Videokanál poslanca

Ďakujeme, Bea, za tvoj príspevok. Ja osobitne sa veľmi teším na ten pozmeňujúci návrh a dúfam, že keď už sme sa tu takto zišli, tak Národná rada ako kolektívny orgán bude schopná uznať, že aj s radov opozície prichádza pozmeňujúci návrh, ktorého cieľom je vylepšiť tú úpravu, ktorá... a ktorú sme tu dostali v skrátenom legislatívnom konaní, a, a že teda zvážia ten pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáš. Ale vlastne chcela som reagovať na ten úvod tvojho vystúpenia, že keď ťa prerušovali a ľudia masovo odchádzali z tejto siene, že ono je to v zásade také zaujímavé, že my sme tu vlastne kvôli chybe koalície, ktorú teraz naprávajú v skrátenom legislatívnom konaní, a preto, že musia presvedčiť Európsku komisiu, že naozaj dodržiavame zásady nášho členstva, najmä zásadu lojálnej spolupráce a že sme schopní chrániť finančné záujmy Európskej únie. A preto teda tu sme, aby sme v skrátenom legislatívnom konaní túto novelu schválili, Ktorá predíde akože tomu, že prídeme o európske peniaze.
Čiže ja by som čakala logicky, že tu sa budú členovia a členky koaličných poslaneckých klubov pretekať v tom, že kto vystúpi v rozprave a bude nás presviedčať o tom, že toto je dobrá právna úprava a je to správne a mali by sme to podporiť aj my s radov opozície. A v podstate od rána tu vystupujeme v rozprave len my z opozície, no tak niekde bude asi problém. Neviem, že kde. Nechám možno na teba na definovanie tohto problému.
Ale tak poprosím aj tu koaličných poslancov a poslankyne, že my by sme chceli počuť aj od vás, že čo si o tomto myslíte. Však sme tu kvôli vám. Vy tu nie ste pre nás predsa teraz. My nemáme na to počty. Vďaka. (Potlesk.)

Ďakujem za reakcie.
A keďže vlastne som bola pred tou obednou prestávkou, tak využijem ešte tento čas, aby som dopovedala aj poslednú vetu, čo som nestihla v rámci svojho príspevku. Jednak si myslím, teda znova, že ide o legislatívnu fušerinu, ako sa tu vlastne staviame k Trestnému zákonu a k Trestnému poriadku, a že je to hanba aj pre nás všetkých, lebo nakoniec to padá na hlavu celej tento Národnej rady bez ohľadu na to, či sme z koalície, alebo opozície, lebo sme kolektívny orgán a kolektívne prijímame tie zákony.
Ale zároveň by som som ešte chcela zdôrazniť, že my tu vlastne sedíme preto, lebo na začiatku bol úzky záujem nejakej úzkej skupiny ľudí, ktorí si chceli prispôsobiť novelu Trestného zákona tomu, aby sa či už vyhli trestným sadzbám, alebo prosto vyhli nejakej trestnoprávnej zodpovednosti, alebo si ju oklieštili. A kvôli tomu je to vlastne už sedem mesiacov, celý tento cirkus a vlastne znášame v podstate to, že, že musíme čeliť aj výhradám Európskej komisie.
A mne príde nesmierne smutné a zahanbujúce aj pre nás ako Národnú radu ako kolektívny celok, že sme schopní a musíme sa zísť kvôli tomu, aby sme tu naprávali chyby, ktoré nastali kvôli záujmom úzkej skupiny ľudí, a zároveň tá istá Národná rada nie je schopná zaradiť do programu uznesenie, ktorým sa odsudzuje ruský útok na ukrajinskú detskú nemocnicu, že mám pocit, že tie naše morálne hodnoty sú trochu pokrivené. A že teda keď už sme schopní sa tu zísť a prísť z dovoleniek a utekať ráno v šortkách, aby tu nebolo 75, ale 76 poslancov, tak by sme si mali uvedomiť, že nad všetkým je určitý ľudský súcit, empatia a ľudský život, a špeciálne život detí je tá najväčšia hodnota, a myslím si, že táto Národná rada mala mať morálne a etické hodnoty na to, aby sme tento bod do programu zaradili. (Potlesk.)

