Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
10.12.2025 o 19:29 hod.
MSc
Tamara Stohlová
Videokanál poslanca
...na tom ministerstve, no a zrazu pán minister začal, napriek tomu, že tu je naozaj veľa agendy, ktorou treba a dá sa veľmi ľahko pohnúť, tak namiesto toho, aby sa venoval tomuto, tak začal veľmi aktívne konať práve v téme Istrochemu a tejto environmentálnej záťaži a zhodou, zhodou okolností, tie náhody životné, to bolo zopár dní potom, ako sa osobne stretol práve s Andrejom Babišom. Ja som jednoducho presvedčená, že Tomáš Taraba nechce pomáhať verejnosti, nechce chrániť ľudí, nechce riešiť environmentálne záťaže, lebo na to mal veľa príležitostí, takto rovno pred sebou. Nie, Tomáš Taraba chce v skutočnosti pomáhať oligarchovi Babišovi. Vysvetlím aj ako, Tomáš Taraba totiž ten zaseknutý proces, roky zaseknutý proces zrazu zázračne teda pohol a dostal ho do kľúčového momentu, kde má vláda určiť ministerstvo, ktoré tú environmentálnu záťaž, jej sanáciu bude riešiť a tým definitívne štát na seba prevezme zodpovednosť. Ak sa toto stane, tak štát z verejných prostriedkov, z peňazí nás všetkých zabezpečí vyčistenie pozemkov v areáli Istrochemu a Andreja Babiša to nebude stáť ani cent. Naopak, on na tom ešte veľmi dobre, naozaj veľmi dobre zarobí, pretože tie pozemky tým, že sa vyčistia, tak to budú naozaj lukratívne pozemky v širšom centre Bratislavy a Andrej Babiš na nich poriadne zarobí. No, problémom ale je, že to čo sme si zatiaľ povedali, tak z tých ušetrených eurofondov za zastavenie vrakunskej skládky, za neriešenie predajnej, za nevyčerpané eurofondy s víziou, ktoré končili v júni tohto roka, tak to stále nestačí, pretože odhad sanácie je niekde alebo v roku 2020 bol niekde okolo 350 miliónov, teraz sú tie odhady niekde približne možno spriemerované okolo pol miliardy, pol miliardy na vyčistenie tejto záťaže. No a to čo sme si zatiaľ povedali, tie naškrabkané eurofondy, tie sa pohybujú niekde okolo 200 miliónov. Takže je jasné, že na celú tú sanáciu to stačiť nebude, eurofondy na to stačiť nebudú a tu aj pripomeniem, že ak všetky tie peniaze pôjdu práve na riešenie Istrochemu, tak nezostane na riešenie žiadnej ďalšej environmentálnej záťaže na Slovensku a treba povedať, že žiadna ďalšia sa ani nerieši a nie je v procese. No a práve sem prichádza vhod, takpovediac envirofond, pretože ako nám aj pán minister povedal, on chce platiť tú sanáciu environmentálnej záťaže práve z envirofondu, doplatiť si k tým 200 miliónom, ktoré sú naškrabkané, ušetrené na ministerstve pre Andreja Babiša z envirofondu. No a presne preto prináša túto novelu zákona, respektíve celý nový zákon o environmentálnom fonde, aby mohol o tých dvoch miliardách rozhodovať svojvoľne a zaplatiť z peňazí, z ktorých majú naozaj profitovať všetci ľudia na Slovensku, sanáciu pre Andreja Babiša. Aký krásny vianočný darček, pán minister. No a minister sa pritom oháňa rozhodnutiami okresných, okresného úradu, že pán Babiš nie je povinný vyčistiť tieto pozemky. Ja tieto rozhodnutia veľmi dobre poznám a treba povedať, že prvé z nich bolo v roku 2016 a potom zázračne práve tento rok, v roku 2025 pribudli ďalšie tri a úplnou náhodou sa to týka práve parciel, ktoré patria firme Andreja