Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a ďakujem aj poslancovi Krátkemu za jeho vystúpenie. Ja budem vystupovať, povedzme, že v podobnom duchu, ale pristavím sa pri tom, čo ste spomínali, že ani tu pri tom úvodnom vystúpení si pán minister nedal veľa práce s objasňovaním tých dôvodov pre skrátené legislatívne konanie. A ja som to teda, neplánujem to zahrnúť do svojho vystúpenia, ale taká drobnosť sa možno hodí v tomto kontexte práve do faktickej poznámky. Z tých dôvodov sa uvádza v tej dôvodovej správe najmä potenciál vzniku hospodárskych škôd, pokiaľ sa vlastne subjekty, ktorých sa obchodovanie s emisnými kvótami týka, nebudú môcť fungovať podľa nových pravidiel, čo má byť už od septembra 2024. Ale v tej dôvodovej správe sa nehovorí len o hospodárskych škodách, ktoré sú ako tak pochopiteľné, ale hovorí sa tam aj o ohrození bezpečnosti. No a keď som sa na to pýtala na výbore pána štátneho tajomníka Kuffu, tak som dostala takú klasickú odpoveď, ktorá teda nebola význačná obsahom, ale skôr tou agresívnou formou. Nevedel mi povedať k tomu nič, tak to objasním aspoň ja, myslím si, že to bola úplne obyčajná chyba, ostalo to tam z nejakej predchádzajúcej dôvodovej správy a vypovedá to veľa o tom, ako pristupuje táto vláda aj ministerstvo životného prostredia k zdôvodňovaniu tých skrátených legislatívnych konaní. Už to berú ako absolútnu automatiku a už sa ani nesnažia pretvarovať, že sú zdôvodnené v súlade so zákonom.

Ďakujem pekne.
Ďakujem pánovi poslancovi Garajovi, že sa teda vyjadril za tých mnohých navrhovateľov, jeden, keď už tu nie je pán Huliak. Ale teda obávam sa, že vy ste neadresovali v skutočnosti tie námietky, ktoré ja som počas toho tridsaťminútového vystúpenia uviedla. V podstate ste spolovice znova prečítali dôvodovú správu a pri tej argumentácii ste nevyužili žiadne dáta alebo zdroje, proste čokoľvek, čoho by sa dalo chytiť. Čiže, žiaľ, nie je veľmi k čomu sa vyjadrovať a ja dúfam, že pokiaľ sa napríklad tento zákon dostane na výbor alebo do ďalších čítaní, čo bude síce, žiaľ, ale že tie argumenty aj budete mať a budete disponovať aj nejakými zdrojmi a dátami.
Ostatným ďakujem pekne za príspevky aj za tie podnetné príspevky a k tým by som sa možno vyjadrila. Ja sa jednoznačne stotožňujem s tým, že treba citlivo vážiť medzi súkromným záujmom, záujmom štátu, jednoznačne. Jednoznačne a to sa nerobí tým, že sa narýchlo prijímajú nekvalitné návrhy zákonov. Určite treba riešiť alebo teda prijímať aj také zmeny, ktoré reflektujú na konkrétne životné situácie, jednoznačne. Ja hovorím, že teda toto je zákon, ktorý je na objednávku a do toho účelovo rieši možno nejaký jeden typ životných situácií, pričom nám v skutočnosti vyrába ďalšie problémy, takže to treba riešiť komplexne. To táto novela to komplexne určite nerieši.
Dalo by sa povedať aj k tomu, k tej dobrovoľnej stráži prírody. Zase, treba asi konkrétne hovoriť, lebo z informácií, ktoré ja mám, tak tam v skutočnosti existuje informačný systém, vďaka ktorému je vedieť, oni si tam nahlasujú svoje služby a ten orgán ochrany prírody má v skutočnosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, najprv krátke hutné zhrnutie k tomuto zákonu. Nenechajte sa oklamať touto atmosférou piatkového poobedia. Ono to vlastne možnože aj sedí tej strane SNS, pretože strana SNS na čele s Rudolfom Huliakom, ktorý teda neprišiel tento zákon do prvého čítania obhajovať, predkladá zákon, ktorý je zásadnou ranou pre našu prírodu, pokiaľ by prešiel. Aj musíme pomenovať ten paradox, že ho predkladajú práve tí ľudia, ktorí sa ako prví budú búchať do hrude, ako tí národniari. Je pre mňa nevysvetliteľné, ale tak nevidíme to len na Slovensku, že naše prírodné dedičstvo idú ničiť práve ľudia, ktorí sa nazývajú národniarmi, ktorí hovoria o hodnotách, ale to prírodné dedičstvo im akosi nič v skutočnosti, nič to pre nich neznamená. Strana SNS totiž ničí všetko, čo jej príde pod ruku, a keď sa, keď sa poslancom a poslankyniam niekto postaví, tak v skutočnosti len útočia a zastrašujú, ale nie sú schopní nič chrániť, nie sú schopní nič tvoriť. A pre mňa je to, opäť zdôrazním, nepochopiteľné, pretože podľa mňa je máločo vlasteneckejšie, ako chrániť našu prírodu, ako chrániť našu krásnu krajinu.
Toto je novela zákona, ktorá znamená amnestiu pre štátneho tajomníka Filipa Kuffu za jeho nelegálnu jazdu na štvorkolke v Národnom parku Poloniny. To je fakt. Je to novela, vďaka ktorej v prírode jednoznačne pribudne áut, motoriek, štvorkoliek s negatívnym dopadom na prírodu, na lesy aj na tú poľovnú zver a jednoznačne aj s negatívnym dopadom na ľudí, ktorí si do tej prírody chodia oddýchnuť.
Je to novela, ktorá pokiaľ prejde, paralyzuje kontrolu nelegálnej činnosti v našej prírode, takže môžme očakávať výraznejšiu mieru pytliactva, spanilé jazdy na motorkách po lesoch, v prírode alebo nelegálne výruby.
No a podáva ju poslanec teda, ktorý tu dnes nie je, ale je jej hlavným hovorcom, poslanec, ktorý mal tú ambíciu byť ministrom životného prostredia. No našťastie sa ním nestal, nanešťastie máme za ministra hneď druhého najhoršieho kandidáta a spoločne dnes systematicky ničia naše prírodné dedičstvo a aj záruku zdravého životného prostredia. A ja opäť hovorím, nenechajte sa oklamať a hovorím najmä k vám, poslancom a poslankyniam koalície, nenechajte sa oklamať.
Prejdime si teda postupne, prečo je tento zákon takým obrovským problémom pre našu prírodu. Ako prvú som spomenula amnestiu pre štátneho tajomníka Filipa Kuffu, nič iné totiž za tým nie je. Ak si spomínate na jeho let vrtuľníkom ponad Národný park Malá Fatra a v tomto prípade zapieral všetko, čo sa zapierať dalo. Zapieral, že by to bol problém, zapieral, že by ten vrtuľník letel nelegálne, zapieral aj to, že v ňom sedel, hoci sme mali nahrávku, hoci sme mali k dispozícii video, tváril sa ako nesvojprávny, že on, keď mu povie niekto, že má nasadnúť do vrtuľníka, sadnúť na štvorkolku alebo do džípu, alebo na skúter, tak on tak urobí, no a ten záver dnes už poznáme. Ten let bol skutočne nelegálny, štátny tajomník, ktorý má chrániť našu prírodu, letel na palube vrtuľníka, ktorý letel nelegálne, ale v tomto prípade mal to šťastie, že mohol vinu zvaliť na pilota a aj tak urobil. Inak predpokladám, keby sa tak nestalo, že je súčasťou tejto novely, o ktorej dnes hovoríme, aj táto úprava, aby Filip Kuffa dostal svoju amnestiu aj za tento prípad.
Ako druhé sa v jeho prípade v tejto súvislosti s týmito nesvojprávnymi konaniami, kedy on teda nasadne do toho vrtuľníka, na tú štvorkolku vždy, keď mu niekto povie, že treba, sa hovorilo o jazde štvorkolkou na lesnej ceste v Národnom parku Poloniny, respektíve... áno, v Národnom parku Poloniny, na ktorú je podľa dnešnej úpravy potrebná výnimka. No a správa národného parku o ničom takomto nevedela napriek tomu, že hovoríme o štátnom tajomníkovi z rezortu mini... teda z rezortu životného prostredia, ktorý má na starosti práve ochranu prírody. To znamená, aspoň ja to tak vnímam, v mojom svete by jednak mal poznať zákony a mal by vedieť, čo sa smie a čo sa nesmie v rámci legislatívy, o ktorú sa má starať, a mal by ísť aj príkladom. To sa, samozrejme, nestalo, tam sme opäť počuli všelijaké vykrúcačky, dokonca sa zaňho postavil v týchto, oboch týchto prípadoch aj minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý povedal, že, citujem: "Môže ísť kam chce z titulu štátneho tajomníka." No ja nepoznám niečo, čo by viac symbolizovalo papalášizmus ako to, že si niekto môže robiť, čo chce, ísť, kam chce, len preto, že je štátny tajomník.
