33. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k priloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou priloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30-tich dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci prosím otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Tak ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, ctení naši návštevníci. Tak zakričte, z ktorej ste školy prosím. Dobre, dobre. Takže Sabinov ak som dobre počul. Takže vitajte. Veľmi sa teším, pretože ste skutočne znásobili naše rady, keďže je nás tu v tejto pokročilej dobe veľmi málo. Ale dobre. Takže aspoň, aspoň uvidíte ako, ako vyzerá rokovanie. Takže poďme na to. Tak ako som uviedol. Predkladám návrh zákona, ktorým teda mám ambíciu trochu uľahčiť život ľuďom. Znížiť dopady rastúcich cien pohonných hmôt. Je to len na prechodné jeden a pol ročné obdobie. Samozrejme, aby sme, aby sa to dalo riešiť akoby v budúcnosti inak. Tiež je to návrh zákona, ktorý som predkladal ešte, ešte dávnejšie. Takže tie čísla možno nie úplne sedia. Keďže v tomto momente trochu tie ceny klesli. Ale teda čo chcem zmeniť je, keď som hovoril, že návrh zákona je v súlade s európskymi pravidlami. Tak jednoducho tento návrh zákona ide na hranu toho, čo nám európska legislatíva pre oba druhy pohonných hmôt umožňuje a teda vlastne ideme na tie minimálne daňové sadzby, ktoré určuje Európska únia. Čiže, aby som to zopakoval tá daň je dnes, budem sa baviť stále o tisíc litroch. Je to jednoduchšie. Takže dnes je na tisíc litrov benzínu spotrebná daň 514 euro. A chcem ju znížiť na 359 euro na tisíc litrov, hej? To je teda 0,359 tisícin na jeden liter. A pri nafte tam sme už dnes relatívne nízko, tak tam to zníženie je z 368 eur na tisíc litrov na 330 eur na tisíc litrov. Čiže čo toto spôsobí samozrejme spôsobí toto, že v celku dosť zásadne by klesla cena benzínu. V podstate je to asi o 30 %. Ten výpočet, ktorý som tu mal to bol asi okolo 15 a pol centa. Dnes sú tie ceny o niečo nižšie tak možno by to bolo 14 centov na liter a pri nafte by to boli možno 3 a pol centu na liter. Čiže dva faktory. Jedna vec je, že teda skutočne sa všetko zdražujú, vznikajú nové dane. Spomeniem aj tú transakčnú daň. Tak treba niekde vlastne byť aj konkurencie schopný a proste uľahčiť ľuďom, jednoznačne. Čiže viete. Dnes už auto nie je žiadny luxus. Dnes je auto ten základný prostriedok, ktorý nám umožňuje prísť do práce. Jednoducho zabezpečiť všetky, všetky mobilitné potreby. Či už je to lekár, či už je to proste aj nejaká zábava. Takže jednoducho dať ľuďom možnosť, aby tankovali lacnejšie. No, samozrejme jasne musím povedať, že takéto niečo má negatívny v tom prvom kroku jednoznačne nižšia sadzba. Vyberie sa menej do štátneho rozpočtu. Áno. Teraz budem trošku možno aj edukatívny pre deti. Ale ono to nefunguje takto jednoducho. Dnes máme ceny palív vyššie ako všetky okolité krajiny V4 a možno je to divné, ale dokonca sme drahší alebo veľmi porovnateľní aj s Rakúskom. No zároveň v okolitých krajinách je lacnejšie často krát aj potraviny alebo všetky ďalšie, všetky ďalšie komodity. Takže ľudia jednoducho idú nakúpiť do zahraničia. Ešte tam aj natankujú. No a už tuto sa vlastne je to o čo by som o čo sa uchádzam a uchádzam sa teda o to, že ak by sme boli jasne a s týmito cenami by sme boli jasne najlacnejší v krajinách V4 a boli by sme lacnejší aj od Rakúska tak za prvé by takáto nákupná turistika čo sa týka palív prestala mať zmysel, ale zároveň je tu ešte ďalšia vec. My sme hodne tranzitná krajina. Veď sme v strede Európy. Chodia cez nás teda ľudia na dovolenky kade, tade. Všetci poliaci k moru alebo podobne. Ale samozrejme aj veľké množstvo nákladiakov a ony samozrejme tí nákladiaci alebo teda ich firmy špedičné vedia, kde sa oplatí