Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Ja by som sa v krátkosti chcela vyjadriť za klub PS, že túto právnu úpravu považujeme za mimoriadne kontroverznú, neštandardnú, najmä vo vzťahu teda k tej doživotnej rente vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi, ktorý ani nedokončí svoje funkčné obdobie, a vlastne máme viacero otázok na navrhovateľa tohto zákona, pretože keď sa prvýkrát o ňom hovorilo na ústavnoprávnom výbore pred pár mesiacmi, tak pán generálny prokurátor ani nevedel, že takáto navrhovaná právna úprava teda vôbec je navrhovaná. Čiže by nás zaujímalo, že či ste vlastne vôbec diskutovali pred podaním tohto návrhu s generálnym prokurátorom a Generálnou prokuratúrou o tom teda, čo navrhujete, a aké je teda stanovisko Maroša Žilinku k tomu, že v prípade, ak sa, ak nedokončí svoje funkčné obdobie, už vlastne od budúceho januára, ak toto prejde, by mohol mať nárok na doživotnú rentu. To si myslím, že sú otázky, ktoré legitímne zaujímajú všetkých voličov a voličky aj tejto vládnej koalície, špeciálne keď vlastne táto právna úprava po odkladaní vlastne prichádza na program tejto novembrovo-decembrovej schôdze v čase konsolidácie, keď počúvame, ako musíme konsolidovať.
Ja len chcem upozorniť na to, že dnes vlastne sme preberali aj zákon o pobyte cudzincov, ku ktorému prešiel teda na výbore brannobezpečnostnom pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý skráti pomoc odídencom aj v rámci ubytovania, aj v rámci príspevku na ubytovanie o polovicu zo 120 dní na 60 dní len preto, aby ministerstvo vnútra ušetrilo asi dva milióny kvôli konsolidácii. Ale zároveň v tento istý deň rokujeme o rente doživotnej pre generálneho prokurátora, o tom, že sa viac ako tri a pol milióna eur dá na covidovú amnestiu pre ľudí, čo vedome porušovali protipandemické opatrenia.
No ja v tejto situácii si naozaj nemyslím, že je vôbec morálne navrhovať doživotnú rentu generálnemu prokurátorovi, ktorý ani nedokončí svoje funkčné obdobie, a naozaj by nás všetkých zaujímalo, že ako vôbec k tomuto návrhu prišlo, kedy a ako ste to odkonzultovali so samotným generálnym prokurátorom a teda či on je s tým uzrozumený a či sa chystá opustiť svoju stoličku po tom, čo bude mať nárok, ak toto prejde, na tú doživotnú rentu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja už znova nebudem, samozrejme, hovoriť 30 minút, chcem sa vám poďakovať, pán minister, aj za to, že mi pán štátny tajomník doniesol na výbor tie informácie, len by som teda chcela povedať, že podľa tých informácií vlastne by sa tá elektronická komunikácia mala spúšťať od 15. decembra tohto roku, čo je podľa mňa veľmi dôležitá informácia pre všetkých cudzincov a cudzinky žijúcich na našom území, lebo teda je tu 12-tisíc aktivovaných kariet, čo sú prevažne podnikatelia, ktorí to potrebujú na komunikáciu s daňovými úradmi, a teda máme tu asi 200-tisíc žijúcich cudzincov s nami na Slovensku, takže bude treba asi aj myslieť na to pri otváracích hodinách cudzineckej polície, že keď si tam prídu aktivovať ten BOK kód, tak zjavne asi o to bude dosť veľký záujem. Takže asi možno bude treba posilniť alebo vyhradiť na to nejaké hodiny. Potom dúfam, že budete otvorený aj nejakému spoločnému stretnutiu či už na cudzineckej alebo na Policajnom prezídiu k tomu, aby naozaj sa tá informácia aj k cudzincom dostala, lebo čím viac ich o tom bude vedieť a aktivizuje si tie karty, tak tým menší nápor bude na ten objednávací systém na cudzineckej polícii.
