Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

8.4.2025 o 19:52 hod.

JUDr.

Zuzana Števulová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 8.4.2025 19:52 - 19:57 hod.

Zuzana Števulová
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.4.2025 12:45 - 12:46 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Mária, ja by som chcela vyzdvihnúť tú poslednú časť tvojej rozpravy, kde si hovorila o tom apele na našich ostatných opozičných kolegov a kolegyne a chcela by som pripomenúť, že včera sme tu mali pred Národnou radou protestujúcich ľudí, ktorí, ktorí sú takpovediac na našej strane a keď som odchádzala domov, tak prišli za mnou niektorí a povedali mi, že, že oni naozaj chcú vidieť jednotnú opozíciu, že to je pre nich ako keby taká posledná nádej, že oni rozumejú tomu, že možno sa nateraz nič nezmení, nebudú nejaké predčasné voľby alebo podobne, ale aby tu vydržali v tejto krajine napriek tomu všetkému, čo sa tu deje, tak by chceli vidieť tú jednotu a preto ťa chcem podporiť a pokračovať v tom tvojom apele a povedať nám na tejto strane sály, že naozaj toto čo robíme, čo je tu predložené aj zo strany KDH, nie je tá cesta jednoty. Uvedomme si, že koalícii, ktorá tu naozaj nevídaným doteraz spôsobom od Mečiara valcuje demokratické princípy, ide presne o to, aby sme sa na takejto veci sporili, aby sme viedli diskusiu o niečom, čo ľuďom na Slovensku v tejto ťaživej situácii, v ktorej sú, nijako nepomôže. Čiže kolegovia a kolegyne fakt sa zamyslite, či toto je niečo, čo tu teraz chceme riešiť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.4.2025 10:52 - 10:54 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Ja sa rovnako pridávam k mojim predrečníčkam a k Lucii a ako budúca matka dcéry chcem veriť tomu, že tento parlament bude raz riešiť reálne problémy, ktoré, ako Lucia presne povedala, žien, ktoré ich tu čakajú, ako žena... Mne to príde úplne nemorálne, že sa tu v časoch, kedy teda jednak ženy zažívajú naozaj nárast násilia, máme tu pomaly každý mesiac nejakú informáciu o zavraždenej žene, a zároveň teda keď by sme si odmysleli túto situáciu, máme tu vážne problémy, ktoré sa týkajú či už slintačky alebo krívačky, ktoré sa týkajú nárastu chorôb, ktoré sme tu nikdy nemali alebo nemali sme ich tu desiatky rokov len preto, že tu vo vláde máte ľudí, ktorí spochybňujú očkovanie a vedu, máme tu zdražovanie, aké sme tu nezažili, máme tu clá, ktoré Slovenskú republiku zasiahnu najviac spomedzi európskej, krajín Európskej únie a iks ďalších problémov, s ktorými by sme sa my ako zákonodarci a zákonodarkyne mali na tejto schôdzi a na ďalších schôdzach zaoberať, tak tu máme takéto dva návrhy novely ústavy, ktoré nemajú aleže nič spoločné s reálnymi problémami Slovenska. A vy to aj viete, pretože ja keď sa tu pozriem po mojej pravej strane, tak koľko vás tu vidím vôbec z koalície? Toto mala byť nejaká že premiérska téma (povedané so smiechom), alebo ja neviem, že čo všetko toto tu mali ľudia z koalície obhajovať. A viete kto to tu teraz ide obhajovať alebo kto sa tu vôbec zapája do rozpravy? Keď si to tu pozriem, tak sme tu iba my z opozície zapojení a jediný, ktorý je tam prihlásený, je pán Glück. Takže toto aj vyjadruje dôležitosť tejto témy pre koalíciu a je to výsmech parlamentarizmu a výsmech všetkým ľuďom na Slovensku, ktorí od nás čakajú nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.4.2025 9:22 - 9:36 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Som rada, že je tu teda aj pán minister, ja nebudem nejako dlho hovoriť, však už vlastne v tom prvom čítaní sme v zásade povedali, že teda tento návrh zákona má našu podporu, nakoniec na tej novele, ktorá sa začala tvoriť, myslím niekedy v roku 2022, som ešte pracovala ja, čiže išla by som sama proti sebe. Ja si myslím, že je naozaj veľmi dôležité to, že sa konečne teda pripravila novela zákona ktorá zvyšuje ten koeficient materiálnej núdze, lebo však vieme, že to sa v podstate od začiatku nemenilo a naozaj tie hranice, ktoré tam boli pôvodne nastavené, tie už v žiadnom prípade nezodpovedali vlastne realite, a tomu aké sú vôbec nejaké príjmové pomery ľudí, ktorí sú odkázaní a potrebujú túto bezplatnú právnu pomoc od štátu. Chcela som len využiť tento priestor na možno ešte tak pár myšlienok, ktoré si odnášam, alebo ktoré som si v minulosti z pôsobenia centra právnej pomoci odniesla, ktoré si myslím, že by bolo vhodné tu povedať, že ako by teda sme mali v tejto oblasti, veľmi dôležitej, podľa mňa, ktorej ale nie je venovaná dostatočná pozornosť, lebo tu nie je inak samozrejmosť, že všade štát poskytuje ľuďom bezplatnú právnu pomoc, práve takým spôsobom akým je to inštituciolizované na Slovensku, že sme v tomto pomerne, nechcem povedať, že nejakou úplnou výnimkou, ale teda nie každý štát to takto má zavedené a myslím si, že je to jedna z vecí, ktorými sa môžme aj hrdiť ako Slovenská republika, že vlastne takýmto spôsobom, jednak v oblasti bezplatnej právnej pomoci a jednak v oblasti oddĺženia vlastne ľuďom, ktorí sú v tej materiálnej núdzi, tú právnu pomoc poskytujeme aj ten systém aký je, akým je to nastavené, podľa mňa, vôbec nie je zlý.
