Videokanál poslanca

Dobré ráno. Až som sa zľakla, pán predsedajúci, že pod čo som sa to podpísala, ale teda je to v poriadku. (Povedané so smiechom.) Ďakujem vám pekne za slovo.
Vážené pani poslankyne, pani poslankyňa, vážení páni poslanci, ja musím priznať, že som si čítala veľmi pozorne veto pána prezidenta, najmä to jeho odôvodnenie, lebo tam sú vystihnuté všetky námietky a výčitky, ktoré pán prezident voči zákonu o posudzovaní vplyvov na životné vzniesol, a musím povedať, že som si ho prečítala s pomerne dosť veľkou radosťou, keďže v tom odôvodnení sa spomínajú v podstate všetky tie hlavné, tie najväčšie výčitky, ktoré sme mali aj my Progresívne Slovensko, o ktorých sme tu v podstate mesiace debatovali v parlamente a snažili sme sa presvedčiť aj pána ministra Tarabu, aby teda upustil od týchto škodlivých ustanovení v danej tejto predmetnej novele. Ja sa teda povenujem jednotlivým tým bodom, ktoré spomína pán prezident vo svojom odôvodnení veta, postupne.
Čiže pán prezident má námietky s ktorými sa teda stotožňujeme, voči zužovaniu práv verejnosti, ktoré prináša táto novela, ktorá po novom nemôže byť účastníkom v zisťovacom konaní. Len si pripomeňme, že v procese posudzovaní vplyvov na životné prostredie v tomto zisťovacom konaní, niekto to pozná pod pojmom tzv. malá EIA, tak v tomto režime je niekde medzi 90 – 95 % všetkých konaní, kde sa posudzujú zámery, či je to výstavba, či sú to zmeny v nejakých prevádzkach, jednoducho veci, ktoré sa týkajú našich, našich životov. Prechádzajú takým tým procesom a až takého vysoké percento, čiže absolútne drvivá väčšina ide v zisťovacom konaní a táto novela prináša novinku, že dotknutá verejnosť už nemôže byť účastníkom v tomto zisťovacom konaní a pán prezident sa s touto výčitkou stotožnil.
Ja budem aj citovať z toho jeho odôvodnenia: „Dotknutou verejnosťou sa podľa § 3 písm. s) rozumie verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní. Platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia má záujem na takomto konaní. Kým podľa § 24 má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti zákona, teda aj v zisťovacom konaní, podľa schváleného zákona má mať dotknutá verejnosť postavenie účastníka iba v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.“

Čiže aj pán prezident hovorí o tom, že verejnosť vrátane tých mimovládnych organizácií, o ktorých sa tu veľa hovorí v rôznych dehonestujúcim spôsobom, má záujem zúčastňovať sa na takomto konaní, pretože ak sa venuje environmentálnej činnosti, je to úplne prirodzené. Ale teda kým doteraz mohla byť účastníkom aj v zisťovacom konaní, po novom to tak nebude. Bude môcť byť účastníkom iba v tom oklieštenom percente naozaj obrovských zámerov, čo sa rovná približne 5 %.
Verejne treba povedať, že tejto verejnosti vrátene tých mimovládnych organizácií, lebo tá verejnosť sa veľmi často združuje v týchto rôznych občianskych združeniach lokálneho charakteru, kde sa snaží vybojovať si nejaký vlastný záujem, jednoducho snaží sa zaujímať a presadzovať to, aby sa im dobre žilo v ich vlastnom susedstve, tak tejto verejnosti sa po mesiacoch debát aj po našich pripomienkach podarilo, našťastie, vybojovať aspoň možnosť odvolať sa, čo je teda dôležitý inštitút, hoci treba podotknúť, že bez riadneho prístupu do toho zisťovacieho konania to vnímam ako pomerne neefektívnu a chaotickú úpravu, ktorá môže znamenať ďalšie prieťahy v týchto procesoch, čo mal byť hlavný účet tej novely, aby sa tie prieťahy skrátili, aby sa ten celý proces zefektívnil, pretože ak verejnosť nebude mať dostatočný prístup do tých zisťovacích konaní, tak nebude mať dostatočný prístup k informáciám, na základe ktorých má podávať odvolania.
Druhú výraznú pripomienku, povedala by som, že ešte omnoho dôraznejšie prejednávanú v tom odôvodnení prezidenta (krátka pauza, rečníčka sa obrátila k predsedajúcemu), sa týkala samospráv. Prezident rovnako ako my má námietky voči zužovanie definície dotknutej obce. Rovnako ako my uvádza teda dnešnú úpravu, kde je definícia dotknutej obce taká, že ide o obec, kde sa má daný zámer realizovať alebo ktorá ním môže byť zasiahnutá, pretože životné prostredie nepozná hranice katastrov. Znečistené ovzdušie, znečistená podzemná voda jednoducho sa nebude držať nutne územia katastra a tej obce, na ktorom, v ktorom sa má zámer realizovať, to znamená, kde sa má postaviť trebárs nejaká fabrika. Takisto hluk, hej, sa nešíri len po hranicu katastra, tam si povie, však stačí. A jednoducho má to zmysel aby aj obec, ktorá môže byť tým zámerom zasiahnutá, bola považovaná za dotknutú. No ale po novom novela hovorí, že pôjde len o obec tú, kde sa má priamo na území, ktorej sa má zámer realizovať.
A opäť si pomôžem citáciu pána prezidenta, ktorý hovorí že: „Dotknutou obcou sa podľa § 3 písm. a) rozumie obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, alebo územie, ktorej sa týka navrhovaný strategický dokument, alebo územie ktorej môže byť zasiahnuté vplyvom navrhovanej činnosti, jej zmeny alebo prijatím navrhovaného strategického dokumentu. Kým súčasná právna úprava zisťovacieho konania počíta aj s účasťou viacerých dotknutých obcí, schváleným zákonom sa má táto účasť zúžiť len na tú dotknutú obec, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať.“
To platí aj pri úprave práva podať odvolanie, to sa dostávame k tým konsekvenciám, ktorá má zužovanie tej definície dotknutej obce, čiže právo podať odvolanie, ktoré by podľa schváleného zákona mala mať iba dotknutá obec, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať. Aj podľa pána prezidenta ide teda o oslabenie procesného postavenia zasiahnutej obce, pretože kým dnes môže podať odvolanie, po novom už bude môcť podať iba tzv. nevyžiadané stanovisko. Ja si myslím, že ten názov je už na prvú taký pomerne veľavravný.
Opäť si pomôžem citáciou z odôvodnenia veta pána prezidenta: „Príslušný orgán má zohľadniť nevyžiadané stanoviská“, aby sme chápali, že ako bude fungovať také nevyžiadané stanovisko, čiže „príslušný orgán ho má zohľadniť, a vysporiadať sa s nimi v záväznom stanovisku zo zisťovacieho konania.“
Podľa pána prezidenta ide o zjavný regres, ktorý je badateľný najmä na príklade inej dotknutej obce ako tej, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať. Podľa súčasnej právnej úpravy takáto dotknutá obec má právo podať odvolanie. Podľa schváleného zákona by to bolo iba nevyžiadané stanovisko, ktoré však nemá priamy právny účinok. To znamená, že je veľmi otázne, ako sa s týmito nevyžiadanými stanoviskami, ako sa s nimi príslušnými orgán vysporiada, akým spôsobom ich zapracuje, nemáme tu absolútne žiadnu garanciu, že tie výhrady obce, ktorá bude zasiahnutá napríklad kvôli hluku alebo znečisteniu ovzdušia či vody a bude mať voči tomu výhrady, ako sa s nimi ten príslušný orgán vysporiada, pretože nevyžiadané stanovisko nemá priamy právny účinok.