No a teda riešenie v tomto prípade tej štvorkolky, keďže tam to nebolo na koho zvaliť, je, že Filip Kuffa si vybavil papalášsku výnimku ako na objednávku v novele, o ktorej dnes hovoríme. Toto je totiž mentálny svet politikov, političiek SNS. Nepoznajú zákony, nechápu, že platia aj pre nich, to bolo veľmi-veľmi zjavné z toho, z toho konania, nevedia potom prežiť, ak im oponujete, ak sa im postavíte, tak sú agresívni, útočia, to sme tiež veľmi dobre videli na výbore, ktorý sme k tomuto zorganizovali, no a riešením pre nich nie je to, že by sa dovzdelali, alebo by si urobili nejakú poctivú analýzu, ktorá by zahŕňala aj nejaký prínos pre bežných ľudí alebo riešenie na problémy, ktoré majú bežní smrteľníci, ale pre nich je riešenie nasilu pretláčaná zmena zákona, ktorá vyhovuje im a pre nich blízkym osobám.
Aby som bola konkrétna, v tomto zákone, o ktorom sa rozprávame, respektíve v tej novele, po novom všetci zamestnanci orgánov ochrany prírody bez ohľadu na to, čo idú riešiť, kedy to idú riešiť, kam to idú riešiť, bez špeciálneho pracovného zdôvodnenia alebo účelu budú môcť chodiť do všetkých chránených území plošne motorovým vozidlom a rovnako sa budú môcť voľne pohybovať aj mimo turistického chodníka. Ja si myslím, že teda kľúčová je tá záležitosť, samozrejme, s motorovým vozidlom. A len to nie je ani možné vyjadriť ten priepastný rozdiel medzi bežnými smrteľníkmi, pre ktorých platia nejaké pravidlá aj s tým voľným pohybom mimo turistického chodníka, a zrazu si štátny tajomník vybaví výnimku tak, aby on bez ohľadu na to, kam ide, čo ide, v akom čase, v pracovnom čase, či má nejaký účel, jednoducho môže ísť, kam chce, a môže ísť autom. Opäť zdôrazňujem, toto nie je nič iné ako papalášizmus.
Druhý dôsledok, ktorý som spomínala, je príroda plná áut. Okrem úpravy špeciálne na mieru pre štátneho tajomníka táto novela upravuje ustanovenia, ktoré vznikli práve pre neúnosnú mieru pohybu motorových vozidiel či áut, ale aj motoriek a štvorkoliek v chránených územiach. Veľa ľudí s tým má skúsenosť, v niektorých častiach Slovenska je to naozaj alebo teda bola to v minulosti, bol to veľký problém, dnes s tým máme problém stále tam, kde nie je možnosť dostatočne to kontrolovať. Takýto pohyb motoriek, štvorkoliek, mne sa stáva, stávalo bežne, že som motorkárov stretla naozaj v tých najprísnejšie chránených územiach, na vrcholoch, v prírodných rezerváciách. Je neodškriepiteľné, myslím si, že je úplne pochopiteľné, ako toto ruší nielen prírodu, ale aj samotných návštevníkov v prírode.
A ja teraz netvrdím, že ten zákon, tak ako dnes vyzerá, je dokonalý, určite je čo zlepšovať aj v zákone o ochrane prírody a krajiny, ale strana SNS v tomto ide na to úplne opačne a situáciu len zhoršuje. A opäť, nie je to negatívny dopad len pre prírodu, ale aj pre ľudí, ktorí, bežných smrteľníkov, ktorí do tej prírody chcú chodiť či za rekreáciou alebo za športom. Pravidlá uvoľňujú takým spôsobom, že po novom sa zvýši pohyb motorových vozidiel najmä v chránených krajinných oblastiach, ale napríklad aj v ochranných pásmach národných parkov, to znamená v druhom stupni ochrany. Sú to naozaj rozsiahle územia. A okrem toho zavádzajú ďalšie akože drobné úpravy, ktoré stanovujú výnimky, kedy ten vjazd motorovým vozidlom, do ktorého opäť poviem, že patria aj motorky, aj štvorkolky, sa jednoznačne zvýši a zintenzívni. Toto bude dôsledok, že sa budeme, na mnohých aj turistických a cyklistických trasách sa budeme uskakovať autám, ktoré tam budú po novom môcť jazdiť.
No a ako taká krásna bodka za tým je, že v dôvodovej správe nájdeme, že táto novela je bez vplyvu na životné prostredie, tak treba to asi, neviem, ako o tom chcú presvedčiť verejnosť, ktorá bude vidieť tie olejové škvrny v prírode, ktoré pribudnú, ktorá bude počuť ten hluk, ktorá bude vidieť tie zrazené zvieratá, pretože zrazu v prostredí, v ktorom majú mať ten priestor na život, bude jazdiť oveľa viac motorových vozidiel.
Tretím dôsledkom, ktorý som spomínala v úvode, je príroda bez dohľadu. Aby to dielo skazy bolo dokonané, tak strana SNS navrhuje de facto znefunkčniť stráž prírody. Pre tých, ktorí možno nepoznajú úplne túto terminológiu alebo kto to teda tá stráž prírody je, tak na Slovensku máme jednak profesionálnu stráž prírody a dobrovoľnú stráž prírody. A ten rozdiel, hlavný rozdiel je, že tá profesionálna je teda v nejakom pracovnoprávnom vzťahu, sú to teda zamestnanci a zamestnankyne, a tá dobrovoľná sú ľudia, ktorí to robia vo voľnom čase. Ale rovnako, rovnako je ustanovovaná týmto zákonom, koná vo verejnom záujme, je to kontrolná funkcia zriadená zákonom o ochrane prírode a krajiny. Robia to zadarmo, robia to dobrovoľne s vlastným vybavením, s vlastnými prostriedkami, s vlastnými autami, vyžaduje si ich činnosť zloženie skúšok spôsobilosti, a tak sa často stáva, paradoxne, že títo ľudia, dobrovoľná stráž prírody je kvalifikovanejšia ako tá profesionálna, ktorá je zamestnávaná štátom. A ja im teda aj z tohto miesta týmto ľuďom chcem poďakovať za ich prácu, lebo si myslím, že za prácu sa má ideálne platiť, a keďže oni to robia zadarmo a vo svojom voľnom čase a povieme si, s akými výsledkami, tak ja im teda chcem v mene Progresívneho Slovenska poďakovať za ich prácu.
Profesionálnej stráže je pomerne málo. Tie čísla hovoria, že na celé Slovensko je ich okolo sto s tým, že dobrovoľnej stráže prírody je násobne viac, pri chránených krajinných oblastiach hovoríme, že by mohlo ísť až okolo 500 ľudí. Tento nepomer som aj ja, alebo opakovane zaznieval aj pri mojich letných výjazdoch po národných parkoch, kde som sa rozprávala s ľuďmi na správach národných parkov, kde veľmi často práve tie pozície strážcov prírody sú nenaplnené, alebo sú to ľudia, ktorí v skutočnosti robia inú pracovnú činnosť, inú náplň, a sú to častokrát prvé miesta, ktoré sa rušia, napríklad pri tom, ako minister Taraba avizoval, že sa bude o 30 %, myslím, sa budú znižovať stavy na národných parkoch, tak sú to často tie prvé miesta, ktoré sa rušia. A tak napríklad v Národnom parku Poloniny, kto poznáte túto časť Slovenska, viete si predstaviť, aké obrovské územie to je, funguje jeden strážca prírody. Jeden človek, ktorý má kontrolovať, či sa na území neporušuje zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý má riešiť, môže riešiť pytliactvo, ktorý môže riešiť nezákonné výruby, nezákonné vjazdy, nezákonné jazdy štvorkolkami, motorkami, čímkoľvek. Jeden človek, ktorý to fyzicky absolútne nemá šancu stíhať.
Pristavím sa teraz teda nielen pri tých počtoch, v ktorých je úplne zjavné, že to gro, to jadro tej kontrolnej činnosti spočíva na dobrovoľnej stráži prírody. Pristavím sa ale aj pri tej kvalifikácii, ktorú som už čiastočne spomínala pri tých profesionálnych, tých zamestnancov. Sú to často úplne bežní zamestnanci správy, pracovníci bez vyškolenia, zbrojného preukazu, špeciálneho vzdelania v oblasti práva alebo bezpečnosti, ktorí si často v rámci svojej práce musia plniť iné úlohy. Takéto im prichádzajú pokyny a to znamená, nemajú kvalifikáciu a nemajú priestor venovať sa tej činnosti stráženia, v niektorých prípadoch, nevravím, že všade a vždy. Čo je na tom teda celkom paradoxné, už sme sa bavili o tom, že na dobrovoľnú stráž prírody sú vyvíjané väčšie očakávania, sú vyvíjané väčšie požiadavky napriek tomu, že robia zadarmo. A ja teda odtiaľto musím povedať, že čo mi príde ako posledná kvapka, že minister životného prostredia opakovane klame o tom, klame o dobrovoľnej stráži prírody, hovorí o nich pomaly ako o teroristoch, ktorí nemajú žiadne vyškolenie, ktorí len chodia po prírode a otravujú ľudí a využívajú na nich chmaty a vyťahujú zbrane, čo je úplná hlúposť, sú to častokrát kvalifikovanejší ľudia, na ktorých máme vyššie požiadavky ako na zamestnancov správ národného parku, a ministrovi, zjavne preňho nie je problém takéto klamstvá opakovane vyslovovať.