Samozrejme dá sa baviť o nejakých partikularitách a stále hľadať tie vylepšenia, to si myslím, že je úlohou každého vedenia riaditeľky, alebo riaditeľa, ktorý tam je, pretože nemôžme si dovoliť aj keď sa taký dramatický ako keby líši, aj to právne prostredie, aj to akým spôsobom sa vyvíjajú vlastne tie príjmy, ale aj príjmové nerovnosti, držať nejaký skostnatený systém.
Ja si myslím, že do budúcna ako keby áno, že raz sa tu vlastne nastavuje, alebo prispôsobuje sa tá, ten koeficient tej materiálnej núdze nejakej príjmovej realite, ktorú teda máme v súčasnosti. Dá sa samozrejme, tak ako aj kolega Krátky tu mal, teraz ten pozmeňujúci návrh hovorí, či by tu malo byť 2,1 , 2,5, 2,4 neviem aký prosto násobok, my sme tiež v tom čase pracovali s rôznymi číslami a s rôznymi výpočtami, ktoré sme si ešte dávali v analytickom centre robiť. Ja si myslím, že do budúcnosti, lebo nakoniec sme vždy tak trochu pozadu, že vlastne táto novela trvala cca 3 roky, kým v podstate sa schváli parlamentom, čiže tie výpočty, ktoré sme si dávali, ja neviem, pred dva a pol, tromi rokmi robiť, tak samozrejme vieme, že v čase, keď tá novela už začne platiť a ubehnú ďalšie roky, tak budú možno už aj neaktuálne, že ja si myslím, že čo by bolo vhodné v tomto prostredí spraviť, je možno do budúcna uvažovať nad nejakým iným modelom ako vlastne nastaviť tú hranicu tej materiálnej núdze. Zároveň, ono to vôbec nie je ľahké, pretože napr. kolega predstavil teda ten väčší návrh, len ja musím povedať, že tam sú akokeby aj také úskalia, že tam častokrát nejde ako keby o tú celkovú sumu, ktorou to zasiahne ten štátny rozpočet, ale najväčší problém pri stanovovaní toho koeficientu sú v skutočnosti veľké rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. To znamená, že v Bratislave tá výsledná suma ako keby, že nám do nej spadne minimum občanov, alebo obyvateľov, len zase, keď si to , keď sa spýtame kancelárie v Svidníku, alebo ja neviem, v Považskej Bystrici, tak tam už by nám mohla aj polovica nejakej obce, alebo mesta vlastne do toho nároku spadnúť. Čiže to je podľa mňa také trošku, triky vlastne, že ako nastaviť ten pomer toho koeficientu, aby to bolo spravodlivé. Vlastne k jednotlivým regiónom, ktoré žiaľ na Slovensku sú vlastne veľké tie regionálne platové rozdiely, ale teda ja osobne si tiež myslím, že by mal byť nájdený, to je skôr, podľa mňa, taká matematická otázka, alebo otázka na analytikov, že akým spôsobom do budúcna nastaviť ako keby ten spôsobom výpočtu tej hranice materiálnej núdze, aby nebolo vždy potrebné meniť zákon, pretože to je vždy najťažšie, ale možno nájsť nejaký model, mechanizmus, ktorý by buď nejak to progresívne ako keby v tom zákone bolo, že by sa nejako zvyšoval, alebo by to bolo upravené nejakou podzákonnou normou. Neviem, myslím si, že to je taká otázka, ktorou by sa centrum, ale aj ministerstvo spravodlivosti malo ako keby do budúcna zaoberať, nech tam odpadne, nech je ten systém flexibilnejší a nech tam odpadne potreba, že vždy, keď sa ako keby zvýšia tie príjmové hladiny, odpadne potreba možno tej zákonnej novely, lebo teraz ju máme po ani, neviem viac ako desať rokov. Nepamätám si presne koľko, čiže je to naozaj tuhé obdobie, kým sa tu vôbec ten koeficient podarí vlastne zmeniť. Zároveň musím povedať, že ja si myslím, že v tom centre je ako keby vôľa, že tam dlhodobá prax je nastavená v zásade v prospech tých žiadateľov a k tomu vychádzať im v ústrety a pokrývať ako keby tie naozaj, tie naozaj, tie ťaživé ľudské situácie. Však to samozrejme nie sú bohatí ľudia, ktorí prichádzajú do centra, to sú naozaj ľudia, ktorí nemajú veľa peňazí, nezarábajú, sú aj seniori, aj jednorodičia, naozaj, že sú na tej spodnej príjmovej hranici, a teda aj cez ten vlastne osobitný zreteľ, je tam podľa môjho názoru snaha vychádzať, skôr tú právnu pomoc poskytnúť ako neposkytnúť. Samozrejme sú aj prípady, kde dochádza k zneužívaniu systému a pod. Ale to má každý štátny úrad a myslím si, že ten zákon je dostatočne dobre napísaný aj tá realita v tom, aby sa s tým centrum vedelo vysporiadať aj keď to tak chápem, že to nie vždy je v tých konaniach úplne jednoduché.
