Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vítam teda pani ministerku zastupujúcu, pán minister Taraba zjavne hodil bombu prílepkom krajinného plánovania a potom na tú diskusiu už nemal, nenašiel odvahu. Ale dobre, aj tak je dôležité, aby sme si povedali, keďže doobeda sme sa rozprávali o skrátenom legislatívnom konaní, aby sme mali teraz diskusiu k obsahu zákona, ako som už doobeda povedala, aj s tým máme zásadný problém.
Táto novela okrem transpozície smernice, okrem transpozície európskej smernice, o ktorej iba čiastkovo a manipulatívne hovoril ráno aj pán minister, prináša aj ďalšie úpravy, ktoré minister navrhuje nad rámec toho, čo vyžaduje smernica. Týkajú sa konkrétne prerozdeľovania financií z envirofondu a nejedná sa o nejaké zanedbateľné sumy. Po novom sa bude rozdeľovať okolo 300 mil. eur ročne, doteraz to bolo približne 80 mil., a teda po novom to bude 300 mil. ročne, to naozaj pre nikoho nemôže byť zanedbateľná suma. Tomu najhoršiemu sa podarilo zabrániť, pretože v pôvodnom návrhu, ktorý predložil pán minister, jeho úmysel bol, aby o týchto prostriedkoch, o týchto miliónoch eur rozhodoval len on sám. A tu zdôrazňujem a pripomínam, toto sú podľa neho tie nutné zmeny, ktoré musíme prijímať skrátene. To sú tie nutné zmeny, ktoré od nás, ale ja vám garantujem, smernica nevyžaduje. Smernica Európskej únie nevyžaduje, aby minister životného prostredia Tomáš Taraba rozhodoval každoročne o 300 mil. eur.
Našťastie, ako hovorím, tomu najhoršiemu sa podarilo zabrániť a ten návrh, ktorý dnes máme pred sebou, hovorí, že po novom, ak sa teda schváli, bude o týchto prostriedkoch rozhodovať vláda na návrh ministra životného prostredia, pričom bude schvaľovať ich prerozdelenie každý rok na tri najbližšie roky. Je to teda značne lepší scenár, ale musíme zdôrazniť, že už hneď v tento rok, v tieto týždne a dni nás tam čaká jeden zásadný problém, ktorý musíme pomenovať, a to je ten, že ak sa to nestihne do 15. októbra, čo je menej ako mesiac, tak pokiaľ vláda neschváli, tak bude platiť, pôjde sa iba podľa vôle pána ministra, podľa jeho návrhu. A tak vlastne máme dve možnosti. Buď to bude to, čo si želá minister Taraba, alebo druhý scenár je, že aj tak tu máme extrémne krátke obdobie na to, aby sme rozhodovali o takých značných finančných prostriedkoch. Môžeme sa potom baviť o tom, ako zmysluplné to budú investície.
Dobre, ale máme tu teda scenár, kde po novom bude rozhodovať vláda. Tento návrh má ale, okrem tohto mechanizmu mení aj iné skutočnosti, ktoré jednoznačne v Progresívnom Slovensku vnímame ako problematické. Doteraz totiž platilo, že tieto financie z envirofondu, tieto milióny sa museli používať podľa pevných percent uvedených v zákone. To znamená, boli nejaké zákonné účely a pevné percentá, koľko, na ktorý účel sa má alokovať, sa má minúť. A tento mechanizmus sa v minulosti zaviedol, ešte pomerne nedávno, práve preto, práve kvôli svojvôli, ktorá tu existovala, pretože sa tie finančné prostriedky z envirofondu nevynakladali účelne. Preto hovoríme, že pokiaľ sa tieto percentá dnes menia, rušia, tak to jednoznačne narúša transparentnosť udeľovania alebo míňania tých peňazí. Jednoznačne to narúša predvídateľnosť nakladania s tými financiami a aj efektivitu ich míňania.
Ak sa pozrieme na to, ako to funguje dnes, tak tie pevné percentuálne podiely išli na priemysel, išli ale napríklad aj na národné parky, na kanalizácie alebo zatepľovanie. To sú všetko účely, ktoré naozaj sú v súlade s tým cieľom, ktorý envirofond a vynakladanie prostriedkov z neho má byť, a to znamená, ten cieľ je znižovať emisie skleníkových plynov. No a to, že sa rušia tieto percentá, tak to je aj ten dôvod, prečo sa v pripomienkach k tomuto návrhu zákona zjednotili aj takí nečakaní, nečakané subjekty. Konkrétne, toto všetko vadí samosprávam, vadí to priemyslu, zväzom, v ktorých je priemysel združený, vadí to ochranárskym organizáciám a vadí to napríklad aj Národnej banke Slovenska. Takže keď pán minister sa tu doobeda ešte hral na nejakého záchranu, ktorý teraz konečne umožní míňanie, správne míňanie tých prostriedkov z eurofondu pre potreby priemyslu, viac bude mať priemysel, viac budú mať samosprávy, všetko to bude super. Tak ja sa pýtam, prečo sa ohradzujú voči tomu mechanizmu, ktorý touto novelou zavádza.
Dajme si to, alebo vysvetlíme si to na príklade samospráv. Tie sú už dnes tak podfinancované, že na akékoľvek väčšie investície jednoducho nemajú peniaze. Či sa bavíme o kanalizácii, či sa bavíme o osvetlení, tak veľmi často sa v tomto nemôžu spoliehať na vlastné rozpočty a fungujú na základe eurofondov alebo aj na základe prostriedkov z envirofondu, ktoré sa im teraz poukazovali pevným percentuálnym určením. Ako hovorím, využívalo sa to či na kanalizácie, na zatepľovanie alebo na verejné osvetlenie práve cez envirofond. No a ak sa zruší to percento, tak čo z toho vyplýva? Jednoznačne, že v prvom rade nebudú vedieť plánovať, zavládne neistota. Ako možno predvídať takýto typ investícií, keď vlastne neviete, či vám ich ten minister udelí alebo nie, pretože v konečnom dôsledku nemáme tu tie percentá, nie je tu tá istota a minister si to bude môcť navrhnúť, ako uzná za vhodné.
Ďalšou zmenou, ktorá je problematická, že po novom okrem ministerstva životného prostredia budú môcť tieto financie získať tri nové ministerstvá, čo nebol mechanizmus, ktorý by sme doteraz mali platný, a to konkrétne ministerstvo pôdohospodárstva, hospodárstva a dopravy, až do výšky 50 %. No a tu narážame na problém, opakovaný problém aj s touto vládnou koalíciou, a to je chýbajúca akákoľvek stratégia, akýkoľvek strategický prístup. Ten sa mal do nejakej miery vykompenzovať prijatím klimatického zákona. Keby tu bol pán minister, tak ja sa ho opýtam, kde je ten klimatický zákon, takisto legislatíva pripravená na ministerstve, ktorá čaká nevieme na čo, pretože klimatický zákon mal priniesť sektorové ciele pre jednotlivé tieto ministerstvá. To znamená, ciele znižovania emisií skleníkových plynov, ktoré by aj tieto uvedené ministerstvá mali spĺňať, a to znamená, že by ich to motivovalo, aby tie prostriedky aj z envirofondu míňali účelne, míňali s cieľom, na ktorý bol vytvorený envirofond. Toto, klimatický zákon teda nemáme, samozrejme, mohlo to byť vyriešené aj iným spôsobom.
Ja hovorím, že pokiaľ klimatická legislatíva je niečo, čo je pripravené, dokonca, ak sa nemýlim, tak to bolo aj súčasťou programového vyhlásenia vlády, tak chýba tá odpoveď, že prečo sme premárnili tú príležitosť využiť to a dať do míňania prostriedkov z envirofondu strategický prístup. Tak, aby to smerovalo k tomu, k čomu to smerovať má, a to je ku znižovaniu emisie skleníkových plynov, ku klimatickej neutralite a tak ďalej. No a výsledkom je, že tak ako je to dnes navrhnuté, tak tieto prostriedky nielenže nebudú systematicky využívané, ale môže sa veľmi dobre stať aj to, že budú financovať aktivity, ktoré idú proti ochrane životného prostredia, proti znižovaniu emisií skleníkových plynov. Napríklad v oblasti pôdohospodárstva, lesníctva sa môže stať, že pod názvom alebo pod zámienkou tzv. sekvestrácie uhlíka, čo vie byť skvelá vec, ak to robíme správne, ale za sekvestráciou uhlíka sa rozumie aj ukladanie uhlíka v dreve, ktorý získame ťažbou. Takže prostriedky z envirofondu sa možno budú môcť využiť aj na ťažbu v našich chránených územiach. Rovnako tak sa budú môcť tie prostriedky využiť po novom aj na obnovu lesov. A pod týmto heslom, nenechajte sa oklamať, každej obnove lesov predchádza ťažba. Ja sa pýtam, ako ťažba v lesoch v chránených územiach súvisí so znižovaním emisií skleníkových plynov, a odpovedám si, nijako.