Čiže toto ja považujem za dobrú zmenu, dúfam, že aj teda v rámci tej nejakej komunikačnej kampane a tej realizácie v praxi sa na to pripravíte, ale musím aj smerovať jednu výhradu, my sme teraz na ľudskoprávnom výbore zistili, že vlastne ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol dnes schválený na brannobezpečnostnom výbore, obsahuje aj skrátenie vlastne od budúceho marca ubytovania pre odídencov zo 120 na 60 dní a to sa mi úprimne zdá, že by nemuselo byť obsahom toho pozmeňujúceho návrhu, pretože aj som teraz komunikovala s pomáhajúcimi organizáciami, nebolo to s nimi naozaj prebraté, nevedia o tom. A keď sme v lete upravovali vlastne tie podmienky pre ubytovanie odídencov a pre poskytovanie toho príspevku, však ja som tu aj vystúpila v rozprave, bola som za, ako som aj dnes povedala na výbore, je jasné, že je v súlade s integračnou snahou, aby sa postupne tá pomoc limitovala, lebo tým sa vlastne ľudia ako keby nútia do toho, aby sa sami viac začleňovali. Len napríklad vtedy to išlo jasným medzirezortným pripomienkovým konaním. Vedeli o tom tie organizácie, mohli sa na to pripraviť. Mala som to aj s nimi odkomunikované, že vlastne v zásade tiež sú takto nastavení. A teraz v podstate to v skrátenom legislatívnom konaní takúto vážnu pomerne zmenu dávame pozmeňujúcim návrhom na výbore, bez toho, aby to dopredu bolo odkomunikované práve s tými pomáhajúcimi organizáciami, na ktoré potom bude vlastne v tom marci najväčšia záťaž, že keď to začne platiť, aby sa potom postarali skôr, oni si tiež musia pripraviť svoje programy na to, aby sa postarali skôr o tých ľudí, ktorí vlastne z tých zariadení vyjdú po tých skrátených 60 dňoch a budú potrebovať pomoc nejakým prvotným ubytovaním, zamestnaním a podobne. Asi všetci chápeme, že 60 dní im zrejme nebude stačiť ani pri najintenzívnejšom kurze slovenčiny, aby to tak obsiahli, aby si mohli nejakú aj menej platenú, ale nejakú prácu na začiatok nájsť.
Čiže toto si naozaj myslím, že ste možno mohli spraviť inak, minimálne aspoň to odkomunikovať s tými organizáciami a nie tým pozmeňujúcim návrhom, ešte akože do tej piatej je čas, že by ste si to možno mohli premyslieť, lebo však má to začať platiť od marca. Je tam podľa mňa dosť času, aby to ešte prešlo aspoň tým kolečkom, že je tu veľa rokovacích platforiem momentálne, kde sú zapojené aj UNHCR aj IOM, ktoré sa o týchto ľudí starajú a poskytujú aj peniaze tým organizáciám, ktoré potom robia priamo v teréne, že možno to s nimi fakt prebrať a predložiť nám to do parlamentu, kľudne aj potom v skrátenom konaní na februárovej schôdzi. Keby to takto bolo prebraté, ja by som s tým nemala problém, len teraz mám naozaj v sebe morálnu dilemu, lebo váš zákon ja považujem za dobrý, kvalitný, potrebný, konečne. Ale táto zmena podľa mňa fakt nemusela byť takto robená a chcela by som vás poprosiť, aby ste to ešte zvážili, že či ju teraz naozaj ideme odhlasovať, alebo či nie je možné to predsa len spraviť inak, prejsť to s tými organizáciami, nastaviť to a podať nám to do parlamentu na najbližšej schôdzi. To by som ja osobne uvítala radšej.
Ďakujem za pochopenie.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcela povedať, že z pozície človeka, ktorý sa dlhé roky ako právnička venuje ľudským právam, vnímam na tom, čo sa tu dialo počas covidovej pandémie, ako keby dve také veľké krivdy, ktoré si myslím, že by mali byť napravené.
