Videokanál poslanca

Ja budem reagovať ešte na kolegu Pročka a na kolegyňu Plavákovú. Pán Pročko, nie, že jeden bod je tu termínovaný, tu po tomto bode má ešte, myslím, dva alebo tri body termínované. Takže ale tak tlačovka s premiérom dostala prednosť zjavne pred parlamentom. Však, čo sme my? My sme len zákonodarný zbor zjavne tuto. A kolegyňa Plaváková, že ako to teda bolo? Áno, to nám doteraz minister nezodpovedal. Ja prosto zase budem konšpirovať, nedá sa inak. To podľa mňa tak bolo, že pán minister Susko si to prosto neuvedomil. On si možno povedal, že teda bude za dobrého, že po všetkých tých útokoch na sudcov, prokurátorov, však na nich sa to až tak úplne nevzťahuje, že tak akože tu niečo dobré navrhnú. A nedošlo mu to. A potom prišla tá pripomienka Úradu vlády, kde im to samozrejme došlo. A zrazu si uvedomili, že všetky tieto oprávnenia, počnúc premiérom, by zrazu boli voči nim uplatnené v tých národných sporoch. Fakt si predstavujem, ako v tom spore o tých 200 000 je premiér zaviazaný zložiť tak zábezpeku v tejto výške alebo preddavok a ako ho súd žiada, aby dokázal, že tam by bolo na ňom dokázať, že nejde o šikanóznu žalobu. No tak prosto pochopili, že toto teda, že tudy cesta nevedie. A že by sa to vzťahovalo aj na ich otvorené šikanózne spory, ktoré teraz prebiehajú, tak prosto to zatrhli. Že podľa mňa tam je to veľmi jednoznačné a minister spravodlivosti to nechce priznať. Namiesto toho si tu našiel výhovorku, že gold plating. No jasné. On doteraz nevedel, čo je gold plating, a keď predkladal ten pôvodný návrh zákona, ktorý je rozširujúci, to tiež nevedel, čo je gold plating. Že to až dodatočne zistil, tak ak áno, tak by tiež asi mal položiť svoju funkciu, lebo taký človek by nemal byť ministrom spravodlivosti, to dá rozum. Čiže druhé normálne reálne vysvetlenie, okhamova britva a podobne je, že prosto im to neskoro došlo na popud Úradu vlády, že čo sa tam…

Je mi ľúto, že pán minister spravodlivosti si nestihne vypočuť tento môj príspevok, lebo ja som sa chcela v 10 minútach povenovať práve ešte tej ochrane domácich novinárov a vyvrátiť teda ten jeho argument, že ide o gold plating a že to teda rozhodne nie je z popudu, či už premiéra Fica alebo šéfa Úradu vlády, ktorý si uplatnil túto pripomienku pána Gedru. Pretože bolo tu určite aj v tých ďalších rozpravách, sa znova vrátime k tomu Matúšovi Šutajovi Eštokovi. Ja to dám bokom teraz. Chcem tu načrtnúť jednu situáciu. Jednu situáciu, ktorá sa týka šikanóznej žaloby proti novinárovi na Slovensku a toho, ako by sa ten jeho spor mohol vyvíjať, keby pôvodná právna úprava, ktorú minister spravodlivosti navrhol do medzirezortného pripomienkového konania, sa vzťahovala na národné spory a platila by od 1. júla, ako sa to teraz navrhuje, účinnosť tejto transpozície bude 1. júla. Pôvodne teda v MPK to bolo ešte na 1. mája. A navrhnuté, ale však budem rada, keď si to pán minister Kaliňák vypočuje, pretože si tu dáme taký nie úplne hypotetický prípad, keď sa premiér Krajčí súdi so šéfredaktorom Aktualít ohľadne knižky Posadnutý mocou. Fico – posadnutý mocou, hej? Tak povedzme si, že okrem Lex papaláš kľudne by sa inak tento zákon mohol volať Lex posadnutý mocou, lebo to je presne jeho dôsledok, keď je niekto posadnutý mocou, tak takýto zákon prinesie. Tak predstavme si, že tu máme krajinu, kde istý premiér žaluje istého šéfredaktora za knižku, ktorú o ňom napíše, šikanózne ho žaluje za výber obálky, jeho fotky. Žiada od neho 100 000 a ospravedlnenie, od vydavateľa žiada 100 000 a ospravedlnenie. A pojednávanie sa teda má začať v júni, som si to overovala. A tento návrh zákona, pôvodný návrh zákona, ktorý by tomuto šéfredaktorovi poskytol ochranu aj v tomto národnom spore, mal začať platiť 1. mája alebo teda po novom 1. júla, to je jedno. To konanie bude ešte rozbehnuté. Čiže by sa ho mohol tejto ochrany domáhať, keby platila na národnej úrovni. A viete, čoho by sa napríklad mohol domáhať? Ja vám to prečítam. Teda v prvom rade, ako sme povedali, mohol by sa domáhať určenia toho, že tá žaloba od premiéra je vlastne sporom proti verejnej účasti, čo je zneužívajúce súdne konanie vedené proti fyzickej osobe alebo právnickej osobe z dôvodu jej zapojenia sa do verejnej účasti. Verejná účasť, aby sme to teda mali jasné, je prednesenie akéhokoľvek vyjadrenia alebo vykonanie akejkoľvek činnosti fyzickou osobou alebo právnickou osobou pri uplatňovaní práva na slobodu prejavu – knižka, že? – práva na informácie, slobody umenia, vedeckého bádania alebo slobody zhromažďovania a združovania a akékoľvek prípravné, podporné alebo pomocné činnosti, ktoré sú s nimi priamo spojené a ktoré súvisia so záležitosťou verejného záujmu. Čiže, keď si to prečítame vôbec tie všeobecné ustanovenia, čo je to spor proti verejnej účasti, jednoznačne musíme usúdiť, že takýto spor, takéhoto premiéra s takýmto šéfredaktorom o knihu a obálku knihy, ktorú o ňom napísal, by tam patril. No a potom tento návrh zákona definuje, čo je zneužívajúce súdne konanie. Zneužívajúce súdne konanie proti verejnej účasti je súdne konanie, ktoré sa v skutočnosti nezačína s cieľom uplatniť právo alebo vykonať právo, ale ktorého hlavným zámerom je zabrániť, obmedziť alebo sankcionovať – 100 000 tam, 100 000 hentam, čo sa premiér Šudík… – alebo sankcionovať verejnú účasť a v ktorom sa využíva nerovnováha moci medzi stranami alebo sa uplatňujú zjavne neopodstatnené nároky. Tento zámer spočíva najmä v neprimeranej, nadmernej alebo zveličenej povahe nároku alebo jeho časti, vrátane neprimeranej hodnoty sporu. Veľmi nebezpečne pripomínajúce to, čo žiada premiér od pána Bárdyho – 100 000 plus ospravedlnenie – a tiež žiada 100 000 od vydavateľa tejto knihy, vydavateľstvo Ringier. Aká to náhodička, že by nám to do toho spadlo. No a teda, keď už vieme, že by nám takýto imaginárny spor do toho spadol, tak si povedzme, čoho by sa takýto šéfredaktor mohol domáhať. Napríklad súd by mohol na návrh žalovaného určiť žalobcovi uznesením povinnosť zložiť zábezpeku do úschovy súdu určenú na zabezpečenie náhrady škody alebo inej ujmy, ktorá by mu vznikla v dôsledku sporu proti verejnej účasti, výšku zábezpeky a lehotu na jej zloženie určí súd podľa okolností prípadu, najmä podľa výšky škody alebo inej ujmy hroziacej žalovanému. Čiže napríklad by premiér, ktorý by takúto žalobu podal, bol povinný zložiť zábezpeku 200 000 alebo 100 000. Alebo aj taký preddavok. Samozrejme aj tento preddavok, o ktorom bola reč pred chvíľou ohľadne tej pripomienky Slovenskej advokátskej komory. Takže možno by tu premiér, žalujúci, žalobca teda, mal povinnosť zložiť zábezpeku alebo preddavok. A potom by sa taký žalovaný šéfredaktor mohol domáhať toho, aby súd odmietol podanie žalobcu, ak ide o zjavne zneužívajúce súdne konanie. Citujem: Ak žalovaný podal návrh na zastavenie konania z dôvodu zjavne zneužívajúceho súdneho konania alebo nedôvodnej žaloby v spore proti verejnej účasti, žalobca má povinnosť odôvodniť žalobu a pripojiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia tak, aby súd mohol posúdiť, či ide o zjavne zneužívajúce súdne konanie alebo zjavne nedôvodnú žalobu v spore proti verejnej účasti. Súd bezodkladne – bezodkladne, žiadnych 15 dní – vyzve žalobcu na splnenie povinností a poučí ho o následkoch nesplnenia jeho povinnosti. Nuž, predstavte si, keby táto transpozícia platila vo verzii, ktorá pôvodne doputovala do medzirezortného pripomienkového konania a začala by platiť trebárs aj toho 1. júla. Pán premiér, ktorý sa súdi o 200 000 s pánom Bárdym a s vydavateľstvom Ringier, by čelil možnosti, že presne takejto ochrany by sa mohol pán Bárdy alebo akýkoľvek iný novinár, ktorý čelí takejto šikanóznej žalobe v súdnom konaní, domáhať. A predstavte si, Ministerstvo spravodlivosti sa nakoniec rozhodlo takúto verziu návrhu zákona nám sem neposlať. Aká náhodička a aká náhodička, že o túto zmenu požiadal Úrad vlády, Úrad vlády, ktorý je pod premiérom. Tak to je vskutku len náhodička a vskutku treba veriť tvrdeniu ministra spravodlivosti Borisa Suska, ktorý sa tu odváži povedať, že určite to nebol žiaden lobbing alebo teda ovplyvňovanie zo strany premiéra Fica alebo pána Gedru. No jasné. Tomuto tu úplne, že všetci veríme, že to tu minister spravodlivosti sa zrazu zobudil ráno, zistil, čo je definícia goldplatingu, nejako si to tu úplne napasoval ako nesediace sako na rozširovanie ochrany pre novinárov a povedal si, že takáto právna úprava je lepšia bez toho, aby akokoľvek chcel vyhovieť tlaku premiéra, pána Gedru, ďalších ministrov, čo sa tu súdia s novinármi a spisovateľmi a spisovateľkami. Tomuto máme uveriť. Tomuto máme, prosím vás, uveriť v tomto zákonodarnom zbore. Nerobte si z nás srandu. My všetci vieme, o čo ide a tento zákon je Lex papaláš, okrem iného aj Lex Matúš Šutaj Eštok. Ale keďže ide po vôli ministrom a premiérovi, ktorí chcú šikanovať novinárov a nechcú byť za to zodpovední, chcú mať k dispozícii šikanózne žaloby, ktorými ich chcú odrádzať od toho, čo robia, preto je to Lex papaláš a tak by sme ho mali odteraz volať. Ďakujem.