Čo si myslím, že bola veľká zmena, alebo teda také pozdvihnutie centra, bolo naozaj to zapojenie sa aj do právnej pomoci, počas toho ako začali prichádzať na Slovensko ľudia z Ukrajiny, odídenci. Tam by som naozaj chcela vyzdvihnúť aj teda ešte moju predchodkyňu a všetkých zamestnancov a zamestnankyne, lebo teda treba to povedať, centrum bolo v tej prvej línii, pomáhalo aj na železničnej stanici v Bratislave, aj potom dlhodobo v tom asistenčnom centre Bottova, spolu s ďalšími štátnymi orgánmi a mimovládnymi organizáciami a myslím, že to bo taký čas, kedy si aj získalo to centrum taký veľký kredit a že nikto to vtedy nečakal, bola to taká veľká vec, takže za to im všetkým patrí veľká vďaka a tiež teda ja pozitívne vnímam to, že centrum vlastne má zákonom zverenú právomoc tam, kde teda Európska únia a spoločne európsky azylový systém od nás vyžaduje poskytovanie tej právnej pomoci ľuďom, ktorí sú v konaní o azyle, alebo majú doplnkovú ochranu, že teda tam a tu a samozrejme v zaistení má centrum zverenú tú pôsobnosť, vlastne poskytovať tú bezplatnú právnu pomoc v týchto veciach. To si myslím, že je veľmi dôležité, že keď sa preberala vlastne transpozícia, opakovane týchto smerníc, že sme mali inštitúciu, ktorej to bolo možné zveriť a že to nebola nová inštitúcia, ale inštitúcia, ktorá už ako keby má zavedené tie mechanizmy na poskytovanie právnej pomoci a myslím si, že aj tie kancelárie, ktoré sa tomu venujú, osobitne kancelária v Košiciach, v tom už majú naozaj veľmi dobrú kvalifikáciu, častokrát lepšiu ako aj iné organizácie, občianske spoločnosti, ktoré sa tiež tejto téme venujú, čiže to by som chcela osobitne vyzdvihnúť.
Čo si myslím, že je treba tiež do budúcnosti vyriešiť, ja veľmi vítam to zvýšenie jednak toho oplatku v oblasti bankrotov, aj teda zavedenie toho poplatku za spracovanie žiadostí. Myslím si, že tam fakt sa treba naozaj do budúcnosti zamerať na to, že ako ďalej reálne s týmito oddlženiami a bankrotmi, lebo vieme, že to je v podstate na čísla, najväčšia agenda centra právnej pomoci, ale zase centrum právnej pomoci nebolo nikdy budované s cieľom, aby bolo finančnou inštitúciou, pohľadávkovou inštitúciou, alebo prosto, aby do takej miery bolo zaťažené touto agendou, ako sa to nakoniec vyvinulo, že nikto to nemohol vlastne očakávať a zároveň ako keby tá pomoc ľuďom, ktorí naozaj ten bankrot potrebujú, bola v tom čase naozaj veľmi nevyhnutná, ale teda myslím si, že už sme ďalej, že naozaj ten akútny problém bol do nejakej miery vyriešený a samozrejme je potrebné uvažovať nad tým aj jak možno trochu zlepšiť ten splátkový kalendár, aby bol viac využívaný v porovnaní teda s tým ľahším, osobným bankrotom, tam uvidíme, fakt som veľmi zvedavá, lebo teda ja som osobne bola za tento poplatok, za spracovanie žiadosti o oddlženie, lebo teda nemalo by to, podľa môjho názoru už v tejto situácii byť také jednoduché pre ľudí, že súvisí to samozrejme aj s tou finančnou gramotnosťou, naozaj je potom problém, že tí ľudia jednak nerozumejú tomu oddlženiu, majú pocit, že to je
===== ...a tento poplatok za spracovanie žiadosti o oddĺženie, lebo teda nemalo by to podľa môjho názoru už v tejto situácii byť také jednoduché pre ľudí, že súvisí to samozrejme aj s tou finančnou gramotnosťou. Naozaj je potom problém, že tí ľudia jednak nerozumejú tomu oddĺženiu. Majú pocit, že to je prosto niečo čím sa teda hocijakých dlhov hocikedy môžu zbaviť, ani tomu časovému obmedzeniu nerozumejú, že teda to nemôžu robiť opakovane, že musia počkať napríklad desať rokov, nerozumejú tým splátkam a podobne. A do veľkej miery to podľa mňa súvisí naozaj že s absenciou základnej finančnej gramotnosti pri mnohých ľuďoch a nie je vlastne úlohou centra vychovávať tých ľudí ako keby k tej finančnej gramotnosti. Ale tam je to podľa mňa celospoločenský problém, že tam sa naozaj treba zamerať na to, že nejak perspektívne do budúcnosti si povedať, že čo chceme v tejto oblasti ľudí ktorí to oddĺženie stále potrebujú, ale už sú teda trošku iné okolnosti aj na Slovensku dosiahnuť a že ako chceme aj tú populáciu možno naučiť lepšie hospodáriť s tými finančnými prostriedkami a odbremeniť to centrum od tejto agendy, lebo nakoniec teda vlastne to dospelo k tomu, že centrum aj musí, je správcom pohľadávok, ktoré vyplývajú vlastne z toho, že musia teda tí dlžníci splácať tých päťsto eur a je to naozaj veľmi veľká a ťažká agenda na ktorú centrum nebolo pri svojom zriadení, ani vlastne pri tom, keď mu bol zverený ten