Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem aj vám, pán poslanec Dostál, za to zhrnutie histórie tohto návrhu, lebo naozaj vy ste pri tom boli a ja teda, samozrejme, poznám ten proces, ale poznám ho z vonku. A rovnako teda súhlasím, že to nie je tak, ako to tu vykresľoval pán minister, že ide o nejaký toxický návrh, ktorý sa proste za žiadnu cenu nedarilo presadiť. To je tak také samonaplňujúce sa proroctvo niekedy, označiť niečo za toxický návrh, potom za to nehlasovať a zase je to len toxický návrh. No a ja by som chcela pripomenúť v súvislosti s kvalitou tohto návrhu, že jasné, že však mali sme v tom, samozrejme, veľké slovo, častokrát aj forma bola na nás, ja napríklad netvrdím, že toto muselo byť zákonom, tie ustanovenia sa, tá reforma sa mohla realizovať aj novelizáciou už existujúcich zákonov, to bolo akoby na nás, aby sme si zvolili. Ale predsa ten plán obnovy a tie reformy schvaľovala Európska komisia, pokiaľ viem, bol to celkom zložitý proces, ktorý trval dlho, a ja si aj trúfam povedať, že to bolo prísnejšie na tú kvalitu ako čokoľvek, čo sme zažili pri tejto koalícii. Takže, takže ma pomerne dosť popudzuje, keď počujem o toxických návrhoch a nejakých pseudo projektoch, ako to zvykol aj pán minister nazývať, ktoré sú súčasťou plánu obnovy. Len za to, že on teda ideologicky z princípu nesúhlasí s ochranou prírody, tak ma to celkom akože popudzuje, keď to môžem porovnávať s kvalitou akýchkoľvek procesov, ktoré sa týkajú tejto vládnej koalície.

Ďakujem pekne.
Ďakujem vám, pani poslankyňa Kolíková, za to pripomenutie, že vlastne tu hovoríme o ministrovi hospodárstva. Ja by som to vlastne ešte ako tak pri zložení tejto vládnej koalície aj dokázala chápať, že teda tak nejako to necíti, že toto nie je jeho téma a keby to vládnutie reálne prenechal odborníkom, odborníčkam, ktorí na to ministerstvo, aj na jeho rezortných organizáciách boli, keby sa proste obklopil takýmito ľuďmi, tak by som to vedela chápať, že teda chcel funkciu, nepodarilo sa, uvedomí si, že toto nie je úplne jeho téma, aleže teda aspoň sa obklopí tými odborníkmi. Ale nie, ako vieme, tak už okolo 50 ľudí muselo v skutočnosti z rezortu odísť. My sa tu vlastne o tom bavíme tak trochu poloúsmevne, lebo čo nám už ostáva, ale v skutočnosti ja som presvedčená o tom aj z toho, čo počúvam, že to ministerstvo za tie štyri roky, ak to bude štyri roky, že ono sa jednoducho rozpadne. Ja mám aj také informácie, že tí ľudia neodchádzajú len tí, ktorí majú nejakú odbornosť, ale aj ľudia, ktorí nechcú jednoducho pod takýmto vedením fungovať, že sa noví ľudia nevedia nájsť, ktorí by boli schopní tie funkcie, ktoré ministerstvo má, zabezpečovať. A ja som presvedčená, že do štyroch rokov to ministerstvo sa ako inštitúcia rozpadne aj so svojimi rezortnými organizáciami, ale to je teda v skutočnosti hlavne veľmi zlá správa pre našu krajinu, pre našu prírodu, pre celé Slovensko.
No a, pán Hlina, ja úplne rozumiem tej frustrácii, ktorú už máte z týchto skrátených legislatívnych konaní, ako som povedala, aj mne sa to už celkom zlieva, že sa tu vlastne v tejto našej téme stále pojednáva dookola o tom istom, ale páčili sa mi, aspoň je tu priestor na tú kreativitu, na tie dôvody pre SLK, babráctvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, v tejto časti budem relatívne stručná, lebo ako ja už mám zvykom, tak budem sa venovať, ako sa máme, tomu, že rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie o zákone o krajinnom plánovaní. Ako už pán minister načrtol vo svojom úvodnom vystúpení, tak zákon o krajinnom plánovaní je súčasťou plánu obnovy a je aj pravda, že ministerstvo s jeho prípravou mešká a teda nejedná sa len o ministerstvo pod vedením pána Tarabu, ale teda bolo to, týkalo sa to aj predchádzajúcich vedení. My sme tento fakt, lebo treba si zase uvedomiť, že pán minister je vo svojom kresle už vyše pol roka, a my sme teda tento fakt pripomínali pánovi ministrovi pri príležitosti snáď každej správy o pokroku v plnení plánu obnovy. Asi najvýraznejšie to bolo v marci tohto roka.
No a vtedy sme dostali tú odpoveď, ktorá tak celkom zarezonovala, že minister a teda ministerstvo považuje tento návrh zákona za totálny nezmysel, ktorý vraj nemá nikto v Európe, ako sme to počuli aj dnes, tak tu si dovolím faktickú opravu. Takýto návrh zákona napríklad je platný v Poľsku. Tento zákon je tiež vraj zbytočný, to sme sa tiež dozvedeli a teda minister sa vyjadroval pomerne nelichotivo na jeho adresu, čo sme opäť počuli aj teraz v úvodnom vystúpení. A v marci to naozaj znelo tak, že ministerstvo sa do jeho prípravy nechystá. Lebo veď keď minister niečo považuje za totálny nezmysel a zbytočné, tak prečo by to aj robil. A preto keď som teda videla, že takýto návrh sa v skutočnosti pripravil a máme ho teda hneď už aj na stole, musím povedať, že som bola relatívne prekvapená, lebo teda jeden z tých argumentov, ktorý zaznieval, bol, že to, čo od nás vyžaduje tento zákon, ten zákon o krajinnom plánovaní, je predsa len forma, pointa je to, čo je v tom komponente 5 plánu obnovy a ten účel zákona, a ten účel má byť ochrana krajiny aj v I. a II. stupni. Pre tých, ktorí možno nevedia, tak v I. stupni je teda všetka krajina, celé Slovensko, ktoré sa nenachádza v tých prísnejších stupňoch ochrany II., III., IV., V., a teda minister tvrdil, že toto je obsiahnuté v iných predpisoch a teda netreba nám takýto návrh zákona. Ja teda predpokladám, že tým, že ten zákon tu dnes máme na stole, tak vlastne minister svoje vyhlásenie poopravuje, že teda v skutočnosti to tak nie je. Ja to potvrdzujem, súčasné predpisy nám neumožňujú dostatočným spôsobom chrániť krajinu v I. a II. stupni, ale o tom teda viac v prvom čítaní.
No a teda sme tu v situácii o tri mesiace neskôr, máme rokovať o totálnom nezmysle a nielenže máme rokovať o totálnom nezmysle, ale zrazu je z toho taká dôležitá a naliehavá legislatíva, že o tom máme rokovať zrýchlene v skrátenom legislatívnom konaní. No teda ja zdôrazním ten fakt, že toto nie je situácia, ktorá by nastala náhle, pretože ja predpokladám, že keď minister prišiel na ministerstvo, tak sa oboznámil so stavom plnenia plánu obnovy. A keby aj nie, tak minimálne sme mu to pripomínali v tom marci, dostával opakovane túto otázku, aj konkrétne s týmto zákonom o krajinnom plánovaní. Takže v skutočnosti je to tak, že táto situácia nevznikla náhle, nemôžeme sa tak tváriť a nemôžeme tým podmieňovať skrátené legislatívne konania.
