Ďakujem veľmi pekne za slovo. Som rada, že je tu teda aj pán minister, ja nebudem nejako dlho hovoriť, však už vlastne v tom prvom čítaní sme v zásade povedali, že teda tento návrh zákona má našu podporu, nakoniec na tej novele, ktorá sa začala tvoriť, myslím niekedy v roku 2022, som ešte pracovala ja, čiže išla by som sama proti sebe. Ja si myslím, že je naozaj veľmi dôležité to, že sa konečne teda pripravila novela zákona ktorá zvyšuje ten...
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Som rada, že je tu teda aj pán minister, ja nebudem nejako dlho hovoriť, však už vlastne v tom prvom čítaní sme v zásade povedali, že teda tento návrh zákona má našu podporu, nakoniec na tej novele, ktorá sa začala tvoriť, myslím niekedy v roku 2022, som ešte pracovala ja, čiže išla by som sama proti sebe. Ja si myslím, že je naozaj veľmi dôležité to, že sa konečne teda pripravila novela zákona ktorá zvyšuje ten koeficient materiálnej núdze, lebo však vieme, že to sa v podstate od začiatku nemenilo a naozaj tie hranice, ktoré tam boli pôvodne nastavené, tie už v žiadnom prípade nezodpovedali vlastne realite, a tomu aké sú vôbec nejaké príjmové pomery ľudí, ktorí sú odkázaní a potrebujú túto bezplatnú právnu pomoc od štátu. Chcela som len využiť tento priestor na možno ešte tak pár myšlienok, ktoré si odnášam, alebo ktoré som si v minulosti z pôsobenia centra právnej pomoci odniesla, ktoré si myslím, že by bolo vhodné tu povedať, že ako by teda sme mali v tejto oblasti, veľmi dôležitej, podľa mňa, ktorej ale nie je venovaná dostatočná pozornosť, lebo tu nie je inak samozrejmosť, že všade štát poskytuje ľuďom bezplatnú právnu pomoc, práve takým spôsobom akým je to inštituciolizované na Slovensku, že sme v tomto pomerne, nechcem povedať, že nejakou úplnou výnimkou, ale teda nie každý štát to takto má zavedené a myslím si, že je to jedna z vecí, ktorými sa môžme aj hrdiť ako Slovenská republika, že vlastne takýmto spôsobom, jednak v oblasti bezplatnej právnej pomoci a jednak v oblasti oddĺženia vlastne ľuďom, ktorí sú v tej materiálnej núdzi, tú právnu pomoc poskytujeme aj ten systém aký je, akým je to nastavené, podľa mňa, vôbec nie je zlý.
Samozrejme dá sa baviť o nejakých partikularitách a stále hľadať tie vylepšenia, to si myslím, že je úlohou každého vedenia riaditeľky, alebo riaditeľa, ktorý tam je, pretože nemôžme si dovoliť aj keď sa taký dramatický ako keby líši, aj to právne prostredie, aj to akým spôsobom sa vyvíjajú vlastne tie príjmy, ale aj príjmové nerovnosti, držať nejaký skostnatený systém.