Prvá krivda je nesporne štátna karanténa uplatňovaná na ľudí. Vieme, že tam bol aj nález Ústavného súdu, ktorý jednoznačne povedal, že tento postup bol v rozpore so základnými ľudskými právami, pretože štát si vlastne dovolil obmedziť ľudí na ich základnom práve na osobnú slobodu, na čo naozaj má právo len za veľmi-veľmi prísnych podmienok. Vieme, že počas tej štátnej karantény o tom nebolo vydávané riadne rozhodnutie. Tí ľudia sa vlastne nemohli odvolať a brániť. Nebol tam teda zaručený ani žiaden opravný mechanizmus, na ktorý majú nárok aj napríklad cudzinci, ktorí na našom území pobývajú nelegálne a vlastne oni majú podľa zákona, tiež môžu byť takto obmedzení na osobnej slobode, ale je tam mechanizmus, kde vlastne do siedmich dní sa podáva správna žaloba na súd a súd vlastne v lehote siedmich dní aj rozhoduje o tom, či je vlastne zákonné alebo nezákonné to pozbavenie osobnej slobody. Práve pri tej štátnej karanténe to vôbec takto nebolo. Aj z týchto všetkých dôvodov vlastne následne Ústavný súd rozhodol, že to nebolo v súlade s ústavou. Ja s tým úplne súhlasím a tiež som veľmi kriticky vnímala, že teda ministerstvo vnútra naďalej pokračovalo v podstate vo vymáhaní tých nákladov za tú štátnu karanténu a stotožňujem sa aj s tým, čo aj verejná ochrankyňa práv, aj súčasný verejný ochranca práv požadovali, aby sa s tým prestalo. Nakoniec teda vieme, že po tých rokovaniach s ministerstvom vnútra dospeli k názoru, že je potrebné upraviť toto legislatívne, pretože nejakým iným spôsobom sa od upustenia od vymáhania týchto protiprávnych nákladov nedalo. V tomto smere si myslím, že ten návrh zákona ako keby rieši tú podstatnú krivdu, ktorá sa z môjho pohľadu na občanoch a obyvateľoch tejto krajiny diala.
Druhá krivda, ktorú ja som veľmi citlivo vnímala, je krivda spočívajúca v plošnom zatváraní rómskych osád a ulíc obývaných rómskym obyvateľstvom. To si myslím, že k tomuto sme mali pristúpiť a ospravedlniť sa Rómom a Rómkam žijúcim na Slovensku. Tí nemajú toľko právnych zástupcov ako všetci ostatní, a obhajcov, ale veľmi citlivo a veľmi kriticky som to v tom čase vnímala a myslím si, že tam ako spoločnosť máme ešte stále dlh, ktorý by sme si mali uznať a mali by sme sa za toto ospravedlniť. Toto však tento zákon nerieši. A zatiaľ som nevidela ani žiadnu vlastne iniciatívu k takémuto ospravedlneniu smerujúcemu, čo je podľa mňa veľmi smutné.
Čo vnímam ale kriticky, je naozaj tá priestupková amnestia, pretože tak ako aj predo mnou pán Stachura povedal, ja si nemyslím, že by mali byť odškodnení ľudia, ktorí nedodržiavali predpisy alebo sa z nich vysmievali. Samozrejme každý z nás môže mať akýkoľvek názor, to ja nie som tu teraz na to, aby som kádrovala ľudí za ich názor na pandémiu, za priestupky a podobne. Nakoniec tam bol vždy dostupný aj mechanizmus na to, že keď niekto nesúhlasí teda s udelením priestupkovej pokuty, nemusel ju zaplatiť v blokovom konaní, tak ako je to napríklad pri prekročení rýchlosti alebo iných podobných priestupkoch, mohol sa so štátom súdiť, odvolávať a podobne. Tam ja by som nevidela problém v tom, že by ľudia nemali prístup k nejakej obrane proti nezákonne, alebo nesprávne danému priestupku aj počas, teda udelenej pokute za spáchanie priestupku aj počas vlastne teda toho covidového opatrenia.
Ale plošne odškodňovať každého za akékoľvek nedodržiavanie týchto opatrení, ktoré, môžeme si o predchádzajúcich vládach myslieť čokoľvek, ja som s mnohými opatreniami, ktoré boli prijímané v tých prvých mesiacoch, nesúhlasila, ale nemyslím si, že boli prijímané v zlej viere a v snahe ako keby poškodiť ľuďom len preto, že je pandémia. Myslím si, že sme ako spoločnosť boli postavení pod otázku, ktorú sme vlastne väčšina z nás nikdy nemuseli riešiť, nikdy sme nezažili nič takéto ako prosto celosvetová pandémia a niektoré opatrenia boli lepšie, niektoré, niektoré horšie, niektoré boli lepšie vysvetlené, niektoré horšie vysvetlené.
