Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, poďme teda celkom zrýchlene, ako to už býva zvykom, k podstate veci. My sa tu teda rozprávame o zákone o krajinnom plánovaní, ale ja som vlastne veľmi nepočula ani od pána ministra, žeby vôbec predstavil tú podstatu, že čo je to krajinné plánovanie. Počuli sme o tom, že je to zbytočné, že je to nezmysel, ale nepočuli sme, že čo to teda má byť. Tak ja si dovolím to ozrejmiť, budem sa teda snažiť, aby to bolo aj formálne a aj zrozumiteľné, dúfam, že sa mi to teda podarí, hoci ja nie som navrhovateľka tohto zákona, považujem za dôležité, aby sme vedeli, o čom diskutujeme.
Krajinné plánovanie a ten zákon je nejaký legislatívny rámec, ktorý nám vytvára nástroj na integrovaný manažment krajiny v jej celku. To znamená na manažment, na spôsob, akým pristupujeme k našej krajine vcelku, dbajúc na všetky jej funkcie a na všetky potreby, ktoré by mal v spoločnosti napĺňať. Vychádza pôvodne z Dohovoru o krajine Rady Európy, kde sme sa zaviazali ako Slovensko, citujem: „právne uznať krajinu ako základnú zložku prostredia obyvateľstva, ako vyjadrenie rozmanitosti ich spoločného kultúrneho a prírodného dedičstva a základ ich identity." Ja si myslím, že na tomto by sme sa celkom prierezovo mohli zhodnúť aj teda s nominantami SNS. A účelom tohto zákona je teda ochrana krajiny.
Tento dohovor sa stal platným pre Slovensko ešte v roku 2005, doteraz to nebol zákon, nemáme takýto zákon, neexistoval a bolo to čiastkovo riešené v iných predpisoch, o čom vlastne rozprával aj pán minister, dokonca ešte v marci tvrdil, že ten zákon nepotrebujeme práve preto, že je to riešené v iných predpisoch, ale tým, že to dnes máme na stole, tak predpokladám, že to bolo tak, ako sme tvrdili, tak ako vlastne prečo to vôbec je v tom pláne obnovy, že to v skutočnosti v tých predpisoch nie je. Ten problém totiž je, že nemáme dostatočné predpisy, ktoré by zabezpečovali ochranu krajiny, ktorá sa nachádza v I. a II. stupni ochrany, tieto jednoducho nedisponujú, alebo my nedisponujeme nástrojmi tak, aby sme ich vedeli chrániť. Trošku sa to pomenilo zloženie, tak ja len ozrejmím, že I. stupeň ochrany to je vlastne celé Slovensko, ktoré nie je iným spôsobom prísnejšie chránené, čiže napríklad v chránených krajinných oblastiach, rezerváciách alebo národných parkoch, čiže podľa mňa to tak má byť, že celú našu krajinu by sme si mali ceniť a chrániť, lebo je podľa mňa, teda je to naším prostredím, v ktorom žijeme.
Ja osobne na tú formu, či to má byť zákon, alebo či by sa to malo upraviť v jednotlivých predpisoch, nemám úplne vyhranený názor, zvolilo sa to v rámci plánu obnovy tak, že tu bude separátny zákon, ja si osobne myslím, že tento aspekt by si možno Európska komisia nechala aj vysvetliť, pokiaľ by sme sa to rozhodli prehodnotiť a nemyslím si, že je to niečo, na čom by bolo treba, tak akože na čom by sa to lámalo, dôležitá je tá podstata, ten účel, ktorý má byť týmto zákonom prinesený. No a tým je tá ochrana krajiny v I a v II. stupni.
No a prečo je to teda dôležité? Manažment celej našej krajiny, to, akým spôsobom plánujeme, čo s ňou robíme, to, akým spôsobom ju využívame, alebo chránime, v celom jej celku má zásadný vplyv na ekologickú stabilitu. Je to špeciálne dôležité v kontexte zmeny klímy, na tom sme sa tiež už po nejakých nezhodách zhodli aj s nominantami SNS, že teda klimatická zmena je tu s nami a žijeme ju. A je to aj dôležité v kontexte ochrany biodiverzity. Ak to mám preložiť do jednoduchšej reči, tak tým environmentálnym výzvam, ktorým v súčasnosti čelíme, medzi ktoré patrí aj klimatická zmena, tak jej dokážeme čeliť len vtedy, ak na to pripravíme našu krajinu vcelku. To znamená nielen chránených, chránené územia, nielen národné parky, ale jednoducho v jej celku, celú našu krajinu, aj ten prvý a druhý stupeň.
