Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, no tak to sa celkom rozbehlo takto hneď zrána a odznelo tu celkom dosť veľa aj manipulatívnych informácií, ja sa k nim určite dostanem, ale teda začnem s takým úvodom, ktorý musí odznieť. Máme tu neprekvapujúco pred sebou ďalšie skrátené legislatívne konanie z rezortu ministra Tarabu. Ja myslím, že on sa pomerne rýchlo naučil, že bez tej riadnej diskusie to ide ľahšie, ľahšie sa funguje. Ja tomu z istej stránky rozumiem, ale nijako to neospravedlňuje toto konanie, nijako to neospravedlňuje spustenie skráteného legislatívneho konania, pokiaľ nie sú splnené zákonné podmienky. A hoci táto vláda úplne zjavne rezignovala na tie zákonné skrátené legislatívne konania, ja si myslím, že my nemôžeme rezignovať na to upozorňovanie, že sa tak deje, hoci niekedy mám už pocit, že táto debata, ktorú tu aj dnes máme, odznela už stokrát, tak treba to povedať aj 101-krát. Skrátené legislatívne konanie má byť výnimočný nástroj, majú sa potom využiť výnimočné prostriedky, aby napriek tomu vyšla z toho kvalitná legislatíva, ale ten výnimočný nástroj je to jednoducho preto, lebo to za bežných okolností neponúka všetok ten priestor, aby sa vyjadrovala verejnosť, aby aj tá diskusia v parlamente prebiehala tak, ako má a aby z toho vyšla v konečnom dôsledku legislatíva, ktorá prinesie pozitíva pre ľudí a ktorá bude riešiť skutočné problémy, ktorým čelia.
Keďže pán minister sa vo svojom úvode pomerne dosť málo venoval tomu zdôvodneniu skráteného legislatívneho konania, tak k tomu poviem viac ja. Čiže ten zákon, ktorý sa má prerokovávať skrátene, transponuje naozaj európsku smernicu, ktorá bola prijatá v máji 2023, ktorá zavádza nové pravidlá v rámci systému ETS, alebo teda obchodovania s emisnými kvótami. A teda kým pán minister spomína jednu časť tejto agendy, tak úplne opomenul, že sa to netýka teda len vykurovania alebo pohonných hmôt, ale je tam ešte oveľa, ďalšia, rozsiahlejšia agenda, nové pravidlá, ktoré sa musia prijať a ktorými sa musia začať subjekty, ktorých sa tento systém týka, riadiť od septembra 2024. A teda treba urýchlene konať, najmä kvôli týmto pravidlám, kvôli tejto agende, aby týmto subjektom nevznikli hospodárske škody v podobe napríklad pokút, ak podľa tých nových pravidiel nebudú fungovať. To je logika vlády, ktorá na prvú by sa dala pochopiť a dalo by sa s ňou aj súhlasiť. A ak ste si všimli, milí kolegovia, kolegyne z koalície, tak my v Progresívnom Slovensku sme zatiaľ každú dobre nastavenú transpozíciu smernice podporili a rovnako sme tak podporili aj každú opodstatnenú rýchlu pomoc, ktorú bolo treba doručiť.
Táto novela má ale háčik. Ja sa teda najprv pristavím stručne, hoci sa tu už o tom hovorilo, o tej časovej núdzi, že teda prečo to teraz treba tak náhle prijímať, a poviem aj to bé, ktoré jednoducho v tej dôvodovej správe spomenuté nie je, nepovedal nám k tomu na výbore nič ani pán štátny tajomník a dozvedeli sme sa o tom pomerne málo aj od pána ministra. Čiže tá novela, ktorá by transponovala túto smernicu, bola nachystaná, teda smernica na európskej úrovni sa prijala v máji, novela, ktorá by ju transponovala, sa prijala, teda bola pripravená v septembri 2023 predchádzajúcou vládou. Je do nejakej miery pochopiteľné, že v tomto znení priamo si ju neadoptoval pán minister, ale počuli sme to. Počuli sme tu, že v novembri dostal úlohu takúto legislatívu pripraviť, ktorou sa to transponuje.
Je to pomerne technická záležitosť, transpozícia smernice, ktorú minister jednoducho zdržal. Nedá sa to nazvať nijako inak, keď viem, kedy mám nejaký dátum, kedy mám dedlajn, že sa podľa toho musia začať riadiť subjekty na trhu, ktorým hrozia potom hospodárske škody, tak sa tým asi budem zaoberať. Ale pán minister to zdržal napriek tomu, že ide o technickú záležitosť a predložil do medzirezortného pripomienkovania až v apríli 2024.
Takže ja hovorím, že nie desať mesiacov, ja hovorím, že aj päť alebo šesť mesiacov je priveľa na to, aby ste čakali s legislatívou, o ktorej viete dostatočne dopredu, že ju jednoducho prijať musíte a teraz je neskoro plakať o tom, že tu môžu hroziť nejaké hospodárske škody. Táto potreba nevznikla náhle, mohli ste ju predvídať, ale vinou vašich vlastných krokov sa to oneskorilo.
A povedzme si tiež, že za tých desať mesiacov, o tom, čo ste vy spomínali, tak to sa týkalo de facto vyškrtnutia niektorých ustanovení, to nebola nejaká kreatívna práca hľadanie kompromisu. To bolo škrtanie niektorých ustanovení, takže ja neviem, čo na tom trvalo tie mesiace. A teda ak nakoniec k tým hospodárskym škodám dôjde, ja som presvedčená, že je to tak kvôli krokom ministra životného prostredia a nijako inak.
No ale teraz k tomu hlavnému háčiku a tej výčitke. Lebo toto sú nejaké, môžme sa baviť, že stíhalo sa to, nestíhalo, zjavne teda to nebola náhla vec, ale počuli sme nejaké vysvetlenie pána ministra, s ktorým sa teda ja nestotožňujem, ale ten háčik je, že k tejto transpozícii smernice, ktorá opäť bola pomerne technického charakteru, sa minister Taraba rozhodol otvoriť otázku prerozdeľovania zdrojov z envirofondu, ktoré s tou smernicou jednoducho priamo nesúvisia. To znamená, otvoril kontroverznú a dôležitú otázku pri transponovaní smernice, ktorá s ňou priamo nesúvisí a nevyžadovala si tie zmeny, ktoré on sa rozhodol v tej legislatíve, v tom vládnom návrhu predložiť. Týmto tiež jednoznačne oneskoril ten dátum, kedy ten zákon dorazil do parlamentu, kedy sa ním môžme zaoberať aj my, napríklad aj preto, pretože spôsobil pomerne široký odpor aj takých, resp. subjektov, ktoré sa stali v tom procese nečakanými partnermi, pretože proti tomu, čo pán minister navrhol, sa ozval priemysel, ozvali sa ochranárske organizácie, ozvali sa samosprávy, ozvali sa Národná banka Slovenska.
A ja hovorím, že toto je problém, táto otázka vôbec nemala byť otváraná a to je váš ďalší podiel na tom, že dnes o tom rokujeme neskoro a môžu hroziť hospodárske škody. O tom, že to bol zbytočný krok, ktorý sa nemal diať v tomto štádiu, vypovedá to, že predsa s vaším návrhom, pán minister, sa nestotožnila ani vláda. S tým, čo ste pôvodne predložili, sa nestotožnila ani vláda, museli ste to prerábať, už, samozrejme, mimo pripomienok verejnosti a nakoniec sa aj vďaka tomu ešte ďalej oneskoril ten finálny návrh, o ktorom dnes, možno dnes teda budeme aj hovoriť.