Babiša. Tých náhod je nejako, nejako veľa a ja sa priznám, že mňa dosť zaráža, že týmito rozhodnutiami sa minister zaštiťuje, keď pritom alebo teda to je akoby ten ultimátny dôvod, prečo to proste nejde inak, musí to zaplatiť štát tých pol miliardy, nejde to jednoducho inak a mňa teda veľmi vyrušuje, že minister pri tom vôbec nehovorí o tom pofidérnom spôsobe, akým prebehla privatizácia toho podniku, ku ktorému patria, patrí ten pozemok, tie pozemky, kde sa nachádza environmentálna záťaž, tá privatizácia, ktorou sa Andrej Babiš zbavil takpovediac zodpovednosti riešiť túto environmentálnu záťaž. Tie formulácie, jednoducho, ktoré tam sú, o tom nepočujeme. Tak ja využijem túto príležitosť a niečo tomuto ctenému plénu k tomu poviem, lebo si myslím, že je veľmi dôležité, aby aj koaliční poslanci a poslankyne chápali ten kontext, ktorým tento zákon prichádza do Národnej rady. Andrej Babiš kupoval Istrochem, tú firmu, aj s environmentálnou záťažou a treba povedať, že aj s vedomosťou o tejto environmentálnej záťaži. Napriek tomu mu tá vágne naformulovaná privatizačná zmluva, lebo naozaj tá privatizácia prebehla pofidérne, tak tá vágne naformulovaná privatizačná zmluva mu ukladala len povinnosť investovať do 10 rokov 33 miliónov do rozvoja, najmä, najmä do ekológie. Tá environmentálna záťaž je naozaj obrovských rozmerov. Ja som presvedčená, že v rámci Bratislavy je to najväčšia environmentálna záťaž. Povedala by som, že je to v top trojke aj v rámci Slovenska. Tam samozrejme musíme brať aj do úvahy rôzne ďalšie faktory a firma Andreja Babiša sa mala privatizačnou zmluvou zbaviť povinnosti vyčistiť toto znečistenie investíciami, najmä do ekológie. Tak myslím, že si vieme všetci pod tým kadečo predstaviť. No a ono sa to aj potvrdilo, pretože podľa informácií, ktoré sa nám podarilo získať, podarilo sa nám dostať po rokoch k dokumentom, ktoré doteraz neboli zverejnené, my dnes vieme, že mnohé tieto investície sa naozaj ekológie týkali len minimálne. Zároveň nemáme žiadne dôkazy, že tie investície boli vykonané v tej dohodnutej sume 33 miliónov, pretože neboli vyčíslené v tých podkladoch, ktorými operoval okresný úrad. Časť týchto investícií nebola urobená v lehote, ktorá bola zmluvne dohodnutá do roku 2012, ale napríklad až v roku 2016. Prípadne, niektoré opatrenia v tých podkladoch boli, figurovalo len, že sú v príprave. Tak asi sa tu hráme na dobré slovo. No a napokon firma Andreja Babiša nezdokladovala ani zlepšenie životného prostredia, hoci to je podmienka, ktorú jej ukladal zákon a to je niečo, čo mal okresný úrad jednoznačne posudzovať. Nedostal k tomu predloženú ale žiadnu dokumentáciu. Ja aj uvediem zopár príkladov týchto investícií, lebo myslím si, že príklady úplne najlepšie ilustrujú tú absurditu. Sú to jednoducho investície, vďaka ktorým okresný úrad Andreja Babiša zbavil zodpovednosti za environmentálnu záťaž obrovských rozmerov. Tak firma, napríklad, kúpila cisternu, nech sa páči, cisterna za environmentálnu záťaž. Zrekonštruovala svoju administratívnu budovu. No, tým sa teda riadne riešila environmentálna záťaž. Nainštalovala firemný rozhlas, vymenila na objektoch okná alebo osvetlenie, vymenila výťah, zrekonštruovala železničnú vlečku a moje