Videokanál poslanca

Vlastne toto ešte nebolo skrátené. Takže môžeme využiť tú možnosť sa vyjadriť v tejto rozprave, lebo pripomínam, o čom tento návrh zákona v skutočnosti je, čo nám tu prítomný minister spravodlivosti Boris Susko zamlčal. My tu máme nenápadne sa tváriacu novelu CSP v druhom čítaní, ale v skutočnosti ide o zákon, kde si v prvej časti Matúš Šutaj Eštok vybavil, že sa kontumačné Minister spravodlivosti Boris Susko zamlčal. My tu máme nenápadne sa tváriacu novelu CSPčka v druhom čítaní, ale v skutočnosti ide o zákon, kde si v prvej časti Matúš Šutaj Eštok vybavil, že sa kontumačné rozsudky, áno, ten rozsudok, ktorý si on neprevzal v elektronickej schránke a za čo mu teraz začne konečne exekúcia a vyhovára sa ako malý chlapec, že mu pes zjedol 10, tak to je ten zákon, kde si Matúš Šutaj Eštok vybavil, že kontumačné rozsudky sa už nebudú doručovať elektronicky. Celé konanie môže prebehnúť elektronicky a všetky predvolania, všetko vám tam doručia do tej elektronickej schránky, ale vďaka Matúšovi Šutajovi Eštokovi si budete chodiť do schránky a na poštu žlté lístočky vyberať ten rozsudok. A to je úplne jedno, milí občania a občianky, že ste si zriadili elektronickú schránku kvôli tomu, aby ste nemuseli chodiť na poštu, lebo môžete mať rôzne dôvody. Možno naozaj, že nežijete v mieste svojho trvalého bydliska a nepreberáte tam poštu a preto máte tú elektronickú schránku otvorenú. To je úplne jedno, aký dôvod pre to máte. Kvôli Matúšovi Šutajovi Eštokovi tu máme túto prvú časť novely, ktorá zavádza, že kontumačné rozsudky úplne bezdôvodne, úplne bezdôvodne sa už nebudú dať doručovať elektronicky, ale poštou. Potom, čo boli miliardy eur na nás naliate do elektronizácie štátnej správy na Slovensku, sa budeme vracať k papierovému doručovaniu v justícii. To je... neviem, či vôbec nejaká krajina v modernom svete, ktorá akože chce mať elektronickú verejnú správu, elektronicky moderne komunikovať s občanom, spravila taký krok, že zrazu jeden typ rozsudku, jeden typ rozsudku, potom, čo si ho jeden neschopný minister nevedel v elektronickej schránke prevziať, ide vracať späť do papierových čias. A možno, ja neviem, tak keď začne s Matúšom Šutajom Eštokom niekto komunikovať teda poštou a nepreberie si ani poštové zásielky. Zrušíme poštu? Na septembrovej schôdzi sa vrátime k poštovým holubom? Alebo ku kúňom. Neviem, lebo z toho, ako sa vyvinula celá táto groteska, tak to by aj tak k tomu smerovalo, že keď Matúš Šutaj Eštok, alebo ja mám nápad. Zrušme exekútorov. Však sme sa dočítali, že už boli zamietnuté všetky jeho námietky, návrhy, neviem čo všetko a že už teda naozaj sa začne ten jeho účet exekuovať. Tak čo keby sme, pán minister spravodlivosti, ja mám nápad, zrušme komoru exekútorov, zrušme bankové účty, lebo tam má tie peniaze zablokované. A čo by ešte mohol Matúš Šutaj Eštok navrhnúť? No zruš peniaze celkovo alebo spravodlivosť úplne, aby vlastne nikto nemohol nikdy mať kontumačný rozsudok, aby, aby... alebo zaveďme, že minister. Keď sme na pozícii ministra, tak voči nám nemôže súd vydať takýto rozsudok vôbec. Lebo ja neviem, čo by mohlo Matúša Šutaj Eštoka upokojiť. Lebo to teda, že sa zruší elektronické doručovanie tohto typu rozsudku, jemu už vlastne nepomôže. On, neviem, možno sa nádejal, ale však on nie je bohvieaký právnik. To treba povedať úplne otvorene, tak on sa možno nádejal, že keď mu tuto poslušný pán minister spravodlivosti pekne, krásne doručí túto zmenu, tak že mu to nejako pomôže v tých jeho sporoch, ale tak zjavne nie, no. Tak ešte to musí podpísať prezident, vtedy