No a tá zásadná zmena, ktorú minister priniesol v tom svojom návrhu, bolo to, že o prerozdeľovaní navýšenej sumy okolo 300 mil. eur, doteraz to bolo 80, po novom by to malo byť okolo 300 mil., chcel pán minister rozhodovať sám. No tak ideme sa tváriť, že toto je tá nutná transpozícia smernice? To hádam nie. Netvárila sa tak ani vláda, ktorej to zjavne vadilo, ktorá zjavne tieto vaše plány narušila. A teda opakujem, minister si tu chcel riešiť svoju vlastnú agendu a skrýval sa za potrebu urýchlene prijímať tieto zmeny, hoci absolútne nesúviseli s transpozíciou smernice. A ja mám teda na pána ministra aj konkrétne otázky, že keď tu máme takú naliehavú legislatívu, ktorá musí ísť skráteným legislatívnym konaním, prečo s jej odložením čakal celé tie mesiace. Ja si myslím, že tá výhovorka, že desať mesiacov hľadal kompromis, ktorý nakoniec bol o tom, že sa z legislatívy škrtli niektoré ustanovenia, je absolútne neuspokojivá, keď navyše vám horela tá druhá časť, o ktorej nehovoríte, lebo to sa vám nehodí do vašich populistických rečí, ale najmä sa pýtam to najdôležitejšie, prečo predkladáte v rámci transpozície smernice aj tieto, aj tú kontroverznú nesúvisiacu zmenu týkajúcu sa Environmentálneho fondu, zmeny prerozdeľovania financií z neho, ktoré narúšajú cieľ, na ktorý tie financie majú byť predsa použité, a to je znižovať skleníkové plyny.
Toto je zmena, o ktorej by mala prebehnúť riadna diskusia, a neexistuje tu žiaden dôvod, prečo by sme sa tým mali zaoberať zrýchlene. Jedine, že by ste teda chceli to mať veľmi rýchlo za sebou. Ono je to, síce nakoniec budeme sa o tom baviť viac v tej obsahovej časti, že nakoniec teda, ako som hovorila, vláda rovnako nesúhlasila s tým, aby jeden človek rozhodoval o 300 mil. Ale už je to taká tradícia, že k technickým transpozíciám sa prilepí niečo, čo sa niektorému ministrovi alebo ministerke akurát hodí. V tomto prípade je to jednoznačne kontroverzná úpravu, ku ktorej treba mať riadnu diskusiu, a ako som spomínala, hoci by som veľmi rada podporila, aj Progresívne Slovensko, zmysluplné a dobre odôvodnené skrátené legislatívne konanie, v tomto prípade to tak nie je a preto ho nemôžeme podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a ďakujem aj poslancovi Krátkemu za jeho vystúpenie. Ja budem vystupovať, povedzme, že v podobnom duchu, ale pristavím sa pri tom, čo ste spomínali, že ani tu pri tom úvodnom vystúpení si pán minister nedal veľa práce s objasňovaním tých dôvodov pre skrátené legislatívne konanie. A ja som to teda, neplánujem to zahrnúť do svojho vystúpenia, ale taká drobnosť sa možno hodí v tomto kontexte práve do faktickej poznámky. Z tých dôvodov sa uvádza v tej dôvodovej správe najmä potenciál vzniku hospodárskych škôd, pokiaľ sa vlastne subjekty, ktorých sa obchodovanie s emisnými kvótami týka, nebudú môcť fungovať podľa nových pravidiel, čo má byť už od septembra 2024. Ale v tej dôvodovej správe sa nehovorí len o hospodárskych škodách, ktoré sú ako tak pochopiteľné, ale hovorí sa tam aj o ohrození bezpečnosti. No a keď som sa na to pýtala na výbore pána štátneho tajomníka Kuffu, tak som dostala takú klasickú odpoveď, ktorá teda nebola význačná obsahom, ale skôr tou agresívnou formou. Nevedel mi povedať k tomu nič, tak to objasním aspoň ja, myslím si, že to bola úplne obyčajná chyba, ostalo to tam z nejakej predchádzajúcej dôvodovej správy a vypovedá to veľa o tom, ako pristupuje táto vláda aj ministerstvo životného prostredia k zdôvodňovaniu tých skrátených legislatívnych konaní. Už to berú ako absolútnu automatiku a už sa ani nesnažia pretvarovať, že sú zdôvodnené v súlade so zákonom.

Ďakujem pekne.
Ďakujem pánovi poslancovi Garajovi, že sa teda vyjadril za tých mnohých navrhovateľov jeden, keď už tu nie je pán Huliak. Ale teda obávam sa, že vy ste neadresovali v skutočnosti tie námietky, ktoré ja som počas toho tridsaťminútového vystúpenia uviedla. V podstate ste spolovice znova prečítali dôvodovú správu a pri tej argumentácii ste nevyužili žiadne dáta alebo zdroje, proste čokoľvek, čoho by sa dalo chytiť. Čiže, žiaľ, nie je veľmi k čomu sa vyjadrovať a ja dúfam, že pokiaľ sa napríklad tento zákon dostane na výbor alebo do ďalších čítaní, čo bude síce, žiaľ, ale že tie argumenty aj budete mať a budete disponovať aj nejakými zdrojmi a dátami.
Ostatným ďakujem pekne za príspevky aj za tie podnetné príspevky a k tým by som sa možno vyjadrila. Ja sa jednoznačne stotožňujem s tým, že treba citlivo vážiť medzi súkromným záujmom, záujmom štátu, jednoznačne. Jednoznačne a to sa nerobí tým, že sa narýchlo prijímajú nekvalitné návrhy zákonov. Určite treba riešiť alebo teda prijímať aj také zmeny, ktoré reflektujú na konkrétne životné situácie, jednoznačne. Ja hovorím, že teda toto je zákon, ktorý je na objednávku a do toho účelovo rieši možno nejaký jeden typ životných situácií, pričom nám v skutočnosti vyrába ďalšie problémy, takže to treba riešiť komplexne. To táto novela to komplexne určite nerieši.