Čo som ale vnímala veľmi kriticky, boli naozaj ľudia naprieč spoločnosťou, ktorí en bloc spochybňovali prevenciu a dodržiavanie tých covidových opatrení, ktoré mali chrániť tých najslabších ľudí. Ja som v tom období pomáhala v domove pre seniorov, vlastne v zariadeniach pre seniorov v meste Bratislava, bola som v Petržalke v jednom z najväčších takýchto zariadení niekoľko týždňov a pamätám si, že to najhoršie obdobie na konci novembra a počas decembra a januára vlastne 2020 bolo, keď sme každé ráno rátali mŕtvych seniorov a seniorky, ktorí za noc podľahli vlastne covidu len preto, že, pamätám si, že nám nechceli chodiť sanitky, nechceli chodiť ich ošetrujúci lekári. Že ľudia, ich príbuzní nám vypisovali, prečo sú také prísne opatrenia, prečo tamto, hento. Nechceli nosiť tie rúška vlastne pri kontakte s nimi a my sme prosto len videli, ako sa ten covid nekontrolovateľne šíri, zároveň nebolo ešte dostupné očkovanie, mnohí to spochybňovali. Tí ľudia mali obavy pred tým očkovaním, pritom sami boli najzraniteľnejší.
Pre mňa vedomé spochybňovanie pandémie a vedomé nedodržiavanie protipandemických opatrení či už v podobe nosenia rúška alebo teda zdržiavania sa vychádzania, ja si myslím, že títo ľudia, či už vedome, alebo teda pokiaľ to robili vedome, prosto nebrali vôbec do úvahy, že boli sebeckí a nebrali do úvahy to, že okrem nás, silných jedincov a jednotlivcov, boli touto pandémiou ohrození ľudia, ktorí bez toho, aby sme sa my správali zodpovedne, to proste nemohli prežiť. A ten výsledok 20-tisíc mŕtvych ľudí ide aj na vrub ľudí, ktorí vedome a so zlým úmyslom porušovali protipandemické opatrenia. A ja si nemyslím, že je morálne a správne týchto ľudí odškodniť a tam by ste, pán minister, podľa mňa mali ustúpiť a mali by sme si uvedomiť, že to je aj v rozpore s pamiatkou týchto 20-tisíc ľudí, ktorí umreli, a špeciálne tých seniorov v tých domovoch. Fakt keď na to pomyslím, to je jedna z najhorších období v mojom živote, aké som kedy zažila. Takže myslite na to a budem vám vďačná, keď sa nad tým ešte zamyslíte.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán kolega, že si to takto komplexne zhrnul, ja by som len pridala, že včera sme tento návrh zákona mali aj na ľudskoprávnom výbore, kde zastupovala ministerstvo vnútra pani štátna tajomníčka Kurilovská, a teda ona, my sme sa jej výslovne pýtali na to, ako trebárs bude nastavený mechanizmus toho, ak nebude niekto, ten žiadateľ súhlasiť s tým vymedzením limitovanej informácie, ako bude fungovať ten odvolací mechanizmus, a ani ona nám to nevedela vysvetliť. Nakoniec teda po porade sa zhodla, teda povedala, že vraj teda takže môžeme sa obrátiť na súd, takže to bolo vysvetlenie. Čiže v podstate tu občanom bude hroziť to, že sa budú pri rýchlosti nášho súdnictva roky súdiť o to, že či niečo je, alebo nie je limitovaná informácia a že či to tam má byť zaradené alebo sprístupnené.
Taktiež sa obávam, že potom naozaj že tam môže byť svojvôľa, že informácie, ktoré niekto nebude chcieť, aby širšia verejnosť vedela, jednoducho nebudú sprístupnené. A správne si upozornil na všetky tie ostatné riziká, a preto by v tejto časti podľa mňa mal byť tento návrh zákona určite prepracovaný.

