Kollára Peter Struhár. Je to skôr taký menej nápadný podnikateľ, za to s väzbami na Kočnera, dokonca sa vyskytuje aj v Kočnerovej Threeme, kde má prezývku Červený pes. Ten má dostať 5,4 miliónov, a teraz sa podržte, na, má to byť vodozádržne, prírode blízke opatrenie, na vybudovanie naozaj dvoch obrovských betónových vodných nádrží, ktorý, kde otvorene priznávajú, že tieto sa majú používať na zasnežovanie. Tak nech sa páči, a prečo neprispieť súkromnému stredisku na niečo, z čoho priamo profituje, lebo keď sa zasnežuje, tak je dlhšia sezóna a z toho plynú zisky.
A tu aj pripomeniem, že tejto firme sa naozaj za tejto vlády darí, pretože už v roku 2024 získala zo štátneho fondu pre, na podporu športu takmer 5 miliónov na výstavbu lanovky. Tam sa vtedy skrývali za podporu národných športovcov, no v skutočnosti ide o lanovku, na ktorej sa vozia aj bežní platiaci, teda komerční zákazníci. Čiže opäť niečo, čo priamo podporí generovanie zisku tejto firmy.
No a Tomáš Taraba veľmi, by som povedala, výpovedne vo svojej reakcii na naše zistenia namiesto toho, aby riadne odôvodnil, prečo v tejto výzve uspeli takíto najznámejší slovenskí boháči, len všetko zľahčoval. Vraj sa nič nedeje, že tie zmluvy ešte nie sú podpísané. No ale žiadosti sú schválené a bolo by naozaj hlúpe čakať na podpis zmluvy, keď sa už nič nedá zvrátiť. Preto sme o tom urýchlene informovali a myslím si, že skutočný minister životného prostredia v tom momente mal prisľúbiť, že všetko zastaví, že tie zmluvy sa nepodpíšu a že tá výzva sa prehodnotí tak, aby tie peniaze smerovali tam, kde ich naozaj treba, k tým najohrozenejším ľuďom do tých najzraniteľnejších regiónov. No nič z tohto sa nestalo.
Môžeme si kľudne povedať, kto napríklad mohol benefitovať z týchto peňazí. Napríklad také Kysucké Nové Mesto, tam chceli vybudovať vodozádržné opatrenie a treba povedať, že by to bolo veľmi trefné, keďže práve okres Kysucké Nové Mesto je najviac rizikový z hľadiska extrémnych zrážok. Alebo projekt Centra sociálnych služieb v Žiline, ten mal priniesť v rámci tejto výzvy úžitok za náklady 157 eur na osobu. Tu chcem len podotknúť, že v prípade spomínanej Bachledky, ktorá nás mala vyjsť všetkých 5,4 miliónov, 5,4 milióna eur, takýto náklad by bol 55-tisíc eur na osobu. Tak si porovnajme 55-tisíc na osobu verzus 157 eur na osobu. To už naozaj ten rozdiel nemôže byť zásadnejší.
Neuspeli ani projekty v južných regiónoch, ktoré sú najviac ohrozené suchom a horúčavy a ani projekt Fakultnej nemocnice Nové Zámky, kde si dovolím povedať, že ten prínos by bol dvojnásobný, lebo by to uľahčovalo liečenie chorým pacientom. Je očividné aj vďaka reakcii pána ministra, že Tomáš Taraba v čase konsolidácie, keď sa ľuďom naozaj žije ťažko, keď počítajú každé euro a keď na nich naozaj dopadla v plnej silne tá konsolidácia, nepomáha chrániť ich zdravie ani ich majetky, nezameriava sa na tých, ktorí to skutočne potrebujú...
=====