Dalo by sa povedať aj k tomu, k tej dobrovoľnej stráži prírody. Zase, treba asi konkrétne hovoriť, lebo z informácií, ktoré ja mám, tak tam v skutočnosti existuje informačný systém, vďaka ktorému je vedieť, oni si tam nahlasujú svoje služby a ten orgán ochrany prírody má v skutočnosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, najprv krátke hutné zhrnutie k tomuto zákonu. Nenechajte sa oklamať touto atmosférou piatkového poobedia. Ono to vlastne možnože aj sedí tej strane SNS, pretože strana SNS na čele s Rudolfom Huliakom, ktorý teda neprišiel tento zákon do prvého čítania obhajovať, predkladá zákon, ktorý je zásadnou ranou pre našu prírodu, pokiaľ by prešiel. Aj musíme pomenovať ten paradox, že ho predkladajú práve tí ľudia, ktorí sa ako prví budú búchať do hrude ako tí národniari. Je pre mňa nevysvetliteľné, ale tak nevidíme to len na Slovensku, že naše prírodné dedičstvo idú ničiť práve ľudia, ktorí sa nazývajú národniarmi, ktorí hovoria o hodnotách, ale to prírodné dedičstvo im akosi nič v skutočnosti, nič to pre nich neznamená. Strana SNS totiž ničí všetko, čo jej príde pod ruku, a keď sa, keď sa poslancom a poslankyniam niekto postaví, tak v skutočnosti len útočia a zastrašujú, ale nie sú schopní nič chrániť, nie sú schopní nič tvoriť. A pre mňa je to, opäť zdôrazním, nepochopiteľné, pretože podľa mňa je máločo vlasteneckejšie, ako chrániť našu prírodu, ako chrániť našu krásnu krajinu.
Toto je novela zákona, ktorá znamená amnestiu pre štátneho tajomníka Filipa Kuffu za jeho nelegálnu jazdu na štvorkolke v Národnom parku Poloniny. To je fakt. Je to novela, vďaka ktorej v prírode jednoznačne pribudne áut, motoriek, štvorkoliek s negatívnym dopadom na prírodu, na lesy aj na tú poľovnú zver a jednoznačne aj s negatívnym dopadom na ľudí, ktorí si do tej prírody chodia oddýchnuť.
Je to novela, ktorá pokiaľ prejde, paralyzuje kontrolu nelegálnej činnosti v našej prírode, takže môžme očakávať výraznejšiu mieru pytliactva, spanilé jazdy na motorkách po lesoch, v prírode alebo nelegálne výruby.
No a podáva ju poslanec teda, ktorý tu dnes nie je, ale je jej hlavným hovorcom, poslanec, ktorý mal tú ambíciu byť ministrom životného prostredia. No našťastie sa ním nestal, nanešťastie máme za ministra hneď druhého najhoršieho kandidáta a spoločne dnes systematicky ničia naše prírodné dedičstvo a aj záruku zdravého životného prostredia. A ja opäť hovorím, nenechajte sa oklamať a hovorím najmä k vám, poslancom a poslankyniam koalície, nenechajte sa oklamať.
Prejdime si teda postupne, prečo je tento zákon takým obrovským problémom pre našu prírodu. Ako prvú som spomenula amnestiu pre štátneho tajomníka Filipa Kuffu, nič iné totiž za tým nie je. Ak si spomínate na jeho let vrtuľníkom ponad Národný park Malá Fatra a v tomto prípade zapieral všetko, čo sa zapierať dalo. Zapieral, že by to bol problém, zapieral, že by ten vrtuľník letel nelegálne, zapieral aj to, že v ňom sedel, hoci sme mali nahrávku, hoci sme mali k dispozícii video, tváril sa ako nesvojprávny, že on, keď mu povie niekto, že má nasadnúť do vrtuľníka, sadnúť na štvorkolku alebo do džípu, alebo na skúter, tak on tak urobí, no a ten záver dnes už poznáme. Ten let bol skutočne nelegálny, štátny tajomník, ktorý má chrániť našu prírodu, letel na palube vrtuľníka, ktorý letel nelegálne, ale v tomto prípade mal to šťastie, že mohol vinu zvaliť na pilota a aj tak urobil. Inak predpokladám, keby sa tak nestalo, že je súčasťou tejto novely, o ktorej dnes hovoríme, aj táto úprava, aby Filip Kuffa dostal svoju amnestiu aj za tento prípad.
Ako druhé sa v jeho prípade v tejto súvislosti s týmito nesvojprávnymi konaniami, kedy on teda nasadne do toho vrtuľníka, na tú štvorkolku vždy, keď mu niekto povie, že treba, sa hovorilo o jazde štvorkolkou na lesnej ceste v Národnom parku Poloniny, respektíve... áno, v Národnom parku Poloniny, na ktorú je podľa dnešnej úpravy potrebná výnimka. No a správa národného parku o ničom takomto nevedela napriek tomu, že hovoríme o štátnom tajomníkovi z rezortu mini... teda z rezortu životného prostredia, ktorý má na starosti práve ochranu prírody. To znamená, aspoň ja to tak vnímam, v mojom svete by jednak mal poznať zákony a mal by vedieť, čo sa smie a čo sa nesmie v rámci legislatívy, o ktorú sa má starať, a mal by ísť aj príkladom. To sa, samozrejme, nestalo, tam sme opäť počuli všelijaké vykrúcačky, dokonca sa zaňho postavil v týchto, oboch týchto prípadoch aj minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý povedal, že, citujem: "Môže ísť kam chce z titulu štátneho tajomníka." No ja nepoznám niečo, čo by viac symbolizovalo papalášizmus ako to, že si niekto môže robiť, čo chce, ísť, kam chce, len preto, že je štátny tajomník.
No a teda riešenie v tomto prípade tej štvorkolky, keďže tam to nebolo na koho zvaliť, je, že Filip Kuffa si vybavil papalášsku výnimku ako na objednávku v novele, o ktorej dnes hovoríme. Toto je totiž mentálny svet politikov, političiek SNS. Nepoznajú zákony, nechápu, že platia aj pre nich, to bolo veľmi-veľmi zjavné z toho, z toho konania, nevedia potom prežiť, ak im oponujete, ak sa im postavíte, tak sú agresívni, útočia, to sme tiež veľmi dobre videli na výbore, ktorý sme k tomuto zorganizovali, no a riešením pre nich nie je to, že by sa dovzdelali, alebo by si urobili nejakú poctivú analýzu, ktorá by zahŕňala aj nejaký prínos pre bežných ľudí alebo riešenie na problémy, ktoré majú bežní smrteľníci, ale pre nich je riešenie nasilu pretláčaná zmena zákona, ktorá vyhovuje im a pre nich blízkym osobám.
Aby som bola konkrétna, v tomto zákone, o ktorom sa rozprávame, respektíve v tej novele, po novom všetci zamestnanci orgánov ochrany prírody bez ohľadu na to, čo idú riešiť, kedy to idú riešiť, kam to idú riešiť, bez špeciálneho pracovného zdôvodnenia alebo účelu budú môcť chodiť do všetkých chránených území plošne motorovým vozidlom a rovnako sa budú môcť voľne pohybovať aj mimo turistického chodníka. Ja si myslím, že teda kľúčová je tá záležitosť, samozrejme, s motorovým vozidlom. A len to nie je ani možné vyjadriť ten priepastný rozdiel medzi bežnými smrteľníkmi, pre ktorých platia nejaké pravidlá aj s tým voľným pohybom mimo turistického chodníka, a zrazu si štátny tajomník vybaví výnimku tak, aby on bez ohľadu na to, kam ide, čo ide, v akom čase, v pracovnom čase, či má nejaký účel, jednoducho môže ísť, kam chce, a môže ísť autom. Opäť zdôrazňujem, toto nie je nič iné ako papalášizmus.