My v Progresívnom Slovensku, myslím si, že je to pomerne jasné, berieme napĺňanie plánu obnovy vážne, ale rovnako vážne a za rovnako kľúčové považujeme aj dodržiavanie zákonov. A teda zákon nám hovorí, že na spustenie uplatnenie skráteného legislatívneho konania musí byť splnená niektorá zo zákonných podmienok. Ja sa ináč priznám, že tieto rozpravy o skrátených legislatívnych konania, to už je skoro taká rutina, že na každej schôdzi snáď minimálne dvakrát si toto opakujeme a zjavne sa táto vládna koalícia nebola schopná z toho ešte poučiť. A teda opakujem, že nehrozia mimoriadne závažné hospodárske škody, nie je ohrozená bezpečnosť štátu a nie sú ohrozené ani ľudské práva. Je pravda, že tento zákona mešká. On v skutočnosti bol pôvodne súčasťou tretej žiadosti o platbu. Mal byť tým pádom hotový v roku 2022, s Európskou komisia sa to vyjednalo a dnes je ten stav taký, že ten zákon má byť hotový na konci roka 2024.
To znamená, že sa to stíha v štandardnom legislatívnom procese aj s riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, ktoré okrem iného vyžaduje samotný plán obnovy, tam je jasne napísané, že tento zákon sa mal tvoriť prostredníctvom pracovnej skupiny, kde by bola zúčastnená aj odborná verejnosť a zástupcovia tretieho sektora. Takže tá podmienka na skrátené legislatívne konanie jednoznačne žiadna nie je splnená. Tento zákon by sa stihol v štandardnom legislatívnom procese, ktorý má byť tým spôsobom, akým prijímame zákony, tým zvyšujeme pravdepodobnosť, že budeme prinášať spoločnosti kvalitnú legislatívu, lebo len tak môžeme napĺňať jej potreby.
No a to nie je len nejaká kolónka, ktorú si máme teda odškrtnúť, že sme v súlade so zákonom. Ono to má v skutočnosti aj dôsledky práve v tej spomínanej kvalite alebo nekvalite. A ja naozaj vlastne sa čudujem samej sebe, že dokážem byť ešte prekvapená, že po všetkých tých zákonoch, ktoré sa tu už rozoberali, ktoré boli predkladané nominantami SNS, že tu máme opäť ďalší nekvalitný, narýchlo pripravovaný návrh zákona, že im to nie je blbé predkladať tento typ legislatívy, keď sa to tu potom prepiera, keď sa to prepiera v médiách, keď jednoducho tie nedostatky sú úplne zjavné.
A teda tie moje obavy sa aj naplnili. Tento zákon, naozaj nepočuli sme o ňom, že by sa niečo také chystalo, zrazu prišiel raketovou rýchlosťou a tá pointa tohto zákona ostala absolútne nesplnená. Nespĺňa to, čo má byť jeho hlavným účelom, čo je tá ochrana krajiny v I. a II. stupni. To má, samozrejme, svoj účel najmä v súvislosti s, vo vzťahu ku klimatickej zmene, k adaptácii na klimatickú zmenu, čo sú zásadné otázky našej spoločnosti. O tom viac v prvom čítaní, ale o to, o to je problematickejšie, že je predkladaný v skrátenom legislatívnom konaní, pretože to riadne, jedine v tom riadnom legislatívnom procese by sme mali šancu s ním pracovať, zjavne si to vyžaduje spätnú väzbu, zjavne nespĺňa ani ten jeden hlavný účel a ja teda nerozumiem, že prečo sa to robí takto pro forma, načo je to dobré a myslím si, že v konečnom dôsledku ani pre plán obnovy to nebude dosť dobré.
Rovnako som mala informáciu, že už teraz sú pripravované pozmeňujúce návrhy, čo opäť vlastne pomerne sebavedomo nám tu prezentoval aj pán minister. Ja sa opäť pýtam, keď dnes viete, že ten zákon nie je dosť dobrý, že sa musí upravovať, prečo ho dávate do skráteného legislatívneho konania. Teraz sme predsa riešili zákon o EIA, tam sme si to, ten dokonca nebol podávaný ani zrýchlene a napriek tomu sa to nedá nazvať nijako inak ako hanba. Riešili sme ho tu, tú kritiku na viacerých schôdzach, napriek tomu prišli dokonca aj pripomienky, veľmi rozsiahle pripomienky od legislatívneho odboru Národnej rady, čo sa naozaj nedá povedať, že to by boli nejakí opoziční aktivisti alebo nejaké prepojené osoby. Došiel naozaj veľmi rozsiahly materiál, ktorý kritizoval tento návrh, samozrejme, takým spôsobom, ako sa tu v úradníckom jazyku dá napísať, ale hovoril o tom, že tie ustanovenia sú tam chaotické, zmätočné, že v skutočnosti ten proces, to gro toho zákona je riešené vo viacerých predpisoch naraz, vo viacerých predpisoch, ktoré sa novelizujú naraz a vzájomne na seba nereflektujú, a že teda bude zásadný problém, ak by takýto zákon vošiel do praxe teda s tou aplikačnou praxou. No a zažili sme teda pri tomto zákone pozmeňujúce návrhy, ktoré prichádzali v noci, na poslednú chvíľu, naozaj rozsiahle. Zažili sme pozmeňujúce návrhy, ktoré opravovali pozmeňujúce návrhy, a nakoniec sa na poslednú chvíľu presunul na september, aby bolo možné skonzultovať ho s Európskom komisiou, čo je asi snáď jediná nie negatívna vec, ktorá sa v súvislosti s týmto legislatívnom procesom dá spomenúť.
No a ja sa teda pýtam, že keď sme zažili pri takomto zákone takýto chaos, ktorý nakoniec vyústil v to, že okej, poďme to radšej skonzultovať s Európskou komisiou, tak prečo zákon, ktorý je naviazaný na plán obnovy, ide do skráteného legislatívneho konania a nevyužije sa tá príležitosť dať to do riadneho, mať normálne medzirezortné pripomienkové konanie, konzultovať to s Európskou komisiou a ušetriť si ten bolestivý proces, ktorý podľa mňa pre jednu vládnu koalíciu by mal, jednoducho má to, to je hanba pre každého. Ja tomu naozaj nerozumiem. Zažili sme to okrem EIA aj v prípade zákona, ktorý sa týkal výrubov drevín, ktorý sa nám do parlamentu veľmi správne vracia prostredníctvom veta prezidentky. Nerozumiem, tie dôvody sú naozaj pre mňa neznáme. Pýtala som sa to aj na výbore, ktorý sme mali k skrátenému legislatívnemu konaniu, pýtala som sa ich práve ministra a opäť som sa dozvedela teda len to, že tento zákon je v prvom rade nezmysel. Potom som sa dozvedela, že no ale je to nezmysel, ale nepočká, nepočká za žiadnych okolností. Keď sme teda hovorili a argumentovali, že počká, že máme na to ten čas, tak sme sa potom dozvedeli, že ale veď tento zákon už bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní. No ale to bol iný zákon, to nebol tento zákon a to jednoducho medzirezortné pripomienkové konanie pre jeden zákon nemôžeme povedať, že stačí pre iný návrh. A áno, je pravda, že za predchádzajúcej vlády sa nenašla zhoda na tomto zákone, ale podľa mňa to by mala byť výstraha, že dajme si naozaj tú prácu, odšliapme si to, urobme to poriadne a nieže dajme to na hulváta v skráteného legislatívneho konania, keď potom možno hanebne to nakoniec budeme presúvať, ja neviem, na september, aby sa to konzultovalo.