osobný bankrot celkovo to oddĺženie vlastne pripravené. Čiže ono, ako som povedala, to nie je finančná inštitúcia, čiže mať nejaké pohľadávkové oddelenia a venovať sa teda práve tejto činnosti, ktorá sa ukázala, že ako keby druhou veľkou alebo jednou z najväčších činností centra nie je úplne úlohou toho čo by oni mali robiť. Čiže apelujem aj na vás, pán minister, že aby ste to tak proaktívne do budúcna aj s aktuálnym vedením riešili, nech teda ako keby to centrum, ja si osobne myslím, že jeho úlohou je naozaj byť kvalitným poskytovateľom tej právnej pomoci, lebo to, že niekto je chudobný neznamená, že má dostať nekvalitnú právnu pomoc. A častokrát práve tie jeho práva sú veľakrát porušované možno viac ako pri ľuďoch, ktorí majú vyššie príjmy a ktorí si to vedia možno ošetriť dopredu. Čiže za mňa by bolo podľa mňa úplne ideálne ako keby postupne sa zamerať na takú reformu, aby teda tomu centru odbudla tá záťaž v rámci tých bankrotov a hlavne teda potom teda toho vysporiadavania tej pôžičky a viac sa sústrediť na to ako skvalitňovať to poskytovanie právnej pomoci, teda najmä vlastnými zdrojmi, ale samozrejme aj cez advokátov. Čiže to si myslím, že je taká ako keby najdôležitejšia vec ktorej by sa malo akékoľvek vedenie centra v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti venovať a samozrejme ešte aj proaktívne hľadať ako keby tie oblasti právnej pomoci, kde práve to centrum môže vyniknúť a kde si môže robiť to meno. Vieme, že vlastne v súčasnosti teda pokrýva tú civilnú oblasť, nepokrýva trestnoprávnu oblasť. Tam sú iné vlastne mechanizmy nastavené. Ale tak je tu podľa mňa ešte stále veľa ďalších možností, ktoré sa týkajú či už nejakej diskriminácie alebo nerovnosti v spoločnosti, kde to centrum v budúcnosti môže proaktívne zohrávať aj väčšiu rolu a budovať si ako keby to povedomie tej kvalitnej právnej inštitúcie. Takže s týmto apelom na to, že zamyslieť sa ako do budúcnosti vlastne naložiť s touto právnou pomocou, aby bola čo najdostupnejšia a čo najkvalitnejšia, aby to centrum malo vlastne priestor venovať sa tomu prečo bolo založené a nie teda tým ďalším aspektom. To je podľa mňa najväčšia výzva s ktorou sa ktokoľvek kto bude vlastne chcieť centrum či už riadiť alebo bude sedieť na ministerskej stoličke by mal do budúcna zaoberať. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.4.2025 9:22 - 9:36 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Som rada, že je tu teda aj pán minister, ja nebudem nejako dlho hovoriť, však už vlastne v tom prvom čítaní sme v zásade povedali, že teda tento návrh zákona má našu podporu, nakoniec na tej novele, ktorá sa začala tvoriť, myslím niekedy v roku 2022, som ešte pracovala ja, čiže išla by som sama proti sebe. Ja si myslím, že je naozaj veľmi dôležité to, že sa konečne teda pripravila novela zákona ktorá zvyšuje ten koeficient materiálnej núdze, lebo však vieme, že to sa v podstate od začiatku nemenilo a naozaj tie hranice, ktoré tam boli pôvodne nastavené, tie už v žiadnom prípade nezodpovedali vlastne realite, a tomu aké sú vôbec nejaké príjmové pomery ľudí, ktorí sú odkázaní a potrebujú túto bezplatnú právnu pomoc od štátu. Chcela som len využiť tento priestor na možno ešte tak pár myšlienok, ktoré si odnášam, alebo ktoré som si v minulosti z pôsobenia centra právnej pomoci odniesla, ktoré si myslím, že by bolo vhodné tu povedať, že ako by teda sme mali v tejto oblasti, veľmi dôležitej, podľa mňa, ktorej ale nie je venovaná dostatočná pozornosť, lebo tu nie je inak samozrejmosť, že všade štát poskytuje ľuďom bezplatnú právnu pomoc, práve takým spôsobom akým je to inštituciolizované na Slovensku, že sme v tomto pomerne, nechcem povedať, že nejakou úplnou výnimkou, ale teda nie každý štát to takto má zavedené a myslím si, že je to jedna z vecí, ktorými sa môžme aj hrdiť ako Slovenská republika, že vlastne takýmto spôsobom, jednak v oblasti bezplatnej právnej pomoci a jednak v oblasti oddĺženia vlastne ľuďom, ktorí sú v tej materiálnej núdzi, tú právnu pomoc poskytujeme aj ten systém aký je, akým je to nastavené, podľa mňa, vôbec nie je zlý.
Samozrejme dá sa baviť o nejakých partikularitách a stále hľadať tie vylepšenia, to si myslím, že je úlohou každého vedenia riaditeľky, alebo riaditeľa, ktorý tam je, pretože nemôžme si dovoliť aj keď sa taký dramatický ako keby líši, aj to právne prostredie, aj to akým spôsobom sa vyvíjajú vlastne tie príjmy, ale aj príjmové nerovnosti, držať nejaký skostnatený systém.