Druhý dôsledok, ktorý som spomínala, je príroda plná áut. Okrem úpravy špeciálne na mieru pre štátneho tajomníka táto novela upravuje ustanovenia, ktoré vznikli práve pre neúnosnú mieru pohybu motorových vozidiel či áut, ale aj motoriek a štvorkoliek v chránených územiach. Veľa ľudí s tým má skúsenosť, v niektorých častiach Slovenska je to naozaj alebo teda bola to v minulosti, bol to veľký problém, dnes s tým máme problém stále tam, kde nie je možnosť dostatočne to kontrolovať. Takýto pohyb motoriek, štvorkoliek, mne sa stáva, stávalo bežne, že som motorkárov stretla naozaj v tých najprísnejšie chránených územiach, na vrcholoch, v prírodných rezerváciách. Je neodškriepiteľné, myslím si, že je úplne pochopiteľné, ako toto ruší nielen prírodu, ale aj samotných návštevníkov v prírode.
A ja teraz netvrdím, že ten zákon, tak ako dnes vyzerá, je dokonalý, určite je čo zlepšovať aj v zákone o ochrane prírody a krajiny, ale strana SNS v tomto ide na to úplne opačne a situáciu len zhoršuje. A opäť, nie je to negatívny dopad len pre prírodu, ale aj pre ľudí, ktorí, bežných smrteľníkov, ktorí do tej prírody chcú chodiť či za rekreáciou alebo za športom. Pravidlá uvoľňujú takým spôsobom, že po novom sa zvýši pohyb motorových vozidiel najmä v chránených krajinných oblastiach, ale napríklad aj v ochranných pásmach národných parkov, to znamená v druhom stupni ochrany. Sú to naozaj rozsiahle územia. A okrem toho zavádzajú ďalšie akože drobné úpravy, ktoré stanovujú výnimky, kedy ten vjazd motorovým vozidlom, do ktorého opäť poviem, že patria aj motorky, aj štvorkolky, sa jednoznačne zvýši a zintenzívni. Toto bude dôsledok, že sa budeme, na mnohých aj turistických a cyklistických trasách sa budeme uskakovať autám, ktoré tam budú po novom môcť jazdiť.
No a ako taká krásna bodka za tým je, že v dôvodovej správe nájdeme, že táto novela je bez vplyvu na životné prostredie, tak treba to asi, neviem, ako o tom chcú presvedčiť verejnosť, ktorá bude vidieť tie olejové škvrny v prírode, ktoré pribudnú, ktorá bude počuť ten hluk, ktorá bude vidieť tie zrazené zvieratá, pretože zrazu v prostredí, v ktorom majú mať ten priestor na život, bude jazdiť oveľa viac motorových vozidiel.
Tretím dôsledkom, ktorý som spomínala v úvode, je príroda bez dohľadu. Aby to dielo skazy bolo dokonané, tak strana SNS navrhuje de facto znefunkčniť stráž prírody. Pre tých, ktorí možno nepoznajú úplne túto terminológiu alebo kto to teda tá stráž prírody je, tak na Slovensku máme jednak profesionálnu stráž prírody a dobrovoľnú stráž prírody. A ten rozdiel, hlavný rozdiel je, že tá profesionálna je teda v nejakom pracovnoprávnom vzťahu, sú to teda zamestnanci a zamestnankyne, a tá dobrovoľná sú ľudia, ktorí to robia vo voľnom čase. Ale rovnako, rovnako je ustanovovaná týmto zákonom, koná vo verejnom záujme, je to kontrolná funkcia zriadená zákonom o ochrane prírode a krajiny. Robia to zadarmo, robia to dobrovoľne s vlastným vybavením, s vlastnými prostriedkami, s vlastnými autami, vyžaduje si ich činnosť zloženie skúšok spôsobilosti, a tak sa často stáva, paradoxne, že títo ľudia, dobrovoľná stráž prírody je kvalifikovanejšia ako tá profesionálna, ktorá je zamestnávaná štátom. A ja im teda aj z tohto miesta týmto ľuďom chcem poďakovať za ich prácu, lebo si myslím, že za prácu sa má ideálne platiť, a keďže oni to robia zadarmo a vo svojom voľnom čase a povieme si, s akými výsledkami, tak ja im teda chcem v mene Progresívneho Slovenska poďakovať za ich prácu.
Profesionálnej stráže je pomerne málo. Tie čísla hovoria, že na celé Slovensko je ich okolo sto s tým, že dobrovoľnej stráže prírody je násobne viac, pri chránených krajinných oblastiach hovoríme, že by mohlo ísť až okolo 500 ľudí. Tento nepomer som aj ja, alebo opakovane zaznieval aj pri mojich letných výjazdoch po národných parkoch, kde som sa rozprávala s ľuďmi na správach národných parkov, kde veľmi často práve tie pozície strážcov prírody sú nenaplnené, alebo sú to ľudia, ktorí v skutočnosti robia inú pracovnú činnosť, inú náplň, a sú to častokrát prvé miesta, ktoré sa rušia, napríklad pri tom, ako minister Taraba avizoval, že sa bude o 30 %, myslím, sa budú znižovať stavy na národných parkoch, tak sú to často tie prvé miesta, ktoré sa rušia. A tak napríklad v Národnom parku Poloniny, kto poznáte túto časť Slovenska, viete si predstaviť, aké obrovské územie to je, funguje jeden strážca prírody. Jeden človek, ktorý má kontrolovať, či sa na území neporušuje zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý má riešiť, môže riešiť pytliactvo, ktorý môže riešiť nezákonné výruby, nezákonné vjazdy, nezákonné jazdy štvorkolkami, motorkami, čímkoľvek. Jeden človek, ktorý to fyzicky absolútne nemá šancu stíhať.
Pristavím sa teraz teda nielen pri tých počtoch, v ktorých je úplne zjavné, že to gro, to jadro tej kontrolnej činnosti spočíva na dobrovoľnej stráži prírody. Pristavím sa ale aj pri tej kvalifikácii, ktorú som už čiastočne spomínala pri tých profesionálnych, tých zamestnancov. Sú to často úplne bežní zamestnanci správy, pracovníci bez vyškolenia, zbrojného preukazu, špeciálneho vzdelania v oblasti práva alebo bezpečnosti, ktorí si často v rámci svojej práce musia plniť iné úlohy. Takéto im prichádzajú pokyny a to znamená, nemajú kvalifikáciu a nemajú priestor venovať sa tej činnosti stráženia, v niektorých prípadoch, nevravím, že všade a vždy. Čo je na tom teda celkom paradoxné, už sme sa bavili o tom, že na dobrovoľnú stráž prírody sú vyvíjané väčšie očakávania, sú vyvíjané väčšie požiadavky napriek tomu, že robia zadarmo. A ja teda odtiaľto musím povedať, že čo mi príde ako posledná kvapka, že minister životného prostredia opakovane klame o tom, klame o dobrovoľnej stráži prírody, hovorí o nich pomaly ako o teroristoch, ktorí nemajú žiadne vyškolenie, ktorí len chodia po prírode a otravujú ľudí a využívajú na nich chmaty a vyťahujú zbrane, čo je úplná hlúposť, sú to častokrát kvalifikovanejší ľudia, na ktorých máme vyššie požiadavky ako na zamestnancov správ národného parku, a ministrovi, zjavne preňho nie je problém takéto klamstvá opakovane vyslovovať.