No a nakoniec minister na výbore vlastne priznal, že to, že to ide skráteným legislatívnym konaním, je politické rozhodnutie. Ale politické rozhodnutie medzi zákonné dôvody pre skrátené legislatívne konanie jednoznačne nepatrí, a preto v Progresívnom Slovensku budeme hlasovať proti tomu. A ja chcem teda len pripomenúť, že z politického rozhodnutia strany, ktorá v súčasnosti reprezentuje ani nie 2 % voličov, sa tu ide diletantsky rozhodovať o ďalšom zákone, ktorý má rozhodujúci vplyv na ráz našej krajiny, na našu prírodu, z politického rozhodnutia strany, ktorá nezastupuje ani 2 % voličov, ktorá prírode len škodí a šikanuje naopak tých, ktorí si jej ochranu, ktorí si jej ochranu vzali na zmysel svojej činnosti, zmysel svojho života. Ja sa týmto prihováram aj koaličným poslancom a poslankyniam z ostatných strán, to naozaj necháte ani nie dvojpercentnú stranu rozhodovať o našom prírodnom bohatstve? Lebo po tom všetkom nominanti SNS budú mať možno naplnené svoje mocenské chute, budú mať mať možno spokojné egá, budú mať naplnené svoje zvrátené predstavy o tom, ako má fungovať naša krajina, náš štát, ale tá krajina tu bude spustošená pre nás všetkých.
Chcem vás preto poprosiť, aby ste sa nad týmto zamysleli pred tým, než budete hlasovať o tomto zákone a o ďalších zákonoch z dielne SNS, ktoré okolo ochrany prírody a krajiny skutočne ani len nešli. Ja sa vás pýtam, čo chcete nechať, zanechať svojim deťom a svojim vnúčatám. Spustošenú krajinu?
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja len rýchlo a vecne.
My sme od začiatku kritizovali to zrýchlené konanie, v ktorom ide táto novela. Ako povedal pán poslanec Hlina, počuli sme na výbore to, že samosprávy sú s tým vraj okej, tak ja len prečítam z dnešného stanoviska, ktoré vydala Únia miest, tá hovorí, že mestá žiadajú stiahnutie novely zákona o ochrane prírody a krajiny z dielne ministerstva životného prostredia. Navrhované znenie vychádza v ústrety developerom, ktorým bude umožnené odstraňovať stromy v mestách a prímestských oblastiach bez akejkoľvek náhrady. Takéto konania mestá považujú v čase klimatickej krízy a potreby ochrany prírody za neprijateľné. Rovnako by to znamenalo stratu príjmov pre mestá a obce, ktoré posledné roky zápasia s vážnym nedostatkom finančných zdrojov. Takže zjavne samosprávy s touto novelou nesúhlasia a dokonca žiadajú o jej stiahnutie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo aj za vystúpenie pána ministra.
Ja teda úplne hlavnú vec, ktorú si z toho beriem a ktorú vítam a ktorú by som bola veľmi rada, keby sa aj stala, ak je to, ak myslíte vážne, že ste ochotný posunúť to hlasovanie na jún, tak my to určite vítame a hlavne apelujem na to, aby v tom medziobdobí sa udiala aj potrebná diskusia. Ja hovorím, že tie samosprávy s tým plošne jednoznačne nesúhlasia, a myslím si, že je tam z rôznych pohľadov kopa dier, ktoré by sa ešte zišli zaplátať, a ten návrh v konečnom dôsledku by mohol byť užitočný a zároveň by nemusel spôsobovať to, o čom som hovorila, že proste bude ohrozovať prírodu. Keď to nie je váš cieľ, tak toto je ten priestor a ak to nemá byť len pro forma, tak tá debata by tam mala nejaká prebehnúť a ja si myslím, že z vašej pozície je to možné aj mimo nejakého medzirezortného pripomienkového konania. Nie je problém takéto, takéto nejaké stretnutie uskutočniť, a teda ja som zvedavá, ako k tomu nakoniec pristúpite. Ak by sa to udialo, tak ja si myslím, že ten návrh to môže posunúť len k niečomu lepšiemu, kvalitnejšiemu, pokiaľ by ste si zobrali do úvahy aj to, čo si z takej diskusie vezmete.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj pánovi poslancovi Sabovi.
No, ty si podľa mňa opäť dobre zreflektoval ten problematický proces, akým sa tu podávajú pozmeňujúce návrhy a aj ako sa pristúpilo podľa mňa úplne nešťastne a zbytočne k zrýchlenému konaniu v rámci tohto zákona. Ja opäť hovorím, že je to podľa mňa na škodu veci, že ten zákon podľa mňa, môžeme sa baviť o tom, aké sú motivácie, ale obsahuje aj neúmyselné, nedostatočné opatrenia a toto všetko sa malo riešiť v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde by boli prizvané všetky relevantné subjekty. Samosprávy, jednoducho poľovníci, všetky organizácie, ktoré, aj zainteresovaná verejnosť, proste kto má k tomu čo povedať, tak tie námietky by tam boli odzrkadlené. Veľmi dobre vieme, že práve v týchto konaniach sa veľmi často vychytajú naozajstné problémy a chyby v tých zákonoch. Je to cenný proces a opäť hovorím, že v tomto máme cieľ podobný. My takisto chceme pomôcť poľnohospodárom s byrokraciou. Chceme pomôcť tomu, aby mohli hospodáriť na svojich pozemkoch, pretože ta isto majú spoločný cieľ častokrát aj s nejakými úkonmi, ktoré sa robia v rámci manažmentu chránených území. Čiže hovorím, tu ten cieľ máme rovnaký a podľa mňa úplne zbytočne sme išli takto zrýchlene. Je v tom zmätok. A podľa mňa to vyústi v to, že ten návrh jednoducho nebude kvalitný. Tento, rovnaká situácia je s tými samosprávami. Tie sa k tomu pôvodnému vládnemu návrhu vyjadrili, že s ním nesúhlasia, a teraz ani nemajú čas zreflektovať, čo je v tom pozmeňujúcom návrhu. A to je podľa mňa škoda.

Ďakujem pekne za slovo aj za faktické poznámky kolegov, teda kolegyne a kolegu. Ja teda veľmi zdieľam tieto pocity a z tohto celého procesu, ako to tu prebieha.
Ďakujem pani poslankyni Kolíkovej za to, že si presne všimla to slovíčko "spresňujú". To je iba jeden z mnohých nesúladov, z mnohých problematických bodov toho procesu a toho, ako vyzerá ten pozmeňujúci návrh. Ako vravím, my sme došli na výbor, dostali sme ho tam na stôl predložený, v momente začal výbor, pričom my máme povinnosť, aby sme predkladali tie pozmeňujúce návrhy 24 hodín dopredu, čo je podľa mňa absolútne minimum, aby bolo možné si ich nejakým spôsobom aspoň pozrieť. Ako sa dá potom viesť o nich debata, či už na výboroch, alebo aj tu v pléne, lebo vlastne nám skončil výbor a v momente nám začala rozprava tu. A ja som si sama uvedomovala, že to, čo hovorím v tej rozprave, jednoducho nereflektuje dostatočne ten pozmeňujúci návrh, pretože nebolo čas ho preštudovať. A ja teda napríklad som nepočula ani na výbore jeden argument, že prečo teda zavádzame pre mestá a obce ten obvod 60 cm, že prečo sme si práve tento rozmer vybrali. Nepočula som argument, prečo napríklad brehové porasty sa týmto pozmeňujúcim návrhom neochránia. Prečo napríklad chránený areál Bežnisko, ktoré som už mnohokrát spomínala ako veľmi dobrý príklad, prečo sa ten takýmto pozmeňujúcim návrhom nechráni.
A čo sa týka toho zastavaného územia, ktoré spomínal aj pán poslanec Ledecký, tak ja mám dokonca informáciu, že takto ak to bude schválené, ak sa takto bude o tom pojednávať, tak to bude ešte aj problém v súvislosti s jednou z iks noviel stavebného zákona, pretože tá oveľa prísnejšie s touto definíciou narába. Tak som zvedavá, ako sa s tým potom vysporiada vláda.