Kolegovia, kolegyne, budem sa snažiť byť stručná, aby som to teda stihla doobeda a aby ma nebolo nutné prerušovať.
Chcela by som povedať, že vlastne to, že tu dnes stojíme alebo sedíme na tejto mimoriadnej schôdzi parlamentu, ja v podstate považujem za také vyjadrenie hanby do našich vlastných radov ako kolektívneho zákonodarného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky už bez ohľadu na to, či sme tu v slabom počte z koalície, alebo v silnejšom počte z opozície, nakoniec tak ako vždy, aj keď naprávame chyby koalície, znova vystupujeme len my.
Ale treba povedať, že je veľmi smutné, že sme tu pri ďalšom skrátenom legislatívnom konaní o novele Trestného zákona, ktorú budeme zajtra alebo kedy znova opravovať, a že ako kolektívny orgán, ktorý má spoločnú zodpovednosť za to, aké kvalitné právne predpisy na Slovensku prijímame, osobitne, keď sa bavíme o trestnoprávnej politike štátu, ktorá má také obrovské dosahy na obyvateľov tejto krajiny, na náš štát ako členský štát Európskej únie, a tým pádom aj vlastne na iné členské štáty Európskej únie, ktoré sa skladajú do spoločného rozpočtu a z ktorého nám prúdia potom tie finančné prostriedky, že tu musíme stáť a opravovať znova v skrátenom legislatívnom konaní niečo, čo po prvé, nemuselo byť vôbec pokazené, a zároveň, ak by tá primárna novela Trestného zákona bola išla reálnym neskráteným medzirezortným pripomienkovým konaním, tak ako mala ísť, tak sme sa tomuto celému mohli vyhnúť.
Chcem pripomenúť, že to, čo tu ideme opravovať a čo teda považuje aj minister spravodlivosti za najdôležitejšiu časť tohto predloženého vládneho návrhu, je práve plynutie premlčania a veľmi legitímna obava Európskej únie, že ak bude zverejnený nálež Ústavného súdu, ktorým bude veľká časť tej novely Trestného zákona odobrená, a bude účinná, tak by mohlo dôjsť k premlčaniu niektorých trestných stíhaní, nevieme, akého počtu, bolo by fajn, keby to bolo kvantifikované. A možno to neviete. (Reakcia z pléna.) Minimálneho, tak neviem, prečo to tam teda, ak teda by malo dôjsť k premlčaniu minimálneho počtu trestného stíhania, trestných stíhaní, ktoré sa týkajú trestných činov, ktoré poškodzujú záujmy Európskej únie, tak potom vlastne neviem, načo je to skrátené legislatívne konanie a prečo to Európsku komisiu nezaujíma.
Bolo by super, keby inak tieto dôvody boli všetky vypísané v tom návrhu na skrátené legislatívne konania, lebo ako povedal Ústavný súd, to, že to nie je protiústavné, neznamená, že je to v súlade so zákonom. A v súlade so zákonom je návrh na skrátené legislatívne konanie vtedy, ak obsahuje vyčerpávajúcim spôsobom dôvody, pre ktoré vlastne toto skrátené legislatívne konanie absolvujeme. A to sa tak, mimochodom, na ústavnoprávnom výbore... a teraz vďaka vám, pán minister, že odpovedáte na moje rečnícke otázky. Vážim si to, naozaj, bez nejakej irónie. Aspoň vieme, že čo je tým dôvodom, sa dozvedáme, že je to teda obava Európskej komisie z toho, že by v skutočnosti mohlo dôjsť k preruše... k premlčaniu niektorých trestných konaní, ktoré súvisia s trestnými činmi, ktoré poškodzujú záujmy, finančné záujmy Európskej únie.
A tu treba povedať, že toto nie je nič nové. Rozsudok Súdneho dvora LIN, ktorý, na ktorý sa odvoláva dôvodová správa k tejto vládnej novele zákona je rok starý, a inak ako v skutočnosti on len deklaruje to, čo všetci vieme, zásadu prednosti, práva Európskej únie, to, že súčasťou členstva nášho štátu, takisto ako všetkých ostatných členských štátov Európskej únie sú zásady, ktoré treba dodržiavať. Konkrétne napríklad zásada právneho štátu, lojálnej spolupráce a schopnosť každého členského štátu byť schopný obhajovať finančné záujmy Európskej únie, a to aj prostriedkami Trestného práva. Na to, mimochodom, nepotrebujeme ani nález Ústavného súdu, ani skrátené legislatívne konanie, pretože to vyplýva už zo samotnej zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj z Charty základných práv Európskej únie.
