33. schôdza

Ďakujem pekne.
Ja by som chcel, pán poslanec, reagovať na to, keď si hovoril, že tu narastá počet zamestnancov, tak len v štátnej správe, čo je veľmi malá časť zamestnancov, lebo máme zamestnancov vo verejnej správe, samospráve a kdekade, ale v štátnej správe nám tu ročne narastalo niekoľko stoviek počet ľudí, spravidla tak do tej tisícky každý jeden rok. A to je jedna vec.
Druhá vec narastali nám špeciálne platy, to znamená, ľudia, ktorí neboli zaradení v tabuľkách, ale mali špeciálne platy, spravidla ako 5-tisíc euro, na ministerstve zdravotníctva to bol každý štvrtý človek. Mali by to byť ľudia, ktorí sú, ktorých potrebujeme a ktorí majú dáke špeciálne talenty a špeciálne zadania, tak tam asi každé oddelenie malo špeciálne zadanie.
Ale čo ma najviac prekvapilo, že Rada pre štátnu službu, ktorá nejakým kontrolou kontrolovala a usmerňovala a robila z toho štatistiky, tak túto Radu pre štátnu službu premiér zrušil. A to znamená, že aby sme nemali čísla, nie na to, aby ju posilil, aby to sledovala, aby upozorňovala, ale jednoducho sa zrušila a tým pádom nemáme čísla. A čo je, čo je na tom najviac na pobavenie, je to, že pán premiér v Sobotných dialógoch hovoril, že keby v štátnej správe 30% ľudí zo dňa na deň sa prepustilo, že nikto si to nevšimne. A v pondelok, v sobotu to hovoril, a v pondelok na výbore pre sociálne veci bola žiadosť o navýšenie niekoľko desiatok ľudí na nejaký nezmyselný projekt. No kde? No na úrade vlády. Čiže, čiže to je, to je poburujúce, jak si ten náš premiér robí srandu zo všetkých ľudí, ktorí ho počúvajú v tých, napríklad v tomto prípade v Sobotných dialógoch.

Ďakujem pekne za slovo.
No, môžem len a len súhlasiť s kolegom Ledeckým. Áno, v prvom rade teda medzi štátnymi zamestnancami je obrovský priestor na šetrenie, a skutočne že ono by sa čakalo, že keď už teda sa nešetrí, tak ale aspoň by nemalo stúpať. Realita je presne, tak ako kolega Ledecký povedal.
Ja poviem jednu základnú vec, že tu nikto nespochybňuje potrebu konsolidácie. Vidíme to, treba. Ale deväť krajín, deväť krajín Európskej únie konsoliduje. A osem z nich dodržalo tú základnú dohodu, že keď hovoria ľuďom, že áno, musíte zaplatiť viac na daniach, na poplatkoch, na čomkoľvek, musíte sa podieľať na tej konsolidácii, tak osem krajín zároveň, samozrejme, urobilo to, že nerastú verejné výdavky, že jednoducho musí sa do toho podieľať aj tá krajina aspoň do tej miery, že nerastú výdavky. No je jedna krajina z tých deviatich, ktorá konsoliduje a túto základnú dohodu nedodržiava. Samozrejme, je to Slovensko. Nám tento rok rastú rozpočtovo o 12 %, zatiaľ to bolo o 10 % za prvý kvartál, čo som pozeral, nám rastú výdavky medziročne. Normálne podľa mňa to je, to je rana medzi oči pre každého jedného občana a voliča aj, aj tejto koalície. Vláda všetkým hovorí – ľudia, šetrite, podieľajte sa, plaťte viac daní na dépeháčke, na transakčnej dani, na všetkom, ale do toho vláda nieže nešetrí, ale míňa stále viac. Toto je ten základný problém. Osem krajín v Európe to dokázalo jednanie, proste tam je ďalší priestor šetriť, dá sa zrušiť transakčná daň voči šetreniu na strane štátu, na znižovaní alebo aspoň na nezvyšovaní výdavkov.
Ďakujem pekne.

