Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán poslanec Viskupič, spomínali ste aj znižovanie trestných sadzieb, ktoré by sa touto novelou zavádzalo. A to by sa týkalo aj trestných činov, ktoré súvisia so životným prostredím.
Problémom je, keďže ja sa tejto téme venujem, že už dnes tie trestné sadzby sú naozaj absurdne nízke. A je to naozaj aj skutočný problém v praxi. Ja to ilustrujem na prípade pytliaka Petra Olexu, ktorý je stále... ešte stále dnes na poste riaditeľa Tatranského národného parku. On sa dopustil trestného činu pytliactva, keď usmrtil vlka, urobil to v auguste, strčil ho potom do mrazničky, aby sa mohol v zime tváriť, že teda urobil to v tom čase počas krátkej lehoty, kedy bolo dovolené vlka strieľať, následne vypreparoval jeho lebku a túto si nechal ako trofej. No a za toto všetko, kde je úplne jasné... jasný aj ten úmysel, dostal pokutu 300 eur.
Problém to je, že táto nízka pokuta dnes slúži aj predstaviteľom ministerstva životného prostredia ako výhovorka, že o nič nejde, mykajú nad tým plecom, tvária sa, že nie je v tom absolútne žiaden problém, aby takýto človek, usvedčený pytliak bol na čele nášho najvýznamnejšieho národného parku. A robia tak práve preto, že hovoria, že veď to je len 300-eurová pokuta.
Takže myslím si, že nič lepšie neilustruje to, že už dnes tú tie trestné sadzby v oblasti životného prostredia absurdne nízke, nemajú vôbec žiadny preventívny charakter a oni ich chcú touto novelou ešte znižovať.

Ďakujem pekne. Ono sa snaží vytvoriť taký naratív, že, že teda táto rozprava je vyčerpaná, ale je to presne tak, my tu musíme hovoriť aj tie základné veci a opakovať ich, ale je vidno na tejto rozprave, že neustále objavujeme nové chyby, prepojenia, čo všetko by to znamenalo, ak by táto novela bola prijatá, čo všetko sa v procese porušilo, pokazilo, nezváž... nezvážilo. Vypovedajú o tom aj faktické poznámky na moje vystúpenie.
A práve preto má celá táto rozprava, hoci to nie je, ako povedal kolega Dej, diskusia v pravom slova zmysle, má to obrovský zmysel, pretože ľudia vidia, že toto je hodnotná a konštruktívna diskusia, hodnotná a konštruktívne strávený čas, a nič na tom nezmení ani to, že minister vnútra si tu otvorí... odfotí kávičku na svoje sociálne siete a porozpráva o tom, ako to tu v skutočnosti nevyzerá, a teraz teda odíde. Ľudia to vidia (ruch v sále) a ľudia to vedia... (Reakcie z pléna.) Je to hygienická? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Poprosím, nerušiť. Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.) Pán Pročko, nekričte, ja rozumiem, že tu nie je, ale má hygienickú pauzu, dohodli sme sa, že tri minúty odísť môže na hygienickú pauzu, tak to tu je, takto to tu funguje a buď, prosím, taký láskavý... (Reakcie z pléna.) Nevrieskajte. Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, pokračujte. (Reakcie z pléna.)

Stohlová, Tamara, poslankyňa NR SR
Ja len dodám, že on telefonuje, to nie je hygienická pauza, myslím. Je to počuť. (Ruch v sále.) Dobre, v každom prípade, ľudia, ľudia to vidia, ľudia to vedia, dô... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Páni poslanci, nechajte dohovoriť vašu kolegyňu. Pán Pročko, vaša kolegyňa hovorí. Buďte aspoň gentleman, aby mohla dohovoriť. Ďakujem pekne. (Reakcie z pléna.)