Pozrime sa teraz na výsledky. Podľa štatistík Štátnej ochrany prírody za rok 2023 dobrovoľná stráž prírody, konkrétne jej 45 členov, zaznamenalo, nahlásilo, riešilo 1 124 porušení zákona. Keď si to porovnáme s profesionálnou strážou prírody, jej 37 členov za rok 2023 riešilo 472 porušení zákona. Opäť vidíme ten obrovský rozdiel, opäť vidíme, kde je jadro tej kontrolnej činnosti.
Pozrime sa aj na tú nákladovú stránku. Profesionálna stráž prírody nás ročne stojí alebo teda v roku 2023 nás stála na mzdách vyše 360-tisíc eur s tým, že 22-tisíc eur ešte navyše bolo na cestovných náhradách. Dobrovoľná stráž prírody, opakujem, robí svoju činnosť dobrovoľne a zadarmo a stála nás iba na cestovných náhradách 28-tisíc, pretože to je jediná vec, na ktorú majú nárok. To znamená, keď vynaložia nejaké náklady na cestovné, tak toto im štát uhrádza.
Opakujem to, kontrolná činnosť v našich chránených územiach, v našich národných parkoch je a stojí na dobrovoľnej stráži prírody, je to aj celkom hanba, mali by sme to meniť, mali by sme posilňovať, kľudne aj zlepšovať a reformovať ich fungovanie, ale určite nie ničiť ich činnosť. Povedzme si niečo teda o tom, ako konkrétne táto novela k tomu pristúpila.
Je to, bolo by to aj celkom ako smiešne, keby to v skutočnosti nebola taká zásadná, taký zásadný negatívny krok voči našej prírode, po novom bude dobrovoľná stráž prírody môcť kontrolovať len na vlastnom pozemku. Tak ja neviem, ja také pozemky nevlastním, ja nefungujem v prostredí, kde teda nejaké statky by sa vlastnili. Je úplne absurdné, že by mohli kontrolovať činnosť len na vlastných pozemkoch. Sú to ľudia, ktorí, to nie sú tí majitelia a vlastníci, sú to úplne bežní ľudia so vzťahom k prírode, ktorí... je úplne, úplne absurdné a nezmysluplné, aby sa to mohlo vzťahovať len na ich vlastné pozemky, alebo teda druhá možnosť je tá, že tak budú môcť robiť so súhlasom vlastníkov danej, danej oblasti, daného pozemku. No a to si určite viete každý aj z vlastnej skúsenosti predstaviť, že mnohokrát pri jednej parcele ide o stovky, stovky vlastníkov, s ktorými by mali oni uzatvárať nejaké dohody na to, aby mohli takúto, takúto kontrolnú činnosť vykonávať. A povedzme si, že tá kontrolná činnosť má predsa zmysel robiť v nejakom kompetenčnom území, napr. chránenej krajinnej oblasti. Nemá zmysel stanoviť si jednu parcelu, ja neviem, desať hektárov, hej, kde budeme kontrolovať a už o susedný pozemok nie, lebo tam už teda je tých vlastníkov 300 a s nimi nemáme šancu sa dohodnúť.
Pôsobí to ako malá úprava, ale keď si to takto povieme, je úplne jasné, že sa tým znemožňuje kompletne tá kontrolná činnosť, ktorú majú vykonávať. A treba tiež povedať, keď už by sme akože skočili na túto hru, že ideme získavať tie súhlasy od majiteľov, veľmi často sú to práve, alebo teda sú prípady, keď majitelia pozemkov tú nelegálnu činnosť sami vykonávajú alebo ju tolerujú, čiže počítať s ich súhlasom v tomto prípade je opäť absurdné, kľudne si dajme nejakú analógiu s políciou, ktorá by mohla vyšetrovať, len ak by mala súhlas podozrivých. No, to znamená, že takouto úpravou de facto znemožnia dobrovoľnej stráži prírody vykonávať kontrolnú činnosť, akoby nezostane im žiaden priestor na to, kde by sa mohli realizovať.
A teraz sa pozrime na tú dôvodovú správu, ktorá ešte k tomu prišla. Už sme si hovorili niečo o tom vplyve na životné prostredie. Ja chcem znova zdôrazniť, že ako môže táto novela, a to sa teda pýtam aj poslancov, poslankýň SNS, ktorí tento návrh predkladajú, ako môže nemať vplyv na životné prostredie, ak ruší jadro kontrolnej činnosti, dodržiavanie zákona o ochrane prírody a krajiny v chránených územiach. Ako je to možné? Pretože práve aj z tých štatistík, čo sme si hovorili, je zjavné, že práve dobrovoľná stráž je tá s tými preukázateľnými výsledkami, je tá, ktorá robí jadro kontrolnej činnosti.
Druhá absurdita z dôvodovej správy je to, že to nebude mať vplyv na rozpočet. No, rušíme niečo, čo štát vlastne dostáva zadarmo, a máme teda akoby na výber dve možnosti, buď teda ich činnosť, tie výsledky, tých 1 124 porušení zákona, ktoré zistili v roku 2023, buď to nahradia platení, profesionálni strážcovia, čo nutne nás bude stáť niečo a bude to mať vplyv na rozpočet. Videli sme, že ide v prípade týchto miest o stovky tisíc eur, alebo sa teda ministerstvo, ak teda môžem hovoriť ministerstvo, lebo tým, že to predkladá strana SNS, pán Taraba je nominant SNS a vlastne vyjadrili podporu tomuto zákonu, tak druhá možnosť je, že sa vlastne rozhodli rezignovať na túto činnosť, rezignovať na dodržiavanie zákona, kontrolnú činnosť v našich chránených územiach, aj tých najvzácnejších. Čudovala, ale chcem tu pripomenúť, že táto povinnosť kontrolovať dodržiavanie zákonov nám vyplýva z národnej legislatívy a vyplýva nám aj z medzinárodných záväzkov.
No, v dôvodovej správe sa ako jeden z hlavných dôvodov, prečo sa toto má realizovať, hovorí, že sa má znížiť zneužívanie výhod, ktorými disponujú títo dobrovoľní strážcovia prírody. No a ja sa teda pýtam, že čo sú to tie výhody, keďže to robia zadarmo. A keby sme teda mali pocit, že dobre, tak nebude to na finančnej stránke, ale že si tým nejako kompenzujú svoju potrebu uplatňovať moc, tak sa môžme pozrieť aj na ďalšie štatistiky, konkrétne v roku 2023 boli, bolo podaných na tých stovky členov dobrovoľnej stráže prírody štyri, štyri sťažnosti na týchto členov dobrovoľnej stráže prírody, z čoho vyhodnotených ich ako opodstatnených bola nula. Tak zjavne je to obrovský problém, zneužívajú výhody kade-tade, využívajú svoje vlastné prostriedky, vybavenie, autá, robia to zadarmo vo voľnom čase a nikto sa na nich v skutočnosti nesťažuje. Znie to opodstatnene.
A pripomínam, aby sme o tom zneužívaní výhod hovorili, aj v akom rámci to je, činnosť dobrovoľnej stráže prírody je riadená a kontrolovaná orgánom ochrany prírody a napr. taká poľovnícka stráž, na ktorú teda, predpokladám, že pán Huliak by nesiahol, si stráži vlastne vlastný záujem. Nemá vedenie a jej spôsobilosť osvedčuje len mimovládna organizácia Slovenská poľovnícka komora. Toto je normálne riadne riadené a kontrolované orgánom ochrany prírody.