Chcel som zareagovať faktickou, ale možno by som sa nezmestil do dvoch minút, tak som si zobral slovo. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Maroš, veľmi pekne ďakujem za tvoj, za tvoj príspevok. Ja by som k nemu doplnil niekoľko, niekoľko poznámok. Súhlasím s tým, že najlepšie, aby sa tá daň zrušila celá absolútne, to je ako bez diskusie. Byť v spoločnosti s Maďarskom a s Venezuelou je veľmi čestné a milé, ale veď pozrime sa napríklad na ceny potravín. V Maďarsku sú suverénne najdrahšie široko-ďaleko v celom regióne a to boli kedysi Maďari teda preslávení produkciou lacných potravín.
No, spomenul si to, že finančná správa musí odpovedať na bambilión otázok, ktoré prichádzajú od rôznych respondentov, možno na to museli prijať nejakých. Nejakú chvíľu to trvalo, lebo kým vytvorili usmernenie finančnej správy, ako vlastne interpretovať túto transakčnú daň v rôznych hraničných situáciách, trvalo niekoľko dní, kým platila a kým ešte nebolo usmernenie. A potom sme sa dozvedeli, že zahraničné firmy to vlastne platiť nemusia, že to vlastne platia iba slovenské firmy, aj keď tie zahraničné firmy fungujú u nás, ale, naopak, keď slovenská firma funguje aj v zahraničí, by to možno mala platiť aj z tých zahraničných transakcií. To je taká hlúposť, taká donebavolajúca kravina, že fakt to budete musieť jedného dňa zrušiť. Transakčná daň je hlúposť. Transakčná daň je absolútna hlúposť, je diskriminačná a to, čo som nespomenul vo svojom príspevku, bolo, že Asociácia nemocníc Slovenska, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, Asociácia súkromných lekárov, Zväz ambulantných poskytovateľov, Asociácia polikliník a zdravotníckych zariadení s podporou Slovenského odborového zväzu zamestnancov zdravotníctva a sociálnej sféry dali podnet na Európsku komisiu kvôli transakčnej dani, kvôli tomu, že je diskriminačná, kvôli tomu, že porušuje pravidlá hospodárskej súťaže, a nakoniec sa môže stať, a to by bolo také aj pre vás, pán predsedajúci, celkom príjemné riešenie, že sem príde Európska komisia nám zrušiť tú transakčnú daň (povedané so smiechom), pretože naozaj ide o porušenie pravidiel hospodárskej súťaže.
Moje posledné slová na túto tému sú, že zajtra, teda v utorok 15. apríla o 17. 30 h organizujeme happening na námestí Slovenského národného povstania v Bratislave proti transakčnej dani. Všetci, ktorí z touto daňou nesúhlasíte ste srdečne vítaní, aby ste protestovali proti tomuto nezmyslu z dielne súčasnej vlády.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No ja poviem už len jednu vec, že... že Donald Trump keď tou svojou politikou, ten sa že aspoň teda snaží, že škodiť druhým, hej. Celé, samozrejme, clá sú celé zle, to nijak ho nechválim, ale ten teda aspoň to vníma, že on teda chce robiť tú hospodársku politiku svojej krajiny, že chce zaťažovať iných, hej, zahraničných, dáva im clá.
Ale ja nerozumiem proste tejto veci, že teda koalícia, ktorá sa hrdí, že je národná, slovenská, akákoľvek, tak tá vlastne si vybrala za cieľ slovenské firmy, a čím menšie tým viac. Normálne že táto vláda sa rozhodla, alebo koalícia sa rozhodla škodiť slovenským firmám, malým firmám, našim podnikateľom, našim ľuďom. Toto je na tomto ešte najsmutnejšie a ešte to aj obhajujú, ešte aj teraz, to nechápem.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj pánovi predsedajúcemu za, za strpenie. Áno, nebol som pripravený, absolútne súhlasím, trebalo naštartovať notebook.
Takže ešte raz. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, dovoľte mi predložiť návrh, návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý teda predkladám na rokovanie Národnej rady spolu s kolegyňou Janou Bittó a kolegyňou Martinou Bajo Holečkovou.