začne tá exekúcia a nemá ako sa vlastne týmto v tých konaniach brániť. Jediné, čo môže robiť, je hovoriť o sebe, aký on je chudáčik a ako sa mu ukrivdilo, keď si teda, lebo je veľmi zaneprázdnený minister. Viete, on má tie, on má tie stretnutia k tej šikane tých jazdcov F1, tak asi áno, ku kyberšikane. Áno, to je tá prevencia. On vlastne rieši prevenciu pred kyberšikanou jazdcov Formuly 1, tak si nemohol vybrať tú elektronickú schránku. Viete, ja to hovorím tak polovtipne, poloironicky, ale v skutočnosti je to veľmi smutné. Veľmi smutné a odporné, papalášske, pretože to, aby sa tu naozaj takýmto spôsobom menilo doručovanie jedného typu rozsudkov len kvôli jednému ministrovi, to naozaj nemá obdobu, že kam sme to dospeli ako Národná rada, že toto, toto naozaj chcete schváliť, že to vám fakt tá hanba stojí za to, že stojí vám tá koalícia a Matúš Šutaj Eštok, ktorého aj vy musíte vidieť, že on je úplne neschopný. Veď ja sa vôbec nečudujem, že on si neotvoril tú elektronickú schránku. On podľa mňa doteraz doma ani čítačku nenašiel. Však on fakt, že o to je, že čo on urobí, to pokazí. A takýto minister len za to, že je predseda HLAS-u, vám fakt za to stojí, kolegovia? Že aby ste toto schválili? Však to je, to je smiešne. Vy ste na smiech, chápete to? Že toto, keď mu schválite, keď ho necháte, aby takýmto spôsobom nám tu všetkým ukázal prostredník, tak to je prosto na smiech. Nerozumiem vám, kolegovia a kolegyne v koalícii, že vám toto za to stojí. Ja hlavne nerozumiem tu prítomnému ministrovi spravodlivosti, že sa rozhodol, že to pustí ďalej. Fakt, pán minister, čo vy z toho máte? Ja tomu, ja tomu nerozumiem. Tie reči o tom, ako tu boli tisíce ľudí takto oklamaných. Veď to je absurdné. Akože možno tu bolo vydaných veľa kontumačných rozsudkov, ale tá prax je tu desiatky rokov. To nemá nič spoločné. Tu sa nedožadujú ľudia návratu späť k listovej forme doručovania rozsudkov. To prosto sa tu dožaduje jeden jediný minister. A ja nerozumiem, ako môže minister spravodlivosti, ktorému predsa má ísť o to, aby aj súdy konali efektívnejšie, aby to celé nejakým spôsobom bolo moderné, aj to konanie, aj to doručovanie, môže takto podľahnúť tlaku ministra vnútra a navrhnúť takúto zmenu. To nemá nič spoločné so spravodlivosťou. A nedá mi, aby som znova nepoukázala na to, ako k tomu došlo, pretože tento návrh, tento návrh, táto novela CSPčka, ona nebola daná do medzirezortného pripomienkového konania s touto právnou úpravou v prospech Matúša Šutaja Eštoka. Spomeňme si, už sme to tu preberali na predchádzajúcej schôdzi, že to bola pripomienka, ktorú si tam na poslednú chvíľu uplatnilo Ministerstvo vnútra potom, čo vyšlo najavo, že Matúš Eštok nie je schopný používať čítačku a občiansky preukaz a otvárať si elektronickú schránku. Čiže cez pripomienku Ministerstva vnútra v medzirezortnom pripomienkovom konaní sa tam dostala táto právna úprava len tak. Prosto, cez pripomienku, takáto zásadná vec, ktorá vôbec nebola predmetom pôvodne toho medzirezortného pripomienkového konania. Čiže všetci tí, čo pripomienkovali novelu CSP s tým, že ide len o transpozíciu antislep smernice, a k tomu sa ešte dostanem. Všetci tí ľudia prosto pripomienkovali to len v tej verzii, že ide o tú transpozíciu. Oni nevedeli, že sa nejakým spôsobom bude meniť doručovanie kontumačných rozsudkov. Nevedeli to. To je v podstate klamstvo na pripomienkujúcej verejnosti, pretože, pretože táto novela, toto doručovanie tohto kontumačného rozsudku nemá v skutočnosti nič spoločné s tou transpozíciou smernice Európskej únie. Čiže je to úplne niečo