No a ten pozmeňujúci návrh máte k dispozícii už vyše týždňa. Takže ja len znova apelujem na to, aby ste si tie ustanovenia pozreli, zvážili, sú to všetko prínosné veci, pretože opäť, v tomto, v tomto kontexte pomoc poľnohospodárom a zároveň zachovanie ochrany prírody sa nevylučuje, naopak, mnohokrát dopĺňa a mnohokrát máme v tomto smere rovnaké ciele.
A opäť, ešte jeden apel si dovolím, tento, táto novela z nášho pohľadu nemá čo ísť skráteným legislatívnym konaním a vidíme to aj v týchto rozpravách aj v rozpravách na výbore, že tá riadna diskusia s zainteresovaním všetkých relevantných subjektov vrátane samospráv, vrátane poľnohospodárov, poľovníkov by prispela k tomu, aby sme naozaj prišli s riešením, ktoré bude kvalitné a s ktorým sa aj tieto jednotlivé subjekty zhodnú, lebo napríklad samosprávy s tou predkladanou vládnou novelou nesúhlasia.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako sme sa už vyjadrovali viackrát v predchádzajúcich rozpravách k tomuto zákonu, z nášho pohľadu má tento zákon dva základné problémy. Jednak otvára dvere výrubom cenných biotopov, cennej prírody napríklad brehových porastov alebo už starších hájov na nelesnej pôde, ako je napríklad chránený areál v rámci chránenej krajinnej oblasti Záhorie, ktorý sa volá Bežnisko. To je veľmi konkrétny príklad. Jednoducho otvára dvere výrubom cennej prírody všade tam, kde to nespadá do tých správnych katastrálnych chlievikov, ale faktom je to, že tam tá vzácna príroda je, že tam tie chránené živočíchy a rastliny žijú a rastú. Také prípady máme, uviedla som aj jeden konkrétny. Je ich mnoho a my si myslíme, že pokiaľ teda nie je cieľom drancovať prírodu, tak ten zákon je možné zmeniť, ošetriť tak, aby táto, tento typ prírody nebol ohrozovaný, pretože s tým zámerom zákona pomoc poľnohospodárom to nemá nič spoločné.
Druhy základný problém, ktorý vidíme, je ten, sa týka obcí a miest, kde zákon otvára dvere neregulovanému výrubu na všetkých pozemkoch mimo verejnej zelene. Ja, samozrejme, teda registrujem ten pozmeňujúci návrh, ktorý nám bol predložený asi tak pred pol hodinou, kedy sme ho aj prvýkrát videli. Aj tu by som chcela apelovať aj na pána ministra, keď, keďže tu je, aby sa dodržiavala tá lehota 24 hodín na predkladanie, pretože ani tým pádom to ja neviem zreflektovať vo svojej rozprave, nie je šanca si ten pozmeňujúci návrh naštudovať, ani sa k nemu nijako vyjadriť. Hoci my sa teda snažíme veľmi konštruktívne pristupovať a opravovať tento vládny návrh, nie je to možné, pokiaľ to naozaj dostaneme za behu do ruky. Čiže ja v podstate reflektujem hlavne to, čo je jadrom tej vládnej novely, ako sme ju videli. A teda tam ten problém ostáva, že bude dochádzať k neregulovanému výrubu na všetkých pozemkoch mimo verejnej zelene, ale tá zeleň v mestách zďaleka nie je len na tých verejne prístupných priestranstvách, mnoho z nich sa nachádza na iných typoch pozemkov a v mestách v súvislosti s klimatickou zmenou, kde naozaj sa stávajú miestami až nežiteľnými. Kvôli horúčavám si musíme ceniť každý kúsok prírody a je potrebné zachovávať tú možnosť samospráv rozhodovať aj o takýchto, o takýchto stromoch na tomto typu pozemku, čiže mimo tej verejnej zelene.
Ja viem, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený, zmierňuje to rozpätie, no stále doňho spadne veľké percento výrubových konaní, s ktorými sa stretávajú samosprávy. Stále bude dochádzať k odlivu financií a stále bude dochádzať k neregulovanému výrubu v prílišnej miere vzhľadom na to, akým environmentálnym krízam čelíme. A v tomto duchu som presvedčená aj o tom, že je to v potenciálnom rozpore s európskou legislatívou, konkrétne s nariadením o obnove prírody.
V tomto duchu sme pripravili, alebo teda vzhľadom na tú vládnu novelu aj pozmeňujúci návrh, ktorý potom konkrétne prečíta môj kolega. A aj keď môžem vlastne zreflektovať ten pozmeňujúci návrh, ktorý predložila pred polhodinou vládna koalícia, tak viacero problémov z toho vôbec nerieši, alebo ich rieši polovičato. Ten náš pozmeňujúci návrh, ja som presvedčená o tom, že principiálne neohrozuje ten deklarovaný zámer pomôcť poľnohospodárom, o tom som úplne presvedčená, tento cieľ máme aj my. Takže umožní stále jednoduchší režim pre poľnohospodárov, čo pomôže, mimochodom, aj manažmentu chránených území, pretože častokrát aj pre chránené územia je prínosné, ak sa na nich kosí, ak sa odstraňujú náletové dreviny, alebo ak sa na nich pasie, ale ten, stále ten zákon jednoducho má slepé miesta a má diery, ktoré sa my naším pozmeňujúcim návrhom snažíme zaplátať v tomto teda skrátenom legislatívnom konaní. Vytvára to takpovediac rôzne záchranné siete, brzdy alebo poistky. Čokoľvek, čo by ste si z tých novelizačných bodov osvojili, som presvedčená o tom, že by pomohlo chrániť prírodu a zároveň by neohrozilo ten deklarovaný účel novely.
No a ten pozmeňujúci návrh máte k dispozícii už vyše týždňa. Takže ja len znova apelujem na to, aby ste si tie ustanovenia pozreli, zvážili, sú to všetko prínosné veci, pretože opäť, v tomto, v tomto kontexte pomoc poľnohospodárom a zároveň zachovanie ochrany prírody sa nevylučuje, naopak, mnohokrát dopĺňa a mnohokrát máme v tomto smere rovnaké ciele.
A opäť, ešte jeden apel si dovolím, tento, táto novela z nášho pohľadu nemá čo ísť skráteným legislatívnym konaním a vidíme to aj v týchto rozpravách aj v rozpravách na výbore, že tá riadna diskusia s zainteresovaním všetkých relevantných subjektov vrátane samospráv, vrátane poľnohospodárov, poľovníkov by prispela k tomu, aby sme naozaj prišli s riešením, ktoré bude kvalitné a s ktorým sa aj tieto jednotlivé subjekty zhodnú, lebo napríklad samosprávy s tou predkladanou vládnou novelou nesúhlasia.
Krátko k tým riešeniam, ktoré my navrhujeme v našom pozmeňujúcom návrhu. V oblastiach mimo zastavaného územia navrhujeme, aby v chránených územiach druhého a tretieho stupňa nebolo potrebné na výrub drevín a krovín žiadať súhlas. Nebude tam obmedzenie plošné ani obvodové, ale dávame tam podmienku, aby to bolo v súlade s plánom starostlivosti o chránené územie, pretože každé chránené územie takýto dokument by malo mať, má. Niektoré sú možno neplatné v súčasnosti. Videla som také, ktoré akoby vyexpirovali v roku 2022, čo je problém a nemalo by sa to stávať, opäť nás to motivuje, aby sme takéto dokumenty vypracovávali, a v nich máte presne napísané niečo, k čomu cieli aj tento samotný zákon. Napríklad pri chránenom areáli Bežnisko, ktorý som už spomínala, sa pri jednom type biotopu presne píše, že manažment, ktorý tam má byť uplatňovaný, je odstraňovanie náletových drevín v mimohniezdnom období, zabezpečiť čiastočné a mozaikovité narušenie vegetačného krytu v mimohniezdnom období s ohľadom na výskyt indikačných druhov rastlín a živočíchov. Čiže priamo ten program starostlivosti nám hovorí, že tie náletové dreviny tam treba odstraňovať. Čiže ak máme toto napísané v tom programe, nie je problém aj v oblasti v území s druhým a tretím stupňom ochrany, netreba takýto súhlas, a dokonca tam ani neurčujeme nejaký obvodový alebo plošný limit.