V skratke. Cieľom návrhu zákona je zvýšiť odvodovo odpočítateľnú položku zo súčasných 200 eur na 330 eur a tým podnietiť ekonomickú aktivitu dotknutých subjektov a zlepšiť ich finančnú situáciu. Generálne sa to týka mladých ľudí, detí, našich, našich juniorov, ktorí teda brigádujú, a aby teda mohli zarobiť o niečo viacej bez toho, aby im to bolo zdaňované a zodvodňované.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, je v súlade s ústavnými zákonmi o ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Takisto je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v podobe nižšieho odvodového zaťaženia dotknutých subjektov. Som presvedčený, že ak by sme túto zmenu prijali, ona bude pôsobiť dostatočne motivačne na to, aby prilákala teda viac ľudí, a ktorí teda budú viacej, vykonajú viac ekonomickej aktivity, vytvoria nejakú hodnotu a toto bude minimalizovať tieto negatívne dopady. Samozrejme, takáto zmena bude mať pozitívny dopad na podnikateľské prostredie, pretože znižuje odvodové zaťaženie a motivuje teda k zamestnávaniu študentov na dohody a, samozrejme, tým pádom je to aj určitý pozitívny vplyv na zamestnanosť. Motivuje k práci, zatraktívni tento, tento formát pracovnoprávneho vzťahu pre obe, obe strany. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Toľko v úvodnom slove a bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 751. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 781 z 10. marca 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Pán predsedajúci, opäť ďakujem pekne za slovo.
Ctené kolegyne, kolegovia, no, teraz pred chvíľkou sme sa tu teda bavili o transakčnej dani, kde štát vyslovene dusí ekonomickú aktivitu, kde znižuje ekonomickú aktivitu, lebo presne to robia dane. Čím vyššie dane, čím viac daní, tým je nižšia ekonomická aktivita. Slovensko však potrebuje presný opak, lebo potrebujeme robiť všetko preto, aby sme znižovali regulačnú záťaž, aby sme znižovali daňovo-odvodové zaťaženie, špeciálne práce, aby sme znižovali byrokraciu, proste potrebujeme podporiť ekonomickú aktivitu. To je jediná skutočná cesta, ako sa Slovensko vie stať alebo vie odísť z tohto dnešného marazmu a ako by sme sa mohli znovu jedného dňa stať znovu ekonomickým tigrom strednej Európy.
Nie je to proste tak jednoduché. Dnes to nie je, že spravíme tu že dve zmeny a teraz už bude Slovensko konkurencieschopné. Nie, potrebujeme urobiť tisíc drobných zmien, ale správnym smerom. No a teraz vlastne ja prichádzam s jednou malou zmenou a je to, ako som už hovoril teda aj v úvodnom slovo, zvýšenie odvodovo odpočítateľnej položky.
No, poviem, že je to, nadväzuje to na, to, čo sa mi podarilo spolu... spolu, no, podporila ma aj koalícia. Podarilo sa, aby deti, ktoré teda ukončia povinnú školskú dochádzku, mohli hneď už to prvé leto brigádovať, nabielo, v súlade so zákonom, tak ako aby mohli tú výplatu dostať proste v súlade so všetkými pravidlami. My potrebujeme, aby sme do tvorby hodnôt, do... proste do aktívnej ekonomiky dostali čo najviac ľudí. Tá cesta je, vlastne minimálne sú tri smery. Čo najviac mladých potiahnuť, aby čím skôr začali nejak pracovať, to je jedna vec. Potom, samozrejme je priestor napríklad aj urobiť zmeny, aby napríklad maminy išli skôr pracovať, a potom, samozrejme, ďalší priestor je, aby dôchodcovia, či už neskôr odišli na dôchodok, alebo nešli do predčasného. Ale to je, samozrejme, teraz mimo. Čiže teraz sa bavíme o deťoch, o tom, aby sme čo najviac mladých ľudí potiahli, aby jednoducho začali pracovať, aby získali prvé pracovné návyky, aby jednoducho podporili tú ekonomiku aj takto.