Ja si myslím, že do budúcna ako keby áno, že raz sa tu vlastne nastavuje, alebo prispôsobuje sa tá, ten koeficient tej materiálnej núdze nejakej príjmovej realite, ktorú teda máme v súčasnosti. Dá sa samozrejme, tak ako aj kolega Krátky tu mal, teraz ten pozmeňujúci návrh hovorí, či by tu malo byť 2,1 , 2,5, 2,4 neviem aký prosto násobok, my sme tiež v tom čase pracovali s rôznymi číslami a s rôznymi výpočtami, ktoré sme si ešte dávali v analytickom centre robiť. Ja si myslím, že do budúcnosti, lebo nakoniec sme vždy tak trochu pozadu, že vlastne táto novela trvala cca 3 roky, kým v podstate sa schváli parlamentom, čiže tie výpočty, ktoré sme si dávali, ja neviem, pred dva a pol, tromi rokmi robiť, tak samozrejme vieme, že v čase, keď tá novela už začne platiť a ubehnú ďalšie roky, tak budú možno už aj neaktuálne, že ja si myslím, že čo by bolo vhodné v tomto prostredí spraviť, je možno do budúcna uvažovať nad nejakým iným modelom ako vlastne nastaviť tú hranicu tej materiálnej núdze. Zároveň, ono to vôbec nie je ľahké, pretože napr. kolega predstavil teda ten väčší návrh, len ja musím povedať, že tam sú akokeby aj také úskalia, že tam častokrát nejde ako keby o tú celkovú sumu, ktorou to zasiahne ten štátny rozpočet, ale najväčší problém pri stanovovaní toho koeficientu sú v skutočnosti veľké rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. To znamená, že v Bratislave tá výsledná suma ako keby, že nám do nej spadne minimum občanov, alebo obyvateľov, len zase, keď si to , keď sa spýtame kancelárie v Svidníku, alebo ja neviem, v Považskej Bystrici, tak tam už by nám mohla aj polovica nejakej obce, alebo mesta vlastne do toho nároku spadnúť. Čiže to je podľa mňa také trošku, triky vlastne, že ako nastaviť ten pomer toho koeficientu, aby to bolo spravodlivé. Vlastne k jednotlivým regiónom, ktoré žiaľ na Slovensku sú vlastne veľké tie regionálne platové rozdiely, ale teda ja osobne si tiež myslím, že by mal byť nájdený, to je skôr, podľa mňa, taká matematická otázka, alebo otázka na analytikov, že akým spôsobom do budúcna nastaviť ako keby ten spôsobom výpočtu tej hranice materiálnej núdze, aby nebolo vždy potrebné meniť zákon, pretože to je vždy najťažšie, ale možno nájsť nejaký model, mechanizmus, ktorý by buď nejak to progresívne ako keby v tom zákone bolo, že by sa nejako zvyšoval, alebo by to bolo upravené nejakou podzákonnou normou. Neviem, myslím si, že to je taká otázka, ktorou by sa centrum, ale aj ministerstvo spravodlivosti malo ako keby do budúcna zaoberať, nech tam odpadne, nech je ten systém flexibilnejší a nech tam odpadne potreba, že vždy, keď sa ako keby zvýšia tie príjmové hladiny, odpadne potreba možno tej zákonnej novely, lebo teraz ju máme po ani, neviem viac ako desať rokov. Nepamätám si presne koľko, čiže je to naozaj tuhé obdobie, kým sa tu vôbec ten koeficient podarí vlastne zmeniť. Zároveň musím povedať, že ja si myslím, že v tom centre je ako keby vôľa, že tam dlhodobá prax je nastavená v zásade v prospech tých žiadateľov a k tomu vychádzať im v ústrety a pokrývať ako keby tie naozaj, tie naozaj, tie ťaživé ľudské situácie. Však to samozrejme nie sú bohatí ľudia, ktorí prichádzajú do centra, to sú naozaj ľudia, ktorí nemajú veľa peňazí, nezarábajú, sú aj seniori, aj jednorodičia, naozaj, že sú na tej spodnej príjmovej hranici, a teda aj cez ten vlastne osobitný zreteľ, je tam podľa môjho názoru snaha vychádzať, skôr tú právnu pomoc poskytnúť ako neposkytnúť. Samozrejme sú aj prípady, kde dochádza k zneužívaniu systému a pod. Ale to má každý štátny úrad a myslím si, že ten zákon je dostatočne dobre napísaný aj tá realita v tom, aby sa s tým centrum vedelo vysporiadať aj keď to tak chápem, že to nie vždy je v tých konaniach úplne jednoduché.
Čo si myslím, že bola veľká zmena, alebo teda také pozdvihnutie centra, bolo naozaj to zapojenie sa aj do právnej pomoci, počas toho ako začali prichádzať na Slovensko ľudia z Ukrajiny, odídenci. Tam by som naozaj chcela vyzdvihnúť aj teda ešte moju predchodkyňu a všetkých zamestnancov a zamestnankyne, lebo teda treba to povedať, centrum bolo v tej prvej línii, pomáhalo aj na železničnej stanici v Bratislave, aj potom dlhodobo v tom asistenčnom centre Bottova, spolu s ďalšími štátnymi orgánmi a mimovládnymi organizáciami a myslím, že to bo taký čas, kedy si aj získalo to centrum taký veľký kredit a že nikto to vtedy nečakal, bola to taká veľká vec, takže za to im všetkým patrí veľká vďaka a tiež teda ja pozitívne vnímam to, že centrum vlastne má zákonom zverenú právomoc tam, kde teda Európska únia a spoločne európsky azylový systém od nás vyžaduje poskytovanie tej právnej pomoci ľuďom, ktorí sú v konaní o azyle, alebo majú doplnkovú ochranu, že teda tam a tu a samozrejme v zaistení má centrum zverenú tú pôsobnosť, vlastne poskytovať tú bezplatnú právnu pomoc v týchto veciach. To si myslím, že je veľmi dôležité, že keď sa preberala vlastne transpozícia, opakovane týchto smerníc, že sme mali inštitúciu, ktorej to bolo možné zveriť a že to nebola nová inštitúcia, ale inštitúcia, ktorá už ako keby má zavedené tie mechanizmy na poskytovanie právnej pomoci a myslím si, že aj tie kancelárie, ktoré sa tomu venujú, osobitne kancelária v Košiciach, v tom už majú naozaj veľmi dobrú kvalifikáciu, častokrát lepšiu ako aj iné organizácie, občianske spoločnosti, ktoré sa tiež tejto téme venujú, čiže to by som chcela osobitne vyzdvihnúť.