iné. Ale vám je to jedno. Vy proste v rámci koaličnej jednoty... Však toto je akože v podstate legislatívny prílepok, len to ide formou vlastne, že to prišlo z vlády, že si to Matúš Šutaj Eštok vyloboval. Toľko k prvej časti tohto zákona a toho, prečo sme to už na minulej schôdzi pomenovali lex Šutaj Eštok alebo lex papaláš. A teraz k druhej časti tohto návrhu zákona, ktorá tiež nie je v poriadku. Nie je v poriadku, pretože aj tam bola verejnosť oklamaná. V druhej časti, čo je podstata, jadro celej novely, ide o to, že do slovenského právneho poriadku sa prenáša smernica, ktorá má za úlohu chrániť novinárov, aktivistky, ďalších ľudí, čo sa kriticky zúčastňujú verejnej diskusie, pred šikanóznymi žalobami. A táto smernica je napísaná tak, aby pokrývala cezhraničné spory. To znamená, novinár, novinárka sú žalovaní nejakou, napríklad spoločnosťou, šikanózne z iného členského štátu alebo z nečlenského štátu Európskej únie. Prosto musí tam byť cezhraničný prvok. Ale je tam odporúčanie Európskej komisie, aby si jednotlivé členské štáty transponovali túto smernicu tak, aby sa vzťahovala aj na národné spory. To znamená na tie spory, kedy domáci novinár je šikanovaný domácim politikom za svoje články, za svoju aktivitu alebo napríklad nejaká environmentálna aktivistka, ktorá trebárs poukazuje na skládky alebo na nejaké iné zlé nakladanie napríklad s odpadmi alebo proste nejaké neprávosti v oblasti životného prostredia, bola chránená pred šikanóznou žalobou tej firmy, ktorá sa toho dopúšťa. Takéto veci sa prosto rozmohli v Európskej únii aj u nás. Ale tá smernica, keďže Európska únia tam nemá kompetenciu, sa vzťahuje na tie cezhraničné spory a odporúčanie tam je, aby sa transponovala tak, že rovnaká právna ochrana bude poskytovaná aj takýmto národným sporom. Viete akým sporom? Napríklad dnes, 2. júna, predstavte si, aká náhodička. Dnes, 2. júna, keď tu rokujeme o transpozícii tejto smernice, sa odohral veľmi dôležitý spor na Slovensku, ktorý vykazuje všetky znaky šikanóznej žaloby podanej proti novinárovi politikom. Viete, aký to bol spor? Bárdy. Áno, pán Bárdy. Pán Fico žaluje pána Bárdyho a vydavateľstvo za použitie jeho fotky, žiada 200 000, 100 000 od jedného, 100 000 od druhého. Jasne šikanózna žaloba. Súd ju našťastie zamietol. Na takéto spory, na takéto spory by sa vzťahovala transpozícia tejto smernice, ak by sme ju transponovali tak, ako to odporúča Európska komisia a ako ju pôvodne Ministerstvo spravodlivosti dalo do medzirezortného pripomienkového konania. Ja už som zdôrazňovala v prvom čítaní a musím to zdôrazniť znova. Ministerstvo spravodlivosti oklamalo ľudí. Dalo do medzirezortného pripomienkového konania verziu, ktorá sa na národné spory, napríklad aj na spor pána Bárdyho s Ficom, vzťahovala. Kde by bola ochrana pána Bárdyho pred takouto žalobou, aby nemusel vynakladať finančné prostriedky na zbytočnú obranu. Sudca by mohol zaviazať protistranu na rozsiahlejšie dokazovanie, dať jej zložiť napríklad preddavok na nejaké budúce vyrovnanie a podobne. Je tam celý zoznam tých opatrení, ktoré majú pôsobiť odstrašujúco, aby neboli podávané tieto šikanózne žaloby, aby si to tí politici, tie firmy, ktorí chcú šikanovať tých ľudí, rozmysleli, pretože jednak bude možné veľmi rýchlo tú žalobu zamietnuť a jednak bude to mať aj vážne finančné dopady na tých, ktorí chcú takýto šikanózny prostriedok využiť. No a tak my sme mali, predstavte si, všetci ľudia, ktorí si pozreli, ako to bolo podané do MPK, si mysleli, super, bude sa to vzťahovať aj na národné spory. No ale čo sa stalo? V MPK si taký jeden