Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pôjdem teda rovno k veci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Z. z. o ochrane a využití nerastného bohatstva, takzvaný banský zákon, v znení neskorších predpisov, predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Tamara Stohlová a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Martin Dubéci. V úvode poviem len stručne, čo je cieľom nášho návrhu zákona.
Navrhovaná právna úprava reaguje na dlhodobý problém, kde lokálne sú externality z banskej činnosti, teda negatívne zásahy do životného prostredia s dopadom na kvalitu života a zdravie miestnych obyvateľov síce postihované poplatkom, ktorý však odchádza z regiónu do centrálne spravovaného rozpočtu. V niektorých prípadoch to dáva zmysel, keďže vyvažovanie negatívnych dopadov sa dá riešiť prevažne na národnej úrovni, avšak zásahy banskou činnosťou sú veľmi lokálne, takže tu sa zmysel stráca. Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvoriť efektívny mechanizmus, ktorým by sa takéto poplatky presmerovali z centrálneho rozpočtu z envirofondu do rozpočtov samospráv.
Návrh podrobnejšie odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, asi nepoviem žiadnu novinku, že rezort životného prostredia pre vlastne všetky predchádzajúce vlády bol na úplnom chvoste priorít, za vlád SMER-u a Roberta Fica to tak jednoznačne bolo. Ale ja nezačnem tým, že by som hovorila, že teda do rezortu životného prostredia, že je tam málo peňazí, že teda treba viac. Však máme aj nejaké pochopenia pre tú realitu, ktorú žijeme.
Mňa najviac čo šokovalo, keď som videla ten rozpočet a keď aj vidím výkon pána ministra Tarabu a čo ma na tom aj naviac hnevá, že, že on robil takéto očakávania, že on ako ten manažér, ekonóm, technokrat, že on nevie, ako využívať tie peniaze, ktoré už k dispozícii má. A veď akoby si mal aj dovoliť žiadať viac, viac peňazí, ak nevie využívať tie peniaze, ktoré dnes už k dispozícii má, lebo rezort životného prostredia ich má pomerne dosť k dispozícii najmä prostredníctvom eurofondov. Aj vyšiel dosť dobre z plánu obnovy, je tu envirofond, je tu modernizačný fond. No ale minister zjavne, čo nám ukazuje, je, že nevie, čo s tým robiť. Jeho prvou prioritou, ktorá sa tiahne vlastne tým jeho prvým rokom, bolo vlastne rezort si rozložiť, čo je extrémne krátkozraké, keď prídete do témy, ktorá je pre vás úplne nová. Je krátkozraké vyhodiť odtiaľ či zo samotného ministerstva, alebo aj z rezortných organizácií všetkých možných odborníkov, ktorí sú tam dlhé roky a zničiť tak kontinuitu tej inštitúcie. Ale to bolo to čomu sa primárne minister venoval. No a on, mohli sme sa aspoň nádejať, že on teda prichádza na to ministerstvo síce narúšať tie štruktúry, ale že má teda nejakú víziu, čo chce robiť, víziu pre ten rezort, víziu pre tú tému, lebo tých výziev je tam naozaj dosť. No ale opäť namiesto toho dnes už vidíme, že jeho vízia je vlastne len to ničiť a bez náhrady, pretože nič iné nám za ten rok neukázal. A pripomeňme si, prosím, a uvedomme si, že rušenie dlho roky pripravovaných investícií a projektov, to nie je šetrenie. To sú spláchnuté desaťtisíce eur, ktoré do takýchto projektov, ktoré aj v prípravnej fáze toľko stoja a najmä sú to premrhané príležitosti zlepšiť kvalitu života pre ľudí na Slovensku, lebo investície jednoducho nie sú bežné výdavky. Tam máme nejakú, očakávame návratnosť, očakávame predsa návratnosť nejakých benefitov a v prípade životného prostredia je to jednak zlepšenie toho životného prostredia, v ktorom ľudia žijú, ktoré má zásadný dopad na ich zdravie, ale je to veľmi často napríklad v prípade mäkkého turizmu aj podpora podnikania a rozvoj regiónov. Takže ak sa rušia investície, nenechajte sa oklamať, to nie je žiadne šetrenie.
No a keď som sa vlastne pripravovala na toto vystúpenie, tak som si tak prechádzala aj tú prípravu z minulého roka a pozerala som sa na celý ten, celý ten rok ministra Tarabu a musím povedať, že, že vlastne on sa za ten celý čas nikam neposunul a tie výčitky, ktoré boli platné vlastne minulý rok, sú rovnako platné aj dnes a dokonca to platí aj v témach, ktoré on si dával za priority a ktoré sme, mohli sme mu to ešte minulý rok veriť. Ale dnes už vidíme, že keď hovoril o environmentálnych záťažiach napríklad o vrakunskej skládke, ako on sa o to postará, takže v tom nič neurobil. Keď hovoril o kanalizáciách a vodovodoch, no myslím, že po vystúpení môjho kolegu Michala Saba nemusím k tomu dodať nič. Je absolútne jasné, že minister v tom nedokázal, s tým nedokázal nijako pohnúť.
On sa pasoval tiež za ministra, ktorý bude pomáhať priemyslu, tam rovnako a aj veľmi konkrétne si ukážeme, neurobil nič. Aj tie jeho vlajkové lode absolútne vyšumeli. No a ja by som bola napríklad rada, keby v tom celom mal aspoň toľko rešpektu a slušnosti, že by prišiel k tomu rozpočtu povedať niečo sám za seba a vysvetliť. Pretože my vlastne k tomu rozpočtu nemáme vôbec žiadne informácie. Neprišiel teda ani do pléna a neprišiel ani na výbor.
A viete, viete, koho on poslal na ten výbor? Poslal svojho štátneho tajomníka Štefana Kuffu, ktorý tam nevedel povedať absolútne nič a urobil tak akurát, urobil tam akurát ohromnú hanbu a pri každej vecnej otázke, ku každej položke povedal, že to sú otázky na ministra, že čo on ako štátny tajomník, on k tomu nemá čo povedať. No tak toto je teda štátny tajomník, ktorý nás stojí desaťtisíce euro ročne, ktorý potom príde na výbor, aby, aby povedal, že on vlastne k rozpočtu, k štátnemu rozpočtu, k zákonu roka nemá čo povedať.
No a keď už, keď už som pri tom štátnom tajomníkovi, lebo aj to je vizitka, aj to je vizitka ministra Tarabu, koho posiela do parlamentu obhajovať svoj vlastný rozpočet, tak ja sa, ja sa pri tom trochu pristavím. Rozprávali sme sa o tom, že teda hlavnou prioritou ministra Tarabu bol rozvrátiť ten rezort. Videli sme to na tom, že naozaj vyše 50 odborníkov a odborníčiek zo všemožných inštitúcií bolo odvolaných a viete, keby aspoň mal nastavené, že títo skvelí ľudia prídu na ich miesta. S týmito skúsenosťami takíto výborní ľudia ich nahradia, no ale my sme namiesto toho videli stranícke kádre bez skúseností, ktorí jednoducho nemali s tými témami nič spoločné a za ten prvý rok ich pôsobenia už vidíme, že výsledky tak isto nemajú žiadne.
No a my vieme, že súčasťou konsolidácie, a teda videli sme to aj v tom štátnom rozpočte, je aj znižovanie nákladov na personálne výdavky. To znamená znižovanie počtu zamestnancov či ministerstva, ale aj jednotlivých organizácií. A opäť ja sa nebudem tváriť, že nežijeme v nejakej realite, hej, teda, že, žeby sme ju nevedeli vnímať, tú potrebu konsolidovať, ale čo mi chýbalo a na čo som sa pýtala aj štátneho tajomníka, že teda či, no, ja rovno aj odpovedám, neprišiel žiaden audit, hej? Neprišiel jednoducho žiaden spôsob ako ideme selektovať tých ľudí, ktorí by mali odísť. Žiaden zmysluplný prístup. A čo mňa ešte viac zaujímalo, že aké sú tie opatrenia na to, aby po takejto zásadnej zmene si rezort dokázal aj naďalej plniť svoje záväzky, ktoré mu vyplývajú či z národnej legislatívy, alebo aj z medzinárodných záväzkov. Lebo, okej, zase dobrý manažér by urobil audit a potom by aj hovoril o tých opatreniach, že dobre, ideme dať týchto ľudí, teda musíme znížiť náklady aj v podobe prepúšťania ľudí, ale ja mám takýto plán a takéto opatrenia na to, aby môj rezort, ktorý je jeden z najhorších, čo sa týka infringementov a európskych žalôb s obrovskými investičnými dlhmi, aby si dokázal plniť svoje úlohy a plniť svoje povinnosti.
Lenže my sme nič také nepočuli z úst štátneho tajomníka ani z úst ministra Tarabu a mne z toho teda vyplýva len jediné, že oni na tieto svoje úlohy rezignovali. No ale predsa som sa tam teda pýtala toho štátneho tajomníka na túto otázku a on najprv teda povedal, že počet zamestnancov nemá nič spoločné so schopnosťou plniť si úlohy rezortu, že jednoducho úlohy sa budú plniť a bodka, čo teda bez toho plánu a bez tých opatrení jednoducho nefunguje takým spôsobom. Ale potom sa rozhovoril a to bol už celkom problém, pretože vlastne jediné, čo povedal, že dnes už to nie je to, čo to bývalo, že ľudia sú rozmaznaní, len skučia a to citujem: "Nikto nevie robiť veci nezištne, za dobrý pocit alebo za pochvalu."