A preto musím povedať, že ja zásadne nesúhlasím s tým, ak podpredseda tohto parlamentu a podpredseda ústavnoprávneho výboru pán Tibor Gašpar sa dnes ráno vyjadril, že považuje konanie Európskej komisie, kde sa snaží chrániť finančné záujmy všetkých členských štátov Európskej únie, ktoré sa skladajú na spoločný rozpočet, z ktorého k nám prichádzajú finančné prostriedky, kde máme chrániť práve to, aby ich zneužívanie bolo trestným činom a aby sme mali trestné nielen sadzby, ale aj plynutie premlčacích lehôt nastavené dostatočne odradzujúco, tak ja zásadne nemôžem súhlasiť s tým, že podpredseda tohto parlamentu nazve konanie Európskej komisie, ktorým chráni finančné záujmy všetkých členských štátov, za vydieranie. Toto je podľa mňa neospravedlniteľné. Neviem, či si to teda SMER predstavuje tak, že to, keď k nám prúdia peniaze z eurofondov alebo z plánu obnovy, je nejaký jednosmerný lístok, že nám ich prosto budú lopatami tu zhadzovať z vrtuľníka a nebudú sa pýtať, ako s nimi nakladáme, lebo tak to nefunguje, akože SMER, ktorý tu vládol XY rokov, tri vlády za sebou máme, a toto je štvrtá, by mal predovšetkým vedieť, že tu stále platia zásady lojálnej spolupráce a schopnosť ochraňovať finančné záujmy Európskej únie aj prostriedkami trestného práva a trestného procesu.
My tu ale dnes stojíme, pretože pri novele Trestného zákona boli tieto zásady úplne obídené, sa nám tu donekonečna všetci vysmievajú aj dnes, keď v podstate robia to, čo sme tvrdili, že majú urobiť už v decembri, v januári a februári, že my tu žalujeme, že my neviem čo robíme, keď v skutočnosti to celé, čo vám tie mesiace hovoríme, je o tom, že keď chcete brať nejaké finančné prostriedky, to už je jedno, z akéhokoľvek zdroja, či je to štátny rozpočet Slovenskej republiky, alebo rozpočet Európskej únie, tak sa na to vzťahujú nejaké pravidlá a nejaká zodpovednosť. A tú zodpovednosť momentálne od nás Európska únia požaduje a my jej predsa vychádzame v ústrety, tak aké žalovanie, aké vydieranie? To je dodržiavanie zákona.
A chcem povedať a znova zopakovať, že toto, čo tu predvádzame, je podľa mňa legislatívna fušerina. Mali sme tu novelu Trestného zákona, ktorá sa tu, pánom poslancom Gašparom, dvakrát, myslím, opravte ma, už si to presne nepamätám, opravovala, potom sa znova opravovala kvôli plynutiu, kvôli premlčaniu znásilnenia. Teraz tu máme nový vládny návrh, ktorý predkladáme preto, aby bol prijatý ešte predtým, ako Ústavný súd publikuje svoj nález v Zbierke zákonov a už vieme, že ho aj tak budeme opravovať, čiže v podstate a vlastne ešte nevieme ako, lebo ten návrh bude zrejme predložený až neskôr, ale že ideme opravovať opravu opravenej opravy, a to všetko v skrátenom legislatívnom konaní.
Prečo to takto robíme? Ja sa stále pýtam, načo sú vám tie skrátené legislatívne konania, keď by ste mohli mať jedno riadne konanie, kde by sa všetky tieto chyby vychytali, a však môžu tam byť všelijaké ďalšie chyby, o ktorých momentálne netušíme, uvidíme, ako sa to vlastne celé prejaví na trestných procesoch, ale normálne keby sme boli išli normálnym legislatívnym procesom, tak sme tu dnes nemuseli byť, mohli sme to mať pekne vyčistené, mohli ste aj vy mať už v platnosti a v účinnosti trestný proces aj Trestný zákon, ktoré by boli aj v súlade s ústavou, aj v súlade so zásadami európskeho práva, aj v súlade s tým, že aby sme boli schopní ochrániť tie finančné záujmy Európskej únie.