úradík, taký jeden úradík, taký Úrad vlády uplatnil pripomienku, kde sa im to nepáčilo. Úrad vlády pod pánom premiérom Ficom, ktorému šéfuje pán Gedra – náhodička – si takú pripomienku uplatnili, že teda toto sa im nepáči. Navrhujú, aby tá smernica teda bola transponovaná iba na tie cezhraničné spory, nie na národné. Však, lebo len tak náhodou šéf Úradu vlády, pán premiér Fico, teda žaluje pána Bárdyho za knižku Posadnutý mocou, že to sú asi iba dve náhody. To vôbec nijako nesúvisí, zrejme, predpokladám. Alebo áno? Súvisí, nesúvisí? Možno by nám mohol prísť pán premiér Fico povedať alebo pán Gedra, že prečo si vlastne túto pripomienku uplatnili, alebo by pán Susko mohol povedať, že prečo im ustúpil. Lebo nakoniec do parlamentu doputovala teda verzia, ktorá tú ochranu limituje teda len na tie cezhraničné spory. A možno by sme tu fakt len tak polemizovali teoreticky, keby ste to pôvodne neboli dali naozaj v tej rozširujúcej verzii. Ale vy ste to tak dali. Čiže pôvodný zámer ministra spravodlivosti, od ktorého odstúpil, bol, aby aj novinári a aktivisti na Slovensku mali túto ochranu, aj keď slovenskí politici a slovenské firmy ich žalujú za to, čo robia, že sú kritickí, že pátrajú po kauzách, že sa ozývajú, keď je niekde napríklad životné prostredie ohrozené a podobne. Veď to sú všetko veci, ktoré ľudia robia s nasadením profesionálnym aj osobným, riskujú za to, vieme, že v tých najhorších prípadoch sa to skončilo až vraždami. A títo ľudia naozaj, že minimum, čo si od nás zaslúžia, je, aby sme im tú ochranu schválili. Profesionálnym aj osobným riskujú za to, vieme, že v tých najhorších prípadoch sa to skončilo až vraždami. A títo ľudia naozaj, že minimum, čo si od nás zaslúžia, je, aby sme im tú ochranu schválili, aby ju mali dostupnú. Prečo by ju mali mať? Lebo v skutočnosti ono neexistuje, vlastne neexistuje rozumný dôvod, prečo by na spore s cezhraničným prvkom tú ochranu mať mali a na národnej úrovni nie, že prečo vlastne? Rozumný dôvod na to neexistuje. Jediný dôvod, ktorý sa mi javí, že je, je prosto ten, že na Úrade vlády si spočítali, že to im nesedí do ich žalôb a do ich konaní, ktoré vedú. A nechcú, aby slovenskí novinári, aktivistky a ďalší mali takúto ochranu, lebo by to sťažilo ľuďom, politikom, firmám používanie šikanóznych žalôb na národnej úrovni. Lebo keďže to sa to takto udialo, tak to je jediné logické vysvetlenie, ktoré vám z tej rovnice vlastne vyjde. Také tie, že, veď my už máme úpravu ochrana slabšej strany, čo som tu asi trikrát počula od pána ministra spravodlivosti, neobstojí. Nie. Pretože tie inštitúty, ktoré sa viažu k tejto smernici, tie nie sú analogicky prenesené k tým sporom, kde je tá slabšia strana. Nie, táto smernica zavádza vlastné mechanizmy. Tie mohli byť takýmto ľuďom kľudne dostupné aj na národnej úrovni, ale nebudú. Nebudú. A ja sa pýtam, že či nebudú, naozaj či naozaj je náhodička to, že zrovna pán Fico vedie tento spor, ktorý dnes prehral na prvom stupni s pánom Bárdym. A že tu sú ďalší ministri a ministerky, ktorí šikanujú novinárov a novinárky rôznymi žalobami, zakazujú im vyslovovať ich meno a podobne, že či náhodou nebude dôvodom, tak ako pri lex Chutejšto, čo je prvá časť tohto zákona, to, že si to prosto ministri tejto vlády aj s premiérom na čele vylobovali u tu prítomného ministra spravodlivosti, ktorý by nemal predkladať zákony, ktoré obhajujú záujem úzkej skupiny osôb, jeho koaličných kolegov, ale mal by predkladať zákony, ktoré prinášajú spravodlivosť nám všetkým, nielen v tejto sieni, ale aj mimo nej, bežným ľuďom. Ale to sa nedeje. To