Ďakujem ti, kolega Hlina, si to veľmi vystihol. Ja by som len teda chcela dodať, že my už sa nebavíme o tom, či tí cudzinci tu majú prísť a či ich chceme, my dnes tu máme viac ako 100-tisíc pracujúcich cudzincov a viac ako 200-tisíc žijúcich cudzincov, najviac z Ukrajiny. A kým vlastne nebola ruská vojna na Ukrajine, tak ešte ani tí Ukrajinci k nám nechodili tak masovo ako do Česka a do Poľska, sme sa ich sem snažili lákať, ale vlastne naše jediné šťastie v nešťastí, ak to tak môžem nazvať, je práve to, že v dôsledku tej vojny k nám prišli títo ľudia, ktorí dnes nahrádzajú naozaj od predavačov, predavačiek až po IT technikov všetky pracovné pozície. My už sme v situácii, kedy ich tu reálne máme, kedy ich je tu 200-tisíc, na nich sú naviazaní, pri množstve z nich, rodinní príslušníci, ktorí sú slovenskí občania, voliči, alebo teda ich zamestnávatelia.
A ja by som len chcela to ilustrovať, písala mi 15. 11., čiže desať dní dozadu, Slovenka, ktorá mi píše: "Môj partner je cudzinec tretej krajiny, ktorý tu už pracuje vyše dva roky, a poznám aj veľa ďalších cudzincov, vidím to z prvej ruky. Pripadá mi nedôstojné, aby človek o pol jednej ráno striehol pri počítači na termín a keď sa mu naveľa nejaký zjaví, musí zakaždým vyplniť päťstranový formulár s rôznymi údajmi a keď ho dokončí, systém mu vypíše, že daný termín už bol rezervovaný a ďalší je o mesiac. Rozumela by som, keby tu bola kríza, ako keď náhle prišlo veľa ukrajinských utečencov, lenže potom prídete na cudzineckú políciu v strede pracovného dňa a tam okrem dvoch znudených pracovníkov nikde nikto." Čiže toto je realita, ktorú mi pred desiatimi dňami opísala Slovenka a takýchto ľudí, Slovákov – voličov aj vás, aj nás – je na Slovensku už v desiatkach tisíc, keďže sú naviazaní na tých 200-tisíc cudzincov, ktorí tu žijú a mnohí z nich tu už majú svojich partnerov a partnerky. Takže treba to urgentne riešiť.

Nuž ďakujem za všetky reakcie.
V prvom rade by som povedala, že keď niekto chce reagovať na odborný príspevok, asi by si mal aj naštudovať, o čom tá téma je. Možno by som len pripomenula, že sa bavíme o ľuďoch, ktorí tu pracujú, podnikajú, študujú a že problém s objednávacím systémom kritizoval pán prezident Peter Pellegrini už v septembri počas návštevy Nitry, kedy sa stretol so zamestnávateľmi, veľkými zamestnávateľmi v danom kraji, ktorí prosto boli vážne znepokojení touto situáciou. Pani Vaľová, tak možno si pozrite, čo o tom pán prezident Pellegrini povedal, bolo to naozaj veľmi pekné vyjadrenie, ja by som to nebola lepšie povedala.
A pokiaľ ide o to predávanie, už to bolo aj v médiách, ja som to aj písala do mojej interpelácie a zaujímala som sa, či ministerstvo vnútra vyšetruje toto obchodovanie, čiže reálne som to ministerstvu vnútra niesla a zaujímala som sa o to.
Ale chcela by som sa teda obrátiť na pani kolegyňu Puškárovú, veľmi pekne ďakujem za túto informáciu o študentoch a som rada, že aspoň teda toto sa uskutočnilo, tiež som to tu v pléne hovorila pánovi Druckerovi, keď tu bol, aby sa tým zaoberal, takže to je skvelé. Ale zároveň aj pán Szalay má pravdu, že nie je možné takto individuálne ad hoc robiť schému pomoci pre každú tú skupinu. Ja len dúfam a chcem, aby sa to konečne vyriešilo plošne, lebo máme tu manželov, manželky, občanov Slovenskej republiky, ich deti, ktoré potrebujú vlastne tieto pobytové karty, máme tu sezónnych zamestnancov, máme tu normálnych zamestnancov, podnikateľov, máme tu ďalších iks ypsilon účelov pobytov prechodného alebo trvalého a tam všade dnes tie pobyty, okrem zamestnania teda tie termíny nie sú, čiže je to potenciálne veľký problém. A naozaj, ak sa má aj tento zákon naozaj spustiť do praxe, tak potrebujeme, aby to bolo konečne vyriešené, aby tí ľudia mohli dostať tie doklady, na základe ktorých budú elektronicky komunikovať. A ja teda dúfam, že.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja by som tento môj čas, nevyužijem ho celý, takže nemusíte sa obávať, určite nechcem hovoriť 30 minút, ale využila na to, aby som teda povedala jednu vec, že, samozrejme, vecne s týmto návrhom zákona súhlasím, myslím si, ale že už mal prísť oveľa-oveľa skôr, pretože v skutočnosti my naozaj už roky čelíme situácii, kedy cudzinci, ktorí sú na našom území, nemajú možnosť vlastne tej elektronickej komunikácie s cudzineckou políciou, najmä teda pokiaľ už majú vydané povolenie na pobyt a potrebujú si ho obnoviť, alebo potrebujú požiadať o nejakú inú administratívnu vec. A to dlhoročne spôsobuje vlastne problém preťaženia cudzineckej polície a jednotlivých tých oddelení v jednotlivých regiónoch a, samozrejme, to vyústilo až do vážnej krízy na cudzineckej polícii, kedy máme niekoľko mesiacov nedostupné termíny vlastne na online objednanie sa a ten systém padá.