Ja som tiež rada, pán minister, že ste vystúpili a povedali svoje argumenty, ale, žiaľ, musím skonštatovať, že toto sú odôvodnenia, ktoré ste hľadali až následne po tom, čo ste sa rozhodli v takomto znení sem priniesť túto právnu úpravu, pretože aj viaceré argumenty, ktoré tu už boli povedané, vás usvedčujú z toho, že tie vaše argumenty nesedia a zároveň ja by som sa chcela dotknúť ďalších dvoch vecí. Prvá, že išlo o pripomienku Slovenskej advokátskej komory. Veď to zjavne nie je pravda. Keď sa pozrieme na to MPK, tak Slovenská advokátska komora dávala pripomienku k novému, k tomu jednému novému § 323g ods. 2 a 5. Navrhujeme v ods. 2 za slovo „lehote“ vložiť slová, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 dní. Čiže tam ide o ustanovenie, ktoré sa týka toho preddavku, ktorý sa navrhuje v tom § 323g a navrhovali lehotu nie kratšiu ako 10 dní. Vy ste z toho spravili 15-dňovú všeobecnú lehotu. Tak kde sa tam akože zhodujeme a ešte sa to týka, a dali ste to aj do § 118, myslím. Čiže to je úplne niečo iné, ako navrhovala Slovenská advokátska komora, a teda ten váš argument v tomto smere nesedí. Takisto, ako som povedala, nesedí argument, že ide o gold plating. Gold plating je nadmerná byrokratická záťaž pre podnikateľov, ktorá ide nad rámec smernice. To nie je rozširovanie okruhu ochrany, ktoré je ešte aj v súlade s tým, na čo nás pri tejto smernici vyzýva Európska únia. Čiže máme úplne rozdielne chápanie gold platingu. A teda, keď podľa vás ide predsa len teda v tomto prípade o gold plating, tak vysvetlite, prečo ste najskôr ten návrh zákona dali rozširujúci? Prečo pôvodne bol váš úmysel chrániť aj domáce spory a potom ste od neho odstúpili? Tak ja tomu

Tu treba donekonečna opakovať tri základné otázky na ministra spravodlivosti. Prvá, komu inému ako Matúšovi Šutajovi Eštokovi pomôže tá zmena pri rozsudkoch pre zmeškanie? A ako ľuďom pomôže tým, ktorí majú aktivované elektronické schránky a napríklad nebývajú v mieste svojho trvalého bydliska a preto majú aktivovanú tú elektronickú schránku, že možno aj stovky km bývajú mimo svojho miesta trvalého bydliska, budú teraz musieť striehnuť na papierovú poštu. Komu inému toto pomôže? Ako ministrovi Matúšovi Šutajovi Eštokovi. Komu? Ďalej, druhá otázka, kto loboval za tých 15 dní lehoty pre súdy? Prečo sa to tam objavilo, keď to nebolo v pôvodnom návrhu? A posledná otázka, prečo ste zmenili návrh tohto zákona, ktorý poskytoval ochranu domácim sporom, domácim novinárom, ktorých šikanujú politici? Prečo ste to zmenili, keď v MPK to bolo inak a pridávam ďalšiu otázku. Podľa vás je toto správne? Je to morálne a etické, že do MPK predložíte jednu verziu zákona, ale tú skutočnú verziu, ktorú už ľudia nemôžu pripomienkovať, odborné subjekty nemôžu pripomienkovať, ktorá je diametrálne odlišná, predložiť až do parlamentu. To je podľa vás OK?

Ďakujem ti, Lucia, že si to znovu zrekapitulovala a naozaj, nadväzujúc na tvoj príspevok, ja musím zopakovať veci, na ktoré chceme odpoveď. Kto a prečo loboval u ministra spravodlivosti, že sa tento návrh zákona zmenil z formy, kde sa vzťahoval aj na domáce spory, len na tie cezhraničné. To je prvá otázka. Druhá otázka, komu pomôže tá zmena ustanovení týkajúcich sa kontumačného rozsudku? A keď sa pýtam, že komu pomôže, tak tým nemyslím Matúša Šuteja Eštoka. Komu inému ako Matúšovi Šutejovi Eštokovi táto právna úprava pomôže? A ako to zlepší a zrýchli súdne konania a posilní právnu istotu ich účastníkov, to by sme chceli vedieť. A po tretie, kto a prečo loboval na ministerstve spravodlivosti za to povinné ustanovenie tých 15 dní pre súdy, o čom hovorila pani Kolíková, lebo ani to v pôvodnom návrhu nebolo a tiež sa to tam nejako zjavilo. Toto sú otázky, ktoré vy prosto ako predkladateľ tohto návrhu zákona parlamentu musíte zodpovedať. Musíte. Pretože inak táto právna úprava, ktorú ste sem doniesli, nemá zmysel, nemá žiaden význam. Je to len niečo, kde ste sa rozhodli vyhovieť nejakým lobistickým skupinám, či už z vlády alebo z prostredia advokácie. Čiže jednoznačne, ja neviem, Lex Papaláš, Lex Matúš Taještok, Lex lobbying, vyberme si. V druhom konaní, v druhom čítaní, kľudne môžeme hlasovať o týchto návrhoch.

Že si pozornosť priniesla do pozornosti priniesla aj vlastne ten bod 1 a aktuálny bod 1 čl. 1 tejto tejto novely, tá 15-dňová lehota. Pretože to je vskutku veľmi dôležité, pretože všetky tieto body v čl. 1, bod 1, 2, 3, 4 sú nové body, ktoré sa tam dostali a neboli v tom pôvodnom návrhu, ktoré boli súčasťou medzirezortnej, ktorý bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania. Čiže aj táto povinná 15-dňová lehota je niečo nové a ja som pozerala teraz tie pripomienky, ktoré boli vznesené v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní, nikto toto nenavrhoval. Dokonca ani tá pripomienka Ministerstva vnútra, tie dve, ktoré sa týkajú toho kontumačného rozsudku, neobsahujú práve toto, že by súdy mali povinnú 15-dňovú lehotu. Čiže mal by nám minister spravodlivosti zodpovedať, že kto toto navrhol a prečo sa to tam navrhlo. A a koho záujmy za tým sú, pretože oni prišli na nový spôsob, akým nepozorovane prepašovať svoje kontroverzné návrhy do návrhu zákona a ako sa vyhnúť medzirezortnému pripomienkovému konaniu, že to nikto vlastne nemôže okomentovať, lebo sa to tam objaví následne. Následne. A nevieme prečo. Celé tieto body 1 – 4 toho čl. 1 sú také. A pokiaľ ide teda o tú elektronickú schránku, naozaj musím obrátiť pozornosť na ľudí, ktorí bývajú mimo svojho trvalého pobytu, ani nemajú možno priestor ísť pozrieť schránky tam, kde majú trvalý pobyt, kde im chodí pošta a preto si napríklad otvoria elektronickú schránku s funkciou, aby im tam chodila pošta a vy idete teraz v prípade kontumačného rozsudku toto im zrušiť. Čiže presne ako bolo povedané, ľudia, ktorí musia ju

Ďakujem za všetky faktické pripomienky a naozaj, Ondrej, tento pohľad mi vlastne nenapadol. Už si úplne viem predstaviť, ako rozmýšľal Matúš Teštok. Presne. To úplne presne sa našiel v tej smernici. Ďakujem. Že si týmto obohatil túto rozpravu, naozaj úplne teraz mi to všetko vlastne došlo. Ďakujem. A teda chcem len zdôrazniť, že naozaj tento návrh zákona v takejto podobe by tu nemal byť, že mal by byť vrátený predkladateľovi na dopracovanie tak, aby ho prepracoval v súlade s tým pôvodným návrhom, že sa tá ochrana bude vzťahovať na novinárov, aktivistov a všetkých ostatných aj na národných konaniach a jednoznačne by z toho mali vypadnúť tie ustanovenia, ktoré sa týkajú rozsudku pre zmeškanie. Nielen, že je to prílepok, to tu nemá čo robiť. Robiť. A takýmto spôsobom predsa nemôžeme sa vysmiať do tváre tým vyhodeným miliardám na elektronizáciu a komunikácie so štátom a na zrýchľovanie súdnych konaní. Veď to je úplne absurdné. Čiže či už Lex papaláš alebo Lex Matúš Teštok, naozaj stiahnite to alebo to zmeňte v druhom čítaní, že tam vrátite tú pôvodnú verziu, lebo toto naozaj nemôže prejsť. To ja neviem, ako toto idete vysvetliť svojim voličom. To je fakt hanba.

Dobrý deň. Vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, v prvom rade chcem hneď na úvod oznámiť, že za klub Progresívne Slovensko my tento návrh zákona rozhodne nepodporíme a žiadame, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že sa vráti naspäť predkladateľovi, navrhovateľovi na dopracovanie. Vysvetlím to celé v nasledujúcej rozprave. Tento návrh zákona sa tvári ako transpozícia smernice, ktorá má ochrániť novinárov, aktivistky, rôznych ľudí, ktorí sú zapojení do verejnej kritickej debaty, pred zneužívajúcimi žalobami, či už zo strany politikov alebo veľkých firiem, takzvanými SLAPPs. Je to teda, mala by to byť transpozícia príslušnej smernice Európskej únie, ktorá by mala byť transponovaná do slovenského štátneho, do slovenského právneho poriadku do 7. mája tohto roku. V tomto smere by to aj bolo teda v poriadku, tak ako to predniesol minister vnútra. Lenže človek si musí pozrieť detaily celého tohto legislatívneho procesu a celého obsahu tejto novely, aby pochopil, že zákon, ktorý pán minister spravodlivosti predložil sem do tohto pléna parlamentu, by sa v skutočnosti mohol volať napríklad Lex Papaláš alebo Lex Môžem všetko alebo Lex Náplasť. Prečo? Pretože prináša dva zlomové momenty. Prvá vec je, že pod rúškom transpozície sa tu prináša aj novela sporových predpisov, civilných sporových predpisov, ktoré vyhovujú jedinému, jedinému človeku.