natankovať. Kde je to lacnejšie, kde je to drahšie. Čiže tá predstava je ak by sme mali jasne najlacnejšie ceny palív v okolitých krajinách. Tak práve tento výpadok z nižších sadzieb by mohol byť kompenzovaný vyšším, vyšším predajom a jednoducho štát by paradoxne akoby mohol na tomto možno aj profitovať. Bolo by to na len jeden a pol ročné obdobie. To znamená automaticky by vypršala platnosť tohto zákona a následne by sa buď riešilo nejak inak alebo teda by sa uvidelo čo. Čiže v tejto situácii by to pomohlo v prvom kroku samozrejme ľuďom, pomohlo by to firmám, pomohlo by to krajine ako takej a pomohlo by to fakt, že bol by to taký jeden malý háčik, že aha ceny pohonných hmôt. Slovensko je konkurencie schopné oproti iným krajinám. Prečo spomínam konkurencie schopnosť. Za to tak isto poviem aj deťom, ktorí nás prišli pozrieť. Je to o tom, že tam je tá cesta ako sa dostať z dnešných problémov. Potrebujeme Slovensko dostať do situácie, aby sme boli konkurencie schopní. To znamená, aby naše firmy rozvíjali ekonomiku u nás, aby zahraničné firmy rozmýšľali o tom, aby tu otvorili firmu a jednoducho, aby rástla naša ekonomika, aby ten koláč nakoniec, ktorý sa rozdeľuje bol väčší a následne by bolo samozrejme aj, aj na sociálne a všetky ostatné výdavky štátu viac peňazí. Samozrejme nevyrieši to jedna spotrebná daň na benzín a naftu, ale je to jeden z x malých krokov a teda jeden tento malý krok práve predkladám a samozrejme uchádzam sa aj o podporu a hlasy koalície celej, celej. A samozrejme aj od opozičných kolegov. Ďakujem pekne za pozornosť. Skončil som.

Pán predsedajúci ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia
===== Pán predsedajúci ďakujem pekne za slovo, ctené kolegyne, kolegovia predkladám teda návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a predkladám ho spolu s kolegami, kolegyňou Vladimírou Marcinkovou, Vladimírom Ledeckým a Janou Bittó Cigánikovou. Cieľom návrhu zákona je zvýšenie hranice pre povinnú registráciu pre platenie dane z pridanej hodnoty zo súčasnej úrovne 50 000 eur, prípadne v niektorých prípadov je to 62 500, na sumu 75 000 eur a samozrejme možnosť dobrovoľnej registrácie pre platenie dane z pridanej hodnoty zostáva zachovaná. Návrh zákona by mal negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu, služby verejnej správy a ani na manželstvo a rodičovstvo, nech to aspoň raz spomeniem. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, samozrejme aj s právom. Je v súlade aj s právom Európskej únie. Ďakujem pekne, viacej poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k priloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30. dní a gestorský výbor do 32. dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Tak, opäť ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, a naši návštevníci, ktorí práve odchádzajú, takže zopakujem. Predkladám novelu zákona 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a je to relatívne, je to jednoduchá zmena, ktorá zvyšuje hranicu pre povinnú obratovú registráciu pre platenie dane z pridanej hodnoty z aktuálnej sumy 50 000 eur na sumu 75 000eur. Prečo? Možno začnem tak, že súčasná legislatíva pozná dva typy registrácie na platenie dane z pridanej hodnoty. A teda dobrovoľnú, to znamená daňovník sa môže prihlásiť do systému DPH kedykoľvek a povinnú. Samozrejme na dobrovoľnú registráciu nie je právny nárok a povoľuje ju teda finančná správa za základe žiadosti daňového subjektu, ako som povedal. A teraz teda povinne sa musí zaregistrovať zdaniteľná osoba, vtedy, ak za najviac 12 predchádzajúcich, po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahla obrat 50 000 eur. resp. v niektorých prípadoch je to 62 500 eur. Žiadosť o registráciu je zdaniteľná osoba povinná podať do 20-teho dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci v ktorom dosiahla tento zákonom stanovený obrat. No, táto povinná registrácia je pre slovenské podnikateľské subjekty najčastejším dôvodom pre registráciu platenia dane z pridanej hodnoty. No, a čo to prináša? Táto povinnosť vlastne prináša zásadne náročnejšiu daňovú administratívu, ale teda môžeme povedať generálne, je to zásadne administratívne náročnejšie. No, ako vznikla, no ešte môžeme teda povedať, že táto hranica, keby sme ju zvýšili, tak jednoducho ochráni tých malých, drobných podnikateľov pred touto neúmernou administratívnou záťažou a teda umožní im, aby viacej času venovali samotnej podnikateľskej činnosti a aby teda menej času venovali neproduktívnej administratíve. Vyššia hranica povinnej registrácie má význam aj z pohľadu štátu, pretože povedzme si na rovinu je to realita, časť malých podnikateľov zvykne optimalizovať svoje tržby tak, aby nepresiahli túto hranicu povinnej registrácie. No, môže sa to diať aj legálne, aj nelegálne. Legálne sa to môže diať tak, že si ten podnikateľ povie, no tak v novembri už mám teda nejaký obrat a ja nebudem robiť nič, a pritom mohol. Mohol vytvoriť teda nejakú novú hodnotu, z ktorej teda mohol mať následne samozrejme niečo štát, aj verejné financie. Druhá vec je samozrejme, že sa to dá robiť aj nelegálne. A to sú teda rôzne formy daňových únikov. Úplne najjednoduchšie, že taký podnikateľ prestane vlastne už dávať bloky, resp. faktúry, tak aby jednoducho neprekročil túto hranicu. Čiže, ak tú hranicu zvýšime, pomôžeme nielen znížiť byrokraciu, ale zároveň som presvedčený, že zase sa nám podarí o niečo znížiť mieru daňových podvodov. No povedzme si, ako celé to vlastne vzniklo, kedy sa tá hranica zvyšovala. Také to posledné zásadné zvýšenie, alebo určenie tej hranice vlastne bolo v roku 2009. Ak si dobre pamätám 1. júla, bolo to teda počas prvej vlády Roberta Fica. No, a odvtedy, za tých 15 rokov sa táto hranica raz zmenila a to bolo v podstate myslím si, že tak rok a pol dozadu v podstate v jednom z tých konsolidačných balíčkov, kde sa to z tých 49 790 eur zmenilo na 50 000, čiže o smiešnych cca 200 eur sa to zmenilo. No, ale bavme sa, že od toho roku 2009 je fakt inflácia v akom veľkom množstve. Čiže úplne tá hranica, ktorá bola vtedy postačujúca, je dnes teda absolútne nepostačujúca. No, a samozrejme aj tu sú nejaké európske pravidlá. Veď samozrejme nie je možné zahlásiť, že teraz do 200 000 to bude bez DPH, ale sú nejaké európske pravidlá, ktoré hovoria myslím, že je to 85 000 eur. Nešiel som úplne na tú hranicu, ale som pripravený, ak by bola zhoda a vôľa samozrejme ísť aj na túto hranicu. Zasa má to význam, aby sme pomáhali v tej miere samozrejme, v akej nám to dovoľujú európske platné pravidlá. Čiže určite tá hranica 75 000, ako ju navrhujem alebo keby sme aj išli po skutočne aj tú najvyššiu hranicu, ktorú dovoľujú európske pravidlá, by jednoznačne pomohli. A ja hovorím vo finále, by pomohli aj štátu samotnému, práveže by aj on mal menej povinnosti a hlavne menej daňových únikov, ale podporili by sme aj živnostníkov, ktorí skutočne po tejto zmene žiadajú alebo po nej túžia. Kľudne to môžem povedať aj takto. No, čo k tomu ďalej dodať bohužiaľ práve to, čo sa deje aj z hľadiska konsolidácie, aj vôbec tak ako vlastne momentálne robí nejakú tú ekonomickú alebo hospodársku politiku vláda. Tak všetko ide k zvyšovaniu množstva povinností, k zvyšovaniu výšky daňovej záťaže, k vytváraniu nových daní, napríklad teda tá transakčná daň a toto všetko. Každá tá jedna vec, keby ju niekto povedal je znesiteľná, ono podnikatelia sú zvyknutí zvládnuť toho veľa, ale jednoducho robí sa z toho taký fakt veľmi nebezpečný kokteil, aj v súvislosti s tým, čo sa deje vo svete. Či už teda hroziaca colná obchodná vojna, ale