Ak sa chceme pozrieť možno do zahraničia, že možno to robíme nejako zle, tak v Českej republike je okolo 1 500 členov dobrovoľnej stráže prírody, v Rakúsku by to malo byť okolo 2 000 až 3 000 ľudí, ktorí takúto činnosť vykonávajú. Je to teda bežná záležitosť, nástroj, s ktorým sa stretneme aj v okolitých krajinách.
No a keď som hovorila o tom, že trebárs taká poľovnícka alebo rybárska stráž riešia akoby vlastný záujem, tak si pripomeňme, že ochrana prírody a dobrovoľná stráž prírody nerieši vlastný záujem, ale chráni niečo, čo je nás všetkých, ochraňuje naše ústavné právo na priaznivé životné prostredie, robia to zadarmo, vo voľnom čase, s vlastným vybavením a nikto sa na nich nesťažuje.
Záver je teda jednoduchý a len jeden. Strane SNS nevyhovuje dozor v našej prírode a chcú sa teda zbaviť aj niečoho, čo tvorí jadro kontroly aj v tých našich najvzácnejších územiach. No a nebola by to SNS, keby v skutočnosti ten návrh nedovrzala, lebo ja hovorím, že oni nevedia poriadne robiť, ani keď ide o ich vlastný zlý záujem, lebo ja toto jednoznačne vyhodnocujem, že za tým je zlý záujem. V tom návrhu sú aj gramatické chyby, aj sa zavádzajú ťažkopádne pojmy, ktoré trebárs nepoznajú iné, relevantnejšie zákony, to odôvodnenie nedáva zmysel, operuje sa tým v ňom napr. aj s tým, že sa majú posilniť práva vlastníkov území v chránených územiach, napr. teda tým, že im umožníme príjazd na ich pozemky vlastnými autami, ale už nikto nerieši práva tých ľudí, ktorí vlastnia pozemky, cez ktoré títo vlastníci nehnuteľností budú môcť jazdiť. To znamená, že dovoľujeme jazdiť ľuďom cez cudzie pozemky bez akéhokoľvek právneho vzťahu, ale to už je opomenuté, lebo nás zaujíma iba istá skupina.
No a takou bodkou za tým je, že toto je novela iba zákona o ochrane prírody a krajiny, ale niektoré z tých pravidiel, ktoré sa uvoľňujú touto novelou, sa v skutočnosti nachádzajú aj v iných zákonoch. My máme taký, takú trošku nešťastie v legislatíve, že niektoré sa riešia v zákone o ochrane prírody a krajiny, niečo sa rieši v zákone o lesoch, niečo sa rieši v zákone o poľovníctve, a tu teda narážame na to, že do prírody sa podľa tohto zákona bude môcť trebárs jazdiť vo väčšom, ale zákon o lesoch nám to stále nedovoľuje. A teraz ľudia, samozrejme, zo všetkých tých telegramových účtov a livestreamov a ja neviem čoho, čo všetko používa napr. pán Huliak na komunikáciu, zistia, že čo dobré pre nich, pre ľudí vykonali, teda že budú môcť chodiť autami viac do lesa, no a ľudia tak urobia a porušia zákon, pretože neriešia zároveň úpravu v zákone o lesoch. Ja hovorím, že dobre tak, ale kto si to v skutočnosti zlizne? Ľudia.
No a na záver, ja zase len zdôrazním, že ten zákon aj to, čo rieši táto novela, vjazdy, fungovanie dobrovoľnej stráže prírody, to všetko sa dá vylepšovať. To všetko, je tam priestor, dokonca je tam jeden bod novelizačný, s ktorým sa úplne stotožňujem. Dá sa to vylepšovať, lenže táto novela v skutočnosti de facto nevylepšuje, ale ničí: ničí dobrovoľnú stráž prírody a ničí našu prírodu tým, že do nej vo veľkom zintenzívňuje prístup negatívnym faktorom. Ak tento zákon prejde, tak tá situácia bude obdobná ako po prijatí novely Trestného zákona, že budeme jednoznačne vidieť viac tých negatívnych dopadov v prírode, lebo ich povolíme, a budeme ich vidieť viac aj preto, pretože zamedzíme kontrolnej činnosti, pretože tú rušíme.
A teda opäť vyzývam poslancov koalície, poslankyne koalície, aby tento návrh jednoznačne nepodporili. Ak sa tak stane, ak ten zákon prejde, tak ja urobím všetko pre to, aby každý, kto bude uskakovať tým autám v prírode, kto bude nachádzať tie upytliačené zvieratá a bude sa snažiť nahlasovať tie nelegálne výruby, aby im bolo jasné, že strana SNS je tá, ktorej za to treba ďakovať.
Ďakujem pekne, to je všetko. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za faktickú poznámku. Ty si veľmi správne teda hovorila o tom, že by tu mala prebiehať nejaká debata, či tu alebo v tom riadnom legislatívnom procese, bez ohľadu na to, že spolu nesúhlasíme, veď to je v poriadku, o tom je aj debata, že do toho prinášame tie iné pohľady, a predpoklad je ten, že sa dokážeme možno o niečom presvedčiť alebo nájsť nejakú spoločnú pôdu. A presne to podľa mňa chceli samosprávy, aj Únia miest Slovenska, aj ZMOS. Jednoducho nemali čas na to dostatočne reflektovať, potom to zreflektovali, ale tým, že to máme v skrátenom legislatívnom konaní, tak jednoducho, ja neviem, že či pán minister teraz už ako nejde robiť zmeny, lebo to je také, že to ublíži egu, alebo že čím to je. Lebo podľa mňa, ako počúvame často taký ten argument, že nejakí progresívni aktivisti a neviem čo, ale keď sa naozaj k tomu vyjadrí ZMOS, veď to sú jednoducho fakty. To je, to je ich postoj, to je ich názor, ktorý by ste mali brať do úvahy. Veď to je významná zložka. Ja som naozaj prekvapená, že ani toto takpovediac s ministrom nepohlo. Mohli sme riadne o tom diskutovať. My sme sa okrem toho teda, že stále máte tú šancu, hoci ste ju nevyužili, stiahnuť to a dať to v riadnom konaní, tak my sme aj predkladali pozmeňujúci návrh, kde sme nerušili ten zámer pomôcť poľnohospodárom, ale čo sme robili, je, že sme opravovali tie slepé miesta, a či už úmyselne alebo neúmyselne vložené, jednoducho to, kde má problémy ten zákon. Ale namiesto nejakej diskusie, o ktorom ste povedali, že no dobre, však niektoré tie návrhy by možno boli aj fajn. Ale nič z toho. Ani s tou samosprávou sa nakoniec nerozprávate a len ich urážate. Lebo ja neviem, že čo si tak zachováte, nejakú fazónu? Veď to je úplne normálne povedať, že na toto sme nemysleli, poďme to opraviť.

Ďakujem pekne za slovo.