Na to, aby sme s klimatickou zmenou efektívne mohli bojovať, potrebujeme zachovať tie krajinné štruktúry, ktoré plnia napríklad vodozádržnú funkciu, čiže pôsobia preventívne z hľadiska povodní alebo napríklad aj z hľadiska veternej erózie. No a keď si to tak, to, samozrejme, nie je samoúčelné, to nám potom pomáha chrániť sídla, najmä teda v kontexte tých povodní, myslím, je to celkom jasné, ale je to aj záujem poľnohospodárstva, keď sa bavíme trebárs o tej veternej erózii. No a keď si zachováme tie krajinné štruktúry, ktoré nám pomáhajú vodozádržnú funkciu, tak to nie je prínosné len z hľadiska povodní alebo manažmentu povodní, ale je to napríklad prínosné aj z hľadiska ochrany zásob pitnej vody, tu si asi nemusíme hovoriť, ako veľmi sa to našej spoločnosti dotýka a ako veľmi je to pre nás dôležité.
Ak o túto krajinnú štruktúru prídeme, stratí sa tým naša schopnosť adaptovať sa na zmenu klímy, nebudeme schopní čeliť povodniam, horúčavám, suchu ani iný extrémom počasia bez významných škôd na majetku a aj stratách na živote, lebo akokoľvek nám to môže znieť abstraktne a vzdialene, klimatická zmena a ňou spôsobované trebárs vlny horúčav už dnes máme vyčíslené v stovkách predčasných úmrtí a takto by sme sa mohli pri jednotlivých extrémoch počasia baviť ďalej.
No a teda, samozrejme, ak sa, ak si chceme predstaviť, čo je to tá krajinná štruktúra a jej prvky, môžeme si veľmi pokojne predstaviť predmet našej rozpravy, ktorú sme tu mali v súvislosti s výrubmi drevín, tam sme sa bavili o rôznych medziach, o rôznych remízkach, o brehových porastoch, tak to je všetko tá krajinná štruktúra, ktorá nám pomáha napríklad adaptovať sa na klimatickú zmenu, zvládať lepšie prívalové zrážky a tak ďalej, čiže tam už nám akoby napovedá ten zákon, a ako dopadol, hoci bol teda vetovaný pani prezidentkou, tak ten prístup vládnej koalície nám trošku asi aj napovedá, ako to súčasný minister vidí.
No ale je tu teda tento zákon o krajinnom plánovaní, ktorý dal aj pánovi ministrovi ďalšiu šancu postaviť sa k týmto environmentálnym výzvam, ktorým čelíme, ktoré by mali byť osobným záujmom, jeho profesionálnym záujmom, dal mu novú šancu postaviť sa k tomu akoby teda bolo hodné ministra životného prostredia. Čiže toto všetko, ochranu krajiny, štruktúr, mal riešiť, mal by riešiť zákon o krajinnom plánovaní, nech nehovorím rovno v minulom čase, to je akoby som nedávala šancu.
No problémom je, že ono to znie pekne, je to súčasťou plánu obnovy, niečo je v tom zákone napísané, ale ten zákon má jeden hlavný nedostatok, o ktorom budem hovoriť, pre ktorý z môjho pohľadu neplní svoj účel, ten hlavný účel, ktorý by mal mať, ten hlavný účel, ktorý je spomínaný aj v rámci plánu obnovy. Krajinné plánovanie, samozrejme, počíta aj s tvorbou krajinných plánov, no a aby tieto krajinné plány mali zmysel a aby sa dodržiavala nejaká logika krajinného plánovania, bez ktorej to nemá váhu, bez ktorej proste to nerobme, nemá to zmysel, tak tie krajinné plány tým, že sa týkajú celej krajiny vo svojom ako celku, tak na to, aby to malo zmysel, museli by mať prioritu a byť nadradené napríklad územnému plánovaniu, byť nadradené v stavebných konaniach, ale napríklad aj pre dokumenty ako je plán manažmentu povodní, čo, myslím, že dáva celkom zmysel, že ak toto má byť nástroj pre integrovaný manažment krajiny, ktorým si zabezpečíme prispôsobenie extrémom počasia, ako sú napríklad aj prívalové dažde, z ktorých potom prichádzajú tie povodne, tak aby to dávalo zmysel, tak aj taký plán, plán manažmentu povodní by predsa sa mal riadiť tými krajinnými plánmi.