===== Alebo lex náplasť. Prečo? Pretože prináša dva zlomové momenty. Prvá vec je, že pod rúškom transpozície sa tu prináša aj novela sporových predpisov, civilných sporových predpisov, ktoré vyhovujú jedinému jedinému človeku, ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ktorý si v rámci legislatívneho procesu k transpozícii smernice Ministerstvo vnútra uplatnilo zásadnú pripomienku, aby sa novelizovali nesúvisiace predpisy o kontumačnom rozsudku, a to všetko len preto, že minister vnútra, ktorý má pod sebou vydávanie občianskych preukazov s elektronickým podpisom a elektronický prístup k elektronickým schránkam, si sám svoju elektronickú schránku nedokázal skontrolovať a tak prehral rozsudkom pre zmeškanie. To je podľa mňa absolútna hanba a je to, neviem, či existuje v slovenskej legislatíve za 2,5 roka, čo táto banda tu operuje, vôbec lepší príklad papalášizmu, že máme tu nesúvisiaci návrh zákona. Transpozícia smernice Európskej únie, kde na jeseň sa minister vnútra dozvie, že absolútne má XT zlyhanie, ale teda ešte toto zlyhanie z neho robí absolútne nespôsobilého ministra vnútra. Podotýkam, elektronické schránky, používanie občianskych preukazov, vôbec ich vydávanie, autorizovanie na elektronickú komunikáciu. To všetko sa deje na klientskych centrách, ktoré spadajú pod Ministerstvo vnútra, a minister vnútra si nedokáže nedokáže otvoriť elektronickú schránku, prehrá, potom hľadá výhovorky ako malé decko, že pes mi zjedol 10, dáva nezmyselné žaloby a podania aj na Ústavný súd a keď mu toto všetko zamietnu, lebo, žiaľ, musí platiť ťažké tisíce, že áno, tak si vylobuje vylobuje na Ministerstve spravodlivosti, že do absolútne nesúvisiaceho zákona sa pridajú paragrafy, ktoré úplne zmenia nastavenie kontumačného rozsudku, ktorý už bude len fakultatívny. To znamená, že súdy nebudú nebudú povinné ho vydať, keď tá strana sporu nebude reagovať a hlavne sa zrušuje alebo teda mení ustanovenie, že sa nebudú doručovať do elektronických schránok. Chápete to, že potom, čo táto republika vynaložila miliardy eur na digitalizáciu, na Slovensko.sk, na to, aby sme tu mali elektronické preukazy a komunikovali s orgánmi štátnej a verejnej správy elektronicky, tak si tu jeden neschopný minister vnútra, ktorý prehral legitímne podľa práva spor a musí platiť peniaze, vylobuje na Ministerstve spravodlivosti právnu úpravu, ktorá je len a len v jeho prospech, ktorá absolútne hádže do koša a ignoruje vynaložené finančné prostriedky jeho vlastného ministerstva, ktoré spravuje, na elektronizáciu verejnej správy, ktoré prosto táto právna úprava neprinesie nič nikomu. Ešte to aj sťaží a spomalí tie súdy, hej? Čiže občania Slovenskej republiky, aj tí, ktorí ho volili, majú normálne nádej, že snáď, keď sa začnú sporiť, že ten súd prebehne rýchlo, že sa k tej spravodlivosti domôžu a že keď teda na to protistrana kašle, máme tu tie stanovenia desiatky rokov o kontumačných rozsudkoch, tak prosto, však máš sa zaoberať, tak si nemal aktivovať elektronickú schránku, keď nebol schopný sa do nej pozerať. Však to je celé jeho zodpovednosť. A keď to neurobil, tak legitímne prehral, tak má platiť a nie tu lobovať Ministerstvo spravodlivosti, aby v prospech tohto jedného jediného človeka, tohto absolútne amatérskeho internetového trola, ktorý nič iné nevie, jediné, v čom bol dobrý, bol, keď tam troloval za klávesnicou, ale odkedy sa stal ministrom vnútra, tak to tu úplne rozvrátil celé Ministerstvo vnútra a ešte teda aj ten kontumačný rozsudok je jeho verejným výsmechom, tak táto právna úprava nepomôže nikomu, nikomu inému, len jedine Matúšovi Šutajovi Eštokovi. A ja teda navrhujem, ak tento zákon prejde do druhého čítania, že naozaj tu treba podať návrh, aby sa tento zákon volal lex papaláš. Lebo čo iné ako lex papaláš, akože môžem všetko, som absolútne neschopný minister vnútra, ale vylobujem si, že sa tu zmení zásadným spôsobom právna úprava. Čo iné je definíciou papalášizmu? Ja sa vás pýtam, dámy a páni z koalície, ako idete vysvetliť vašim voličom, že spomalíte trestné konania, že táto právna úprava je v rozpore s cieľom digitalizácie komunikácie. Čie? Čo počúvaš? Štátu? A že je to právna úprava, ktorá sa robí len preto, že si ju vyžiadal minister vnútra, ktorý si nevie otvoriť elektronickú schránku. Toto chcú vaši voliči? Toto si predstavujú, že sa tu schváli, že za toto vás volili? To som fakt zvedavá. Ako budete nejakému vášmu kolegovi alebo priateľovi, ktorý sa bude spoliehať, že príde pre to, museli spomaliť, a už ti ani ten súd nebude doručovať do elektronickej schránky ten rozsudok, aj keď si ju kvôli tomu spojazdil, lebo tak Matúš Šutaj tak prehral spor, tak sme to museli celé zrušiť a zmeniť. Toto sa im chystáte povedať. Gratulujem. Fakt. Špičkový výkon vedenia tohto štátu, špičkový. Čiže ja navrhujem, aby sa tento zákon volal lex papaláš. Alebo lex Matúš môže všetko, lebo to sa ani inak prosto nedá opísať ako takýmito ironickými názvami a nápismi. A ešte teda, pán minister spravodlivosti, ja sa budem venovať vo svojom príspevku škandalóznemu legislatívnemu procesu tohto návrhu zákona ako celku, ktorý má dve roviny. Prvá rovina je to, čo tu tak medzi zubami potichučky spomenul, že táto právna úprava, ktorá pomôže jednému jedinému človeku na Slovensku, nikomu inému, jednému jedinému. My tu robíme právnu úpravu pre jedného jediného človeka. Tak táto právna úprava sa tam dostala na základe zásadnej pripomienky, dvoch zásadných pripomienok, ktoré si Ministerstvo vnútra v legislatívnom procese v medzirezortnom pripomienkovom konaní k tomuto zákonu uplatnilo. Čiže ja teda ukážem. Toto je zákon v pôvodnej verzii, ako prišiel do medzirezortného pripomienkového konania, kde tie úvodné dve alebo tri ustanovenia, ktoré sa týkajú toho kontumačného rozsudku, neboli. Neboli. Verejnosť nevedela, že sa to tam dostane. Objavilo sa to tam na základe zásadnej pripomienky Ministerstva vnútra. Tá vec, tá právna vec nesúvisí s tou transpozíciou smernice absolútne vôbec. Čiže verejnosť bola oklamaná, pretože verejnosť, ktorá komentovala v medzirezortnom pripomienkovom konaní, sa nemohla vyjadriť k tejto zásadnej pripomienke, lebo na pripomienky sa nedajú dať pripomienky. Čiže celá táto vec, tá zmena tých kontumačných rozsudkov išla úplne mimo možnosti verejnosti to pripomienkovať. Dostala sa tam na základe lobbingu ministra vnútra a v tejto súvislosti mi nedá sa nepristaviť, že na jednej strane si tu minister vnútra papalášsky vylobuje takúto zmenu. Na druhej strane jeho ministerstvo vyhlasuje, ako tu ide robiť transparentný zákon o lobingu a aký to bude veľký úspech ministerstva. No jasné, veľký úspech lobingu je v skutočnosti jedine táto legislatíva, ktorá sa tu robí na prospech Matúša Šutaja Eštoka. Toto je podstata zakázaného lobingu, papalášskeho lobingu. Takže prosím vás, keď tu budeme mať zákon o lobingu, vráťme sa k tejto právnej úprave a otrieskajme to tomu Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ktorý tu ani nie je schopný sa prísť posadiť a obhajovať toto, čo sa tam dostalo na jeho vlastný pokyn, on tu má na to pána Borisa Suska, že toto je ten lobbing, ktorý akože chcú transparentne zaviesť. Toto je ten lobbing, pán minister spravodlivosti. Takto vás loboval Matúš Šutaj Eštok, aby ste do nesúvisiacej právnej úpravy presadili niečo, čo vyhovuje len jemu a ešte vlastne ani nie z vašej vlastnej strany, že fakt. Vau. Ako vy ste úplní mágovia politickej moci, mágovia. To keby vaše voličstvo tomu trošku rozumelo, tak podľa mňa by vás mali úplne rozniesť, že vy by ste nemali mať, ja neviem, 17, 18 %, ale mínus 17. Takže, aby som to zrekapitulovala, v prvej časti medzirezortné pripomienkové konanie sa viedlo bez tejto zásadnej zmeny, ktorá naozaj zásadným spôsobom mení ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie a jeho doručovaní. Takáto vec mala byť predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Nebola. Ona sa tam dostala po zásadnej pripomienke ministra vnútra, po jeho lobbingu, čiže ľudia sa k tomu ani odborníci v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní nemohli vyjadriť. A nesúvisí to s predmetom toho, o čom gro toho zákona je, teda transpozícia tej antislap smernice. Je to totálne papalášsky proces. Sú to ustanovenia, ktoré nepomôžu nikomu na Slovensku, nikomu, len jednému jedinému človeku, Matúšovi Šutajovi Eštokovi. Preto toto sa má volať lex papaláš. A podľa mňa tým klamali ľudí, oklamali týmto procesom, ku ktorému sa nemohli, k podstate veci sa ľudia nemohli vyjadriť, keďže to prišlo cez tú zásadnú pripomienku. A druhá vec, poďme teraz k tej podstate. A tejto transpozícii. Lebo to nie je všetko. Keď sa tu tvrdí, keď sa tu tvrdí o tom, ako je tu všetko v súlade s legislatívnymi pravidlami a procesmi a ako tento zákon prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. A všetko je už teraz skvelé, lebo to neprišlo skráteným legislatívnym konaním a neprznili legislatívny proces, tak to je klamstvo, pretože ja vám poviem ešte o jednej veci, ku ktorej tu došlo a ktorá je podvodom na ľuďoch a odborníkoch, ktorí komentovali v medzirezortnom pripomienkovom konaní tento návrh zákona. Lebo povedzme si najskôr niečo o tej antislap smernici. Táto smernica Európskej únie bola schválená, aby ochraňovala kritických novinárov, novinárky, aktivistov pred žalobami, ktorými sa ich snažia mocní ľudia alebo mocné firmy šikanovať, odradiť ich od toho, aby písali kriticky, aby pátrali. Dôvodom pre prijatie tejto smernice bola smrť tej maltskej novinárky, pani, teraz som zase zabudla, Daphne, ospravedlním sa, a samozrejme tragédia a vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. A zároveň ďalším dôvodom bol stúpajúci proces šikanóznych žalôb naprieč Európskou úniou aj teda západným svetom, kde sa prosto mocní ľudia snažia zneužívať justičný systém na to, aby nezmyselnými šikanóznymi žalobami zastrašili týchto ľudí, ktorí píšu o ich prešľapoch, alebo napríklad environmentálnych aktivistov, ktorí píšu o napríklad znečisteniach, ktoré sa snažia firmy utajiť a podobne. Takéto veci sa nám za posledné roky v rámci Európskej únie aj širšieho sveta množia. Nazývajú sa SLAPPs. Európska únia prijala smernicu, ktorá pomáha túto situáciu riešiť, zjednodušuje súdne konania tak, aby tí šikanovaní mali prístup k jednoduchému procesu, kde ten súd, keď uvidí, že je to zjavne šikanózna alebo zneužívajúca žaloba, to mohol rýchlo odmietnuť, aby tá protistrana, ktorá sa o toto snaží, musela musela zaplatiť, nahradiť nejakú škodu, primerané sankcie a podobne. Toto všetko je v poriadku. Európska únia túto smernicu prijala s tým, že sa vzťahuje na cezhraničné spory, keďže teda tam má kompetenciu. To znamená, že keď napríklad tá firma má sídlo v jednom členskom štáte a ten aktivista v inom členskom štáte, tak vtedy sa na tieto spory uplatní táto smernica, ale zároveň je k tomu odporúčanie aj Európskej únie, ale aj napríklad Rady Európy, orgánov, ktoré združujú žurnalistov, rôznych orgánov na ochranu ľudskoprávnych aktivistov a aktivistiek a podobne, ale teda aj samotnej Európskej únie, ktorá túto smernicu prijala, aby štáty išli nad rámec tejto smernice a aby tú právnu úpravu uplatnili nielen na cezhraničné spory, ale aj na vnútroštátne spory. A teraz počúvajte, čo sa stalo na Slovensku, lebo ja som si pozrela ten legislatívny proces, pán minister, pán minister spravodlivosti, a keď si ho pozriete, tak viete, čo zistíte? Viete, čo zistíte? Že Ministerstvo spravodlivosti poslalo do legislatívneho procesu, do medzirezortného pripomienkového konania transpozíciu smernice naozaj tak, aby sa vzťahovala aj na vnútroštátne spory, že? Tak to bolo. Vy ste sa, a ja by som vás bola pochválila, keby to takto ostalo. Medzirezortné pripomienkové konanie LP/2025/667 bolo napísané tak, že spor proti verejnej účasti je zneužívajúce súdne konanie vedené proti fyzickej osobe alebo právnickej osobe z dôvodu jej zapojenia sa do verejnej účasti. Nič tam nebolo o cezhraničnom spore. Nič. Čiže zapojené subjekty, odborná verejnosť nemali dôvod si myslieť, že do parlamentu doputuje úplne iný návrh zákona, ktorý bude Časti. Nič tam nebolo o cezhraničnom spore. Nič. Čiže zapojené subjekty, odborná verejnosť, nemali dôvod si myslieť, že do parlamentu doputuje úplne iný návrh zákona, ktorý bude tú transpozíciu zužovať len na tie cezhraničné spory, pretože v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol ten návrh zákona tak, že sa vzťahoval na národné spory. A teraz skúsme hádať. Ktorý bol ten úrad, ktorý si uplatnil pripomienku v rámci medzirezortného pripomienkového konania, aby teda Slovensko nešlo tou cestou transpozície aj na národné spory. Skúsme. No, v Luckách, čo myslíš? Koho by si tipla? Úrad vlády. Áno, a povedzme si prečo. Úrad vlády si túto pripomienku uplatnil. A povedzme si, kto vedie Úrad vlády. Tak ja idem teraz konšpirovať a špekulovať. Na čele Úradu vlády pán Gedra. Preslávil sa tým, ako prišiel atakovať pani Xéniu Makarovú, ktorá píše kritické články do nadácie Zastavme korupciu. Premiér, pod ktorého Úrad vlády spadá, je Robert Fico, ktorý je neslávne známy tým, že jeho žaloba na šéfredaktora Aktualít pána Bárdyho, ktorá sa bude v júni prejednávať za tú obálku Fica na jeho knižke, je uvádzaná ako príklad anti-SLAPP, ako príklad SLAPP žaloby, ako príklad šikanóznej žaloby aj medzinárodne. Taká náhodička. Taká náhodička. Že si tu Úrad vlády pod vedením týchto dvoch ľudí uplatní takúto pripomienku, že? Taká náhodička. A nejako teda ten návrh ešte aj po tom medzirezortnom pripomienkovom konaní doputoval na Legislatívnu radu vlády stále v tom znení, že sa to vzťahuje aj na národné spory, ale potom už vládou takto neprešiel. A teraz ja sa pýtam, kto loboval? Okrem teda toho Úradu vlády, oni si to uplatnili ako obyčajnú pripomienku. Asi im ešte vtedy nebolo vyhovené, lebo to prišlo na Legislatívnu radu vlády ešte stále vo verzii, že teda ideme to uplatňovať aj na národné spory a z vlády to do parlamentu, čuduj sa svete, čuduj sa svete, prišlo už vo verzii, že teda ideme to transponovať len na tie nadnárodné spory. Ja teda pod dojmom toho pripomienkového konania sa naozaj nemôžem nezamyslieť, že či takáto transpozícia, tá zmena niekde medzi Legislatívnou radou vlády a vládou a parlamentom, nemôže vyhovovať naozaj konkrétnym subjektom, však Robert Fico a jeho žaloba na Bárdyho, to, čo robí Gedra na čele Úradu vlády, ale však môžeme si povedať aj pozdraviť odtiaľto aj pani Martinu Šimkovičovú a zákaz pre pána Drličku, aby o nej akokoľvek hovoril, takisto typický spor so spisovateľom Hvoreckým a podobne. Komu všetkému tak na tej vláde asi môže vyhovovať, že sa takáto ochrana pred šikanóznymi žalobami nebude vzťahovať aj na národné spory. Tak mohla by som to asi vypočítať tak polku členov vlády, že pán minister Boris Susža. Že? Možno nám to objasníte, že kto, že kto zatlačil, kto zatlačil, aby táto transpozícia nakoniec bola iná? Lebo podľa mňa verejnosť má právo to vedieť, pretože vy ste verejnosť oklamali. Vy ste do medzirezortného pripomienkového konania predložili zákon, ktorý sa ešte vzťahoval na národné spory. Verejnosť mohla byť ukľudnená. A zrazu z toho vyšlo niečo iné. Krásne, krásne. To ti tomu nič povedať? Dobre, teším sa veľmi, pretože, pretože ja naozaj tomu nerozumiem, že prečo došlo k takejto zmene, že tak možno by ste nám, a dúfam, že teda, aha, a áno, ja som skoro zabudla, keď som sa na to pýtala ministra Straku spravodlivosti predtým, tak on vlastne mi povedal, že teda nebudeme robiť gold plating. Čiže, ak chcete teda použiť túto argumentáciu, tak by som len povedala, že gold plating je v zásade neúmerné navyšovanie administratívnej a byrokratickej záťaže pri transpozícii smerníc Európskej únie. To znamená, že keď transponujeme smernicu Európskej únie a chceme ju transponovať prísnejšie, ako by sme mali a navýšiť tú byrokratickú ťažisť, tak to je gold plating, ale to, že dáme možnosť, aby ochranu pred šikanóznymi žalobami mali naši národní novinári, aktivistky na národnej úrovni, nielen keď ich žaluje cezhraničná firma alebo cezhraničný politik, to podľa mňa gold plating byť nemôže, lebo tak asi to chápeme inak. Takže predpokladám, že teda tento argument použijete. Uvidíme. V každom prípade, ako som povedala, kvôli tomu konaniu a kvôli tomu, že teda tento návrh zákona sa nakoniec nevzťahuje na národné spory, tak ako by sa mal, keďže tu máme na Slovensku ten problém. A to je pointa. Nejde len o nejaké formalizovanie nad nečistotou legislatívneho procesu. Ide tu o to, že my tu naozaj na Slovensku máme problém s politikmi, ktorí šikanujú novinárov, ktorí šikanujú aktivistov, zneužívajú súdne konania voči nim, aby ich odrádzali od ich práce, aby ich zastrašovali, tak my takúto ochranu naozaj potrebujeme. Na Slovensku. Na Slovensku. Tých cezhraničných sporov, kde to bude iná firma so sídlom v inej krajine, tých tu toľko nemáme. Čiže vy ste veľmi dobre vedeli, že keď to takto urobíte, takže v podstate tým znemožníte, aby naši, naši ľudia, naši aktivisti mali možnosť využiť túto transpozíciu. A akože áno, nedá sa vám nič vyčítať, lebo nakoniec je to v súlade s tým textom tej smernice, že vlastne tú smernicu transponujete tak, ako je. Lenže nemôžeme nevidieť za tým ten zlý úmysel a to, že ste sa rozhodli prosto nevyhovieť tomu volaniu a tomu odporúčaniu, aby sa rovnaké zaobchádzanie zaviedlo aj do národných sporov. A to je podľa mňa smutné, ale je to úplne jasné, keď sa človek pozrie na to, čo vy dennodenne robíte, ako útočíte na novinárov, na aktivistov, na sudcov, na prokurátorov. To je proste jeden útok za druhým a keď si asi niektorí vládni činitelia predstavili, že zrazu by stratili takýto nástroj na národnej úrovni, tak asi ich to zamrzelo. Tak trošku zalobovali, že? No, tak sa teším aj na ten zákon o lobingu. Ďakujem.

Dobrý deň. Vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, v prvom rade chcem hneď na úvod oznámiť, že za klub Progresívne Slovensko my tento návrh zákona rozhodne nepodporíme a žiadame, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že sa vráti naspäť predkladateľovi, navrhovateľovi na dopracovanie. Vysvetlím to celé v nasledujúcej rozprave. Tento návrh zákona sa tvári ako transpozícia smernice, ktorá má ochrániť novinárov, aktivistky, rôznych ľudí, ktorí sú zapojení do verejnej kritickej debaty, pred zneužívajúcimi žalobami, či už zo strany politikov alebo veľkých firiem, takzvanými SLAPPs. Je to teda, mala by to byť transpozícia príslušnej smernice Európskej únie, ktorá by mala byť transponovaná do slovenského štátneho, do slovenského právneho poriadku do 7. mája tohto roku. V tomto smere by to aj bolo teda v poriadku, tak ako to predniesol minister vnútra. Lenže človek si musí pozrieť detaily celého tohto legislatívneho procesu a celého obsahu tejto novely, aby pochopil, že zákon, ktorý pán minister spravodlivosti predložil sem do tohto pléna parlamentu, by sa v skutočnosti mohol volať napríklad Lex Papaláš alebo Lex Môžem všetko alebo Lex Náplasť. Prečo? Pretože prináša dva zlomové momenty. Prvá vec je, že pod rúškom transpozície sa tu prináša aj novela sporových predpisov, civilných sporových predpisov, ktoré vyhovujú jedinému, jedinému človeku.