Čo sa týka ministerstva dopravy, tak tam je opodstatnená obava, že prostriedky z envirofondu pôjdu na veľké infraštruktúrne projekty, ktoré opäť nemajú nič spoločné s cieľom so znižovaním emisií skleníkových plynov. Okrem toho z takých menších výčitiek, alebo takto, povedala by som, že táto obava je opodstatnená aj vďaka postojom tých daných ministrov, ktorí dnes majú na starosti ministerstvo dopravy, hospodárstva či pôdohospodárstva, kde nie je jasný ten cieľ a úmysel znižovať systematicky emisie skleníkových plynov. Možno sa k tomu vyjadrí ministerka hospodárstva, keď je tu už prítomná.
No, z takých menších výčitiek, ale stále dôležitých, táto novela umožní takisto prostriedky z envirofondu využívať na projekty zachytávania uhlíka rôznymi pofidérnymi technológiami. Sú to technológie, ktoré dodnes vlastne nie sú funkčné, nefungujú spoľahlivo. To znamená, že vo funkčnom modeli ani neexistujú a veľmi často sa na ne odkazujú práve tí politici a političky alebo ľudia, ktorí nemajú v skutočnosti záujem bojovať s klimatickou zmenou. Je to niečo, na čo sa upíname, že príde nejaká skvelá technológia v budúcnosti, ktorá vyrieši všetky naše problémy namiesto tej poctivej práce, ktorú si v klimatickej kríze potrebujeme odrobiť.
Okrem toho, jednou z pripomienok už voči tomu prvotnému návrhu ministra Tarabu, kde chcel rozhodovať o 300 mil. sám, bolo to, že vlastne verejnosť sa nijakým spôsobom nebude môcť opäť zúčastňovať rozhodovania, dávať pripomienky, bude to jednoducho svojvôľa ministra. No ale ani to predložené, dnes predložené riešenie, kde o tom rozhoduje vláda, treba si povedať, nezaručuje zapojenie verejnosti, pretože do MPK síce môže ísť nelegislatívny materiál, ale nie je to zaručené a teda nie každé uznesenie vlády, ktorým by rozhodovala o tých prostriedkoch, by išlo povinne do MPK. Čiže nezabudnime aj na toto. To nemá byť účasť verejnosti na rozhodovaní a v procesoch, akým je prerozdeľovanie 300 mil. eur, nemá byť otravou, máme si uvedomiť, že to je prínos, pretože práve v tej verejnosti sa nachádzajú veľmi často tie najodbornejšie hlasy.
No a na záver poviem, že jednoznačne envirofond mal svoje muchy a problémy už dnes, už teraz bolo čo vylepšovať, koniec koncov vyplývalo to aj zo správy NKÚ z roku 2021. To prerozdeľovanie prostriedkov bolo pomerne málo transparentné a efektívne, vo všeobecnosti sa prerozdeľovalo málo zdrojov. Áno, teraz sa bude prerozdeľovať veľmi pravdepodobne viac zdrojov, ale zhorší sa transparentnosť a efektivita, pretože sme práve zrušili tie percentuálne podiely a bude o tom rozhodovať vláda s tým, že tie ciele nie sú dostatočne dobre zadefinované. Je to posun oproti pôvodnej verzii, kde o tom mal rozhodovať iba minister životného prostredia, ale zároveň chýba ten strategický prístup tak, aby tie aktivity viedli k tomu, čo potrebujeme aj na Slovensku docieliť, a to je uhlíková neutralita. Keby tu bol pán poslanec Huliak, tak mu poviem, že netreba sa báť, nebudeme tu mať výbušné prostredie. Uhlíková neutralita je niečo, čo naozaj potrebujeme. A mohol by nám pomôcť v tom teda klimatický zákon alebo iný spôsob, ktorý by určil aj tým daným ministerstvám a vláde celkovo nejaké sektorové ciele. Ale táto novela je premárnenou šancou systematicky bojovať proti klimatickej kríze a jej dopadom. Mrzí ma asi o to viac, že to prichádza práve v tomto období, keď sa nám extrémne počasie pripomína, keď vidíme hrozbu povodní, pretože to všetko nám mal envirofond pomôcť systematicky riešiť. A ja teda hovorím, že tento zákon je škoda, ako dopadol, je to premárnená šanca a nepodporíme ho.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, aj tuto kolega Kalivoda sa ma pýta, že čo sa mi tak ťažko kráča k tomu pultíku, no a ja teda asi by som nemala byť prekvapená, ale som. Máme tu ďalší pozmeňujúci návrh, ktorého znenie sa dozvieme o chvíľu, a je to aj veľmi dôležitá časť mojej výhrady k tejto predkladanej novele, ale teda na začiatok len poviem, že je to piaty pozmeňujúci návrh, ktorý dostávame absolútne na poslednú chvíľu. Doteraz, teda neviem, ako bude vyzerať tento pozmeňujúci návrh, doteraz to boli tridsaťplusstranové pozmeňujúce návrhy, ktoré sme dostali niekedy v noci pred rokovaním výboru. Máme tu teda ďalší, lebo tie predchádzajúce opravovali jeden-druhý. Teraz tu máme teda ďalší, lebo ako sme aj na výbore hovorili, opäť, hoci sme vždy, vždy sme upokojovaní, ako je to všetko v súlade so zákonom, so smernicou, s Aarhuským dohovorom, legislatívny odbor to potvrdil, súhlasil s tým, to sme počuli aj v júni, počuli sme to teraz a vždy príde nový pozmeňujúci návrh. Tak skvelá, skvelá legislatívna práca. Dobre. K tomu sa ešte dostanem, ale teda opäť nejaký úvod.
Ja mám pocit, že tento, táto novela zákona o EIA, o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, je snáď jedna z tej legislatívy, ktorá je najdlhšie s nami tu v parlamente už, keďže sa to presúvalo z júna na septembrovú schôdzu. Máme tu teda piaty pozmeňujúci návrh. Okrem toho sme počuli, že ďalšia novela tohto zákona sa už chystá, no už sme si mali aj vďaka tomu možnosť k tomu všeličo povedať a ja som naozaj myslela, že dnes začnem pozitívne tou jednou pozitívnou vecou, ktorá sa podarila a ktorú na tom vidím, ale ja začnem citátom. Takže citujem: „Chcem ubezpečiť všetkých obyvateľov v okolí mesta Šurany, že zámer na posudzovanie vplyvov na životné prostredie investície baterkárne bude riadne posúdený. Doposiaľ investor nič na ministerstvo nepredložil, a preto odborne sa nemáme k čomu vyjadriť. Ak akákoľvek žiadosť príde na ministerstvo, budem prvý, kto s ňou oboznámi ľudí a jasne sa k nej vyjadríme." Potom nasledujú nejaké útoky na koaličných partnerov a opäť citujem: „Nedopustím, nedopustím, aby verejnosť bola ignorovaná a aby sa tu realizoval projekt s parametrami, ktoré by predstavovali ohrozenie pre život ľudí. Preto posudzovanie bude otvorené verejnosti."
No ja keď som zistila, že kto je autorom týchto šľachetných slov, tak som sa musela uštipnúť, že takéto niečo mohol na svoj Facebook napísať minister Taraba. Minister Taraba, ktorý nám predkladá túto novelu zákona o EIA, ktorej hlavným účelom je zrýchliť procesy (rečníčka gestikuláciou rúk naznačuje úvodzovky), tie úvodzovky neskôr vysvetlím, a on ich chce zrýchliť tak, že škrtne, že škrtne možnosť zúčastniť sa verejnosti na rozhodovacích procesoch, na konaniach a obmedzí samosprávy. Takže tu sú nejaké dve paralelné reality, ktoré pán minister žije. Ja neviem teda, že či sa buď pomýlil v tom, čo teda na svoj Facebook napísal, alebo hovorí to, čo sa mu práve hodí, bez ohľadu na realitu. No a zo skúseností by to mohli byť obidve tie možnosti. Ja hovorím, že v tomto prípade je to to bé, hovorí to, čo chcú jeho voliči počuť a myslí si, že ich tým oklame.
Poďme teraz poporiadku k celému tomuto legislatívnemu procesu. Ja som to už naznačila, že je to legislatíva, ktorou sa tu zaoberáme naozaj už pomerne dlho. Podľa mňa je to už aj celkom hanba, že tu máme tak dôležitú, a tá legislatíva je naozaj dôležitá, tie procesy naozaj treba zefektívniť a zrýchliť, a povedali sme si, že táto vládna koalícia nebola schopná to predložiť kvalitne na prvýkrát, nebola schopná to opraviť na prvýkrát ani na druhýkrát, ani na tretíkrát, ani na štvrtýkrát a ide to opravovať na piatykrát. Ku kvalite sa vyjadriť neviem, pretože sa o tom opäť dozvedáme na poslednú chvíľu. A teda, samozrejme, bude aj ďalšia novela, aby nám nebolo ľúto.