Aj trošku v reflexii na toto vystúpenie pána ministra ja musím povedať, že vy, pán minister, máte naozaj talent, talent hovoriť o všetkom, len nie o podstate, lebo akože my sa tu niekedy na tom smejeme, lebo čo nám už zostáva, ale to, že tu pri takomto zákone, ktorý bol vetovaný prezidentkou, hovoríme o vašich výletoch na futbal, no to naozaj smiešne nie je, to je hrozné. Keby ste boli schopný si uvedomiť, tak je to naozaj hrozné.
Zároveň keď sa nemusíme venovať týmto vašim prejavom papalášizmu, tak nereflektujete na tie argumenty, ktoré tu zaznievajú. Ja by som vám aj odporúčala, že keď chcete ten zákon obhajovať, tak si fakt pozrite a naštudujte tie čísla, lebo tak ako vám hovoril pán poslanec Hlina, nehovoríte správne čísla, nepoužívate správne čísla a zavádzate tým ľudí a robíte aj to, že huckáte tým ľudí, pretože, pretože im klamete.
No a nakoniec ste aj povedali to, že veď my sme si tu už, my sme si to tu už vyčistili, že teda už nikto tu nehovorí o tom, že by tento zákon mal byť protiústavný, tak ja vám túto predstavu trošku naruším. Lebo teda tento zákona sa nám vracia ako celok a je to teda z dôvodu nesplnenia podmienok na skrátené legislatívne konanie, ale zároveň je to aj pre možný nesúlad s ústavným právom na priaznivé životné prostredie, tak to definovala aj pani prezidentka a ja sa s tým absolútne stotožňujem. Takže je tu debata o tom, či tento zákon je v súlade s ústavou a či neporušuje práva všetkých ľudí na Slovensku na priaznivé životné prostredie.
Začnem tým, že takisto pripomeniem to, a to je veľmi závažný fakt, nad ktorým skutočne ste nemali mávnuť rukou a nemali by nad ním mávnuť rukou ani poslanci a poslankyne koalície, ani vláda, a teda to, že s týmto návrhom nesúhlasí ani ZMOS, ani Únia miest Slovenska, ani odborné občianske organizácie, ktoré ale vy dlhodobo ignorujete. A ja som presvedčená, že s tým nesúhlasí ani verejnosť, minimálne jednoznačne vtedy, pokiaľ by ste im hovorili o tom zákone pravdu.
No a ja sa priznám, že čo sa týka toho ZMOS-u, ja som sledovala inú reláciu ako pán Hlina, ja som sledovala reláciu, kde bol váš pán štátny tajomník Kuffa, Filip Kuffa, ktorý tam bol sám. Bol o tom zákone hovoriť sám a púšťali mu do toho nahrávky predsedu ZMOS-u, to je pre mňa úplne absurdné, čo je to za diskusiu, že sa tam pustí nahrávka a on na to reaguje, to je teda odvaha. A on tam povedal, že nevie, čo očakávali teda tie samosprávy, že či čakali nejakú pozvánku do tej debaty k tej tvorbe, či čakali nejakú pozvánku sa k tomu vyjadrovať. No a mne to došlo, že vy už žijete tak v odlišnej realite, ktorú ste si tu vytvorili. No ono sa to volá medzirezortné pripomienkové konanie, ono sa to volá riadny legislatívny proces, štandardný. Ale vy už ani neviete, čo to znamená, pretože všetko bezdôvodne predkladáte v skrátenom legislatívnom konaní.
Zároveň ešte takto na úvod zdôrazním, že vy ste hovorili, že toto je nejaký zákon, ktorým prinášate opäť ako štandardy európske, štandardy z Európy. Tak tento zákon je jednoznačne v rozpore s nariadením o obnove prírody, ktorý ste nedávno podporili svojím hlasom. Tento zákon je presne v rozpore s tým nariadením a budete s tým mať obrovský problém. Lebo to nariadenie nám hovorí, že každá krajina má obnoviť 30 % územia a vy teda argumentujete, že netreba mať obavy, lebo my sme k tomu veľmi blízko. Ale čo už nehovoríte ani svojim voličom, ani verejnosti, že ono sa to potom zvyšuje, že v roku 2040 to už má byť 60 % a v roku 2050 to má byť 90 %. Takže vy si tú prácu budete musieť dať. A ja viem, že sa to zle počúva, keď potom počujete tú spätnú väzbu svojich voličov. Ja som počula, vypočula som si rozhovor s vami na InfoVojne, tak ako ja vám vlastne nezávidím túto pozíciu, že vlastne tí voliči, ktorí sú proti tomu systému, a vy ste teraz jeho súčasťou, tak ako tam musíte hľadať ten priestor, aby ste vlastne nezradili to, čo ste im predtým hovorili, všetky tie sľuby, no ale presne to robíte.
Jednoducho tento zákon je v rozpore s tým nariadením obnovy prírody a budete musieť tú krajinu obnovovať. A obnovovať sa má primárne sieť NATURA 2000, čo je hlavne II. a III. stupeň, a ja vám, neviem či je to zase novinka pre nás, pre vás, ale výruby nie sú obnova prírody. Znižovanie ochrany, stupňa ochrany prírody, znižovanie nejakého statusu z národného parku na prírodný park, to nie je obnova prírody. A napríklad ani vybudovanie vodného diela Slatinka to nie je obnova prírody, a to je tiež jeden z vašich plánov, ktorý je v rozpore s týmto nariadením. Lebo ta pointa je, že to nie je len o tom, že máme nejaké percento územia, ktoré je chránené alebo je v tej sieti, ono je v zlom stave. A pointa tohto nariadenia je to, že sa bude obnovovať, že sa na ňom budú robiť projekty. A viete, aké sú to najčastejšie projekty, ktoré budete musieť realizovať? Sú to LIFE projekty. Ja sa veľmi teším, ako minister Taraba bude realizovať LIFE projekty.
No a posledné, keď už sa tu venujem tomu nariadeniu, tak aj uvediem, že vy ste povedali, že prídu nám odtiaľ nejaké úžasné prostriedky, obrovské sumy, ktoré vy využijete na sanáciu environmentálnych záťaží. No tak to nie je pravda, nebude môcť na tento účel ich použiť. Je to na podporu biodiverzity, na obnovu prírody a tie peniaze neprídu nové, je to len o určení viazanosti tých prostriedkov na tento účel.
Veľmi teda stručne prejdem, lebo toto je podľa mňa ten aktualizačný moment, toto si treba povedať, toto sú fakty.
K tomu skrátenému legislatívnemu konaniu, ja sa veľmi stotožňujem s tým, s tými výhradami, ktoré aj odzneli od pani prezidentky. Jednoducho nebola splnená podmienka existencie mimoriadnych okolností. Zarastanie krajiny, keď si uvedomíte, čo to je, to jednoducho nemožno považovať za mimoriadnu okolnosť, ktorá nastala náhle. To ani ten invázny pajaseň, ktorý možno niektorí z vás, ktorí reálne sa venujete ochrane prírody, poznáte. Ani táto invázna rýchlorastúca drevina jednoducho nezarastie krajinu náhle, že nás to všetkých takto prekvapí. Takže jednoznačne to nemožno považovať za mimoriadnu udalosť. Pri argumentácii ohrozením ľudí vám zase chýba priame prepojenie medzi ohrozením ľudí medveďmi a zarastaním tej krajiny. A viete prečo? Pretože je tam ten intravilán. A vy ste v pozmeňujúcom návrhu dokonca povedali, určili rozdielny obvod a rozdelili ste to územie podľa toho, či je určené na zastavanie, alebo nie je určené na zastavanie. Tak čo, akože ten medveď sa pozrie do územného plánu a, ja neviem, že tie štíhle pôjdu tam, kde je to teda iba do tých 60 cm určené na zastavanie a tam ako mimo toho zostanú tie, ktoré sa skryjú za ten 80-centimetrový stom? Veď to je úplne, úplne absurdné.