===== Alebo lex náplasť. Prečo? Pretože prináša dva zlomové momenty. Prvá vec je, že pod rúškom transpozície sa tu prináša aj novela sporových predpisov, civilných sporových predpisov, ktoré vyhovujú jedinému jedinému človeku, ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ktorý si v rámci legislatívneho procesu k transpozícii smernice Ministerstvo vnútra uplatnilo zásadnú pripomienku, aby sa novelizovali nesúvisiace predpisy o kontumačnom rozsudku, a to všetko len preto, že minister vnútra, ktorý má pod sebou vydávanie občianskych preukazov s elektronickým podpisom a elektronický prístup k elektronickým schránkam, si sám svoju elektronickú schránku nedokázal skontrolovať a tak prehral rozsudkom pre zmeškanie. To je podľa mňa absolútna hanba a je to, neviem, či existuje v slovenskej legislatíve za 2,5 roka, čo táto banda tu operuje, vôbec lepší príklad papalášizmu, že máme tu nesúvisiaci návrh zákona. Transpozícia smernice Európskej únie, kde na jeseň sa minister vnútra dozvie, že absolútne má XT zlyhanie, ale teda ešte toto zlyhanie z neho robí absolútne nespôsobilého ministra vnútra. Podotýkam, elektronické schránky, používanie občianskych preukazov, vôbec ich vydávanie, autorizovanie na elektronickú komunikáciu. To všetko sa deje na klientskych centrách, ktoré spadajú pod Ministerstvo vnútra, a minister vnútra si nedokáže nedokáže otvoriť elektronickú schránku, prehrá, potom hľadá výhovorky ako malé decko, že pes mi zjedol 10, dáva nezmyselné žaloby a podania aj na Ústavný súd a keď mu toto všetko zamietnu, lebo, žiaľ, musí platiť ťažké tisíce, že áno, tak si vylobuje vylobuje na Ministerstve spravodlivosti, že do absolútne nesúvisiaceho zákona sa pridajú paragrafy, ktoré úplne zmenia nastavenie kontumačného rozsudku, ktorý už bude len fakultatívny. To znamená, že súdy nebudú nebudú povinné ho vydať, keď tá strana sporu nebude reagovať a hlavne sa zrušuje alebo teda mení ustanovenie, že sa nebudú doručovať do elektronických schránok. Chápete to, že potom, čo táto republika vynaložila miliardy eur na digitalizáciu, na Slovensko.sk, na to, aby sme tu mali elektronické preukazy a komunikovali s orgánmi štátnej a verejnej správy elektronicky, tak si tu jeden neschopný minister vnútra, ktorý prehral legitímne podľa práva spor a musí platiť peniaze, vylobuje na Ministerstve spravodlivosti právnu úpravu, ktorá je len a len v jeho prospech, ktorá absolútne hádže do koša a ignoruje vynaložené finančné prostriedky jeho vlastného ministerstva, ktoré spravuje, na elektronizáciu verejnej správy, ktoré prosto táto právna úprava neprinesie nič nikomu. Ešte to aj sťaží a spomalí tie súdy, hej? Čiže občania Slovenskej republiky, aj tí, ktorí ho volili, majú normálne nádej, že snáď, keď sa začnú sporiť, že ten súd prebehne rýchlo, že sa k tej spravodlivosti domôžu a že keď teda na to protistrana kašle, máme tu tie stanovenia desiatky rokov o kontumačných rozsudkoch, tak prosto, však máš sa zaoberať, tak si nemal aktivovať elektronickú schránku, keď nebol schopný sa do nej pozerať. Však to je celé jeho zodpovednosť. A keď to neurobil, tak legitímne prehral, tak má platiť a nie tu lobovať Ministerstvo spravodlivosti, aby v prospech tohto jedného jediného človeka, tohto absolútne amatérskeho internetového trola, ktorý nič iné nevie, jediné, v čom bol dobrý, bol, keď tam troloval za klávesnicou, ale odkedy sa stal ministrom vnútra, tak to tu úplne rozvrátil celé Ministerstvo vnútra a ešte teda aj ten kontumačný rozsudok je jeho verejným výsmechom, tak táto právna úprava nepomôže nikomu, nikomu inému, len jedine Matúšovi Šutajovi Eštokovi. A ja teda navrhujem, ak tento zákon prejde do druhého čítania, že naozaj tu treba podať návrh, aby sa tento zákon volal lex papaláš. Lebo čo iné ako lex papaláš, akože môžem všetko, som absolútne neschopný minister vnútra, ale vylobujem si, že sa tu zmení zásadným spôsobom právna úprava. Čo iné je definíciou papalášizmu? Ja sa vás pýtam, dámy a páni z koalície, ako idete vysvetliť vašim voličom, že spomalíte trestné konania, že táto právna úprava je v rozpore s cieľom digitalizácie komunikácie. Čie? Čo počúvaš? Štátu? A že je to právna úprava, ktorá sa robí len preto, že si ju vyžiadal minister vnútra, ktorý si nevie otvoriť elektronickú schránku. Toto chcú vaši voliči? Toto si predstavujú, že sa tu schváli, že za toto vás volili? To som fakt zvedavá. Ako budete nejakému vášmu kolegovi alebo priateľovi, ktorý sa bude spoliehať, že príde pre to, museli spomaliť, a už ti ani ten súd nebude doručovať do elektronickej schránky ten rozsudok, aj keď si ju kvôli tomu spojazdil, lebo tak Matúš Šutaj tak prehral spor, tak sme to museli celé zrušiť a zmeniť. Toto sa im chystáte povedať. Gratulujem. Fakt. Špičkový výkon vedenia tohto štátu, špičkový. Čiže ja navrhujem, aby sa tento zákon volal lex papaláš. Alebo lex Matúš môže všetko, lebo to sa ani inak prosto nedá opísať ako takýmito ironickými názvami a nápismi. A ešte teda, pán minister spravodlivosti, ja sa budem venovať vo svojom príspevku škandalóznemu legislatívnemu procesu tohto návrhu zákona ako celku, ktorý má dve roviny. Prvá rovina je to, čo tu tak medzi zubami potichučky spomenul, že táto právna úprava, ktorá pomôže jednému jedinému človeku na Slovensku, nikomu inému, jednému jedinému. My tu robíme právnu úpravu pre jedného jediného človeka. Tak táto právna úprava sa tam dostala na základe zásadnej pripomienky, dvoch zásadných pripomienok, ktoré si Ministerstvo vnútra v legislatívnom procese v medzirezortnom pripomienkovom konaní k tomuto zákonu uplatnilo. Čiže ja teda ukážem. Toto je zákon v pôvodnej verzii, ako prišiel do medzirezortného pripomienkového konania, kde tie úvodné dve alebo tri ustanovenia, ktoré sa týkajú toho kontumačného rozsudku, neboli. Neboli. Verejnosť nevedela, že sa to tam dostane. Objavilo sa to tam na základe zásadnej pripomienky Ministerstva vnútra. Tá vec, tá právna vec nesúvisí s tou transpozíciou smernice absolútne vôbec. Čiže verejnosť bola oklamaná, pretože verejnosť, ktorá komentovala v medzirezortnom pripomienkovom konaní, sa nemohla vyjadriť k tejto zásadnej pripomienke, lebo na pripomienky sa nedajú dať pripomienky. Čiže celá táto vec, tá zmena tých kontumačných rozsudkov išla úplne mimo možnosti verejnosti to pripomienkovať. Dostala sa tam na základe lobbingu ministra vnútra a v tejto súvislosti mi nedá sa nepristaviť, že na jednej strane si tu minister vnútra papalášsky vylobuje takúto zmenu. Na druhej strane jeho ministerstvo vyhlasuje, ako tu ide robiť transparentný zákon o lobingu a aký to bude veľký úspech ministerstva. No jasné, veľký úspech lobingu je v skutočnosti jedine táto legislatíva, ktorá sa tu robí na prospech Matúša Šutaja Eštoka. Toto je podstata zakázaného lobingu, papalášskeho lobingu. Takže prosím vás, keď tu budeme mať zákon o lobingu, vráťme sa k tejto právnej úprave a otrieskajme to tomu Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ktorý tu ani nie je schopný sa prísť posadiť a obhajovať toto, čo sa tam dostalo na jeho vlastný pokyn, on tu má na to pána Borisa Suska, že toto je ten lobbing, ktorý akože chcú transparentne zaviesť. Toto je ten lobbing, pán minister spravodlivosti. Takto vás loboval Matúš Šutaj Eštok, aby ste do nesúvisiacej právnej úpravy presadili niečo, čo vyhovuje len jemu a ešte vlastne ani nie z vašej vlastnej strany, že fakt. Vau. Ako vy ste úplní mágovia politickej moci, mágovia. To keby vaše voličstvo tomu trošku rozumelo, tak podľa mňa by vás mali úplne rozniesť, že vy by ste nemali mať, ja neviem, 17, 18 %, ale mínus 17. Takže, aby som to zrekapitulovala, v prvej časti medzirezortné pripomienkové konanie sa viedlo bez tejto zásadnej zmeny, ktorá naozaj zásadným spôsobom mení ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie a jeho doručovaní. Takáto vec mala byť predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Nebola. Ona sa tam dostala po zásadnej pripomienke ministra vnútra, po jeho lobbingu, čiže ľudia sa k tomu ani odborníci v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní nemohli vyjadriť. A nesúvisí to s predmetom toho, o čom gro toho zákona je, teda transpozícia tej antislap smernice. Je to totálne papalášsky proces. Sú to ustanovenia, ktoré nepomôžu nikomu na Slovensku, nikomu, len jednému jedinému človeku, Matúšovi Šutajovi Eštokovi. Preto toto sa má volať lex papaláš. A podľa mňa tým klamali ľudí, oklamali týmto procesom, ku ktorému sa nemohli, k podstate veci sa ľudia nemohli vyjadriť, keďže to prišlo cez tú zásadnú pripomienku. A druhá vec, poďme teraz k tej podstate. A tejto transpozícii. Lebo to nie je všetko. Keď sa tu tvrdí, keď sa tu tvrdí o tom, ako je tu všetko v súlade s legislatívnymi pravidlami a procesmi a ako tento zákon prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. A všetko je už teraz skvelé, lebo to neprišlo skráteným legislatívnym