Ja chcem pripomenúť to stanovisko legislatívneho odboru, ktoré tu už bolo spomínané, ktoré vypracoval nezávislý legislatívny odbor Národnej rady k tomu pôvodnému vládnemu návrhu novely. No a v ňom namietali, a to aby ste mali predstavu o tej kvalite návrhov, ktoré prichádzajú z dielne pána ministra, ktoré aj pán štátny tajomník na výbore minulý týždeň obhajoval, že už ten prvotný návrh bol proste skvelý, bol super a mohol sa prijať tak, ako bol, len teda čas sa vyvíjal a ešte niečo tam dodali. No tak legislatívny odbor namietal množstvo formálnych chýb, namietal vágnosť, zmätočnosť, nejednotnosť, neprehľadnosť, nezrozumiteľnosť, opakujúcu sa terminologickú nedôslednosť a že to dokopy môže spôsobiť výkladové a aplikačné problémy. Toto je spôsob, akým si táto vládna koalícia predstavuje zefektívňovať procesy pre podnikateľov, tak, že paralyzuje to, čím sa majú riadiť.
No a samotný legislatívny odbor namietal aj možný nesúhlas s Aarhuským dohovorom a že nie je jednoznačne zrejmé, či návrh zohľadňuje všetky požiadavky smernice EIA. Čiže to, o čom sme sa mesiace bavili, čo sme mesiace opakovali aj pánovi ministrovi, že ten problém tu je, že to nie je vymyslená agenda, že sú to jednoducho fakty, no a ako som sa na výbore dozvedela, tak pánovi štátnemu tajomníkovi stačí, že ten zákon iba možno porušuje smernicu a možno je tam nesúlad s Aarhuským dohovorom, ja hovorím, že jediné, o čom tu svedčí, je, že použili opatrný úradnícky jazyk.
No, povedali sme si teda, že táto novela bola presunutá z júna 2024, keď sme tu mali ten tretí či štvrtý, už sa v tom strácam, pozmeňujúci návrh pána poslanca Huliaka, ktorým jeden za druhým opravovali tie nekvalitné návrhy, ktoré predkladali vždy s tým dodatkom, toto je ono, toto je už dobre, toto už máme potvrdené, toto je v súlade so všetkými smernicami, všetkými dohovormi. Toto sme počuli, to, že je to teda odsúhlasené legislatívnym odborom, sme takisto o tých pozmeňujúcim návrhoch počuli. Neviem ako vy, ale ja nemám dôvod tomu nijakým spôsobom dôverovať, aj keby som sa nepozerala na to, kto to predkladá a aké má vyhlásenia a aké má zámery s našim životným prostredím, tak už tá samotná skúsenosť vypovedá o tom, že tomu nemožno dôverovať.
No a zároveň ak si niekto dá tú prácu a pozrie sa na to mnohostranové stanovisko legislatívneho odboru, keď už teda naša opozičná kritika je vždy niečím zaťažená, lebo sme vždy nacucnutí na predchádzajúce vlády, niečo ovládame v Bruseli, ovládame českú vládu, jednoducho všetko, tak samotný legislatívny odbor pripravil mnohostranový dokument s tými výhradami a napriek tomu, že sa tu snažia tváriť, že ich reflektovali, tak zďaleka ich nereflektovali. Všetko, stále sú tam pochybnosti o súlade tejto novely s Aarhuským dohovorom a smernicou Európskej únie, lebo nestačí povedať, že to v súlade je a že sa to dodržiava, treba to urobiť, treba to napísať do tých pozmeňujúcich návrhov.
Ja teda len uvediem, že okrem toho sú tam stále aj napríklad gramatické chyby a aj také chyby, ktoré spôsobia nejednoznačnosť výkladu, napríklad v prílohe 8 v časti IX Ostatné priemyselné odvetvia, to sú tie subjekty, ktoré sa tiež riadia týmito procesmi, tak v položke 14 chýba taká drobnosť, že predložka, ktorú už opravovali pri mnohých iných príkladoch, no ale bez nej vlastne neexistuje usmernenie, ktorý zámer má ísť do jednoduchšieho zisťovacieho konania, v ktorom nie je verejnosť, a ktorý má ísť do povinného posúdenia. To znamená, že pre všetky takéto zámery je to neinterpretovateľné, nie je možné to vyložiť a tie firmy nevedia, ako sa majú zachovať, aj keď chcú legislatívu dodržiavať. A toto sa stalo po štvrtom pozmeňujúcom návrhu. Preto hovorím, že takto nekvalitne pripravená legislatíva nezrýchli procesy, ktoré by sme efektívnejšie chceli vidieť všetci pre firmy aj podnikateľov, naopak, stále hrozí, že tie procesy paralyzuje.
Okrem takýchto drobností na prvý pohľad, že tam sú stále nejaké gramatické chyby, tak ostalo aj to jadro kritiky, ktorú som tu spomínala už mnohokrát a zopakujem ju aj dnes, tá kritika je teda v porovnaní s tým stavom, ktorý je dnes možný, lebo naozaj dnes ešte verejnosť má prístup zapojiť sa do konania, ktoré sa týka baterkárne v Šuranoch, ale, pán minister, ak prijmete túto novelu, tak zásadným spôsobom obmedzujete verejnosť, obmedzujete samosprávy a meníte, meníte princípy toho fungovania, ktoré akože dnes obhajujete.
Táto novela, ak sa prijme, zásadne obmedzí prístup verejnosti do zisťovacieho konania, ktorým je vyše 90 % všetkých zámerov, tvária sa, že je to nejaká drobnosť, ale reálne to spôsobí, že o 90 % toho, čo sa deje za vašimi plotmi, za našimi platmi, nebude môcť verejnosť spolurozhodovať, nebude môcť sa zapájať do toho, predkladať dôvody, prečo to má zmysel, nemá zmysel, ako to môže škodiť, jednoducho budú vylúčení z tej debaty ako takej.
Okrem toho sa zásadne obmedzuje aj prístup samospráv v procese EIA, pretože ostala, napriek našim opakovaním výhradám ostala ponechaná definícia, ktorá hovorí, že dotknutá obec v procese EIA je iba tá, na území ktorej sa má zámer realizovať. Lenže životné prostredie nefunguje takýmto spôsob, znečistené ovzdušie alebo podzemné vody nerešpektujú hranice katastra, a preto nemá zmysel takýmto spôsobom vyňať obce a samosprávy, ktorých sa daný zámer môže škodlivo dotknúť. No a ostáva jednoznačne aj výhrada týkajúca sa malých vodných elektrární, ktoré pôjdu výhradne do zisťovacieho konania napriek tomu, že v tomto smere už čelíme infringementu Európskej komisie a táto zmena teda neveští žiadnu pozitívnu zmenu, práve naopak, veští ešte väčšie problémy.
No a teda aspoň skončím pozitívne. Naveľa sa podarilo vybojovať aspoň možnosť, aby sa verejnosť mohla odvolávať voči výsledku toho zisťovacieho konania, do ktorého po novom nebude mať prístup, dnes ho má, po novom ho nebude mať, ale bude sa môcť po piatich pozmeňujúcich návrhoch, ak sa to teda v tomto piatom opätovne nemenilo, bude sa môcť aspoň odvolať. Pretože doteraz jediná možnosť, ktorú by ľudia a verejnosť mali, by bolo ísť do toho so žalobou, kde opäť zdôrazním, že takto si pán minister predstavuje zefektívnenie procesov, že verejnosť bude do toho môcť vstupovať súdnymi spormi a žalobami, čo teda vôbec EIA neparalyzuje.
Ale kľúčové je k tomu povedať, že ak to necháte v tomto štádiu, tak to jednoznačne nie je dotiahnuté, viaceré veci sme si k tomu hovorili aj na výbore, kde k tomu padli nedostatočné odpovede. Ak chcete naozaj, skutočne umožniť verejnosti sa odvolávať v zisťovacom konaní, tak je len logické jej poskytnúť aj prístup k podkladom, ktoré viedli k tomu danému rozhodnutiu, pretože inak predsa tá verejnosť nevie, k čomu sa vyjadruje, ako sa má k tomu vyjadriť a opäť hovorím, to bude len zdržovať a paralyzovať ten proces, lebo tí ľudia to budú robiť, im predsa záleží na tom, v akom okamžitom životnom prostredí žijú, oni to budú robiť a nebudú mať podklady na to, aby to robili dostatočne informovane už na prvýkrát.
No a tá odpoveď, ktorá prišla na výbore, prečo je okej, prečo tie podklady a tú účasť v tom konaní, ktorá by to zabezpečila, prístup k tým podkladom netreba, je, že veď predsa rozhodnutie sa zverejňuje a pán poslanec Huliak dodal, že veď dvestojedenástkou cez infožiadosť je možné si všetko vypýtať. Tak ja len poviem, že podklady k rozhodnutiu sa nezverejňujú na webe, to je zavádzajúca informácia, a pýtať si podklady cez infožiadosť, to je opäť spôsob, akým si táto vládna koalícia predstavuje zefektívňovanie procesov, to určite nepovedie ani k zdržaniu, ani k paralýze.
A už len taká posledná čerešnička je, že toto hovorí poslanec, že veď teda je tu infožiadosť, ktorú môžu využiť verejnosť a teda o nič neprichádza, o žiadne možnosti, hovorí to poslanec, ktorý ma predloženú novelu k infozákonu, ktorým chce práve obmedziť verejnosti možnosť uplatňovať si tento nárok, možnosť využívať infozákon, to ja nazývam magické.