Okrem toho navrhujeme, aby tie výnimky, kedy sa to uvoľnené alebo to nové zjednodušené, menej prísne pravidlo uplatňovalo, tak aby sa tieto výnimky nejakým spôsobom systematizovali, pretože už dnes ten vládny návrh umožňuje chrániť na všetkej pôde niektoré tzv. významné krajinné prvky, napríklad aleje alebo remízy. Lenže zákon o ochrane prírody takéto pojmy nepozná. Nepozná ich definíciu, hoci s nimi čiastočne operuje. My navrhujeme, aby sa namiesto týchto pojmov, ktoré môžu byť rozlične interpretované, aby sa používal priamo ten pojem, ku ktorému sa vzťahuje aj dôvodová správa, to znamená, aby umožňoval chrániť významné krajinné prvky, ktoré majú veľmi presnú definíciu priamo v zákone o ochrane prírody a krajiny. A opäť zdôrazňujem, že aj samotná vládna novela vo svojej dôvodovej správe hovorí, že systematizovať chce. Čiže my hovoríme, že táto, toto nové uvoľnené pravidlo sa nemá jednoducho sťahovať na tieto významné krajinné prvky, pretože, pretože tieto, resp. zákon tieto prvky definuje ako tie, ktoré nám poskytujú ekologickú stabilitu, prispievajú k ekologickej stabilite alebo tvoria ráz krajiny, čo je presne to, čo aj pán minister hovorí, že touto novelou nemá byť ohrozené. Ak to ale nechceme, tak to do toho zákonu jednoducho treba dať.
Ďalej navrhujeme, aby toto nové pravidlo, uvoľnené pravidlo výrubov sa nepoužívalo ani v prípade, že je drevina súčasťou územného systému ekologickej stability. To je opäť pojem, ktorý pozná a definuje veľmi presne samotný zákon o ochrane prírody a krajiny. Ak si to chcete predstaviť, tak sú to napríklad biokoridory. A zase systematizuje to, pretože takýto pojem už poznáme, čiže nemusíme sa baviť o nejakých, zamieňať remízy za medze, máme k tomu priamo nástroj v samotnom zákone o ochrane prírody a krajiny. Čiže znova poviem, že ak by sme tam tieto pojmy zaviedli, tak výnimky z tých zjednodušených uvoľnených výrubov s väčším obvodom na väčšej ploche nám zabezpečia ochranu tých drevín a len tých drevín a krovín, ktoré majú ekologickú hodnotu a tvoria ráz krajiny. Čo si zase hovorím, pokiaľ toto nie je cieľom tej novely, ničiť prírodu, tak to tam treba napísať, lebo ináč sa to bude diať.
Okrem toho teda čo navrhujeme, a to je čiastočne podobné ako to, čo navrhuje ten pozmeňujúci návrh, ktorý sme dostali pred polhodinou, a to je, že tieto, v prípade tých nových zjednodušených výrubov, teda pokiaľ sa jedná o stromy s obvodom kmeňa od 40 cm do 80 cm a v prípade krovín, keď je to plocha medzi 20 metrov štvorcových a 100 metrov štvorcových, tak zavádzame oznamovaciu povinnosť. Veľmi podobne by to fungovalo ako pri údržbe elektrického vedenia. Ja som presvedčená, že toto nevytvára žiadnu zásadnú byrokratickú záťaž pre toho poľnohospodára alebo ktokoľvek, kto tie výroby chce realizovať, ale dáva to informáciu orgánu ochrany prírody, aby sa do toho zainteresoval, aby do toho nejakým, do toho procesu intervenoval, pokiaľ je to potrebné.
Čo sa týka zastavaného územia obce, zopakujem, s prehlbujúcou sa klimatickou zmenou je zeleň v mestách a obciach kriticky dôležitá a nielen tá verejná zeleň, ktorá v tom návrhu vládnej novely akoby ošetrená bola a pri nej každý jeden výrub musí byť odsúhlasený a nie je dôvod, keď si raz ceníme tú zeleň v tých mestách, pretože ju potrebujeme aj v súvislosti s horúčavami, tak nie je dôvod, prečo to obmedziť iba na verejnú zeleň a na všetku ostatnú plochu tie pravidlá takýmto spôsobom otvoriť alebo takýmto spôsobom uvoľniť. Pri drevinách teda mimo verejnej zelene navrhujeme ponechať doterajšie pravidlo výrubu bez súhlasu do 40 cm obvodu a do 10 metrov štvorcových plochy. Ja som osobne nepočula vôbec žiaden argument v tomto zmysle, prečo by sa to malo uvoľňovať v mestách a obciach, prečo by sa to malo uvoľňovať v zastavanom území obce, naopak, počula som argumenty zo strany samospráv, že to nechcú, že prídu o financie, že prídu o dôležitú zeleň, o ktorej spolurozhodovať alebo o ktorej rozhodovať chcú, čiže ja tento bod považujem za špeciálne dôležitý.
To je asi nateraz všetko a teda konkrétne pozmeňujúci návrh prečíta a uvedie môj kolega Michal Sabo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela požiadať o zaznamenanie a nápravu, ak je to možné, chybného vykázania hlasovania číslo 236. Hlasovala som proti. Mám to aj písomne, zanesiem to, ak môžem, keď pôjdem do rozpravy.

Dobrý deň. Ďakujem, pán predsedajúci, a rovno upozorňujem, že budem na konci čítať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a bude mi to trvať aj dlhšie asi celé ako do jednej, ale predpokladám, že potom ma niekedy stopnete, keď to bude vhodné. Vďaka.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, ako som avizovala v priebehu tejto rozpravy, myslím, že už je aj pomerne jasné, že k tomuto zákonu máme veľké výhrady a v tejto forme ho považujeme aj za nefunkčný, teda že nám nepomôže riešiť strety s medveďmi a môže byť zároveň aj nebezpečný pre ľudí, ale aj pre slovenskú prírodu. K návrhu sme ale od začiatku pristupovali maximálne konštruktívne a v tomto duchu navrhujeme nevyhnutné opravy tých najzásadnejších výhrad, ktoré máme, alebo teda závad, ktoré v tom zákone vidíme. A opäť pripomínam, ako som to už robila aj v priebehu rozpravy, že z nášho pohľadu tým najpriamočiarejším riešením by bolo všetko to riešiť prostredníctvom inštitútu zásahového tímu, zlepšiť jeho fungovanie, posilniť ho, ale teda pracujeme s tou cestou, ktorú si vybrala vláda.
Naše výhrady sme rozdelili do deviatich pozmeňujúcich návrhov, tak aby sa dalo o každom hlasovať osobitne. Rovno poviem, že účel tohto je vedomý a aj ten účel je pomerne jednoduchý, nechceme, aby sa k tým vyargumentovaným opatreniam pristupovalo, pristupovalo nejakým spôsobom zjednodušujúco alebo skratkovito, prípadne aby sa kompletný návrh nepodporil kvôli nezhode na nejakej partikulárnej otázke, o ktorej, o ktorých vždy vieme diskutovať. Čiže týmto chceme vytvoriť aj priestor pre každého poslanca a poslankyňu, aby sa mohli jasne postaviť ku každému jednotlivému opatreniu a následne aby si aj voliči a voličky mohli pozrieť, ako v tých jednotlivých prípadoch hlasovali, ako sa k jednotlivým otázkam stavajú.
