Videokanál poslanca

Raz v tejto rozprave vystupovala, ale ne, nedalo mi po včerajšom prejave pána ministra, aby som sa neprihlásila znovu, lebo podľa mňa je potrebné reagovať na viaceré veci, ktoré tu boli vznesené v rámci v rámci tohto druhého čítania. Predovšetkým teda pokiaľ ide o tú transpozíciu smernice, pán minister začal svoj prejav tým, že či nie je na tá transpozícia v súlade so smernicou. No tu musím jednoznačne povedať, že my sme nikdy nepovedali, že to nie je v súlade so smernicou. Áno, smernica práve preto, že nemá tam Európska únia kompetenciu, zavádza tú ochranu tých tých ľudí, ktorí sú zúčastnení na tej na tej verejnej diskusii, ktorí sú chránení pred tými šikanóznymi žalobami práve na tie spory s cezhraničným prvkom, ale ako som povedala, je tam silné odporúčanie aj Európskej únie, aj Rady Európy, aj všetkých organizácií, ktoré sa venujú ochrane novinárov, aby sme dorovnali to postavenie a vzťahli tú smernicu, respektíve teda inštitúty a ochranu, ktorú ktorú poskytuje v cezhraničných sporoch, aj na národné spory. To je pointa. A vy ste sa naozaj pôvodne rozhodli ísť touto cestou? A zároveň faktom je, že z tejto cesty ste zišli a jediný subjekt, ktorý v medzirezortnom pripomienkovom konaní toto žiadal, bol Úrad vlády. A faktom tiež je, že na čele Úradu vlády, Úrad vlády je pod premiérom Ficom a faktom tiež je, že premiér Fico podal šikanóznu žalobu proti pánovi Bárdimu a vydavateľstvu Ringier. To sú prosto fakty a v takejto situácii si človek nemôže myslieť iné a nemôže dospieť k inému logickému záveru, že tu nejde o žiadny gold plating. Nakoniec pán kolega Dostál to tu veľmi jasne aj objasnil, čiže a vysvetlil, ja už sa tomu nebudem venovať, ale prosto tie fakty a to, že teda máme medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa všetko zaznamenáva elektronicky mimochodom. Takže tam máme tú stopu. A vidíme, ako tie udalosti nás nasledovali. Nasvedčuje tomu aj, že sme z tej lepšej cesty zišli práve kvôli lobingu zo strany politika najsilnejšieho na Slovensku, súčasného premiéra a teda Úradu vlády pod ním. A toto presvedčenie ešte posilňuje aj včerajší vývoj na tom súde, kde právny zástupca premiéra, pán David Lindner, povedal, práve sa vyjadril o tej antislep smernici, že to považuje za nejaký progresívny nástroj, ktorý sa zneužíva v konaniach na ochranu osobnosti. Čiže je tu minimálne jasné, že okolie premiéra, ak nie aj premiér samotný, však prečo by premiér mal iný názor? Hlavne, keď táto právna situácia, ktorá tu nastala po medzirezortnom pripomienkovom konaní, mu jednoznačne vyhovuje aj v jeho ďalších sporoch, ktoré prípadne bude mať. Prečo by s tým premiér nesúhlasil a prečo by toto premiérovi nevyhovovalo? V súčasnosti fakty hovoria a smerujú všetky indície k tomu, že tá priaznivejšia právna úprava, ktorá by ochraňovala domácich novinárov pred šikanóznymi žalobami politikov, tu nie je preto, lebo si to politická reprezentácia tejto krajiny neželá, pričom politická reprezentácia tejto krajiny si to neželá preto, lebo je v jasnom konflikte záujmov s tou lepšou právnou úpravou, ktorá by priniesla ochranu šikanovaným novinárom. A toto podľa môjho názoru vy neviete vyvrátiť, pretože vy nemáte k dispozícii žiadne fakty. Vy len hovoríte o nejakom iluzórnom gold platingu, ktorý ani ktorú, ktorý ani neviete poriadne konkrétne odôvodniť, tak ako sa vás pýtal pán kolega Dostál. Čiže na našej strane a na strane nášho podozrenia sú fakty, ktoré vy neviete uspokojivým spôsobom vyvrátiť a neviete nám tu dať jeden konkrétny reálny dôvod, pre ktorý by vlastne tá právna úprava nemala byť vzťahnutá aj na šikanózne žaloby v domácom prostredí. Takýto dôvod neexistuje. Takisto tým dôvodom nie je ani to, čím sa vy zaštiťujete, že že je tu tá ochrana slabšej strany v Civilnom sporovom poriadku. Bolo tu už predrečníkmi jasne preukázané, že že to tak nie je, že tie procesné inštitúty, ktoré prináša táto smernica, a nakoniec vy ste to včera aj priznali. Však znova zábezpeka, preddavok, možnosť súdu rýchlo odmietnuť túto žalobu, zaviazať žalobcu, aby podložil svoje tvrdenia a podobne. To sú inštitúty, ktoré pri tej ochrane slabšej strany jednoducho nie sú. Nemáme ich v našom právnom poriadku. Čiže neobstojí ani len váš argument a každý, kto si prečíta ten Civilný sporový poriadok, je mu to jasné, že nemôže obstáť váš argument, že stačí tam ten paragraf o ochrane slabšej strany. No nestačí. Keby stačil, tak to nepotrebujeme transponovať tú smernicu, lebo však to by sa dalo nakoniec vzťahnuť aj na cezhraničné spory, ktoré by sa odohrávali pred súdom Slovenskej republiky. Tak ja nerozumiem, že že prečo by na potom vôbec potrebovali tú smernicu transponovať. A naozaj teda treba povedať, že nie je štandardné, aby z medzirezortného pripomienkového konania vyšiel návrh zákona horší, s nižším štandardom ako ten, ktorý bol do neho navrhnutý. To naozaj nie je štandardné. A zároveň ja sa chcem spýtať, že či ste riešili na Ministerstve spravodlivosti, keď ste sa rozhodli ustúpiť zo svojho pôvodného zámeru, či ste riešili aj otázku teda možného stretu s ústavou, lebo máme tu nejaký princíp rovnosti, spravodlivého súdneho konania. A teraz tu budeme mať situáciu, kedy môže byť jeden a ten istý novinár v situácii, kedy bude čeliť cezhraničnému šikanóznemu sporu, kde bude používať lepšiu právnu ochranu, a národnému šikanóznemu sporu, kde bude používať horšiu právnu úpravu ochranu. A teraz moja otázka je, že či Kedy môže byť jeden a ten istý novinár v situácii, kedy bude čeliť cezhraničnému šikanóznemu sporu, kde bude požívať lepšiu právnu ochranu, a národnému šikanóznemu sporu, kde bude požívať horšiu právnu úpravu ochrany. A teraz moja otázka je, že či to náhodou nevyvoláva aj možné pochybnosti o ústavnosti tejto právnej úpravy. Čiže sa nebojíte toho, že bude vyvolaný možno aj takýto spor. To by ma napríklad zaujímalo tiež. A tiež by ma napríklad veľmi zaujímalo, lebo vy ste vlastne doteraz nikdy nevysvetlili, ako je možné, že ste sa pôvodne rozhodli poslať ten návrh vlastne s tou priaznivejšou právnou úpravou. Že vy ste s tým teda pôvodne súhlasili, pán minister. Však bez vášho súhlasu by to nešlo. Bez vášho súhlasu a presvedčenia, že tak je to správne, že má byť tá ochrana stiahnutá aj na tie národné spory, by sa predsa v tej verzii ten zákon do medzirezortného pripomienkového konania nedostal. Tak môžete mi vysvetliť, prečo ste si najskôr mysleli, že teda tá verzia je dobrá a potom zrazu ste zmenili názor? To by napríklad mňa zaujímal tento vývoj postoja pána ministra Borisa Suska k tomuto návrhu zákona a k jeho ceste cez medzirezortné pripomienkové konanie až sem k nám do parlamentu. Lebo neviem, či kolegovia to... však nebola som tu úplne celý čas v tejto sieni, že či sme to vlastne mali zodpovedané, prečo si to pán minister na začiatku myslel, že je to tak správne a teraz si to už nemyslí. To by som naozaj chcela vedieť. Takže tak, no. A vy ste sa tiež pýtali, naozaj, že jedným z najslabších argumentov v tomto smere z vašej strany mi prišla tá polemika o tom, že v skutočnosti vo vzťahu politik versus novinár podľa vás môže byť tou slabšou stranou politik. Ja neviem, kolegovia, kolegyne. Politik s vládnou mocou, ktorý má k dispozícii celý štátny aparát, ktorý má k dispozícii médiá, momentálne všetky médiá, jednak dezinformačné médiá, ale aj tie reálne médiá, ktoré sa spravujú novinárskym kódexom, pretože predsa je jasné, že najviac priestoru v médiách vždy dostávajú vládni politici. Nestane sa situácia, kde by si premiér alebo minister nezorganizovali tlačovú konferenciu a táto by nebola médiami nejakým spôsobom dostaná do toho verejného priestoru. To, že vám sa nepáči hodnotenie aktivít ministrov a ministeriek, je iná vec, ale ten priestor, ten priestor najväčší, vždy v médiách majú vládni politici. Z podstaty veci, pretože vy rozhodujete o našom živote. Čiže, a zároveň vy máte pod palcom všetko od represívnych zložiek, cez tajné služby, cez čokoľvek. Častokrát ovládajú politici aj finančné toky, ktoré smerujú možno aj k nejakým mediálnym domom, vedia nepriamo ovplyvniť, ako sa o nich píše. To je proste jedno. Nie je možné povedať, že vo vzťahu politik a novinár je politik tou slabšou stranou a preto ho treba chrániť viac napríklad na národnej úrovni. Veď to je absurdné. A nestotožňuje sa to, ani judikatúra taká nie je. Však vy sám dobre viete, že pokiaľ ide o politikov a ich kritiku, politici musia zniesť viac. Viac ako bežný človek. Tam je niekde tá hranica posunutá. Čiže argumentovať a odôvodňovať zrušenie alebo nestiahnutie tej národnej ochrany pred šikanóznymi žalobami tým, že by politici mali byť nejakou slabšou stranou, to neverím, že tomu môžete veriť vy. Veď to je úplne absurdné. To takto nie je, ale kľudne postavte sa tu a poskytnite nám vážnosť argumentov a vašich myšlienok k tomuto postoju. Ja som naozaj zvedavá, ako sa to ešte prejaví v nejakej ďalšej legislatíve, pretože, ak vy máte tento prístup a ste naozaj o tom presvedčený a ste ministrom spravodlivosti, tak ja sa obávam, akej ochrannej legislatívy vo vzťahu k politikom sa tu ešte dočkáme. Naozaj to potom už budeme aj možno za hranicou ústavnosti