jednoducho vôbec toto všetko dokopy spôsobuje, že padáme a naša ekonomika je nekonkurencieschopná a fakt máme veľké problémy. Čiže bolo by dobré obrátiť to rozmýšľanie. Obrátiť vlastne ten sme toho uvažovania a zase samozrejme, že zvýšenie hranice DPH, povinného platcu DPH z nás neurobí konkurencieschopnú ekonomiku, ale bude to zase nejaký malý krok, áno poviem to na rovinu, malý krok, ktorý pôjde správnym smerom a ktorý teda zníži byrokraciu, zvýši im akoby ochotu podnikania a tú jednoduchosť. Takže a takýchto krokov, keby sa urobilo dostatočne veľa a je mi úplne jedno, že či to bude mojim opozičným návrhom zákona alebo proste spraví vláda nejaký balíček podporných opatrení pre ekonomiku, už akokoľvek jedna len jedna vec, je dôležitá, že to Slovensko, naši podnikatelia malí, veľkí potrebujú, tak bolo by dobré nad tým začať uvažovať. Dobre, toľko k tomuto návrhu zákona, ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za vaše vystúpenie, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Konštatujem, že nikto. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete zaujať ešte....dobre, počkajte chvíličku ešte. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem 3 minútovú hygienickú prestávku, dobre.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely Ústavy, ktorý podávam spolu s kolegyňami Vladimírou Marcinkovou a Martinou Bajo Holečkovou a kolegami Branislavom Grohlingom a Mariánom Viskupičom. Cieľom navrhovanej novely Ústavy je zakotviť do Ústavy členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Bližšie k obsahu návrhu by som rád povedal pár slov v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby som podľa § 73, ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhol Ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj v rozprave uviedol návrh novely Ústavy a ktoré predkladám v kolegami a kolegyňami z poslaneckého klubu SaS a ktorého cieľom je zakotvenie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii do slovenskej Ústavy. Je paradoxné, že v takejto pokojne, tichej atmosfére piatočného popoludnia budeme diskutovať o návrhu, ktorý vyvolal búrlivé reakcie na politickej scéne a prispel aj k masovosti protivládnych protestov, ktoré sa od začiatku tohto roka konajú v slovenských mestách, pretože k tej masovosti prispela aj reakcia zo strany niektorých politikov vládnej koalície, vrátane pána predsedajúceho, momentálne podpredsedu Tibora Gašpara na náš návrh, ktorá bola odmietavá vo vzťahu k explicitnému zakotveniu členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. A nielen že teda bola odmietavá, ale bola pochopená tak, že SMER, predovšetkým SMER pripúšťa aj možnosť, že by Slovenská republika niekedy v budúcnosti z Európskej únie, alebo z NATO mohla vystúpiť, že by sa situácia mohla vyvinúť tak, že skončíme aj v jednej, alebo v jednej, alebo v druhej organizácii. Až mi je teda ľúto, že pán Gašpar momentálne predsedá a nebude sa môcť zapojiť do rozpravy, lebo určite by mal k tomu čo povedať.
No a teraz k tomu návrhu. Slovenská republika je od roku 2004 členom týchto integračných zoskupení a už od novembra 89, keď padol komunistický režim sa Slovenská republika, podobne ako iné krajiny, usilovala stať členom, či už európskej integrácia, alebo transatlantickej spolupráce, ktorú v súčasnosti reprezentuje Európska únia a NATO. Aj po rozdelení Československa sa k tomu prihlásila samostatná Slovenská republika a hoci reálna politika napríklad za vlády Vladimíra Mečiara, tretej vlády Vladimíra Mečiara bola iná a dostali nás mimo tých integračných tendencií, tak prinajmenšom v deklaratívnej rovine všetky politické strany sa k členstvu v Európskej únii a NATO hlásili a po páde mečiarovho režimu sa Slovenská republika stala členom ako Európskej únie, tak NATO.