No tu pokračuje pán prezident takou pomerne rozsiahlou staťou o tom, o územnej samospráve, o obciach ako takých, kde vlastne hovorí, že obec je základná jednotka územnej samosprávy. No a pomerne veľa si tu pomáha vo svojej argumentácii ústavou, čiže ja opäť budem citovať:
„Ústava akceptuje územnú samosprávu, ktorej jednotkou je obec, ako významnú ústavnú hodnotu, ktorá požíva samostatnú ústavnú ochranu, a princíp územnej samosprávy považuje za jeden zo základných princípov, na ktorých je ústava postavená. Možno teda povedať, že územná samospráva je nevyhnutne spätá s demokratickým a právnym štátom.“ Nedá sa inak, len súhlasiť s tým, ako argumentuje aj pán prezident vo svojom vete.
Ďalej hovorí o tom, že zákonodarca na základe ústavy a v súlade s tým, čo sme si povedali, že je to jednoducho dôležitý sú... dôležitá súčasť fungovania demokracie a procesov v našej spoločnosti, tak zákonodarca na základe ústavy obci zveril aj príslušné úlohy vrátane tých environmentálneho charakteru, čiže aby, tak ako je to dnes stanovené, obec má právo a povinnosť starať sa o životné prostredie svojich obyvateľov.
Lenže tu prichádzame k tomu problému, ktorý teda zmieňuje aj pán prezident, ako má, ak ten schválený zákon prejde, teda bude, pôjde do účinnosti, ako to má tá dotknutá obec, teda obec, ktorá bude zasiahnutá zámerom, ale po novom už nebude považovaná podľa tohto zákona za dotknutú, ako to má robiť, pretože jediný nástroj, ktorý na to bude mať, je nevyžiadané stanovisko bez priameho právneho účinku. To znamená, je tam pomerne veľký priestor, ako sa s tým príslušný orgán môže vysporiadať a máme s tým aj skúsenosť, alebo je tu, máte pravdu, je to, je tu aj druhá, je tu aj druhá možnosť, môže tak urobiť aj formou dotknutej verejnosti. Čiže takáto obec, ktorá už po novom teda nebude mať postavenie ako predtým, nebude môcť podávať odvolanie, tak si povie, že nebude vystupovať ako obec, ale bude vystupovať ako verejnosť. No a to je pomerne absurdný spôsob, pomerne absurdná alternatíva, ako sa s tým môže tá obec vysporiadať, pretože to by znamenalo, že by vôbec nevyužívala svoje špeciálne postavenie, ktoré ako jednotka územnej samosprávy má.
A ja neviem, že či je potrebné vysvetľovať, že je naozaj dôležité rozlišovať medzi postavením obcí a postavením samosprávy, že tu nejaká odlišnosť je, že tu nejaké práva a povinnosti sú, jednoducho že sú to iné jednotky a nemalo by sa to zamieňať, že veď, veď oni môžu k tomu pristúpiť ako dotknutá verejnosť.
A opäť si pomôžem argumentáciou pána prezidenta, ktorý teda zdôrazňuje ten rozdiel medzi postavením obce a postavením dotknutej verejnosti a hovorí: „Takéto osobitné postavenie obce v rozhodovacích procesoch v oblasti životného prostredia potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky, keď konštatoval, že účelová podstata účasti zainteresovanej verejnosti na rozhodovacích procesoch ovplyvňujúcich životné prostredie tak, ako ju má na mysli Aarhuský dohovor, nadobúda v prípade obce vlastnú a jedinečnú tvár.“ Čiže to je ten argument, prečo obec nemá vystupovať ako verejnosť. „Transformuje sa do pozície obce ako subjektu združujúceho osoby majúce na jej území trvalý pobyt a zároveň nositeľa zákonom zverených verejných úloh vyjadrujúcich povinnosť starostlivosti o územie obce a o životné prostredie v obci. Obec je dokonca na tento účel vybavená aj štátom decentralizovanou verejnou mocou, ktorú je povinná využívať na dosahovanie naznačených cieľov.“ A týmto, týmto všetkým sa od verejnosti líši.
A prečo by teda obec mala vystupovať z pozície verejnosti, keď má, aj Ústavný súd to potvrdzuje, že má vlastné a jedinečné postavenie, má na to, má povinnosť starať sa o prostredie, v ktorom žijú jej obyvatelia, a má na tom aj zákonom dané nástroje?
Z tohto vyplýva, z tej úpravy, ktorú navrhol, navrhol minister Taraba a ktorú schválil tento parlament, zabraňuje takejto obci napĺňať svoje zákonom dané povinnosti starostlivosti o životné prostredie.
No a ak by to nestačilo, tak okrem toho, že obec má povinnosť starať sa o životné prostredie svojich obyvateľov, má samospráva aj povinnosť informovať ich, čím sa oblúkom dostávame naspäť k verejnosti, veď všetko to robíme pre ľudí. Však? Alebo aby to tak aspoň tak malo byť. A ono sú to spojené nádoby, pretože aj tá obec má predsa myslieť na záujem svojich obyvateľov. No a je teda aj podľa pána prezidenta potrebné zdôrazniť, že dotknutá obec v konaní je aj nositeľom informačných povinností vo vzťahu k verejnosti. Čiže nemá len povinnosť starať sa o životné prostredie svojich obyvateľov, ale má aj povinnosť ich informovať. Zároveň pán prezident dodáva, že táto úloha má dôležitý význam v rámci uplatňovania práva na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia podľa článku 45 ústavy.
Ja zdôrazňujem, že je tu pomerne dosť veľa spomínaná ústava, základné práva a že to naozaj nie je len tak, že to, o čom sa tu rozprávame, nie je len tak, že sa to dotýka základných práv občanov na Slovensku, a dotýka sa to aj základného postavenia práv a povinností obce, ktoré takisto, obcí, ktoré takisto vychádzajú z ústavy.
Čiže prezident – a ja môžem len súhlasiť – konštatuje, že zúžením definície dotknutej obce nedôjde len k negatívnemu vplyvu na schopnosť starať sa o životné prostredie svojich obyvateľov obce, ale bude to mať aj negatívny dopad na informovanosť občanov. A čo môže byť dôsledkom? Dôsledkom potom môže byť to, že veľká časť obyvateľov sa o takomto zámere, ktorý bude mať, jednoducho v realite bude mať ten vplyv na ich životy tak, že veľká časť obyvateľov sa o tom vôbec nemusí dozvedieť. A to sa, keď si to vezmeme do konzekvencií, tak to sa potom negatívne odrazí na zníženej účasti občanov na správe vecí verejných, ktorá je opäť garantovaná ústavou.