Pozrime sa teraz na výsledky. Podľa štatistík Štátnej ochrany prírody za rok 2023 dobrovoľná stráž prírody, konkrétne jej 45 členov, zaznamenalo, nahlásilo, riešilo 1 124 porušení zákona. Keď si to porovnáme s profesionálnou strážou prírody, jej 37 členov za rok 2023 riešilo 472 porušení zákona. Opäť vidíme ten obrovský rozdiel, opäť vidíme, kde je jadro tej kontrolnej činnosti.
Pozrime sa aj na tú nákladovú stránku. Profesionálna stráž prírody nás ročne stojí alebo teda v roku 2023 nás stála na mzdách vyše 360-tisíc eur s tým, že 22-tisíc eur ešte navyše bolo na cestovných náhradách. Dobrovoľná stráž prírody, opakujem, robí svoju činnosť dobrovoľne a zadarmo a stála nás iba na cestovných náhradách 28-tisíc, pretože to je jediná vec, na ktorú majú nárok. To znamená, keď vynaložia nejaké náklady na cestovné, tak toto im štát uhrádza.
Opakujem to, kontrolná činnosť v našich chránených územiach, v našich národných parkoch je a stojí na dobrovoľnej stráži prírody, je to aj celkom hanba, mali by sme to meniť, mali by sme posilňovať, kľudne aj zlepšovať a reformovať ich fungovanie, ale určite nie ničiť ich činnosť. Povedzme si niečo teda o tom, ako konkrétne táto novela k tomu pristúpila.
Je to, bolo by to aj celkom ako smiešne, keby to v skutočnosti nebola taká zásadná, taký zásadný negatívny krok voči našej prírode, po novom bude dobrovoľná stráž prírody môcť kontrolovať len na vlastnom pozemku. Tak ja neviem, ja také pozemky nevlastním, ja nefungujem v prostredí, kde teda nejaké statky by sa vlastnili. Je úplne absurdné, že by mohli kontrolovať činnosť len na vlastných pozemkoch. Sú to ľudia, ktorí, to nie sú tí majitelia a vlastníci, sú to úplne bežní ľudia so vzťahom k prírode, ktorí... je úplne, úplne absurdné a nezmysluplné, aby sa to mohlo vzťahovať len na ich vlastné pozemky, alebo teda druhá možnosť je tá, že tak budú môcť robiť so súhlasom vlastníkov danej, danej oblasti, daného pozemku. No a to si určite viete každý aj z vlastnej skúsenosti predstaviť, že mnohokrát pri jednej parcele ide o stovky, stovky vlastníkov, s ktorými by mali oni uzatvárať nejaké dohody na to, aby mohli takúto, takúto kontrolnú činnosť vykonávať. A povedzme si, že tá kontrolná činnosť má predsa zmysel robiť v nejakom kompetenčnom území, napr. chránenej krajinnej oblasti. Nemá zmysel stanoviť si jednu parcelu, ja neviem, desať hektárov, hej, kde budeme kontrolovať a už o susedný pozemok nie, lebo tam už teda je tých vlastníkov 300 a s nimi nemáme šancu sa dohodnúť.
Pôsobí to ako malá úprava, ale keď si to takto povieme, je úplne jasné, že sa tým znemožňuje kompletne tá kontrolná činnosť, ktorú majú vykonávať. A treba tiež povedať, keď už by sme akože skočili na túto hru, že ideme získavať tie súhlasy od majiteľov, veľmi často sú to práve, alebo teda sú prípady, keď majitelia pozemkov tú nelegálnu činnosť sami vykonávajú alebo ju tolerujú, čiže počítať s ich súhlasom v tomto prípade je opäť absurdné, kľudne si dajme nejakú analógiu s políciou, ktorá by mohla vyšetrovať, len ak by mala súhlas podozrivých. No, to znamená, že takouto úpravou de facto znemožnia dobrovoľnej stráži prírody vykonávať kontrolnú činnosť, akoby nezostane im žiaden priestor na to, kde by sa mohli realizovať.
A teraz sa pozrime na tú dôvodovú správu, ktorá ešte k tomu prišla. Už sme si hovorili niečo o tom vplyve na životné prostredie. Ja chcem znova zdôrazniť, že ako môže táto novela, a to sa teda pýtam aj poslancov, poslankýň SNS, ktorí tento návrh predkladajú, ako môže nemať vplyv na životné prostredie, ak ruší jadro kontrolnej činnosti, dodržiavanie zákona o ochrane prírody a krajiny v chránených územiach. Ako je to možné? Pretože práve aj z tých štatistík, čo sme si hovorili, je zjavné, že práve dobrovoľná stráž je tá s tými preukázateľnými výsledkami, je tá, ktorá robí jadro kontrolnej činnosti.
Druhá absurdita z dôvodovej správy je to, že to nebude mať vplyv na rozpočet. No, rušíme niečo, čo štát vlastne dostáva zadarmo, a máme teda akoby na výber dve možnosti, buď teda ich činnosť, tie výsledky, tých 1 124 porušení zákona, ktoré zistili v roku 2023, buď to nahradia platení, profesionálni strážcovia, čo nutne nás bude stáť niečo a bude to mať vplyv na rozpočet. Videli sme, že ide v prípade týchto miest o stovky tisíc eur, alebo sa teda ministerstvo, ak teda môžem hovoriť ministerstvo, lebo tým, že to predkladá strana SNS, pán Taraba je nominant SNS a vlastne vyjadrili podporu tomuto zákonu, tak druhá možnosť je, že sa vlastne rozhodli rezignovať na túto činnosť, rezignovať na dodržiavanie zákona, kontrolnú činnosť v našich chránených územiach, aj tých najvzácnejších. Čudovala, ale chcem tu pripomenúť, že táto povinnosť kontrolovať dodržiavanie zákonov nám vyplýva z národnej legislatívy a vyplýva nám aj z medzinárodných záväzkov.
No, v dôvodovej správe sa ako jeden z hlavných dôvodov, prečo sa toto má realizovať, hovorí, že sa má znížiť zneužívanie výhod, ktorými disponujú títo dobrovoľní strážcovia prírody. No a ja sa teda pýtam, že čo sú to tie výhody, keďže to robia zadarmo. A keby sme teda mali pocit, že dobre, tak nebude to na finančnej stránke, ale že si tým nejako kompenzujú svoju potrebu uplatňovať moc, tak sa môžme pozrieť aj na ďalšie štatistiky, konkrétne v roku 2023 boli, bolo podaných na tých stovky členov dobrovoľnej stráže prírody štyri, štyri sťažnosti na týchto členov dobrovoľnej stráže prírody, z čoho vyhodnotených ich ako opodstatnených bola nula. Tak zjavne je to obrovský problém, zneužívajú výhody kade-tade, využívajú svoje vlastné prostriedky, vybavenie auta, robia to zadarmo vo voľnom čase a nikto sa na nich v skutočnosti nesťažuje. Znie to opodstatnene.
A pripomínam, aby sme o tom zneužívaní výhod hovorili, aj v akom rámci to je, činnosť dobrovoľnej stráže prírody je riadená a kontrolovaná orgánom ochrany prírody a napr. taká poľovnícka stráž, na ktorú teda, predpokladám, že pán Huliak by nesiahol, si stráži vlastne vlastný záujem. Nemá vedenie a jej spôsobilosť osvedčuje len mimovládna organizácia Slovenská poľovnícka komora. Toto je normálne riadne riadené a kontrolované orgánom ochrany prírody.
Ak sa chceme pozrieť možno do zahraničia, že možno to robíme nejako zle, tak v Českej republike je okolo 1 500 členov dobrovoľnej stráže prírody, v Rakúsku by to malo byť okolo 2 000 až 3 000 ľudí, ktorí takúto činnosť vykonávajú. Je to teda bežná záležitosť, nástroj, s ktorým sa stretneme aj v okolitých krajinách.
No a keď som hovorila o tom, že trebárs taká poľovnícka alebo rybárska stráž riešia akoby vlastný záujem, tak si pripomeňme, že ochrana prírody a dobrovoľná stráž prírody nerieši vlastný záujem, ale chráni niečo, čo je nás všetkých, ochraňuje naše ústavné právo na priaznivé životné prostredie, robia to zadarmo, vo voľnom čase, s vlastným vybavením a nikto sa na nich nesťažuje.