obľúbené, dostala odpustenie riešiť environmentálnu záťaž v Bratislave, v Istrocheme, tým, že vďaka tomu, že rozšírila, rozšírila skládku odpadov v úplne inej obci. Takže aj takéto naozaj výnimočné počiny nájdeme v podkladoch, ktoré posudzoval okresný úrad. Ja som teda presvedčená, že toto sú príklady úplne bežných investícií firmy do vlastného rozvoja, na vlastný prospech alebo na splnenie nejakých štátnych noriem k aktuálnej výrobe a prevádzke firmy, nie na riešenie starej environmentálnej záťaže. My zároveň nepoznáme ich kumulatívnu hodnotu a ten deklarovaný pozitívny vplyv na životné prostredie je naozaj len deklarovaný vlastnými vyhláseniami firmy. No a podotýkam ešte, že naozaj aj samotný privatizačný projekt, ktorý bol podkladom k tej privatizačnej zmluve, hovorí, že jadro environmentálnej záťaže je v znečistení podzemnej vody, je to tam aj vyčíslené a tie čísla podľa všetkého presne potom boli akoby základom prečo firma mala práve 33 miliónov investovať. Hoci aj samotný privatizačný projekt hovorí, že nie je dostatok podkladov na to vyčíslenie, je tam hlavne spomenuté, že je to znečistenie v podzemnej vode. No ale ani jedno z tých vykázaných opatrení sa nijakým spôsobom tej znečistenej podzemnej vody nedotýka, nerieši, nerieši ju, hoci opakujem, to vyžaduje zákon a je to niečo, čo mal v skutočnosti posudzovať okresný úrad. Takže takto nejako sa pristupovalo k plneniu tej privatizačnej zmluvy, ale pána ministra životného prostredia toto vôbec nevyrušovalo, vôbec o tom nehovoril, naopak len dookola obhajoval Andreja Babiša. Pána ministra takisto nevyrušovalo to, že aj keby, aj keby sa s tou, aj keby sa s tou environmentálnou záťažou, ale teda tým, ako pofidérne sa jej Andrej Babiš zbavil a treba povedať, že existujú tam nástroje na to, aby sa to spochybnilo, my taký jeden využívame, je to podnet na Generálnu prokuratúru na prešetrenie. Minimálne teda v prípade troch zo štyroch sa to ešte stále dá. My sme na základe všetkých tých získaných dokumentov takéto podanie vypracovali, kde veľmi jasne spochybňujeme postup okresného úradu. Pre všetky tie zmienené absurdnosti, ktoré som tu spomenula a ja si myslím, že je úplne základnou povinnosťou toto urobiť pre každého, kto slúži záujmom Slovenska. To, že to pán minister neurobil, si myslím, že je dostatočne výpovedné. Pán minister, budete mať slovo, nech sa páči, môžete si dať aj, nielen záverečné slovo, nech sa páči, vystúpte. Keď budete mať čas, myslím, že pán, prosím vás, pán minister...
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 4.2.2026 19:29 - 19:29 hod.
Tamara Stohlová=====
Vystúpenie v rozprave 4.2.2026 19:14 - 19:14 hod.
Tamara Stohlová=====
Vystúpenie 4.2.2026 19:03 - 19:49 hod.
Tamara StohlováKolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery Tomášovi Tarabovi, ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky.
Na začiatku sa ale dotknem, že je naozaj neuveriteľná hanba, že na odvolávanie nebola umožnená riadna schôdza na odvolávanie ministra životného prostredia, na odvolávanie pani ministerky, ktorej meno sa nevyslovuje, a tak ďalej a...
Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery Tomášovi Tarabovi, ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky.