Prezident Pellegrini sa ešte na záver dotkol aj Aarhuského dohovoru, o ktorom sa tiež v rámci tejto debaty o zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pomerne dosť hovorilo, tak si pripomeňme, že Národná rada s ním vyslovila súhlas v roku 2005. Je to medzinárodná zmluva, čiže má prednosť pred zákonmi, a spomína štyri... tri, tri konkrétne články, ktoré podľa argumentácie prezidenta tento zákon s nimi nie je v súlade. Je to článok 4, ktorý hovorí o prístupe k informáciám, je to článok 6, ktorý hovorí o účasti verejnosti na rozhodovaní, a článok 9, ktorý hovorí o prístupe k spravodlivosti. A toto všetko sa týmto zákonom narúša.
No a preto podľa môjho názoru pán prezident veľmi správne, využívajúc svoje ústavou dané právo prezidenta, navrhuje, aby došlo v súvislosti so zisťovacím konaním a postavením obcí, verejnosti k zachovaniu súčasnej úpravy. Toto si prečítame v poslednom bode jeho odôvodnenia veta, teda že odporúča, aby došlo k zachovaniu súčasnej úpravy, pretože je jednoducho výhodnejšia pre spoločnosť a prevažujú záujmy v tomto smere.
Prezident teda v podstate vo svojom odôvodnení zhrnul všetky aj naše hlavné výčitky v súvislosti s touto novelou zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Potvrdil tým aj tú argumentáciu, ktorú sme tu prezentovali mesiace v parlamente, o ktorej sme mesiace v parlamente diskutovali, tak by ste si možno mohli myslieť, že super, že tlieskam, výborné, výborná práca, pán prezident, no ale jedine, že by nie, lebo toto, toto veto prezidenta je akési čudné.
Pán prezident totiž naozaj na rozsiahlych šiestich, takmer siedmich stranách, argumentoval o tomto všetkom, on proste bojoval za práva verejnosti, za práva obcí, hovoril o Aarhuskom dohovore, ale nakoniec v časti, kde konkrétne navrhuje parlamentu úpravy, sa venuje iba čiastkovej otázke, ktorú v celom svojom sedemstranovom odôvodnení vôbec nespomína, a nijakým spôsobom nenavrhuje zmeny, ktoré by sa týkali postavenia verejnosti, Aarhuského dohovoru, a už vôbec nie postavenia obcí, ktoré vo svojom odôvodnení tak vehementne obhajoval, s ktorými sa nedalo nijako inak, len súhlasiť. A ja si to vysvetľujem tým, že odvaha nebola nikdy tým, čím by bol Peter Pellegrini známy, vždy mu viac záležalo na tom, ako na prvý pohľad, aby na prvý pohľad hlavne dobre vyzeral, a presne takéto je aj toto veto.
Na záver len dodám, že teda ide o ďalší vetovaný zákon ministra Tarabu, ktorý má v tomto smere najhoršie skóre spomedzi celej vlády, a vždy sa mu to vracia, vždy sa mu to vracia od toh... aj dokonca od vášho vlastného pána prezidenta s výčitkami, ktoré mu my ako opozícia mesiace ozvučujeme v parlamente. A ja si myslím, že bolo by možno celkom logické, keby namiesto tohto nekonečného cyklu a zhoršovania si svojho imidžu, však videli sme to koniec-koncov aj na poklese dôvery v prípade ministra Tarabu, tak mohol by nás konečne začať počúvať, čo mu hovoríme, keď mu to potom aj samotný prezident opakuje tie isté výčitky, a ušetril by si tým podľa mňa aspoň hanbu, keď už mu nezáleží na obyvateľoch Slovenska.
A špeciálne by to mohol robiť v prípade, ak je súčasťou tej novely aj reforma krajinného plánovania, tie úvodzovky sú naschvál, pretože to bol v skutočnosti prílepok, jedna nič nehovoriaca A4, ktorá sa prilepila na záver k tomuto zákonu, ale je dôležité to pripomenúť, je to reforma, ktorá je, od ktorej záleží piata platba z plánu obnovy, ktorú si napriek tomu táto koalícia pred sebou mesiace kopala a presúvala medzi schôdzami, aby ju nakoniec prijímala absolútne na poslednú chvíľu teraz v decembri, však veď ide len o miliardy eur.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem kolegovi Martinovi Dubécimu za to, že dal k tomu aj ten kontext, ako sme s týmto návrhom v podstate prišli, kde sme to počuli, na akých konkrétnych miestach. Bolo to v Jelšave pri stretnutí, ale, samozrejme, je to relevantné pre celý región Gemeru, ale rovnako sme to počuli aj pri našom výjazde na Spiš, ktorý je rovnako veľmi zaťažený aj banskou činnosťou, aj environmentálnymi záťažami a rovnako sa tam, rovnako ako v Jelšave, ktorá má obrovský problém so znečistením ovzdušia, tak rovnako aj na Spiši sa opakuje ten vzorec, že štát neskúma dopady týchto, tohto environmentálne znečistenia na miestnych obyvateľom, na ich zdravie, na ich kvalitu života. A teda ja len dodám, že v tomto, možno je to o to jednoduchšie potom neriešiť tie dopady, keď nemáme dáta, ktoré by nám donekonečna pripomínali, aký veľký efekt to má a v tejto veci sme sa okrem iného obrátili na ministra zdravotníctva, čo s touto situáciou ohľadom nedostatku dát plánuje urobiť. Tak ja budem zvedavá aj na odpoveď od neho.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, budem teda pokračovať v téme ďalej. V súčasnosti spoločnosti, ktoré na území Slovenskej republiky vykonávajú činnosť spojenú s dobývaním nerastných surovín teda v rámci baní alebo lomov, alebo ďalších ťažobných priestorov, odvádzajú rôzne poplatky štátu a samosprávam. Medzi najvýznamnejšie patrí takzvaná úhrada za vydobyté nerasty, ktorej celá výška dnes smeruje priamo štátu, presnejšie do environmentálneho fondu. Tento poplatok prestavuje najvyššiu položku výnosov z dobývania nerastov, pričom je primárne zdrojom príjmu pre envirofond a financuje ním teda široké spektrum aj environmentálnych, ale aj iných projektov na celonárodnej úrovni, a to bez ohľadu na priame dopady ťažby na konkrétne lokality, kde sa nerastné suroviny vyťažia.
Obce dnes získavajú 80 % výnosov z poplatku, ktorý sa nazýva úhrady na dobývacie priestory, čiže máme tu poplatok, úhradu za vydobyté nerasty a úhradu za dobývacie priestory, avšak tento poplatok, z ktorého podiel ide obciam, je príjem značne nižší v porovnaní s úhradou za vydobyté nerasty. V mnohých prípadoch sú tieto príspevky nedostatočné na zmiernenie priamych a nepriamych negatívnych vplyvov ťažby na životné prostredie a na kvalitu života obyvateľov v týchto lokalitách.
Návrhom zákona dochádza k zmene spôsobu platenia úhrad za vydobyté nerasty tak, aby sa úhrada za vydobyté nerasty stala príjmom obcí, na území ktorých sa tieto dobývacie priestory nachádzajú. Navrhujeme to vo výške 50 % ako príjem obce a 50 % ponechaný ako príjem environmentálneho fondu. Použitie takto získaných finančných prostriedkov za vydobyté nerasty zo strany obce sa navrhuje účelovo viazať na zlepšovanie stavu životného prostredia, čím sa zabezpečí ich použitie priamo v tých lokalitách, ktoré čelia negatívnym vplyvom v dôsledku ťažby. Táto zmena vychádza zo zahraničnej praxe, kde je bežné, že príjmy z ťažobných poplatkov sú prioritne využívané na nápravu lokálnych ekologických škôd a zvyšovanie kvality života miestnych obyvateľov. Je to bežná prax napríklad v Českej republike.