a toho, čo si v demokracii kto môže dovoliť, pretože my nie sme chránená zver. Nie, my máme zniesť viac kritiky. A my nie sme nejaké obete. My sme ľudia, ktorí sú platení verejnými financiami z daní daňových poplatníkov. A zodpovedáme sa im. A čelíme verejnej kontrole a aj verejnej kritike a musíme ju vydržať, keď sa nám to nepáči. Nemusíme tu byť. To nie je nikoho sväté právo byť v týchto laviciach. Ak sa vám nepáči, že vás novinári kritizujú, nechoďte do politiky. Odíďte. Keď sa vám nepáči, že vás kritizujú mimovládne organizácie, no nerobte to. Buď im to vyvráťte faktami alebo to nerobte, ale nezneužívajte svoje postavenie, to, že máte moc a prístup k najlepším advokátom na šikanózne žaloby a na to, že ešte, keď tie šikanózne žaloby podávate, tak ešte aj zabránite tým ľuďom, ktorí sú šikanovaní, aby mali lepší prístup k ochrane. To je prosto nefér, lebo to je krivenie právneho prostredia v prospech silnejšej strany. To sa inak nedá nazvať. Toto je krivenie právneho prostredia v prospech silnejšej strany a takýmto spôsobom by právny poriadok nemal byť nastavený, ani slovenský právny poriadok také niečo nepredpokladá. Áno, preto tu máme napríklad aj tú ochranu slabšej strany a tá mala byť rozvedená ďalej touto transpozíciou. Pretože jednoducho silnejšia strana nemá právo na väčšiu ochranu, práve naopak. A politici sú tá silnejšia strana. Preto sme tu mali mať ochranu pred šikanóznymi žalobami aj na národnej úrovni. Tak to proste je. No. A celé toto mne to tak pripadá, bolo to tu už komentované, že celý tento vývoj aj pri antislapp smernici je úplne rovnaký ako ostatné návrhy zákonov, ktoré tu z dielne Ministerstva spravodlivosti prišli v minulosti. A aj ich tu budeme mať dnes alebo zajtra na programe. Všetky tieto návrhy zákonov smerujú či už k ochrane páchateľov trestnej činnosti alebo obžalovaných ľudí, ale nesmerujú k zlepšovaniu postavenia obetí trestných činov alebo obetí takejto šikany. A ja sa pýtam, prečo. Prečo tento minister spravodlivosti konštantne tri roky vychyľuje právny systém, aby bol v prospech páchateľov, v prospech silnejšej strany a aby bol v neprospech obetí, v neprospech verejného záujmu a v neprospech kritikov, ktorí čelia šikane. Ja na to prosto nemám žiadnu vierohodnú odpoveď, ktorej by som uverila tomuto ministrovi. A on nám ju neponúka, on nám ponúka len výhovorky. A viete, kolegovia, to by nás všetkých malo trápiť. Pretože, ako som povedala, budeme tu mať napríklad Občiansky zákonník, ktorý svojou filozofiou ide úplne iným smerom. Máme tu trestné právo, kde sa snažíme už roky vychyliť alebo vrátiť teda tú rovnováhu k právam obetí trestných činov. Však obeťou trestného činu sa môže stať ktokoľvek z nás. Ktokoľvek, aj naši príbuzní a podobne, to si nevyberiete. Neviete sa tomu niekedy vyhnúť. Čiže mali by sme trvať na tom, aby Ministerstvo spravodlivosti nachádzalo tie riešenia, ktoré sú v prospech slabšej strany, ale to sa tu jednoducho nedeje. A ja nepočujem od ministra spravodlivosti jedno jediné slovo, prečo to tak je. Teda okrem výhovorky, to nepovažujem za nejaké vysvetlenie. Čiže okrem teda otázok, ktoré som aj v tomto mojom vstupe položila, by som teda chcela vyzvať pána ministra, aby sa konečne vyjadril, kedy konečne sem prinesie aj legislatívu, ktorá bude jednak chrániť obete trestných činov a jednak bude na prospech slabším stranám v práve, či už šikanovaným novinárom, kritickým mimovládkam alebo ďalším ľuďom, ktorým sa dejú neprávosti. Lebo toto by mal jeden minister spravodlivosti robiť. Ďakujem.

Raz v tejto rozprave vystupovala, ale ne, nedalo mi po včerajšom prejave pána ministra, aby som sa neprihlásila znovu, lebo podľa mňa je potrebné reagovať na viaceré veci, ktoré tu boli vznesené v rámci v rámci tohto druhého čítania. Predovšetkým teda pokiaľ ide o tú transpozíciu smernice, pán minister začal svoj prejav tým, že či nie je na tá transpozícia v súlade so smernicou. No tu musím jednoznačne povedať, že my sme nikdy nepovedali, že to nie je v súlade so smernicou. Áno, smernica práve preto, že nemá tam Európska únia kompetenciu, zavádza tú ochranu tých tých ľudí, ktorí sú zúčastnení na tej na tej verejnej diskusii, ktorí sú chránení pred tými šikanóznymi žalobami práve na tie spory s cezhraničným prvkom, ale ako som povedala, je tam silné odporúčanie aj Európskej únie, aj Rady Európy, aj všetkých organizácií, ktoré sa venujú ochrane novinárov, aby sme dorovnali to postavenie a vzťahli tú smernicu, respektíve teda inštitúty a ochranu, ktorú ktorú poskytuje v cezhraničných sporoch, aj na národné spory. To je pointa. A vy ste sa naozaj pôvodne rozhodli ísť touto cestou? A zároveň faktom je, že z tejto cesty ste zišli a jediný subjekt, ktorý v medzirezortnom pripomienkovom konaní toto žiadal, bol Úrad vlády. A faktom tiež je, že na čele Úradu vlády, Úrad vlády je pod premiérom Ficom a faktom tiež je, že premiér Fico podal šikanóznu žalobu proti pánovi Bárdimu a vydavateľstvu Ringier. To sú prosto fakty a v takejto situácii si človek nemôže myslieť iné a nemôže dospieť k inému logickému záveru, že tu nejde o žiadny gold plating. Nakoniec pán kolega Dostál to tu veľmi jasne aj objasnil, čiže a vysvetlil, ja už sa tomu nebudem venovať, ale prosto tie fakty a to, že teda máme medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa všetko zaznamenáva elektronicky mimochodom. Takže tam máme tú stopu. A vidíme, ako tie udalosti nás nasledovali. Nasvedčuje tomu aj, že sme z tej lepšej cesty zišli práve kvôli lobingu zo strany politika najsilnejšieho na Slovensku, súčasného premiéra a teda Úradu vlády pod ním. A toto presvedčenie ešte posilňuje aj včerajší vývoj na tom súde, kde právny zástupca premiéra, pán David Lindner, povedal, práve sa vyjadril o tej antislep smernici, že to považuje za nejaký progresívny nástroj, ktorý sa zneužíva v konaniach na ochranu osobnosti. Čiže je tu minimálne jasné, že okolie premiéra, ak nie aj premiér samotný, však prečo by premiér mal iný názor? Hlavne, keď táto právna situácia, ktorá tu nastala po medzirezortnom pripomienkovom konaní, mu jednoznačne vyhovuje aj v jeho ďalších sporoch, ktoré prípadne bude mať. Prečo by s tým premiér nesúhlasil a prečo by toto premiérovi nevyhovovalo? V súčasnosti fakty hovoria a smerujú všetky indície k tomu, že tá priaznivejšia právna úprava, ktorá by ochraňovala domácich novinárov pred šikanóznymi žalobami politikov, tu nie je preto, lebo si to politická reprezentácia tejto krajiny neželá, pričom politická reprezentácia tejto krajiny si to neželá preto, lebo je v jasnom konflikte záujmov s tou lepšou právnou úpravou, ktorá by priniesla ochranu šikanovaným novinárom. A toto podľa môjho názoru vy neviete vyvrátiť, pretože vy nemáte k dispozícii žiadne fakty. Vy len hovoríte o nejakom iluzórnom gold platingu, ktorý ani ktorú, ktorý ani neviete poriadne konkrétne odôvodniť, tak ako sa vás pýtal pán kolega Dostál. Čiže na našej strane a na strane nášho podozrenia sú fakty, ktoré vy neviete uspokojivým spôsobom vyvrátiť a neviete nám tu dať jeden konkrétny reálny dôvod, pre ktorý by vlastne tá právna úprava nemala byť vzťahnutá aj na šikanózne žaloby v domácom prostredí. Takýto dôvod neexistuje. Takisto tým dôvodom nie je ani to, čím sa vy zaštiťujete, že že je tu tá ochrana slabšej strany v Civilnom sporovom poriadku. Bolo tu už predrečníkmi jasne preukázané, že že to tak nie je, že tie procesné inštitúty, ktoré prináša táto smernica, a nakoniec vy ste to včera aj priznali. Však znova zábezpeka, preddavok, možnosť súdu rýchlo odmietnuť túto žalobu, zaviazať žalobcu, aby podložil svoje tvrdenia a podobne. To sú inštitúty, ktoré pri tej ochrane slabšej strany jednoducho nie sú. Nemáme ich v našom právnom poriadku. Čiže neobstojí ani len váš argument a každý, kto si prečíta ten Civilný sporový poriadok, je mu to jasné, že nemôže obstáť váš argument, že stačí tam ten paragraf o ochrane slabšej strany. No nestačí. Keby stačil, tak to nepotrebujeme transponovať tú smernicu, lebo však to by sa dalo nakoniec vzťahnuť aj na cezhraničné spory, ktoré by sa odohrávali pred súdom Slovenskej republiky. Tak ja nerozumiem, že že prečo by na potom vôbec potrebovali tú smernicu transponovať. A naozaj teda treba povedať, že nie je štandardné, aby z medzirezortného pripomienkového konania vyšiel návrh zákona horší, s nižším štandardom ako ten, ktorý bol do neho navrhnutý. To naozaj nie je štandardné. A zároveň ja sa chcem spýtať, že či ste riešili na Ministerstve spravodlivosti, keď ste sa rozhodli ustúpiť zo svojho pôvodného zámeru, či ste riešili aj otázku teda možného stretu s ústavou, lebo máme tu nejaký princíp rovnosti, spravodlivého súdneho konania. A teraz tu budeme mať situáciu, kedy môže byť jeden a ten istý novinár v situácii, kedy bude čeliť cezhraničnému šikanóznemu sporu, kde bude používať lepšiu právnu ochranu, a národnému šikanóznemu sporu, kde bude používať horšiu právnu úpravu ochranu. A teraz moja otázka je, že či Kedy môže byť jeden a ten istý novinár v situácii, kedy bude čeliť cezhraničnému šikanóznemu sporu, kde bude požívať lepšiu právnu ochranu, a národnému šikanóznemu sporu, kde bude požívať horšiu