Takže povedali sme si, že napriek tomu, že ten legislatívny proces vyzeral, ako vyzeral, že to bola hanba, že tu máme piaty pozmeňujúci návrh, ku ktorému sa neviem vyjadriť, pretože nebol predložený a len pred chvíľou pribudol v systéme, predpokladám, že opäť pôjde o desiatky strán, tak sme nevyriešili základné problémy, ktoré táto novela má, je to tak, nech si hovorí pán minister na svojom Facebooku, čo chce, zamedzuje verejnosti možnosť spolurozhodovať, byť prítomný, mať názor, prejavovať ho o tom, čo sa deje za ich plotmi, v ich susedstve a zásadným spôsobom obmedzuje aj možnosti samospráv. Nijako inak to nie je, táto novela neprinesie zrýchlenie, naopak, tá efektivita, ja som presvedčená, sa zhorší, ten systém sa v mnohých prípadoch paralyzuje a ľudia budú žiť v konečnom dôsledku v horšom životnom prostredí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán minister, určite sa zhodneme na jednej veci, a to je, že envirofond nebol využívaný ani transparentne, ani efektívne. Koniec koncov skonštatoval to aj NKÚ vo svojej správe z roku 2021. Ale vy naozaj chcete tvrdiť, že riešením malo byť to, že o tých financiách budete po novom o tých 300 miliónoch rozhodovať vy? Alebo to, že zrušíte pevné percentuálne určenie na konkrétne zákonom stanovené účely? Alebo že o tom budú rozhodovať, pán Kalivoda, teda keď už ste to spomínali, ďalšie tri iné ministerstvá bez sektorových cieľov, takže je jasné, na aké opatrenia sa to asi bude využívať. Tak to chcete tvrdiť, že to má byť to riešenie? A preto sa tie firmy, tie priemyselné zväzy, ktoré mali dostávať viac peňazí, tie samosprávy, ktoré mali mať konečne na všetky tie kanalizácie a zatepľovania aj tie ochranárske organizácie, preto sa postavili voči vášmu pôvodnému aj terajšiemu návrhu? Naozaj? Preto, lebo vy prinášate to riešenie, ktoré pomôže tak zásadne životnému prostrediu? Naozaj? Naozaj? Tomu nemôžete veriť ani vy sám.

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegom za reakcie, ja si teda na zvyšok počkám, hlavne čo povie na to pán minister. A chcela by som teda pripomenúť, že budeme sa chcieť faktickými poznámkami, pán predsedajúci, hlásiť, tak môžeme to rovno dopredu si povedať, hej? Budeme chcieť tie faktické poznámky, pán Danko. Budeme ich chcieť, dobre?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, no tak to sa celkom rozbehlo takto hneď zrána a odznelo tu celkom dosť veľa aj manipulatívnych informácií, ja sa k nim určite dostanem, ale teda začnem s takým úvodom, ktorý musí odznieť. Máme tu neprekvapujúco pred sebou ďalšie skrátené legislatívne konanie z rezortu ministra Tarabu. Ja myslím, že on sa pomerne rýchlo naučil, že bez tej riadnej diskusie to ide ľahšie, ľahšie sa funguje. Ja tomu z istej stránky rozumiem, ale nijako to neospravedlňuje toto konanie, nijako to neospravedlňuje spustenie skráteného legislatívneho konania, pokiaľ nie sú splnené zákonné podmienky. A hoci táto vláda úplne zjavne rezignovala na tie zákonné skrátené legislatívne konania, ja si myslím, že my nemôžeme rezignovať na to upozorňovanie, že sa tak deje, hoci niekedy mám už pocit, že táto debata, ktorú tu aj dnes máme, odznela už stokrát, tak treba to povedať aj 101-krát. Skrátené legislatívne konanie má byť výnimočný nástroj, majú sa potom využiť výnimočné prostriedky, aby napriek tomu vyšla z toho kvalitná legislatíva, ale ten výnimočný nástroj je to jednoducho preto, lebo to za bežných okolností neponúka všetok ten priestor, aby sa vyjadrovala verejnosť, aby aj tá diskusia v parlamente prebiehala tak, ako má a aby z toho vyšla v konečnom dôsledku legislatíva, ktorá prinesie pozitíva pre ľudí a ktorá bude riešiť skutočné problémy, ktorým čelia.
Keďže pán minister sa vo svojom úvode pomerne dosť málo venoval tomu zdôvodneniu skráteného legislatívneho konania, tak k tomu poviem viac ja. Čiže ten zákon, ktorý sa má prerokovávať skrátene, transponuje naozaj európsku smernicu, ktorá bola prijatá v máji 2023, ktorá zavádza nové pravidlá v rámci systému ETS, alebo teda obchodovania s emisnými kvótami. A teda kým pán minister spomína jednu časť tejto agendy, tak úplne opomenul, že sa to netýka teda len vykurovania alebo pohonných hmôt, ale je tam ešte oveľa, ďalšia, rozsiahlejšia agenda, nové pravidlá, ktoré sa musia prijať a ktorými sa musia začať subjekty, ktorých sa tento systém týka, riadiť od septembra 2024. A teda treba urýchlene konať, najmä kvôli týmto pravidlám, kvôli tejto agende, aby týmto subjektom nevznikli hospodárske škody v podobe napríklad pokút, ak podľa tých nových pravidiel nebudú fungovať. To je logika vlády, ktorá na prvú by sa dala pochopiť a dalo by sa s ňou aj súhlasiť. A ak ste si všimli, milí kolegovia, kolegyne z koalície, tak my v Progresívnom Slovensku sme zatiaľ každú dobre nastavenú transpozíciu smernice podporili a rovnako sme tak podporili aj každú opodstatnenú rýchlu pomoc, ktorú bolo treba doručiť.
Táto novela má ale háčik. Ja sa teda najprv pristavím stručne, hoci sa tu už o tom hovorilo, o tej časovej núdzi, že teda prečo to teraz treba tak náhle prijímať, a poviem aj to bé, ktoré jednoducho v tej dôvodovej správe spomenuté nie je, nepovedal nám k tomu na výbore nič ani pán štátny tajomník a dozvedeli sme sa o tom pomerne málo aj od pána ministra. Čiže tá novela, ktorá by transponovala túto smernicu, bola nachystaná, teda smernica na európskej úrovni sa prijala v máji, novela, ktorá by ju transponovala, sa prijala, teda bola pripravená v septembri 2023 predchádzajúcou vládou. Je do nejakej miery pochopiteľné, že v tomto znení priamo si ju neadoptoval pán minister, ale počuli sme to. Počuli sme tu, že v novembri dostal úlohu takúto legislatívu pripraviť, ktorou sa to transponuje.
Je to pomerne technická záležitosť, transpozícia smernice, ktorú minister jednoducho zdržal. Nedá sa to nazvať nijako inak, keď viem, kedy mám nejaký dátum, kedy mám dedlajn, že sa podľa toho musia začať riadiť subjekty na trhu, ktorým hrozia potom hospodárske škody, tak sa tým asi budem zaoberať. Ale pán minister to zdržal napriek tomu, že ide o technickú záležitosť a predložil do medzirezortného pripomienkovania až v apríli 2024.
Takže ja hovorím, že nie desať mesiacov, ja hovorím, že aj päť alebo šesť mesiacov je priveľa na to, aby ste čakali s legislatívou, o ktorej viete dostatočne dopredu, že ju jednoducho prijať musíte a teraz je neskoro plakať o tom, že tu môžu hroziť nejaké hospodárske škody. Táto potreba nevznikla náhle, mohli ste ju predvídať, ale vinou vašich vlastných krokov sa to oneskorilo.
A povedzme si tiež, že za tých desať mesiacov, o tom, čo ste vy spomínali, tak to sa týkalo de facto vyškrtnutia niektorých ustanovení, to nebola nejaká kreatívna práca hľadanie kompromisu. To bolo škrtanie niektorých ustanovení, takže ja neviem, čo na tom trvalo tie mesiace. A teda ak nakoniec k tým hospodárskym škodám dôjde, ja som presvedčená, že je to tak kvôli krokom ministra životného prostredia a nijako inak.
No ale teraz k tomu hlavnému háčiku a tej výčitke. Lebo toto sú nejaké, môžme sa baviť, že stíhalo sa to, nestíhalo, zjavne teda to nebola náhla vec, ale počuli sme nejaké vysvetlenie pána ministra, s ktorým sa teda ja nestotožňujem, ale ten háčik je, že k tejto transpozícii smernice, ktorá opäť bola pomerne technického charakteru, sa minister Taraba rozhodol otvoriť otázku prerozdeľovania zdrojov z envirofondu, ktoré s tou smernicou jednoducho priamo nesúvisia. To znamená, otvoril kontroverznú a dôležitú otázku pri transponovaní smernice, ktorá s ňou priamo nesúvisí a nevyžadovala si tie zmeny, ktoré on sa rozhodol v tej legislatíve, v tom vládnom návrhu predložiť. Týmto tiež jednoznačne oneskoril ten dátum, kedy ten zákon dorazil do parlamentu, kedy sa ním môžme zaoberať aj my, napríklad aj preto, pretože spôsobil pomerne široký odpor aj takých, resp. subjektov, ktoré sa stali v tom procese nečakanými partnermi, pretože proti tomu, čo pán minister navrhol, sa ozval priemysel, ozvali sa ochranárske organizácie, ozvali sa samosprávy, ozvali sa Národná banka Slovenska.