Na začiatku sa ale dotknem, že je naozaj neuveriteľná hanba, že na odvolávanie nebola umožnená riadna schôdza na odvolávanie ministra životného prostredia, na odvolávanie pani ministerky, ktorej meno sa nevyslovuje, a tak ďalej a tak ďalej. Je neuveriteľná hanba, že sa tu legitímne právo opozície, ktorá zastupuje naozaj nemalé množstvo voličov, bolo v niektorých prípadoch vrátane ministra životného prostredia rok odopierané a teraz si to celé chcete takto odškrtnúť touto fraškou, lebo inak sa to nazvať nedá. Rokovanie, rokovaním v zlúčenej rozprave k siedmym návrhom na odvolanie vrátane vyslovenia nedôvery vláde. Nočným rokovaním tak, aby to videlo čo najmenej ľudí, ktorí na rozdiel od vás ránom musia vstávať do práce. Takto si táto koalícia váži občanov Slovenskej republiky, ktorým sa má zodpovedať a takto si váži demokraciu.
Ja využijem taký priestor, aký mám, lebo minister životného prostredia sa za tie dva roky vlastne zdiskreditoval hlavne sám, ale ako toto rokovanie vyzerá, to je hlavne vaša vizitka.
Bolo to koncom roka 2025, keď sa minister Taraba podľa mňa naplno prejavil vo svojej podstate. Mal tu obhajovať zákon, bol to konkrétne, myslím, zákon o Environmentálnom fonde, keď tu v pléne vykrikoval, ja som štát, ja som štát! Takto si za tým, ťahal si tú svoju vestičku, on je štát. Tento náš kráľ Slnko túžiaci po absolutizme, kde sa nebude musieť zapodievať nejakými pletkami, ako je demokracia, sloboda a práva ľudí. Ale ja som vlastne za tento jeho moment vďačná, lebo sme nazreli do jeho vnútra, videli sme jeho podstatu, ktorá podľa mňa definuje lepšie ako čokoľvek iné podstatu jeho vládnutia. Tomáš Taraba sa správa ako monarcha, ktorý má rezort vo svojom osobnom vlastníctve. A tak vyzerá aj výsledok jeho pôsobenia, ktorý sa dá vypočítať na základe jednoduchej rovnice, všetko pre neho a pre jeho priateľov a pre bežný ľudí vôbec nič. Mocensky pretláča buď záujmy seba alebo svojich známych developerov v národných parkoch, oligarchov s jazierkami a nechcenými environmentálnymi záťažami, autokratov pri vodných dielach. Bežných ľudí a ich problémy ignoruje a prehliada, a čo je horšie, niekedy koná vyložene proti nim. Ako teda vyzerá Slovensko podľa Tomáša ja som štát Tarabu? Je to v prvom rade štát len pre vyvolených. Krásne sme to videli za ostatné mesiace hneď niekoľkokrát. Začnem tou najaktuálnejšou kauzou Tarabovou eurofondovou výzvou na jazerá pre boháčov a ich rekreačné strediská.
Rezort životného prostredia vypísal minulý rok eurofondovú výzvu s názvom Vodozádržné opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy v sídlach a v krajine. Mala slúžiť na niečo, čo je naozaj veľmi dôležité a prínosné na riešenie dopadov zmeny klímy. Mala prechádzať škodám na majetku, ohrozeniu zdravia a životov ľudí v dôsledku horúčav, sucha alebo prívalových zrážok. Podľa mňa by celkom logické a správne bolo smerovať tieto milióny eur k tým najohrozenejším, k tým najzraniteľnejším, čo sú v tomto prípade, v prípade sucha a horúčav hlavne južné okresy a keď sa pozrieme na to z pohľadu extrémnych zrážok, tak sú to zase severné okresy. Mohli by sme si vymenovať, aj ktoré konkrétne.