právnu úpravu ochrany. A teraz moja otázka je, že či to náhodou nevyvoláva aj možné pochybnosti o ústavnosti tejto právnej úpravy. Čiže sa nebojíte toho, že bude vyvolaný možno aj takýto spor. To by ma napríklad zaujímalo tiež. A tiež by ma napríklad veľmi zaujímalo, lebo vy ste vlastne doteraz nikdy nevysvetlili, ako je možné, že ste sa pôvodne rozhodli poslať ten návrh vlastne s tou priaznivejšou právnou úpravou. Že vy ste s tým teda pôvodne súhlasili, pán minister. Však bez vášho súhlasu by to nešlo. Bez vášho súhlasu a presvedčenia, že tak je to správne, že má byť tá ochrana stiahnutá aj na tie národné spory, by sa predsa v tej verzii ten zákon do medzirezortného pripomienkového konania nedostal. Tak môžete mi vysvetliť, prečo ste si najskôr mysleli, že teda tá verzia je dobrá a potom zrazu ste zmenili názor? To by napríklad mňa zaujímal tento vývoj postoja pána ministra Borisa Suska k tomuto návrhu zákona a k jeho ceste cez medzirezortné pripomienkové konanie až sem k nám do parlamentu. Lebo neviem, či kolegovia to... však nebola som tu úplne celý čas v tejto sieni, že či sme to vlastne mali zodpovedané, prečo si to pán minister na začiatku myslel, že je to tak správne a teraz si to už nemyslí. To by som naozaj chcela vedieť. Takže tak, no. A vy ste sa tiež pýtali, naozaj, že jedným z najslabších argumentov v tomto smere z vašej strany mi prišla tá polemika o tom, že v skutočnosti vo vzťahu politik versus novinár podľa vás môže byť tou slabšou stranou politik. Ja neviem, kolegovia, kolegyne. Politik s vládnou mocou, ktorý má k dispozícii celý štátny aparát, ktorý má k dispozícii médiá, momentálne všetky médiá, jednak dezinformačné médiá, ale aj tie reálne médiá, ktoré sa spravujú novinárskym kódexom, pretože predsa je jasné, že najviac priestoru v médiách vždy dostávajú vládni politici. Nestane sa situácia, kde by si premiér alebo minister nezorganizovali tlačovú konferenciu a táto by nebola médiami nejakým spôsobom dostaná do toho verejného priestoru. To, že vám sa nepáči hodnotenie aktivít ministrov a ministeriek, je iná vec, ale ten priestor, ten priestor najväčší, vždy v médiách majú vládni politici. Z podstaty veci, pretože vy rozhodujete o našom živote. Čiže, a zároveň vy máte pod palcom všetko od represívnych zložiek, cez tajné služby, cez čokoľvek. Častokrát ovládajú politici aj finančné toky, ktoré smerujú možno aj k nejakým mediálnym domom, vedia nepriamo ovplyvniť, ako sa o nich píše. To je proste jedno. Nie je možné povedať, že vo vzťahu politik a novinár je politik tou slabšou stranou a preto ho treba chrániť viac napríklad na národnej úrovni. Veď to je absurdné. A nestotožňuje sa to, ani judikatúra taká nie je. Však vy sám dobre viete, že pokiaľ ide o politikov a ich kritiku, politici musia zniesť viac. Viac ako bežný človek. Tam je niekde tá hranica posunutá. Čiže argumentovať a odôvodňovať zrušenie alebo nestiahnutie tej národnej ochrany pred šikanóznymi žalobami tým, že by politici mali byť nejakou slabšou stranou, to neverím, že tomu môžete veriť vy. Veď to je úplne absurdné. To takto nie je, ale kľudne postavte sa tu a poskytnite nám vážnosť argumentov a vašich myšlienok k tomuto postoju. Ja som naozaj zvedavá, ako sa to ešte prejaví v nejakej ďalšej legislatíve, pretože, ak vy máte tento prístup a ste naozaj o tom presvedčený a ste ministrom spravodlivosti, tak ja sa obávam, akej ochrannej legislatívy vo vzťahu k politikom sa tu ešte dočkáme. Naozaj to potom už budeme aj možno za hranicou ústavnosti a toho, čo si v demokracii kto môže dovoliť, pretože my nie sme chránená zver. Nie, my máme zniesť viac kritiky. A my nie sme nejaké obete. My sme ľudia, ktorí sú platení verejnými financiami z daní daňových poplatníkov. A zodpovedáme sa im. A čelíme verejnej kontrole a aj verejnej kritike a musíme ju vydržať, keď sa nám to nepáči. Nemusíme tu byť. To nie je nikoho sväté právo byť v týchto laviciach. Ak sa vám nepáči, že vás novinári kritizujú, nechoďte do politiky. Odíďte. Keď sa vám nepáči, že vás kritizujú mimovládne organizácie, no nerobte to. Buď im to vyvráťte faktami alebo to nerobte, ale nezneužívajte svoje postavenie, to, že máte moc a prístup k najlepším advokátom na šikanózne žaloby a na to, že ešte, keď tie šikanózne žaloby podávate, tak ešte aj zabránite tým ľuďom, ktorí sú šikanovaní, aby mali lepší prístup k ochrane. To je prosto nefér, lebo to je krivenie právneho prostredia v prospech silnejšej strany. To sa inak nedá nazvať. Toto je krivenie právneho prostredia v prospech silnejšej strany a takýmto spôsobom by právny poriadok nemal byť nastavený, ani slovenský právny poriadok také niečo nepredpokladá. Áno, preto tu máme napríklad aj tú ochranu slabšej strany a tá mala byť rozvedená ďalej touto transpozíciou. Pretože jednoducho silnejšia strana nemá právo na väčšiu ochranu, práve naopak. A politici sú tá silnejšia strana. Preto sme tu mali mať ochranu pred šikanóznymi žalobami aj na národnej úrovni. Tak to proste je. No. A celé toto mne to tak pripadá, bolo to tu už komentované, že celý tento vývoj aj pri antislapp smernici je úplne rovnaký ako ostatné návrhy zákonov, ktoré tu z dielne Ministerstva spravodlivosti prišli v minulosti. A aj ich tu budeme mať dnes alebo zajtra na programe. Všetky tieto návrhy zákonov smerujú či už k ochrane páchateľov trestnej činnosti alebo obžalovaných ľudí, ale nesmerujú k zlepšovaniu postavenia obetí trestných činov alebo obetí takejto šikany. A ja sa pýtam, prečo. Prečo tento minister spravodlivosti konštantne tri roky vychyľuje právny systém, aby bol v prospech páchateľov, v prospech silnejšej strany a aby bol v neprospech obetí, v neprospech verejného záujmu a v neprospech kritikov, ktorí čelia šikane. Ja na to prosto nemám žiadnu vierohodnú odpoveď, ktorej by som uverila tomuto ministrovi. A on nám ju neponúka, on nám ponúka len výhovorky. A viete, kolegovia, to by nás všetkých malo trápiť. Pretože, ako som povedala, budeme tu mať napríklad Občiansky zákonník, ktorý svojou filozofiou ide úplne iným smerom. Máme tu trestné právo, kde sa snažíme už roky vychyliť alebo vrátiť teda tú rovnováhu k právam obetí trestných činov. Však obeťou trestného činu sa môže stať ktokoľvek z nás. Ktokoľvek, aj naši príbuzní a podobne, to si nevyberiete. Neviete sa tomu niekedy vyhnúť. Čiže mali by sme trvať na tom, aby Ministerstvo spravodlivosti nachádzalo tie riešenia, ktoré sú v prospech slabšej strany, ale to sa tu jednoducho nedeje. A ja nepočujem od ministra spravodlivosti jedno jediné slovo, prečo to tak je. Teda okrem výhovorky, to nepovažujem za nejaké vysvetlenie. Čiže okrem teda otázok, ktoré som aj v tomto mojom vstupe položila, by som teda chcela vyzvať pána ministra, aby sa konečne vyjadril, kedy konečne sem prinesie aj legislatívu, ktorá bude jednak chrániť obete trestných činov a jednak bude na prospech slabším stranám v práve, či už šikanovaným novinárom, kritickým mimovládkam alebo ďalším ľuďom, ktorým sa dejú neprávosti. Lebo toto by mal jeden minister spravodlivosti robiť. Ďakujem.

Takú zaujímavú myšlienku, že teda právna úprava aj pri tých rozsudkoch pre zmeškanie a celkovo sa riadi zásadou právo praje bdelým a vlastne tým, že sa to doručovanie tých kontumačných rozsudkov prelamuje a teda bude sa doručovať poštou. V podstate sa odchyľujeme od tej zásady a mňa by teda ale potom zaujímalo, že prečo, čo, keď o pár hodín tu budeme diskutovať o novom Občianskom zákonníku, tam táto zásada je pretavená ako jeden z dôležitých princípov cez primát autonómie vôle, tak máme tu Civilný sporový poriadok, čo je sporový procesný predpis k občianskemu právu. Ideme zavádzať nový Občiansky zákonník, kde toto bude ako jeden z hlavných princípov, právo praje bdelým, a tuto pán minister dovedie, dovedie, donesie sem novelu Sporového poriadku, ktorá toto popiera. Tak prosím vás, kde je v tom logika. Ja by som chcela, aby ste sa aj k tomuto, pán minister, napríklad vyjadrili, lebo ja tomu nerozumiem. Reagovať bude

Na vysvetlenie toho, že prečo teda sa tá transpozícia smernice zmenila z národnej na cezhraničnú. A teda ja neviem, či pán minister dá znova to vyjadrenie, že ide o gold plating, ale ja som teda spomínala už právny spor pána Bardiho a Fica, kde pán Fico žaluje pána Bardiho a teda včera prehral a v tejto súvislosti zverejnil denník SME vyjadrenie pána Lindnera, advokáta, ktorý zastupoval pána Fica, pána premiéra Fica na tomto súde, ktorý zapochyboval o zmysle samotnej anti-SLAPP legislatívy a povedal doslova, že ja SLAPP žalobu vnímam ako taký moderný nástroj, ktorý sa používa v občianskoprávnom konaní pri ochranách osobnosti ako taký moderný progresivistický nástroj. Že, keď už neviem ako, tak minimálne vytvorím atmosféru, že mi je ubližované, zhrnul Lindner. A teda, keď si to spojíme s tým, že práve pripomienku na to, aby nedošlo k tej transpozícii anti-SLAPP smernice do národného práva, vzniesol Úrad vlády, tak asi sa nám spoja všetky tie nitky a je úplne jasné, že k čomu tu došlo, že prosto Úrad vlády pod premiérom Ficom reálne nechce poskytnúť túto ochranu novinárom, ktorých sám žaluje pán premiér Fico. Tak to je. Pán poslanec Dostál.