Záver je teda jednoduchý a len jeden. Strane SNS nevyhovuje dozor v našej prírode a chcú sa teda zbaviť aj niečoho, čo tvorí jadro kontroly aj v tých našich najvzácnejších územiach. No a nebola by to SNS, keby v skutočnosti ten návrh nedovrzala, lebo ja hovorím, že oni nevedia poriadne robiť, ani keď ide o ich vlastný zlý záujem, lebo ja toto jednoznačne vyhodnocujem, že za tým je zlý záujem. V tom návrhu sú aj gramatické chyby, aj sa zavádzajú ťažkopádne pojmy, ktoré trebárs nepoznajú iné, relevantnejšie zákony, to odôvodnenie nedáva zmysel, operuje sa tým v ňom napr. aj s tým, že sa majú posilniť práva vlastníkov území v chránených územiach, napr. teda tým, že im umožníme príjazd na ich pozemky vlastnými autami, ale už nikto nerieši práva tých ľudí, ktorí vlastnia pozemky, cez ktoré títo vlastníci nehnuteľností budú môcť jazdiť. To znamená, že dovoľujeme jazdiť ľuďom cez cudzie pozemky bez akéhokoľvek právneho vzťahu, ale to už je opomenuté, lebo nás zaujíma iba istá skupina.
No a takou bodkou za tým je, že toto je novela iba zákona o ochrane prírody a krajiny, ale niektoré z tých pravidiel, ktoré sa uvoľňujú touto novelou, sa v skutočnosti nachádzajú aj v iných zákonoch. My máme taký, takú trošku nešťastie v legislatíve, že niektoré sa riešia v zákone o ochrane prírody a krajiny, niečo sa rieši v zákone o lesoch, niečo sa rieši v zákone o poľovníctve, a tu teda narážame na to, že do prírody sa podľa tohto zákona bude môcť trebárs jazdiť vo väčšom, ale zákon o lesoch nám to stále nedovoľuje. A teraz ľudia, samozrejme, zo všetkých tých telegramových účtov a livestreamov a ja neviem čoho, čo všetko používa napr. pán Huliak na komunikáciu, zistia, že čo dobré pre nich, pre ľudí vykonali, teda že budú môcť chodiť autami viac do lesa, no a ľudia tak urobia a porušia zákon, pretože neriešia zároveň úpravu v zákone o lesoch. Ja hovorím, že dobre tak, ale kto si to v skutočnosti zlizne? Ľudia.
No a na záver, ja zase len zdôrazním, že ten zákon aj to, čo rieši táto novela, vjazdy, fungovanie dobrovoľnej stráže prírody, to všetko sa dá vylepšovať. To všetko, je tam priestor, dokonca je tam jeden bod novelizačný, s ktorým sa úplne stotožňujem. Dá sa to vylepšovať, lenže táto novela v skutočnosti de facto nevylepšuje, ale ničí: ničí dobrovoľnú stráž prírody a ničí našu prírodu tým, že do nej vo veľkom zintenzívňuje prístup negatívnym faktorom. Ak tento zákon prejde, tak tá situácia bude obdobná ako po prijatí novely Trestného zákona, že budeme jednoznačne vidieť viac tých negatívnych dopadov v prírode, lebo ich povolíme, a budeme ich vidieť viac aj preto, pretože zamedzíme kontrolnej činnosti, pretože tú rušíme.
A teda opäť vyzývam poslancov koalície, poslankyne koalície, aby tento návrh jednoznačne nepodporili. Ak sa tak stane, ak ten zákon prejde, tak ja urobím všetko pre to, aby každý, kto bude uskakovať tým autám v prírode, kto bude nachádzať tie upytliačené zvieratá a bude sa snažiť nahlasovať tie nelegálne výruby, aby im bolo jasné, že strana SNS je tá, ktorej za to treba ďakovať.
Ďakujem pekne, to je všetko. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za faktickú poznámku. Ty si veľmi správne teda hovorila o tom, že by tu mala prebiehať nejaká debata, či tu alebo v tom riadnom legislatívnom procese bez ohľadu na to, že spolu nesúhlasíme, veď to je v poriadku, o tom je aj debata, že do toho prinášame tie iné pohľady a predpoklad je ten, že sa dokážeme možno o niečom presvedčiť alebo nájsť nejakú spoločnú pôdu. A presne to podľa mňa chceli samosprávy, aj Únia miest Slovenska, aj ZMOS. Jednoducho nemali čas na to dostatočne reflektovať, potom to zreflektovali, ale tým, že to máme v skrátenom legislatívnom konaní, tak jednoducho, ja neviem, že či, či pán minister teraz už ako nejde robiť zmeny, lebo to je také, že to ublíži egu, alebo že čím to je. Lebo podľa mňa, ako počúvame často taký ten argument, že nejaký progresívni aktivisti a neviem čo, ale keď sa naozaj k tomu vyjadrí ZMOS, veď to, to sú jednoducho fakty. To je, to je ich postoj, to je ich názor, ktorý by ste mali brať do úvahy. Veď to je významná zložka. Ja som naozaj prekvapená, že ani toto takpovediac s ministrom nepohlo. Mohli sme riadne o tom diskutovať. My sme sa okrem toho teda, že stále máte tú šancu, hoci ste ju nevyužili, stiahnuť to a dať to v riadnom konaní, tak my sme aj predkladali pozmeňujúci návrh, kde sme nerušili ten zámer pomôcť poľnohospodárom, ale čo sme robili, je, že sme opravovali tie slepé miesta, a či už úmyselne alebo neúmyselne vložené, jednoducho to, kde má problémy ten zákon. Ale namiesto nejakej diskusie, o ktorom ste povedali, že no dobre, však niektoré tie návrhy by možno boli aj fajn. Ale nič z toho. Ani s tou samosprávou sa nakoniec nerozprávate a len ich urážate. Lebo ja neviem, že čo si tak zachováte, nejakú fazónu? Veď to je úplne normálne povedať, že na toto sme nemysleli, poďme to opraviť.

Ďakujem pekne za slovo.
Aj trošku v reflexii na toto vystúpenie pána ministra ja musím povedať, že vy, pán minister, máte naozaj talent, talent hovoriť o všetkom len nie o podstate, lebo akože my sa tu niekedy na tom smejeme, lebo čo nám už zostáva, ale to, že tu pri takomto zákone, ktorý bol vetovaný prezidentkou, hovoríme o vašich výletoch na futbal, no to naozaj smiešne nie je, to je hrozné. Keby ste boli schopný si uvedomiť, tak je to naozaj hrozné.
Zároveň keď sa nemusíme venovať týmto vašim prejavom papalášizmu, tak nereflektujete na tie argumenty, ktoré to zaznievajú. Ja by som vám aj odporúčala, že keď chcete ten zákon obhajovať, tak si fakt pozrite a naštudujte tie čísla, lebo tak ako vám hovoril pán poslanec Hlina, nehovoríte správne čísla, nepoužívate správne čísla a zavádzate tým ľudí a robíte aj to, že huckáte tým ľudí, pretože, pretože im klamete.
No a nakoniec ste aj povedali to, že veď my sme si tu už, my sme si to tu už vyčistili, že teda už nikto tu nehovorí o tom, že by tento zákon mal byť protiústavný, tak ja vám túto predstavu trošku naruším. Lebo teda tento zákona sa nám vracia ako celok a je to teda z dôvodu nesplnenia podmienok na skrátené legislatívne konanie, ale zároveň je to aj pre možný nesúlad s ústavným právom na priaznivé životné prostredie, tak to definovala aj pani prezidentka a ja sa s tým absolútne stotožňujem. Takže je tu debata o tom, či tento zákon je v súlade s ústavou a či neporušuje práva všetkých ľudí na Slovensku na priaznivé životné prostredie.
Začnem tým, že takisto pripomeniem to, a to je veľmi závažný fakt, nad ktorým skutočne ste nemali mávnuť rukou a nemali by nad ním mávnuť rukou ani poslanci a poslankyne koalície, ani vláda, a teda to, že s týmto návrhom nesúhlasí ani ZMOS, ani Únia miest Slovenska, ani odborné občianske organizácie, ktoré ale vy dlhodobo ignorujete. A ja som presvedčená, že s tým nesúhlasí ani verejnosť, minimálne jednoznačne vtedy, pokiaľ by ste im hovorili o tom zákone pravdu.
No a ja sa priznám, že čo sa týka toho ZMOS-u, ja som sledovala inú reláciu ako pán Hlina, ja som sledovala reláciu, kde bol váš pán štátny tajomník Kuffa, Filip Kuffa, ktorý tam bol sám. Bol o tom zákone hovoriť sám a púšťali mu do toho nahrávky predsedu ZMOS-u, to je pre mňa úplne absurdné, čo je to za diskusiu, že sa tam pustí nahrávka a on na to reaguje, to je teda odvaha. A on tam povedal, že nevie, čo očakávali teda tie samosprávy, že či čakali nejakú pozvánku do tej debaty k tej tvorbe, či čakali nejakú pozvánku sa k tomu vyjadrovať. No a mne to došlo, že vy už žijete tak v odlišnej realite, ktorú ste si tu vytvorili. No ono sa to volá medzirezortné pripomienkové konanie, ono sa to volá riadny legislatívne proces, štandardný. Ale vy už ani neviete, čo to znamená, pretože všetko bezdôvodne predkladáte v skrátenom legislatívnom konaní.