Náš návrh odráža dlhodobý konsenzus, ktorý na slovenskej politickej scéne v otázka dôležitosti členstva Slovensku v EÚ a NATO vládne. Ten konsenzus narúšali, reálne narúšali a otvorene narúšali iba fašisti, ktorí boli predchádzajúce dve volebné obdobia súčasťou slovenského parlamentu. Inak všetky politické sily sa hlásia k Európskej únii a NATO, aj keď niektoré reálne postupujú tak, že to členstvo spochybňujú. A ak by sme explicitne zakotvili členstvo Slovenska v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii do Ústavy, to neznamená, že nie je možno úplne legitímne diskutovať o ďalšom smerovaní v Európskej únii a NATO, že nemôžeme mať kritické názory na niektoré ich rozhodnutia, politiky, na činnosť ich inštitúcií. Že nemožno legitímne mať rôzne predstavy o tom, akým smerom sa majú uberať. To všetko patrí k demokratickej diskusii, ale zároveň by sme si mali uvedomiť, že je v životnom záujme Slovenskej republiky ostať členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a k tomu smeruje aj náš návrh.
Náš návrh sa teda týka článku 7 Ústavy, ktorý pôvodne, keď sa Ústava schvaľovala znel, že: "Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. Právo vystúpenia z tohto zväzku nemožno obmedziť. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi, alebo o vystúpení z tohoto štátneho zväzku sa rozhodne ústavným zákonom s následným referendom." Toto malo vytvoriť právny rámec pre vystúpenie Slovenskej republiky z Československej federácie. Nakoniec hoci tu bolo uvedené, že malo byť referendum, žiadne referendum nebolo a aj tak Slovenská republika vystúpila z Československej federácie a teda stala sa samostatným štátom, pretože to bolo riešené cez ústavný zákon na úrovni federálneho zhromaždenia a bez referenda. Až potom v roku 2001 prišlo k novele, ktorá zmenila článok 7 na súčasnú podobu, že je tam viacej odsekov a niektoré z tých odsekov v podstate zakotvujú členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii, aj keď nie je tam to explicitné konštatovanie. Je to tam iba implicitné, lebo je tam konštatovaná prednosť európskeho práva pred zákonmi Slovenskej republiky. Rieši sa tam jeho implementácia, čo sú teda veci, ktoré majú zmysel iba v prípade, že je krajina členom Európskej únie. A potom aj ďalšie články slovenskej Ústavy sa zmieňujú o Európskej únii a jej inštitúciách, článok 77, článok 120, odsek 2 a článok 129, odsek 2, ktorý rieši náležitosti, ktoré opäť sú relevantné iba v prípade, že Slovensko je členskou krajinou Európskej únie.
Na rozdiel od Európskej únie a jej inštitúcií, ktoré sa spomínajú v Ústave na viacerých miestach, NATO v Ústave spomenuté nie je, ale súčasné znenie článku 7, odsek 3 Ústavy sa do Ústavy dostalo práve preto, aby vytvorili ústavný rámec pre vstup Slovenska do NATO tým, že upraví možnosť a spôsob zaradenia Slovenskej republiky do organizácie vzájomnej kolektívnej zmluvy. Viaceré členské štáty Európskej únie majú vo svojich ústavách upravené niektoré aspekty členstva v Európskej únii. Napríklad Ústava Francúzskej republiky explicitne konštatuje, že Francúzske republika sa zúčastňuje na Európskej únii. Preambula chorvátskej Ústavy deklaruje vôľu krajiny zúčastňovať sa na európskej integrácii a na základoch hodnôt európskej civilizácie. Chorvátska Ústava explicitne spomína členstvo Chorvátska v Európskej únii. Ústava Spolkovej republiky Nemecko uvádza, že Spolková republika Nemecko sa podieľa na rozvoji Európskej únie, ktorá je viazaná demokratickými právne-štátnymi, sociálnymi a federatívnymi princípmi, ako aj princípov solidarity, ktorá zaisťuje ochranu základných práv porovnateľnú z Ústavou Spolkovej republiky Nemecko. Aj niektoré krajiny, ktoré sa o členstvo, či už v EÚ, alebo NATO uchádzajú, majú tiež integračné ambície premietnuté do svojich ústav, Ústava Ukrajiny, alebo gruzínska Ústava, alebo moldavská Ústava rieši integračné ambície ako vo vzťahu k Európskej únii, tak vo vzťahu k Severoatlantickej aliancii.