Ja sa chcem vlastne spýtať, pán minister, že ja som pochopila z toho, z tej dôvodovej správy, že aj teda z odpovede na interpeláciu, ktorú ste mi poslali, aj z odpovedí na moje dve otázky, ktoré som vám v tejto veci v októbri opakovane položila, že ministerstvo vnútra má ako keby pocit, že od januára týmto pádom aj čiastočne vyrieši ten problém s tým, že sú nedostupné tie termíny, ale ja sa pýtam, že ako konkrétne si to predstavujete, lebo vy ste mi už vlastne dvakrát odpovedali, že ste vlastne ten systém updatovali, že už by nemal mrznúť a že termíny sú. Ja som si to osobne skúšala hneď po obidvoch vlastne vašich odpovediach a musím povedať, že to vôbec nebola pravda, ma to vyhodilo hneď, ako som si skúsila navoliť nejaký termín.
A píšu mi, dala som aj výzvu na sociálne siete, každý deň mi napíše nejaký cudzinec alebo cudzinka, že prosto tie termíny nie sú, ak sú, tak sú, tak je pár termínov vlastne prístupných na zamestnávanie, ale napríklad mi napísal študent, ktorý študuje na Univerzite Komenského, že prosto nevie dosiahnuť to nielen online, ale aj fyzicky bol aj na iných oddeleniach cudzineckej polície, aby sa doslova postavil do radu, aby si mohol vybaviť študentský pobyt, keďže je tu teda na vízum, ale prosto nedokázal to a aj zo školy mu odpísali, že, žiaľ, akože nevedia mu v tomto pomôcť, on bude musieť vycestovať, myslím, do Peru, nebude si vedieť vlastne tuto ten pobyt vybaviť, čím mu vlastne prepadnú všetky tieto náklady.
Písal mi sýrsky, teda občan Slovenskej republiky pôvodom zo Sýrie minulý týždeň, že tu má sestru, ktorej teda vybavili vízum a dúfali, že bude môcť požiadať o povolenie na pobyt, keďže život pre ženy v Sýrii, osobitne ak chcú študovať na vysokej škole, všetci vieme si predstaviť, že to teda nie je žiadna radosť. Toto je už občan Slovenskej republiky, lekár dlhoročný, ktorý teda by chcel, aby tá jeho sestra mala šancu na budúcnosť, majú to vízum do januára, nevie, čo má robiť. Povedal, že prosto jediné, čo mu ostáva, je na čiernom trhu si kúpiť ten online termín pre ňu.
