Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa musím vrátiť naozaj k tomu, čo hovorila moja kolegyňa Zora Jaurová, keď opisovala v podstate ten zásadný vplyv, ktorý má Audiovizuálny fond na slovenský filmový priemysel. Ja som, nevie sa to o mne, ale ja som od v podstate strednej školy, možno skôr, veľkou filmovou fanúšičkou, mám preukaz filmového klubu, chodím do kina skoro každý týždeň, pozerám, čo sa dá, nemám v tomto nejaký vyhranený žáner. Mimochodom, teda mám vlastne, mám napríklad rada horory, tak by som sa chcela spýtať, že či aj to je tá esencia gýču, ktorý by Audiovizuálny fond nemal podporovať, a ak teda áno, tak len pripomeniem, že kasovým trhákom tohto roka na Slovensku je film Smršť podľa veľmi známeho a predávaného slovenského autora hororov Jozefa Kariku, a je to horor, triler, ktorý podporil Audiovizuálny fond a podľa mňa myslím, že mal jedny z najväčších tržieb v slovenských kinách. A ako dlhoročná a veľká filmová fanúšička chcem povedať, že ja som kedysi bola hrozne frustrovaná, keď som pozerala, že, nebudem to prirovnávať k Hollywoodu, však to my nikdy nebudeme, ale keď som len pozerala na to, čo sa v Čechách natáča, tá pestrosť, áno, boli tam politické satiry, boli tam televízne seriály pre masy v Českej televízii alebo niekde, bežné filmy, gýčové filmy, komédie, drámy, čokoľvek, čo si spomeniete, aj tie horory, aj tie sci-fi filmy, však minulý rok vznikol snáď prvý dobrý sci-fi film v česko-slovenskej koprodukcii Bod obnovy, čo sme tu v živote nemali niečo takéto, a bolo to v československej koprodukcii aj vďaka tomu, čo robí na Slovensku Audiovizuálny fond a že odborníci a odborníčky podporujú všestranné filmové remeslo.
Tak ja som dlhé roky závidela susedom Čechom a hovorila som si, kedy konečne na Slovensku budeme mať taký filmový priemysel, že naozaj že bude priestor na podporenie a áno, aj z verejných zdrojov, filmy, ktoré budú sa, budú určené pre širokých, masových divákov, ale aj filmy pre nás, členov a členky filmového klubu, ktorí chodíme každý rok na tých posledných pár festivalov filmu, ktorý tu ešte nejakým spôsobom prežívajú a ktoré každý rok majú vo svojom programe ako Cinematik čoraz viac a viac slovenských a kvalitných filmov. A to je len vďaka tomu, že sa napríklad podporuje aj to, čo vy ste nazvali nejakým esenciom gýču, alebo ja to nazývam produkciou pre masového diváka, pretože to prináša divákov do kinosál, to prináša peniaze a tým pádom tie peniaze generujú aj možnosť robiť to vysoké filmové umenie.
A naozaj, tak ako som závidela vždy Čechom, že toto majú, že sa u nich natáča široká produkcia, že sa u nich točia vysoké umelecké filmy, hovorila som si, že kedy to konečne bude. A je to tu. My to tu už pár rokov máme, presne ako Zora Jaurová hovorila vo svojom príspevku. Filmový priemysel na Slovensku sa výrazným spôsobom rozvinul a je to veľká, veľká vďaka tomu, že existuje Audiovizuálny fond a že sa z Audiovizuálneho fondu prostredníctvom odborných komisií podporujú veľmi, veľmi rôzne filmy. Spomeniem, okrem tej Smršte máme tu krásny film pre deti Tonko, Slávka a kúzelné svetlo, ktorý je vysoko cenený odborníkmi a nielen odborníkmi, to nie je film, film pre deti, ktorý by bol niekde v šuflíku, na tento film chodia rodičia s deťmi. Je to tiež veľmi úspešný film vďaka Audiovizuálnemu fondu. Máme tu Slúžku, film, ktorý vzbudil obrovský ohlas práve témou queer ľudí na prelome 19. a 20. storočia, myslím, alebo kedy to bolo presne, si už nepamätám, a ktorý znamenal tiež istým svojím spôsobom prelom v tom, čo sa na Slovensku je schopné natočiť. Alebo kreslený Moja afganská rodina, predtým Trhlina, mohla by som takto pokračovať a uviesť kopec príkladov naozaj z každého filmového žánru, ktorý sa nejakým zázrakom prosto na Slovensku zrazu začal točiť. A to je práve vďaka Audiovizuálnemu fondu a jeho širokej podpore.