No a tak ako som hovoril, že tie deti, veľa z nich, samozrejme, chce pracovať a ono to bolo také, že keďže chceli, vždy si našli niekoho, kde tú brigádu mali, ale mali ju jednoducho načierno. A my sme vlastne, nechcem teraz trieskať percento, ale takmer každý mladý človek mal tú svoju prvú pracovnú skúsenosť načierno, pretože za prvé nemohol pracovať, lebo povinná školská dochádzka končila až 31. 8., to znamená, to prvé leto nemohol pracovať a potom, samozrejme, a, aj, aj toto, čo tu máme, vlastne tých 200 euro je málo na to. A, samozrejme, zvyšok sa doplácal... zvyšok sa doplácal načierno, takže... Pardon. Takže toto je vlastne ďalší krok k tomu, aby ten mladý človek, ktorý chce ísť pracovať, aby tá jeho skúsenosť bola jednoducho nabielo, aby, aby, aby fungoval v súlade so zákonom, aby mu mohol jeho zamestnávateľ vlastne dať tú mzdu tak, aby to bolo zaujímavé aj preňho, aj zamestnávateľa a aby to, aby to, aby to fungovalo. Čiže dnes vlastne máme 200 euro. Tá odpočítateľná, odvodová odpočítateľná položka v sociálnom poistení sa vlastne odpočítava z vymeriavacieho základu zamestnanca aj zamestnávateľa na starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie do rezervného fondu solidarity, to je týka len zamestnávateľa. No a uplatniť si ju môžu študenti, o nich rozpravám, ktorí teda pracujú na dohodu o brigádnickej práci, ale sú tam inak aj dôchodcovia, ktorí pracujú na dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce, a teda sú poberateľmi starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.
No len pre presnosť, právna úprava je obsiahnutá v § 138a zákona už spomínaného č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
No a je to akási úľava pri platení poistného do Sociálnej poisťovne zo strany dohodárov, či už teda študentov, alebo dôchodcov.
Toto bolo dobré riešenie, ktoré bolo prijaté, teraz si nepamätám presne, v ktorom roku, ale jednoducho tých 200 euro sa viazalo proste k tomu roku, odvtedy máme skutočne dosť výraznú infláciu, a keď to zoberiem, že prečo 330, prečo zvýšené na 330, je to plus-mínus hodnota inflácie odvtedy. Čiže viac-menej len, len nazvime to, že valorizujeme tú sumu, aby to jednoducho fungovalo pre dnešný svet. Skutočne je to robené tak, aby som, vnímam napätie v štátnom rozpočte, samozrejme, ja som prvý ten, kto rozprával o deficite, takže je to urobené tak, aby to bolo skôr zmysluplné, skôr pozitívne a aby to teda nerobilo nejakú zásadne veľkú dieru do štátneho rozpočtu.
Myslím si, že je naprosto jasné, že ak teda už to bude že 330 euro mesačne, tak, samozrejme, to, to sa nemusíme ani baviť, bude, bude, vytvorí to pozitívny vplyv na záujem študentov, ale aj dôchodcov, dohodárov pracovať v takomto type pracovnoprávneho vzťahu, no a v podstate takto či už tých študentov, alebo aj dôchodcov motivujeme vlastne akoby k vyšším zárobkom, tým pádom vytvoria viacej, vytvoria viacej hodnoty, no a zároveň, samozrejme, sú to zraniteľné skupiny obyvateľstva, a teda je úplne v záujme štátu ich motivovať k pracovnej činnosti aj takýmto, takýmto nástrojom.
V podstate toľko. Myslím si, že toto nie je o žiadnej politike. Toto je skutočne o tom, aby sme nastavili zmysluplné pravidlá, aby sme fakt podporili ekonomickú aktivitu, podporili v tomto prípade aj zamestnávateľa, aj zamestnanca, a fakt sa veľmi uchádzam o podporu aj koaličných kolegov. Myslím, ako som si všimol, kolega Hajko ma keď tak opraví, veľmi, veľmi podobný návrh predkladá aj KDH. (Reakcia z pléna.) Ako? (Reakcia z pléna.) Okej.