sa nedeje. A myslím, že aj ďalší vystupujúci sa teda toho dotknú a budú k tomu hovoriť. Ja sa možno ešte k tomu aj prihlásim. Len musím skonštatovať, že je mi veľmi ľúto, že takýmto spôsobom sa to už prakticky každá legislatíva, ktorá je prinesená z Ministerstva spravodlivosti, ohýba. To znamená, že prakticky každá legislatíva, ktorá nám sem dôjde, je motivovaná len nejakým úzkym záujmom. Máme tu toto CSP-čko, potom nás čakajú sudcovia a prísediaci. Keďže sme teda limitovaní 12,5 hodinami. Potom nás čaká prvé čítanie kajúcnikov, tretí pokus o to, ako zrovnať tento inštitút so zemou, znova iba na 12,5 hodiny. My už tu pomaly nemáme z Ministerstva spravodlivosti zákon, ktorý by reálne chcel pomôcť drvivej väčšine ľudí na Slovensku bez ohľadu na ich politickú príslušnosť alebo aktuálnu mocenskú pozíciu alebo bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú trestne stíhaní a ešte aj spriaznení s touto vládnou koalíciou. Ešte aj ten Občiansky zákonník, ku ktorému sa dostaneme, ešte aj ten pán minister si nechal limitovať na 12,5 hodiny, 2000 paragrafov. Wow. A vy máte len 40 minút, tak to som fakt zvedavá, že ako to vôbec stihnete, takže to bude nádherná rozprava, nádherná, ale k tomu sa dostaneme neskôr. Čiže na záver tohto môjho vystúpenia budem mať dva závery. Jeden je také povzdychnutie a naozaj smútok a rozčarovanie z toho, že aj z rezortu spravodlivosti nám sem už nechodia zákony, ktoré by mali so spravodlivosťou niečo spoločné a ak prídu, že sa tvária ako transpozícia európskej smernice, tak ešte aj tam sa dá odhaliť aj zlý úmysel. Smutné. V každom prípade my sme sa pokúsili napraviť tento zlý úmysel s kolegyňou Plavákovou a Biháriovou. Podávame dva pozmeňujúce návrhy. Jeden pozmeňujúci návrh sa týka toho, aby bol lex Šuta Ještok, teda tá úprava tých kontumačných rozsudkov, vypustená a druhý pozmeňujúci návrh nahrádza ten bod 5, 6, 7, 8, ktoré sú transpozíciou antislep smernice, tým pôvodným znením, ktoré bolo v MPK, o ktorom si ľudia mysleli, keď to pripomienkovali. Teda tým, ktoré sa vzťahuje na národnú aj na národné spory, a budeme radi, keď ho podporíte. Možno pod dojmom toho, čo sa tu dozviete v tejto rozprave, už ju ideme absolvovať po druhýkrát. Prvý raz sme to mali na minulej schôdzi. Si rozmyslíte, že či v takejto forme tento návrh zákona podporíte. Môžete sa dokonca aj rozhodnúť, tie pozmeňujúce návrhy sú dva. Môžete sa rozhodnúť vypustiť len tú úpravu kontumačného rozsudku v prospech Šutej a Štoka, alebo sa môžete rozhodnúť, že ju teda ponecháte, ale aspoň doprajete tým slovenským novinárom, aktivistkám a ďalším, ktorí nasadzujú svoje osobné a profesionálne životy preto, aby sa na Slovensku žilo férovejšie a transparentnejšie a spravodlivejšie, že im doprajete aspoň aspoň tú súdnu ochranu. To si myslím, že by mohlo byť aspoň čiastočne ocenením ich práce, ktorú robia pre nás všetkých. Nielen pre túto stranu, pre nás všetkých. Pretože táto krajina je pre nás všetkých a táto krajina potrebuje, aby v nej stále boli čestní ľudia, ktorí sa nezľaknú šikanóznych žalôb a ktorí budú mať prostriedky na to, aby sa vedeli obrániť pred šikanóznymi žalobami, ktorými sa ich mocnejší ľudia, ktorí majú viac peňazí a viac advokátov, nie takých, ktorých platí Úrad vlády 10 000, aby sa im naozaj, aby sa im nepodarilo ich zastrašiť. Lebo o to tu ide pri tej antislep smernici. Aby takíto ľudia, ktorí bojujú za lepšiu krajinu pre nás všetkých, aj pre vás, aj pre nás, mali dostupnú ochranu, keď sa ich niekto pokúsi zastrašiť. Myslite na to, keď budete hlasovať o tomto návrhu zákona. Ďakujem.