Kolegyňa Kolíková, ty si poukázala na tie problémy, ktoré spoločne na ne upozorňujeme už od prvého čítania a vlastne napriek tomu, že tu pán minister aj opakovane vystúpil, tak v podstate tie uspokojivé odpovede sme nedostali, pretože presne pri tom kontumačnom rozsudku a jeho doručovaní, ktoré sa zmení teda z elektronického na poštové, to nemá v skutočnosti absolútne žiaden zmysel a význam, pretože ľudia, stále je to minimum ľudí na Slovensku, ktoré má aktivovanú tú elektronickú schránku. Oni si ju aktivujú, keď už si ju aktivujú, s vedomím, že teda budú dostávať komunikáciu od štátu elektronicky. A keď sa vyhýbajú používaniu tej elektronickej schránky a nemajú na to ten ospravedlniteľný dôvod, ako práve kolega dostal, vymenoval tie dôvody, tak prosto je to predsa ich zodpovednosť. Veď minister spravodlivosti má dbať na to, aby tá spravodlivosť fungovala, aby bola efektívna. On nemá predsa chrániť ľudí, ktorí vedome si aktivujú elektronickú schránku a potom sa na to vykašlú. On má chrániť, aj súčasťou tej spravodlivosti je teda nejaký efektívny výkon justície, predchádzať prieťahom. Však to je problém na Slovensku, že sú prieťahy, že ľudia sa vyhýbajú svojim povinnostiam. A nie im umožňovať, aby tieto prieťahy sa ďalej robili, napríklad teda tou 15-dňovou lehotou. A teda ja sa pýtam, že keď niekto si aktivuje elektronickú schránku, lebo chce komunikovať so štátom elektronicky, ako príde k tomu, že mu bude doručovaný žltý lístok, ktorý možno nebude mať možnosť si vyzdvihnúť, lebo práve preto si aktivoval tú elektronickú schránku? Na to by sme

Ďakujem, pán minister. Ako jedno vám treba uznať, že ste po dlhom čase na tejto schôdzi reálne minister, ktorý tu aj reálne reaguje na naše veci a na naše otázky, takže to vám slúži ku cti. Ja len veľmi stručne, lebo však v dvoch minútach nemôžem obsiahnuť odpovede na vaše vystúpenie. Ešte som sa prihlásila do rozpravy, tak keď znova vyjdem. Ale v prvom rade my vám nevyčítame, že zákon nie je v súlade so smernicou, hovorím, že je, ale teda ten pôvodný zámer bol iný, aj to odporúčanie tam je. A teda treba povedať, že áno, niekedy sa návrh zákona zmení v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale nie takýmto zásadným spôsobom a nie, keď jedinú pripomienku si uplatnil Úrad vlády, ktorý je vďaka premiérovi Ficovi a jeho šikanóznej žalobe na Bárdyho a vydavateľstvo v konflikte záujmov. Čiže tam je reálne zjavné, že Ministerstvo spravodlivosti malo jeden úmysel, Úrad vlády si dal tú pripomienku a záhadne sa to potom zmenilo. Tak už neviem, čo môže byť jasnejšie. Môžeme si v rozprave rozobrať tie jednotlivé inštitúty, ktoré by táto smernica zaviedla aj na národnej úrovni a bude jasné, že ten paragraf, ktorý ste vy odcitovali, neposkytuje rovnakú mieru ochrany práve týmto ľuďom. Takisto môžeme polemizovať o tom, kto je silnejší a slabší. Myslím si, že nemôžeme stavať politikov do roly obete, aj judikatúra SĽP jasne hovorí, že musia zniesť viac ako bežní občania. Pokiaľ ide o obhajobu pána Šuteja Eštoka a kritizovanie rozsudku. No, ja nerozumiem, prečo vám to vždy tak vyjde, že zrovna ľudia, ktorí stoja pred súdom a rôznym trestným, civilným a sú spojení s touto vládou, sú vždy obeťou nejakého komplotu alebo zlého rozsudku. No na ďalšie už nemám priestor, bude to v rozprave. Pardon.

Ďakujem vám za pripomienky a špeciálne Ondrej Dostál. Som rada, že si poukázala na to, ja som aj na to zabudla, to vysvetlenie o tom gold platingu. To tu tiež od prvého čítania počúvame a to je naozaj dezinterpretácia gold platingu. Predovšetkým gold plating sa vzťahuje na podnikateľské prostredie. Toto s tým vôbec nič nemá. Toto je o právnej ochrane aktivistov, novinárov a ďalších ľudí zapojených do verejnej a do verejnej diskusie. A takisto neexistuje porovnateľná forma ochrany ako transpozícia tejto smernice, lebo však napríklad taká zábezpeka alebo preddavok, ktorý budú, ktorý by po novom, ak by sa to vzťahovalo na tie národné spory, tak napríklad by súd mohol uložiť, všetky tieto, všetky tieto inštitúty tomu, ktorý šikanuje, mohol by rozhodnúť, že ide o šikanóznu žalobu a priamo ju zamietnuť. A ďalšie garancie, ktoré tá smernica tým šikanovaným ľuďom dáva. Takéto niečo nemáme v našej národnej legislatíve ani pri tej ochrane tej slabšej strany. Tá smernica nastavuje nejaký štandard a my nemáme dôvod povedať, že v národných sporoch my nechceme, aby sa to uplatňovalo. Nemáme na to dôvod, pretože prečo by sme bránili ľuďom, ktorým naozaj, ktorým ide o lepší štát pre nás všetkých, aby mali dostupnú aj lepšiu ochranu. Však oni to vo väčšine prípadov nerobia za 10 000 z Úradu vlády. Oni to robia naozaj z altruizmu a preto, že im napríklad ide o to, že ako bude vyzerať to ich okolie alebo či sa nerozkrádajú štátne zdroje. Čiže oni naozaj tú ochranu potrebujú, pretože oni zvyčajne nemajú tie finančné prostriedky na to, aby zamestnávali advokátov ako tie firmy a politici, ktorí ich žalujú. Oni to robia naozaj z altruizmu a preto, že im napríklad ide o to, ako bude vyzerať to ich okolie, alebo či sa nerozkrádajú štátne zdroje. Čiže oni naozaj tú ochranu potrebujú, pretože oni zvyčajne nemajú tie finančné prostriedky na to, aby zamestnávali advokátov ako tie firmy a politici, ktorí ich žalujú.

Ďakujem vám za pripomienky a špeciálne Ondrej Dostál. Som rada, že si poukázala na to, ja som aj na to zabudla, to vysvetlenie o tom gold platingu. To tu tiež od prvého čítania počúvame a to je naozaj dezinterpretácia gold platingu. Predovšetkým gold plating sa vzťahuje na podnikateľské prostredie. Toto s tým vôbec nič nemá. Toto je o právnej ochrane aktivistov, novinárov a ďalších ľudí zapojených do verejnej a do verejnej diskusie. A takisto neexistuje porovnateľná forma ochrany ako transpozícia tejto smernice, lebo však napríklad taká zábezpeka alebo preddavok, ktorý budú, ktorý by po novom, ak by sa to vzťahovalo na tie národné spory, tak napríklad by súd mohol uložiť, všetky tieto, všetky tieto inštitúty tomu, ktorý šikanuje, mohol by rozhodnúť, že ide o šikanóznu žalobu a priamo ju zamietnuť. A ďalšie garancie, ktoré tá smernica tým šikanovaným ľuďom dáva. Takéto niečo nemáme v našej národnej legislatíve ani pri tej ochrane tej slabšej strany. Tá smernica nastavuje nejaký štandard a my nemáme dôvod povedať, že v národných sporoch my nechceme, aby sa to uplatňovalo. Nemáme na to dôvod, pretože prečo by sme bránili ľuďom, ktorým naozaj, ktorým ide o lepší štát pre nás všetkých, aby mali dostupnú aj lepšiu ochranu. Však oni to vo väčšine prípadov nerobia za 10 000 z Úradu vlády. Oni to robia naozaj z altruizmu a preto, že im napríklad ide o to, že ako bude vyzerať to ich okolie alebo či sa nerozkrádajú štátne zdroje. Čiže oni naozaj tú ochranu potrebujú, pretože oni zvyčajne nemajú tie finančné prostriedky na to, aby zamestnávali advokátov ako tie firmy a politici, ktorí ich žalujú. Oni to robia naozaj z altruizmu a preto, že im napríklad ide o to, ako bude vyzerať to ich okolie, alebo či sa nerozkrádajú štátne zdroje. Čiže oni naozaj tú ochranu potrebujú, pretože oni zvyčajne nemajú tie finančné prostriedky na to, aby zamestnávali advokátov ako tie firmy a politici, ktorí ich žalujú.