Takže, no a teda ešte nám pripomenul, že on vo svojom živote tiež nemal vždy zaplatené za svoju prácu.
Takže toto vám povie štátny tajomník pri rokovaní o štátnom rozpočte.
Čiže stratégiu na zabezpečenie plnenia základných úloh rezortu nemáme, na dôstojné zaplatenie zamestnancov nemáme, a to je dlhodobý fakt. Keď sa pozriete, ak niekto viete, aké sú tam platy, či na štátnej ochrane prírody, na národných parkoch aj na ministerstve veľmi často, tak dôstojné to nie je. Ale na tajomníka, na štátneho tajomníka, ktorý je teda, ich je, oni sú traja, on je jeden z nich, na štátneho tajomníka, ktorý k rozpočtu, ktorý príde obhajovať, nevie povedať nič a ľudí vyzýva, aby neboli rozmaznaní a neskučali, robili za dobrý pocit, tak na toho tie 10-tisíce eur ročne máme. No, tak ja hovorím, že keby aspoň nasledoval ten svoj vlastný príklad a tej odmeny sa vzdal. Takže zhrňme si vlastne, čo vidíme v tom rezorte. Minister Taraba úplne bez problémov pristupuje k tomu, že ide šetriť na vlastných zamestnancoch, že organizáciám berie prostriedky, a zároveň ako som už povedala, nevie čerpať peniaze, ktoré má k dispozícii. Nevie čerpať milióny, stovky miliónov, ktoré má k dispozícii, ale nemá problém ušetriť tam, kde naozaj živoria a pracujú s prostriedkami, z ktorých nezvládajú plniť tie úlohy, ktoré máme.
A povedzme si to aj veľmi konkrétne. Pozrime sa najprv na plán obnovy. Už v lete sme počuli, že minister Taraba má absolútne najhorší výkon, čo sa týka plánu obnovy. On bol z toho veľmi dotknutý, ale jednoducho fakty nepustia. A dnes sa blížime k piatej platbe, k žiadosti o piatu platbu, ktorú by sme si mali žiadať v polovici decembra.
No a jeden zo zásadných míľnikov, v ktorom minister Taraba zlyhával, sú výkupy pozemkov súkromných vlastníkov v chránených územiach. No a čo sme sa dočítali v materiáloch samotného ministerstva, čo nám aj minister hovorí vlastne, že tak ako pred rokom, ony sú stále predmetom revízie. On teda má stále záujem to nejakým spôsobom zmeniť, ale za tej rok jediné, čo vedel, je, zrušiť už pripravený projekt, zrušiť už pripravené zmluvy, ktoré boli nachystané na podpisy s konkrétnymi ľuďmi, kde štát mohol dostať do obhospodarovania pozemky v chránených územiach a rozhodovať o tom, čo sa na nich má robiť. Toto zvládol zrušiť, ale za ten rok nezvládol prísť s nejakou víziou, za čo by to chcel nahradiť. A blíži sa ten deadline a je to obrovský problém nielen pre ministerstvo životného prostredia, je to obrovský problém pre celú vládu. Je to obrovský problém pre celé Slovensko, ohrozuje tým prostriedky z celého plánu obnovy.
Rovnako sa môžeme pozrieť na krajinné plánovanie, čo bola druhá veľká téma, druhý veľký prúser ministra Tarabu. A tam teda naveľa to zvládol po svojom, najprv nám predložil zákon, tak ako teda taký bol pôvodne plán, predložil zákon, ktorý nebol veľmi kvalitný. Bol v podstate obratý tak nejako o svoju podstatu, ale on tú situáciu ešte zhoršil. Nakoniec reformu plánu obnovy, reformu v podobe krajinného plánovania predložil na poslednú chvíľu ako prílepok, jednostranový prílepok k zákonu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, čo by bola hanba samé o sebe. Lenže tento zákon prezident Pellegrini vetoval, pretože ten zákon nebol dobrý, a táto koalícia, namiesto toho, aby pristúpila zodpovedne k plánu obnovy, minister namiesto toho, aby trval na tom, že haló, tu je dôležitý míľnik plánu obnovy, tak poďme riešiť to veto, tak oni si to z minulej schôdze bez problémov posunuli na túto.
Čiže, ešte stále nám teraz s touto nestabilnou koalíciou, kde nevieme, ako ktorékoľvek hlasovanie dopadne, visí reforma plánu obnovy akokoľvek vykuchaná, nám tu visí do poslednej chvíle, lebo však načo, hej? Načo sú nám tie prostriedky z plánu obnovy?
No a pristavím sa jednoznačne aj pri U.S. Steel Košice, kde vieme, že minister nastúpil už do situácie, keď hrozilo, že tie peniaze 300 mil., ktoré mali byť využité na dekarbonizáciu v U.S. Steel Košice, že je to ohrozené, že tá situácia je nejakým spôsobom problematická. On to veľmi dlho popieral. Ako potom chceme niečo riešiť, keď to popierame? Nakoniec teda priznal, že z toho nič nebude. Povedal, že on pripraví teda výzvu, aby sa mohli iné priemyselné podniky do toho zapojiť, že všetko bude v poriadku, on to porieši a napraví. Samozrejme, nestalo sa tak. Priznal, že ani tento jeho návrh nefunguje. Tak ako druhú alternatívu povedal, že vybudujeme úložisko alebo projekty na zachytávanie uhlíka, čo je teda vedecky veľmi pofidérne riešenie. Na svete nemáme veľa príkladov, ktoré by nám v tomto dodávali sebavedomie, že to je to, do čoho máme ísť, ešte špeciálne my tu na Slovensku.
No a odvtedy sme o tom nič nepočuli. A pokiaľ by na to mali byť čerpané tie obrovské prostriedky z plánu obnovy, tak to musí byť dokončené do polovice roku 2026 s tým, že už len povoľovanie takéhoto projektu, čo sa nijakým spôsobom nezačalo, by trvalo dlhšie. Takže opäť je tu niečo, čo mala byť vlajková loď tohto ministra, ktorý tu chcel byť partnerom pre priemysel. No namiesto toho jediné, čo vlastne zvládol, zrušiť, čo bolo a zostať ticho a dúfať, že to asi nejako prehrmí.
Rovnako sa takto môžeme pozrieť aj na čerpanie prostriedkov z envirofondu, ktoré opäť vieme využiť na investície, ktoré nám zlepšia životné prostredie, zlepšia život ľuďom. Dobrým príkladom je ovzdušie, kde si pripomeňme, že tam je teda obrovský problém najmä z toho zdravotného hľadiska. Spôsobuje to vyše 5 000 predčasných úmrtí ročne a čelíme kvôli tomu žalobe Európskej komisie s hrozbou obrovských pokút. To je aj taký veľmi priamy a jasne čitateľný aj pre pána Tarabu ekonomický rozmer. No a opäť sa prejavuje ten vzorec, on v tejto téme nebol schopný urobiť nič, iba zrušiť to, čo už bolo. Príkladom je mesto Jelšava alebo situácia v regióne Jelšava, kde bol dva roky pripravovaný projekt, dva roky, hej? To si vieme predstaviť, aké náklady už do toho išli, koľko energie na tom bolo strávených a bol so samosprávou pripravený projekt, tak aby fungoval. Pretože samosprávy sú tie, ktoré si poznajú situáciu vo svojom meste, vo svoje obci. Mala sa tam vybudovať briketáreň na to, aby vznikalo vhodné palivo, ktoré potom neprodukuje také škodliviny, ktoré sa vypúšťajú do ovzdušia a takisto malo dôjsť k výmene kotlov v individuálnych domácnostiach. No, minister sa ešte v decembri minulého roka týmto projektom chválil. On ho schválil a hovoril, ako Jelšava konečne bude dýchať čistý vzduch. No a takmer rok potom znenazdajky prišiel s tým, vlastne len na vláde sme si zrazu prečítali, že toto bolo zrušené, že tento projekt bol zrušený, opäť bez vízie, bez náhrady, len tak. Veď načo o tom hovoriť zo samosprávou, tá o tom nevedela. Načo o tom hovoriť s obyvateľmi, veď dúfajme, že možno to prehrmí, možno si to nikto nevšime. To sa nestalo a minister bol nútený prísť aspoň s nejakým teda náhradným načrtnutím riešenia, ktoré absolútne nedáva zmysel. Lebo on by chcel vybudovať zdroj v podobe, veľký zdroj vykurovania, v ktorom sa bude spaľovať biomasa, na ktorý sa jednoducho, teda to nebudú individuálne malé zdroje, ale na ktoré by sa mali pripojiť napríklad bytovky. Ale načo, keď bytovky v Jelšave, ktoré by mohli byť súčasťou takéhoto systému ústredného vykurovania, už dnes sú napojené na plyn. Tak ja neviem, ak minister, mám pocit, že si nepozná ani základné podmienky v tých oblastiach, kam chce akože prinášať svoje riešenia.
Ďalším dobrým príkladom je čerpanie eurofondov. Tam si povedzme veľmi rýchlo príklad Vrakune, opäť sa opakuje ten istý vzorec. Roky, myslím, že to bolo osem rokov, čo bol pripravovaný projekt, ktorý mal ochrániť Žitný ostrov pred ďalším znečisťovaním. Minister Taraba znenazdajky prišiel v apríli, že on to ruší. On to ruší. Potom nás nechával teda mesiace v napätí, aby naveľa, naveľa si akože splnil svoju úlohu a povedal, že aká iná technológia by tam mohla byť použitá, čo jednoznačne nie je žiaden ekvivalent riešenia, ktoré tu predtým bolo. Takže môžeme si rovno povedať, že to zrušil bez náhrady, veď čo.