A ja hovorím, že toto je problém, táto otázka vôbec nemala byť otváraná a to je váš ďalší podiel na tom, že dnes o tom rokujeme neskoro a môžu hroziť hospodárske škody. O tom, že to bol zbytočný krok, ktorý sa nemal diať v tomto štádiu, vypovedá to, že predsa s vaším návrhom, pán minister, sa nestotožnila ani vláda. S tým, čo ste pôvodne predložili, sa nestotožnila ani vláda, museli ste to prerábať, už, samozrejme, mimo pripomienok verejnosti a nakoniec sa aj vďaka tomu ešte ďalej oneskoril ten finálny návrh, o ktorom dnes, možno dnes teda budeme aj hovoriť.
No a tá zásadná zmena, ktorú minister priniesol v tom svojom návrhu, bolo to, že o prerozdeľovaní navýšenej sumy okolo 300 mil. eur, doteraz to bolo 80, po novom by to malo byť okolo 300 mil., chcel pán minister rozhodovať sám. No tak ideme sa tváriť, že toto je tá nutná transpozícia smernice? To hádam nie. Netvárila sa tak ani vláda, ktorej to zjavne vadilo, ktorá zjavne tieto vaše plány narušila. A teda opakujem, minister si tu chcel riešiť svoju vlastnú agendu a skrýval sa za potrebu urýchlene prijímať tieto zmeny, hoci absolútne nesúviseli s transpozíciou smernice. A ja mám teda na pána ministra aj konkrétne otázky, že keď tu máme takú naliehavú legislatívu, ktorá musí ísť skráteným legislatívnym konaním, prečo s jej odložením čakal celé tie mesiace. Ja si myslím, že tá výhovorka, že desať mesiacov hľadal kompromis, ktorý nakoniec bol o tom, že sa z legislatívy škrtli niektoré ustanovenia, je absolútne neuspokojivá, keď navyše vám horela tá druhá časť, o ktorej nehovoríte, lebo to sa vám nehodí do vašich populistických rečí, ale najmä sa pýtam to najdôležitejšie, prečo predkladáte v rámci transpozície smernice aj tieto, aj tú kontroverznú nesúvisiacu zmenu týkajúcu sa Environmentálneho fondu, zmeny prerozdeľovania financií z neho, ktoré narúšajú cieľ, na ktorý tie financie majú byť predsa použité, a to je znižovať skleníkové plyny.
Toto je zmena, o ktorej by mala prebehnúť riadna diskusia, a neexistuje tu žiaden dôvod, prečo by sme sa tým mali zaoberať zrýchlene. Jedine, že by ste teda chceli to mať veľmi rýchlo za sebou. Ono je to, síce nakoniec budeme sa o tom baviť viac v tej obsahovej časti, že nakoniec teda, ako som hovorila, vláda rovnako nesúhlasila s tým, aby jeden človek rozhodoval o 300 mil. Ale už je to taká tradícia, že k technickým transpozíciám sa prilepí niečo, čo sa niektorému ministrovi alebo ministerke akurát hodí. V tomto prípade je to jednoznačne kontroverzná úpravu, ku ktorej treba mať riadnu diskusiu, a ako som spomínala, hoci by som veľmi rada podporila, aj Progresívne Slovensko, zmysluplné a dobre odôvodnené skrátené legislatívne konanie, v tomto prípade to tak nie je a preto ho nemôžeme podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a ďakujem aj poslancovi Krátkemu za jeho vystúpenie. Ja budem vystupovať, povedzme, že v podobnom duchu, ale pristavím sa pri tom, čo ste spomínali, že ani tu pri tom úvodnom vystúpení si pán minister nedal veľa práce s objasňovaním tých dôvodov pre skrátené legislatívne konanie. A ja som to teda, neplánujem to zahrnúť do svojho vystúpenia, ale taká drobnosť sa možno hodí v tomto kontexte práve do faktickej poznámky. Z tých dôvodov sa uvádza v tej dôvodovej správe najmä potenciál vzniku hospodárskych škôd, pokiaľ sa vlastne subjekty, ktorých sa obchodovanie s emisnými kvótami týka, nebudú môcť fungovať podľa nových pravidiel, čo má byť už od septembra 2024. Ale v tej dôvodovej správe sa nehovorí len o hospodárskych škodách, ktoré sú ako tak pochopiteľné, ale hovorí sa tam aj o ohrození bezpečnosti. No a keď som sa na to pýtala na výbore pána štátneho tajomníka Kuffu, tak som dostala takú klasickú odpoveď, ktorá teda nebola význačná obsahom, ale skôr tou agresívnou formou. Nevedel mi povedať k tomu nič, tak to objasním aspoň ja, myslím si, že to bola úplne obyčajná chyba, ostalo to tam z nejakej predchádzajúcej dôvodovej správy a vypovedá to veľa o tom, ako pristupuje táto vláda aj ministerstvo životného prostredia k zdôvodňovaniu tých skrátených legislatívnych konaní. Už to berú ako absolútnu automatiku a už sa ani nesnažia pretvarovať, že sú zdôvodnené v súlade so zákonom.

Ďakujem pekne.
Ďakujem pánovi poslancovi Garajovi, že sa teda vyjadril za tých mnohých navrhovateľov jeden, keď už tu nie je pán Huliak. Ale teda obávam sa, že vy ste neadresovali v skutočnosti tie námietky, ktoré ja som počas toho tridsaťminútového vystúpenia uviedla. V podstate ste spolovice znova prečítali dôvodovú správu a pri tej argumentácii ste nevyužili žiadne dáta alebo zdroje, proste čokoľvek, čoho by sa dalo chytiť. Čiže, žiaľ, nie je veľmi k čomu sa vyjadrovať a ja dúfam, že pokiaľ sa napríklad tento zákon dostane na výbor alebo do ďalších čítaní, čo bude síce, žiaľ, ale že tie argumenty aj budete mať a budete disponovať aj nejakými zdrojmi a dátami.
Ostatným ďakujem pekne za príspevky aj za tie podnetné príspevky a k tým by som sa možno vyjadrila. Ja sa jednoznačne stotožňujem s tým, že treba citlivo vážiť medzi súkromným záujmom, záujmom štátu, jednoznačne. Jednoznačne a to sa nerobí tým, že sa narýchlo prijímajú nekvalitné návrhy zákonov. Určite treba riešiť alebo teda prijímať aj také zmeny, ktoré reflektujú na konkrétne životné situácie, jednoznačne. Ja hovorím, že teda toto je zákon, ktorý je na objednávku a do toho účelovo rieši možno nejaký jeden typ životných situácií, pričom nám v skutočnosti vyrába ďalšie problémy, takže to treba riešiť komplexne. To táto novela to komplexne určite nerieši.
Dalo by sa povedať aj k tomu, k tej dobrovoľnej stráži prírody. Zase, treba asi konkrétne hovoriť, lebo z informácií, ktoré ja mám, tak tam v skutočnosti existuje informačný systém, vďaka ktorému je vedieť, oni si tam nahlasujú svoje služby a ten orgán ochrany prírody má v skutočnosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, najprv krátke hutné zhrnutie k tomuto zákonu. Nenechajte sa oklamať touto atmosférou piatkového poobedia. Ono to vlastne možnože aj sedí tej strane SNS, pretože strana SNS na čele s Rudolfom Huliakom, ktorý teda neprišiel tento zákon do prvého čítania obhajovať, predkladá zákon, ktorý je zásadnou ranou pre našu prírodu, pokiaľ by prešiel. Aj musíme pomenovať ten paradox, že ho predkladajú práve tí ľudia, ktorí sa ako prví budú búchať do hrude ako tí národniari. Je pre mňa nevysvetliteľné, ale tak nevidíme to len na Slovensku, že naše prírodné dedičstvo idú ničiť práve ľudia, ktorí sa nazývajú národniarmi, ktorí hovoria o hodnotách, ale to prírodné dedičstvo im akosi nič v skutočnosti, nič to pre nich neznamená. Strana SNS totiž ničí všetko, čo jej príde pod ruku, a keď sa, keď sa poslancom a poslankyniam niekto postaví, tak v skutočnosti len útočia a zastrašujú, ale nie sú schopní nič chrániť, nie sú schopní nič tvoriť. A pre mňa je to, opäť zdôrazním, nepochopiteľné, pretože podľa mňa je máločo vlasteneckejšie, ako chrániť našu prírodu, ako chrániť našu krásnu krajinu.
Toto je novela zákona, ktorá znamená amnestiu pre štátneho tajomníka Filipa Kuffu za jeho nelegálnu jazdu na štvorkolke v Národnom parku Poloniny. To je fakt. Je to novela, vďaka ktorej v prírode jednoznačne pribudne áut, motoriek, štvorkoliek s negatívnym dopadom na prírodu, na lesy aj na tú poľovnú zver a jednoznačne aj s negatívnym dopadom na ľudí, ktorí si do tej prírody chodia oddýchnuť.