Treba povedať, že samozrejme, že explicitné konštatovanie členstva Slovenska v Európskej únii nie je nevyhnutnou podmienkou pre existenciu a pokračovanie členstva v oboch integračných zoskupeniach, ale bolo by to vyjadrenie postoja, posilnenie toho členstva a dalo by jednoznačnú odpoveď na otázky zahranično-politickej orientácii Slovenskej republiky, najmä v situácii, keď žijeme v dobách nestability a spochybňovania členstva, či už v jednej, alebo druhej integračnej organizácii.
Čiže len stručne k obsahu tých konkrétnych ustanovení. Navrhujeme do článku 7, odsek 2 doplniť aj explicitné konštatovanie, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie. Zároveň tam navrhuje vyjadriť prihlásenie sa Slovenskej republiky k hodnotám na ktorých je Európska únia založená. Ide o hodnoty úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú obsiahnuté aj v zmluve o Európskej únii.
Vo vzťahu k členstvu v NATO navrhujem to súčasné znenie, že Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický....
===== ... demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú obsiahnuté aj v zmluve o Európskej únii. Vo vzťahu k členstvu v NATO navrhujeme to súčasné znenie, že Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, nahradiť explicitným konštatovaním, že Slovenská republika je členskou krajinou Severoatlantickej zmluvy. A zároveň opäť navrhujeme tam aj nejaké hodnotové vymedzenie, že sa tým potvrdí účel Severoatlantickej aliancie ako organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok, čím sa nadviaže na súčasné znenie čl. 7 ods. 3 a zdôrazní sa jeho naplnenie vstupom Slovenskej republiky do NATO. A nad rámec vyššie uvedeného sa Slovenská republika prihlási aj k napĺňaniu záväzkov, ktoré jej z členstva v Severoatlantickej aliancii vyplývajú a k vôli aktívne prispievať k spoločnej obrane a bezpečnosti členských krajín Severoatlantickej aliancie, ktoré sú predpokladom pre to, aby NATO ako organizácia vzájomnej kolektívnej bezpečnosti mohla napĺňať svoj účel a zmysel svojej existencie, čo je opäť v dnešnej dobe, keď európske krajiny alebo európske členské, členské štáty Severoatlantickej zmluvy musia vo zvýšenej miere dbať o svoju bezpečnosť, musia sa viac zaoberať svojou obranou vrátane zvyšovania výdavkov na obranu a budovania nejakých spoločných európskych obranných kapacít mimoriadne dôležité a teda opäť by bolo pozitívnym signálom, ak by Slovenská republika mala takéto prihlásenie sa k záväzkom vyplývajúcim z členstva v Severoatlantickej aliancii zakotvené.
Ďakujem.

Tak krásne piatkové popoludnie v osirelej sále. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Chcel by som uviesť návrh zákona, ktorý upravuje chybu, ktorá sa do legislatívy dostala 1. januára 2025 spočívajúcu v tom, že sme prijatím pripomienok odboru parlamentnej legislatívy znefunkčnili elektronické recepty na Slovensku. Vzhľadom na to, že elektronické recepty sú regulované zákonom 153/2013 o národnom zdravotníckom informačnom systéme, tak som si dovolil aj s kolegami predložiť návrh opravy práve prostredníctvom tohto zákona.
Ďakujem. Samozrejme hlásim sa do rozpravy ako prvý.