Navrhovaná úprava tak odráža potrebu spravodlivejšieho prerozdelenia finančných zdrojov a podpory komunít, ktoré sú priamo ovplyvnené činnosťou spojenou s ťažbou nerastov. Samosprávy najmä v menej rozvinutých regiónoch čelia často vážnym environmentálnym a sociálnym dôsledkom ťažobnej činnosti. Navrhovaná zmena by im poskytla nový finančný nástroj na riešenie týchto dôsledkov a na podporu miestnych obyvateľov, ktorých životné prostredie je zatiahnuté (správne zasiahnuté, pozn. red.) ťažbou. Aktuálne prostriedky envirofondu sú na tieto účely iba obmedzene prístupné a neprihliadajú na tieto lokálne environmentálne potreby. Pre obce by to znamenalo signifikantný príjem. Napríklad v rámci prevádzok, ktoré spadajú pod Obvodný banský úrad v Košiciach, by išlo o sumu 830-tisíc eur. Tie by boli rozdelené medzi obce, v ktorých sa vykonáva banská činnosť. Tieto dodatočné príjmy umožnia obciam realizovať projekty zamerané na zlepšovanie životného prostredia a kvality života miestnych obyvateľov, čo by malo tiež pozitívne ovplyvniť vzťahy medzi priemyslom a miestnou komunitou, čo rovnako považujeme za dôležité.
Navrhovaná zmena presúva prostriedky z envirofondu priamo do rozpočtov obcí dotknutých ťažbou. Výpadok envirofondu sa odhaduje približne na 2 mil. eur, čo predstavuje relatívne malú časť celkových príjmov fondu. Táto suma však môže mať zásadný pozitívny dopad na miestne rozpočty a zlepšiť kvalitu života v ťažbou zaťažených obciach, s touto, s potvrdením tejto informácie a situácie sa stretávame aj pri stretnutiach s primátormi a starostami a starostkami obcí, v ktorých prebieha takáto ťažobná činnosť.
Téma má teda podporu samospráv, ale aj samotných ťažobných spoločností, ktoré rovnako stoja o zlepšovanie vzťahov s miestnymi komunitami. Pre envirofond nebude predstavovať zásadný presun. Preto vás týmto žiadam o podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, asi nepoviem žiadnu novinku, že rezort životného prostredia pre vlastne všetky predchádzajúce vlády bol na úplnom chvoste priorít, za vlád SMER-u a Roberta Fica to tak jednoznačne bolo. Ale ja nezačnem tým, že by som hovorila, že teda do rezortu životného prostredia, že je tam málo peňazí, že teda treba viac. Však máme aj nejaké pochopenia pre tú realitu, ktorú žijeme.
Mňa najviac čo šokovalo, keď som videla ten rozpočet a keď aj vidím výkon pána ministra Tarabu a čo ma na tom aj naviac hnevá, že, že on robil takéto očakávania, že on ako ten manažér, ekonóm, technokrat, že on nevie, ako využívať tie peniaze, ktoré už k dispozícii má. A veď akoby si mal aj dovoliť žiadať viac, viac peňazí, ak nevie využívať tie peniaze, ktoré dnes už k dispozícii má, lebo rezort životného prostredia ich má pomerne dosť k dispozícii najmä prostredníctvom eurofondov. Aj vyšiel dosť dobre z plánu obnovy, je tu envirofond, je tu modernizačný fond. No ale minister zjavne, čo nám ukazuje, je, že nevie, čo s tým robiť. Jeho prvou prioritou, ktorá sa tiahne vlastne tým jeho prvým rokom, bolo vlastne rezort si rozložiť, čo je extrémne krátkozraké, keď prídete do témy, ktorá je pre vás úplne nová. Je krátkozraké vyhodiť odtiaľ či zo samotného ministerstva, alebo aj z rezortných organizácií všetkých možných odborníkov, ktorí sú tam dlhé roky a zničiť tak kontinuitu tej inštitúcie. Ale to bolo to čomu sa primárne minister venoval. No a on, mohli sme sa aspoň nádejať, že on teda prichádza na to ministerstvo síce narúšať tie štruktúry, ale že má teda nejakú víziu, čo chce robiť, víziu pre ten rezort, víziu pre tú tému, lebo tých výziev je tam naozaj dosť. No ale opäť namiesto toho dnes už vidíme, že jeho vízia je vlastne len to ničiť a bez náhrady, pretože nič iné nám za ten rok neukázal. A pripomeňme si, prosím, a uvedomme si, že rušenie dlho roky pripravovaných investícií a projektov, to nie je šetrenie. To sú spláchnuté desaťtisíce eur, ktoré do takýchto projektov, ktoré aj v prípravnej fáze toľko stoja a najmä sú to premrhané príležitosti zlepšiť kvalitu života pre ľudí na Slovensku, lebo investície jednoducho nie sú bežné výdavky. Tam máme nejakú, očakávame návratnosť, očakávame predsa návratnosť nejakých benefitov a v prípade životného prostredia je to jednak zlepšenie toho životného prostredia, v ktorom ľudia žijú, ktoré má zásadný dopad na ich zdravie, ale je to veľmi často napríklad v prípade mäkkého turizmu aj podpora podnikania a rozvoj regiónov. Takže ak sa rušia investície, nenechajte sa oklamať, to nie je žiadne šetrenie.
No a keď som sa vlastne pripravovala na toto vystúpenie, tak som si tak prechádzala aj tú prípravu z minulého roka a pozerala som sa na celý ten, celý ten rok ministra Tarabu a musím povedať, že, že vlastne on sa za ten celý čas nikam neposunul a tie výčitky, ktoré boli platné vlastne minulý rok, sú rovnako platné aj dnes a dokonca to platí aj v témach, ktoré on si dával za priority a ktoré sme, mohli sme mu to ešte minulý rok veriť. Ale dnes už vidíme, že keď hovoril o environmentálnych záťažiach napríklad o vrakunskej skládke, ako on sa o to postará, takže v tom nič neurobil. Keď hovoril o kanalizáciách a vodovodoch, no myslím, že po vystúpení môjho kolegu Michala Saba nemusím k tomu dodať nič. Je absolútne jasné, že minister v tom nedokázal, s tým nedokázal nijako pohnúť.
On sa pasoval tiež za ministra, ktorý bude pomáhať priemyslu, tam rovnako a aj veľmi konkrétne si ukážeme, neurobil nič. Aj tie jeho vlajkové lode absolútne vyšumeli. No a ja by som bola napríklad rada, keby v tom celom mal aspoň toľko rešpektu a slušnosti, že by prišiel k tomu rozpočtu povedať niečo sám za seba a vysvetliť. Pretože my vlastne k tomu rozpočtu nemáme vôbec žiadne informácie. Neprišiel teda ani do pléna a neprišiel ani na výbor.