Je to novela, ktorá pokiaľ prejde, paralyzuje kontrolu nelegálnej činnosti v našej prírode, takže môžme očakávať výraznejšiu mieru pytliactva, spanilé jazdy na motorkách po lesoch, v prírode alebo nelegálne výruby.
No a podáva ju poslanec teda, ktorý tu dnes nie je, ale je jej hlavným hovorcom, poslanec, ktorý mal tú ambíciu byť ministrom životného prostredia. No našťastie sa ním nestal, nanešťastie máme za ministra hneď druhého najhoršieho kandidáta a spoločne dnes systematicky ničia naše prírodné dedičstvo a aj záruku zdravého životného prostredia. A ja opäť hovorím, nenechajte sa oklamať a hovorím najmä k vám, poslancom a poslankyniam koalície, nenechajte sa oklamať.
Prejdime si teda postupne, prečo je tento zákon takým obrovským problémom pre našu prírodu. Ako prvú som spomenula amnestiu pre štátneho tajomníka Filipa Kuffu, nič iné totiž za tým nie je. Ak si spomínate na jeho let vrtuľníkom ponad Národný park Malá Fatra a v tomto prípade zapieral všetko, čo sa zapierať dalo. Zapieral, že by to bol problém, zapieral, že by ten vrtuľník letel nelegálne, zapieral aj to, že v ňom sedel, hoci sme mali nahrávku, hoci sme mali k dispozícii video, tváril sa ako nesvojprávny, že on, keď mu povie niekto, že má nasadnúť do vrtuľníka, sadnúť na štvorkolku alebo do džípu, alebo na skúter, tak on tak urobí, no a ten záver dnes už poznáme. Ten let bol skutočne nelegálny, štátny tajomník, ktorý má chrániť našu prírodu, letel na palube vrtuľníka, ktorý letel nelegálne, ale v tomto prípade mal to šťastie, že mohol vinu zvaliť na pilota a aj tak urobil. Inak predpokladám, keby sa tak nestalo, že je súčasťou tejto novely, o ktorej dnes hovoríme, aj táto úprava, aby Filip Kuffa dostal svoju amnestiu aj za tento prípad.
Ako druhé sa v jeho prípade v tejto súvislosti s týmito nesvojprávnymi konaniami, kedy on teda nasadne do toho vrtuľníka, na tú štvorkolku vždy, keď mu niekto povie, že treba, sa hovorilo o jazde štvorkolkou na lesnej ceste v Národnom parku Poloniny, respektíve... áno, v Národnom parku Poloniny, na ktorú je podľa dnešnej úpravy potrebná výnimka. No a správa národného parku o ničom takomto nevedela napriek tomu, že hovoríme o štátnom tajomníkovi z rezortu mini... teda z rezortu životného prostredia, ktorý má na starosti práve ochranu prírody. To znamená, aspoň ja to tak vnímam, v mojom svete by jednak mal poznať zákony a mal by vedieť, čo sa smie a čo sa nesmie v rámci legislatívy, o ktorú sa má starať, a mal by ísť aj príkladom. To sa, samozrejme, nestalo, tam sme opäť počuli všelijaké vykrúcačky, dokonca sa zaňho postavil v týchto, oboch týchto prípadoch aj minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý povedal, že, citujem: "Môže ísť kam chce z titulu štátneho tajomníka." No ja nepoznám niečo, čo by viac symbolizovalo papalášizmus ako to, že si niekto môže robiť, čo chce, ísť, kam chce, len preto, že je štátny tajomník.
No a teda riešenie v tomto prípade tej štvorkolky, keďže tam to nebolo na koho zvaliť, je, že Filip Kuffa si vybavil papalášsku výnimku ako na objednávku v novele, o ktorej dnes hovoríme. Toto je totiž mentálny svet politikov, političiek SNS. Nepoznajú zákony, nechápu, že platia aj pre nich, to bolo veľmi-veľmi zjavné z toho, z toho konania, nevedia potom prežiť, ak im oponujete, ak sa im postavíte, tak sú agresívni, útočia, to sme tiež veľmi dobre videli na výbore, ktorý sme k tomuto zorganizovali, no a riešením pre nich nie je to, že by sa dovzdelali, alebo by si urobili nejakú poctivú analýzu, ktorá by zahŕňala aj nejaký prínos pre bežných ľudí alebo riešenie na problémy, ktoré majú bežní smrteľníci, ale pre nich je riešenie nasilu pretláčaná zmena zákona, ktorá vyhovuje im a pre nich blízkym osobám.
Aby som bola konkrétna, v tomto zákone, o ktorom sa rozprávame, respektíve v tej novele, po novom všetci zamestnanci orgánov ochrany prírody bez ohľadu na to, čo idú riešiť, kedy to idú riešiť, kam to idú riešiť, bez špeciálneho pracovného zdôvodnenia alebo účelu budú môcť chodiť do všetkých chránených území plošne motorovým vozidlom a rovnako sa budú môcť voľne pohybovať aj mimo turistického chodníka. Ja si myslím, že teda kľúčová je tá záležitosť, samozrejme, s motorovým vozidlom. A len to nie je ani možné vyjadriť ten priepastný rozdiel medzi bežnými smrteľníkmi, pre ktorých platia nejaké pravidlá aj s tým voľným pohybom mimo turistického chodníka, a zrazu si štátny tajomník vybaví výnimku tak, aby on bez ohľadu na to, kam ide, čo ide, v akom čase, v pracovnom čase, či má nejaký účel, jednoducho môže ísť, kam chce, a môže ísť autom. Opäť zdôrazňujem, toto nie je nič iné ako papalášizmus.
Druhý dôsledok, ktorý som spomínala, je príroda plná áut. Okrem úpravy špeciálne na mieru pre štátneho tajomníka táto novela upravuje ustanovenia, ktoré vznikli práve pre neúnosnú mieru pohybu motorových vozidiel či áut, ale aj motoriek a štvorkoliek v chránených územiach. Veľa ľudí s tým má skúsenosť, v niektorých častiach Slovenska je to naozaj alebo teda bola to v minulosti, bol to veľký problém, dnes s tým máme problém stále tam, kde nie je možnosť dostatočne to kontrolovať. Takýto pohyb motoriek, štvorkoliek, mne sa stáva, stávalo bežne, že som motorkárov stretla naozaj v tých najprísnejšie chránených územiach, na vrcholoch, v prírodných rezerváciách. Je neodškriepiteľné, myslím si, že je úplne pochopiteľné, ako toto ruší nielen prírodu, ale aj samotných návštevníkov v prírode.
A ja teraz netvrdím, že ten zákon, tak ako dnes vyzerá, je dokonalý, určite je čo zlepšovať aj v zákone o ochrane prírody a krajiny, ale strana SNS v tomto ide na to úplne opačne a situáciu len zhoršuje. A opäť, nie je to negatívny dopad len pre prírodu, ale aj pre ľudí, ktorí, bežných smrteľníkov, ktorí do tej prírody chcú chodiť či za rekreáciou alebo za športom. Pravidlá uvoľňujú takým spôsobom, že po novom sa zvýši pohyb motorových vozidiel najmä v chránených krajinných oblastiach, ale napríklad aj v ochranných pásmach národných parkov, to znamená v druhom stupni ochrany. Sú to naozaj rozsiahle územia. A okrem toho zavádzajú ďalšie akože drobné úpravy, ktoré stanovujú výnimky, kedy ten vjazd motorovým vozidlom, do ktorého opäť poviem, že patria aj motorky, aj štvorkolky, sa jednoznačne zvýši a zintenzívni. Toto bude dôsledok, že sa budeme, na mnohých aj turistických a cyklistických trasách sa budeme uskakovať autám, ktoré tam budú po novom môcť jazdiť.
No a ako taká krásna bodka za tým je, že v dôvodovej správe nájdeme, že táto novela je bez vplyvu na životné prostredie, tak treba to asi, neviem, ako o tom chcú presvedčiť verejnosť, ktorá bude vidieť tie olejové škvrny v prírode, ktoré pribudnú, ktorá bude počuť ten hluk, ktorá bude vidieť tie zrazené zvieratá, pretože zrazu v prostredí, v ktorom majú mať ten priestor na život, bude jazdiť oveľa viac motorových vozidiel.