A ja sa pýtam, že čo je na tom zlé? A prečo poslaneckým návrhom ideme tu zrazu zásadným spôsobom meniť spôsob, akým sa budú filmy na Slovensku podporovať a ako sa bude o tejto podpore rozhodovať? Čo nám na tom vadí? Povedzte nám, že prečo toto musíte urobiť a kde je problém? Pretože z môjho pohľadu by si filmový priemysel na Slovensku zaslúžil väčšiu podporu, rozmanitosti, viac peňazí, viac všetkého, pretože dal najavo tou svojou samotnou existenciou, tým, ako sa tu za posledných päť rokov začalo masívne točiť a aký úspech tie filmy aj u divákov, aj u kritiky majú, že ten Audiovizuálny fond robí tie veci dobre a že tá podpora smeruje správnym smerom. Tak sa chcem spýtať, že kde je ten problém? Pretože zatiaľ sme to nepočuli, že aký je to ten dôvod, ten reálny. Pretože ak ten reálny dôvod je naozaj to, čo sme tu počuli, že nejaké filmy by nemali byť podporované z verejných zdrojov, tak ja sa proti tomu dôrazne ohradzujem. To podľa mňa to fakt, to sú reminiscencie nieže socializmu, to sú že päťdesiate roky a mne až vlasy dupkom stávajú a hrôzou, keď počujem niekoho, zákonodarcu v Národnej rade naznačovať, že dôvodom zmeny zákona, ktorý sa akýmkoľvek spôsobom týka umenia, je jeho vlastný umelecký vkus. Ja by som si nikdy nikomu nedovolila hovoriť, že keď sa mi páči typ literatúry ako Henry Miller, a ktorý síce je v kanóne svetovej literatúry, ale že to má byť akože šablóna pre všetkých a že len takéto knižky sa majú podporovať a že sa majú podporovať len filmy ako Smršť, lebo ja mám rada horory a chcela by som vidieť viac slovenských hororov natáčaných na slovenských zámkoch. To by som si v živote nikomu nedovolila povedať.
Podľa mňa umenie, a to by ste vy, pán Michelko, ktorý sa tiež istým spôsobom považujete za človeka z umenia, mali vedieť najlepšie. Umeniu sa najlepšie darí, keď je mu ponechaná voľnosť a sloboda a keď my politici hlavne do toho nič nekafreme, ale dávame na to prostriedky, ktoré sa cez odborné komisie majú rozdeliť, tieto verejné prostriedky, na ktoré sa všetci a všetky skladáme z našich daní, na to, aby sa to umenie tvorilo v čo najväčšej možnej slobode a v čo najväčšej diverzite a transparentnosti.
A kde tento váš návrh toto obsahuje? Kde? Povedzte mi. Ja by som to fakt chcela počuť, pretože ja tam nič také nenachádzam a tie výhrady, ktoré tu už Zora Jaurová povedala, vy ste zatiaľ doteraz nijakým spôsobom nezodpovedali. A tiež by som vás chcela poprosiť, že to zodpovedanie tých výhrad naozaj nebude stačiť, keď sa prihlásite do rozpravy tak, že vám už ani nebudeme môcť dávať faktické poznámky. Takže vás poprosím, keď sa už naozaj chcete do rozpravy prihlásiť a odpovedať nám na to, čo tu všetko padlo, tak sa aspoň prihláste riadne do rozpravy, aby sme vám tie faktické potom mohli dať a na vás reagovať. Pretože ak to tak nespravíte, tak to bude znova len dôkazom toho, že vy vlastne pohŕdate opozíciou, pohŕdate zákonom stanoveným legislatívnym procesom a idete reálne cez ten legislatívny proces bagrom. Lebo to sa inak akože nedá nazvať. Ja nechápem, ako je vôbec možné, že vaši kolegovia, či už je to v SMER-e alebo v HLAS-e, si takto nechajú skákať po hlave a že sú ochotní akceptovať, že sa tu zmení celé nastavenie Audiovizuálneho fondu cez poslanecký návrh. Však to je do neba volajúca drzosť a arogancia moci. A zároveň ja si dovolím povedať, že toto je že upadajúca legislatívna kultúra.
Mali sme tu nález Ústavného súdu, ktorý toto presne povedal k tomu, že je tu prax toho, že zákony nadobúdajú účinnosť vyhlásením a príjemcovia sa nemajú čas k tomu nejakým spôsobom pripraviť a podobne, ale podľa mňa ten Ústavný súd vtedy, keď vydal tento nález, netušil, že my tu dospejeme do štádia, kedy sa zásadne bude inštitúcia meniť poslaneckým návrhom, ktorý bohviekde, bohviekedy, poza bučky bol údajne s niekým prejednaný, ale veď takýmto spôsobom sa zásadné zmeny neprejednávajú a nikto k tomu nemal možnosť sa vyjadriť.