Vlastne toto ešte nebolo skrátené. Takže môžeme využiť tú možnosť sa vyjadriť v tejto rozprave, lebo pripomínam, o čom tento návrh zákona v skutočnosti je, čo nám tu prítomný minister spravodlivosti Boris Susko zamlčal. My tu máme nenápadne sa tváriacu novelu CSP v druhom čítaní, ale v skutočnosti ide o zákon, kde si v prvej časti Matúš Šutaj Eštok vybavil, že sa kontumačné Minister spravodlivosti Boris Susko zamlčal. My tu máme nenápadne sa tváriacu novelu CSPčka v druhom čítaní, ale v skutočnosti ide o zákon, kde si v prvej časti Matúš Šutaj Eštok vybavil, že sa kontumačné rozsudky, áno, ten rozsudok, ktorý si on neprevzal v elektronickej schránke a za čo mu teraz začne konečne exekúcia a vyhovára sa ako malý chlapec, že mu pes zjedol 10, tak to je ten zákon, kde si Matúš Šutaj Eštok vybavil, že kontumačné rozsudky sa už nebudú doručovať elektronicky. Celé konanie môže prebehnúť elektronicky a všetky predvolania, všetko vám tam doručia do tej elektronickej schránky, ale vďaka Matúšovi Šutajovi Eštokovi si budete chodiť do schránky a na poštu žlté lístočky vyberať ten rozsudok. A to je úplne jedno, milí občania a občianky, že ste si zriadili elektronickú schránku kvôli tomu, aby ste nemuseli chodiť na poštu, lebo môžete mať rôzne dôvody. Možno naozaj, že nežijete v mieste svojho trvalého bydliska a nepreberáte tam poštu a preto máte tú elektronickú schránku otvorenú. To je úplne jedno, aký dôvod pre to máte. Kvôli Matúšovi Šutajovi Eštokovi tu máme túto prvú časť novely, ktorá zavádza, že kontumačné rozsudky úplne bezdôvodne, úplne bezdôvodne sa už nebudú dať doručovať elektronicky, ale poštou. Potom, čo boli miliardy eur na nás naliate do elektronizácie štátnej správy na Slovensku, sa budeme vracať k papierovému doručovaniu v justícii. To je... neviem, či vôbec nejaká krajina v modernom svete, ktorá akože chce mať elektronickú verejnú správu, elektronicky moderne komunikovať s občanom, spravila taký krok, že zrazu jeden typ rozsudku, jeden typ rozsudku, potom, čo si ho jeden neschopný minister nevedel v elektronickej schránke prevziať, ide vracať späť do papierových čias. A možno, ja neviem, tak keď začne s Matúšom Šutajom Eštokom niekto komunikovať teda poštou a nepreberie si ani poštové zásielky. Zrušíme poštu? Na septembrovej schôdzi sa vrátime k poštovým holubom? Alebo ku kúňom. Neviem, lebo z toho, ako sa vyvinula celá táto groteska, tak to by aj tak k tomu smerovalo, že keď Matúš Šutaj Eštok, alebo ja mám nápad. Zrušme exekútorov. Však sme sa dočítali, že už boli zamietnuté všetky jeho námietky, návrhy, neviem čo všetko a že už teda naozaj sa začne ten jeho účet exekuovať. Tak čo keby sme, pán minister spravodlivosti, ja mám nápad, zrušme komoru exekútorov, zrušme bankové účty, lebo tam má tie peniaze zablokované. A čo by ešte mohol Matúš Šutaj Eštok navrhnúť? No zruš peniaze celkovo alebo spravodlivosť úplne, aby vlastne nikto nemohol nikdy mať kontumačný rozsudok, aby, aby... alebo zaveďme, že minister. Keď sme na pozícii ministra, tak voči nám nemôže súd vydať takýto rozsudok vôbec. Lebo ja neviem, čo by mohlo Matúša Šutaj Eštoka upokojiť. Lebo to teda, že sa zruší elektronické doručovanie tohto typu rozsudku, jemu už vlastne nepomôže. On, neviem, možno sa nádejal, ale však on nie je bohvieaký právnik. To treba povedať úplne otvorene, tak on sa možno nádejal, že keď mu tuto poslušný pán minister spravodlivosti pekne, krásne doručí túto zmenu, tak že mu to nejako pomôže v tých jeho sporoch, ale tak zjavne nie, no. Tak ešte to musí podpísať prezident, vtedy začne tá exekúcia a nemá ako sa vlastne týmto v tých konaniach brániť. Jediné, čo môže robiť, je hovoriť o sebe, aký on je chudáčik a ako sa mu ukrivdilo, keď si teda, lebo je veľmi zaneprázdnený minister. Viete, on má tie, on má tie stretnutia k tej šikane tých jazdcov F1, tak asi áno, ku kyberšikane. Áno, to je tá prevencia. On vlastne rieši prevenciu pred kyberšikanou jazdcov Formuly 1, tak si nemohol vybrať tú elektronickú schránku. Viete, ja to hovorím tak polovtipne, poloironicky, ale v skutočnosti je to veľmi smutné. Veľmi smutné a odporné, papalášske, pretože to, aby sa tu naozaj takýmto spôsobom menilo doručovanie jedného typu rozsudkov len kvôli jednému ministrovi, to naozaj nemá obdobu, že kam sme to dospeli ako Národná rada, že toto, toto naozaj chcete schváliť, že to vám fakt tá hanba stojí za to, že stojí vám tá koalícia a Matúš Šutaj Eštok, ktorého aj vy musíte vidieť, že on je úplne neschopný. Veď ja sa vôbec nečudujem, že on si neotvoril tú elektronickú schránku. On podľa mňa doteraz doma ani čítačku nenašiel. Však on fakt, že o to je, že čo on urobí, to pokazí. A takýto minister len za to, že je predseda HLAS-u, vám fakt za to stojí, kolegovia? Že aby ste toto schválili? Však to je, to je smiešne. Vy ste na smiech, chápete to? Že toto, keď mu schválite, keď ho necháte, aby takýmto spôsobom nám tu všetkým ukázal prostredník, tak to je prosto na smiech. Nerozumiem vám, kolegovia a kolegyne v koalícii, že vám toto za to stojí. Ja hlavne nerozumiem tu prítomnému ministrovi spravodlivosti, že sa rozhodol, že to pustí ďalej. Fakt, pán minister, čo vy z toho máte? Ja tomu, ja tomu nerozumiem. Tie reči o tom, ako tu boli tisíce ľudí takto oklamaných. Veď to je absurdné. Akože možno tu bolo vydaných veľa kontumačných rozsudkov, ale tá prax je tu desiatky rokov. To nemá nič spoločné. Tu sa nedožadujú ľudia návratu späť k listovej forme doručovania rozsudkov. To prosto sa tu dožaduje jeden jediný minister. A ja nerozumiem, ako môže minister spravodlivosti, ktorému predsa má ísť o to, aby aj súdy konali efektívnejšie, aby to celé nejakým spôsobom bolo moderné, aj to konanie, aj to doručovanie, môže takto podľahnúť tlaku ministra vnútra a navrhnúť takúto zmenu. To nemá nič spoločné so spravodlivosťou. A nedá mi, aby som znova nepoukázala na to, ako k tomu došlo, pretože tento návrh, tento návrh, táto novela CSPčka, ona nebola daná do medzirezortného pripomienkového konania s touto právnou úpravou v prospech Matúša Šutaja Eštoka. Spomeňme si, už sme to tu preberali na predchádzajúcej schôdzi, že to bola pripomienka, ktorú si tam na poslednú chvíľu uplatnilo Ministerstvo vnútra potom, čo vyšlo najavo, že Matúš Eštok nie je schopný používať čítačku a občiansky preukaz a otvárať si elektronickú schránku. Čiže cez pripomienku Ministerstva vnútra v medzirezortnom pripomienkovom konaní sa tam dostala táto právna úprava len tak. Prosto, cez pripomienku, takáto zásadná vec, ktorá vôbec nebola predmetom pôvodne toho medzirezortného pripomienkového konania. Čiže všetci tí, čo pripomienkovali novelu CSP s tým, že ide len o transpozíciu antislep smernice, a k tomu sa ešte dostanem. Všetci tí ľudia prosto pripomienkovali to len v tej verzii, že ide o tú transpozíciu. Oni nevedeli, že sa nejakým spôsobom bude meniť doručovanie kontumačných rozsudkov. Nevedeli to. To je v podstate klamstvo na pripomienkujúcej verejnosti, pretože, pretože táto novela, toto doručovanie tohto kontumačného rozsudku nemá v skutočnosti nič spoločné s tou transpozíciou smernice Európskej únie. Čiže je to úplne niečo iné. Ale vám je to jedno. Vy proste v rámci koaličnej jednoty... Však toto je akože v podstate legislatívny prílepok, len to ide formou vlastne, že to prišlo z vlády, že si to Matúš Šutaj Eštok vyloboval. Toľko k prvej časti tohto zákona a toho, prečo sme to už na minulej schôdzi pomenovali lex Šutaj Eštok alebo lex papaláš. A teraz k druhej časti tohto návrhu zákona, ktorá tiež nie je v poriadku. Nie je v poriadku, pretože aj tam bola verejnosť oklamaná. V druhej časti, čo je podstata, jadro celej novely, ide o to, že do slovenského právneho poriadku sa prenáša smernica, ktorá má za úlohu chrániť novinárov, aktivistky, ďalších ľudí, čo sa kriticky zúčastňujú verejnej diskusie, pred šikanóznymi žalobami. A táto smernica je napísaná tak, aby pokrývala cezhraničné spory. To znamená, novinár, novinárka sú žalovaní nejakou, napríklad spoločnosťou, šikanózne z iného členského štátu alebo z nečlenského štátu Európskej únie. Prosto musí tam byť cezhraničný prvok. Ale je tam odporúčanie Európskej komisie, aby si jednotlivé členské štáty transponovali túto smernicu tak, aby sa vzťahovala aj na národné spory. To znamená na tie spory, kedy domáci novinár je šikanovaný domácim politikom za svoje články, za svoju aktivitu alebo napríklad nejaká environmentálna aktivistka, ktorá trebárs poukazuje na skládky alebo na nejaké iné zlé nakladanie napríklad s odpadmi alebo proste nejaké neprávosti v oblasti životného prostredia, bola chránená pred šikanóznou žalobou tej firmy, ktorá sa toho dopúšťa. Takéto veci sa prosto rozmohli v Európskej únii aj u nás. Ale tá smernica, keďže Európska únia tam nemá kompetenciu, sa vzťahuje na tie cezhraničné spory a odporúčanie tam je, aby sa transponovala tak, že rovnaká právna ochrana bude poskytovaná aj takýmto národným sporom. Viete akým