Tretím dôsledkom, ktorý som spomínala v úvode, je príroda bez dohľadu. Aby to dielo skazy bolo dokonané, tak strana SNS navrhuje de facto znefunkčniť stráž prírody. Pre tých, ktorí možno nepoznajú úplne túto terminológiu alebo kto to teda tá stráž prírody je, tak na Slovensku máme jednak profesionálnu stráž prírody a dobrovoľnú stráž prírody. A ten rozdiel, hlavný rozdiel je, že tá profesionálna je teda v nejakom pracovnoprávnom vzťahu, sú to teda zamestnanci a zamestnankyne, a tá dobrovoľná sú ľudia, ktorí to robia vo voľnom čase. Ale rovnako, rovnako je ustanovovaná týmto zákonom, koná vo verejnom záujme, je to kontrolná funkcia zriadená zákonom o ochrane prírode a krajiny. Robia to zadarmo, robia to dobrovoľne s vlastným vybavením, s vlastnými prostriedkami, s vlastnými autami, vyžaduje si ich činnosť zloženie skúšok spôsobilosti, a tak sa často stáva, paradoxne, že títo ľudia, dobrovoľná stráž prírody je kvalifikovanejšia ako tá profesionálna, ktorá je zamestnávaná štátom. A ja im teda aj z tohto miesta týmto ľuďom chcem poďakovať za ich prácu, lebo si myslím, že za prácu sa má ideálne platiť, a keďže oni to robia zadarmo a vo svojom voľnom čase a povieme si, s akými výsledkami, tak ja im teda chcem v mene Progresívneho Slovenska poďakovať za ich prácu.
Profesionálnej stráže je pomerne málo. Tie čísla hovoria, že na celé Slovensko je ich okolo sto s tým, že dobrovoľnej stráže prírody je násobne viac, pri chránených krajinných oblastiach hovoríme, že by mohlo ísť až okolo 500 ľudí. Tento nepomer som aj ja, alebo opakovane zaznieval aj pri mojich letných výjazdoch po národných parkoch, kde som sa rozprávala s ľuďmi na správach národných parkov, kde veľmi často práve tie pozície strážcov prírody sú nenaplnené, alebo sú to ľudia, ktorí v skutočnosti robia inú pracovnú činnosť, inú náplň, a sú to častokrát prvé miesta, ktoré sa rušia, napríklad pri tom, ako minister Taraba avizoval, že sa bude o 30 %, myslím, sa budú znižovať stavy na národných parkoch, tak sú to často tie prvé miesta, ktoré sa rušia. A tak napríklad v Národnom parku Poloniny, kto poznáte túto časť Slovenska, viete si predstaviť, aké obrovské územie to je, funguje jeden strážca prírody. Jeden človek, ktorý má kontrolovať, či sa na území neporušuje zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý má riešiť, môže riešiť pytliactvo, ktorý môže riešiť nezákonné výruby, nezákonné vjazdy, nezákonné jazdy štvorkolkami, motorkami, čímkoľvek. Jeden človek, ktorý to fyzicky absolútne nemá šancu stíhať.
Pristavím sa teraz teda nielen pri tých počtoch, v ktorých je úplne zjavné, že to gro, to jadro tej kontrolnej činnosti spočíva na dobrovoľnej stráži prírody. Pristavím sa ale aj pri tej kvalifikácii, ktorú som už čiastočne spomínala pri tých profesionálnych, tých zamestnancov. Sú to často úplne bežní zamestnanci správy, pracovníci bez vyškolenia, zbrojného preukazu, špeciálneho vzdelania v oblasti práva alebo bezpečnosti, ktorí si často v rámci svojej práce musia plniť iné úlohy. Takéto im prichádzajú pokyny a to znamená, nemajú kvalifikáciu a nemajú priestor venovať sa tej činnosti stráženia, v niektorých prípadoch, nevravím, že všade a vždy. Čo je na tom teda celkom paradoxné, už sme sa bavili o tom, že na dobrovoľnú stráž prírody sú vyvíjané väčšie očakávania, sú vyvíjané väčšie požiadavky napriek tomu, že robia zadarmo. A ja teda odtiaľto musím povedať, že čo mi príde ako posledná kvapka, že minister životného prostredia opakovane klame o tom, klame o dobrovoľnej stráži prírody, hovorí o nich pomaly ako o teroristoch, ktorí nemajú žiadne vyškolenie, ktorí len chodia po prírode a otravujú ľudí a využívajú na nich chmaty a vyťahujú zbrane, čo je úplná hlúposť, sú to častokrát kvalifikovanejší ľudia, na ktorých máme vyššie požiadavky ako na zamestnancov správ národného parku, a ministrovi, zjavne preňho nie je problém takéto klamstvá opakovane vyslovovať.
Pozrime sa teraz na výsledky. Podľa štatistík Štátnej ochrany prírody za rok 2023 dobrovoľná stráž prírody, konkrétne jej 45 členov, zaznamenalo, nahlásilo, riešilo 1 124 porušení zákona. Keď si to porovnáme s profesionálnou strážou prírody, jej 37 členov za rok 2023 riešilo 472 porušení zákona. Opäť vidíme ten obrovský rozdiel, opäť vidíme, kde je jadro tej kontrolnej činnosti.
Pozrime sa aj na tú nákladovú stránku. Profesionálna stráž prírody nás ročne stojí alebo teda v roku 2023 nás stála na mzdách vyše 360-tisíc eur s tým, že 22-tisíc eur ešte navyše bolo na cestovných náhradách. Dobrovoľná stráž prírody, opakujem, robí svoju činnosť dobrovoľne a zadarmo a stála nás iba na cestovných náhradách 28-tisíc, pretože to je jediná vec, na ktorú majú nárok. To znamená, keď vynaložia nejaké náklady na cestovné, tak toto im štát uhrádza.
Opakujem to, kontrolná činnosť v našich chránených územiach, v našich národných parkoch je a stojí na dobrovoľnej stráži prírody, je to aj celkom hanba, mali by sme to meniť, mali by sme posilňovať, kľudne aj zlepšovať a reformovať ich fungovanie, ale určite nie ničiť ich činnosť. Povedzme si niečo teda o tom, ako konkrétne táto novela k tomu pristúpila.
Je to, bolo by to aj celkom ako smiešne, keby to v skutočnosti nebola taká zásadná, taký zásadný negatívny krok voči našej prírode, po novom bude dobrovoľná stráž prírody môcť kontrolovať len na vlastnom pozemku. Tak ja neviem, ja také pozemky nevlastním, ja nefungujem v prostredí, kde teda nejaké statky by sa vlastnili. Je úplne absurdné, že by mohli kontrolovať činnosť len na vlastných pozemkoch. Sú to ľudia, ktorí, to nie sú tí majitelia a vlastníci, sú to úplne bežní ľudia so vzťahom k prírode, ktorí... je úplne, úplne absurdné a nezmysluplné, aby sa to mohlo vzťahovať len na ich vlastné pozemky, alebo teda druhá možnosť je tá, že tak budú môcť robiť so súhlasom vlastníkov danej, danej oblasti, daného pozemku. No a to si určite viete každý aj z vlastnej skúsenosti predstaviť, že mnohokrát pri jednej parcele ide o stovky, stovky vlastníkov, s ktorými by mali oni uzatvárať nejaké dohody na to, aby mohli takúto, takúto kontrolnú činnosť vykonávať. A povedzme si, že tá kontrolná činnosť má predsa zmysel robiť v nejakom kompetenčnom území, napr. chránenej krajinnej oblasti. Nemá zmysel stanoviť si jednu parcelu, ja neviem, desať hektárov, hej, kde budeme kontrolovať a už o susedný pozemok nie, lebo tam už teda je tých vlastníkov 300 a s nimi nemáme šancu sa dohodnúť.
Pôsobí to ako malá úprava, ale keď si to takto povieme, je úplne jasné, že sa tým znemožňuje kompletne tá kontrolná činnosť, ktorú majú vykonávať. A treba tiež povedať, keď už by sme akože skočili na túto hru, že ideme získavať tie súhlasy od majiteľov, veľmi často sú to práve, alebo teda sú prípady, keď majitelia pozemkov tú nelegálnu činnosť sami vykonávajú alebo ju tolerujú, čiže počítať s ich súhlasom v tomto prípade je opäť absurdné, kľudne si dajme nejakú analógiu s políciou, ktorá by mohla vyšetrovať, len ak by mala súhlas podozrivých. No, to znamená, že takouto úpravou de facto znemožnia dobrovoľnej stráži prírody vykonávať kontrolnú činnosť, akoby nezostane im žiaden priestor na to, kde by sa mohli realizovať.
A teraz sa pozrime na tú dôvodovú správu, ktorá ešte k tomu prišla. Už sme si hovorili niečo o tom vplyve na životné prostredie. Ja chcem znova zdôrazniť, že ako môže táto novela, a to sa teda pýtam aj poslancov, poslankýň SNS, ktorí tento návrh predkladajú, ako môže nemať vplyv na životné prostredie, ak ruší jadro kontrolnej činnosti, dodržiavanie zákona o ochrane prírody a krajiny v chránených územiach. Ako je to možné? Pretože práve aj z tých štatistík, čo sme si hovorili, je zjavné, že práve dobrovoľná stráž je tá s tými preukázateľnými výsledkami, je tá, ktorá robí jadro kontrolnej činnosti.