konaním a neprznili legislatívny proces, tak to je klamstvo, pretože ja vám poviem ešte o jednej veci, ku ktorej tu došlo a ktorá je podvodom na ľuďoch a odborníkoch, ktorí komentovali v medzirezortnom pripomienkovom konaní tento návrh zákona. Lebo povedzme si najskôr niečo o tej antislap smernici. Táto smernica Európskej únie bola schválená, aby ochraňovala kritických novinárov, novinárky, aktivistov pred žalobami, ktorými sa ich snažia mocní ľudia alebo mocné firmy šikanovať, odradiť ich od toho, aby písali kriticky, aby pátrali. Dôvodom pre prijatie tejto smernice bola smrť tej maltskej novinárky, pani, teraz som zase zabudla, Daphne, ospravedlním sa, a samozrejme tragédia a vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. A zároveň ďalším dôvodom bol stúpajúci proces šikanóznych žalôb naprieč Európskou úniou aj teda západným svetom, kde sa prosto mocní ľudia snažia zneužívať justičný systém na to, aby nezmyselnými šikanóznymi žalobami zastrašili týchto ľudí, ktorí píšu o ich prešľapoch, alebo napríklad environmentálnych aktivistov, ktorí píšu o napríklad znečisteniach, ktoré sa snažia firmy utajiť a podobne. Takéto veci sa nám za posledné roky v rámci Európskej únie aj širšieho sveta množia. Nazývajú sa SLAPPs. Európska únia prijala smernicu, ktorá pomáha túto situáciu riešiť, zjednodušuje súdne konania tak, aby tí šikanovaní mali prístup k jednoduchému procesu, kde ten súd, keď uvidí, že je to zjavne šikanózna alebo zneužívajúca žaloba, to mohol rýchlo odmietnuť, aby tá protistrana, ktorá sa o toto snaží, musela musela zaplatiť, nahradiť nejakú škodu, primerané sankcie a podobne. Toto všetko je v poriadku. Európska únia túto smernicu prijala s tým, že sa vzťahuje na cezhraničné spory, keďže teda tam má kompetenciu. To znamená, že keď napríklad tá firma má sídlo v jednom členskom štáte a ten aktivista v inom členskom štáte, tak vtedy sa na tieto spory uplatní táto smernica, ale zároveň je k tomu odporúčanie aj Európskej únie, ale aj napríklad Rady Európy, orgánov, ktoré združujú žurnalistov, rôznych orgánov na ochranu ľudskoprávnych aktivistov a aktivistiek a podobne, ale teda aj samotnej Európskej únie, ktorá túto smernicu prijala, aby štáty išli nad rámec tejto smernice a aby tú právnu úpravu uplatnili nielen na cezhraničné spory, ale aj na vnútroštátne spory. A teraz počúvajte, čo sa stalo na Slovensku, lebo ja som si pozrela ten legislatívny proces, pán minister, pán minister spravodlivosti, a keď si ho pozriete, tak viete, čo zistíte? Viete, čo zistíte? Že Ministerstvo spravodlivosti poslalo do legislatívneho procesu, do medzirezortného pripomienkového konania transpozíciu smernice naozaj tak, aby sa vzťahovala aj na vnútroštátne spory, že? Tak to bolo. Vy ste sa, a ja by som vás bola pochválila, keby to takto ostalo. Medzirezortné pripomienkové konanie LP/2025/667 bolo napísané tak, že spor proti verejnej účasti je zneužívajúce súdne konanie vedené proti fyzickej osobe alebo právnickej osobe z dôvodu jej zapojenia sa do verejnej účasti. Nič tam nebolo o cezhraničnom spore. Nič. Čiže zapojené subjekty, odborná verejnosť nemali dôvod si myslieť, že do parlamentu doputuje úplne iný návrh zákona, ktorý bude Časti. Nič tam nebolo o cezhraničnom spore. Nič. Čiže zapojené subjekty, odborná verejnosť, nemali dôvod si myslieť, že do parlamentu doputuje úplne iný návrh zákona, ktorý bude tú transpozíciu zužovať len na tie cezhraničné spory, pretože v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol ten návrh zákona tak, že sa vzťahoval na národné spory. A teraz skúsme hádať. Ktorý bol ten úrad, ktorý si uplatnil pripomienku v rámci medzirezortného pripomienkového konania, aby teda Slovensko nešlo tou cestou transpozície aj na národné spory. Skúsme. No, v Luckách, čo myslíš? Koho by si tipla? Úrad vlády. Áno, a povedzme si prečo. Úrad vlády si túto pripomienku uplatnil. A povedzme si, kto vedie Úrad vlády. Tak ja idem teraz konšpirovať a špekulovať. Na čele Úradu vlády pán Gedra. Preslávil sa tým, ako prišiel atakovať pani Xéniu Makarovú, ktorá píše kritické články do nadácie Zastavme korupciu. Premiér, pod ktorého Úrad vlády spadá, je Robert Fico, ktorý je neslávne známy tým, že jeho žaloba na šéfredaktora Aktualít pána Bárdyho, ktorá sa bude v júni prejednávať za tú obálku Fica na jeho knižke, je uvádzaná ako príklad anti-SLAPP, ako príklad SLAPP žaloby, ako príklad šikanóznej žaloby aj medzinárodne. Taká náhodička. Taká náhodička. Že si tu Úrad vlády pod vedením týchto dvoch ľudí uplatní takúto pripomienku, že? Taká náhodička. A nejako teda ten návrh ešte aj po tom medzirezortnom pripomienkovom konaní doputoval na Legislatívnu radu vlády stále v tom znení, že sa to vzťahuje aj na národné spory, ale potom už vládou takto neprešiel. A teraz ja sa pýtam, kto loboval? Okrem teda toho Úradu vlády, oni si to uplatnili ako obyčajnú pripomienku. Asi im ešte vtedy nebolo vyhovené, lebo to prišlo na Legislatívnu radu vlády ešte stále vo verzii, že teda ideme to uplatňovať aj na národné spory a z vlády to do parlamentu, čuduj sa svete, čuduj sa svete, prišlo už vo verzii, že teda ideme to transponovať len na tie nadnárodné spory. Ja teda pod dojmom toho pripomienkového konania sa naozaj nemôžem nezamyslieť, že či takáto transpozícia, tá zmena niekde medzi Legislatívnou radou vlády a vládou a parlamentom, nemôže vyhovovať naozaj konkrétnym subjektom, však Robert Fico a jeho žaloba na Bárdyho, to, čo robí Gedra na čele Úradu vlády, ale však môžeme si povedať aj pozdraviť odtiaľto aj pani Martinu Šimkovičovú a zákaz pre pána Drličku, aby o nej akokoľvek hovoril, takisto typický spor so spisovateľom Hvoreckým a podobne. Komu všetkému tak na tej vláde asi môže vyhovovať, že sa takáto ochrana pred šikanóznymi žalobami nebude vzťahovať aj na národné spory. Tak mohla by som to asi vypočítať tak polku členov vlády, že pán minister Boris Susža. Že? Možno nám to objasníte, že kto, že kto zatlačil, kto zatlačil, aby táto transpozícia nakoniec bola iná? Lebo podľa mňa verejnosť má právo to vedieť, pretože vy ste verejnosť oklamali. Vy ste do medzirezortného pripomienkového konania predložili zákon, ktorý sa ešte vzťahoval na národné spory. Verejnosť mohla byť ukľudnená. A zrazu z toho vyšlo niečo iné. Krásne, krásne. To ti tomu nič povedať? Dobre, teším sa veľmi, pretože, pretože ja naozaj tomu nerozumiem, že prečo došlo k takejto zmene, že tak možno by ste nám, a dúfam, že teda, aha, a áno, ja som skoro zabudla, keď som sa na to pýtala ministra Straku spravodlivosti predtým, tak on vlastne mi povedal, že teda nebudeme robiť gold plating. Čiže, ak chcete teda použiť túto argumentáciu, tak by som len povedala, že gold plating je v zásade neúmerné navyšovanie administratívnej a byrokratickej záťaže pri transpozícii smerníc Európskej únie. To znamená, že keď transponujeme smernicu Európskej únie a chceme ju transponovať prísnejšie, ako by sme mali a navýšiť tú byrokratickú ťažisť, tak to je gold plating, ale to, že dáme možnosť, aby ochranu pred šikanóznymi žalobami mali naši národní novinári, aktivistky na národnej úrovni, nielen keď ich žaluje cezhraničná firma alebo cezhraničný politik, to podľa mňa gold plating byť nemôže, lebo tak asi to chápeme inak. Takže predpokladám, že teda tento argument použijete. Uvidíme. V každom prípade, ako som povedala, kvôli tomu konaniu a kvôli tomu, že teda tento návrh zákona sa nakoniec nevzťahuje na národné spory, tak ako by sa mal, keďže tu máme na Slovensku ten problém. A to je pointa. Nejde len o nejaké formalizovanie nad nečistotou legislatívneho procesu. Ide tu o to, že my tu naozaj na Slovensku máme problém s politikmi, ktorí šikanujú novinárov, ktorí šikanujú aktivistov, zneužívajú súdne konania voči nim, aby ich odrádzali od ich práce, aby ich zastrašovali, tak my takúto ochranu naozaj potrebujeme. Na Slovensku. Na Slovensku. Tých cezhraničných sporov, kde to bude iná firma so sídlom v inej krajine, tých tu toľko nemáme. Čiže vy ste veľmi dobre vedeli, že keď to takto urobíte, takže v podstate tým znemožníte, aby naši, naši ľudia, naši aktivisti mali možnosť využiť túto transpozíciu. A akože áno, nedá sa vám nič vyčítať, lebo nakoniec je to v súlade s tým textom tej smernice, že vlastne tú smernicu transponujete tak, ako je. Lenže nemôžeme nevidieť za tým ten zlý úmysel a to, že ste sa rozhodli prosto nevyhovieť tomu volaniu a tomu odporúčaniu, aby sa rovnaké zaobchádzanie zaviedlo aj do národných sporov. A to je podľa mňa smutné, ale je to úplne jasné, keď sa človek pozrie na to, čo vy dennodenne robíte, ako útočíte na novinárov, na aktivistov, na sudcov, na prokurátorov. To je proste jeden útok za druhým a keď si asi niektorí vládni činitelia predstavili, že zrazu by stratili takýto nástroj na národnej úrovni, tak asi ich to zamrzelo. Tak trošku zalobovali, že? No, tak sa teším aj na ten zákon o lobingu. Ďakujem.