No a takým bonusom pre mňa v tomto celom, v tejto debate o ministrovej neschopnosti čerpať tieto investičné prostriedky na niečo benefitné, je modernizačný fond, kde minulý rok bolo narozpočtovaných 340 mil. eur. na pomoc priemyslu, na pomoc s dekarbonizáciou, ktorá by mohli zvýšiť jeho konkurencieschopnosť do budúcnosti. Minister z tohto bol schopný vyčerpať 50 miliónov.
Čiže toto je za mňa trestuhodné, jeho neschopnosť čerpať prostriedky, ktoré už má. A potom sa zamýšľam, čo môže byť motiváciou biznismena a technokrata, robiť toto? A aj si odpovedám. Potom ak zrušíte pripravené projekty, máte svojvôľu ich či presmerovať, alebo minimálne prerozdeliť iným firmám, našim ľuďom, kam sa hodí. S tým sa stretávame koniec-koncov aj na našich výjazdoch po Slovensku, kde ľudia hovoria, že projekty sú pripravené, ale stoja, pretože boli vlastne nachystané s firmami, so subjektami, ktoré tejto vládnej koalícii nevyhovujú.
Ja môžem jedine na to povedať, že určite to budeme veľmi ostro sledovať a tento rozpočet nepodporíme.

Ďakujem pekne.
No ja sa chcem poďakovať kolegom poslancom, že si dávajú tú prácu a reagujú a že tu vedú tú veľmi dôležitú diskusiu. Pán poslanec Dostál, to boli naozaj skvelé citácie a príklady, k tomu sa vlastne nedá veľa dodať.
Tých rozsudkov, ktoré sú relevantné pre túto situáciu, je viac než dosť, my to tu všetci vieme, veď sa o nich aj pomerne dosť veľa hovorilo, a teda ďakujem, že ich v celom tomto procese ozvučujete. Možno je to práve ten dôvod, prečo ja som stále nejakou malou troškou dúfala, že sa tu niekto spamätá a niečo s tým urobí, ale nestalo sa.
A tebe, Michal, ďakujem veľmi pekne, že, že napriek tomu, že to takto prišlo na poslednú chvíľu, tak ukazuješ, že strana HLAS sa jednoducho pridala k tomuto chaosu, pridala sa na legislatívnu úroveň strany SNS, ja vlastne nemám k tomu čo dodať, pretože si to naozaj vysvetlil veľmi vyčerpávajúco a priliehavo a táto celá situácia je pre mňa taká už nepochopiteľná a naozaj neverím, že v tejto sále, v tomto pléne nie je niekto schopný sa spamätať.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď som videla, ako na poslednú chvíľu pribúdajú tie pozmeňujúce návrhy dnes už počas toho, ako sme tu sedeli pripravení hlasovať, tak som bola úprimne zvedavá, že o čom bude tentoraz ten chaos, lebo nijako inak, to, čo sme doobeda zažili, sa nedá nazvať. Chaos a to doobedie bolo príkladom chaosu a stavu, v akom je táto koalícia, tento koaličný zlepenec, keďže sme okrem iného jednu z prvých vecí počuli aj to, že spod tohto zákona stiahol svoj podpis jeho hlavný proponent poslanec Rudolf Huliak a urobil tak preto, pretože s ním nikto tieto zmeny v zákone nekonzultoval, nevidel ich, nemal čas si ich preštudovať. Čiže takto funguje tá koalícia, takto to beží, že tu máme samotného pôvodného predkladateľa, ktorý potom tvrdí, že nemá čas, nestíha si takto na poslednú chvíľu v hodine dvanástej predložený pozmeňujúci návrh alebo teda rovno dva pozmeňujúce návrhy si preštudovať a, samozrejme, nikto ich s ním nekonzultuje. A vypovedá to podľa môjho názoru aj toto vystúpenie pána Garaja pred chvíľou, keď tu deklaroval po tom, čo ten návrh už mal byť celý schválený, že oni podporujú pozmeňujúci návrh, ktorý predložili poslanci HLAS-u. No tak ako v jednej fungujúcej koalícií by sa patrilo, aby si vzájomne o týchto krokoch vedeli, ale zase dobre, vidíme ako, aký to je v skutočnosti chaos, a že tá koalícia funguje v neustálom zmätku a v neustálych konfliktoch.
A priznám sa aj, možno je to odo mňa naivné, som tu predsa už rok, že z toho, čo som videla v tých pozmeňujúcich návrhoch a že čo sa tu dialo doobeda, som bola sklamaná. Asi by som nemala byť, ale bola som sklamaná a bola som aj nahnevaná, ako ohromne ste vy, koaliční poslanci a poslankyne, premrhali tú šancu zmierniť škodlivé dopady tejto novely, o ktorých tu hovoríme týždne a mesiace. A ja som naozaj niekde v kútiku duše dúfala, že niekto z vás, keďže sa to tu šepká po chodbách, že nie všetci súhlasíte s tým zákonom, že niekto z vás v sebe nájde tú odvahu a aspoň sa pokúsi zmierniť to najškodlivejšie na tom, no ale namiesto toho sme videli čo?
Videli sme prílepok poslancov HLAS-u, kde absolútne odignorovali tie škodlivé zmeny, ktoré sú v tom zákone, či v pôvodnej verzii, alebo potom v tých pozmeňujúcich návrhoch, a pridali vlastný prílepok, lebo však zákon o ochrane prírody a krajiny je nejaký fackovací panák, každý si s ním zjavne robí, čo chce. No a vo výsledku, a prečo, prečo, som čakala a dúfala, že niekto nájde tú odvahu zvrátiť tú novelu aspoň v časti, aspoň niečo z toho opraviť, je, že tento návrh poslancov klubu SNS je jednoducho ďalším veľmi vážnym krokom v systematickom ťažení proti ochrane prírody. A to de facto znamená, že keď je to proti ochrane prírody, je to proti našej prírode na Slovensku, nijako inak sa to vysvetliť nedá. A mňa na tomto celom naozaj veľmi uráža, že sa pritom zaštiťujete ľuďmi na vidieku. Hovoríte, že táto novela niečo prinesie ľuďom na vidieku, pritom, naopak, im beriete nástroje, beriete im ich práva a beriete im nástroje, ktoré pravidelne využívajú na to, aby si chránili to životné prostredie, pretože im na ňom záleží na rozdiel od vás. A vo výsledku teda táto novela, videli sme premrhanú šancu, čiže výsledok to nemení a výsledkom tohto zákona bude to, že paralyzujete kontrolnú činnosť v našej prírode tým, že znefunkčňujete dobrovoľnú stráž prírody, otvárate naše chránené územia intenzívnemu pohybu motorových vozidiel, štvorkoliek, motoriek a nezabudnime pripomenúť tú amnestiu pre štátneho tajomníka Filipa Kuffu na objednávku, ktorá je stále súčasťou tohto zákona.
Okrem toho pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Kvorku okliešťujete kompetencie orgánov ochrany prírody, ktoré už dnes sú personálne poddimenzované a bude sa to týkať vecí výstavby, výrubov alebo napríklad aj ťažby nerastov.
Vďaka pozmeňujúcemu návrhu poslanca Garaja vylučujete verejnosť a odborné organizácie z konaní podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, beriete ľuďom ich práva, robíte to v rozpore s európskou legislatívou, o tom sa tu už tiež povedalo a znie to tak virtuálne, zhmotnime si to, všetci títo aktívni ľudia, ľudia na vidieku sa zapájali vo veciach, ktoré sa týkali ťažby dreva v našich chránených územiach, výstavby, developerských projektov, hotelov, zjazdoviek v našich chránených územiach, a týkali sa aj výrubov v našich mestách a obciach. A práve vďaka tomu, že to v tej legislatíve bolo, sa podarilo zachrániť naozaj veľa. Napríklad 50-tisíc stromov pri obci Raslavice, kde sa neangažovali nejaké vami tu zneužívané mimovládne organizácie, ale boli to miestni obyvatelia, ktorí nechceli, aby sa toto dialo v ich životnom prostredí. Podarilo sa napríklad vďaka tomu zabrániť aj ťažbe ropy na severovýchode Slovenska, čo bolo opäť niečo, čo nechceli tí ľudia, nechceli žiť vedľa takto škodlivej činnosti, ktorá by mala dopady na ich zdravie aj na ich životy.
A preto neobstojí vôbec ten názor, ktorý sa tu spomínal, že ide o, že, že sa, že sa to využívalo na nejaké obštrukcie a prieťahy, pretože tie úrady dali tým ľuďom, tým organizáciám za pravdu, pretože oni v skutočnosti tu roky suplujú to, čo má robiť štát. Suplujú, že štát má v prvom rade chrániť prírodu, suplovali to tu aktívni ľudia, ktorým záleží a vy im toto právo beriete. Takže toľko tiež na margo toho, že to robíte pre ľudí na vidieku.
Takže si to zhrňme a podčiarknime, národniari Slovenska, Národná strana tu krok po kroku spolu s ministrom životného prostredia, ktorého majú, ničia naše prírodné bohatstvo, ničia naše prírodné dedičstvo, niečo, čo by sme mali chrániť pre ďalšie generácie, niečo, čo by malo byť podstatou národniarstva aj vlastenectva.