Ja si myslím, že do budúcna ako keby áno, že raz sa tu vlastne nastavuje, alebo prispôsobuje sa tá, ten koeficient tej materiálnej núdze nejakej príjmovej realite, ktorú teda máme v súčasnosti. Dá sa samozrejme, tak ako aj kolega Krátky tu mal, teraz ten pozmeňujúci návrh hovorí, či by tu malo byť 2,1 , 2,5, 2,4 neviem aký prosto násobok, my sme tiež v tom čase pracovali s rôznymi číslami a s rôznymi výpočtami, ktoré sme si ešte dávali v analytickom centre robiť. Ja si myslím, že do budúcnosti, lebo nakoniec sme vždy tak trochu pozadu, že vlastne táto novela trvala cca 3 roky, kým v podstate sa schváli parlamentom, čiže tie výpočty, ktoré sme si dávali, ja neviem, pred dva a pol, tromi rokmi robiť, tak samozrejme vieme, že v čase, keď tá novela už začne platiť a ubehnú ďalšie roky, tak budú možno už aj neaktuálne, že ja si myslím, že čo by bolo vhodné v tomto prostredí spraviť, je možno do budúcna uvažovať nad nejakým iným modelom ako vlastne nastaviť tú hranicu tej materiálnej núdze. Zároveň, ono to vôbec nie je ľahké, pretože napr. kolega predstavil teda ten väčší návrh, len ja musím povedať, že tam sú akokeby aj také úskalia, že tam častokrát nejde ako keby o tú celkovú sumu, ktorou to zasiahne ten štátny rozpočet, ale najväčší problém pri stanovovaní toho koeficientu sú v skutočnosti veľké rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. To znamená, že v Bratislave tá výsledná suma ako keby, že nám do nej spadne minimum občanov, alebo obyvateľov, len zase, keď si to , keď sa spýtame kancelárie v Svidníku, alebo ja neviem, v Považskej Bystrici, tak tam už by nám mohla aj polovica nejakej obce, alebo mesta vlastne do toho nároku spadnúť. Čiže to je podľa mňa také trošku, triky vlastne, že ako nastaviť ten pomer toho koeficientu, aby to bolo spravodlivé. Vlastne k jednotlivým regiónom, ktoré žiaľ na Slovensku sú vlastne veľké tie regionálne platové rozdiely, ale teda ja osobne si tiež myslím, že by mal byť nájdený, to je skôr, podľa mňa, taká matematická otázka, alebo otázka na analytikov, že akým spôsobom do budúcna nastaviť ako keby ten spôsobom výpočtu tej hranice materiálnej núdze, aby nebolo vždy potrebné meniť zákon, pretože to je vždy najťažšie, ale možno nájsť nejaký model, mechanizmus, ktorý by buď nejak to progresívne ako keby v tom zákone bolo, že by sa nejako zvyšoval, alebo by to bolo upravené nejakou podzákonnou normou. Neviem, myslím si, že to je taká otázka, ktorou by sa centrum, ale aj ministerstvo spravodlivosti malo ako keby do budúcna zaoberať, nech tam odpadne, nech je ten systém flexibilnejší a nech tam odpadne potreba, že vždy, keď sa ako keby zvýšia tie príjmové hladiny, odpadne potreba možno tej zákonnej novely, lebo teraz ju máme po ani, neviem viac ako desať rokov. Nepamätám si presne koľko, čiže je to naozaj tuhé obdobie, kým sa tu vôbec ten koeficient podarí vlastne zmeniť. Zároveň musím povedať, že ja si myslím, že v tom centre je ako keby vôľa, že tam dlhodobá prax je nastavená v zásade v prospech tých žiadateľov a k tomu vychádzať im v ústrety a pokrývať ako keby tie naozaj, tie naozaj, tie ťaživé ľudské situácie. Však to samozrejme nie sú bohatí ľudia, ktorí prichádzajú do centra, to sú naozaj ľudia, ktorí nemajú veľa peňazí, nezarábajú, sú aj seniori, aj jednorodičia, naozaj, že sú na tej spodnej príjmovej hranici, a teda aj cez ten vlastne osobitný zreteľ, je tam podľa môjho názoru snaha vychádzať, skôr tú právnu pomoc poskytnúť ako neposkytnúť. Samozrejme sú aj prípady, kde dochádza k zneužívaniu systému a pod. Ale to má každý štátny úrad a myslím si, že ten zákon je dostatočne dobre napísaný aj tá realita v tom, aby sa s tým centrum vedelo vysporiadať aj keď to tak chápem, že to nie vždy je v tých konaniach úplne jednoduché.