A to mne príde prosto hrozne zlé, je to zlé pre zamestnávateľov, je to zlé pre samotných, samozrejme, cudzincov, pre školy, pre podniky, pre kohokoľvek. A ja sa chcem spýtať, že ako teda tento návrh zákona v tomto pomôže alebo že čo konkrétne presne robíte teraz, aby tie systémy, aby ten online systém bol funkčný a aby naozaj boli dostupné termíny pre všetkých tých cudzincov, čo to potrebujú, lebo aj keď sa tento zákon vlastne schváli, a ja vravím, že treba ho schváliť, lebo toto sme mali mať už včera, keby sme to mali pol roka dozadu, možno nemáme takýto problém teraz, lenže tí cudzinci na to budú potrebovať tie nové doklady, aby mohli s nimi elektronicky komunikovať, lebo na to im tieto staré nebudú, nebudú im akože fungovať. Čiže aký je ten plán, že teda od nového roka začne platiť tento zákon, ktorý tu teraz prijmeme v SLK, lebo inak by nám prepadli peniaze z plánu obnovy, a že teda v akej časovej lehote si majú tí cudzinci začať vybavovať tie elektronické doklady alebo teda tie doklady, ktoré im umožnia to elektronické komunikovanie a či to nebude teda dodatočná záťaž, lebo akože aby si to zjednodušili, budú potrebovať vlastne nejaký nový doklad a tie termíny ani teraz nie sú a nevedia sa vlastne dostať.
Čiže by ma zaujímalo, že ako to máte technicky a organizačne vlastne pripravené na tých cudzineckých políciách, že ako presne to teda bude prebiehať, lebo ja som sa vás aj v interpelácii pýtala na to, že koľko presne policajtov pracuje na jednotlivých oddeleniach cudzineckej polície a že či máte podstavy, a vy ste mi teda neodpísali presné čísla, iba ste teda napísali, že tak ako v celom Policajnom zbore, tak aj na cudzineckej polícii je podstav.
Čiže ja vecne podporujem tento návrh zákona, podľa mňa prichádza veľmi neskoro. Naozaj vy ste tiež mali priestor, nebudem hovoriť, že mohol prísť už, samozrejme, aj za predchádzajúcich ministrov vnútra bez ohľadu na to, či by sme mali plán obnovy, alebo nie. Dobre, je to teraz míľnik, mohli ste to dať skôr, podľa mňa ak by to bolo už v auguste, tak sme sa mohli vyhnúť tým súčasným problémom, ktoré vyplývajú aj z toho podstavu, aj z toho, že nejakým spôsobom prosto tá firma, ktorú máte na ten elektronický objednávací systém, ja neviem, čo robí, ale podľa mňa prosto nevie ten technický systém tak opraviť, aby to fungovalo, lebo ak by to tak bolo, tak dnes už sú tie termíny dostupné nielen na zamestnávanie, ale aj na všetky ostatné životné situácie a nepredávajú sa na čiernom trhu. Ale teda ja by som chcela vedieť, že akým spôsobom idete vlastne odškálovať to zavádzanie vlastne tých dokladov a teda či tie termíny na to, aby tí cudzinci si tieto elektronické doklady mohli vybaviť a teda potom s nimi komunikovať s tou políciou, teda budú dostupné od januára, alebo nebudú dostupné. Tak by som bola rada, keby ste mi na toto vlastne vecne odpovedali.
Ďakujem.

Ja som pôvodne chcela vo svojej reakcii pána Gašpara kritizovať za to, že nám hovorí, že v reakcii naňho prinášame pseudotémy, ako napríklad ceny potravín, a že v skutočnosti toto je celé pseudotéma. Ale medzitým vyšlo najavo, že koalícia sa už pri lex atentát poistila a vlastne prezident Kiska príde o rentu a ochranku, keďže bol odsúdený za trestný čin. Tak som pochopila, že to fakt nie je pre vás pseudotéma. Že vy jediné, čo za 12 mesiacov, odkedy ste pri moci, robíte, je téma pomsty. A toto to úplne ukazuje. To je tak nechutné a odporné. A ešte, že hlavným agitátorom tejto témy, ktorý to tu nonstop prezentuje a vyťahuje, je obžalovaný bývalý policajný prezident, tohto času podpredseda Národnej rady. No to je úplný vrchol nechutnosti, že sa nehanbíte!

Ďakujem. Braňo, vieš čo, ja si s tebou dovolím nesúhlasiť v jednej veci. Podľa mňa ono je to preto urobené tým poslaneckým návrhom, lebo už asi aj minister deštrukcie spravodlivosti Boris Susko si uvedomil, že keby tu s takýmto návrhom teraz prišiel a bola by to 256. novela, alias naprávanie jeho promafiánskej novely trestných procesov, tak už by to bolo že trošku trápne. Tak teraz si dal akože pauzu a potom ešte príde s ďalšími novela, určite má ešte nejaké veci v zálohe, ktoré treba opraviť. Takže myslím si, že to bolo takto.