Lenže, a tu budem veľmi konkrétna, vo vládnom návrhu sa dočítame že, citujem: „Krajinné plánovanie je funkčne prepojené s ostatnými priestorovo-plánovacími procesmi a vytvára povinne využívaný podklad pre všetky priestorové plánovacie koncepcie," a tak ďalej. No, tu sa pristavím pri tom problematickom pojme povinne používaný podklad. Ja sa pýtam, pán minister, čo to vlastne znamená povinne používaný podklad? Akože čo, podložím si ním stolík, keď mi nestojí dobre? Alebo sa ním budem ovievať, keď bude v lete teplo? Čo je to ten povinne používaný podklad? Lebo toto z krajinných plánov nerobí nič, čo by bolo právne záväzné, jednoducho z tohto návrhu to nijako nevyplýva a ja hovorím, že potom to nemusíme ani robiť, pretože sa na to len tvárime.
A ono je to v skutočnosti ešte horšie, pretože nielenže tie krajinné plány nie sú nadradené, nie sú záväzné, dokonca v skutočnosti pri tvorbe týchto krajinných plánov úrad pre územné plánovanie a výstavbu, ale aj obce a vyššie územné celky budú môcť vydávať záväzné stanoviská k tým krajinným plánom. Čiže to je úplne opačná dynamika, ako by si tá logika toho ten účel tej reformy vyžadoval. To znamená, že ten krajinný plán nebude znamenať nič pri tvorbe územných plánov, nič záväzné a to tiež máme skúsenosť, čo na Slovensku znamená. Ale naopak, keď sa bude tvoriť krajinný plán, tak obec, úrad pre územné plánovanie a výstavbu, VÚC budú môcť vydať záväzné stanovisko k tvorbe krajinného plánu.
Čiže opakujem, to je úplne opačná dynamika, ako by sme potrebovali, je, samozrejme, úplne legitímne, aby či úrad, obce alebo VÚC mohli vydávať stanoviská, ale ak ich urobíme záväznými, tak nesplníme účel tohto zákona, účel reformy a ja sa pýtam, načo, načo to potom vôbec robíme.
A mne sa teda veľmi páčilo, že síce sme sa pri prvotnom vstupe pána ministra nedozvedeli vlastne, prečo je to dôležité a čo je to teda to krajinné plánovanie, ale dozvedeli sme sa, že tento zákon je vyvážený. A ja nerozumiem celkom tejto definícii vyváženosti, pokiaľ ten zákon nespĺňa svoj základný účel a je to vlastne úplne pro forma, že čo je na tom vyvážené v kontexte s územným plánovaním alebo ďalšími podkladmi, lebo ja teda tam nič také nevidím.
A snáď posledným detailom v tomto kontexte, prečo to nemá zmysel, prečo je to jednoducho bezzubo napísané a navrhnuté, je, že v zákone chýba aj akákoľvek lehota pre tvorbu týchto krajinných plánov, to znamená, nie je tam vôbec žiadny záväzný termín, dokedy by mali byť vypracované. A tam máme napríklad skúsenosti z environmentálnych záťaží, kde máme nejaké programy, máme nejaké plány, máme nejaké plány, ktoré musia vypracovávať tí jednotliví, tie subjekty, ktoré majú sanácie environmentálnych záťaží realizovať, ale nie sú záväzné a tak sa nedejú. Čiže aj to, že nemáme lehoty, je pekné, že v tom zákone je napísané, že by sa tieto krajinné plány, ktoré nie sú pre nikoho záväzné, mali vypracovať, keď vlastne nemáme ani povedané, že dokedy by sa malo tak stať a vieme si predstaviť, kedy sa tak asi stane.
No a ja teda spomeniem, v tom zákone sú rôzne absurdnosti, toto je akoby to, čo som načrtla, sú skôr, povedala by som, že tá hlavná námietka, prečo ja ten zákon považujem za nefunkčný, neefektívny, ale sú tam aj rôzne ďalšie absurdnosti, za všetko spomeniem jednu. Tento zákon zavádza definíciu pojmu ekologická únosnosť. Opäť to nie je niečo, o čom by sme počuli od pána navrhovateľa, ja myslím, že by to možnože aj znelo fajn, ja osobne to považujem za dôležitý pojem, je dobré, že je v tomto zákone a teda skúsim ho teda trošku objasniť, že čo je to teda tá ekologická únosnosť.