No a k tomu pozmeňujúcemu návrhu poslancov HLAS-u pána Ferenčáka, tak ja sa priznám, že to mi dnes doobeda naozaj prišlo možno ako tá najväčšia hanba, že namiesto toho, aby ste toto okno príležitostí využili na úpravu, ktorá by pomohla chrániť našu prírodu alebo zmiernila by niektorý z tých negatívnych dopadov, tak ste to využili na to, aby ste mimo legislatívnych pravidiel prilepili k tej novele, ktorá už teraz je absolútnym chaosom, ktorý nedáva žiaden zmysel, to by ste normálnemu človeku nevysvetlili, prečo tieto zmeny robíte, tak aj vy ste si k tomu prilepili nesúvisiacu zmenu k odpadom, ktorá sa vám práve hodila a ktorá je absolútne zbabelá.
No a vo výsledku ja veľmi dúfam, že keď ľudia budú počuť o tej nelegálnej činnosti, ktorá v našej prírode sa rozmohne o pytliactve, o nelegálnej ťažbe, o tých jazdách na štvorkolkách, či je to teda legálne v druhom stupni, alebo nelegálne v iných územiach, kde to nebude mať jednoducho kto kontrolovať. Keď uvidíme, ako nám sa rozširujú tie holiny a ako nám tu ako huby po daždi rastú nové developerské projekty, tak ja veľmi dúfam, že ľudia budú vedieť, že za toto majú ďakovať Slovenskej národnej strane a ja im to budem tie nasledujúce roky pri každej príležitosti pripomínať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, dnes tu hovoríme o odvolávaní poslanca Huliaka z pozície predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ja chcem opäť zdôrazniť ten fakt, že tak ako to bolo aj včera, a dnes je to ešte horšie, že pán poslanec tu nie je.
Ja si hovorím, že čo už je to za aroganciu, že nepríde na takéto rokovanie, že si nedá ani tú námahu na to, aby sa prišiel obhájiť alebo aspoň tu sedel ako nejaké preukázanie základného rešpektu. A to niečo vypovedá aj o tom, ako veľmi si myslí, že ho automaticky podporíte, pretože on sem dnes arogantne neprišiel, nepreukázal základný rešpekt, neprišiel sa obhájiť, lebo tak veľmi si je istý vašou podporou.
No a pri príprave na toto vystúpenie som si zároveň hovorila, že tie týždne, ktoré ubehli, medzitým ako sme podali ten návrh, mi ukázali, že najlepšiu obhajobu tomuto návrhu za tie ostatné týždne vlastne robil samotný Rudolf Huliak. Veď uznajte, prečo by koalícia chcela mať za predsedu jedného z výborov človeka, ktorý s dvojicou ďalších poslancov odmietol hlasovať s koalíciou, odmietol sa vôbec zúčastniť rokovania Národnej rady a paralyzoval tým celý parlament a ešte sa tým hrdil, ako sa tu zrazu, ako sa tu zrazu tancuje ako on píska.
Človeka, prečo by ste chceli mať za predsedu parlamentu človeka, kvôli ktorému musel prísť chorý poslanec HLAS-u zo svojej péenky?
Prečo by ste chceli mať za predsedu výboru človeka, ktorý člena vlády z vlastnej kandidátky, z vlastného rezortu, Tomáša Tarabu, verejne nazval, a ja sa ospravedlňujem za ten jazyk, ale povedal to verejne, ktorý ho nazval odrbávačom, klamárom, prospechárom, človekom so špinavým charakterom, junáčikom po Bohovi prvým, arogantným chrapúňom, egomaniakom, princom Jasoňom.
Tak, páni poslanci a poslankyne, ale ako ono to pôsobí smiešne, ale čo najbližšie povie do médií o vás? Pri prvej príležitosti, pri prvom konflikte, keď mu stúpite na otlak, čo povie o vás? Rozprával aj o štátnom tajomníkovi Filipovi Kuffovi, že vraj robí kraviny, a preto mu zverili len národné parky, aby si tam robil s drevom, čo chce.
To už nie je len o urážaní, ale to už ukazuje, otvára dvere do kuchyne, ako sa tu vládne, že niekomu, kto je nedostatočne schopný, zveríme naše národné parky, aby si tam s drevom robil, čo chce. Toto je človek, ktorý práve ministrovi životného prostredia, ministerstvu, štátnym tajomníkom má byť najbližším partnerom, pretože predsedá ich rezortnému výboru.
Takže prečo by ste za predsedu výboru chceli mať človeka, ktorý pri prvom väčšom konflikte na vás povyťahuje a porozpráva z kuchyne, tak ako verejne porozprával o probléme s alkoholom Andreja Danka, a veľmi hanlivo sa verejne vyjadroval o jeho kognitívnych schopnostiach a užíval si, zjavne si užíval tú pozornosť, ktorú má. A ja hovorím, že toto sa môže stať každému jednému a jednej z vás. Prečo by ste chceli mať takéhoto partnera?
Prečo by ste chceli mať za predsedu výboru človeka, ktorý má hájiť záujmy životného prostredia, jeho ochrany, ktorá je nám všetkým ústavou garantovaná, ktorý chce ísť plniť na ministerstvo životného prostredia, na ktorý má pocit, že má nárok a ten tím odborníkov, chce tam ísť plniť program svojej strany, v ktorom bolo aj zrušenie 5G sietí.
Zrušenie 5G sietí, to už je aký iný vesmír, v ktorom sa pán poslanec Huliak nachádza? Človeka, ktorý fúkal dym do rastliniek, aby tým spochybnil klimatickú zmenu, klimatickú zmenu, zásadný problém našej doby, ktorý opäť spadá do kompetencie výboru, ktorému predsedá, a on sa potom ešte ohradil, že teda on môže robiť takéto experimenty aj v priestore Národnej rady, lebo ide o jeho súkromnú kanceláriu, čo nie je nič iné ako obyčajný papalášizmus.
Prečo by ste chceli mať za predsedu výboru človeka, ktorý tvrdí, že nemôžeme dosiahnuť, nedajbože, klimatickú neutralitu, lebo tu bude výbušné prostredie, lebo to je to, o čo sa tu snaží celý svet, to je to, o čo sa tu snaží Európska únia, ale pán poslanec Huliak vie, že to je v skutočnosti obrovské riziko, lebo tu bude výbušné prostredie?
Prečo by ste chceli mať za predsedu výboru človeka, ktorý hovoril, že tie medvede už vedia, že nie sú zákonom chránené. Ony to vedia. A vedia to, viete ako? Vedia to mimozmyslovo. (Smiech v sále.) A čo sa stalo zopár týždňov potom? To, to už všetci vieme a to už také na smiech nie je. Ale pán poslanec v rozhovore pre médium toto tvrdil, že teda ony to už mimo zmyslov vedia. Takže prečo by ste chceli mať na čele výboru tohto odborníka s tímom ďalších odborníkov, ktorý okrem týchto, tejto mimozmyslovej komunikácie s medveďmi hovorí aj o tom o fenoméne letného spánku medveďov, ktorý nepozoroval nikto na svete len starosta z Očovej? Prosím vás navnímajte si, ja som, ono je to nedôstojné toto tu takto vymenovávať a opakovať. Stačí, že sa to udialo jedenkrát, ale zároveň navnímajte si, prosím, toto všetko a zodpovedzte si tú otázku, či pre vás tá príroda, to životné prostredie, od ktorého každý jeden a každá jedna z nás bytostne závisíme, či pre vás tak málo znamená, že ich necháte v rukách takéhoto človeka, ako je Rudolf Huliak.
No kategóriu samo osebe je, samozrejme, správanie Rudolfa Huliaka k ženám. O tom sa tu veľa porozprávalo a ja teda to potvrdzujem alebo podčiarkujem najmä ako kolegyňa Lucie Plavákovej, ktorú Rudolf Huliak hrubo a zbabelo urazil, a potom nebol schopný sa nijakým spôsobom ospravedlniť.
Ja osobne s ním mám pomerne intenzívny pracovný kontakt a môžem potvrdiť, že pre Rudolfa Huliaka ste buď objekt, ktorý má byť pripravený byť predmetom jeho chlípnictva, alebo ste nikto. Ani žena, ani človek. A tak sa k vám bude aj správať. A ak ste pozorovali tie ostatné týždne pozorne, tak vlastne viete, že Rudolf Huliak je človek, ktorý povedal, že vlastne je v poriadku, je okej sa takto hulvátsky správať, keď „zároveň donesiete žene odmenu,“ a to citujem, „napríklad nejakú malú čokoládku alebo inú pozornosť.“
Opäť tu zdôrazňujem, prosím, prosím precíťme tú dynamiku, že za hrubú urážku nebol schopný sa ospravedlniť, a argumentoval, že on je galantný, pretože on žene donesie nejakú odmenu ako koníkovi kocku cukru, a je to v poriadku. Teda neverím, že pri týchto jeho jednak pri tom útoku, ale aj pri tých jeho trápnych výhovorkách, prečo sa neospravedlní, že ste necítili prenesenú hanbu, že je jedným z vás. Neverím tomu. A neverím tomu aj preto, že ste sa nám chodili ospravedlňovať. Ale ja hovorím, že presne teraz je ten čas prejsť od slov mimo kamier k činom a presne na to vám dnes dávame príležitosť.