Zároveň ešte takto na úvod zdôrazním, že vy ste hovorili, že toto je nejaký zákon, ktorým prinášate opäť ako štandardy európske, štandardy z Európy. Tak tento zákon je jednoznačne v rozpore s nariadením o obnove prírody, ktorý ste nedávno podporili svojím hlasom. Tento zákon je presne v rozpore s tým nariadením a budete s tým mať obrovský problém. Lebo to nariadenie nám hovorí, že každá krajina má obnoviť 30 % územia a vy teda argumentujete, že netreba mať obavy, lebo my sme k tomu veľmi blízko. Ale čo už nehovoríte ani svojim voličom, ani verejnosti, že ono sa to potom zvyšuje, že v roku 2040 to už má byť 60 % a v roku 2050 to má byť 90 %. Takže vy si tú prácu budete musieť dať. A ja viem, že sa to zle počúva, keď potom počujete tú spätnú väzbu svojich voličov. Ja som počula, vypočula som si rozhovor s vami na InfoVojne, tak ako ja vám vlastne nezávidím túto pozíciu, že vlastne tí voliči, ktorí sú proti tomu systému a vy ste teraz jeho súčasťou, tak ako tam musíte hľadať ten priestor, aby ste vlastne nezradili to, čo ste im predtým hovorili, všetky tie sľuby, no ale presne to robíte.
Jednoducho tento zákon je v rozpore s tým nariadením obnovy prírody a budete musieť tú krajinu obnovovať. A obnovovať sa má primárne sieť NATURA 2000, čo je hlavne II. a III. stupeň, a ja vám, neviem či je to zase novinka pre nás, pre vás, ale výruby nie sú obnova prírody. Znižovanie ochrany, stupňa ochrany prírody, znižovanie nejakého statusu z národného parku na prírodný park, to nie je obnova prírody. A napríklad ani vybudovanie vodného diela Slatink,a to nie je obnova prírody, a to je tiež jeden z vašich plánov, ktorý je v rozpore s týmto nariadením. Lebo ta pointa je, že to nie je len o tom, že máme nejaké percento územia, ktoré je chránené alebo je v tej sieti, ono je v zlom stave. A pointa tohto nariadenie je to, že sa bude obnovovať, že sa na ňom budú robiť projekty. A viete, aké sú to najčastejšie projekty, ktoré budete musieť realizovať? Sú to LIFE projekty. Ja sa veľmi teším, ako minister Taraba bude realizovať LIFE projekty.
No a posledné, keď už sa tu venujem tomu nariadenie, tak aj uvediem, že vy ste povedali, že prídu nám odtiaľ nejakú úžasné prostriedky, obrovské sumy, ktoré vy využijete na sanáciu environmentálnych záťaží. No tak to nie je pravda, nebude môcť na tento účel ich použiť. Je to na podporu biodiverzity, na obnovu prírody a tie peniaze neprídu nové, je to len o určení viazanosti tých prostriedkov na tento účel.
Veľmi teda stručne prejdem, lebo toto je podľa mňa ten aktualizačný moment, toto si treba povedať, toto sú fakty.
K tomu skrátenému legislatívnemu konaniu, ja sa veľmi stotožňujem s tým, s tými výhradami, ktoré aj odzneli od pani prezidentky. Jednoducho nebola splnená podmienka existencie mimoriadnych okolností. Zarastanie krajine, keď si uvedomíte, čo to je, to jednoducho nemožno považovať za mimoriadnu okolnosť, ktorá nastala náhle. To ani ten invázny pajaseň, ktorý možno niektorí z vás, ktorí reálne sa venujete ochrane prírody, poznáte. Ani táto invázna rýchlorastúca drevina jednoducho nezarastie krajinu náhle, že nás to všetkých takto prekvapí. Takže jednoznačne to nemožno považovať za mimoriadnu udalosť. Pri argumentácii ohrozením ľudí vám zase chýba priame prepojenie medzi ohrozením ľudí medveďmi a zarastaním tej krajiny. A viete prečo? Pretože je tam ten intravilán. A vy ste v pozmeňujúcom návrhu dokonca povedali, určili rozdielny obvod a rozdelili ste to územie podľa toho, či je určené na zastavanie, alebo nie je určené na zastavanie. Tak čo, akože ten medveď sa pozrie do územného plánu a, ja neviem, že tie štíhle pôjdu tam, kde je to teda iba do tých 60 cm určené na zastavanie a tam ako mimo toho zostanú tie, tie, ktoré sa skryjú za ten 80-centimetrový stom? Veď to je úplne, úplne absurdné.
Rozmýšľam, keďže mi ostávajú dve minúty, povedala by som, teda toto skrátené legislatívne konanie, ako už sa to niekedy javí ako márna snaha to tu opakovať, ušetrili by ste si naozaj veľa starostí, pokiaľ by ste to do toho skráteného legislatívneho konania nedali. Mohli ste pracovať s tou samosprávou a mohli ste priniesť niečo skutočne prínosné, ale to by vaším účelom musel byť skutočne ten, tá pomoc či mestám, či poľnohospodárom, ochrániť ľudí pred medveďmi. Ale to vaším úmyslom nie je. Ja som takisto presvedčená, že vaším úmyslom je pomôcť developerom.
K tej podstate zákona. On teda jednoznačne podstatne uvoľní výrub drevín aj v intraviláne a ešte viac v extraviláne na územiach aj s II. a III. stupňom ochrany. To jednoznačne povedie, lebo to tu dnes úplne ešte neodznelo, venovali sme sa primárne tomu intravilánu, k výrubom cenných biotopov, napríklad brehových porastov, alebo starších lesov, jednoducho všetkého, čo je na nelesnej pôde, lebo to proste nespadá do tých katastrálnych chlievikov, kde by ste to vy chceli mať, a jednoducho tam žije, nachádza sa tam, žijú tam chránené organizmy.
Možno by som povedala, že vy ste často používali ten argument, že sa zavádza nejaké stanovisko orgánu ochrany prírody, ktoré sa dá použiť, a to nás akoby chráni v tom II. a III. stupni. Ale opäť, vy to, vyňali ste to zo správneho poriadku, to je tiež nejaká novinka, ktorú robíte, pričom ten správny poriadok, urobili ste to aj pri EIA, ten správny poriadok je presne na toto, že má zabezpečiť procesné práva účastníkov konania, vrátane opravných prostriedkov. A ja si napríklad myslím, že toto, ak to mám zakončiť veľmi priamo, oslabuje ústavou garantované právo na priaznivé životné prostredie. Toto vám vadí, že ľudia si chcú uplatňovať svoje práva. Právo sa vyjadriť, právo na priaznivé životné prostredie. Ak by ste chceli naozaj niečo pozitívne urobiť, tak tento zákon stiah... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne opäť za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, budem teda pokračovať v načrtnutej téme ďalej. Nepoviem asi žiadnu novinku, ak teda hovorím, že na Slovensku máme dlhodobý problém s neriešenými environmentálnymi záťažami. Problém je to skutočne široký a vyžaduje si komplexné riešenie, ktoré by si len pre ilustráciu vyžadovalo od zmeny procesov na okresných úradoch cez uzákonenie chýbajúcich záväzných lehôt až po zmeny vo verejnom obstarávaní. Vyžaduje si to teda rozsiahlu reformu, ktorá by mala vzísť z ministerstva životného prostredia.
Problematika environmentálnych záťaží je naozaj zložitá. Ozrejmím preto aspoň základné princípy. Pri envirozáťažiach všeobecne platí pravidlo znečisťovateľ platí. Kto spôsobí znečistenie, teda jeho pôvodca, je povinný ho odstrániť, respektíve za to zaplatiť. V praxi však často nie je jasné, kto tým pôvodcom je. Mnoho envirozáťaží vzniklo za komunizmu, zodpovedné podniky zanikli bez právnych nástupcov alebo došlo neskôr k privatizáciám či odkupom nehnuteľností bez prevodu povinnosti znečistenie odstrániť.
Žiaľ, mnoho privatizácií v tomto smere prebehlo skutočne pochybným spôsobom, prípadne išlo o špekulatívne nákupy pozemkov. Takíto vlastníci potom čakajú, naozaj de facto čakajú na to, kým im štát prostredníctvom príslušného ministerstvo z eurofondov alebo z iných verejných prostriedkov pozemok vyčistí a tým potenciálne veľmi zásadne zvýši hodnotu danej nehnuteľnosti. Aj tieto prípady má návrh zákona, ktorý predkladám, za cieľ riešiť.