A viete, viete, koho on poslal na ten výbor? Poslal svojho štátneho tajomníka Štefana Kuffu, ktorý tam nevedel povedať absolútne nič a urobil tak akurát, urobil tam akurát ohromnú hanbu a pri každej vecnej otázke, ku každej položke povedal, že to sú otázky na ministra, že čo on ako štátny tajomník, on k tomu nemá čo povedať. No tak toto je teda štátny tajomník, ktorý nás stojí desaťtisíce euro ročne, ktorý potom príde na výbor, aby, aby povedal, že on vlastne k rozpočtu, k štátnemu rozpočtu, k zákonu roka nemá čo povedať.
No a keď už, keď už som pri tom štátnom tajomníkovi, lebo aj to je vizitka, aj to je vizitka ministra Tarabu, koho posiela do parlamentu obhajovať svoj vlastný rozpočet, tak ja sa, ja sa pri tom trochu pristavím. Rozprávali sme sa o tom, že teda hlavnou prioritou ministra Tarabu bol rozvrátiť ten rezort. Videli sme to na tom, že naozaj vyše 50 odborníkov a odborníčiek zo všemožných inštitúcií bolo odvolaných a viete, keby aspoň mal nastavené, že títo skvelí ľudia prídu na ich miesta. S týmito skúsenosťami takíto výborní ľudia ich nahradia, no ale my sme namiesto toho videli stranícke kádre bez skúseností, ktorí jednoducho nemali s tými témami nič spoločné a za ten prvý rok ich pôsobenia už vidíme, že výsledky tak isto nemajú žiadne.
No a my vieme, že súčasťou konsolidácie, a teda videli sme to aj v tom štátnom rozpočte, je aj znižovanie nákladov na personálne výdavky. To znamená znižovanie počtu zamestnancov či ministerstva, ale aj jednotlivých organizácií. A opäť ja sa nebudem tváriť, že nežijeme v nejakej realite, hej, teda, že, žeby sme ju nevedeli vnímať, tú potrebu konsolidovať, ale čo mi chýbalo a na čo som sa pýtala aj štátneho tajomníka, že teda či, no, ja rovno aj odpovedám, neprišiel žiaden audit, hej? Neprišiel jednoducho žiaden spôsob ako ideme selektovať tých ľudí, ktorí by mali odísť. Žiaden zmysluplný prístup. A čo mňa ešte viac zaujímalo, že aké sú tie opatrenia na to, aby po takejto zásadnej zmene si rezort dokázal aj naďalej plniť svoje záväzky, ktoré mu vyplývajú či z národnej legislatívy, alebo aj z medzinárodných záväzkov. Lebo, okej, zase dobrý manažér by urobil audit a potom by aj hovoril o tých opatreniach, že dobre, ideme dať týchto ľudí, teda musíme znížiť náklady aj v podobe prepúšťania ľudí, ale ja mám takýto plán a takéto opatrenia na to, aby môj rezort, ktorý je jeden z najhorších, čo sa týka infringementov a európskych žalôb s obrovskými investičnými dlhmi, aby si dokázal plniť svoje úlohy a plniť svoje povinnosti.
Lenže my sme nič také nepočuli z úst štátneho tajomníka ani z úst ministra Tarabu a mne z toho teda vyplýva len jediné, že oni na tieto svoje úlohy rezignovali. No ale predsa som sa tam teda pýtala toho štátneho tajomníka na túto otázku a on najprv teda povedal, že počet zamestnancov nemá nič spoločné so schopnosťou plniť si úlohy rezortu, že jednoducho úlohy sa budú plniť a bodka, čo teda bez toho plánu a bez tých opatrení jednoducho nefunguje takým spôsobom. Ale potom sa rozhovoril a to bol už celkom problém, pretože vlastne jediné, čo povedal, že dnes už to nie je to, čo to bývalo, že ľudia sú rozmaznaní, len skučia a to citujem: "Nikto nevie robiť veci nezištne, za dobrý pocit alebo za pochvalu."

Ďakujem pekne.
No ja sa chcem poďakovať kolegom poslancom, že si dávajú tú prácu a reagujú a že tu vedú tú veľmi dôležitú diskusiu. Pán poslanec Dostál, to boli naozaj skvelé citácie a príklady, k tomu sa vlastne nedá veľa dodať.
Tých rozsudkov, ktoré sú relevantné pre túto situáciu, je viac než dosť, my to tu všetci vieme, veď sa o nich aj pomerne dosť veľa hovorilo, a teda ďakujem, že ich v celom tomto procese ozvučujete. Možno je to práve ten dôvod, prečo ja som stále nejakou malou troškou dúfala, že sa tu niekto spamätá a niečo s tým urobí, ale nestalo sa.
A tebe, Michal, ďakujem veľmi pekne, že, že napriek tomu, že to takto prišlo na poslednú chvíľu, tak ukazuješ, že strana HLAS sa jednoducho pridala k tomuto chaosu, pridala sa na legislatívnu úroveň strany SNS, ja vlastne nemám k tomu čo dodať, pretože si to naozaj vysvetlil veľmi vyčerpávajúco a priliehavo a táto celá situácia je pre mňa taká už nepochopiteľná a naozaj neverím, že v tejto sále, v tomto pléne nie je niekto schopný sa spamätať.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď som videla, ako na poslednú chvíľu pribúdajú tie pozmeňujúce návrhy dnes už počas toho, ako sme tu sedeli pripravení hlasovať, tak som bola úprimne zvedavá, že o čom bude tentoraz ten chaos, lebo nijako inak, to, čo sme doobeda zažili, sa nedá nazvať. Chaos a to doobedie bolo príkladom chaosu a stavu, v akom je táto koalícia, tento koaličný zlepenec, keďže sme okrem iného jednu z prvých vecí počuli aj to, že spod tohto zákona stiahol svoj podpis jeho hlavný proponent poslanec Rudolf Huliak a urobil tak preto, pretože s ním nikto tieto zmeny v zákone nekonzultoval, nevidel ich, nemal čas si ich preštudovať. Čiže takto funguje tá koalícia, takto to beží, že tu máme samotného pôvodného predkladateľa, ktorý potom tvrdí, že nemá čas, nestíha si takto na poslednú chvíľu v hodine dvanástej predložený pozmeňujúci návrh alebo teda rovno dva pozmeňujúce návrhy si preštudovať a, samozrejme, nikto ich s ním nekonzultuje. A vypovedá to podľa môjho názoru aj toto vystúpenie pána Garaja pred chvíľou, keď tu deklaroval po tom, čo ten návrh už mal byť celý schválený, že oni podporujú pozmeňujúci návrh, ktorý predložili poslanci HLAS-u. No tak ako v jednej fungujúcej koalícií by sa patrilo, aby si vzájomne o týchto krokoch vedeli, ale zase dobre, vidíme ako, aký to je v skutočnosti chaos, a že tá koalícia funguje v neustálom zmätku a v neustálych konfliktoch.
A priznám sa aj, možno je to odo mňa naivné, som tu predsa už rok, že z toho, čo som videla v tých pozmeňujúcich návrhoch a že čo sa tu dialo doobeda, som bola sklamaná. Asi by som nemala byť, ale bola som sklamaná a bola som aj nahnevaná, ako ohromne ste vy, koaliční poslanci a poslankyne, premrhali tú šancu zmierniť škodlivé dopady tejto novely, o ktorých tu hovoríme týždne a mesiace. A ja som naozaj niekde v kútiku duše dúfala, že niekto z vás, keďže sa to tu šepká po chodbách, že nie všetci súhlasíte s tým zákonom, že niekto z vás v sebe nájde tú odvahu a aspoň sa pokúsi zmierniť to najškodlivejšie na tom, no ale namiesto toho sme videli čo?