No po preštudovaní tej výzvy som ja naozaj presvedčená, že tam, kde to najviac treba z týchto miliónov eur z eurofondov, bežní ľudia, ktorým, ktorí to najviac potrebujú, neuvidia vôbec nič. Z päťdesiatich dvoch projektov uspelo len šesť. Obciam a mestám, ktoré majú šancu ovplyvňovať životy bežných ľudí, pretože vedia sa dotknúť, upravovať, vedia realizovať opatrenia na verejných priestranstvách a teda o to viac ľuďom pomôcť zlepšiť kvalitu života, tak tým sa v tejto výzve veľmi nedarilo. Komu sa naopak darilo nadmieru, sú vplyvní veľkopodnikatelia, ktorých projekty sa na seba podozrivo podobajú. Až tri štvrtiny prostriedkov z tejto Tarabovej výzvy išlo tým najbohatším podnikateľom na Slovensku, konkrétne na Donovaly, do Bachledky a do golfového rezortu v Skalici.
Pripomeniem, kto teda uspel v tejto výzve. Tak bol to v prvom rade Ivan Kmotrík, myslím si, že každému v tejto sále je dobre známy. On má dostať 1,5 milióna na projekt Jazierka v jeho súkromnom golfovom stredisku v Skalici na Záhorí. Ja sa pýtam, je takýto projekt vo verejnom záujme? Bude mať z neho úžitok verejnosť a bežní ľudia a bude vôbec slúžiť tomu cieľu ochrany životného prostredia, ako to vyžaduje výzva? Pripomeňme si, že na golfových ihriskách, ja teda som, priznám sa, v živote na golfovom ihrisku nebola, ale videla som zábery, videla som, ako to tam vyzerá, a také golfové jazierko, jazierko je jednoducho bežnou atrakciou, ktoré sa budujú. Treba povedať, že v prípade tohto konkrétneho rezortu my vieme, že ono malo v minulosti problém so suchom. Naozaj kvôli spáleným trávnikom, ktoré si vyžadujú veľa vody, boli dokonca rušené turnaje a medzi ľuďmi sa šepkalo, že toto stredisko sa má dokonca zatvárať. Problém bol, že tie existujúce jazierka, ktoré sú tam vybudované, ktoré sa využívajú na závlahu, nestačili na ten, na tú obrovskú potrebu vody, ktorá tu je. Tak tu len pripomeniem, že to nové jazierko, ktoré sa má vybudovať pánovi Kmotríkovi z eurofondov, bude prepojené, samozrejme, s existujúcim jazierkom a ako sme si povedali, tie sa využívajú na závlahu a tá závlaha priamo prináša zisk rezortu Ivana Kmotríka, jedného z najbohatších Slovákov. Tiež pripomeniem, že len 500 metrov odtiaľ sa nachádzajú oveľa väčšie skalické rybníky, takže si viete predstaviť, že čo asi bude mať väčší dopad na miestnu mikroklímu. A zároveň keď sa bavíme o tom, či je šanca, aby z tohto projektu benefitovali bežní ľudia, tak vstupné členské do tohto strediska je 1 500 eur na rok.
Ďalším z úspešných uchádzačov v tejto Tarabovej výzve bol Boris Kollár. Ten má dostať 600-tisíc na nádrž v jeho lyžiarskom centre, priamo v centre jeho lyžiarskeho strediska na Donovaloch.
Tretím a možno tým najúspešnejším, dalo by sa povedať, uchádzačom v tejto výzve je Lyžiarsky rezort Bachledka, ktorý, za ktorým stojí bývalý biznisový partner už spomínaného Borisa Kollára Peter Struhár. Je to skôr taký menej nápadný podnikateľ, za to s väzbami na Kočnera, dokonca sa vyskytuje aj v Kočnerovej Threeme, kde má prezývku Červený pes. Ten má dostať 5,4 miliónov, a teraz sa podržte, na, má to byť vodozádržne, prírode blízke opatrenie, na vybudovanie naozaj dvoch obrovských betónových vodných nádrží, ktorý, kde otvorene priznávajú, že tieto sa majú používať na zasnežovanie. Tak nech sa páči, a prečo neprispieť súkromnému stredisku na niečo, z čoho priamo profituje, lebo keď sa zasnežuje, tak je dlhšia sezóna a z toho plynú zisky.