Ilustrujme si efekt tohto zákona na prípade envirozáťaže, ktorú verím, mnohí z vás poznajú, dnešného areálu firmy Istrochem. Tejto téme sa ja osobne venujem už niekoľko rokov a skutočne ma teší, že po tých závažných zisteniach ohľadom rozsahu a závažnosti znečistenia priamo v zastavanej časti Bratislavy môžem priniesť aspoň čiastkové riešenie dnes prostredníctvom tohto legislatívneho návrhu. Ako možno mnohí z vás viete, znečistenie sa na tomto mieste kumulovalo od 19. storočia až po neskoré 80. roky minulého storočia ako dôsledok činnosti Dynamitky, neskôr aj Dimitrovky. Zodpovedný bol teda štátny podnik, ktorý neskôr prešiel privatizáciou a nový majiteľ nehnuteľnosti sa za skutočne smiešnych podmienok zbavil zodpovednosti znečistenie odstrániť.
Pozemky dnes patriace firme Andreja Babiša odvtedy už vyše 20 rokov čakajú, kým ich vyčistí štát. Ak totiž pôvodca nie je známy alebo sa vlastník tejto povinnosti v rámci pochybnej privatizácie zbavil, znečistenie musí odstrániť štát. Ak k takejto sanácii dôjde, pozemky dnes v širšom centre Bratislavy prejdú z kategórie nepoužiteľných do kategórie lukratívnych a vlastník na nich zbohatne na úkor nás všetkých.
Škody minulosti a divokej privatizácie v plnej miere už nenapravíme, teda aby sanáciu hradil dnešný majiteľ, ale vieme docieliť aspoň to, aby štátu, resp. príslušnému ministerstvu, ktoré sanácie vykoná, poskytol finančnú náhradu vo výške, o ktorú vzrástla trhová cena nehnuteľnosti. Ale netýka sa to, samozrejme, len Istrochemu.
Zákon, ktorý predkladám, reaguje na dlhodobý a nedoriešený problém aplikačnej praxe, ktorým je takéto neoprávnené obohacovanie sa vlastníkov nehnuteľností, ktorí či už spravodlivo, alebo nespravodlivo neboli určení za pôvodcu envirozáťaží, a teda odstránenie toho toxického znečistenia na svojich pozemkoch nemusia hradiť. Sanáciu potom realizuje a hradí príslušné ministerstvo z verejných prostriedkov a vďaka týmto vynaloženým verejným prostriedkom dochádza spravidla k zvýšeniu trhovej ceny predmetnej nehnuteľnosti v súkromnom vlastníctve. Tieto prípady je možné jednoznačne považovať za formu nepriamej štátnej pomoci či neoprávneného obohacovania sa týchto osôb.
Ešte raz to ozrejmím, návrhom zákona by štát v prípade odstránenia envirozáťaže vyžadoval od vlastníkov nehnuteľnosti finančnú náhradu nie za celú sanáciu, aby to bolo jasné, keďže nejde o pôvodcov znečistenia, ale vo výške, v akej stúpla trhová cena predmetnej nehnuteľnosti. Alternatívou k splateniu finančnej náhrady je pre vlastníka uzavrieť so štátom, resp. príslušným ministerstvom záložnú zmluvu na dotknutú nehnuteľnosť na dobu desať rokov. Príslušné ministerstvo ako záložný veriteľ by takto malo oprávnenie pri prvom prevode sanovanej nehnuteľnosti požadovať túto finančnú náhradu spočívajúcu v rozdiele medzi trhovou cenou sanovanej nehnuteľnosti pred a po vykonaní sanácie. Takže pohľadávka sa stáva splatnou prevodom vyčistenej nehnuteľnosti.
Je nesporné, že štát by mal prevziať zodpovednosť za odstránenie existujúcich environmentálnych záťaží v prípade, ak nie je možné určiť pôvodcu alebo povinnú osobu, pretože sanácie environmentálnych záťaží predstavujú verejný záujem celej spoločnosti. Z odstránenia znečistenia má prospech celá oblasť, v ktorej sa daná environmentálna záťaž nachádza, spoločnosť aj životné prostredie. Environmentálna záťaž ovplyvňuje kvalitu života ľudí, ich zdravie, ľudí, ktorí bývajú v jej blízkosti, a často aj v širšom kontexte napríklad ohrozenia významných zdrojov pitnej vody. Sanáciou envirozáťaže sa teda zlepšuje kvalita života celej skupiny obyvateľov, čím sa prakticky realizuje aj ústavou garantované právo na priaznivé životné prostredie. Ale v prípade, ak by štát uhrádzal náklady spojené so sanáciou envirozáťaže na cudzej nehnuteľnosti bez akejkoľvek účasti vlastníka nehnuteľnosti, predstavovalo by to nepriamu štátnu pomoc, resp. neoprávnené obohatenie, ktoré je nespravodlivé a nie je zlučiteľné s právom Európskej únie. Práve preto považujem za legitímne a ústavne udržateľné požadovať od vlastníka nehnuteľnosti, pokiaľ nie je zároveň pôvodcom záťaže ani povinnou osobou, finančnú náhradu v rozsahu, v akom sa v dôsledku tejto celospoločensky prospešnej sanácie obohatil.
Na záver len dodám, že navrhovaná zmena má pozitívny vplyv na rozpočet; to je podľa mňa celkom nevídané popri tých zákonoch, ktoré tu v parlamente riešime. Ide zároveň o minimálny zásah do základných práv a slobôd a minimálne invazívny prostriedok, ktorým možno efektívne naplniť cieľ, ktorý si zákon ukladá, teda zamedziť bezdôvodnému obohateniu či nepriamej štátnej pomoci na úkor nás všetkých. A aspoň čiastočne takto vieme aj napraviť nespravodlivé privatizácie. Preto vás týmto žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pôjdem teda rovno k veci.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len "návrh zákona", predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Tamara Stohlová.
V úvode poviem len stručne, čo je cieľom môjho návrhu zákona. Navrhovaná právna úprava reaguje aj na skutočne dlhodobý a nedoriešený problém aplikačnej praxe, a tým je neoprávnené obohacovanie sa vlastníkov nehnuteľností, na ktorých sa nachádza environmentálna záťaž, pričom títo vlastníci nie sú pôvodcami a záťaž odstraňuje štát z verejných prostriedkov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvoriť efektívny mechanizmus, ktorým by bolo možné zabezpečiť návratnosť finančných prostriedkov za zvýšenie trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti. Návrh podrobnejšie odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem vám, pán poslanec Hlina. Vy ste viackrát spomínali, že sa tu udusíme v tom svojom vlastnom dyme a mne to teraz vlastne dochádza, že veď oni to majú premyslené, že veď ten pán poslanec Huliak keď fúkal dym na tú rastlinku a ona tak krásne prosperovala, že oni to majú proste premyslené, všetko bude v poriadku. Ale teda ja neviem, že či je to preto, že, teda nominanti SNS buď žijú v inej realite, alebo tak silno ignorujú tú realitu, ktorú žijeme my ostatní, v ktorej aj tie fyzikálne zákony nejako platia stále. A mám takú trochu potrebu ale, my tu rozprávame o tom, že pán minister chcel byť radšej a mal byť radšej ministrom hospodárstva a ja rozumiem tej pointe, ale mám trochu potrebu dodať, že, lebo to tak strašne znie, akoby to bolo v takom príkrom rozpore s tou prírodou, s ochranou prírody a krajiny a ja si myslím, že to tak vôbec nie je, že to nestojí proti sebe. Hospodárstvo 21. storočia, minister, ministerka hospodárstva 21. storočia veľmi dobre rozumie tomu kontextu, to, ako to spolu súvisí, to, ako je dôležité chrániť si prírodu, chrániť si krajinu, chrániť si naše životné prostredie a rozumie aj, aké príležitosti to prináša celej našej spoločnosti, pokiaľ sa k tomu tak rozhodne daný človek postaviť.
Čiže ja si myslím, že pán minister hospo... teda životného prostredia chcel byť ministrom hospodárstva, ale keby bol, tak bol by takým ministrom hospodárstva typu minulého storočia. Tak to len, aby sme tu tak nezneli, že sme tu tak proti sebe, lebo ono za bežných okolností by to dávalo proste zmysel.
Vďaka.

Ďakujem pekne.