Z nášho pohľadu poviem, že každé jedno opatrenie smeruje k väčšej ochrane zdravia a života ľudí a zároveň aj k zachovaniu ochrany prírody, nevylučuje sa to navzájom, naopak, dopĺňa.
Poďme teda po poriadku, začnem tou najzásadnejšou výhradou. Navrhovaná novela úplne špecificky reaguje na aktuálny problém súvisiaci s výskytom problémových jedincov medveďa hnedého a ich nebezpečných stretov s ľuďmi, tak to bolo komunikované a vypovedá o tom aj predkladané riešenie, preto sme boli teda pomerne nepríjemne zaskočení, keď sa zrazu v návrhoch hovorilo o veľkých šelmách, čo zahŕňa rysa, vlka aj šakala. Ja registrujem pozmeňujúci návrh poslanca Huliaka, ktorý toto mení, ale keďže ešte nevieme v tomto momente, ako to hlasovanie dopadne, aj v našom návrhu ostáva zmena toho znenia a namiesto teda veľkých šeliem uviesť špecificky medveďa hnedého.
Ako som už spomínala, výhrady máme tiež k podmienkam, za ktorých môže nastať alebo vzniknúť tá mimoriadna situácia pri výskyte medveďa; tieto podmienky považujeme za veľmi vágne nastavené a predstavujú veľký priestor na zneužívanie, ktoré sme videli už aj v minulosti, kde takmer akýkoľvek výskyt môže byť vyhodnotený ako nežiaduci. Riziko navrhujeme zadefinovať, alebo teda v tej, v tom znení tej novely navrhujeme riziko zadefinovať ako bezprostredné, nie teoretické a navrhujeme tiež zavedenie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody na majetku ľudí a priamym konaním medveďa hnedého, ktorý škodu spôsobí. Táto zmena, tak ako je navrhnutá v pozmeňujúcom návrhu, zároveň zosúlaďuje túto novelu aj s európskou legislatívou.
Ďalšia problematická oblasť súvisí s tým, že táto novela neprináša systémové riešenie, zavádza rozšírenie používania výnimiek, pretože sme v situácii, keď treba konať, ale výnimky nemajú tvoriť systém, výnimky majú byť výnimky. Jedným z argumentov, ktorý sa v tejto súvislosti používa, je že do odstrelov treba prostredníctvom výnimiek zapojiť poľovnícke združenia, lenže to, ako som už v predchádzajúcich častiach rozpravy uviedla, je možné už aj dnes. Zákon nám špecificky hovorí o tom, že usmrtenie vykonáva zásahový tím samotný alebo si túto službu obstará prostredníctvom napríklad poľovníckeho združenia. Vďaka tomuto mechanizmu argument, že členov a členiek zásahového tímu je málo, tiež úplne neobstojí, no a takého zazmluvnené poľovnícke združenie následne manažuje dané územie pod záštitou zásahového tímu. Takáto spolupráca pod odbornou zložkou ochrany prírody, ktorá má postavenie a kompetenciu zastrešovať manažment medveďa, je ten minimálny systémový prvok, ktorý potrebujeme a ktorý teda navrhujeme.
Čiže navrhujeme, aby v prípade, že vznikne mimoriadna situácia kvôli nežiaducemu výskytu medveďa, ak zásahový tím nedisponuje dostatočnými vlastnými kapacitami, štátnej ochrane vznikne povinnosť bezodkladne zazmluvniť v danej oblasti obstaranie súvisiacich činností napríklad s miestnym poľovníckym združením. Vydávanie výnimiek tým nebude ovplyvnené. Výnimky, aby som teda zhrnula, výnimky majú platiť pre výnimočné situácie. Toto opatrenie umožní uplatniť ten postup, ktorý si vybrala vláda, ale zabezpečí aj následný koordinovaný manažment medveďa hnedého pod odbornou organizáciou, ktorá ho má aj zo zákona na starosti.
Ďalej navrhujeme zaviesť sériu preventívnych opatrení. Ak raz zadefinujeme, že medveď predstavuje také nebezpečenstvo, že jeho výskyt za istých okolností zaradíme medzi mimoriadne udalosti, ako je napríklad teroristický útok či živelná pohroma, musíme byť schopní implementovať aj mimoriadne preventívne opatrenia. Musíme vyvinúť skutočnú snahu odstrániť príčiny, ktoré medvede približujú k ľuďom, menia ich správanie a vytvárajú nebezpečné situácie. V čase mimoriadnej situácie musíme byť preto schopní zmobilizovať sa, prevziať zodpovednosť a urobiť maximum, aby sme znížili riziko pre ľudí.
Preventívne opatrenia, ktoré navrhujeme v jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, efektívne pomáhajú chrániť život a zdravie ľudí. Zároveň pomáhajú zabraňovať zneužívanie zvoleného inštitútu, ako sme to videli v stovkách prípadov v minulosti. Ak dokážeme výraznejšie chrániť ľudí a zároveň pritom chrániť prírodu, tomu sa hovorí win-win situácia. Neexistuje dôvod, prečo takéto opatrenia odmietnuť.
Jedným z kľúčových preventívnych nástrojov je informovať a edukovať. Je nesmierne dôležité, aby ľudia žijúci v oblastiach s výskytom medveďa vedeli, čo sú rizikové faktory, ktoré medvede lákajú bližšie k sídlam. Je tiež kľúčové, aby vedeli, ako sa pri možnom strete chovať. Naše správanie má výrazný vplyv na to, ako medveď bude reagovať. Ako sme sa aj v tomto pléne zhodli, problémové strety sa nevyriešia zo dňa na deň ani z mesiaca na mesiac. Vidíme pritom dnes už dve extrémne situácie, ktoré nastávajú: buď sa ľudia boja chodiť do prírody, alebo chodia so zbraňami. Oboje je veľký problém a pri oboch môže pomôcť edukácia, tak aby všetci vedeli, aby sa všetci vedeli slobodne pohybovať po prírode vo väčšom bezpečí, či už v súvislosti s výskytom medveďa, alebo nevhodným zaobchádzaním so zbraňou.
Navrhujeme teda na území s výskytom medveďa zaviesť povinnosť obce a štátnej ochrany prírody zabezpečiť vhodnou formou informovanosť obyvateľstva o výskyte medveďa hnedého i o jeho správaní, o prevencii, o ochrane zdravia či správaní sa v rizikových situáciách, či už formou prednáškovej činnosti, s využitím letákov, náučných tabúľ, alebo podobne. Napríklad v národných parkoch by táto činnosť mala byť intenzívnejšia a mali by s ňou pomáhať personálne kapacity národných parkov. Tu upozorňujem, že akýkoľvek zámer znižovať počty ľudí či financie v národných parkoch sa dotkne schopnosti zvyšovať bezpečnosť ľudí v súvislosti s medveďmi. O takýchto zámeroch sme počuli a ja chcem, aby jasne odznelo, že aj toto v prípade, že by sa to prenieslo do reality, ohrozuje, by ohrozilo našu schopnosť reagovať na problém s medveďmi.
Ďalej sa dotknem problematiky odpadov. Už dnes existuje všeobecná povinnosť pôvodcu odpadu v lokalitách s výskytom medveďa zabezpečiť svoj odpad aj pred vniknutím medveďa. Na papieri to už máme, čo nám zlyháva, je implementácia. Pomôcť môže ministerstvo finančnou výzvou, ako sme to videli vo Vysokých Tatrách, to je v rukách ministra Tarabu, ako aj mnoho iných nástrojov, ktoré legislatívou v tomto pléne celkom efektívne neovplyvníme. My navrhujeme posilniť úlohu samospráv. V prípade vyhlásenej mimoriadnej situácie budú povinné vykonať všetky opatrenia smerujúce k primeranému zabezpečeniu odpadu, upozorniť obyvateľstvo rozhlasom, letákmi, návodom či asistenciou. Ak sme raz v krízovej situácii, tak sa podľa toho treba správať, nie pozerať sa na známy problém a čakať so založenými rukami.