Druhá absurdita z dôvodovej správy je to, že to nebude mať vplyv na rozpočet. No, rušíme niečo, čo štát vlastne dostáva zadarmo, a máme teda akoby na výber dve možnosti, buď teda ich činnosť, tie výsledky, tých 1 124 porušení zákona, ktoré zistili v roku 2023, buď to nahradia platení, profesionálni strážcovia, čo nutne nás bude stáť niečo a bude to mať vplyv na rozpočet. Videli sme, že ide v prípade týchto miest o stovky tisíc eur, alebo sa teda ministerstvo, ak teda môžem hovoriť ministerstvo, lebo tým, že to predkladá strana SNS, pán Taraba je nominant SNS a vlastne vyjadrili podporu tomuto zákonu, tak druhá možnosť je, že sa vlastne rozhodli rezignovať na túto činnosť, rezignovať na dodržiavanie zákona, kontrolnú činnosť v našich chránených územiach, aj tých najvzácnejších. Čudovala, ale chcem tu pripomenúť, že táto povinnosť kontrolovať dodržiavanie zákonov nám vyplýva z národnej legislatívy a vyplýva nám aj z medzinárodných záväzkov.
No, v dôvodovej správe sa ako jeden z hlavných dôvodov, prečo sa toto má realizovať, hovorí, že sa má znížiť zneužívanie výhod, ktorými disponujú títo dobrovoľní strážcovia prírody. No a ja sa teda pýtam, že čo sú to tie výhody, keďže to robia zadarmo. A keby sme teda mali pocit, že dobre, tak nebude to na finančnej stránke, ale že si tým nejako kompenzujú svoju potrebu uplatňovať moc, tak sa môžme pozrieť aj na ďalšie štatistiky, konkrétne v roku 2023 boli, bolo podaných na tých stovky členov dobrovoľnej stráže prírody štyri, štyri sťažnosti na týchto členov dobrovoľnej stráže prírody, z čoho vyhodnotených ich ako opodstatnených bola nula. Tak zjavne je to obrovský problém, zneužívajú výhody kade-tade, využívajú svoje vlastné prostriedky, vybavenie, autá, robia to zadarmo vo voľnom čase a nikto sa na nich v skutočnosti nesťažuje. Znie to opodstatnene.
A pripomínam, aby sme o tom zneužívaní výhod hovorili, aj v akom rámci to je, činnosť dobrovoľnej stráže prírody je riadená a kontrolovaná orgánom ochrany prírody a napr. taká poľovnícka stráž, na ktorú teda, predpokladám, že pán Huliak by nesiahol, si stráži vlastne vlastný záujem. Nemá vedenie a jej spôsobilosť osvedčuje len mimovládna organizácia Slovenská poľovnícka komora. Toto je normálne riadne riadené a kontrolované orgánom ochrany prírody.
Ak sa chceme pozrieť možno do zahraničia, že možno to robíme nejako zle, tak v Českej republike je okolo 1 500 členov dobrovoľnej stráže prírody, v Rakúsku by to malo byť okolo 2 000 až 3 000 ľudí, ktorí takúto činnosť vykonávajú. Je to teda bežná záležitosť, nástroj, s ktorým sa stretneme aj v okolitých krajinách.
No a keď som hovorila o tom, že trebárs taká poľovnícka alebo rybárska stráž riešia akoby vlastný záujem, tak si pripomeňme, že ochrana prírody a dobrovoľná stráž prírody nerieši vlastný záujem, ale chráni niečo, čo je nás všetkých, ochraňuje naše ústavné právo na priaznivé životné prostredie, robia to zadarmo, vo voľnom čase, s vlastným vybavením a nikto sa na nich nesťažuje.
Záver je teda jednoduchý a len jeden. Strane SNS nevyhovuje dozor v našej prírode a chcú sa teda zbaviť aj niečoho, čo tvorí jadro kontroly aj v tých našich najvzácnejších územiach. No a nebola by to SNS, keby v skutočnosti ten návrh nedovrzala, lebo ja hovorím, že oni nevedia poriadne robiť, ani keď ide o ich vlastný zlý záujem, lebo ja toto jednoznačne vyhodnocujem, že za tým je zlý záujem. V tom návrhu sú aj gramatické chyby, aj sa zavádzajú ťažkopádne pojmy, ktoré trebárs nepoznajú iné, relevantnejšie zákony, to odôvodnenie nedáva zmysel, operuje sa tým v ňom napr. aj s tým, že sa majú posilniť práva vlastníkov území v chránených územiach, napr. teda tým, že im umožníme príjazd na ich pozemky vlastnými autami, ale už nikto nerieši práva tých ľudí, ktorí vlastnia pozemky, cez ktoré títo vlastníci nehnuteľností budú môcť jazdiť. To znamená, že dovoľujeme jazdiť ľuďom cez cudzie pozemky bez akéhokoľvek právneho vzťahu, ale to už je opomenuté, lebo nás zaujíma iba istá skupina.
No a takou bodkou za tým je, že toto je novela iba zákona o ochrane prírody a krajiny, ale niektoré z tých pravidiel, ktoré sa uvoľňujú touto novelou, sa v skutočnosti nachádzajú aj v iných zákonoch. My máme taký, takú trošku nešťastie v legislatíve, že niektoré sa riešia v zákone o ochrane prírody a krajiny, niečo sa rieši v zákone o lesoch, niečo sa rieši v zákone o poľovníctve, a tu teda narážame na to, že do prírody sa podľa tohto zákona bude môcť trebárs jazdiť vo väčšom, ale zákon o lesoch nám to stále nedovoľuje. A teraz ľudia, samozrejme, zo všetkých tých telegramových účtov a livestreamov a ja neviem čoho, čo všetko používa napr. pán Huliak na komunikáciu, zistia, že čo dobré pre nich, pre ľudí vykonali, teda že budú môcť chodiť autami viac do lesa, no a ľudia tak urobia a porušia zákon, pretože neriešia zároveň úpravu v zákone o lesoch. Ja hovorím, že dobre tak, ale kto si to v skutočnosti zlizne? Ľudia.
No a na záver, ja zase len zdôrazním, že ten zákon aj to, čo rieši táto novela, vjazdy, fungovanie dobrovoľnej stráže prírody, to všetko sa dá vylepšovať. To všetko, je tam priestor, dokonca je tam jeden bod novelizačný, s ktorým sa úplne stotožňujem. Dá sa to vylepšovať, lenže táto novela v skutočnosti de facto nevylepšuje, ale ničí: ničí dobrovoľnú stráž prírody a ničí našu prírodu tým, že do nej vo veľkom zintenzívňuje prístup negatívnym faktorom. Ak tento zákon prejde, tak tá situácia bude obdobná ako po prijatí novely Trestného zákona, že budeme jednoznačne vidieť viac tých negatívnych dopadov v prírode, lebo ich povolíme, a budeme ich vidieť viac aj preto, pretože zamedzíme kontrolnej činnosti, pretože tú rušíme.
A teda opäť vyzývam poslancov koalície, poslankyne koalície, aby tento návrh jednoznačne nepodporili. Ak sa tak stane, ak ten zákon prejde, tak ja urobím všetko pre to, aby každý, kto bude uskakovať tým autám v prírode, kto bude nachádzať tie upytliačené zvieratá a bude sa snažiť nahlasovať tie nelegálne výruby, aby im bolo jasné, že strana SNS je tá, ktorej za to treba ďakovať.
Ďakujem pekne, to je všetko. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za faktickú poznámku. Ty si veľmi správne teda hovorila o tom, že by tu mala prebiehať nejaká debata, či tu alebo v tom riadnom legislatívnom procese, bez ohľadu na to, že spolu nesúhlasíme, veď to je v poriadku, o tom je aj debata, že do toho prinášame tie iné pohľady, a predpoklad je ten, že sa dokážeme možno o niečom presvedčiť alebo nájsť nejakú spoločnú pôdu. A presne to podľa mňa chceli samosprávy, aj Únia miest Slovenska, aj ZMOS. Jednoducho nemali čas na to dostatočne reflektovať, potom to zreflektovali, ale tým, že to máme v skrátenom legislatívnom konaní, tak jednoducho, ja neviem, že či pán minister teraz už ako nejde robiť zmeny, lebo to je také, že to ublíži egu, alebo že čím to je. Lebo podľa mňa, ako počúvame často taký ten argument, že nejakí progresívni aktivisti a neviem čo, ale keď sa naozaj k tomu vyjadrí ZMOS, veď to sú jednoducho fakty. To je, to je ich postoj, to je ich názor, ktorý by ste mali brať do úvahy. Veď to je významná zložka. Ja som naozaj prekvapená, že ani toto takpovediac s ministrom nepohlo. Mohli sme riadne o tom diskutovať. My sme sa okrem toho teda, že stále máte tú šancu, hoci ste ju nevyužili, stiahnuť to a dať to v riadnom konaní, tak my sme aj predkladali pozmeňujúci návrh, kde sme nerušili ten zámer pomôcť poľnohospodárom, ale čo sme robili, je, že sme opravovali tie slepé miesta, a či už úmyselne alebo neúmyselne vložené, jednoducho to, kde má problémy ten zákon. Ale namiesto nejakej diskusie, o ktorom ste povedali, že no dobre, však niektoré tie návrhy by možno boli aj fajn. Ale nič z toho. Ani s tou samosprávou sa nakoniec nerozprávate a len ich urážate. Lebo ja neviem, že čo si tak zachováte, nejakú fazónu? Veď to je úplne normálne povedať, že na toto sme nemysleli, poďme to opraviť.