Stohlová, Tamara, poslankyňa NR SR
Ja zopakujem, napriek tomu, aj čo si tu pán minister vnútra odfotí, a, a bude hovoriť, ako to tu vyzerá alebo nevyzerá, ľudia to vidia sami. Ľudia to vedia, práve preto chodia na protesty, chodia na námestia a ja som presvedčená, že aj to je dôvod, aj ministrove fotografie kávičiek na sociálnych sieťach, keď by sa mal venovať úplne iným veciam. Aj to je jeden z dôvodov, prečo aj zajtra prídu opäť. Má to obrovský zmysel.
A ja... my všetci to sme pripravení ťahať tak dlho, ako bude potrebné, kým hádam sa dostane na tie sociálne siete aj niečo dôležitejšie ako ministrova kávička. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážení poslanci, vážené poslankyne, ja veľmi rada využijem túto ústnu rozpravu, aby som stihla dopovedať to, čo som nestihla vlastne počas tej písomnej, lebo tu sa dá hovoriť naozaj veľmi veľa, a zároveň aby som aj zdôraznila tie absolútne najdôležitejšie body. Už to tu mnohokrát odznelo, ale vyzerá, že sa to neustále akoby odráža od ničoty, že teda táto predkladaná novela Trestného zákona nespĺňa podmienky pre skrátené legislatívne konanie. Nie sú ohrozené ľudské práva ani bezpečnosť a nehrozia mimoriadne hospodárske škody.
Ono to vyzerá, akoby to vláde bolo jedno, pretože tie argumenty, ktoré uvádzajú, sú úplne iného charakteru. Počúvame o tom, že treba transponovať staré smernice, pričom toto nie je nejaká mimoriadna udalosť, náhla, ktorá by sa nedala predvídať, pretože sú to naozaj staré smernice, tá vedomosť o tom, že nie sú transponované, je tu už dlho a aj vďaka mojim kolegyniam a kolegom vieme, že ešte aj v tejto argumentácii urobili chyby, uviedli zlé roky alebo zlé štádium procesu, v ktorom sa, teda trans... teda v ktorej... transite... toho transponovania tej-ktorej danej smernice.
Hovoria tiež ako o dôvode pre skrátené legislatívne konanie o humanizácii trestov, ale to opäť nie je nejaká mimoriadna udalosť, ktorá by sa nedala predvídať, pretože ten nejaký trend znižovania sadzieb v rámci Európy je tu už dlhodobo, vie sa o ňom, ale treba ho vnímať v kontexte. A my sme si aj pýtali to porovnanie trestných sadzieb v porovnaní s inými krajinami v rámci Európy, ktoré by vypovedalo o takejto potrebe, nedostali sme ho. Opäť nie je to dôvod, ktorý by bol dostatočným pre skrátené legislatívne konanie. Čiže sa môžme zhodnúť, že je to jednoducho neodôvodnené.
Otázkou prijímania systémových zmien, teda takých, o ktorých hovoríme aj dnes, pretože tá novela Trestného zákona je najrozsiahlejšou za posledných 18 rokov, skutočne ide o veľkú, komplexnú, systémovú zmenu, presne takéto novely majú ísť riadnym legislatívnym procesom, tak otázkou prijímania takýchto systémových zmien sa zaoberal aj Ústavný súd. Napríklad tak urobil vo svojom náleze, kedy sa vtedajšia vládna koalícia pokúšala prijať zásadnú systémovú zmenu v skrátenom legislatívnom konaní, rovnako ako je to dnes pri presadzovaní tejto novely Trestného zákona.
Navrhovateľka v návrhu na Ústavný súd napadla ustanovenia zákona o financovaní voľného času dieťaťa, ktorý bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky na je 65. schôdzi 24. mája 2022 v skrátenom legislatívnom konaní, pričom navrhovateľka namietala porušovanie podmienok na skrátené legislatívne konanie. Ďalej s odkazom na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky poukázala na to, že dôvodnosť skráteného legislatívneho konania nemôže byť založená len na konsenze poslancov, ale musí vychádzať z reálnej a objektívnej závažnosti situácie, na ktorú je potrebné reagovať bezprostredne prijatím zákona alebo jeho zmenou.