No my veľmi často robíme teda za mňa tú chybu, ale robíme často taký, alebo berieme to tak, že príroda, zdroje, ktoré z nej využívame, spôsob a mieru, ktorou krajinu využívame, to všetko berieme ako samozrejmosť, to všetko proste robíme dennodenne, nejako s tou krajinou narábame, nejako narábame s tými zdrojmi a my to berieme za samozrejmosť. Lenže ono to samozrejmosťou nie je, o tom sú aj tie environmentálne výzvy, ktoré som v úvode spomínala. V tomto kontexte ekologickej únosnosti sa môžme rozprávať o kolapse ekosystémov, to je keď prekročíme tú ekologickú únosnosť. Možno ste počuli v tejto súvislosti s kolapse ekosystémov ako je napríklad, ako sú napríklad korálové útesy, čo sa nám môže zdať vzdialené, ale to je niečo, o čom ste možno aj, kolegovia a kolegyne, niekedy počuli. Možno ste počuli o možnom kolapse dažďovým pralesov a možno ste počuli o dezertifikácii, ale opäť, to sú asi veci, ktoré znejú vzdialene, že sa nás nemajú ako týkať tu v strednej Európe.
No ale predzvesťou, že sa blížime k hranici nejakej ekologickej únosnosti, je napríklad aj znižovanie úrodnosti pôdy, o ktorej si myslím, že by aj poľnohospodári na Slovensku vedeli dosť veľa rozprávať. Keď vám na poliach nič nenarastie bez intenzívneho hnojenia, bez intenzívneho chemického ošetrovania a z roka na rok sa to zhoršuje. Tak aj to je predzvesťou, alebo aj to je dôležité, aj to je to, čo prináša, ak sa približujeme k hranici ekologickej únosnosti. Keď napríklad korytá tých zregulovaných riek, ktoré nám vraj celý svet závidí, to sa priznám, že ma celkom pobavilo, to som ešte nepočula, určite som sa tým zatiaľ v zahraničí nikdy nechválila, také tie korytá z regulovaných riek už nevedia zadržať väčšie zrážky a príde povodeň, tak to je takisto blíženie sa alebo prekračovanie tej hranice ekologickej únosnosti. Keď staviame bezhlavo, keď betónujeme, staviame múry a nepriepustné plochy a potom počas horúčav sa doslova varíme vo vlastnej šťave aj v noci, pretože namiesto ochladzujúceho efektu tej krajiny sa naopak dostaví efekt tepelného ostrova, kde tie rozhorúčené povrchy v noci ohrievajú naše prostredie, tak aj tam bola prekročená ekologická únosnosť územia. No a myslím si, že na tých príkladoch aj tuto zo Slovenska je pomerne jasné, že to nie je nejaký abstraktný koncept, aleže na to doplácame my všetci a že sa to týka nás všetkých.
No tak možno by sme si pomysleli, že veď super, nie, že je to v tom zákone, že zákon prichádza s definíciou ekologickej únosnosti, dôležitá vec. No ale problém je, že tá definícia tam je a ten zákon s ňou potom v nejakej ďalšej časti neoperuje, nikde ju nespomína, nijakým spôsobom ju nevyužíva. Ja tomu hovorím premárnená šanca, vykuchaný zákon alebo tiež taká kamufláž, možno ste to niekedy zažili, keď po rozsiahlej, intenzívnej ťažbe v lese nechajú dva rady stromov od cesty, aby nebolo vidno tú holinu vo vnútri, tak toto je ten zákon. Vykuchaný, bezzubý, bez pointy.
Za mňa teda ak sa tento zákon prijme v tomto znení, bude to zbytočná legislatíva, to je asi jediné, na čom sa s pánom ministrom zhodneme, bude to zbytočný zákon bez reálneho dopadu na ochranu prírody a krajiny, a to je obrovská škoda, na tom sa už asi s ministrom nezhodneme, pretože inak by ten návrh zákona vyzeral inak. A z tohto dôvodu tejto nezhody aj s pánom ministrom my v Progresívnom Slovensku budeme hlasovať proti.
Ďakujem.