Dobrý deň. Vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, v prvom rade chcem hneď na úvod oznámiť, že za klub Progresívne Slovensko my tento návrh zákona rozhodne nepodporíme a žiadame, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že sa vráti naspäť predkladateľovi, navrhovateľovi na dopracovanie. Vysvetlím to celé v nasledujúcej rozprave. Tento návrh zákona sa tvári ako transpozícia smernice, ktorá má ochrániť novinárov, aktivistky, rôznych ľudí, ktorí sú zapojení do verejnej kritickej debaty, pred zneužívajúcimi žalobami, či už zo strany politikov alebo veľkých firiem, takzvanými SLAPPs. Je to teda, mala by to byť transpozícia príslušnej smernice Európskej únie, ktorá by mala byť transponovaná do slovenského štátneho, do slovenského právneho poriadku do 7. mája tohto roku. V tomto smere by to aj bolo teda v poriadku, tak ako to predniesol minister vnútra. Lenže človek si musí pozrieť detaily celého tohto legislatívneho procesu a celého obsahu tejto novely, aby pochopil, že zákon, ktorý pán minister spravodlivosti predložil sem do tohto pléna parlamentu, by sa v skutočnosti mohol volať napríklad Lex Papaláš alebo Lex Môžem všetko alebo Lex Náplasť. Prečo? Pretože prináša dva zlomové momenty. Prvá vec je, že pod rúškom transpozície sa tu prináša aj novela sporových predpisov, civilných sporových predpisov, ktoré vyhovujú jedinému, jedinému človeku.
===== Alebo lex náplasť. Prečo? Pretože prináša dva zlomové momenty. Prvá vec je, že pod rúškom transpozície sa tu prináša aj novela sporových predpisov, civilných sporových predpisov, ktoré vyhovujú jedinému jedinému človeku, ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ktorý si v rámci legislatívneho procesu k transpozícii smernice Ministerstvo vnútra uplatnilo zásadnú pripomienku, aby sa novelizovali nesúvisiace predpisy o kontumačnom rozsudku, a to všetko len preto, že minister vnútra, ktorý má pod sebou vydávanie občianskych preukazov s elektronickým podpisom a elektronický prístup k elektronickým schránkam, si sám svoju elektronickú schránku nedokázal skontrolovať a tak prehral rozsudkom pre zmeškanie. To je podľa mňa absolútna hanba a je to, neviem, či existuje v slovenskej legislatíve za 2,5 roka, čo táto banda tu operuje, vôbec lepší príklad papalášizmu, že máme tu nesúvisiaci návrh zákona. Transpozícia smernice Európskej únie, kde na jeseň sa minister vnútra dozvie, že absolútne má XT zlyhanie, ale teda ešte toto zlyhanie z neho robí absolútne nespôsobilého ministra vnútra. Podotýkam, elektronické schránky, používanie občianskych preukazov, vôbec ich vydávanie, autorizovanie na elektronickú komunikáciu. To všetko sa deje na klientskych centrách, ktoré spadajú pod Ministerstvo vnútra, a minister vnútra si nedokáže nedokáže otvoriť elektronickú schránku, prehrá, potom hľadá výhovorky ako malé decko, že pes mi zjedol 10, dáva nezmyselné žaloby a podania aj na Ústavný súd a keď mu toto všetko zamietnu, lebo, žiaľ, musí platiť ťažké tisíce, že áno, tak si vylobuje vylobuje na Ministerstve spravodlivosti, že do absolútne nesúvisiaceho zákona sa pridajú paragrafy, ktoré úplne zmenia nastavenie kontumačného rozsudku, ktorý už bude len fakultatívny. To znamená, že súdy nebudú nebudú povinné ho vydať, keď tá strana sporu nebude reagovať a hlavne sa zrušuje alebo teda mení ustanovenie, že sa nebudú doručovať do elektronických schránok. Chápete to, že potom, čo táto republika vynaložila miliardy eur na digitalizáciu, na Slovensko.sk, na to, aby sme tu mali elektronické preukazy a komunikovali s orgánmi štátnej a verejnej správy elektronicky, tak si tu jeden neschopný minister vnútra, ktorý prehral legitímne podľa práva spor a musí platiť peniaze, vylobuje na Ministerstve spravodlivosti právnu úpravu, ktorá je len a len v jeho prospech, ktorá absolútne hádže do koša a ignoruje vynaložené finančné prostriedky jeho vlastného ministerstva, ktoré spravuje, na elektronizáciu verejnej správy, ktoré prosto táto právna úprava neprinesie nič nikomu. Ešte to aj sťaží a spomalí tie súdy, hej? Čiže občania Slovenskej republiky, aj tí, ktorí ho volili, majú normálne nádej, že snáď, keď sa začnú sporiť, že ten súd prebehne rýchlo, že sa k tej spravodlivosti domôžu a že keď teda na to protistrana kašle, máme tu tie stanovenia desiatky rokov o kontumačných rozsudkoch, tak prosto, však máš sa zaoberať, tak si nemal aktivovať elektronickú schránku, keď nebol schopný sa do nej pozerať. Však to je celé jeho zodpovednosť. A keď to neurobil, tak legitímne prehral, tak má platiť a nie tu lobovať Ministerstvo spravodlivosti, aby v prospech tohto jedného jediného človeka, tohto absolútne amatérskeho internetového trola, ktorý nič iné nevie, jediné, v čom bol dobrý, bol, keď tam troloval za klávesnicou, ale odkedy sa stal ministrom vnútra, tak to tu úplne rozvrátil celé Ministerstvo vnútra a ešte teda aj ten kontumačný rozsudok je jeho verejným výsmechom, tak táto právna úprava nepomôže nikomu, nikomu inému, len jedine Matúšovi Šutajovi Eštokovi. A ja teda navrhujem, ak tento zákon prejde do druhého čítania, že naozaj tu treba podať návrh, aby sa tento zákon volal lex papaláš. Lebo čo iné ako lex papaláš, akože môžem všetko, som absolútne neschopný minister vnútra, ale vylobujem si, že sa tu zmení zásadným spôsobom právna úprava. Čo iné je definíciou papalášizmu? Ja sa vás pýtam, dámy a páni z koalície, ako idete vysvetliť vašim voličom, že spomalíte trestné konania, že táto právna úprava je v rozpore s cieľom digitalizácie komunikácie. Čie? Čo počúvaš? Štátu? A že je to právna úprava, ktorá sa robí len preto, že si ju vyžiadal minister vnútra, ktorý si nevie otvoriť elektronickú schránku. Toto chcú vaši voliči? Toto si predstavujú, že sa tu schváli, že za toto vás volili? To som fakt zvedavá. Ako budete nejakému vášmu kolegovi alebo priateľovi, ktorý sa bude spoliehať, že príde pre to, museli spomaliť, a už ti ani ten súd nebude doručovať do elektronickej schránky ten rozsudok, aj keď si ju kvôli tomu spojazdil, lebo tak Matúš Šutaj tak prehral spor, tak sme to museli celé zrušiť a zmeniť. Toto sa im chystáte povedať. Gratulujem. Fakt. Špičkový výkon vedenia tohto štátu, špičkový. Čiže ja navrhujem, aby sa tento zákon volal lex papaláš. Alebo lex Matúš môže všetko, lebo to sa ani inak prosto nedá opísať ako takýmito ironickými názvami a nápismi. A ešte teda, pán minister spravodlivosti, ja sa budem venovať vo svojom príspevku škandalóznemu legislatívnemu procesu tohto návrhu zákona ako celku, ktorý má dve roviny. Prvá rovina je to, čo tu tak medzi zubami potichučky spomenul, že táto právna úprava, ktorá pomôže jednému jedinému človeku na Slovensku, nikomu inému, jednému jedinému. My tu robíme právnu úpravu pre jedného jediného človeka. Tak táto právna úprava sa tam dostala na základe zásadnej pripomienky, dvoch zásadných pripomienok, ktoré si Ministerstvo vnútra v legislatívnom procese v medzirezortnom pripomienkovom konaní k tomuto zákonu uplatnilo. Čiže ja teda ukážem. Toto je zákon v pôvodnej verzii, ako prišiel do medzirezortného pripomienkového konania, kde tie úvodné dve alebo tri ustanovenia, ktoré sa týkajú toho kontumačného rozsudku, neboli. Neboli. Verejnosť nevedela, že sa to tam dostane. Objavilo sa to tam na základe zásadnej pripomienky Ministerstva vnútra. Tá vec, tá právna vec nesúvisí s tou transpozíciou smernice absolútne vôbec. Čiže verejnosť bola oklamaná, pretože verejnosť, ktorá komentovala v medzirezortnom pripomienkovom konaní, sa nemohla vyjadriť k tejto zásadnej pripomienke, lebo na pripomienky sa nedajú dať pripomienky. Čiže celá táto vec, tá zmena tých kontumačných rozsudkov išla úplne mimo možnosti verejnosti to pripomienkovať. Dostala sa tam na základe lobbingu ministra vnútra a v tejto súvislosti mi nedá sa nepristaviť, že na jednej strane si tu minister vnútra papalášsky vylobuje takúto zmenu. Na druhej strane jeho ministerstvo vyhlasuje, ako tu ide robiť transparentný zákon o lobingu a aký to bude veľký úspech ministerstva. No jasné, veľký úspech lobingu je v skutočnosti jedine táto legislatíva, ktorá sa tu robí na prospech Matúša Šutaja Eštoka. Toto je podstata zakázaného lobingu, papalášskeho lobingu. Takže prosím vás, keď tu budeme mať zákon o lobingu, vráťme sa k tejto právnej úprave a otrieskajme to tomu Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ktorý tu ani nie je schopný sa prísť posadiť a obhajovať toto, čo sa tam dostalo na jeho vlastný pokyn, on tu má na to pána Borisa Suska, že toto je ten lobbing, ktorý akože chcú transparentne zaviesť. Toto je ten lobbing, pán minister spravodlivosti. Takto vás loboval Matúš Šutaj Eštok, aby ste do nesúvisiacej právnej úpravy presadili niečo, čo vyhovuje len jemu a ešte vlastne ani nie z vašej vlastnej strany, že fakt. Vau. Ako vy ste úplní mágovia politickej moci, mágovia. To keby vaše voličstvo tomu trošku rozumelo, tak podľa mňa by vás mali úplne rozniesť, že vy by ste nemali mať, ja neviem, 17, 18 %, ale mínus 17. Takže, aby som to zrekapitulovala, v prvej časti medzirezortné pripomienkové konanie sa viedlo bez tejto zásadnej zmeny, ktorá naozaj zásadným spôsobom mení ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie a jeho doručovaní. Takáto vec mala byť predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Nebola. Ona sa tam dostala po zásadnej pripomienke ministra vnútra, po jeho lobbingu, čiže ľudia sa k tomu ani odborníci v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní nemohli vyjadriť. A nesúvisí to s predmetom toho, o čom gro toho zákona je, teda transpozícia tej antislap