Ja napriek tomu, že som vám tu desať minút rozprávala o filmoch, sa necítim ako človek, ktorý by sa odborne mal k tomuto vyjadrovať. Myslím si, že na toto v tejto republike máme inštitút medzirezortného pripomienkového konania, kde by sa práve tí producenti, zamestnanci Audiovizuálneho fondu, členovia a členky tých komisií mohli vyjadriť k tomuto vášmu návrhu a posúdiť všetky jeho dopady tak, aby sme my poslanci a poslankyne Národnej rady, keď už k nám ten návrh príde, vôbec mali istotu, že tí ľudia, ktorí majú tie odborné kapacity, ho prežuli, pozreli sa, čo je na ňom problematické, čo treba vylepšiť, nejakým spôsobom sa k tomu vyjadrili, a nemuseli by sme si tu my ani nie za 24 hodín zrazu k tomu niečo naštudovávať. Veď, veď to je absurdné.
A zároveň, pán Michelko, strana SNS, veď vy porušujete princíp právnej istoty. Veď občania tejto krajiny, takisto ako naši voliči, aj vaši voliči si nás zvolili preto, že oni chcú mať pocit, že výkon tej verejnej moci a jej časti, ktorou je zákonodarná moc, je predsa zverený tým najlepším ľuďom, princíp racionálneho zákonodarcu, ktorý keď pripravuje nejakú legislatívu, tak si dá sakra dôraz, dôkladne záležať na tom, že zváži každý jej dosah a dopad, pretože tá nová legislatíva, jej cieľom nemá byť niečo rozvrátiť, niečo uzurpovať, veď cieľom, pre ktorý robíme návrhy zákonov v Národnej rade, má byť nejaký pokrok, vytvorenie čo najlepšej legislatívy zapojením všetkých tých, ktorých sa tá legislatíva neskôr bude týkať. A vy ste toto úplne odignorovali (povedané so smiechom), prosto tuto nám bachnete do parlamentu poslanecký návrh, o ktorom v podstate sa, ku komu sa okrem nás vlastne nemôže tu nikto vyjadriť a tvrdíte, že ste ho niekde prežuli s nejakými producentami a že ešte s vami súznia aj všetci vaši partneri vo vládnej koalícii. Prepáčte, ale toto je smiešne, takto sa to nerobí. Vy nám tu chcete normálne nanútiť prosto upadajúcu legislatívnu kultúru.
Smejete sa občanom, ktorí si vás zvolili aj na to, aby ste kvalitne pracovali v tomto parlamente a doniesli do tohto parlamentu kvalitnú legislatívu, ktorá bude na prospech všetkým, tak týmto ľuďom sa smejete do očí a ešte nám tvrdíte, že tu s vami všetci súznejú. Podľa mňa možno aj keď súzneli, lebo si ani neuvedomili, že aké všetky dopady, ktoré Zora Jaurová povedala, tento návrh zákona má, tak už teraz ak nás počúvajú a ak si z tohto príčetný človek niečo odnesie, tak to podľa mňa musí byť to, že s týmto by mal mať veľmi, veľmi vážny problém. A preto ja vás prosím a prosím aj vás, pán Michelko, a vášho predsedu pána Danka a takisto predsedu parla... dočasného povereného predsedu parlamentu pán Žigu, že nedopusťte toto. Veď my nemôžeme ako Národná rada mať zo zákonodarného procesu trhací kalendár. Veď, veď to kde sme.
Takýmto spôsobom sa to nerobí a zároveň na to doplatíme všetci, a doplatíme na to aj my, ľudia, čo film milujú, chodia naňho ako diváci a chcú vidieť tú pestrosť v kine a chcú byť hrdí na to, že tá pestrosť v kine je do veľkej miery daná slovenskými filmami, ktoré nepodliehajú jedinému vkusu, ale zabezpečujú, že do toho kina ten slovenský divák príde bez ohľadu na to, aké sú jeho preferencie, pretože si tam nájde ten svoj film pre seba. A ja chcem ostať hrdá diváčka slovenský filmov, chcem chodiť do slovenských kín na slovenskú filmovú produkciu, či už je to animovaný film pre deti, gýčová komédia alebo horor, na ktorý prídeme len traja možno v kinosále. Tak nám toto neberte a uvedomte si, že vy tu nie ste len pre váš národný vkus, ale ste tu pre celý Audiovizuálny fond a audiovizuálny priemysel na Slovensku a pre všetkých nás fanúšičky a fanúšikov.
Ďakujem. (Potlesk.)