Videli sme prílepok poslancov HLAS-u, kde absolútne odignorovali tie škodlivé zmeny, ktoré sú v tom zákone, či v pôvodnej verzii, alebo potom v tých pozmeňujúcich návrhoch, a pridali vlastný prílepok, lebo však zákon o ochrane prírody a krajiny je nejaký fackovací panák, každý si s ním zjavne robí, čo chce. No a vo výsledku, a prečo, prečo, som čakala a dúfala, že niekto nájde tú odvahu zvrátiť tú novelu aspoň v časti, aspoň niečo z toho opraviť, je, že tento návrh poslancov klubu SNS je jednoducho ďalším veľmi vážnym krokom v systematickom ťažení proti ochrane prírody. A to de facto znamená, že keď je to proti ochrane prírody, je to proti našej prírode na Slovensku, nijako inak sa to vysvetliť nedá. A mňa na tomto celom naozaj veľmi uráža, že sa pritom zaštiťujete ľuďmi na vidieku. Hovoríte, že táto novela niečo prinesie ľuďom na vidieku, pritom, naopak, im beriete nástroje, beriete im ich práva a beriete im nástroje, ktoré pravidelne využívajú na to, aby si chránili to životné prostredie, pretože im na ňom záleží na rozdiel od vás. A vo výsledku teda táto novela, videli sme premrhanú šancu, čiže výsledok to nemení a výsledkom tohto zákona bude to, že paralyzujete kontrolnú činnosť v našej prírode tým, že znefunkčňujete dobrovoľnú stráž prírody, otvárate naše chránené územia intenzívnemu pohybu motorových vozidiel, štvorkoliek, motoriek a nezabudnime pripomenúť tú amnestiu pre štátneho tajomníka Filipa Kuffu na objednávku, ktorá je stále súčasťou tohto zákona.
Okrem toho pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Kvorku okliešťujete kompetencie orgánov ochrany prírody, ktoré už dnes sú personálne poddimenzované a bude sa to týkať vecí výstavby, výrubov alebo napríklad aj ťažby nerastov.
Vďaka pozmeňujúcemu návrhu poslanca Garaja vylučujete verejnosť a odborné organizácie z konaní podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, beriete ľuďom ich práva, robíte to v rozpore s európskou legislatívou, o tom sa tu už tiež povedalo a znie to tak virtuálne, zhmotnime si to, všetci títo aktívni ľudia, ľudia na vidieku sa zapájali vo veciach, ktoré sa týkali ťažby dreva v našich chránených územiach, výstavby, developerských projektov, hotelov, zjazdoviek v našich chránených územiach, a týkali sa aj výrubov v našich mestách a obciach. A práve vďaka tomu, že to v tej legislatíve bolo, sa podarilo zachrániť naozaj veľa. Napríklad 50-tisíc stromov pri obci Raslavice, kde sa neangažovali nejaké vami tu zneužívané mimovládne organizácie, ale boli to miestni obyvatelia, ktorí nechceli, aby sa toto dialo v ich životnom prostredí. Podarilo sa napríklad vďaka tomu zabrániť aj ťažbe ropy na severovýchode Slovenska, čo bolo opäť niečo, čo nechceli tí ľudia, nechceli žiť vedľa takto škodlivej činnosti, ktorá by mala dopady na ich zdravie aj na ich životy.
A preto neobstojí vôbec ten názor, ktorý sa tu spomínal, že ide o, že, že sa, že sa to využívalo na nejaké obštrukcie a prieťahy, pretože tie úrady dali tým ľuďom, tým organizáciám za pravdu, pretože oni v skutočnosti tu roky suplujú to, čo má robiť štát. Suplujú, že štát má v prvom rade chrániť prírodu, suplovali to tu aktívni ľudia, ktorým záleží a vy im toto právo beriete. Takže toľko tiež na margo toho, že to robíte pre ľudí na vidieku.
Takže si to zhrňme a podčiarknime, národniari Slovenska, Národná strana tu krok po kroku spolu s ministrom životného prostredia, ktorého majú, ničia naše prírodné bohatstvo, ničia naše prírodné dedičstvo, niečo, čo by sme mali chrániť pre ďalšie generácie, niečo, čo by malo byť podstatou národniarstva aj vlastenectva.
No a k tomu pozmeňujúcemu návrhu poslancov HLAS-u pána Ferenčáka, tak ja sa priznám, že to mi dnes doobeda naozaj prišlo možno ako tá najväčšia hanba, že namiesto toho, aby ste toto okno príležitostí využili na úpravu, ktorá by pomohla chrániť našu prírodu alebo zmiernila by niektorý z tých negatívnych dopadov, tak ste to využili na to, aby ste mimo legislatívnych pravidiel prilepili k tej novele, ktorá už teraz je absolútnym chaosom, ktorý nedáva žiaden zmysel, to by ste normálnemu človeku nevysvetlili, prečo tieto zmeny robíte, tak aj vy ste si k tomu prilepili nesúvisiacu zmenu k odpadom, ktorá sa vám práve hodila a ktorá je absolútne zbabelá.
No a vo výsledku ja veľmi dúfam, že keď ľudia budú počuť o tej nelegálnej činnosti, ktorá v našej prírode sa rozmohne o pytliactve, o nelegálnej ťažbe, o tých jazdách na štvorkolkách, či je to teda legálne v druhom stupni, alebo nelegálne v iných územiach, kde to nebude mať jednoducho kto kontrolovať. Keď uvidíme, ako nám sa rozširujú tie holiny a ako nám tu ako huby po daždi rastú nové developerské projekty, tak ja veľmi dúfam, že ľudia budú vedieť, že za toto majú ďakovať Slovenskej národnej strane a ja im to budem tie nasledujúce roky pri každej príležitosti pripomínať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, dnes tu hovoríme o odvolávaní poslanca Huliaka z pozície predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ja chcem opäť zdôrazniť ten fakt, že tak ako to bolo aj včera, a dnes je to ešte horšie, že pán poslanec tu nie je.
Ja si hovorím, že čo už je to za aroganciu, že nepríde na takéto rokovanie, že si nedá ani tú námahu na to, aby sa prišiel obhájiť alebo aspoň tu sedel ako nejaké preukázanie základného rešpektu. A to niečo vypovedá aj o tom, ako veľmi si myslí, že ho automaticky podporíte, pretože on sem dnes arogantne neprišiel, nepreukázal základný rešpekt, neprišiel sa obhájiť, lebo tak veľmi si je istý vašou podporou.
No a pri príprave na toto vystúpenie som si zároveň hovorila, že tie týždne, ktoré ubehli, medzitým ako sme podali ten návrh, mi ukázali, že najlepšiu obhajobu tomuto návrhu za tie ostatné týždne vlastne robil samotný Rudolf Huliak. Veď uznajte, prečo by koalícia chcela mať za predsedu jedného z výborov človeka, ktorý s dvojicou ďalších poslancov odmietol hlasovať s koalíciou, odmietol sa vôbec zúčastniť rokovania Národnej rady a paralyzoval tým celý parlament a ešte sa tým hrdil, ako sa tu zrazu, ako sa tu zrazu tancuje ako on píska.