sporom? Napríklad dnes, 2. júna, predstavte si, aká náhodička. Dnes, 2. júna, keď tu rokujeme o transpozícii tejto smernice, sa odohral veľmi dôležitý spor na Slovensku, ktorý vykazuje všetky znaky šikanóznej žaloby podanej proti novinárovi politikom. Viete, aký to bol spor? Bárdy. Áno, pán Bárdy. Pán Fico žaluje pána Bárdyho a vydavateľstvo za použitie jeho fotky, žiada 200 000, 100 000 od jedného, 100 000 od druhého. Jasne šikanózna žaloba. Súd ju našťastie zamietol. Na takéto spory, na takéto spory by sa vzťahovala transpozícia tejto smernice, ak by sme ju transponovali tak, ako to odporúča Európska komisia a ako ju pôvodne Ministerstvo spravodlivosti dalo do medzirezortného pripomienkového konania. Ja už som zdôrazňovala v prvom čítaní a musím to zdôrazniť znova. Ministerstvo spravodlivosti oklamalo ľudí. Dalo do medzirezortného pripomienkového konania verziu, ktorá sa na národné spory, napríklad aj na spor pána Bárdyho s Ficom, vzťahovala. Kde by bola ochrana pána Bárdyho pred takouto žalobou, aby nemusel vynakladať finančné prostriedky na zbytočnú obranu. Sudca by mohol zaviazať protistranu na rozsiahlejšie dokazovanie, dať jej zložiť napríklad preddavok na nejaké budúce vyrovnanie a podobne. Je tam celý zoznam tých opatrení, ktoré majú pôsobiť odstrašujúco, aby neboli podávané tieto šikanózne žaloby, aby si to tí politici, tie firmy, ktorí chcú šikanovať tých ľudí, rozmysleli, pretože jednak bude možné veľmi rýchlo tú žalobu zamietnuť a jednak bude to mať aj vážne finančné dopady na tých, ktorí chcú takýto šikanózny prostriedok využiť. No a tak my sme mali, predstavte si, všetci ľudia, ktorí si pozreli, ako to bolo podané do MPK, si mysleli, super, bude sa to vzťahovať aj na národné spory. No ale čo sa stalo? V MPK si taký jeden úradík, taký jeden úradík, taký Úrad vlády uplatnil pripomienku, kde sa im to nepáčilo. Úrad vlády pod pánom premiérom Ficom, ktorému šéfuje pán Gedra – náhodička – si takú pripomienku uplatnili, že teda toto sa im nepáči. Navrhujú, aby tá smernica teda bola transponovaná iba na tie cezhraničné spory, nie na národné. Však, lebo len tak náhodou šéf Úradu vlády, pán premiér Fico, teda žaluje pána Bárdyho za knižku Posadnutý mocou, že to sú asi iba dve náhody. To vôbec nijako nesúvisí, zrejme, predpokladám. Alebo áno? Súvisí, nesúvisí? Možno by nám mohol prísť pán premiér Fico povedať alebo pán Gedra, že prečo si vlastne túto pripomienku uplatnili, alebo by pán Susko mohol povedať, že prečo im ustúpil. Lebo nakoniec do parlamentu doputovala teda verzia, ktorá tú ochranu limituje teda len na tie cezhraničné spory. A možno by sme tu fakt len tak polemizovali teoreticky, keby ste to pôvodne neboli dali naozaj v tej rozširujúcej verzii. Ale vy ste to tak dali. Čiže pôvodný zámer ministra spravodlivosti, od ktorého odstúpil, bol, aby aj novinári a aktivisti na Slovensku mali túto ochranu, aj keď slovenskí politici a slovenské firmy ich žalujú za to, čo robia, že sú kritickí, že pátrajú po kauzách, že sa ozývajú, keď je niekde napríklad životné prostredie ohrozené a podobne. Veď to sú všetko veci, ktoré ľudia robia s nasadením profesionálnym aj osobným, riskujú za to, vieme, že v tých najhorších prípadoch sa to skončilo až vraždami. A títo ľudia naozaj, že minimum, čo si od nás zaslúžia, je, aby sme im tú ochranu schválili. Profesionálnym aj osobným riskujú za to, vieme, že v tých najhorších prípadoch sa to skončilo až vraždami. A títo ľudia naozaj, že minimum, čo si od nás zaslúžia, je, aby sme im tú ochranu schválili, aby ju mali dostupnú. Prečo by ju mali mať? Lebo v skutočnosti ono neexistuje, vlastne neexistuje rozumný dôvod, prečo by na spore s cezhraničným prvkom tú ochranu mať mali a na národnej úrovni nie, že prečo vlastne? Rozumný dôvod na to neexistuje. Jediný dôvod, ktorý sa mi javí, že je, je prosto ten, že na Úrade vlády si spočítali, že to im nesedí do ich žalôb a do ich konaní, ktoré vedú. A nechcú, aby slovenskí novinári, aktivistky a ďalší mali takúto ochranu, lebo by to sťažilo ľuďom, politikom, firmám používanie šikanóznych žalôb na národnej úrovni. Lebo keďže to sa to takto udialo, tak to je jediné logické vysvetlenie, ktoré vám z tej rovnice vlastne vyjde. Také tie, že, veď my už máme úpravu ochrana slabšej strany, čo som tu asi trikrát počula od pána ministra spravodlivosti, neobstojí. Nie. Pretože tie inštitúty, ktoré sa viažu k tejto smernici, tie nie sú analogicky prenesené k tým sporom, kde je tá slabšia strana. Nie, táto smernica zavádza vlastné mechanizmy. Tie mohli byť takýmto ľuďom kľudne dostupné aj na národnej úrovni, ale nebudú. Nebudú. A ja sa pýtam, že či nebudú, naozaj či naozaj je náhodička to, že zrovna pán Fico vedie tento spor, ktorý dnes prehral na prvom stupni s pánom Bárdym. A že tu sú ďalší ministri a ministerky, ktorí šikanujú novinárov a novinárky rôznymi žalobami, zakazujú im vyslovovať ich meno a podobne, že či náhodou nebude dôvodom, tak ako pri lex Chutejšto, čo je prvá časť tohto zákona, to, že si to prosto ministri tejto vlády aj s premiérom na čele vylobovali u tu prítomného ministra spravodlivosti, ktorý by nemal predkladať zákony, ktoré obhajujú záujem úzkej skupiny osôb, jeho koaličných kolegov, ale mal by predkladať zákony, ktoré prinášajú spravodlivosť nám všetkým, nielen v tejto sieni, ale aj mimo nej, bežným ľuďom. Ale to sa nedeje. To sa nedeje. A myslím, že aj ďalší vystupujúci sa teda toho dotknú a budú k tomu hovoriť. Ja sa možno ešte k tomu aj prihlásim. Len musím skonštatovať, že je mi veľmi ľúto, že takýmto spôsobom sa to už prakticky každá legislatíva, ktorá je prinesená z Ministerstva spravodlivosti, ohýba. To znamená, že prakticky každá legislatíva, ktorá nám sem dôjde, je motivovaná len nejakým úzkym záujmom. Máme tu toto CSP-čko, potom nás čakajú sudcovia a prísediaci. Keďže sme teda limitovaní 12,5 hodinami. Potom nás čaká prvé čítanie kajúcnikov, tretí pokus o to, ako zrovnať tento inštitút so zemou, znova iba na 12,5 hodiny. My už tu pomaly nemáme z Ministerstva spravodlivosti zákon, ktorý by reálne chcel pomôcť drvivej väčšine ľudí na Slovensku bez ohľadu na ich politickú príslušnosť alebo aktuálnu mocenskú pozíciu alebo bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú trestne stíhaní a ešte aj spriaznení s touto vládnou koalíciou. Ešte aj ten Občiansky zákonník, ku ktorému sa dostaneme, ešte aj ten pán minister si nechal limitovať na 12,5 hodiny, 2000 paragrafov. Wow. A vy máte len 40 minút, tak to som fakt zvedavá, že ako to vôbec stihnete, takže to bude nádherná rozprava, nádherná, ale k tomu sa dostaneme neskôr. Čiže na záver tohto môjho vystúpenia budem mať dva závery. Jeden je také povzdychnutie a naozaj smútok a rozčarovanie z toho, že aj z rezortu spravodlivosti nám sem už nechodia zákony, ktoré by mali so spravodlivosťou niečo spoločné a ak prídu, že sa tvária ako transpozícia európskej smernice, tak ešte aj tam sa dá odhaliť aj zlý úmysel. Smutné. V každom prípade my sme sa pokúsili napraviť tento zlý úmysel s kolegyňou Plavákovou a Biháriovou. Podávame dva pozmeňujúce návrhy. Jeden pozmeňujúci návrh sa týka toho, aby bol lex Šuta Ještok, teda tá úprava tých kontumačných rozsudkov, vypustená a druhý pozmeňujúci návrh nahrádza ten bod 5, 6, 7, 8, ktoré sú transpozíciou antislep smernice, tým pôvodným znením, ktoré bolo v MPK, o ktorom si ľudia mysleli, keď to pripomienkovali. Teda tým, ktoré sa vzťahuje na národnú aj na národné spory, a budeme radi, keď ho podporíte. Možno pod dojmom toho, čo sa tu dozviete v tejto rozprave, už ju ideme absolvovať po druhýkrát. Prvý raz sme to mali na minulej schôdzi. Si rozmyslíte, že či v takejto forme tento návrh zákona podporíte. Môžete sa dokonca aj rozhodnúť, tie pozmeňujúce návrhy sú dva. Môžete sa rozhodnúť vypustiť len tú úpravu kontumačného rozsudku v prospech Šutej a Štoka, alebo sa môžete rozhodnúť, že ju teda ponecháte, ale aspoň doprajete tým slovenským novinárom, aktivistkám a ďalším, ktorí nasadzujú svoje osobné a profesionálne životy preto, aby sa na Slovensku žilo férovejšie a transparentnejšie a spravodlivejšie, že im doprajete aspoň aspoň tú súdnu ochranu. To si myslím, že by mohlo byť aspoň čiastočne ocenením ich práce, ktorú robia pre nás všetkých. Nielen pre túto stranu, pre nás všetkých. Pretože táto krajina je pre nás všetkých a táto krajina potrebuje, aby v nej stále boli čestní ľudia, ktorí sa nezľaknú šikanóznych žalôb a ktorí budú mať prostriedky na to, aby sa vedeli obrániť pred šikanóznymi žalobami, ktorými sa ich mocnejší ľudia, ktorí majú viac peňazí a viac advokátov, nie takých, ktorých platí Úrad vlády 10 000, aby sa im naozaj, aby sa im nepodarilo ich zastrašiť. Lebo o to tu ide pri tej antislep smernici. Aby takíto ľudia, ktorí bojujú za lepšiu krajinu pre nás všetkých, aj pre vás, aj pre nás, mali dostupnú ochranu, keď sa ich niekto pokúsi zastrašiť. Myslite na to, keď budete hlasovať o tomto návrhu zákona. Ďakujem.