Namiesto toho sme v júli, prvá novela bola predložená, ako tu správne bolo povedané, 6. decembra, to je sedem mesiacov, za ktoré sme neboli schopní prijať novelu Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorá by bola bez chýb, že my tu ešte ani teraz, keď sa bavíme o skrátenom legislatívnom konaní tejto krátkej novely, nemáme v podstate novelu bez chýb a budeme ju opravovať. To je podľa mňa, naozaj legislatívna fušerina a mňa mrzí, že keď sme tu kvôli chybám vládnej koalície, ktorá tu, mimochodom, nakoniec ani zase nie je prítomná a nevystupuje v rozprave, tak keď sme tu kvôli ich vlastným chybám, že oni si to proste nevedia priznať, a stále obviňujú nás, že my sme tomu na vine.
Tak, prosím vás, spamätajme sa a povedzme si, že už od septembra, kedy začnú riadne schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, budeme využívať legislatívne konanie tak, ako sa má. V prvom rade medzirezortné pripomienkové konanie. A až keď to bude naozaj nevyhnutné a budú aj tie dôvody popísané riadne v tej dôvodovej správe, tak len vtedy budeme robiť skrátené legislatívne konanie.
Podľa mňa je to naša základná zodpovednosť, nielen k obyvateľom tejto krajiny, ale ku všetkým členským štátom Európskej únie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vďaka, pán kolega Dostál, ja len chcem na margo vlastne toho, ako si popisoval dnešný ranný ústavnoprávny výbor a tú veľmi dobrú otázku, ktorú si pánovi ministrovi položil, že ktorý je teda ten z tých bodov vlastne pozmeňuj... teda tejto vládnej novely, ktorú prejednávame, ten najdôležitejší, tak vlastne minister povedal, že je to ten bod dva.
A tam by som chcela upriamiť tú pozornosť, pretože tam sme vlastne znova pri premlčaní, ktorý teda je ten jeden podľa neho z najdôležitejších bodov tejto predkladanej novely, kde teda ide o to, že sa upravuje plynutie premlčacích lehôt, alebo teda účinky premlčania pri práve trestných činoch, ktoré súvisia s tým poškodzovaním finančných záujmov Európskej únie, že... a, a vyplýva to vlastne aj práve z toho rozsudku Súdneho dvora Európskej únie LIN, ktorý sa spomína v samotnej dôvodovej správe, ktorý bol prijatý už takmer presne pred rokom, čiže sme o ňom vedeli. Čiže v podstate oni idú teraz opraviť to, aby, ak pri týchto trestných činoch by sa niečo mohlo premlčať, aby sa to vlastne nepremlčalo.
Čiže sme znova doma, celý čas sme poukazovali už pri tom prvom skrátenom legislatívnom konaní na to, že to premlčanie, nielen pokiaľ ide presne o tie znásilnenia a iné sexuálne motivované trestné činy, je problematické, že by sa malo o tom viesť, že by sa o tom mala viesť reálna legislatívna diskusia, či je to správne upravené. A aj pán minister ráno povedal, že práve ten bod dva, ktorý, znova pripomínam, nadväzuje na rok starý rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, je pre nich jeden z najdôležitejších.
Čiže keby takto fušersky neboli pristupovali k tej trestnej novele, keby to išlo normálnym legislatívnym konaním, tak sme tu dnes nemuseli byť, lebo všetky tieto skutočnosti boli dávno známe.
A, mimochodom, mám rada ľalie. Vďaka. (Povedané so smiechom.)