Ďalším kľúčovým nástrojom prevencie je riešenie vnadísk. Veľa sa už aj tu v tomto pléne o tom rozprávalo. Vnadiská menia správanie medveďov, sú umiestňované blízko miest, kde sa intenzívne pohybujú ľudia. To je extrémne nebezpečná kombinácia. Zvyšujú úživnosť územia, teda zvyšujú počty medveďov. Hoci aj v tomto pléne sa ich význam niektorí poslanci snažia umenšovať, vyskúšam to naposledy dokladovať ešte jednou citáciou priamo z územia, ktoré je prezentované ako jedno z najproblémovejších v súvislosti s medveďom. Prečítam zápis, veľmi krátky zápis zo stretnutia pracovnej skupiny pre veľké šelmy pri chránenej krajinnej oblasti Poľana, citujem: "V posledných rokoch nie je zvláštnosťou, že samica vyvedie a dokáže uživiť tri-štyri mladé. Je to spôsobené vysokou úživnosťou teritória, ktorá ale nestojí na prirodzených zdrojoch potravy, ale prevažne na potrave, ktorú medvede pravidelne vyhľadávajú na vnadiskách a na poliach osadených kukuricou. Týmto sú medvede lákané do blízkosti ľudských obydlí a niektoré jedince preto strácajú svoju prirodzenú vlastnosť, plachosť. Niektoré problémové jedince potom opakovane škodia na úľoch, hospodárskych zvieratách, plodinách a ovocných sadoch. Riaditeľka CHKO Poľana upozornila zástupcov poľovných združení o prebiehajúcom monitorovaní prikrmovacích zariadení, vnadísk a krmovísk v problémových oblastiach. Dodala fotografickú dokumentáciu niektorých vnadísk umiestnených do jedného kilometra od ľudských obydlí, na ktorých boli na zemi vysypané zhnité a plesnivé potraviny, náplne z cukrovaru, plesnivá kukurica, koža z diviaka a podobne." Koniec citácie.
O vnadiskách už bolo z môjho pohľadu povedané naozaj všetko, je tu jasný problém. Každá, každý ďalší moment, ktorý by sme premárnili spochybňovaním tohto preukázaného faktu, nás zdržuje z môjho pohľadu od pomoci ľuďom. Preto presne toto sa dialo v posledných rokoch, aj pre toto tá pomoc mešká. Ak je motiváciou ochrana ľudí, vnadenie musí byť obmedzené. Navrhujeme v tomto smere dve konkrétne úpravy. Všeobecne zákaz vnadenia vo vzdialenosti dva kilometre od najbližšej pozemnej stavby a jeden kilometer od najbližšej turistickej značky. V prípade vyhlásenej mimoriadnej situácie navrhujeme zákaz vnadenia kompletne na území, kde je mimoriadny stav vyhlásený. Takéto opatrenia prispejú k ochrane ľudí a zachovaniu miestnej krajiny pre všetkých občanov. Mimoriadne situácie si vyžadujú aj primerané opatrenia. Ako nezanedbateľné lákadlo pre medveďa môžu pôsobiť aj neupotrebiteľné vedľajšie produkty zo zveri. Vývrhy, kože a podobne, ktoré sú členovia a členky poľovného združenia za bežných okolností oprávnení ponechávať v lese. Navrhujeme, aby v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie tieto zvyšky museli byť riadne odstránené prostredníctvom kafilérie. Ak je situácia raz krízová, musí byť krízová pre všetkých bez výnimky.
V priebehu rozpravy k tomuto zákonu som tiež opakovane upozorňovala na to, že inštitút vydávania výnimiek, ktorý má za cieľ táto novela rozšíriť a posilniť, bol v minulosti kontinuálne zneužívaný. Dokladujú to desiatky rozhodnutí súdov. Motivácie pre takéto zneužívanie môžu byť rôzne. Jednou sú však určite aj trofeje. Rozhodne netvrdím, že sa to týka všetkých poľovníkov, ale túžba po trofeji bez ohľadu na zákon je v časti tejto komunity prítomná. Preto navrhujeme, aby subjekt zodpovedný za usmrtenie medveďa prostredníctvom výnimky počas mimoriadnej situácie, teda napríklad poľovné združenie, malo povinnosť odstrániť usmrteného medveďa prostredníctvom kafilérie vcelku. Povinnosť sa teda vzťahuje na kompletný kadáver, kompletné telo, na všetky jeho časti vrátane, ale neobmedzujúc sa na hlavu, kožu, laby a ďalšie anatomické časti. Ak chce ministerstvo udeľovať výnimku, malo by si byť isté motiváciou. Vyhlásenie krízovej situácie má reflektovať realitu a nie slúžiť ako prostriedok na dosiahnutie cieľa v prospech jednotlivca.
Posledná závada, ktorú možno upraviť takto v skrátenom legislatívnom konaní, smeruje opäť priamo k zvýšeniu bezpečnosti ľudí. Je úplne zjavné, že ak takáto novela bude schválená, v blízkosti ľudských sídiel, ale aj vo voľnej prírode bude dochádzať k zvýšenej streľbe. Nebezpečenstvo predstavuje zablúdená či odrazená guľka, ale aj postrelený medveď. Vždy je bezpečnou, bezpečnejšou voľbou medveďa najprv uspať a následne usmrtiť. Preto navrhujeme, aby vždy, keď je to možné, došlo najprv k použitiu narkotizačnej zbrane a následnému usmrteniu.
Dokopy preto predkladáme deväť pozmeňujúcich návrhov, v ktorých žiadame, aby sa o novelizačných bodoch, v niektorých žiadame, aby sa o novelizačných bodoch hlasovalo osobitne. Opäť opakujem, že vytvárame tak priestor, aby ste mohli, poslanci a poslankyne, jasne a bez kompromisov vyjadriť svoj postoj hlasovaním k tým jednotlivým zmenám. Som presvedčená, že všetky smerujú k vyššej ochrane človeka a nie je jediný dôvod nehlasovať za ne.
Ak ste v niektorých prípadoch iného názoru, tak prosím, účelom nie je tlačiť vás do kúta a postaviť vás pred otázku, či ste za všetky preventívne opatrenia, alebo žiadne. Naším cieľom je tento zákon vylepšiť do takej miery, ako to navrhnutá verzia umožňuje. Vytvárame priestor pre vás slobodne hlasovať a ukázať tým voličom a voličkám, že vašou motiváciou je ochrana zdravia a života ľudí a nie bezdôvodné ničenie prírody.

Teraz prečítam pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Začnem pozmeňujúcich návrhom číslo 10.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
1. V čl. I bod 1 znie:
"1. V § 40 sa odsek 3 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
"f) ak je vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého podľa osobitného predpisu."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 68a znie:
"§ 3 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona číslo..." číslo 40, teda to je to bude to číslo, ktoré tento zákon bude mať, lomené 2024 Z. z.,
2. V čl. II bod 1 znie:
"1. V § 3 odsek 2 v úvodnej vete sa za slová "smogová situácia," vkladajú slová "nežiaduci výskyt medveďa hnedého,".
3. V čl. II bod 2 znie:
"2. V § 3 sa odsek 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
"d) nežiaduci výskyt medveďa hnedého je mimoriadna udalosť, ktorá je vyhodnotená na základe analýzy územia ako stav, kedy existuje bezprostredné riziko ohrozenia života alebo zdravia ľudí v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého na území, na ktorom je vyhlásená mimoriadna situácia, alebo ak v tejto súvislosti vznikla závažná škoda na úrode, hospodárskych zvieratách alebo majetku ľudí."