Vlastne toto ešte nebolo skrátené. Takže môžeme využiť tú možnosť sa vyjadriť v tejto rozprave, lebo pripomínam, o čom tento návrh zákona v skutočnosti je, čo nám tu prítomný minister spravodlivosti Boris Susko zamlčal. My tu máme nenápadne sa tváriacu novelu CSP v druhom čítaní, ale v skutočnosti ide o zákon, kde si v prvej časti Matúš Šutaj Eštok vybavil, že sa kontumačné Minister spravodlivosti Boris Susko zamlčal. My tu máme nenápadne sa tváriacu novelu CSPčka v druhom čítaní, ale v skutočnosti ide o zákon, kde si v prvej časti Matúš Šutaj Eštok vybavil, že sa kontumačné rozsudky, áno, ten rozsudok, ktorý si on neprevzal v elektronickej schránke a za čo mu teraz začne konečne exekúcia a vyhovára sa ako malý chlapec, že mu pes zjedol 10, tak to je ten zákon, kde si Matúš Šutaj Eštok vybavil, že kontumačné rozsudky sa už nebudú doručovať elektronicky. Celé konanie môže prebehnúť elektronicky a všetky predvolania, všetko vám tam doručia do tej elektronickej schránky, ale vďaka Matúšovi Šutajovi Eštokovi si budete chodiť do schránky a na poštu žlté lístočky vyberať ten rozsudok. A to je úplne jedno, milí občania a občianky, že ste si zriadili elektronickú schránku kvôli tomu, aby ste nemuseli chodiť na poštu, lebo môžete mať rôzne dôvody. Možno naozaj, že nežijete v mieste svojho trvalého bydliska a nepreberáte tam poštu a preto máte tú elektronickú schránku otvorenú. To je úplne jedno, aký dôvod pre to máte. Kvôli Matúšovi Šutajovi Eštokovi tu máme túto prvú časť novely, ktorá zavádza, že kontumačné rozsudky úplne bezdôvodne, úplne bezdôvodne sa už nebudú dať doručovať elektronicky, ale poštou. Potom, čo boli miliardy eur na nás naliate do elektronizácie štátnej správy na Slovensku, sa budeme vracať k papierovému doručovaniu v justícii. To je... neviem, či vôbec nejaká krajina v modernom svete, ktorá akože chce mať elektronickú verejnú správu, elektronicky moderne komunikovať s občanom, spravila taký krok, že zrazu jeden typ rozsudku, jeden typ rozsudku, potom, čo si ho jeden neschopný minister nevedel v elektronickej schránke prevziať, ide vracať späť do papierových čias. A možno, ja neviem, tak keď začne s Matúšom Šutajom Eštokom niekto komunikovať teda poštou a nepreberie si ani poštové zásielky. Zrušíme poštu? Na septembrovej schôdzi sa vrátime k poštovým holubom? Alebo ku kúňom. Neviem, lebo z toho, ako sa vyvinula celá táto groteska, tak to by aj tak k tomu smerovalo, že keď Matúš Šutaj Eštok, alebo ja mám nápad. Zrušme exekútorov. Však sme sa dočítali, že už boli zamietnuté všetky jeho námietky, návrhy, neviem čo všetko a že už teda naozaj sa začne ten jeho účet exekuovať. Tak čo keby sme, pán minister spravodlivosti, ja mám nápad, zrušme komoru exekútorov, zrušme bankové účty, lebo tam má tie peniaze zablokované. A čo by ešte mohol Matúš Šutaj Eštok navrhnúť? No zruš peniaze celkovo alebo spravodlivosť úplne, aby vlastne nikto nemohol nikdy mať kontumačný rozsudok, aby, aby... alebo zaveďme, že minister. Keď sme na pozícii ministra, tak voči nám nemôže súd vydať takýto rozsudok vôbec. Lebo ja neviem, čo by mohlo Matúša Šutaj Eštoka upokojiť. Lebo to teda, že sa zruší elektronické doručovanie tohto typu rozsudku, jemu už vlastne nepomôže. On, neviem, možno sa nádejal, ale však on nie je bohvieaký právnik. To treba povedať úplne otvorene, tak on sa možno nádejal, že keď mu tuto poslušný pán minister spravodlivosti pekne, krásne doručí túto zmenu, tak že mu to nejako pomôže v tých jeho sporoch, ale tak zjavne nie, no. Tak ešte to musí podpísať prezident, vtedy začne tá exekúcia a nemá ako sa vlastne týmto v tých konaniach brániť. Jediné, čo môže robiť, je hovoriť o sebe, aký on je chudáčik a ako sa mu ukrivdilo, keď si teda, lebo je veľmi zaneprázdnený minister. Viete, on má tie, on má tie stretnutia k tej šikane tých jazdcov F1, tak asi áno, ku kyberšikane. Áno, to je tá prevencia. On vlastne rieši prevenciu pred kyberšikanou jazdcov Formuly 1, tak si nemohol vybrať tú elektronickú schránku. Viete, ja to hovorím tak polovtipne, poloironicky, ale v skutočnosti je to veľmi smutné. Veľmi smutné a odporné, papalášske, pretože to, aby sa tu naozaj takýmto spôsobom menilo doručovanie jedného typu rozsudkov len kvôli jednému ministrovi, to naozaj nemá obdobu, že kam sme to dospeli ako Národná rada, že toto, toto naozaj chcete schváliť, že to vám fakt tá hanba stojí za to, že stojí vám tá koalícia a Matúš Šutaj Eštok, ktorého aj vy musíte vidieť, že on je úplne neschopný. Veď ja sa vôbec nečudujem, že on si neotvoril tú elektronickú schránku. On podľa mňa doteraz doma ani čítačku nenašiel. Však on fakt, že o to je, že čo on urobí, to pokazí. A takýto minister len za to, že je predseda HLAS-u, vám fakt za to stojí, kolegovia? Že aby ste toto schválili? Však to je, to je smiešne. Vy ste na smiech, chápete to? Že toto, keď mu schválite, keď ho necháte, aby takýmto spôsobom nám tu všetkým ukázal prostredník, tak to je prosto na smiech. Nerozumiem vám, kolegovia a kolegyne v koalícii, že vám toto za to stojí. Ja hlavne nerozumiem tu prítomnému ministrovi spravodlivosti, že sa rozhodol, že to pustí ďalej. Fakt, pán minister, čo vy z toho máte? Ja tomu, ja tomu nerozumiem. Tie reči o tom, ako tu boli tisíce ľudí takto oklamaných. Veď to je absurdné. Akože možno tu bolo vydaných veľa kontumačných rozsudkov, ale tá prax je tu desiatky rokov. To nemá nič spoločné. Tu sa nedožadujú ľudia návratu späť k listovej forme doručovania rozsudkov. To prosto sa tu dožaduje jeden jediný minister. A ja nerozumiem, ako môže minister spravodlivosti, ktorému predsa má ísť o to, aby aj súdy konali efektívnejšie, aby to celé nejakým spôsobom bolo moderné, aj to konanie, aj to doručovanie, môže takto podľahnúť tlaku ministra vnútra a navrhnúť takúto zmenu. To nemá nič spoločné so spravodlivosťou. A nedá mi, aby som znova nepoukázala na to, ako k tomu došlo, pretože tento návrh, tento návrh, táto novela CSPčka, ona nebola daná do medzirezortného pripomienkového konania s touto právnou úpravou v prospech Matúša Šutaja Eštoka. Spomeňme si, už sme to tu preberali na predchádzajúcej schôdzi, že to bola pripomienka, ktorú si tam na poslednú chvíľu uplatnilo Ministerstvo vnútra potom, čo vyšlo najavo, že Matúš Eštok nie je schopný používať čítačku a občiansky preukaz a otvárať si elektronickú schránku. Čiže cez pripomienku Ministerstva vnútra v medzirezortnom pripomienkovom konaní sa tam dostala táto právna úprava len tak. Prosto, cez pripomienku, takáto zásadná vec, ktorá vôbec nebola predmetom pôvodne toho medzirezortného pripomienkového konania. Čiže všetci tí, čo pripomienkovali novelu CSP s tým, že ide len o transpozíciu antislep smernice, a k tomu sa ešte dostanem. Všetci tí ľudia prosto pripomienkovali to len v tej verzii, že ide o tú transpozíciu. Oni nevedeli, že sa nejakým spôsobom bude meniť doručovanie kontumačných rozsudkov. Nevedeli to. To je v podstate klamstvo na pripomienkujúcej verejnosti, pretože, pretože táto novela, toto doručovanie tohto kontumačného rozsudku nemá v skutočnosti nič spoločné s tou transpozíciou smernice Európskej únie. Čiže je to úplne niečo iné. Ale vám je to jedno. Vy proste v rámci koaličnej jednoty... Však toto je akože v podstate legislatívny prílepok, len to ide formou vlastne, že to prišlo z vlády, že si to Matúš Šutaj Eštok vyloboval. Toľko k prvej časti tohto zákona a toho, prečo sme to už na minulej schôdzi pomenovali lex Šutaj Eštok alebo lex papaláš. A teraz k druhej časti tohto návrhu zákona, ktorá tiež nie je v poriadku. Nie je v poriadku, pretože aj tam bola verejnosť oklamaná. V druhej časti, čo je podstata, jadro celej novely, ide o to, že do slovenského právneho poriadku sa prenáša smernica, ktorá má za úlohu chrániť novinárov, aktivistky, ďalších ľudí, čo sa kriticky zúčastňujú verejnej diskusie, pred šikanóznymi žalobami. A táto smernica je napísaná tak, aby pokrývala cezhraničné spory. To znamená, novinár, novinárka sú žalovaní nejakou, napríklad spoločnosťou, šikanózne z iného členského štátu alebo z nečlenského štátu Európskej únie. Prosto musí tam byť cezhraničný prvok. Ale je tam odporúčanie Európskej komisie, aby si jednotlivé členské štáty transponovali túto smernicu tak, aby sa vzťahovala aj na národné spory. To znamená na tie spory, kedy domáci novinár je šikanovaný domácim politikom za svoje články, za svoju aktivitu alebo napríklad nejaká environmentálna aktivistka, ktorá trebárs poukazuje na skládky alebo na nejaké iné zlé nakladanie napríklad s odpadmi alebo proste nejaké neprávosti v oblasti životného prostredia, bola chránená pred šikanóznou žalobou tej firmy, ktorá sa toho dopúšťa. Takéto veci sa prosto rozmohli v Európskej únii aj u nás. Ale tá smernica, keďže Európska únia tam nemá kompetenciu, sa vzťahuje na tie cezhraničné spory a odporúčanie tam je, aby sa transponovala tak, že rovnaká právna ochrana bude poskytovaná aj takýmto národným sporom. Viete akým