Človeka, prečo by ste chceli mať za predsedu parlamentu človeka, kvôli ktorému musel prísť chorý poslanec HLAS-u zo svojej péenky?
Prečo by ste chceli mať za predsedu výboru človeka, ktorý člena vlády z vlastnej kandidátky, z vlastného rezortu, Tomáša Tarabu, verejne nazval, a ja sa ospravedlňujem za ten jazyk, ale povedal to verejne, ktorý ho nazval odrbávačom, klamárom, prospechárom, človekom so špinavým charakterom, junáčikom po Bohovi prvým, arogantným chrapúňom, egomaniakom, princom Jasoňom.
Tak, páni poslanci a poslankyne, ale ako ono to pôsobí smiešne, ale čo najbližšie povie do médií o vás? Pri prvej príležitosti, pri prvom konflikte, keď mu stúpite na otlak, čo povie o vás? Rozprával aj o štátnom tajomníkovi Filipovi Kuffovi, že vraj robí kraviny, a preto mu zverili len národné parky, aby si tam robil s drevom, čo chce.
To už nie je len o urážaní, ale to už ukazuje, otvára dvere do kuchyne, ako sa tu vládne, že niekomu, kto je nedostatočne schopný, zveríme naše národné parky, aby si tam s drevom robil, čo chce. Toto je človek, ktorý práve ministrovi životného prostredia, ministerstvu, štátnym tajomníkom má byť najbližším partnerom, pretože predsedá ich rezortnému výboru.
Takže prečo by ste za predsedu výboru chceli mať človeka, ktorý pri prvom väčšom konflikte na vás povyťahuje a porozpráva z kuchyne, tak ako verejne porozprával o probléme s alkoholom Andreja Danka, a veľmi hanlivo sa verejne vyjadroval o jeho kognitívnych schopnostiach a užíval si, zjavne si užíval tú pozornosť, ktorú má. A ja hovorím, že toto sa môže stať každému jednému a jednej z vás. Prečo by ste chceli mať takéhoto partnera?
Prečo by ste chceli mať za predsedu výboru človeka, ktorý má hájiť záujmy životného prostredia, jeho ochrany, ktorá je nám všetkým ústavou garantovaná, ktorý chce ísť plniť na ministerstvo životného prostredia, na ktorý má pocit, že má nárok a ten tím odborníkov, chce tam ísť plniť program svojej strany, v ktorom bolo aj zrušenie 5G sietí.
Zrušenie 5G sietí, to už je aký iný vesmír, v ktorom sa pán poslanec Huliak nachádza? Človeka, ktorý fúkal dym do rastliniek, aby tým spochybnil klimatickú zmenu, klimatickú zmenu, zásadný problém našej doby, ktorý opäť spadá do kompetencie výboru, ktorému predsedá, a on sa potom ešte ohradil, že teda on môže robiť takéto experimenty aj v priestore Národnej rady, lebo ide o jeho súkromnú kanceláriu, čo nie je nič iné ako obyčajný papalášizmus.
Prečo by ste chceli mať za predsedu výboru človeka, ktorý tvrdí, že nemôžeme dosiahnuť, nedajbože, klimatickú neutralitu, lebo tu bude výbušné prostredie, lebo to je to, o čo sa tu snaží celý svet, to je to, o čo sa tu snaží Európska únia, ale pán poslanec Huliak vie, že to je v skutočnosti obrovské riziko, lebo tu bude výbušné prostredie?
Prečo by ste chceli mať za predsedu výboru človeka, ktorý hovoril, že tie medvede už vedia, že nie sú zákonom chránené. Ony to vedia. A vedia to, viete ako? Vedia to mimozmyslovo. (Smiech v sále.) A čo sa stalo zopár týždňov potom? To, to už všetci vieme a to už také na smiech nie je. Ale pán poslanec v rozhovore pre médium toto tvrdil, že teda ony to už mimo zmyslov vedia. Takže prečo by ste chceli mať na čele výboru tohto odborníka s tímom ďalších odborníkov, ktorý okrem týchto, tejto mimozmyslovej komunikácie s medveďmi hovorí aj o tom o fenoméne letného spánku medveďov, ktorý nepozoroval nikto na svete len starosta z Očovej? Prosím vás navnímajte si, ja som, ono je to nedôstojné toto tu takto vymenovávať a opakovať. Stačí, že sa to udialo jedenkrát, ale zároveň navnímajte si, prosím, toto všetko a zodpovedzte si tú otázku, či pre vás tá príroda, to životné prostredie, od ktorého každý jeden a každá jedna z nás bytostne závisíme, či pre vás tak málo znamená, že ich necháte v rukách takéhoto človeka, ako je Rudolf Huliak.
No kategóriu samo osebe je, samozrejme, správanie Rudolfa Huliaka k ženám. O tom sa tu veľa porozprávalo a ja teda to potvrdzujem alebo podčiarkujem najmä ako kolegyňa Lucie Plavákovej, ktorú Rudolf Huliak hrubo a zbabelo urazil, a potom nebol schopný sa nijakým spôsobom ospravedlniť.
Ja osobne s ním mám pomerne intenzívny pracovný kontakt a môžem potvrdiť, že pre Rudolfa Huliaka ste buď objekt, ktorý má byť pripravený byť predmetom jeho chlípnictva, alebo ste nikto. Ani žena, ani človek. A tak sa k vám bude aj správať. A ak ste pozorovali tie ostatné týždne pozorne, tak vlastne viete, že Rudolf Huliak je človek, ktorý povedal, že vlastne je v poriadku, je okej sa takto hulvátsky správať, keď „zároveň donesiete žene odmenu,“ a to citujem, „napríklad nejakú malú čokoládku alebo inú pozornosť.“
Opäť tu zdôrazňujem, prosím, prosím precíťme tú dynamiku, že za hrubú urážku nebol schopný sa ospravedlniť, a argumentoval, že on je galantný, pretože on žene donesie nejakú odmenu ako koníkovi kocku cukru, a je to v poriadku. Teda neverím, že pri týchto jeho jednak pri tom útoku, ale aj pri tých jeho trápnych výhovorkách, prečo sa neospravedlní, že ste necítili prenesenú hanbu, že je jedným z vás. Neverím tomu. A neverím tomu aj preto, že ste sa nám chodili ospravedlňovať. Ale ja hovorím, že presne teraz je ten čas prejsť od slov mimo kamier k činom a presne na to vám dnes dávame príležitosť.
No a toto všetko, čo som povedala, je podľa mňa už ďaleko za čiarou. Je úplne zjavné, že pán poslanec Huliak nemá čo robiť na... minimálne na poste predsedu výboru, ale pristavme aj špecificky pri jeho výkone na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Môžem potvrdiť, že časť jeho nevhodného obťažujúceho správania sa diala aj práve tu, kde vychádzal z tej pozície moci, a zjavne si to užíval, že ju má, a okrem toho toleroval aj opakované neslušné správanie hostí výboru, napríklad štátneho tajomníka Filipa Kufu, ktorý viackrát na výbore vystupoval vyložene urážlivo a pán poslanec Huliak ako predseda výboru s tým nič nerobil. Opäť to niečo vypovedá o jeho štandardoch a na slušné správanie.