A tu aj pripomeniem, že tejto firme sa naozaj za tejto vlády darí, pretože už v roku 2024 získala zo štátneho fondu pre, na podporu športu takmer 5 miliónov na výstavbu lanovky. Tam sa vtedy skrývali za podporu národných športovcov, no v skutočnosti ide o lanovku, na ktorej sa vozia aj bežní platiaci, teda komerční zákazníci. Čiže opäť niečo, čo priamo podporí generovanie zisku tejto firmy.
No a Tomáš Taraba veľmi, by som povedala, výpovedne vo svojej reakcii na naše zistenia namiesto toho, aby riadne odôvodnil, prečo v tejto výzve uspeli takíto najznámejší slovenskí boháči, len všetko zľahčoval. Vraj sa nič nedeje, že tie zmluvy ešte nie sú podpísané. No ale žiadosti sú schválené a bolo by naozaj hlúpe čakať na podpis zmluvy, keď sa už nič nedá zvrátiť. Preto sme o tom urýchlene informovali a myslím si, že skutočný minister životného prostredia v tom momente mal prisľúbiť, že všetko zastaví, že tie zmluvy sa nepodpíšu a že tá výzva sa prehodnotí tak, aby tie peniaze smerovali tam, kde ich naozaj treba, k tým najohrozenejším ľuďom do tých najzraniteľnejších regiónov. No nič z tohto sa nestalo.
Môžeme si kľudne povedať, kto napríklad mohol benefitovať z týchto peňazí. Napríklad také Kysucké Nové Mesto, tam chceli vybudovať vodozádržné opatrenie a treba povedať, že by to bolo veľmi trefné, keďže práve okres Kysucké Nové Mesto je najviac rizikový z hľadiska extrémnych zrážok. Alebo projekt Centra sociálnych služieb v Žiline, ten mal priniesť v rámci tejto výzvy úžitok za náklady 157 eur na osobu. Tu chcem len podotknúť, že v prípade spomínanej Bachledky, ktorá nás mala vyjsť všetkých 5,4 miliónov, 5,4 milióna eur, takýto náklad by bol 55-tisíc eur na osobu. Tak si porovnajme 55-tisíc na osobu verzus 157 eur na osobu. To už naozaj ten rozdiel nemôže byť zásadnejší.
Neuspeli ani projekty v južných regiónoch, ktoré sú najviac ohrozené suchom a horúčavy a ani projekt Fakultnej nemocnice Nové Zámky, kde si dovolím povedať, že ten prínos by bol dvojnásobný, lebo by to uľahčovalo liečenie chorým pacientom. Je očividné aj vďaka reakcii pána ministra, že Tomáš Taraba v čase konsolidácie, keď sa ľuďom naozaj žije ťažko, keď počítajú každé euro a keď na nich naozaj dopadla v plnej silne tá konsolidácia, nepomáha chrániť ich zdravie ani ich majetky, nezameriava sa na tých, ktorí to skutočne potrebujú...
=====
Vystúpenie spoločného spravodajcu 4.2.2026 17:16 - 17:16 hod.
Tamara StohlováVystúpenie spoločného spravodajcu 4.2.2026 16:11 - 16:13 hod.
Tamara StohlováVystúpenie s faktickou poznámkou 10.12.2025 19:44 - 19:44 hod.
Tamara StohlováVystúpenie v rozprave 10.12.2025 19:44 - 19:44 hod.
Tamara StohlováVystúpenie v rozprave 10.12.2025 19:29 - 19:29 hod.
Tamara StohlováVystúpenie v rozprave 10.12.2025 19:29 - 19:29 hod.
Tamara StohlováVystúpenie v rozprave 10.12.2025 19:29 - 19:29 hod.
Tamara Stohlová