Navrhovateľka sa teda domnievala, že zneužitie inštitútu skráteného legislatívneho konania ako závažný procedurálny nedostatok predstavuje výnimočné okolnosti odôvodňujúce vyslovenie nesúladu napadnutej právnej úpravy s jednotlivými ustanoveniami ústavy. To znamená, že takto prijatý zákon, novela nie je v súlade s ústavou. Na skrátené legislatívne konanie neboli podľa navrhovateľky splnené podmienky podľa zákona o rokovacom poriadku.
Naliehavou okolnosťou na prijatie predmetnej úpravy nemohla byť v tomto prípade podľa navrhovateľky pandémia, keďže v tom čase už trvala tri roky. Podľa názoru navrhovateľky bolo jediným dôvodom na skrátené legislatívnej konanie vylúčenie legitímnej politickej a odbornej diskusie a umlčanie názorovej oponentúry. Diskusia poslancov Národnej rady je pritom chránená priamo z ústavy, a teda požíva vysokú mieru právnej ochrany. Ústavný súd v tomto prípade dospel k záveru o neústavnosti legislatívneho procesu.
Konkrétne sa Ústavný súd vyjadril takto, citujem:
„Nerešpektovanie zákonnej úpravy môže za istých okolností dosiahnuť ústavnú intenzitu. Hrubé a svojvoľné nerešpektovanie pravidiel zákonodarného postupu môže mať v zmysle judikatúry Ústavného súdu za následok rozpor prijatého zákona so samotnou ústavou. V povahe ústavného štátu je totiž ochrana reprezentatívnej demokracie, právneho štátu a základných práv a slobôd jednotlivcom i proti vlastným orgánom, a dokonca aj proti zákonodarcovi samotnému.“
Toto vyjadrenie Ústavného súdu je podľa mňa veľmi jasné a jednoznačné. Neodôvodnené použitie skráteného legislatívneho konania môže viesť k tomu, že prijatý zákon bude protiústavný. Z toho aj vyplýva, že návrh Trestného zákona, o ktorom tu pojednávame, môže viesť k tomu, teda to, že, to, že sa má o ňom rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, môže viesť k tomu, že celá novela v prípade, že by bola prijatá, by mohla skončiť nakoniec ako protiústavná, mohla by byť takto vyhodnotená.
K problematike skrátených legislatívnych konaní Benátska komisia uviedla, že nie je možné žiadna zmysluplná debata v prípade, že je návrh zákona prijatý a prezentovaný v rýchlosti a náhle v zrýchlenom konaní, ktoré značne obmedzuje parlamentné a verejné preskúmanie. Nedostatočná diskusia počas legislatívneho procesu negatívne ovplyvňuje aj kvalitu výslednej legislatívy. Väčšina by podľa Benátskej komisie nemala manipulovať s procesom za účelom vyhnúť sa verejnému pripomienkovaniu. Hoci neexistujú medzinárodné štandardy týkajúce sa dĺžky legislatívneho procesu, podľa Benátskej komisie musí byť zachovaná možnosť verejnej diskusie. Nevyhnutná je tiež opatrnosť a sebaobmedzenie, keď sa postupuje v skrátenom legislatívnom konaní. Takýto prístup nie je vhodný na prijímanie zákonov v prípade citlivých a komplexných záležitostí, ktoré majú významný politický a sociálny dopad, aj napriek tomu, že môže byť v súlade s národnou legislatívou. Postup v zrýchlenom konaní je navyše veľmi otázny z hľadiska demokratickej legitimity, inkluzívnosti, zodpovednosti a transparentnosti.
A na záver len dodám konštatovanie Ústavného súdu, citujem: „Nedostatok diskusie a konzultácií pri zásadných legislatívnych zmenách vníma ako pretrvávajúci problém vo vzťahu k Slovenskej republike aj Európska komisia“ - tá Európska komisia, s ktorou mala byť táto novela vraj odkonzultovaná - konkrétne vo svojej správe o právnom štáte z roku 2022. Európska komisia totiž v tejto správe vo vzťahu k Slovensku poukázala na absenciu dostatočnej diskusie pri prijímaní zákonov, zvlášť takých, ktoré sú nositeľmi významných zmien v našej spoločnosti.