No a k samotným procesom. Zopakujme si, čo hovorí o výboroch a ich rokovaní samotná Národná rada. Hovorí, že rokovanie výboru sa pokladá za najdôležitejšiu časť zákonodarného procesu. Najdôležitejšiu časť zákonodarného procesu. A ich úlohou je podrobne rokovať o návrhoch zákonov, ktoré im Národná rada pridelila. A ja to môžem potvrdiť, hoci som tu nová, že presne, presne výbor je ten priestor, kde sa máme do hĺbky a detailne rozprávať o návrhoch zákonov. Presne tam má byť na to vytvorený priestor, presne tam máme na to všetky potrebné nástroje.
Lenže pre Rudolfa Huliaka od prvého dňa je to čistá formalita. Ten výbor je čistá formalita, je to preňho technická záležitosť, ktorá musí prebehnúť a má prebehnúť najrýchlejšie, ako je to možné, a on to na výbore aj povedal. Je to niečo preňho nechcené, niečo, čo ho otravuje. Tak ja hovorím, odbremeňme ho.
Asi, asi to už sú len také akoby detaily, ale mne na nich záleží. Na výbore opakovane nedodržiava rokovací poriadok pri riadení rozpravy, či už je to pri udeľovaní slova, alebo pri ukončovaní rozpravy, čo robí opakovane, svojvoľne. Jednoducho on si povie, že jemu stačilo. Hodina bola dosť, už sa mu to nechce počúvať a povie, že končíme výbor. Jednoducho Rudolf Huliak sa správa na výbore vyložene autoritatívne.
Asi už je len takým dokreslením, že na tomto výbore sa pravidelne nedodržiavajú lehoty na doručovanie materiálov, preto sme aj tento výbor viackrát bojkotovali, pretože takto sa jednoducho nevedie diskusia. My tu nie sme panáčikovia na, na zvyšovanie uznášaniaschopnosti výborov, kam sa poslancom koalície nechce chodiť. My chceme viesť riadnu diskusiu, a pokiaľ to nie je umožnené, tak tam nebudeme za užitočných idiotov.
Materiály výboru sa, samozrejme, posielajú aj v noci pred rokovaním, takže nie je šanca absolútne sa na ne pripraviť. Asi sa ani nečudujem, pretože koaličným poslancom sa v skutočnosti na tom výbore diskutovať nechce. No musím povedať, že som pracovala v rôznom prostredí, ale nikdy som nezažila taký chaos a nekompetentnosť ako na tomto výbore. Za mňa jednoznačne nespĺňa svoju funkciu a nemožno ho považovať za funkčný.
Rudolf Huliak má v gescii, je predsedom dôležitého výboru, je to dôležitá agenda a on ho jednoznačne neriadi vo verejnom záujme a nemá čo robiť na tejto pozícii, preto aj predkladáme návrh na odvolanie Rudolfa Huliaka z pozície predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ja som presvedčená, že toto je tá minimálna hrubá čiara, ktorú potrebujeme dnes nakresliť.
Tento parlament a naša spoločnosť potrebuje kvalitnejšie a kompetentnejšie riadenie výboru, od ktorého záleží naše zdravie aj naša budúcnosť. Ľudia si to zaslúžia. A opakujem, je to úplné minimum, ktoré môžete aj vy dnes urobiť, ak ste ešte na slušné správanie a politickú kultúru nerezignovali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo a rovnako ďakujem pánovi poslancovi Migaľovi, že sa zapojil do tejto diskusie vecným spôsobom a zareagoval aj na konkrétne výčitky.
No vy ste vlastne začali tým, ak to budem nejako parafrázovať, že si nemyslíte, že je to oslabovanie organizácií, ktoré sa venujú ochrane prírody, ale tie fakty sú jasné. Ten inštitút zúčastnenej osoby je, je oveľa, má oveľa slabšie postavenie a ponúka oveľa slabšie nástroje, jedným z najdôležitejších je možnosť odvolať sa v tom konaní, toto sú jednoducho fakty. Čiže hoci si nemyslíte, že to povedie o oslabovaniu tých organizácií, tak fakty nám hovoria, že sa ich postavenie oslabí.
Rovnako ste ocenili prácu napríklad lesoochranárskeho združenia Vlk za to, čo robia v ochrane prírody, ale beriete im nástroj, ktorý je jednoznačne medzi tými, ktoré najčastejšie na tú ochranu prírody s pozitívnym dopadom na spoločnosť používajú. Čiže je zvláštne oceňovať ich prácu, keď im zároveň výrazným spôsobom zväzujete ruky.
Ďakujem, že ste spomenuli nejaké konkrétne prípady a hovorili ste o tom, že sa, že napríklad bývajú prieťahy pri povoľovaní napríklad bežeckých pretekov. S tým som sa stretla aj ja sama alebo pri bohoslužbách. No ale znamená to aj to, že riešite, že nebudú prieťahy pri výruboch a výstavbe v chránených územiach, to jednoducho nejde od seba oddeliť.
No a ja sa priznám, že teda na tie žaloby, na to sa určite ešte pozriem a zameriam, ale je to rovnaká situácia ako pri novele o EIA. Tam takisto nie je, dobre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pani poslankyňa Kramplová, no, ja vám to nechám, kľudne, je, môže sa vám to zdať, že opakujem floskuly, ale je v nich, ako povedal aj tuto kolega, je v nich veľa dát, faktov, argumentov, o ktorých sa dá diskutovať, o ktorých sa dá viesť diskusia. Ale z vášho vystúpenia sme sa vlastne nedozvedeli nič, o čom by sme, čo by, čo by mohlo podnietiť tú diskusiu. Dozvedeli sme sa niečo zo životopisu pána poslanca Garaja a ja vám aj poviem, z čoho som vychádzala, lebo ja som tá posledná, čo, čo bude chcieť tuto súdiť druhých ľudí, ale ja som vychádzala z veľmi konkrétnej veci pri tom hodnotiacom úsudku pána poslanca Garaja. Ja mu neberiem jeho vzdelanie, ale ja som vychádzala z toho odôvodnenia toho pozmeňujúceho návrhu, v ktorom jednoducho sú napísané nezmysly. Je tam napísané, že v minulosti mohol správne rozhodnutia preskúmať súd len na základe návrhu účastníka konania.
V súčasnosti podľa zákona č. 162/2015 Z. z., čiže správny súdny poriadok, môže správnu žalobu podať aj osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale napríklad zúčastnená osoba.
Tak ja sa pýtam teda, je to šanca na reparát, ja kľudne zmením aj ten svoj hodnotiaci úsudok, že z ktorého ustanovenia toho správneho súdneho poriadku, pán Garaj, ste, teda pán Garaj vyvodil, že zúčastnená osoba má právo podať správnu žalobu. To je moja veľmi konkrétna otázka, ja som myslela, že úplne nemá zmysel ju pokladať. Je to v tomto odôvodnení, ja som presvedčená, že je to nezmysel. Z toho som teda usudzovala, že pán poslanec nevie úplne, o čom hovorí v tomto prípade, že bol použitý podobne ako pán poslanec Kvorka vedľa neho sediaci, ale ja si veľmi rada vypočujem a budem veľmi rada, ak sa pán poslanec prihlási do rozpravy a odpovie mi na túto otázku. Ďakujem.