Ďakujem, pán poslanec Kalivoda, za vašu faktickú poznámku. Ja absolútne súhlasím, že obce, samosprávy by mali mať možnosť vyjadrovať sa k tým krajinným plánom, stanoviská jednoznačne záväzné nedáva zmysel, lebo potom tuto krajinné plánovanie nemusíme mať, pretože to je vlastne stav, ktorý už dnes máme. A zároveň si dovolíme tvrdiť, že ten výsledok poznáme. Veď tú realitu máme, rozprávala som tu o ekologickej únosnosti územia a ako to vyzerá na našich poliach, ako to vyzerá s našimi zregulovanými tokmi, ako to vyzerá s tepelnými ostrovmi v mestách, čiže niečo tu nefunguje a práve preto mal prísť ako reforma v pláne obnovy, malo prísť krajinné plánovanie, ktoré nám umožní práve zahŕňať to, čo, či úrad pre územné plánovanie a výstavbu, alebo obce, samosprávy nevedia zohľadňovať a je to úplne v poriadku, preto ja nevidím zmysel, aby sme im dávali právomoc záväzne to meniť, keď to dnes do toho zahrnúť nevedia, lebo na to ani nemajú predsa kapacity. A to je podľa mňa úplne v poriadku. Ale viete čo mňa na tomto trošku prekvapuje? Že, že tu sa zastávate samospráv, ale napríklad keď sme riešili ten návrh zákona, alebo teda zákon týkajúci sa výrubu drevín, pri ktorom ste samosprávam zasahovali do možnosti rozhodovať o výruboch na ich území, keď ste im vlastne zobrali možnosť financovať údržbu zelene, pretože veľmi často to financujú práve z prostriedkov, ktoré získavajú ako kompenzácie za výruby, tak tam vám to nevadilo, zrazu ten záujem samosprávy napriek tomu, že bol verbalizovaný priamo samosprávami ako takými, tak tam ten záujem ste nejako nebrali do úvahy.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, poďme teda celkom zrýchlene, ako to už býva zvykom, k podstate veci. My sa tu teda rozprávame o zákone o krajinnom plánovaní, ale ja som vlastne veľmi nepočula ani od pána ministra, žeby vôbec predstavil tú podstatu, že čo je to krajinné plánovanie. Počuli sme o tom, že je to zbytočné, že je to nezmysel, ale nepočuli sme, že čo to teda má byť. Tak ja si dovolím to ozrejmiť, budem sa teda snažiť, aby to bolo aj formálne a aj zrozumiteľné, dúfam, že sa mi to teda podarí, hoci ja nie som navrhovateľka tohto zákona, považujem za dôležité, aby sme vedeli, o čom diskutujeme.
Krajinné plánovanie a ten zákon je nejaký legislatívny rámec, ktorý nám vytvára nástroj na integrovaný manažment krajiny v jej celku. To znamená na manažment, na spôsob, akým pristupujeme k našej krajine v celku, dbajúc na všetky jej funkcie a na všetky potreby, ktoré by mal v spoločnosti napĺňať. Vychádza pôvodne z Dohovoru o krajine Rady Európy, kde sme sa zaviazali ako Slovensko, citujem: „právne uznať krajinu ako základnú zložku prostredia obyvateľstva, ako vyjadrenie rozmanitosti ich spoločného kultúrneho a prírodného dedičstva a základ ich identity." Ja si myslím, že na tomto by sme sa celkom prierezovo mohli zhodnúť, aj teda s nominantami SNS. A účelom tohto zákona je teda ochrana krajiny.
Tento dohovor sa stal platným pre Slovensko ešte v roku 2005, doteraz to nebol zákon, nemáme takýto zákon, neexistoval a bolo to čiastkovo riešené v iných predpisoch, o čom vlastne rozprával aj pán minister, dokonca ešte v marci tvrdil, že ten zákon nepotrebujeme práve preto, že je to riešené v iných predpisoch, ale tým, že to dnes máme na stole, tak predpokladám, že to bolo tak ako sme tvrdili, tak ako vlastne prečo to vôbec je v tom pláne obnovy, že to v skutočnosti v tých predpisoch nie je. Ten problém totiž je, že nemáme dostatočné predpisy, ktoré by zabezpečovali ochranu krajiny, ktorá sa nachádza v I. a II. stupni ochrany, tieto jednoducho nedisponujú, alebo my nedisponujeme nástrojmi tak, aby sme ich vedeli chrániť. Trošku sa to pomenilo zloženie, tak ja len ozrejmím, že I. stupeň ochrany to je vlastne celé Slovensko, ktoré nie je iným spôsobom prísnejšie chránené, čiže napríklad v chránených krajinných oblastiach, rezerváciách alebo národných parkoch, čiže podľa mňa to tak má byť, že celú našu krajinu by sme si mali ceniť a chrániť, lebo je podľa mňa, teda je to naším prostredím, v ktorom žijeme.
Ja osobne na tú formu, či to má byť zákon, alebo či by sa to malo upraviť v jednotlivých predpisoch, nemám úplne vyhranený názor, zvolilo sa to v rámci plánu obnovy tak, že tu bude separátny zákon, ja si osobne myslím, že tento aspekt by si možno Európska komisia nechala aj vysvetliť, pokiaľ by sme sa to rozhodli prehodnotiť a nemyslím si, že je to niečo, na čom by bolo treba, tak akože na čo by sa to lámalo, dôležitá je tá podstata, ten účel, ktorý má byť týmto zákonom prinesený. No a tým je tá ochrana krajiny v I a v II. stupni.
No a prečo je to teda dôležité? Manažment celej našej krajiny, to, akým spôsobom plánujeme, čo s ňou robíme, to, akým spôsobom ju využívame, ale chránime, v celom jej celku má zásadný vplyv na ekologickú stabilitu. Je to špeciálne dôležité v kontexte zmeny klímy, na tom sme sa tiež už po nejakých nezhodách zhodli aj s nominantami SNS, že teda klimatická zmena je tu s nami a žijeme ju. A je to aj dôležité v kontexte ochrany biodiverzity. Ak to mám preložiť do jednoduchšej reči, tak tým environmentálnym výzvam, ktorým v súčasnosti čelíme, medzi ktoré patrí aj klimatická zmena, tak jej dokážeme čeliť len vtedy, ak na tom pripravíme našu krajinu vcelku. To znamená nielen chránených, chránené územia nielen národné parky, ale jednoducho v jej celku, celú našu krajinu, aj ten prvý a druhý stupeň. Nato, aby sme s klimatickou zmenou efektívne bojovať potrebujeme zachovať tie krajinné štruktúry, ktoré plnia napríklad vodozádržnú funkciu, čiže pôsobia preventívne z hľadiska povodní alebo napríklad aj z hľadiska veternej erózie. No a keď si to tak, to, samozrejme, nie je samoúčelné, to nám potom pomáha chrániť sídla, najmä teda v kontexte tých povodní, myslím, je to celkom jasné, ale je to aj záujem poľnohospodárstva, keď sa bavíme trebárs o tej veternej erózii. No a keď si zachováme tie krajinné štruktúry, ktoré nám pomáhajú vodu zádržnú funkciu, tak to nie je prínosné len z hľadiska povodní alebo manažmentu povodní, ale je to napríklad prínosné aj z hľadiska ochrany zásob pitnej vody, tu si asi nemusíme hovoriť ako veľmi sa to našej spoločnosti dotýka a ako veľmi je to pre nás dôležité.
Ak o túto krajinnú štruktúru prídeme, stratí sa tým naša schopnosť adaptovať sa na zmenu klímy, nebudeme schopní čeliť povodniam, horúčavám, suchu ani iný extrémom počasia bez významných škôd na majetku a aj stratách na živote, lebo akokoľvek nám to môže znieť abstraktne a vzdialene, klimatická zmena a ňou spôsobované trebárs vlny horúčav už dnes máme vyčíslené v stovkách predčasných úmrtí a a takto by sme sa mohli pri jednotlivých extrémoch počasia baviť ďalej.
No a teda, samozrejme, ak sa, ak si chceme predstaviť, čo je to tá krajinná štruktúra a jej prvky, môžeme si veľmi pokojne predstaviť predmet našej rozpravy, ktorú sme tu mali v súvislosti s výrubmi drevín, tam sme sa bavili o rôznych medziach o rôznych remízkach, o brehových porastoch, tak to je všetko tá krajinná štruktúra, ktorá nám pomáha napríklad adaptovať sa na klimatickú zmenu, zvládať lepšie prívalové zrážky a tak ďalej, čiže tam už nám akoby napovedá ten zákon a ako dopadol, hoci bol teda vetovaný pani prezidentkou, tak ten prístup vládnej koalície nám trošku asi aj napovedá, ako to súčasný minister vidí.
No ale je tu teda tento zákon o krajinnom plánovaní, ktorý dal aj pánovi ministrovi ďalšiu šancu postaviť sa k týmto environmentálnym výzvam, ktorým čelíme, ktoré by mali byť osobným záujmom, jeho profesionálnym záujmom, dal mu novú šancu postaviť sa k tomu akoby teda bolo hodné ministra životného prostredia. Čiže toto všetko ochranu krajiny, štruktúr mal riešiť, mal by riešiť zákon o krajinnom plánovaní, nech nehovorím rovno v minulom čase, to je akoby som nedávala šancu.
No problémom je, že ono to znie pekne, je to súčasťou plánu obnovy, niečo je v tom zákone napísané, ale ten zákon má jeden hlavný nedostatok, o ktorom budem hovoriť, pre ktorý z môjho pohľadu neplní svoj účel, ten hlavný účel, ktorý by mal mať, ten hlavný účel, ktorý je spomínaný aj v rámci plánu obnovy. Krajinné plánovanie, samozrejme, počíta aj s tvorbou krajinných plánov, no a aby tieto krajinné plány mali zmysel a aby sa dodržiavala nejaká logika krajinného plánovania, bez ktorej to nemá váhu, bez ktorej proste to nerobme, nemá to zmysel, tak tie krajinné plány tým, že sa týkajú celej krajiny vo svojom ako celku, tak na to, aby to malo zmysel museli by mať prioritu a byť nadradené napríklad územnému plánovaniu, byť nadradené v stavebných konaniach, ale napríklad aj pre dokumenty ako je plán manažmentu povodní, čo, myslím, že dáva celkom zmysel, že ak toto má byť nástroj pre integrovaný manažment krajiny, ktorým si zabezpečíme prispôsobenie extrémom počasia, ako sú napríklad aj prívalové dažde, z ktorých potom prichádzajú tie povodne, tak aby to dávalo zmysel, tak aj taký plán, plán manažmentu povodní by predsa sa mal riadiť tými krajinnými plánmi.