Čo si myslím, že je treba tiež do budúcnosti vyriešiť, ja veľmi vítam to zvýšenie jednak toho oplatku v oblasti bankrotov, aj teda zavedenie toho poplatku za spracovanie žiadostí. Myslím si, že tam fakt sa treba naozaj do budúcnosti zamerať na to, že ako ďalej reálne s týmito oddlženiami a bankrotmi, lebo vieme, že to je v podstate na čísla, najväčšia agenda centra právnej pomoci, ale zase centrum právnej pomoci nebolo nikdy budované s cieľom, aby bolo finančnou inštitúciou, pohľadávkovou inštitúciou, alebo prosto, aby do takej miery bolo zaťažené touto agendou, ako sa to nakoniec vyvinulo, že nikto to nemohol vlastne očakávať a zároveň ako keby tá pomoc ľuďom, ktorí naozaj ten bankrot potrebujú, bola v tom čase naozaj veľmi nevyhnutná, ale teda myslím si, že už sme ďalej, že naozaj ten akútny problém bol do nejakej miery vyriešený a samozrejme je potrebné uvažovať nad tým aj jak možno trochu zlepšiť ten splátkový kalendár, aby bol viac využívaný v porovnaní teda s tým ľahším, osobným bankrotom, tam uvidíme, fakt som veľmi zvedavá, lebo teda ja som osobne bola za tento poplatok, za spracovanie žiadosti o oddlženie, lebo teda nemalo by to, podľa môjho názoru už v tejto situácii byť také jednoduché pre ľudí, že súvisí to samozrejme aj s tou finančnou gramotnosťou, naozaj je potom problém, že tí ľudia jednak nerozumejú tomu oddlženiu, majú pocit, že to je
===== ...a tento poplatok za spracovanie žiadosti o oddĺženie, lebo teda nemalo by to podľa môjho názoru už v tejto situácii byť také jednoduché pre ľudí, že súvisí to samozrejme aj s tou finančnou gramotnosťou. Naozaj je potom problém, že tí ľudia jednak nerozumejú tomu oddĺženiu. Majú pocit, že to je prosto niečo čím sa teda hocijakých dlhov hocikedy môžu zbaviť, ani tomu časovému obmedzeniu nerozumejú, že teda to nemôžu robiť opakovane, že musia počkať napríklad desať rokov, nerozumejú tým splátkam a podobne. A do veľkej miery to podľa mňa súvisí naozaj že s absenciou základnej finančnej gramotnosti pri mnohých ľuďoch a nie je vlastne úlohou centra vychovávať tých ľudí ako keby k tej finančnej gramotnosti. Ale tam je to podľa mňa celospoločenský problém, že tam sa naozaj treba zamerať na to, že nejak perspektívne do budúcnosti si povedať, že čo chceme v tejto oblasti ľudí ktorí to oddĺženie stále potrebujú, ale už sú teda trošku iné okolnosti aj na Slovensku dosiahnuť a že ako chceme aj tú populáciu možno naučiť lepšie hospodáriť s tými finančnými prostriedkami a odbremeniť to centrum od tejto agendy, lebo nakoniec teda vlastne to dospelo k tomu, že centrum aj musí, je správcom pohľadávok, ktoré vyplývajú vlastne z toho, že musia teda tí dlžníci splácať tých päťsto eur a je to naozaj veľmi veľká a ťažká agenda na ktorú centrum nebolo pri svojom zriadení, ani vlastne pri tom, keď mu bol zverený ten osobný bankrot celkovo to oddĺženie vlastne pripravené. Čiže ono, ako som povedala, to nie je finančná inštitúcia, čiže mať nejaké pohľadávkové oddelenia a venovať sa teda práve tejto činnosti, ktorá sa ukázala, že ako keby druhou veľkou alebo jednou z najväčších činností centra nie je úplne úlohou toho čo by oni mali robiť. Čiže apelujem aj na vás, pán minister, že aby ste to tak proaktívne do budúcna aj s aktuálnym vedením riešili, nech teda ako keby to centrum, ja si osobne myslím, že jeho úlohou je naozaj byť kvalitným poskytovateľom tej právnej pomoci, lebo to, že niekto je chudobný neznamená, že má dostať nekvalitnú právnu pomoc. A častokrát práve tie jeho práva sú veľakrát porušované možno viac ako pri ľuďoch, ktorí majú vyššie príjmy a ktorí si to vedia možno ošetriť dopredu. Čiže za mňa by bolo podľa mňa úplne ideálne ako keby postupne sa zamerať na takú reformu, aby teda tomu centru odbudla tá záťaž v rámci tých bankrotov a hlavne teda potom teda toho vysporiadavania tej pôžičky a viac sa sústrediť na to ako skvalitňovať to poskytovanie právnej pomoci, teda najmä vlastnými zdrojmi, ale samozrejme aj cez advokátov. Čiže to si myslím, že je taká ako keby najdôležitejšia vec ktorej by sa malo akékoľvek vedenie centra v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti venovať a samozrejme ešte aj proaktívne hľadať ako keby tie oblasti právnej pomoci, kde práve to centrum môže vyniknúť a kde si môže robiť to meno. Vieme, že vlastne v súčasnosti teda pokrýva tú civilnú oblasť, nepokrýva trestnoprávnu oblasť. Tam sú iné vlastne mechanizmy nastavené. Ale tak je tu podľa mňa ešte stále veľa ďalších možností, ktoré sa týkajú či už nejakej diskriminácie alebo nerovnosti v spoločnosti, kde to centrum v budúcnosti môže proaktívne zohrávať aj väčšiu rolu a budovať si ako keby to povedomie tej kvalitnej právnej inštitúcie. Takže s týmto apelom na to, že zamyslieť sa ako do budúcnosti vlastne naložiť s touto právnou pomocou, aby bola čo najdostupnejšia a čo najkvalitnejšia, aby to centrum malo vlastne priestor venovať sa tomu prečo bolo založené a nie teda tým ďalším aspektom. To je podľa mňa najväčšia výzva s ktorou sa ktokoľvek kto bude vlastne chcieť centrum či už riadiť alebo bude sedieť na ministerskej stoličke by mal do budúcna zaoberať. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.4.2025 18:19 - 18:20 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Ivo, ja chcem reagovať na tú poslednú časť tvojho príspevku, kde si hovoril o tej potrebe, aby sa koalícia a opozícia zhodla teda na tých opatreniach a nedalo mi nereagovať a porovnať práve túto rozpravu s tou simultánne prebiehajúcou rozpravou ku covidovej amnestii na priestupky, kde sme dnes počas celého dňa poukazovali na to, že naozaj v rovnaký čas ako tu máme epidémiu slintačky a krívačky, kde sa všetci naprieč touto sálou zhodneme na tom, že naozaj je potrebné prijímať tie opatrenia, aby boli ochránené tie ďalšie chovy, je absolútne nevhodné, neetické a nemorálne predkladať zákon, ktorým sa odškodňujú ľudia, ktorí zase páchali priestupky vedome počas pandémie covidu a podľa mňa nemohlo byť lepšie načasovanie tejto rozpravy o skrátenom legislatívnom konaní bezprostredne po tom, čo sme tu mali rozpravu práve k tým covidovým amnestiám. A ja by som chcela aj toto využiť, práve ten veľmi jasný ako keby rozpor, ktorý tu máme medzi tými dvoma vecami, aby som apelovala na všetkých, hlavne na ministra vnútra, aby ten zákon stiahol, pretože ak ho nestiahne, tak aj tento dobrý zákon, ktorý prináša minister dopravy a ďalšie dobré opatrenia, ktoré budú prijímané budú môcť len na základe toho byť spochybňované do budúcnosti a nič nám to neprinesie. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.4.2025 16:53 - 16:54 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Pán minister ja teda som vnímala to, že ste váš príspevok neadresovali Progresívnemu Slovensku, ale zároveň som mimoriadne sklamaná, lebo som dúfala, že pri tomto návrhu zákona, že keď už znova využijete to svoje oprávnenie vstúpiť do rozpravy, využijete aj na to, aby ste vlastne vysvetlili práve tú druhú časť, ktorá sa týka tej covidovej priestupkovej amnestie, namiesto toho, aby ste tu vzniesli tento zbytočný konflikt. A ja by som fakt bola rada, keby ste nám objasnili, že ako vlastne súvisí vlastne odškodňovanie ľudí, ktorí porušovali predpisy s ľuďmi, ktorým teda som pochopila od vás tiež, že vám je ľúto, že je tu tých 20 tisíc obetí. Lebo vy ste povedali, že niečo v tom zmysle, že pre arogantné a zle nastavené opatrenia zomrelo žiaľ 20 tisíc ľudí a preto idem odškodniť ľudí, ktorí tie opatrenia porušovali. A aká tam je logika, prečo tých 3,5 milióna, ktoré máte tam napísané, že to bude stáť, nepoužijeme na obete pandémie. Tam hovoríte, že ich má odškodniť niekto iný, ale my ideme odškodňovať ľudí, ktorí porušovali predpisy a v dôsledku porušovania týchto predpisov tých 20 tisíc ľudí, o ktorých ste aj vy hovorili, zomrelo. Tak kde je tu nejaká logika v tejto vašej argumentácii. Ja som ju doteraz nepočula a chcela by som ju počuť a dúfam, že využijete svoj priestor, ktorý tu máte práve na to, aby ste nám túto otázku zodpovedali a nie vyvolávali ďalšie zbytočné konflikty, ktoré v tejto sále, ani divákom naozaj nič neprinesú.
(Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.4.2025 12:17 - 12:18 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Ďakujem ti Ferko, za tvoj vynikajúci príspevok ešte povzbudený aj tým, že ty sám si zdravotník, takže si to vtedy naozaj zažíval priamo tvárou tvár. A ja som si pri tej príležitosti spomenula vlastne na ten dávny slogan Smeru, čo bol: "Že ľudia si zaslúžia istoty!", myslím tak to nejako bolo a teraz by som naozaj rada vedela, že akú istotu vlastne vláda a konkrétne Smer prináša teda svojim voličom týmto návrhom zákona? Istotu, že keď budete porušovať pravidlá, tak sa vám nič nestane. Aj keď by to malo znamenať šírenie nebezpečnej pandémie medzi ľuďmi, a ktorá spôsobuje smrť? Istotu, že 3,5 milióna eur, ktoré vytiahneme z našej spoločnej požiadavky dáme ľuďom, ktorí porušujú pravidlá. Nedáme ich na vedu, ktorá dobre však nebavme sa o očkovaní proti epidémii, bavme sa o tom, že asi všetci by sme chceli mať jednoduchú a dostupnú liečbu rakoviny, chceli by sme mať očkovanie proti rakovine, proti nejakým ďalším takýmto hrozným chorobám, liečbu, ja neviem nejakých genetických porúch, na ktoré sa mohli týchto 3,5 milióna eur radšej použiť. Čiže my dávame vlastne voličom istotu, že nie, nie my si od vás síce vyberieme na poplatkoch a na daniach, ale buďte si istí, že to nepoužijeme na veci, ktoré sú vo váš prospech. Použijeme to na ľudí, ktorí konajú vo váš neprospech. A takýto návrh zákona tu podáva minister vnútra, ktorého úlohou je predsa dbať na to, aby bola zaistená vnútorná bezpečnosť krajiny, aby ľudia dodržiavali predpisy. Čiže to, čo je za istota, že ďalšia istota, ktorú tu ponúkame je, že ak bude ktokoľvek na čela ministerstva vnútra, tak bude navrhovať opatrenia, ktoré budú povzbudzovať ľudí, aby nedodržiavali zákony alebo predpisy? Toto je to, čo naozaj chceme? Zamyslime sa nad tým.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.4.2025 11:40 - 11:40 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Ja sa len chcem poďakovať kolegom a kolegyniam za podporu a naozaj by som chcela apelovať na vládnu väčšinu, na koaličných poslancov a poslankyne na druhej strane miestnosti, aby tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh podporili, pretože ako hovorím, s odškodnením vo vzťahu ku karanténe, ktorá bola Ústavným súdom v podstate odmietnutá a kde boli spochybnené to, že boli dodržiavané ústavné práva ľudí tam to je úplne na mieste, vyzýva na to aj pán verejný ochranca práv. Ale COVID-ová priestupková amnestia je naozaj ako keby takou fackou do tváre jednak všetkým pozostalým po obetiach ako aj ľuďom, ktorí majú vážne následky po COVID-e, tým, ktorí sa nemôžu dať očkovať z nejakých vážnych medicínskych dôvodov, lebo však aj takí ľudia sú. Naozaj, prosím vás, spamätajme sa, zijdime z kratšej cesty, tu nie je žiaden morálny, etický, ani spoločenský dôvod, pre ktorý by sme my mali odškodňovať ľudí, ktorí vedome porušovali právne predpisy, ktorá nás v tom čase všetkých chránili pred tým, aby tá pandémia nemala ešte ďalšie desaťtisíce obetí v porovnaní s tými ľudskými životmi, o ktoré sme prišli. Takže naozaj na vás apelujem, uvedomte si, že tento zákon ak prejde, znova len zníži ochotu ľudí rešpektovať akékoľvek protipandemické opatrenia, alebo opatrenia, ktoré sa týkajú ochrany verejného zdravia. Aj tá epidémia slintačky a krívačky ukazuje, že my tu v každom okamihu môžeme čeliť nejakému ďalšiemu vírusu, či už vo vzťahu k ľudom, alebo teda aktuálne k zvieratám. A je naozaj veľmi dôležité, aby v takýchto kritických situáciách ľudia dodržiavali tie opatrenia, lebo to je jediná cesta, ktorá nás ako ľudstvo v tomto zachráni. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.4.2025 11:29 - 11:29 hod.