Myslím, že tu sa zhodneme naozaj všetci naprieč spektrom politic... naprieč politickým spektrom, že toto je jednoznačne významná zmena.
Je teda úplne zjavné, že predkladaná novela nespĺňa podmienky pre skrátené legislatívne konanie. Hrozí, akoby tie argumenty, resp. tie dôvody, ktoré sa používajú pri argumentácii na skrátené legislatívne konanie, v skutočnosti sú hrozbou, ak bude tento zákon takýmto spôsobom prejednávaný a prijímaný. Hrozí presný opak, teda že prijatie takejto najrozsiahlejšej úpravy Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry bude znamenať ohrozenie ľudských práv, ohrozenie bezpečnosti na Slovensku, ako aj výrazné riziko hospodárskych škôd, keďže tresty za ekonomické trestné činy stratia svoj preventívny charakter.
Mám tu ešte pripravený taký celý zoznam o tom, čo by mohlo byť a čo sa domnievame, že je skutočnou motiváciou tejto prijímanej novely a to je pomoc konkrétnym, tzv. našim ľuďom, mám ho tu aj menný s konkrétnymi sadzbami a trestnými činmi, za ktoré sú títo ľudia zodpovední a ako by im táto daná novela pomohla. Ja ho vlastne sa snažím opakovať, lebo je veľmi dôležité opakovať tú skutočnú motiváciu, ale tentokrát to vynechám, pretože sa priznám, že vždy, keď hovoríme o týchto ľuďoch, tak mňa skutočne zaráža, že čo všetko je v skutočnosti táto vláda ochotná riskovať pre pomoc konkrétnej skupine ľudí, jednoducho či sa bavíme o tom, že Slovensko bude destináciou pre organizovaný zločin, či sa bavíme o tom, že ľudia stratia možno pocit, že, že im tu vieme zabezpečiť spravodlivosť a budú ju brať do vlastných rúk.
Takto by sa o tých dôsledkoch dalo pokračovať a mňa neustále prekvapuje a zaráža, že toto všetko je vláda a koalícia ochotná obetovať a riskovať pre pomoc zopár svojim ľuďom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vďaka za slovo.
A ďakujem pani poslankyni Škopovej za pripomenutie toho opätovne, ale je to veľmi dôležité opakovať, že táto novela nespĺňa podmienky pre skrátené legislatívne konanie, či je to ohrozenie ľudských práv, bezpečnosti alebo že by hrozili mimoriadne hospodárske škody, a teda že koalícia nebola schopná preukázať, že by to spadalo do niektorej z týchto podmienok, a namiesto toho používajú nesprávnu argumentáciu. Hovoria o transpozícii, ktorá je, transpozíciách smerníc, ktoré, tieto procesy sú nedokončené, alebo o potrebnej humanizácii trestov, ale aj toto robia zle, pretože v prípade tých transpozícií už sme si vypočuli, že tam poplietli roky, že si pomýlili, kde sme v tom procese. Pri humanizácii trestov zase nejde o nejakú mimoriadnu okolnosť, ktorá by nastala nejakým spôsobom neočakávane. Je to jednoducho dlhodobý trend, ktorý je ale potrebné vyhodnocovať v kontexte tej danej spoločnosti a krajiny.
A my sa aj dovolávame toho, že by sme chceli vidieť to slávne porovnanie s krajinami na západ od nás, aké majú tresty, no a nedostavuje sa to. A je úplne jasné, že toto všetko je len fraška, aby pomohli svojim ľuďom a aby sa na druhej strane zbavili tých problémových, teda tých ľudí, ktorí si robia svoju prácu a robia si ju dobre.