No a toto všetko, čo som povedala, je podľa mňa už ďaleko za čiarou. Je úplne zjavné, že pán poslanec Huliak nemá čo robiť na... minimálne na poste predsedu výboru, ale pristavme aj špecificky pri jeho výkone na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Môžem potvrdiť, že časť jeho nevhodného obťažujúceho správania sa diala aj práve tu, kde vychádzal z tej pozície moci, a zjavne si to užíval, že ju má, a okrem toho toleroval aj opakované neslušné správanie hostí výboru, napríklad štátneho tajomníka Filipa Kufu, ktorý viackrát na výbore vystupoval vyložene urážlivo a pán poslanec Huliak ako predseda výboru s tým nič nerobil. Opäť to niečo vypovedá o jeho štandardoch a na slušné správanie.
No a k samotným procesom. Zopakujme si, čo hovorí o výboroch a ich rokovaní samotná Národná rada. Hovorí, že rokovanie výboru sa pokladá za najdôležitejšiu časť zákonodarného procesu. Najdôležitejšiu časť zákonodarného procesu. A ich úlohou je podrobne rokovať o návrhoch zákonov, ktoré im Národná rada pridelila. A ja to môžem potvrdiť, hoci som tu nová, že presne, presne výbor je ten priestor, kde sa máme do hĺbky a detailne rozprávať o návrhoch zákonov. Presne tam má byť na to vytvorený priestor, presne tam máme na to všetky potrebné nástroje.
Lenže pre Rudolfa Huliaka od prvého dňa je to čistá formalita. Ten výbor je čistá formalita, je to preňho technická záležitosť, ktorá musí prebehnúť a má prebehnúť najrýchlejšie, ako je to možné, a on to na výbore aj povedal. Je to niečo preňho nechcené, niečo, čo ho otravuje. Tak ja hovorím, odbremeňme ho.
Asi, asi to už sú len také akoby detaily, ale mne na nich záleží. Na výbore opakovane nedodržiava rokovací poriadok pri riadení rozpravy, či už je to pri udeľovaní slova, alebo pri ukončovaní rozpravy, čo robí opakovane, svojvoľne. Jednoducho on si povie, že jemu stačilo. Hodina bola dosť, už sa mu to nechce počúvať a povie, že končíme výbor. Jednoducho Rudolf Huliak sa správa na výbore vyložene autoritatívne.
Asi už je len takým dokreslením, že na tomto výbore sa pravidelne nedodržiavajú lehoty na doručovanie materiálov, preto sme aj tento výbor viackrát bojkotovali, pretože takto sa jednoducho nevedie diskusia. My tu nie sme panáčikovia na, na zvyšovanie uznášaniaschopnosti výborov, kam sa poslancom koalície nechce chodiť. My chceme viesť riadnu diskusiu, a pokiaľ to nie je umožnené, tak tam nebudeme za užitočných idiotov.
Materiály výboru sa, samozrejme, posielajú aj v noci pred rokovaním, takže nie je šanca absolútne sa na ne pripraviť. Asi sa ani nečudujem, pretože koaličným poslancom sa v skutočnosti na tom výbore diskutovať nechce. No musím povedať, že som pracovala v rôznom prostredí, ale nikdy som nezažila taký chaos a nekompetentnosť ako na tomto výbore. Za mňa jednoznačne nespĺňa svoju funkciu a nemožno ho považovať za funkčný.
Rudolf Huliak má v gescii, je predsedom dôležitého výboru, je to dôležitá agenda a on ho jednoznačne neriadi vo verejnom záujme a nemá čo robiť na tejto pozícii, preto aj predkladáme návrh na odvolanie Rudolfa Huliaka z pozície predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ja som presvedčená, že toto je tá minimálna hrubá čiara, ktorú potrebujeme dnes nakresliť.
Tento parlament a naša spoločnosť potrebuje kvalitnejšie a kompetentnejšie riadenie výboru, od ktorého záleží naše zdravie aj naša budúcnosť. Ľudia si to zaslúžia. A opakujem, je to úplné minimum, ktoré môžete aj vy dnes urobiť, ak ste ešte na slušné správanie a politickú kultúru nerezignovali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo a rovnako ďakujem pánovi poslancovi Migaľovi, že sa zapojil do tejto diskusie vecným spôsobom a zareagoval aj na konkrétne výčitky.
No vy ste vlastne začali tým, ak to budem nejako parafrázovať, že si nemyslíte, že je to oslabovanie organizácií, ktoré sa venujú ochrane prírody, ale tie fakty sú jasné. Ten inštitút zúčastnenej osoby je, je oveľa, má oveľa slabšie postavenie a ponúka oveľa slabšie nástroje, jedným z najdôležitejších je možnosť odvolať sa v tom konaní, toto sú jednoducho fakty. Čiže hoci si nemyslíte, že to povedie o oslabovaniu tých organizácií, tak fakty nám hovoria, že sa ich postavenie oslabí.
Rovnako ste ocenili prácu napríklad lesoochranárskeho združenia Vlk za to, čo robia v ochrane prírody, ale beriete im nástroj, ktorý je jednoznačne medzi tými, ktoré najčastejšie na tú ochranu prírody s pozitívnym dopadom na spoločnosť používajú. Čiže je zvláštne oceňovať ich prácu, keď im zároveň výrazným spôsobom zväzujete ruky.
Ďakujem, že ste spomenuli nejaké konkrétne prípady a hovorili ste o tom, že sa, že napríklad bývajú prieťahy pri povoľovaní napríklad bežeckých pretekov. S tým som sa stretla aj ja sama alebo pri bohoslužbách. No ale znamená to aj to, že riešite, že nebudú prieťahy pri výruboch a výstavbe v chránených územiach, to jednoducho nejde od seba oddeliť.
No a ja sa priznám, že teda na tie žaloby, na to sa určite ešte pozriem a zameriam, ale je to rovnaká situácia ako pri novele o EIA. Tam takisto nie je, dobre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pani poslankyňa Kramplová, no, ja vám to nechám, kľudne, je, môže sa vám to zdať, že opakujem floskuly, ale je v nich, ako povedal aj tuto kolega, je v nich veľa dát, faktov, argumentov, o ktorých sa dá diskutovať, o ktorých sa dá viesť diskusia. Ale z vášho vystúpenia sme sa vlastne nedozvedeli nič, o čom by sme, čo by, čo by mohlo podnietiť tú diskusiu. Dozvedeli sme sa niečo zo životopisu pána poslanca Garaja a ja vám aj poviem, z čoho som vychádzala, lebo ja som tá posledná, čo, čo bude chcieť tuto súdiť druhých ľudí, ale ja som vychádzala z veľmi konkrétnej veci pri tom hodnotiacom úsudku pána poslanca Garaja. Ja mu neberiem jeho vzdelanie, ale ja som vychádzala z toho odôvodnenia toho pozmeňujúceho návrhu, v ktorom jednoducho sú napísané nezmysly. Je tam napísané, že v minulosti mohol správne rozhodnutia preskúmať súd len na základe návrhu účastníka konania.
V súčasnosti podľa zákona č. 162/2015 Z. z., čiže správny súdny poriadok, môže správnu žalobu podať aj osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale napríklad zúčastnená osoba.
Tak ja sa pýtam teda, je to šanca na reparát, ja kľudne zmením aj ten svoj hodnotiaci úsudok, že z ktorého ustanovenia toho správneho súdneho poriadku, pán Garaj, ste, teda pán Garaj vyvodil, že zúčastnená osoba má právo podať správnu žalobu. To je moja veľmi konkrétna otázka, ja som myslela, že úplne nemá zmysel ju pokladať. Je to v tomto odôvodnení, ja som presvedčená, že je to nezmysel. Z toho som teda usudzovala, že pán poslanec nevie úplne, o čom hovorí v tomto prípade, že bol použitý podobne ako pán poslanec Kvorka vedľa neho sediaci, ale ja si veľmi rada vypočujem a budem veľmi rada, ak sa pán poslanec prihlási do rozpravy a odpovie mi na túto otázku. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, hoci o tomto zákone sa už hovorilo celkom dosť, začnem krátkym pripomenutím, o čo sa jedná, o čo v ňom ide. Tento návrh nezaradeného poslanca Rudolfa Huliaka, ktorý mňa tu neprestáva udivovať, že nie je ani len schopný prísť do tejto rokovacej sály ani v prvom čítaní, ani v druhom čítaní a riadne si ho obhájiť, ešte aj na výbore úplne zbabelo ukončil rozpravu bez toho, aby bola zďaleka dokončená. No takýto je odvážny, takto mu na veciach záleží, že ani len nedokáže prísť do tejto rokovacej sály, a tým pádom a tú diskusiu, ktorú by sme tu chceli viesť, tak ju viesť nebudeme môcť, pretože, pri všetkej úcte, som presvedčená o tom, že zvyšok tých poslancov, ktorí to predkladajú, nevedia v skutočnosti, čo predkladajú.
Tento návrh je vysoko škodlivý pre našu prírodu, je vysoko škodlivý pre naše prírodné bohatstvo, pre naše prírodné dedičstvo, niečo, čo by sme mali z podstaty toho slova dedičstvo, niečo, čo by sme mali chrániť aj my a je našou povinnosťou chrániť to pre naše deti a pre ďalšie generácie. A garantujem vám, hoci pán poslanec Huliak sa veľmi rád zaštiťuje vidiekom, tento zákon s tými pozmeňujúcimi návrhmi nepomôže ani ľuďom na vidieku ani zďaleka. Tento zákona sa teda venuje, paralyzuje dobrovoľnú stráž prírody a stráž prírody ako takú, rozšíri veľmi výrazným spôsobom možnosti vjazdu motorových vozidiel do chránených území a ako sme tu mali možnosť už počuť, boli k nemu na poslednú chvíľu bez riadnej diskusie, bez možnosti riadnej diskusie prilepené dva toxické pozmeňujúce návrhy. A ja opakujem, je to vysoko škodlivé pre našu prírodu, ľuďom na vidieku to nijakým spôsobom nepomôže a opäť ozvučím aj ten paradox, že toto predkladajú ľudia, ktorí sa tvária že sú národniarmi, pritom jediné, čo robia ľudia okolo SNS, nominanti, aj tí, čo sedia tu v tejto Národnej rade a venujú sa téme životného prostredia a ochrany prírody, tak jediné, čo robia, je, že spoločne krok po kroku ničia naše prírodné dedičstvo, niečo, čo patrí nám všetkým, a teda najnovšie aj pozmeňujúcimi návrhmi podávanými na poslednú chvíľu.