sporom? Napríklad dnes, 2. júna, predstavte si, aká náhodička. Dnes, 2. júna, keď tu rokujeme o transpozícii tejto smernice, sa odohral veľmi dôležitý spor na Slovensku, ktorý vykazuje všetky znaky šikanóznej žaloby podanej proti novinárovi politikom. Viete, aký to bol spor? Bárdy. Áno, pán Bárdy. Pán Fico žaluje pána Bárdyho a vydavateľstvo za použitie jeho fotky, žiada 200 000, 100 000 od jedného, 100 000 od druhého. Jasne šikanózna žaloba. Súd ju našťastie zamietol. Na takéto spory, na takéto spory by sa vzťahovala transpozícia tejto smernice, ak by sme ju transponovali tak, ako to odporúča Európska komisia a ako ju pôvodne Ministerstvo spravodlivosti dalo do medzirezortného pripomienkového konania. Ja už som zdôrazňovala v prvom čítaní a musím to zdôrazniť znova. Ministerstvo spravodlivosti oklamalo ľudí. Dalo do medzirezortného pripomienkového konania verziu, ktorá sa na národné spory, napríklad aj na spor pána Bárdyho s Ficom, vzťahovala. Kde by bola ochrana pána Bárdyho pred takouto žalobou, aby nemusel vynakladať finančné prostriedky na zbytočnú obranu. Sudca by mohol zaviazať protistranu na rozsiahlejšie dokazovanie, dať jej zložiť napríklad preddavok na nejaké budúce vyrovnanie a podobne. Je tam celý zoznam tých opatrení, ktoré majú pôsobiť odstrašujúco, aby neboli podávané tieto šikanózne žaloby, aby si to tí politici, tie firmy, ktorí chcú šikanovať tých ľudí, rozmysleli, pretože jednak bude možné veľmi rýchlo tú žalobu zamietnuť a jednak bude to mať aj vážne finančné dopady na tých, ktorí chcú takýto šikanózny prostriedok využiť. No a tak my sme mali, predstavte si, všetci ľudia, ktorí si pozreli, ako to bolo podané do MPK, si mysleli, super, bude sa to vzťahovať aj na národné spory. No ale čo sa stalo? V MPK si taký jeden úradík, taký jeden úradík, taký Úrad vlády uplatnil pripomienku, kde sa im to nepáčilo. Úrad vlády pod pánom premiérom Ficom, ktorému šéfuje pán Gedra – náhodička – si takú pripomienku uplatnili, že teda toto sa im nepáči. Navrhujú, aby tá smernica teda bola transponovaná iba na tie cezhraničné spory, nie na národné. Však, lebo len tak náhodou šéf Úradu vlády, pán premiér Fico, teda žaluje pána Bárdyho za knižku Posadnutý mocou, že to sú asi iba dve náhody. To vôbec nijako nesúvisí, zrejme, predpokladám. Alebo áno? Súvisí, nesúvisí? Možno by nám mohol prísť pán premiér Fico povedať alebo pán Gedra, že prečo si vlastne túto pripomienku uplatnili, alebo by pán Susko mohol povedať, že prečo im ustúpil. Lebo nakoniec do parlamentu doputovala teda verzia, ktorá tú ochranu limituje teda len na tie cezhraničné spory. A možno by sme tu fakt len tak polemizovali teoreticky, keby ste to pôvodne neboli dali naozaj v tej rozširujúcej verzii. Ale vy ste to tak dali. Čiže pôvodný zámer ministra spravodlivosti, od ktorého odstúpil, bol, aby aj novinári a aktivisti na Slovensku mali túto ochranu, aj keď slovenskí politici a slovenské firmy ich žalujú za to, čo robia, že sú kritickí, že pátrajú po kauzách, že sa ozývajú, keď je niekde napríklad životné prostredie ohrozené a podobne. Veď to sú všetko veci, ktoré ľudia robia s nasadením profesionálnym aj osobným, riskujú za to, vieme, že v tých najhorších prípadoch sa to skončilo až vraždami. A títo ľudia naozaj, že minimum, čo si od nás zaslúžia, je, aby sme im tú ochranu schválili. Profesionálnym aj osobným riskujú za to, vieme, že v tých najhorších prípadoch sa to skončilo až vraždami. A títo ľudia naozaj, že minimum, čo si od nás zaslúžia, je, aby sme im tú ochranu schválili, aby ju mali dostupnú. Prečo by ju mali mať? Lebo v skutočnosti ono neexistuje, vlastne neexistuje rozumný dôvod, prečo by na spore s cezhraničným prvkom tú ochranu mať mali a na národnej úrovni nie, že prečo vlastne? Rozumný dôvod na to neexistuje. Jediný dôvod, ktorý sa mi javí, že je, je prosto ten, že na Úrade vlády si spočítali, že to im nesedí do ich žalôb a do ich konaní, ktoré vedú. A nechcú, aby slovenskí novinári, aktivistky a ďalší mali takúto ochranu, lebo by to sťažilo ľuďom, politikom, firmám používanie šikanóznych žalôb na národnej úrovni. Lebo keďže to sa to takto udialo, tak to je jediné logické vysvetlenie, ktoré vám z tej rovnice vlastne vyjde. Také tie, že, veď my už máme úpravu ochrana slabšej strany, čo som tu asi trikrát počula od pána ministra spravodlivosti, neobstojí. Nie. Pretože tie inštitúty, ktoré sa viažu k tejto smernici, tie nie sú analogicky prenesené k tým sporom, kde je tá slabšia strana. Nie, táto smernica zavádza vlastné mechanizmy. Tie mohli byť takýmto ľuďom kľudne dostupné aj na národnej úrovni, ale nebudú. Nebudú. A ja sa pýtam, že či nebudú, naozaj či naozaj je náhodička to, že zrovna pán Fico vedie tento spor, ktorý dnes prehral na prvom stupni s pánom Bárdym. A že tu sú ďalší ministri a ministerky, ktorí šikanujú novinárov a novinárky rôznymi žalobami, zakazujú im vyslovovať ich meno a podobne, že či náhodou nebude dôvodom, tak ako pri lex Chutejšto, čo je prvá časť tohto zákona, to, že si to prosto ministri tejto vlády aj s premiérom na čele vylobovali u tu prítomného ministra spravodlivosti, ktorý by nemal predkladať zákony, ktoré obhajujú záujem úzkej skupiny osôb, jeho koaličných kolegov, ale mal by predkladať zákony, ktoré prinášajú spravodlivosť nám všetkým, nielen v tejto sieni, ale aj mimo nej, bežným ľuďom. Ale to sa nedeje. To sa nedeje. A myslím, že aj ďalší vystupujúci sa teda toho dotknú a budú k tomu hovoriť. Ja sa možno ešte k tomu aj prihlásim. Len musím skonštatovať, že je mi veľmi ľúto, že takýmto spôsobom sa to už prakticky každá legislatíva, ktorá je prinesená z Ministerstva spravodlivosti, ohýba. To znamená, že prakticky každá legislatíva, ktorá nám sem dôjde, je motivovaná len nejakým úzkym záujmom. Máme tu toto CSP-čko, potom nás čakajú sudcovia a prísediaci. Keďže sme teda limitovaní 12,5 hodinami. Potom nás čaká prvé čítanie kajúcnikov, tretí pokus o to, ako zrovnať tento inštitút so zemou, znova iba na 12,5 hodiny. My už tu pomaly nemáme z Ministerstva spravodlivosti zákon, ktorý by reálne chcel pomôcť drvivej väčšine ľudí na Slovensku bez ohľadu na ich politickú príslušnosť alebo aktuálnu mocenskú pozíciu alebo bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú trestne stíhaní a ešte aj spriaznení s touto vládnou koalíciou. Ešte aj ten Občiansky zákonník, ku ktorému sa dostaneme, ešte aj ten pán minister si nechal limitovať na 12,5 hodiny, 2000 paragrafov. Wow. A vy máte len 40 minút, tak to som fakt zvedavá, že ako to vôbec stihnete, takže to bude nádherná rozprava, nádherná, ale k tomu sa dostaneme neskôr. Čiže na záver tohto môjho vystúpenia budem mať dva závery. Jeden je také povzdychnutie a naozaj smútok a rozčarovanie z toho, že aj z rezortu spravodlivosti nám sem už nechodia zákony, ktoré by mali so spravodlivosťou niečo spoločné a ak prídu, že sa tvária ako transpozícia európskej smernice, tak ešte aj tam sa dá odhaliť aj zlý úmysel. Smutné. V každom prípade my sme sa pokúsili napraviť tento zlý úmysel s kolegyňou Plavákovou a Biháriovou. Podávame dva pozmeňujúce návrhy. Jeden pozmeňujúci návrh sa týka toho, aby bol lex Šuta Ještok, teda tá úprava tých kontumačných rozsudkov, vypustená a druhý pozmeňujúci návrh nahrádza ten bod 5, 6, 7, 8, ktoré sú transpozíciou antislep smernice, tým pôvodným znením, ktoré bolo v MPK, o ktorom si ľudia mysleli, keď to pripomienkovali. Teda tým, ktoré sa vzťahuje na národnú aj na národné spory, a budeme radi, keď ho podporíte. Možno pod dojmom toho, čo sa tu dozviete v tejto rozprave, už ju ideme absolvovať po druhýkrát. Prvý raz sme to mali na minulej schôdzi. Si rozmyslíte, že či v takejto forme tento návrh zákona podporíte. Môžete sa dokonca aj rozhodnúť, tie pozmeňujúce návrhy sú dva. Môžete sa rozhodnúť vypustiť len tú úpravu kontumačného rozsudku v prospech Šutej a Štoka, alebo sa môžete rozhodnúť, že ju teda ponecháte, ale aspoň doprajete tým slovenským novinárom, aktivistkám a ďalším, ktorí nasadzujú svoje osobné a profesionálne životy preto, aby sa na Slovensku žilo férovejšie a transparentnejšie a spravodlivejšie, že im doprajete aspoň aspoň tú súdnu ochranu. To si myslím, že by mohlo byť aspoň čiastočne ocenením ich práce, ktorú robia pre nás všetkých. Nielen pre túto stranu, pre nás všetkých. Pretože táto krajina je pre nás všetkých a táto krajina potrebuje, aby v nej stále boli čestní ľudia, ktorí sa nezľaknú šikanóznych žalôb a ktorí budú mať prostriedky na to, aby sa vedeli obrániť pred šikanóznymi žalobami, ktorými sa ich mocnejší ľudia, ktorí majú viac peňazí a viac advokátov, nie takých, ktorých platí Úrad vlády 10 000, aby sa im naozaj, aby sa im nepodarilo ich zastrašiť. Lebo o to tu ide pri tej antislep smernici. Aby takíto ľudia, ktorí bojujú za lepšiu krajinu pre nás všetkých, aj pre vás, aj pre nás, mali dostupnú ochranu, keď sa ich niekto pokúsi zastrašiť. Myslite na to, keď budete hlasovať o tomto návrhu zákona. Ďakujem.