Pre mňa je ale v tom celom neuveriteľné, čo všetko sú ochotní v tomto procese riskovať. Tie dôsledky v podobe zvýšenej kriminality, kde sa Slovensko môže stať destináciou pre organizovaný zločin, či je to rozobratý právny štát, kde ľudia môžu smerovať k tomu, že budú brať spravodlivosť do vlastných rúk, pretože už tomu štátu nebudú dôverovať, a takto by sa dalo veľmi smutne pokračovať.

Ďakujem pekne za slovo.
A ďakujem pani poslankyni Kolíkovej za jej vystúpenie, za dôležitý exkurz do toho, ako konkrétne sa, by sa menili sadzby aj rôzne možnosti potrestania ako aj napríklad spomínané premlčacie lehoty a aké by boli toho hlavne dôsledky. Za dôležité to považujem aj preto, lebo mnoho ľudí tieto konkrétnosti naozaj nevníma, nemajú na to čas takýmto spôsobom si nejako študovať. Ja napríklad aj zo vzdialenejšej rodiny sa ku mne dostalo pred časom, že, že akoby netušili, čo všetko tá novela obnáša, proste registrovali, že ide o zrušenie ÚŠP a pomoc "našim ľuďom", ale neuvedomovali si a netušili tie dôsledky, aj na priame dôsledky na bežných ľudí, ktoré by to mohlo mať, mohli mať, mohlo mať, takáto novela keby bola schválená. A vedia to práve vďaka tej rozprave, ktorú tu máme v parlamente, vedia to vďaka tej odbornej debate, ktorá, na ktorú ostal čas práve vďaka tej rozprave, ktorú tu máme. A ja sa priznám, že ma aj celkom prekvapuje, koľko ľudí tú rozpravu v parlamente pozerá, veľmi často sa to ku mne nejakým spôsobom dostane. No a vedia to aj vďaka tým príspevkom a tomu, čo zaznieva na protestoch.
Čiže ja by som možno takto záverom chcela aj povzbudiť nás všetkých tu v parlamente, ale aj tých ľudí, ktorí vystupujú na protestoch, aj tých ľudí, ktorí sa odborným spôsobom vyjadrujú k danej záležitosti v médiách, že majú na to, povedala by som, že aj tú odvahu, pretože to má jednoznačne obrovský zmysel a obrovský význam. Takže ešte raz vďaka.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem ti, Bea, za tvoje vystúpenie. Ja to považujem za také ďalšie veľké obohatenie tejto debaty, ktoré tu máme, ktorú tu máme. A mne to aj ukazuje, že napriek tomu, čo koalícia hovorí, tak táto rozprava zjavne zďaleka nie je vyčerpaná, pretože stále nachádzame nové a nové vrstvy problémov. A ty si to, mne sa hrozne páči, ako si to ukázala, že nielenže tie transpozície nie sú dostatočným dôvodom na spustenie skráteného legislatívneho konania, ale oni ešte aj v tejto argumentácii urobili chyby. Spomínala si, že proste tie roky, ktoré tam použili, nie sú správne, ani, ani to, v akom procese sa akoby táto nedostatočná transpozícia a tie následné procesy, ktoré spúšťa Európska únia, nachádzajú, ani toto akoby nezvládli v tej svojej úlohe. A, a teda platí, že ak v tomto posúdení tých, toho skutočného stavu, v akom sa to nachádza, niekomu dôverujem, tak si to práve ty pre tvoju silnú európsku skúsenosť a vďaka tomu máš presne aj prehľad o tých skutočných stanoviskách, ktoré prichádzajú z Európskej únie, ktorá je v príkrom rozpore s tými, s tým, s tou vraj odkonzultovanou novelou v Bruseli. Je to jednoducho úplná hlúposť, v Európskej únii nám odkazujú, nerobte to, lebo nebudete vedieť vyšetrovať vážne zločiny. A ja sa priznám, že ja som v tomto celom o to radšej aj dnes, že sme členskou krajinou Európskej únie, pretože je tu ten relevantný argument ohrozenia čerpania eurofondov, ktorý v debate zaznieva a kto s ním hazarduje, alebo kto s tým čerpaním hazarduje, je len a len táto vláda a koaliční partneri. Vďaka ešte raz. (Potlesk.)