Takže každopádne, samozrejme, uchádzam sa aj takto o podporu a rovnako takisto podporíme vlastne tento, tento váš návrh, takže toľko.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely daňového zákona, ktorý predkladáme spoločne s pánom poslancom Viskupičom.
Ale dovoľte mi začať tým, že poviem, že Rusko je teroristický štát. Chcem dôrazne odsúdiť zločinný útok na mesto Sumy na Ukrajine, kde Putin pokračuje vo vraždení civilného obyvateľstva. Oceňujem, že sa k tomu vyjadrili pán prezident aj predseda Národnej rady. Odsudzujem, že mlčia... (prerušenie vystúpenia predsedajúcim) ... že mlčia... (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Skúste k téme, pán Dostál, vy trváte na tom poriadku a nerobte tu piár na svoju politiku, ale uveďte zákon. (Povedané súbežne s rečníkom.)

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Tušil som, že pán predsedajúci Danko, ktorý sa chodí klaňať Putinovi bude mať problém. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Ale však ešte raz, pán Dostál, k téme, lebo mám právo vám zobrať slovo. Nedráždite. (Povedané súbežne s rečníkom.)

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Máte právo mi zobrať slovo a ja mám právo sa opätovne prihlásiť, keďže som navrhovateľ, tak to skúste. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)
Odsudzujem, že sa k tomu doteraz nevyjadril ani premiér Fico, ani minister zahraničných vecí Blanár. Je to hanba. Je to len ďalší dôkaz toho, že Rusko je teroristický štát, Vladimír Putin je zločinec a Rusko pácha na Ukrajine vojnové zločiny. A pozývam všetkých na šiestu hodinu pred ruskú ambasádu, kde sa bude konať protest organizovaný iniciatívou Mier Ukrajine. (Potlesk. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Takže, už je vám lepšie? Zneužili ste rokovací poriadok a skúste uviesť zákon.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Vám je horšie, ale, ale teda také sú fakty.
Chcel by som uviesť návrh novely zákona o správe daní, daňový poriadok. Cieľom navrhovanej úpravy je, aby nedochádzalo k tomu, že je daňovník penalizovaný daňovým úradom s oneskorením niekoľkých rokov, napríklad vo veci nedoplatku, ktorý už medzičasom priznal a riadne uhradil, alebo vo veci zmeškania lehoty pre podanie daňového priznania.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
A bližšie o návrhu zákona by som chcel povedať pár slov v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a takisto Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som už povedal v úvodnom slove, cieľom navrhovanej úpravy, navrhovanej novely zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) je, aby nedochádzalo k tomu, že je daňovník penalizovaný, teda trestaný daňovým úradom formou pokút s oneskorením niekoľkých rokov, napríklad vo veci nedoplatku, ktorý bol už medzičasom priznaný a riadne uhradený, alebo vo veci zmeškania lehoty pre podanie daňového priznania.
Daňový poriadok rieši zodpovednosť za porušenie povinností definovaním porušenia povinností vo forme správnych deliktov v § 154 daňového poriadku a určením sankcií vo forme pokút v § 155 a následne aj úrokov z omeškania. Zákon obsahuje lehotu päť rokov od dopustenia sa správneho deliktu, po uplynutí ktorej nemožno uložiť pokutu za niektoré správne delikty.
Navrhujeme stanoviť pre menej závažné porušenia povinností aj kratšiu lehotu pre uloženie pokuty, ktorá sa však nebude odvíjať od termínu, kedy mala byť povinnosť splnená, ale od termínu, kedy bola takáto povinnosť dodatočne splnená. Konkrétne navrhujeme lehotu jeden rok od dodatočného splnenia povinností pre uloženie pokuty v prípade oneskoreného podania daňového priznania a v prípade oneskoreného podania... splnenia oznamovacej povinnosti.