A tým rovno aj začnem, lebo to je vlastne najaktuálnejšie.
Počuli sme tu teda pozmeňujúci návrh pána poslanca Garaja. Ja som presvedčená, že pán poslanec Garaj netuší, netuší, čo v skutočnosti podáva a o čo v tejto veci ide. Ale teda aj pre vás všetkých, aby ste vedeli, lebo teda veľa sme sa toho nedozvedeli, to vystúpenie bolo také, ako bolo.
No tak tento pozmeňujúci návrh ruší možnosť verejnosti a odborným mimovládnym organizáciám zapájať sa v správnych konaniach, ktoré sa týkajú zákona o ochrane prírody a krajiny, zapájať sa ako účastník. No, znie to tak procedurálne, znie to tak nehmotne, ale kľudne si to zhmotnime to konkrétnych situácií. Sú to konania, ktoré sa týkajú povoľovania ťažby v našich chránených územiach, sú to konania, ktoré sa týkajú výstavby v našich chránených územiach, udeľovania výnimiek podľa tohto zákona, takže kľudne si predstavte tú Demänovskú dolinu, ako vyzerá, ako dopadla, kľudne si predstavte tie rozsiahle územia národných parkov, tu všade sa o tom, či sa bude ťažiť, či sa bude stavať, rozhoduje v konaniach, do ktorých, ak táto novela prejde, nebude môcť verejnosť a odborné mimovládne organizácie vstupovať. Práve takýmito krokmi, že mohli v skutočnosti do tých konaní vstupovať, sa podarilo naozaj v minulosti veľmi veľa zachrániť, doslova státisíce stromov, hektáre lesov, ktoré by inak skončili ako holoruby. Podarilo sa zachrániť tisíce stromov v mestách, pretože aj toho sa týka tento zákon, a tam tak isto je možnosť sa zapojiť do konaní. Podarilo sa zachrániť pred výrubmi pramenné oblasti, a to fakt už nie je sranda, takýmto spôsobom zasahovať do niečoho, čo vieme, že v čase klimatickej zmeny už nie je samozrejmosťou, naše zdroje pitných vôd a podarilo sa tak isto zabrániť divokej výstavbe hotelov alebo zjazdoviek. To všetko sa podarilo vďaka tejto možnosti, ktorá dnes v zákone je.
No a my sme si teda vypočuli v tom odôvodnení, že táto zmena, ktorá sa ide realizovať, je preto, pretože tu, pretože sa tu deje, tento inštitút dáva možnosť na obštrukcie a preťahovanie procesov. A opäť tak ako pri celom tomto zákone sme sa nedozvedeli jeden konkrétny prípad, kedy sa tak dialo. Nedozvedeli sme sa jednu konkrétnu situáciu, kedy teda dochádzalo k tej obštrukcii a k tým šialeným prieťahom, pre ktoré treba robiť takúto zmenu bez debaty a na poslednú chvíľu.
No ale ja vám môžem povedať veľmi konkrétne, kedy to pomohlo, kedy táto možnosť bola naozaj životne dôležitá. Sú to stovky a stovky prípadov, ale za všetko hovorí napríklad, že sa podarilo ochrániť 50-tisíc stromov pri Raslaviciach, to je konkrétnych 50-tisíc stromov, to je konkrétna obec, kde na tom záležalo miestnym obyvateľom, ktorí proste žijú v tejto oblasti, je to ich životné prostredie, ktoré si chceli ochrániť a podarilo sa to vďaka tomuto inštitútu, že je v zákone. A bola to napríklad aj ťažba roby na severovýchode Slovenska, tam tie pokusy boli na viackrát, a tak isto sa podarilo tejto škodlivej činnosti zabrániť vďaka tomu, že takýto inštitút existuje v tom zákone. No a že to nie je obštrukcia, že to nie sú prieťahy, tak o tom vypovedá to, že tie úrady tej verejnosti, tým aktívnym občanom, tým mimovládnym organizáciám dali za pravdu. Lebo jediné, čo sa dialo, nie obštrukcia a preťahovanie, je to, že v skutočnosti tí aktívni ľudia, aktívna verejnosť a mimovládne organizácie ako v iks ďalších prípadoch suplujú úlohu štátu. Presne toto sa tu roky deje, že títo ľudia, ktorým záleží na ochrane našej prírody, na ochrane životného prostredia, sa zapájali a suplovali tým úlohu štátu, pretože štát je ten, ktorý sa má zaoberať v prvom rade tou ochranou. Ale keďže či už nemá na to kapacity, alebo nemá na to dostatočné kompetencie, tak sa do toho zapojili ľudia, ktorým na tom skutočne záleží a majú tie odborné znalosti a úrody im dali za pravdu.
Tak aké obštrukcie a prieťahy? No nijaké.
A ja sa aj pýtam, že ako toto konkrétne ustanovenie má byť potom pre tých ľudí na vidieku ktorými sa tak radi zaštiťujete. Ja budem veľmi rada, pán Garaj, keď aj vy mi odpoviete na túto otázku, lebo tí ľudia, tí obyvatelia vidieka v tých Raslaviciach nechceli, aby tých 50-tisíc stromov bolo vyťatých a tí ľudia viacerých dediniek na severovýchode Slovenska, či to bolo Smilno, Oľka, alebo ďalšie, tak isto nechceli, aby sa im tam ťažila tá ropa, tak mi povedzte, že ako tým chránite záujmy vidieka, nijako. Tento pozmeňujúci návrh veľmi konkrétne vyzerá ako na objednávku od nejakých developerských skupín, ktoré už majú pripravené projekty výstavby v chránených územiach, ktoré veľmi rýchlo predložia, ak toto prejde.
No po novom totiž, ak sa máme baviť konkrétne, že ako sa to vykoná, toto znemožnenie možnosti byť účastníkom v konaní, tak po novom tí ľudia, ktorí sa dnes mohli normálne zapájať ako účastníci konania, sa budú môcť zapojiť iba ako zúčastnená osoba, čo ponúka v porovnaní veľmi slabé možnosti, napríklad tam neexistuje ani možnosť sa odvolať. Je to v rozpore jednoznačne s právom Európskej únie, ktoré nám ako verejnosti zabezpečuje všetkým v Európskej únii takéto právo zaoberať sa vecami verejnými, zaoberať sa naším životným prostredím a mať v tom reálne aj nejaký hlas. Okrem toho je to v rozpore aj už tradične s Aarhuským dohovorom, no a ja som presvedčená, že v tom odôvodnení, ktoré tu nebolo prečítané celkovo, ale máme ho k dispozícii v rámci pozmeňujúceho návrhu, tak ja som presvedčená, že tam je uvedené klamstvo.
Píše sa tam totiž, že zúčastnená osoba môže podať žalobu, ale pritom máme k dispozícii rozsudok Európskeho súdneho dvora, ktorý hovorí, že toto nie je možné, takýto precedens sme tu už mali. Bolo to konkrétne v roku 2016 a presne ten rozsudok hovorí, že zúčastnená osoba ako inštitút nestačí, nie je to postačujúci návrh pre verejnosť, ani mimovládne situácie. Ja hovorím, že túto situáciu sme tu už mali, máme o tom rozsudok, na základe ktorého sa potom tá situácia aj zrýchlene v parlamente po liste Európskej komisie opravovala, aby nám neboli pozastavené európske fondy a toto si, pán poslanec Garaj, toto si beriete na zodpovednosť.
Dobre, to je k prvému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý tu bol teda predložený bez toho, aby o ňom mohla byť napr. aspoň na výbore vedená riadna diskusia. Zopakujme si, že táto novela okrem toho prináša amnestiu pre konkrétneho štátneho tajomníka Filipa Kuffu za jeho nelegálnu jazdu na štvorkolke v Národnom parku Poloniny, na to určite nezabúdajme, toto je celá novela na objednávku aj pre tento prípad. Okrem toho znefunkčňuje dobrovoľnú stráž prírody, ktorá v našej prírode robí absolútnu väčšinu kontrolnej činnosti, robí to dobrovoľne, štát na tom ušetrí a táto novela jej činnosť paralyzuje, čím sa znásobí jednoznačným spôsobom nelegálna, nelegálne aktivity v našej prírode. Pripravme sa teda na spanilé jazdy na motorkách, štvorkolkách, pripravme sa na nelegálne výruby, ničenie prírody, pripravme sa na zabíjanie chránených druhov, pretože tomuto všetkému bude v chránených územiach v prírode otvorené pole pôsobnosti.