Čo si myslím, že bola veľká zmena, alebo teda také pozdvihnutie centra, bolo naozaj to zapojenie sa aj do právnej pomoci, počas toho ako začali prichádzať na Slovensko ľudia z Ukrajiny, odídenci. Tam by som naozaj chcela vyzdvihnúť aj teda ešte moju predchodkyňu a všetkých zamestnancov a zamestnankyne, lebo teda treba to povedať, centrum bolo v tej prvej línii, pomáhalo aj na železničnej stanici v Bratislave, aj potom dlhodobo v tom asistenčnom centre Bottova, spolu s ďalšími štátnymi orgánmi a mimovládnymi organizáciami a myslím, že to bo taký čas, kedy si aj získalo to centrum taký veľký kredit a že nikto to vtedy nečakal, bola to taká veľká vec, takže za to im všetkým patrí veľká vďaka a tiež teda ja pozitívne vnímam to, že centrum vlastne má zákonom zverenú právomoc tam, kde teda Európska únia a spoločne európsky azylový systém od nás vyžaduje poskytovanie tej právnej pomoci ľuďom, ktorí sú v konaní o azyle, alebo majú doplnkovú ochranu, že teda tam a tu a samozrejme v zaistení má centrum zverenú tú pôsobnosť, vlastne poskytovať tú bezplatnú právnu pomoc v týchto veciach. To si myslím, že je veľmi dôležité, že keď sa preberala vlastne transpozícia, opakovane týchto smerníc, že sme mali inštitúciu, ktorej to bolo možné zveriť a že to nebola nová inštitúcia, ale inštitúcia, ktorá už ako keby má zavedené tie mechanizmy na poskytovanie právnej pomoci a myslím si, že aj tie kancelárie, ktoré sa tomu venujú, osobitne kancelária v Košiciach, v tom už majú naozaj veľmi dobrú kvalifikáciu, častokrát lepšiu ako aj iné organizácie, občianske spoločnosti, ktoré sa tiež tejto téme venujú, čiže to by som chcela osobitne vyzdvihnúť.
Čo si myslím, že je treba tiež do budúcnosti vyriešiť, ja veľmi vítam to zvýšenie jednak toho oplatku v oblasti bankrotov, aj teda zavedenie toho poplatku za spracovanie žiadostí. Myslím si, že tam fakt sa treba naozaj do budúcnosti zamerať na to, že ako ďalej reálne s týmito oddlženiami a bankrotmi, lebo vieme, že to je v podstate na čísla, najväčšia agenda centra právnej pomoci, ale zase centrum právnej pomoci nebolo nikdy budované s cieľom, aby bolo finančnou inštitúciou, pohľadávkovou inštitúciou, alebo prosto, aby do takej miery bolo zaťažené touto agendou, ako sa to nakoniec vyvinulo, že nikto to nemohol vlastne očakávať a zároveň ako keby tá pomoc ľuďom, ktorí naozaj ten bankrot potrebujú, bola v tom čase naozaj veľmi nevyhnutná, ale teda myslím si, že už sme ďalej, že naozaj ten akútny problém bol do nejakej miery vyriešený a samozrejme je potrebné uvažovať nad tým aj jak možno trochu zlepšiť ten splátkový kalendár, aby bol viac využívaný v porovnaní teda s tým ľahším, osobným bankrotom, tam uvidíme, fakt som veľmi zvedavá, lebo teda ja som osobne bola za tento poplatok, za spracovanie žiadosti o oddlženie, lebo teda nemalo by to, podľa môjho názoru už v tejto situácii byť také jednoduché pre ľudí, že súvisí to samozrejme aj s tou finančnou gramotnosťou, naozaj je potom problém, že tí ľudia jednak nerozumejú tomu oddlženiu, majú pocit, že to je