Ďakujem. Oceňujem túto skúšku pozornosti. Verím, že som prešla. No ale k veci.
Ďakujem ti, Vierka, za tvoje vystúpenie. Ja veľmi oceňujem to strojovanie a používanie citátov v tvojom prejave. Mňa, podobne ako mnohých kolegov a kolegyne, zaujal ten výrok Roberta Fica ohľadom samospráv, z ktorého je teda jasné, že naozaj sa už na nič nehrá, nepretvaruje sa. Hovorí úplne jasne o tom, ako veci budú za jeho vlády, a teda že podpora pôjde primárne do tých samospráv, kde takpovediac vládne koalícia. A musím ale priznať, že napriek tomu, že to takto jasne odznelo, tak mňa to neprestáva vlastne šokovať a zároveň je to pre mňa celkom hrozné počúvať. Je nás tu viacero vrátane mňa, ktorí pôsobíme v samospráve, angažujeme sa, či už ako aktívni poslanci, poslankyne, alebo inou formou, a práve veľmi často v tých, ktoré nie sú pod takpovediac a nebudú pod ochrannými krídlami vlády. A pre mňa je špeciálne smutné to počúvať práve preto, že za posledné roky práve tie samosprávy v mnohých dôležitých chvíľach nás podržali, pomohli napríklad počas pandémie a naspäť nedostávali v podstate nič, len škrtanie v rozpočtoch a jednoducho sú dlhodobo takpovediac vykuchávané. A pre mňa je aj vďaka tomu pohľadu, ktorý mám celkom zblízka, je niekedy smutné pozorovať až také nedôstojné šetriace opatrenia, ktoré musia robiť.
Mňa ale úplne najviac mrzia tie premárnené šance, ktoré z toho vyplývajú, že sa samosprávy nemôžu, nemajú jednoducho finančný priestor venovať sa mnohým zmysluplným projektom, ktoré môžu posúvať našu spoločnosť ďalej a zvyšovať kvalitu života ľudí.

Ďakujem. Ďakujem kolegovi Bužovi. Vy ste spomínali to moje obľúbené, že chránené druhy sú tu korupčníci a "naši ľudia", nie rastliny a živočíchy, a nedá sa nesúhlasiť. Je úplne zjavné, že tejto vláde na prírode, životnom prostredí nezáleží, inak by nenavrhovala novelu, ktorej cieľ je znížiť tresty za environmentálne trestné činy, pretože už dnes práve v tejto oblasti sú tie tresty prinízke.
Ja to ilustrujem na takom aktuálnom prípade pytliaka, ktorý ešte stále dnes je riaditeľom Tatranského národného parku, dúfajme, že už nie dlho, pán Peter Olexa, tak ten bol za trestný čin pytliactva, čo bolo usmrtenie chráneného vlka, v krátkom období, teda mimo krátkeho obdobia, keď bolo možné ho loviť, tak on ho usmrtil v lete, ponechal si ho v mrazničke, aby ho teda potom v zime mohol vytiahnuť a tváriť sa, že teda ho legálne ulovil. Následne si ponechal tiež trofej, vypreparovanú lebku, tak za toto všetko, kde je veľmi cítiť aj ten úmysel, dostal trest 300 eur. A dnes počúvame od predstaviteľov ministerstva životného prostredia bagatelizovanie tohto činu, tohto trestného činu práve preto, že riaditeľ TANAP-u dostal trest 300 eur, ktorý je objektívne hrozne nízky. A oni sa tvária, že veď o nič nejde, nič sa nestalo, je to pseudokauza. Je to presne pre toto. A už dnes je zjavné, že tresty v rámci envirokriminality nie sú ani odstrašujúce a nemajú absolútne žiadny preventívny charakter, a oni ich chcú ešte ďalej znižovať. To je naozaj nevysvetliteľné. (Potlesk.)