Teraz prečítam pozmeňujúci návrh číslo 2. Doplňujúci, doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem toto doplnenie:
Za čl. II sa vkladá nový článok III, ktorý znie:
"Článok III
Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z., zákona č. 115/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 268/2022 Z. z. a zákona č. 205/2023 Z. z. sa dopĺňa takto:
§ 61 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Vnadisko možno zriadiť len vo vzdialenosti väčšej ako 2 kilometre od najbližšej pozemnej stavby a jeden kilometer od pešej značkovanej trasy."."
Doterajší článok III sa primerane prečísluje.
V súvislosti s vložením nového článku sa primerane upraví názov zákona.

Teraz prečítam pozmeňujúci, doplňujúci návrh číslo 3.
Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem toto doplnenie:
Čl. II sa dopĺňa bodom 4, ktorý znie:
„4. Za § 12 sa vkladá § 12a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠12a
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Ak Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky pri vzniku mimoriadnej udalosti podľa § 3 ods. 2 písm. d) nemá dostatočné kapacity na zabezpečenie manažmentu medveďa hnedého podľa osobitného predpisu, je povinná bezodkladne uzavrieť zmluvu na obstaranie činností podľa osobitného predpisu; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu."."
Poznámky pod čiarou k odkazom 16ab a 16ac znejú:
"16ab) § 65a ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 356/2019 z. z.
16ac) § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov."

Teraz prečítam pozmeňujúci návrh č. 4
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
l . V čl. I sa pred bod 1 vkladá nový novelizačný bod 1, ktorý znie:
"1. § 4 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„(8) Na území s výskytom medveďa hnedého je príslušná obec v spolupráci so štátnym orgánom zodpovedným za manažment medveďa hnedého povinná preukázateľne zabezpečiť vhodnou formou informovanosť obyvateľstva o prevencii a ochrane zdravia pri strete s medveďom hnedým.”."
Poznámka pod čiarou k odkazu 17b znie:
"17b) Príloha č. 19 k vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch."
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
2. Čl. I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie:
„3. V § 90 ods. 1 písm. l) sa za slová „§ 4 ods. 6” vkladajú slová „a 8."

Teraz prečítam pozmeňujúci návrh č. 5
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. II 3. bode § 3b odsek 2 písmeno f) znie:
„f) na území, v ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého nevytvárať a neudržiavať miesta, na ktoré sa vykladá návnada; ak v čase vyhlásenia tejto mimoriadnej situácie sú vytvorené takéto miesta, príslušná obec alebo správca územia na katastrálnom území, na ktorom sa uvedené miesta nachádzajú, je povinný prijať také opatrenia, aby miesta, na ktorých bola vyložená návnada, boli bez zbytočného odkladu odstránené."
2. Čl. II sa dopĺňa bodmi 4 a 5, ktoré znejú:
„4. V § 31 sa odsek 1 dopĺňa písmenom l), ktoré znie:
„l) poruší § 3b ods. 2 písm. f).”
5. V § 31 odsek 2 znie:
(2) Správneho deliktu na úseku civilnej ochrany sa dopustí obec, ak poruší § 15 ods. 1 písm. a), f), g) alebo j) alebo § 3b ods. 2 písm. f).
V súvislosti s touto úpravou sa primerane upraví názov zákona a úvodná veta v čl. II.

Teraz prečítam pozmeňujúci návrh č. 6
Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto doplnenia:
l . V čl. II 3. bode sa § 3b ods. 2 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g) na území, v ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého, je príslušná obec alebo správca územia na katastrálnom území povinný bez zbytočného odkladu prijať opatrenia na odstránenie potravinového odpadu, kuchynského odpadu a vedľajších živočíšnych produktov podľa osobitných predpisov."
Poznámka pod čiarou k odkazu 1ab znie:
„1ab) Napríklad zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čl. 3 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch)."
2. V čl. II 3. bode sa § 3b odsek 2 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
"h) na území, v ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého, príslušná obec vykoná všetky opatrenia smerujúce k primeranému zabezpečeniu odpadu podľa osobitných predpisov pred prístupom medveďa hnedého.”
Poznámka pod čiarou k odkazu 1ac znie:
„1ac) § 14 ods. 1 písm. j) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
§ 18 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch."
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa primerane upraví úvodná veta novelizačného bodu.
3. Čl. II sa dopĺňa bodom 4, ktorý znie:
„4. V § 31 sa odsek 1 dopĺňa písmenom l), ktoré znie:
„l) poruší § 3b ods. 2 písm. f).
4. Čl. II sa dopĺňa bodom 5, ktorý znie:
„5. V §31 sa odsek 1 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
„m) neprijme opatrenia podľa § 3b ods. 2 písm. g).
5. Čl. II sa dopĺňa bodom 6, ktorý znie:
„6. V § 31 sa odsek I dopĺňa písmenom n), ktoré znie:
„n) nevykoná opatrenia podľa § 3b ods. 2 písm. h).
6. Čl. II sa dopĺňa bodom 7, ktorý znie:
„7. V § 31 odsek 2 znie:
(2) Správneho deliktu na úseku civilnej ochrany sa dopustí obec, ak poruší § 15 ods. I písm. a), f), g) alebo j) alebo § 3b ods. 2 písm. f, g alebo h).
V súvislosti s touto úpravou sa primerane upraví názov zákona a úvodná veta v čl. II.
Pri tomto pozmeňujúcom návrhu zároveň žiadam, aby sa o jednotlivých novelizačných bodoch hlasovalo osobitne.

Teraz prečítam § pozmeňujúci návrh č. 7.
Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary STOHLOVEJ k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (tlač 270).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám na nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (tlač 270).
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto doplnenia:
l . V čl. II 3. bode sa § 3b odsek 2 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g) subjekt zodpovedný za manažment medveďa hnedého postupuje podľa osobitného predpisu, pričom je počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého povinný zabezpečiť na svoje náklady riadne odstránenie usmrteného medveďa hnedého, vrátane lebky a kože, prostredníctvom kafilérie.”.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1ab znie:
"1ab) § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa primerane upraví úvodná veta novelizačného bodu.
2. Čl. II sa dopĺňa bodom 4, ktorý znie:
„4. V § 31 sa odsek I dopĺňa písmenom l), ktoré znie:
„l) nesplní povinnosť podľa § 3b ods. 2 písm. g).

Teraz prečítam pozmeňujúci návrh č. 8.
Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto doplnenia:
1. V čl. II 3. bode sa § 3b odsek 2 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g) člen poľovného združenia je povinný riadne odstrániť neupotrebiteľné zvyšky z ulovenej zveri počas vyhlásenej mimoriadnej situácie v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého prostredníctvom kafilérie."
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa primerane upraví úvodná veta novelizačného bodu.
2. Čl. II sa dopĺňa bodom 4, ktorý znie:
"4. V § 32 sa odsek 1 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
„i) neodstráni prostredníctvom kafilérie... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Ospravedlňujem sa, pani poslankyňa, bude obedná pauza, takže budete pokračovať potom po obednej pauze, predpokladám teda, že nemáte už, nejakú minútu-dve, keby to bolo, tak by sme mohli aj to dokončiť, ale asi to bude dlhšie, že? Päť minút? Neviem, je všeobecný súhlas, aby to pani poslankyňa dokončila? Päť minút, ak to je? (Reakcia pléna.)
Dobre, tak potom ešte päť minút máte, nech sa páči.

Stohlová, Tamara, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. ... počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého.
Teraz prečítam pozmeňujúci návrh č. 9.
Pozmeňujúci, doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem toto doplnenie:
V čl. II 3. bode sa § 3b ods. 2 dopĺňa písm. g), ktoré znie:
„g) ak je to možné, subjekt zodpovedný za manažment medveďa hnedého usmrtí medveďa hnedého až po predchádzajúcom zbavení jeho vedomia v záujme ochrany zdravia a života obyvateľov na území, v ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého."
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa primerane upraví úvodná veta novelizačného bodu.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončila som.