No a táto novela zavádza aj a povoľuje plošné vjazdy vozidiel do chránených území, v prírode to bude znamenať viac áut, motoriek, štvorkoliek. Nebude mať kto, aj tam, kde to stále bude zakázané, nebude to mať kto kontrolovať a toto všetko bude rušiť nielen nás pri rekreácii, veď kto chce pri svojej cyklotúre a na turistike a tak vo všeobecnosti uskakovať nejakým autám z cesty, alebo kto chce počuť ten rev motoriek a štvorkoliek, ktoré sa budú preháňať niekde po hrebeňovkách? No nikto z nás. Ale bude rušiť aj zver vrátane toho medveďa, s ktorým tu máme dlhodobo problém a vieme si predstaviť, ako v takýchto stresujúcich situáciách bude reagovať.
No a okrem týchto bodov, tak aby sme nezabudli na iný pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený dva týždne, hádam dva týždne dozadu na výbore, kde ale bola veľmi predčasne ukončená možnosť debaty. Tam sme sa zďaleka nedostali cez všetky body a nedostali sme sa ani k tomu pozmeňujúcemu návrhu a jednoznačne si zaslúži našu pozornosť. Pretože opäť je to systematický krok proti prírode, proti ochrane prírody, a preto si absolútne stojím za tým, že SNS, klub SNS a ľudia, nezaradení poslanci, už ako to nazývať, títo ľudia okolo nerobia nič iné, iba systematické kroky na ničenie našej prírody, pretože ochrana prírody je pre nich len prekážkou, niečo, čo im stojí v ceste a treba to za každú cenu odstrániť. No a ten pozmeňujúci návrh, tentokrát to bol, aha, mám tu hneď aj pána poslanca Kvorku, je to jeho pozmeňujúci návrh a mňa fakt mrzí, že sme sa o tom nemohli rozprávať na tom, na tom výbore. Opäť je to niečo, čo tá úprava, ktorá sa tam zavádza, rovnako ako v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Garaja, je nespojitá s tým pôvodným zákonom, s jeho odôvodnením, ktoré niekedy spomínal možno v nejakých televíznych reláciách pán poslanec Huliak, lebo teda v tejto, do tejto rokovacej sály obhajovať ho nechodí, tak tieto pozmeňujúce návrhy s tým vôbec nesúvisia. Jednoducho bola, zrazu sa tu zbadala príležitosť, že otvárame zákon o ochrane prírody a krajiny a jasné, z každej strany poďme ho oslabiť najviac, ako vieme.
Nič relevantné sme sa k tomuto nedozvedeli, ani teda na výbore, ani v dôvodovej správe. J to len taká zloba pridaná na poslednú chvíľu, ale je to veľmi nebezpečná zmena, ktorá ide opäť proti ochrane prírody. A po novom teda ak orgán ochrany prírody nevydá záväzné stanovisko v lehote na to určenej, tak iný zákon bude môcť určiť, ako sa s touto situáciou vyrovnať, a to napr. aj tak, že trebárs na rozhodnutie o výstavbe v národnom parku, či začatí ťažby nejakého nerastu v chránenom území, tak už nebude to stanovisko, čo to urobí s prírodou a so životným prostredím nás všetkých, tak už ho trebárs nebude treba.
A vieme veľmi dobre a vedia to aj predkladatelia alebo teda tí, pre ktorých to predkladajú, vie to veľmi dobre aj pán minister Taraba, vie to veľmi dobre aj pán poslanec Huliak, že orgány ochrany prírody sú dlhodobo personálne poddimenzované a toto je, toto nie je spôsob, ako zefektívniť procesy, ako ich zrýchliť s nejakou víziou pozitívnej zmeny pre nás všetkých. Toto je len spôsob, ako využiť, že tá ochrana nášho životného prostredia, niečo, čo ovplyvňuje naše zdravie a čo ovplyvňuje, akú budúcnosť budeme mať, tak že je to tu, že to tu nikdy nebolo prioritou, nikdy to tu pre žiadnu vládu nebolo prioritou. Pre túto to je prekážkou a ideme využiť tento fakt, že to prioritou nebolo, že je to dlhodobo, či finančne, kompetenčne, personálne poddimenzované a našli sme si cestu, ako im zobrať dôležitú kompetenciu.
A pán poslanec Kvorka, vy ste sa tu naposledy pri predkladaní iného pozmeňujúceho návrhu, to bolo vtedy k vodnému zákonu, ohradili a ja vás aj zacitujem. Citujem teda: "Viete, ja nie som človek, ktorý by si dal takéto veci na sebe urobiť. Keby sa o to voľakto pokúsil, tak by mu bolo hore kopcom ľahšie ako dolu kopcom, to si zapamätajte. A som tu preto a bol som zvolený tu do tohto parlamentu kvôli tomu, aby som tu odvádzal prácu, ktorá je odo mňa požiadaná, a aby som ju odpracoval a urobil tak, ako je to najlepšie v prospech občanov Slovenskej republiky."
No a treba si pripomínať, ako skončil tento zákon, tento vodný zákon s vaším pozmeňujúcim návrhom? Veď bol vetovaný vaším vlastným prezidentom Pellegrinim kvôli obsahu vášho pozmeňujúceho návrhu.
Tak ja to nechám trošku vyznieť. Sú to pekné slová. Treba robiť tak, aby bolo čo najlepšie pre občanov Slovenskej republiky. Treba robiť tak, ale treba, aby to neboli len slová, aby za tým niečo bolo. Nenechajte sa takýmto spôsobom využívať, pretože vaše meno je na tých pozmeňujúcich návrhoch, pán Kvorka, v tom prípade vodného zákona, ktorý bol kvôli tomu vetovaný vaším vlastným prezidentom. Vaše meno je rovnako na pozmeňujúcom návrhu k, tom prvom, k tomuto, k tejto novele zákona o ochrane prírody a krajiny a vaše meno, pán Garaj, zmizol, to som si nevšimla, tak vaše meno, pán Garaj, kdekoľvek ste, bude na tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý ste nám čítali pred chvíľou a obe urobia nezvratné škody v našej prírode. Ja vám garantujem, že tieto zákony sa budú opätovne naprávať skôr či neskôr, či za tým bude teda list Európskej komisie, alebo si počkáme na to dlhšie, ale tie škody, ktoré sa urobia už v prírode, tá výstavba, tie výruby, to už nenapravíme a bude to vaša zodpovednosť, vás všetkých.
Ja myslím, že tá debata okolo, okolo toho zákona tu bola už naozaj pomerne rozsiahla v tomto pléne, len mňa hnevá, že je taká jednostranná. Že dávame otázky, dávame argumenty a neprichádza to z tej druhej strany a ja teda zbytok toho svojho vystúpenia, keďže vlastne o tej dobrovoľnej stráži prírody, o vjazdoch do chránených území som hovorila pomerne rozsiahlo v prvom čítaní, teraz sme sa pomerne rozsiahlo porozprávali o týchto pozmeňujúcich návrhoch. Ja využijem ten zbytok času na to, aby som možno aspoň vyvrátila a povenovala sa nejakým hoaxom a nepravdám, ktoré sa tu za tie posledné týždne a mesiace šírili, pretože zase na tom nešťastnom výbore, ktorý by mal byť presne to miesto, kde to budeme robiť, tak na to priestor nebol vytvorený, opäť bol svojvoľne ukončený. Ja sa priznám, že aj čo som sa rozprávala s kolegami a kolegyňami, tak takáto prax nie je na inom výbore a je to jeden z tých dôvodov pre iný bod programu, ktorý budeme mať, a to je odvolávanie jeho predsedu.
No ale teda povenujem sa tým hoaxom, ktoré sa tu šírili. Veľa sa nahovorilo o tom, že tá dobrovoľná stráž prírody, ktorá vykonáva vo verejnom záujme kontrolnú činnosť vo veci ochrany prírody a krajiny, čo je naše ústavou garantované právo, na to tiež nezabúdajme, tak to je tá, ktorá zabezpečuje väčšinu tej činnosti v teréne. Okrem toho nám pomáha chrániť alebo teda okrem toho chráni a pomáha ľuďom priamo v teréne. Sú známe prípady, že toto sú tí ľudia, ktorých máte šancu stretnúť v tej prírode, keď sa vám stane nejaký úraz na bicykli alebo bol známy príklad paraglajdistu, ktorý ostal uviaznutý. Toto sú tie prípady, keď vám pomôžu, pomôže dobrovoľná stráž prírody, ktorej je oveľa viac a pohybuje sa v tom danom teréne.
Je to inštitút, ktorý je známy v Nemecku, v Česku, Francúzku, v Taliansku, v Rakúsku a nikde neexistuje to, čo táto novela chce zaviesť, a to, že tá stráž prírody, ak tento zákon prejde, bude môcť zasahovať iba na vlastných pozemkoch alebo so súhlasom majiteľa alebo správcu daného pozemku. Čo pri rozdrobenosti toho vlastníctva, kto si kedy otvoril kataster, tak je jasné, že jednak tieto súhlasy, prečo by ich kto podával, keďže vieme z praxe, že to bývajú práve aj tí majitelia, žiaľ, ktorí takúto nelegálnu činnosť vykonávajú v lese, ale prečo by, prečo by jednoducho takéto súhlasy vydávali a kto by si ich pýtal od stoviek subjektov na to, aby tá kontrolná činnosť v nejakom kompetenčnom území, čo väčšinou býva chránená krajinná oblasť celá, aby to dávalo zmysel, kto by si ich v praxi vedel vypýtať. Jednoducho je to úplne nemysliteľné. A v tých krajinách, ktoré som vymenovala, to nie je nejaký slovenský výmysel, tak v tých krajinách to nikde takto, samozrejme, nefunguje.