smernice. Je to totálne papalášsky proces. Sú to ustanovenia, ktoré nepomôžu nikomu na Slovensku, nikomu, len jednému jedinému človeku, Matúšovi Šutajovi Eštokovi. Preto toto sa má volať lex papaláš. A podľa mňa tým klamali ľudí, oklamali týmto procesom, ku ktorému sa nemohli, k podstate veci sa ľudia nemohli vyjadriť, keďže to prišlo cez tú zásadnú pripomienku. A druhá vec, poďme teraz k tej podstate. A tejto transpozícii. Lebo to nie je všetko. Keď sa tu tvrdí, keď sa tu tvrdí o tom, ako je tu všetko v súlade s legislatívnymi pravidlami a procesmi a ako tento zákon prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. A všetko je už teraz skvelé, lebo to neprišlo skráteným legislatívnym konaním a neprznili legislatívny proces, tak to je klamstvo, pretože ja vám poviem ešte o jednej veci, ku ktorej tu došlo a ktorá je podvodom na ľuďoch a odborníkoch, ktorí komentovali v medzirezortnom pripomienkovom konaní tento návrh zákona. Lebo povedzme si najskôr niečo o tej antislap smernici. Táto smernica Európskej únie bola schválená, aby ochraňovala kritických novinárov, novinárky, aktivistov pred žalobami, ktorými sa ich snažia mocní ľudia alebo mocné firmy šikanovať, odradiť ich od toho, aby písali kriticky, aby pátrali. Dôvodom pre prijatie tejto smernice bola smrť tej maltskej novinárky, pani, teraz som zase zabudla, Daphne, ospravedlním sa, a samozrejme tragédia a vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. A zároveň ďalším dôvodom bol stúpajúci proces šikanóznych žalôb naprieč Európskou úniou aj teda západným svetom, kde sa prosto mocní ľudia snažia zneužívať justičný systém na to, aby nezmyselnými šikanóznymi žalobami zastrašili týchto ľudí, ktorí píšu o ich prešľapoch, alebo napríklad environmentálnych aktivistov, ktorí píšu o napríklad znečisteniach, ktoré sa snažia firmy utajiť a podobne. Takéto veci sa nám za posledné roky v rámci Európskej únie aj širšieho sveta množia. Nazývajú sa SLAPPs. Európska únia prijala smernicu, ktorá pomáha túto situáciu riešiť, zjednodušuje súdne konania tak, aby tí šikanovaní mali prístup k jednoduchému procesu, kde ten súd, keď uvidí, že je to zjavne šikanózna alebo zneužívajúca žaloba, to mohol rýchlo odmietnuť, aby tá protistrana, ktorá sa o toto snaží, musela musela zaplatiť, nahradiť nejakú škodu, primerané sankcie a podobne. Toto všetko je v poriadku. Európska únia túto smernicu prijala s tým, že sa vzťahuje na cezhraničné spory, keďže teda tam má kompetenciu. To znamená, že keď napríklad tá firma má sídlo v jednom členskom štáte a ten aktivista v inom členskom štáte, tak vtedy sa na tieto spory uplatní táto smernica, ale zároveň je k tomu odporúčanie aj Európskej únie, ale aj napríklad Rady Európy, orgánov, ktoré združujú žurnalistov, rôznych orgánov na ochranu ľudskoprávnych aktivistov a aktivistiek a podobne, ale teda aj samotnej Európskej únie, ktorá túto smernicu prijala, aby štáty išli nad rámec tejto smernice a aby tú právnu úpravu uplatnili nielen na cezhraničné spory, ale aj na vnútroštátne spory. A teraz počúvajte, čo sa stalo na Slovensku, lebo ja som si pozrela ten legislatívny proces, pán minister, pán minister spravodlivosti, a keď si ho pozriete, tak viete, čo zistíte? Viete, čo zistíte? Že Ministerstvo spravodlivosti poslalo do legislatívneho procesu, do medzirezortného pripomienkového konania transpozíciu smernice naozaj tak, aby sa vzťahovala aj na vnútroštátne spory, že? Tak to bolo. Vy ste sa, a ja by som vás bola pochválila, keby to takto ostalo. Medzirezortné pripomienkové konanie LP/2025/667 bolo napísané tak, že spor proti verejnej účasti je zneužívajúce súdne konanie vedené proti fyzickej osobe alebo právnickej osobe z dôvodu jej zapojenia sa do verejnej účasti. Nič tam nebolo o cezhraničnom spore. Nič. Čiže zapojené subjekty, odborná verejnosť nemali dôvod si myslieť, že do parlamentu doputuje úplne iný návrh zákona, ktorý bude Časti. Nič tam nebolo o cezhraničnom spore. Nič. Čiže zapojené subjekty, odborná verejnosť, nemali dôvod si myslieť, že do parlamentu doputuje úplne iný návrh zákona, ktorý bude tú transpozíciu zužovať len na tie cezhraničné spory, pretože v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol ten návrh zákona tak, že sa vzťahoval na národné spory. A teraz skúsme hádať. Ktorý bol ten úrad, ktorý si uplatnil pripomienku v rámci medzirezortného pripomienkového konania, aby teda Slovensko nešlo tou cestou transpozície aj na národné spory. Skúsme. No, v Luckách, čo myslíš? Koho by si tipla? Úrad vlády. Áno, a povedzme si prečo. Úrad vlády si túto pripomienku uplatnil. A povedzme si, kto vedie Úrad vlády. Tak ja idem teraz konšpirovať a špekulovať. Na čele Úradu vlády pán Gedra. Preslávil sa tým, ako prišiel atakovať pani Xéniu Makarovú, ktorá píše kritické články do nadácie Zastavme korupciu. Premiér, pod ktorého Úrad vlády spadá, je Robert Fico, ktorý je neslávne známy tým, že jeho žaloba na šéfredaktora Aktualít pána Bárdyho, ktorá sa bude v júni prejednávať za tú obálku Fica na jeho knižke, je uvádzaná ako príklad anti-SLAPP, ako príklad SLAPP žaloby, ako príklad šikanóznej žaloby aj medzinárodne. Taká náhodička. Taká náhodička. Že si tu Úrad vlády pod vedením týchto dvoch ľudí uplatní takúto pripomienku, že? Taká náhodička. A nejako teda ten návrh ešte aj po tom medzirezortnom pripomienkovom konaní doputoval na Legislatívnu radu vlády stále v tom znení, že sa to vzťahuje aj na národné spory, ale potom už vládou takto neprešiel. A teraz ja sa pýtam, kto loboval? Okrem teda toho Úradu vlády, oni si to uplatnili ako obyčajnú pripomienku. Asi im ešte vtedy nebolo vyhovené, lebo to prišlo na Legislatívnu radu vlády ešte stále vo verzii, že teda ideme to uplatňovať aj na národné spory a z vlády to do parlamentu, čuduj sa svete, čuduj sa svete, prišlo už vo verzii, že teda ideme to transponovať len na tie nadnárodné spory. Ja teda pod dojmom toho pripomienkového konania sa naozaj nemôžem nezamyslieť, že či takáto transpozícia, tá zmena niekde medzi Legislatívnou radou vlády a vládou a parlamentom, nemôže vyhovovať naozaj konkrétnym subjektom, však Robert Fico a jeho žaloba na Bárdyho, to, čo robí Gedra na čele Úradu vlády, ale však môžeme si povedať aj pozdraviť odtiaľto aj pani Martinu Šimkovičovú a zákaz pre pána Drličku, aby o nej akokoľvek hovoril, takisto typický spor so spisovateľom Hvoreckým a podobne. Komu všetkému tak na tej vláde asi môže vyhovovať, že sa takáto ochrana pred šikanóznymi žalobami nebude vzťahovať aj na národné spory. Tak mohla by som to asi vypočítať tak polku členov vlády, že pán minister Boris Susža. Že? Možno nám to objasníte, že kto, že kto zatlačil, kto zatlačil, aby táto transpozícia nakoniec bola iná? Lebo podľa mňa verejnosť má právo to vedieť, pretože vy ste verejnosť oklamali. Vy ste do medzirezortného pripomienkového konania predložili zákon, ktorý sa ešte vzťahoval na národné spory. Verejnosť mohla byť ukľudnená. A zrazu z toho vyšlo niečo iné. Krásne, krásne. To ti tomu nič povedať? Dobre, teším sa veľmi, pretože, pretože ja naozaj tomu nerozumiem, že prečo došlo k takejto zmene, že tak možno by ste nám, a dúfam, že teda, aha, a áno, ja som skoro zabudla, keď som sa na to pýtala ministra Straku spravodlivosti predtým, tak on vlastne mi povedal, že teda nebudeme robiť gold plating. Čiže, ak chcete teda použiť túto argumentáciu, tak by som len povedala, že gold plating je v zásade neúmerné navyšovanie administratívnej a byrokratickej záťaže pri transpozícii smerníc Európskej únie. To znamená, že keď transponujeme smernicu Európskej únie a chceme ju transponovať prísnejšie, ako by sme mali a navýšiť tú byrokratickú ťažisť, tak to je gold plating, ale to, že dáme možnosť, aby ochranu pred šikanóznymi žalobami mali naši národní novinári, aktivistky na národnej úrovni, nielen keď ich žaluje cezhraničná firma alebo cezhraničný politik, to podľa mňa gold plating byť nemôže, lebo tak asi to chápeme inak. Takže predpokladám, že teda tento argument použijete. Uvidíme. V každom prípade, ako som povedala, kvôli tomu konaniu a kvôli tomu, že teda tento návrh zákona sa nakoniec nevzťahuje na národné spory, tak ako by sa mal, keďže tu máme na Slovensku ten problém. A to je pointa. Nejde len o nejaké formalizovanie nad nečistotou legislatívneho procesu. Ide tu o to, že my tu naozaj na Slovensku máme problém s politikmi, ktorí šikanujú novinárov, ktorí šikanujú aktivistov, zneužívajú súdne konania voči nim, aby ich odrádzali od ich práce, aby ich zastrašovali, tak my takúto ochranu naozaj potrebujeme. Na Slovensku. Na Slovensku. Tých cezhraničných sporov, kde to bude iná firma so sídlom v inej krajine, tých tu toľko nemáme. Čiže vy ste veľmi dobre vedeli, že keď to takto urobíte, takže v podstate tým znemožníte, aby naši, naši ľudia, naši aktivisti mali možnosť využiť túto transpozíciu. A akože áno, nedá sa vám nič vyčítať, lebo nakoniec je to v súlade s tým textom tej smernice, že vlastne tú smernicu transponujete tak, ako je. Lenže nemôžeme nevidieť za tým ten zlý úmysel a to, že ste sa rozhodli prosto nevyhovieť tomu volaniu a tomu odporúčaniu, aby sa rovnaké zaobchádzanie zaviedlo aj do národných sporov. A to je podľa mňa smutné, ale je to úplne jasné, keď sa človek pozrie na to, čo vy dennodenne robíte, ako útočíte na novinárov, na aktivistov, na sudcov, na prokurátorov. To je proste jeden útok za druhým a keď si asi niektorí vládni činitelia predstavili, že zrazu by stratili takýto nástroj na národnej úrovni, tak asi ich to zamrzelo. Tak trošku zalobovali, že? No, tak sa teším aj na ten zákon o lobingu. Ďakujem.