Predkladaný návrh zákona reaguje na konkrétny podnet, ktorý sme dostali už v roku 2018, a teda v tom čase sme spolu s pánom poslancom Petrom Osuským predložili podobný návrh. Ten návrh sa od súčasného návrhu líšil tým, že v tom čase bolo možné v neobmedzenej dobe uložiť aj úrok, úrok z omeškania, aj keď medzičasom bola, bola tá povinnosť splnená alebo medzičasom došlo k tomu, že teda buď, buď bolo dodatočne podané daňové oznámenie, alebo, alebo bol zaplatený nedoplatok na dani, alebo, alebo preddavok na dani. Zámerom teda nie je úplne zrušiť, zrušiť sankciu vo forme, vo forme pokút, ale stanoviť tam aj nejakú hranicu, pretože ak bol, bol podaný, podané oneskorené, oneskorené daňové priznanie, väčšinou to býva zmeškanie o pár dní, dobre, je to porušenie povinností, dobre, je to možné sankcionovať pokutou, ale nemá zmysel, ak tá povinnosť bola splnená, čakať štyri roky a potom, potom postupovať tak, že sa, že sa uloží pokuta.
A rovnako to bolo aj s tými úrokmi, úrokmi z omeškania za, za oneskorené zaplatenie dane, ale tam už v tomto návrhu, ktorý predkladáme teraz s pánom poslancom Viskupičom, takýto návrh nie je obsiahnutý, a to z dôvodu, už to medzitým bolo vyriešené veľmi podobným, podobným spôsobom. My sme v našom návrhu navrhovali, že doplniť tam ustanovenie, podľa ktorého úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak od dodatočného splnenia povinnosti spočívajúcej v zaplatení preddavku na daň uplynul jeden rok, alebo zaplatení dane, rozdielu dane, splátky dane alebo sumy na zabezpečenie dane, alebo v odvedení vybraného preddavku na daň, vybranej dane alebo zrazenej dane uplynuli dva roky alebo, alebo rok.
A teraz už daňový poriadok obsahuje formuláciu, kde sú zachova... kde je zachovaných tých päť rokov, odkedy došlo k tomu porušeniu povinnosti, ale zároveň je tam, je tam doplnená aj lehota jedného roku, konkrétne § 156, ktorý rieši úroky z omeškania. V § 8 uvádza, že úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom bol daňový, teda daňový subjekt povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, alebo odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. A je tam nová veta, ktorá tam nebola v tom roku 2018: „Ak suma podľa prvej vety bola uhradená, úrok z omeškania nemožno vyrubiť po uplynutí jedného roka od konca roka, v ktorom bola táto suma uhradená. Lehota podľa prvej vety tým nie je dotknutá.“
Účelom sankcií, a teraz či už ide o pokuty, alebo o úroky z omeškania, v daňovom práve je dosiahnuť, aby si, aby si daňovníci dobrovoľne alebo teda aby si daňovníci riadne, lebo to nie je dobrovoľné, ale aby si daňovníci riadne a načas plnili povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona. Tie poplatky ani úroky z omeškania nie sú samoúčelné a ich zmyslom nie je ani zvyšovať príjmy štátneho rozpočtu, ale vynucovať plnenie si povinností. A teda pokiaľ dôjde k splneniu si tej povinnosti, hoci oneskorene, tak áno, je možné, je možné sankcionovať také porušenie, ale mala by tam byť stanovená nejaká lehota, ktorá je primeraná tomu, aby sa nestalo to, že niekto sa oneskorí so zaplatením dane a potom o štyri roky mu príde rozhodnutie, že má, že má za to zaplatiť, zaplatiť pokutu.
K tomuto smeruje náš návrh a verím, teda že ak aj nebude schválený, keďže opozičné návrhy nie je zvykom schvaľovať, tak podobne ako, ako v prípade úrokov z omeškania, kde sa tá lehota jedného roka doplnila do daňového poriadku, aj keď nie na náš návrh ako návrh opozičných poslancov, bude do daňového poriadku táto lehota doplnená.
Ďakujem za pozornosť a žiadam vás o podporu nami predloženého návrhu zákona.