Lenže, a tu budem veľmi konkrétna, vo vládnom návrhu sa dočítame že, citujem: „Krajinné plánovanie je funkčne prepojené s ostatnými priestorovo plánovacími procesmi a vytvára povinne využívaný podklad pre všetky priestorové plánovacie koncepcie," a tak ďalej. No, tu sa pristavím pri tom problematickom pojme povinne používaný podklad. Ja sa pýtam, pán minister, čo to vlastne znamená povinne používaný podklad? Akože čo, podložím si ním stolík, keď mi nestojí dobre? Alebo sa ním budem ovievať, keď bude v lete teplo? Čo je to ten povinne používaný podklad? Lebo toto z krajinných plánov nerobí nič, čo by bolo právne záväzné, jednoducho z tohto návrhu to nijako nevyplýva a ja hovorím, že potom to nemusíme ani robiť, pretože sa na to len tvárime.
A ono je to v skutočnosti ešte horšie, pretože nielenže tie krajinné plány nie sú nadradené, nie sú záväzné, dokonca v skutočnosti pri tvorbe týchto krajinných plánov úrad pre územné plánovanie a výstavbu, ale aj obce a vyššie územné celky budú môcť vydávať záväzné stanoviská k tým krajinným plánom. Čiže to je úplne opačná dynamika, ako by si tá logika toho, ten účel tej reformy vyžadoval. To znamená, že ten krajinný plán nebude znamenať nič pri tvorbe územných plánov, nič záväzné a to tiež máme skúsenosť, čo na Slovensku znamená. Ale naopak, keď sa bude tvoriť krajinný plán, tak obec, úrad pre územné plánovanie a výstavbu, VÚC budú môcť vydať záväzné stanovisko k tvorbe krajinného plánu.
Čiže opakujem, to je úplne opačná dynamika, ako by sme potrebovali, je, samozrejme, úplne legitímne, aby či úrad, obce alebo VÚC mohli vydávať stanoviská, ale ak ich urobíme záväznými, tak nesplníme účel tohto zákona, účel reformy a ja sa pýtam, načo, načo to potom vôbec robíme.
A mne sa teda veľmi páčilo, že síce sme sa pri prvotnom vstupe pána ministra nedozvedeli vlastne, prečo je to dôležité a čo je to teda to krajinné plánovanie, ale dozvedeli sme sa, že tento zákon je vyvážený. A je ja nerozumiem celkom tejto definícii vyváženosti, pokiaľ ten zákon nespĺňa svoj základný účel a je to vlastne úplne pro forma, že čo je na tom vyvážené v kontexte s územným plánovaním alebo ďalšími podkladmi, lebo ja teda tam nič také nevidím.
A snáď posledným detailom v tomto kontexte, prečo to nemá zmysel, prečo je to jednoducho bezzubo napísané a navrhnuté, je, že v zákone chýba aj akákoľvek lehota pre tvorbu týchto krajinných plánov, to znamená, nie je tam vôbec žiadny záväzný termín, dokedy by mali byť vypracované, a tam máme napríklad skúsenosti z environmentálnych záťaží, kde máme nejaké programy, máme nejaké plány, máme nejaké plány, ktoré musia vypracovávať tí jednotliví tie subjekty, ktoré majú sanácie environmentálne záťaží realizovať, ale nie sú záväzné a tak sa nedejú. Čiže aj to, že nemáme lehoty, je pekné, že v tom zákone je napísané, že by sa tieto krajinné plány, ktoré nie sú pre nikoho záväzné, mali vypracovať, keď vlastne nemáme ani povedané, že dokedy by sa malo tak stať a vieme si predstaviť, kedy sa tak asi stane.
No a ja teda spomeniem, v tom zákone sú rôzne absurdnosti, toto je akoby to, čo som načrtla, sú skôr, povedala by som, že tá hlavná námietka, prečo ja ten zákon považujem za nefunkčný, neefektívny, ale sú tam aj rôzne ďalšie absurdnosti, za všetko spomeniem jednu. Tento zákon zavádza definíciu pojmu ekologická únosnosť. Opäť to nie je niečo, o čom by sme počuli od pána navrhovateľa, ja myslím, že by to možnože aj znelo fajn, ja osobne to považujem za dôležitý pojem, je dobré, že je v tomto zákone a teda skúsim ho teda trošku objasniť, že čo je to teda tá ekologická únosnosť. No my veľmi často robíme teda za mňa tú chybu, ale robíme často taký, alebo berieme to tak, že príroda, zdroje, ktoré z nej využívame, spôsob a mieru, ktorou krajinu využívame, to všetko berieme ako samozrejmosť, to všetko proste robíme dennodenne, nejako s tou krajinou narábame, nejako narábame s tými zdrojmi a my to berieme za samozrejmosť. Lenže ono to samozrejmosťou nie je, o tom sú aj tie environmentálne výzvy, ktoré som v úvode spomínala. V tomto kontexte ekologickej únosnosti sa môžme rozprávať o kolapse ekosystémov, to je keď prekročíme tú ekologickú únosnosť. Možno ste počuli v tejto súvislosti s kolapse ekosystémov ako je napríklad, ako sú napríklad korálové útesy, čo sa nám môže zdať vzdialené, ale to je niečo, o čom ste možno aj, kolegovia a kolegyne, niekedy počuli. Možno ste počuli o možnom kolapse dažďovým pralesov a možno ste počuli o dezertifikácii, ale opäť, to sú asi veci, ktoré znejú vzdialene, že sa nás nemajú ako týkať tu v strednej Európe.
No ale predzvesťou, že sa blížime k hranici nejakej ekologickej únosnosti je napríklad aj znižovanie úrodnosti pôdy, o ktorej si myslím, že by aj poľnohospodári na Slovensku vedeli dosť veľa rozprávať. Keď vám na poliach nič nenarastie bez intenzívneho hnojenia, bez intenzívneho chemického ošetrovania a z roka na rok sa to zhoršuje. Tak aj to je predzvesťou, alebo aj to je dôležité, aj to je to, čo prináša, ak sa približujeme k hranici ekologickej únosnosti. Keď napríklad korytá tých zregulovaných riek, ktoré nám vraj celý svet závidí, to sa priznám, že ma celkom pobavilo, to som ešte nepočula, určite som sa tým zatiaľ v zahraničí nikdy nechválila, také tie korytá z regulovaných riek už nevedia zadržať väčšie zrážky a príde povodeň, tak to je takisto blíženie sa alebo prekračovanie tej hranice ekologickej únosnosti. Keď staviame bezhlavo, keď betónujeme, staviame múry a nepriepustné plochy a potom počas horúčav sa doslova varíme vo vlastnej šťave aj v noci, pretože namiesto ochladzujúceho efektu tej krajiny sa naopak dostaví efekt tepelného ostrova, kde tie rozhorúčené povrchy v noci ohrievajú naše prostredie, tak aj tam bola prekročená ekologická únosnosť územia. No a myslím si, že na tých príkladoch aj tuto zo Slovenska je pomerne jasné, že to nie je nejaký abstraktný koncept, ale že na to doplácame my všetci a že sa to týka náš všetkých.
No tak možno by sme si pomysleli, že veď super, nie, že je to v tom zákone, že zákon prichádza s definíciou ekologickej únosnosti, dôležitá vec. No ale problém je, že tá definícia tam je a ten zákon s ňou potom v nejakej ďalšej časti neoperuje, nikde ju nespomína, nijakým spôsobom ju nevyužíva. Ja tomu hovorím premárnená šanca, vykuchaný zákon alebo tiež taká kamufláž, možno ste to niekedy zažili, keď po rozsiahlej, intenzívnej ťažbe v lese nechajú dva rady stromov od cesty, aby nebolo vidno tú holinu vo vnútri, tak toto je ten zákon. Vykuchaný, bezzubý, bez pointy. Za mňa teda ak sa tento zákon prijme v tomto znení, bude to zbytočná legislatíva, to je asi jediná, na čom sa s pánom ministrom zhodneme, bude to zbytočný zákon bez reálneho dopadu na ochranu prírody a krajiny, a to je obrovská škoda, na tom sa už asi s ministrom nezhodneme, pretože inak by ten návrh zákona vyzeral inak. A z tohto dôvodu tejto nezhody aj s pánom ministrom my v Progresívnom Slovensku budeme hlasovať proti.
Ďakujem.