Rozmýšľam, keďže mi ostávajú dve minúty, povedala by som, teda toto skrátené legislatívne konanie, ako už sa to niekedy javí ako márna snaha to tu opakovať, ušetrili by ste si naozaj veľa starostí, pokiaľ by ste to do toho skráteného legislatívneho konania nedali. Mohli ste pracovať s tou samosprávou a mohli ste priniesť niečo skutočne prínosné, ale to by vaším účelom musel byť skutočne tá pomoc či mestám, či poľnohospodárom ochrániť ľudí pred medveďmi. Ale to vaším úmyslom nie je. Ja som takisto presvedčená, že vaším úmyslom je pomôcť developerom.
K tej podstate zákona. On teda jednoznačne podstatne uvoľní výrub drevín aj v intraviláne a ešte viac v extraviláne na územiach aj s II. a III. stupňom ochrany. To jednoznačne povedie, lebo to tu dnes úplne ešte neodznelo, venovali sme sa primárne tomu intravilánu, k výrubom cenných biotopov, napríklad brehových porastov, alebo starších lesov, jednoducho všetkého, čo je na nelesnej pôde, lebo to proste nespadá do tých katastrálnych chlievikov, kde by ste to vy chceli mať, a jednoducho tam žije, nachádza sa tam, žijú tam chránené organizmy.
Možno by som povedala, že vy ste často používali ten argument, že sa zavádza nejaké stanovisko orgánu ochrany prírody, ktoré sa dá použiť, a to nás akoby chráni v tom II. a III. stupni. Ale opäť, vy to, vyňali ste to zo správneho poriadku, to je tiež nejaká novinka, ktorú robíte, pričom ten správny poriadok, urobili ste to aj pri EIA, ten správny poriadok je presne na toto, že má zabezpečiť procesné práva účastníkov konania vrátane opravných prostriedkov. A ja si napríklad myslím, že toto, ak to mám zakončiť veľmi priamo, oslabuje ústavou garantované právo na priaznivé životné prostredie. Toto vám vadí, že ľudia si chcú uplatňovať svoje práva. Právo sa vyjadriť, právo na priaznivé životné prostredie. Ak by ste chceli naozaj niečo pozitívne urobiť, tak tento zákon stiah... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pôjdem teda rovno k veci.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len "návrh zákona", predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Tamara Stohlová.
V úvode poviem len stručne, čo je cieľom môjho návrhu zákona. Navrhovaná právna úprava reaguje aj na skutočne dlhodobý a nedoriešený problém aplikačnej praxe, a tým je neoprávnené obohacovanie sa vlastníkov nehnuteľností, na ktorých sa nachádza environmentálna záťaž, pričom títo vlastníci nie sú pôvodcami a záťaž odstraňuje štát z verejných prostriedkov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvoriť efektívny mechanizmus, ktorým by bolo možné zabezpečiť návratnosť finančných prostriedkov za zvýšenie trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti. Návrh podrobnejšie odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem vám, pán poslanec Hlina. Vy ste viackrát spomínali, že sa tu udusíme v tom svojom vlastnom dyme a mne to teraz vlastne dochádza, že veď oni to majú premyslené, že veď ten pán poslanec Huliak keď fúkal dym na tú rastlinku a ona tak krásne prosperovala, že oni to majú proste premyslené, všetko bude v poriadku. Ale teda ja neviem, že či je to preto, že teda nominanti SNS buď žijú v inej realite, alebo tak silno ignorujú tú realitu, ktorú žijeme my ostatní, v ktorej aj tie fyzikálne zákony nejako platia stále. A mám takú trochu potrebu ale, my tu rozprávame o tom, že pán minister chcel byť radšej a mal byť radšej ministrom hospodárstva a ja rozumiem tej pointe, ale mám trochu potrebu dodať, že, lebo to tak strašne znie, akoby to bolo v takom príkrom rozpore s tou prírodou, s ochranou prírody a krajiny a ja si myslím, že to tak vôbec nie je, že to nestojí proti sebe. Hospodárstvo 21. storočia, minister, ministerka hospodárstva 21. storočia veľmi dobre rozumie tomu kontextu, to, ako to spolu súvisí, to, ako je dôležité chrániť si prírodu, chrániť si krajinu, chrániť si naše životné prostredie a rozumie aj, aké príležitosti to prináša celej našej spoločnosti, pokiaľ sa k tomu tak rozhodne daný človek postaviť.
Čiže ja si myslím, že pán minister hospo... teda životného prostredia chcel byť ministrom hospodárstva, ale keby bol, tak bol by takým ministrom hospodárstva typu minulého storočia. Tak to len, aby sme tu tak nezneli, že sme tu tak proti sebe, lebo ono za bežných okolností by to dávalo proste zmysel.
Vďaka.

Ďakujem pekne.
Ďakujem, pán poslanec Kalivoda, za vašu faktickú poznámku. Ja absolútne súhlasím, že obce, samosprávy by mali mať možnosť vyjadrovať sa k tým krajinným plánom, stanoviská jednoznačne záväzné nedáva zmysel, lebo potom tuto krajinné plánovanie nemusíme mať, pretože to je vlastne stav, ktorý už dnes máme. A zároveň si dovolíme tvrdiť, že ten výsledok poznáme. Veď tú realitu máme, rozprávala som tu o ekologickej únosnosti územia a ako to vyzerá na našich poliach, ako to vyzerá s našimi zregulovanými tokmi, ako to vyzerá s tepelnými ostrovmi v mestách, čiže niečo tu nefunguje a práve preto mal prísť ako reforma v pláne obnovy, malo prísť krajinné plánovanie, ktoré nám umožní práve zahŕňať to, čo, či úrad pre územné plánovanie a výstavbu, alebo obce, samosprávy nevedia zohľadňovať a je to úplne v poriadku, preto ja nevidím zmysel, aby sme im dávali právomoc záväzne to meniť, keď to dnes do toho zahrnúť nevedia, lebo na to ani nemajú predsa kapacity. A to je podľa mňa úplne v poriadku.
Ale viete, čo mňa na tomto trošku prekvapuje? Že tu sa zastávate samospráv, ale napríklad keď sme riešili ten návrh zákona, alebo teda zákon týkajúci sa výrubu drevín, pri ktorom ste samosprávam zasahovali do možnosti rozhodovať o výruboch na ich území, keď ste im vlastne zobrali možnosť financovať údržbu zelene, pretože veľmi často to financujú práve z prostriedkov, ktoré získavajú ako kompenzácie za výruby, tak tam vám to nevadilo, zrazu ten záujem samosprávy napriek tomu, že bol verbalizovaný priamo samosprávami ako takými, tak tam ten záujem ste nejako nebrali do úvahy.