Zuzana Števulová Zobrazit prepis
Dobre, môžem? Dobre, ako som povedala, tak prosím o, už je pozastavený čas, tak už je pozastavený čas, tak idem čítať ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Števulovej, Ingrid Kosovej a Lucie Plavákovej a poslanca Oskara Dvořáka k vládnemu návrhu zákona o náprave krívd spôsobených fyzickým osobám v súvislosti s protipandemickými opatreniami a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zbierky o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 591. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia, po prvé v článku 1 § 1 ods. 1 sa vypúšťa písmeno a) a súčasne sa zrušuje označenie písmena b), po druhí v článku 1 § 2 ods. 1 sa vypúšťa písmeno a) a súčasne sa zrušuje označenie písmena b), po tretie v článku 1 § 5 sa vypúšťajú písmená a) a b) a súčasne sa zrušuje označenie písmena c), po štvrté v článku 1 § 6 znie § 6 ods.1: "Ak bolo stravné uhradené v plnej výške, výška odškodnenia je suma stravného. Ak bolo stravné uhradené z časti, výška odškodnenia je suma tejto uhradenej časti", ods. 2: "Ak bolo stravné predmetom súdneho konania alebo aj exekučného konania, výška odškodnenia zahŕňa okrem sumy stravného podľa ods. 1 aj sumu účelne vynaložených trov konania, ktoré oprávnenej osobe vznikli v súvislosti so súdnym konaním alebo exekučným konaním do výšky odškodnenia podľa predchádzajúcej vety sa započítava aj suma ohradených úrokov z omeškania", ods. 3: "Oprávnená osoba je povinná predložiť doklady preukazujúce sumu účelne vynaložených trov konania podľa odsekov 1 a 2 a sumu uhradených úrokov z omeškania vrátane dokladov preukazujúcich ich úhradu", ods. 4: "Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá bola určená ako tarifná odmena advokáta". Po piate v článku 1 § 7 znie § 7 nasledovne, ods. 1: "Odškodnenie vypláca na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby o odškodnenie", ďalej len žiadosť o odškodnenie, ministerstvo vnútra za stravné súvisiace s umiestneným v karanténnom zariadení, ktorého povinnosť úhrady vznikla na základe faktúry vystavenej ministerstvom vnútra, ods. 2: "Žiadosť na odškodnenie podľa odseku 1 sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo vnútra a zverejní na svojom webovom sídle. Žiadosť o odškodnenie možno podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Na žiadosť, ktorá nie je podaná podľa prvej vety a druhej vety sa neprihliada", ods. 3: "Žiadosť o odškodnenie podľa odseku 2 obsahuje najmä meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu, rodné číslo, telefonický kontakt a emailový kontakt oprávnenej osoby a číslo bankového účtu vo formáte IBAN, na ktorý budú oprávnenej osobe poukázané finančné prostriedky za odškodnenie. Ak oprávnená osoba požaduje zaslanie finančných prostriedkov v hotovosti poštovým poukazom na adresu, uvedie v žiadosti o odškodnenie adresu na doručenie poštového poukazu". ods. 4: "Prílohou žiadosti o odškodnenie sú fotokópie dokladov podľa § 5 a § 6, ak oprávnená osoba nedisponuje právoplatným rozhodnutím podľa § 5, tento doklad nahradí čestným vyhlásením, ktoré priloží k žiadosti o odškodnenie", ods. 5: "Ak sú splnené podmienky podľa tohto zákona oprávnená osoba predložila žiadosť o odškodnenie spolu s prílohami, povinná osoba vyplatí oprávnenej osobe odškodnenie najneskôr do 60 dní od doručenia úplnej žiadosti o odškodnenie", po šieste v článku 1 sa vypúšťa § 9, po siedme v článku 1 § 10 ods. 1 znie: "Splatné a neuhradené pohľadávky, ktoré vznikli na základe uloženia povinnosti oprávnenej osobe uhradiť stravné, ako aj ich príslušenstvo a trovy konania podľa § 5, ktoré je povinné nahradiť oprávnená osoba, sa stávajú od dňa účinnosti tohto zákona nevymáhateľné", po ôsme v článku 1 sa vypúšťa § 11, nasledujúce ustanovenia sa primerane prečíslujú, po deviate článok 2 sa vypúšťa a nasledujúci článok sa primerane prečísluje. Skončila som, ďakujem.
Skryt prepis