No ale my sme počuli v rámci toho odôvodňovania, že proti tej dobrovoľnej stráži prírody je veľmi veľa sťažností a že zneužívajú svoje právomoci. Toto je jednoducho nepodložený hoax. Uveďme si za všetko štatistiku z roku 2023, keď boli podané štyri podnety na tie stovky členov dobrovoľnej stráže prírody, z čoho nula bolo vyhodnotených ako opodstatnených. A to, čo sme počuli aj na výbore z úst koaličných poslancov, sú jednoducho nepodložené anekdoty. A ja hovorím, ak máte zážitky, že sa niekto v tom lese, dobrovoľná stráž prírody nechová v poriadku, alebo teda nechová správne, nechová vhodne, tak treba podať podnet a riešiť to. Ale nemôžeme my tvoriť legislatívu v tomto štáte, ktorá ovplyvňuje fungovanie celej spoločnosti, na základe zopár príbehov na úrovni jedna babka povedala.
Ďalším, ďalšou nepravdou, ktorá sa v tejto veci šírila ohľadom dobrovoľnej stráže prírody, bolo, že dobrovoľná stráž prírody vraj zasahuje hocikde, má vraj celoslovenskú pôsobnosť a riaditelia národných parkov alebo iných chránených území nevedia, kde sa dobrovoľná stráž prírody pohybuje. No tak toto sú vyložene klamstvá, pretože dobrovoľná stráž prírody má územnú pôsobnosť veľmi jasne a presne určenú nanajvýš na územie daného chráneného, danej chránenej krajinnej oblasti alebo daného národného parku. Nemajú celoslovenskú pôsobnosť, tak ako to má profesionálna stráž prírody alebo napríklad aj rybárska stráž. Je zo zapísané a zaregistrované na okresnom úrade a oni to majú zapísané vo svojich preukazoch. Takže toto je jednoducho veľmi ľahko vyvrátiteľné klamstvo, dobrovoľná stráž prírody nemá celoslovenskú pôsobnosť.
Ak a zase ja hovorím, ak sa stane prípad, že niekto, kto nemá pôsobnosť v danom národnom parku, začne proste riešiť nejaký prípad, tak treba podať podnet, na to tu máme predsa tie inštitúcie. Ale nemôžeme si z toho vymýšľať príbehy, na základe ktorých opäť ideme meniť pravidlá, ktorými sa riadi celá naša, naša spoločnosť.
Takisto riaditelia tých daných chránených území vedia, kto sa u nich pohybuje, pretože každá správa napríklad národného parku má svojho koordinátora, tých dobrovoľných strážnikov prírody.
Majú na to informačný systém, kde si zapisujú služby, akože mne je až trápne, že sa tu musíme takýmto spôsobom o tom rozprávať. Toto je normálne systém, ktorý funguje, ak sa vyskytne nejaká anomália, niekto robí niečo protizákonne, treba podať podnet, veď hádam vieme, že aj medzi policajtami sú nepoctiví, ktorí porušia pravidlá, ale ideme, ideme rušiť políciu kvôli tomu ? Nemyslím si.
Ďalším, ďalším takým, nepravdou, ktorá sa tu šírila je, že dobrovoľná stráž prírody dáva hrozne vysoké pokuty, aj 300 eur. No tak dobrovoľná stráž prírody udeľuje pokuty úplne rovnakým systémom ako akékoľvek iné kontrolné zložky, v ich prípade je to v rozmedzí 0 až 300 eur a je to na základe tých zákonných podmienok podľa závažnosti toho daného činu. A ak niekto s touto pokutou nesúhlasí, tak sa neudelí a postúpi sa to na správne konanie už mimo dobrovoľnej stráže prírody, tak ja neviem, kde je jednoducho problém. My tu tie nástroje máme, oni vydávajú tie pokuty v rámci zákona, keď má niekto s tým problém, nech to nezaplatí a postúpi sa to na správne konanie.
A nie vytvárať tu o tom príbehy, že tu máme nejakých, neviem akých, vykonštruované, šikanátorov, hej, ktorí chodia po tej prírode a vydávajú, neviem aké, vysoké pokuty. Jednoducho na to máme konkrétne pravidlá a máme, ak sa nám vyskytnú pochybenia, máme na to konkrétne nástroje, ako to riešiť.
Potom máme, samozrejme, už taký bežný, bežné vyhlásenie, ktoré má šíriť strach a nenávisť voči týmto ľuďom, ktoré opakoval viackrát aj pán minister Taraba, že teda títo dobrovoľní strážnici sú nebezpeční a používajú hmaty a chvaty. No tak to je možno, neviem, či je novinka, ale áno, zo zákona môžu používať primerané donucovacie prostriedky, aby zabránili tej danej protiprávnej činnosti, ktorá sa deje, či už kvôli bezpečnosti ľudí, alebo aj seba.
A presne pre tento dôvod musia prechádzať preskúšavaním, preto majú skúšky spôsobilosti a sú na nich kladené kvalifikačne minimálne rovnako tak vysoké nároky, ako na tých profesionálnych strážnikov, ak nie aj vyššie.
A zase ja sa pýtam, kde sú tie podnety, ktoré toto riešia? Kde sú tie podnety, ktoré riešia agresívne nájazdy dobrovoľnej stráže prírody?
No a potom možno môj obľúbený hoax, ktorý zaznel aj od poslancov strany HLAS na výbore, je, že dobrovoľná stráž prírody bola fajn vec, ale že za minulej vlády to proste prebujnelo a dostali nové kompetencie. Tak ja by som chcela pripomenúť, že najväčšia kauza s dobrovoľnou strážou prírody bola v roku 2019, čiže za Petra Pellegriniho. Týkala sa Oravskej priehrady a je úplne zjavné, že medzi týmito zložkami, už tradične všetci vieme, že medzi ochranou prírody, lesníctvom, poľovníctvom, jednoducho to napätie tu existuje, do nejakej miery je prirodzené a treba ho, samozrejme, riešiť, treba s tým rátať. Ale to bola tá najväčšia kauza, čiže to napätie tu, to napätie tu je dlhodobo, to nie je nejaký nový element.
No a bol to práve Peter Pellegrini, za jeho vlády sa uskutočnilo jediné posilnenie kompetencií dobrovoľnej stráže prírody za tie ostatné roky. Za minulej vlády nebola jedna novela, ktorá by riešila ich kompetencie a, naopak, bol to Peter Pellegrini, to bola teda vláda SMER-u v roku 2019, ktorá im zvýšila kompetencie. Tak sa teraz netvárme, že sa niečo, niečo stalo teraz za tie posledné roky.
Dalo by sa ešte veľa hovoriť o tom, čo tu bolo všeličo porozprávané za tie posledné týždne. Nebol na to dostatok priestoru, tu tiež sme sa museli venovať tým pozmeňujúcim návrhom. Ja to možno ukončím tým, že či pán poslanec Huliak, alebo aj ostatní navrhovatelia, opakovane sa zaštiťujete aj v tejto veci vidiekom a ja cestujem po Slovensku, hoci som z Bratislavy, celkom dosť a naposledy som bola aj na Novohrade a ja sa vám priznám, že ja som fakt nepočula, že fuh, všetko je super, len teda tie vjazdy do druhého stupňa ochrany autom, to je to, čo mi chýba v živote, alebo že akože dosť dobrý život mám, len keby mi tá dobrovoľná stráž prírody, toľko ma neotravovala.
Toto nikde nepočujete, pretože ľudí trápi zdražovanie, kde ste im zvýšili DPH, ľudí trápi nedostupnosť v zdravotníctve, ľudí trápi, že nemajú kanalizácie a vodovody, napriek tomu dostanú teraz menej peňazí z envirofondu. Toto sú veci, ktoré trápia ľudí na vidieku.
Táto novela zákona im nijako život nezjed... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán Hazucha, ja tak rozmýšľam, že vy, či ste sa medzičasom stali odborníkom nielen na jednorodičovské rodiny, ale aj na lesy. A celkovo mám taký pocit, že s pánom Kalivodom ste ma vôbec nepočúvali, lebo ja som predsa hovorila o chránených územiach, kde aj zo zákona, či chcete, či nechcete, má byť prioritou ochrana prírody, nie ťažba dreva. Samozrejme, lesy majú množstvo funkcií, v chránených územiach má byť priorita ochrana prírody. O tom presne hovorím, to je moja hlavná kritika, preto tam má mať pri rozhodovaní ochrana prírody, orgány ochrany prírody majú mať ten hlas, majú mať tú možnosť sa vyjadriť, a táto novela vytvára obrovský priestor na to, aby sme tú kompetenciu ochrany prírody opäť raz oklieštili, ako sme to videli pri zákonoch o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ako to teraz vidíme pri zákone, ktorý predložil váš koaličný kolega Huliak, ktorý to plošne rieši, takisto nesúvisiaco, že sa systematicky za tejto koalície okliešťuje kompetencia ochrany prírody.
A ja hovorím, že to nie je nejaká, že to robíme pre ochranu prírody samotnú, veď to je naše životné prostredie, to nám dáva vodu, čistý vzduch, to je niečo, kam sa my všetci chodíme rekreovať, a preto aspoň pri tých chránených územiach toto má byť prioritou. A táto novela okliešťuje už aj ten slabý hlas, ktorý doteraz ochrana prírody mala.
A opäť ja len, teda súhlasím s kolegom, že nemá to byť robené prílepkom, aby o tom mohla prebiehať poriadna diskusia a nemuseli sme to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)