===== ...a tento poplatok za spracovanie žiadosti o oddĺženie, lebo teda nemalo by to podľa môjho názoru už v tejto situácii byť také jednoduché pre ľudí, že súvisí to samozrejme aj s tou finančnou gramotnosťou. Naozaj je potom problém, že tí ľudia jednak nerozumejú tomu oddĺženiu. Majú pocit, že to je prosto niečo čím sa teda hocijakých dlhov hocikedy môžu zbaviť, ani tomu časovému obmedzeniu nerozumejú, že teda to nemôžu robiť opakovane, že musia počkať napríklad desať rokov, nerozumejú tým splátkam a podobne. A do veľkej miery to podľa mňa súvisí naozaj že s absenciou základnej finančnej gramotnosti pri mnohých ľuďoch a nie je vlastne úlohou centra vychovávať tých ľudí ako keby k tej finančnej gramotnosti. Ale tam je to podľa mňa celospoločenský problém, že tam sa naozaj treba zamerať na to, že nejak perspektívne do budúcnosti si povedať, že čo chceme v tejto oblasti ľudí ktorí to oddĺženie stále potrebujú, ale už sú teda trošku iné okolnosti aj na Slovensku dosiahnuť a že ako chceme aj tú populáciu možno naučiť lepšie hospodáriť s tými finančnými prostriedkami a odbremeniť to centrum od tejto agendy, lebo nakoniec teda vlastne to dospelo k tomu, že centrum aj musí, je správcom pohľadávok, ktoré vyplývajú vlastne z toho, že musia teda tí dlžníci splácať tých päťsto eur a je to naozaj veľmi veľká a ťažká agenda na ktorú centrum nebolo pri svojom zriadení, ani vlastne pri tom, keď mu bol zverený ten osobný bankrot celkovo to oddĺženie vlastne pripravené. Čiže ono, ako som povedala, to nie je finančná inštitúcia, čiže mať nejaké pohľadávkové oddelenia a venovať sa teda práve tejto činnosti, ktorá sa ukázala, že ako keby druhou veľkou alebo jednou z najväčších činností centra nie je úplne úlohou toho čo by oni mali robiť. Čiže apelujem aj na vás, pán minister, že aby ste to tak proaktívne do budúcna aj s aktuálnym vedením riešili, nech teda ako keby to centrum, ja si osobne myslím, že jeho úlohou je naozaj byť kvalitným poskytovateľom tej právnej pomoci, lebo to, že niekto je chudobný neznamená, že má dostať nekvalitnú právnu pomoc. A častokrát práve tie jeho práva sú veľakrát porušované možno viac ako pri ľuďoch, ktorí majú vyššie príjmy a ktorí si to vedia možno ošetriť dopredu. Čiže za mňa by bolo podľa mňa úplne ideálne ako keby postupne sa zamerať na takú reformu, aby teda tomu centru odbudla tá záťaž v rámci tých bankrotov a hlavne teda potom teda toho vysporiadavania tej pôžičky a viac sa sústrediť na to ako skvalitňovať to poskytovanie právnej pomoci, teda najmä vlastnými zdrojmi, ale samozrejme aj cez advokátov. Čiže to si myslím, že je taká ako keby najdôležitejšia vec ktorej by sa malo akékoľvek vedenie centra v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti venovať a samozrejme ešte aj proaktívne hľadať ako keby tie oblasti právnej pomoci, kde práve to centrum môže vyniknúť a kde si môže robiť to meno. Vieme, že vlastne v súčasnosti teda pokrýva tú civilnú oblasť, nepokrýva trestnoprávnu oblasť. Tam sú iné vlastne mechanizmy nastavené. Ale tak je tu podľa mňa ešte stále veľa ďalších možností, ktoré sa týkajú či už nejakej diskriminácie alebo nerovnosti v spoločnosti, kde to centrum v budúcnosti môže proaktívne zohrávať aj väčšiu rolu a budovať si ako keby to povedomie tej kvalitnej právnej inštitúcie. Takže s týmto apelom na to, že zamyslieť sa ako do budúcnosti vlastne naložiť s touto právnou pomocou, aby bola čo najdostupnejšia a čo najkvalitnejšia, aby to centrum malo vlastne priestor venovať sa tomu prečo bolo založené a nie teda tým ďalším aspektom. To je podľa mňa najväčšia výzva s ktorou sa ktokoľvek kto bude vlastne chcieť centrum či už riadiť alebo bude sedieť na ministerskej stoličke by mal do budúcna zaoberať. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