Kolegyňa Jurík, ďakujem ti veľmi pekne za tvoj odborný príspevok, kde si veľmi presne a jasne vysvetlila, v čom je problém s celou touto novelou Trestného zákona aj tou predchádzajúcou, keďže my tu novelizujeme novelizovanú novelu, a chcela by som len podotknúť, že táto vláda má obsesiu v skrátených legislatívnych konaniach. To už je asi každému jasné, ale v skutočnosti, keby také rozsiahle zmeny v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku, aké predložili v decembri, boli išli tak ako majú, to znamená normálnym medzirezortným pripomienkovým konaním, teda nie skráteným pripomienkovým konaním, niečím čo by malo byť štandardom. Dnes už je to skôr výnimkou. Tak podľa mňa sme nemuseli mať už dve novely. Novely, ktorá ešte ani celá neplatí. Prvá sa týkala toho premlčania znásilnenia, teraz tu máme túto ďalšiu novelu, kde vychádzame v ústrety požiadavkám Európskej komisie.
Inak, mimochodom, keď to považujete za vydieranie a zároveň chcete robiť suverénnu politiku tak ja nechápem smer, že, že tu teraz sedíme a že vychádzame v ústrety Európskej únie a jej údajnému vydieraniu. Však nerobte to. Veď choďte do tej suverénnej politiky, o ktorej rozprávate svojim voličom. Čo tu teda robíme, prečo tu sedíme? Ja nechápem toto vaše protichodné tvrdenie.
Ale teda vráťme sa k tomu SLK. Keby to nešlo SLK od samého začiatku, tak podľa mňa sme tu dnes nemuseli sedieť, opravovať už raz opravované a ešte zajtra opravovať už raz opravovanú opravu. Veď to je nenormálne. A mohlo, mohli sme to mať už v marci alebo v apríli hotové a bez chýb a naozaj poriadne aj bez toho, aby Ústavný súd, škoda, že tu už nesedí pán kolega Glück, nemusel vyhlasovať dve dôležité ustanovenia a neklamme si, tie boli pre vás veľmi dôležité, pretože sa týkali spätného otvárania dohôd a používania nelegálnych nahrávok, že pán Gašpar?
To nie je len tak. Nemuseli. (Potlesk.)

Ďakujem, Lucia, za tvoj príspevok.
Ja som znova aj pri tebe dúfala, tak ako predtým v tom druhom čítaní pri Jánovi Hargašovi, že keď tu teda kolegovia ešte sa odhodlali stráviť pár drahocenných minút ich času tým, že boli predsa len v tejto sále aj po skončení hlasovania, že snáď niekto aj na teba zareaguje faktickou poznámkou, ale nič. Nič. Lebo však čo by sme to tu bránili, veď my vieme, že si to tu odhlasujeme o nejakú pol-trištvrtehodinku aj v treťom čítaní, lebo však určite nás tu nenechajú všetkých 34 hovoriť, tak ako sme prihlásení. A tým pádom je im úplne jedno, že čo si kto vlastne myslí o týchto ich spôsoboch a o celom tom návrhu zákona.
Ja by som teda ešte chcela, aby tu v tomto pléne odznelo, čo si ľudia, ktorých sa to týka, naozaj myslia o tomto. Tak napríklad by som rada odcitovala pani Mistríkovú, producentku, ktorá hovorí, že tento paškvil chápe ako zásah do nezávislosti Audiovizuálneho fondu, ohrozenie slobody umeleckej tvorby a likvidáciu systému, vďaka ktorému je dnes slovenský film žánrovo pestrý, doma obľúbený a v zahraničný rešpektovaný. Je to výsledok pätnásťročného fungovania fondu, na ktorého činnosť sa skladá spolu so štátom aj audiovizuálny priemysel. To všetko dokáže SNS zničiť v priebehu dvoch dní. Gratulujem kolegom z SNS.
Toto si o vás myslia ľudia z audiovizuálneho priemyslu, ktorých sa bude týkať tento návrh zákona, ktorý si tu o hodinu schválite. Gratulujem. Zničíte audiovizuálny priemysel. To bude výsledok vládnutia SNS v tejto koalícii, že bude zničené životné prostredie a bude zničená a rozvrátená kultúra.
Naozaj toto určite, toto ste si mohli dať do ďalšieho predvoleného programu: „Voľte nás, my všetko zničíme.“ To bude krásny slogan.
Gratulujem vám.

Veľmi pekne ďakujem za slovo.
Jano, mal si naozaj presný príhovor a veľmi sa mi páčilo najmä to zakončenie poukázaním na absurdnosť tohto celého, čo sa tu dnes deje. Ja počas tvojej rozpravy, keď sem začali pribúdať títo naši kolegovia z pravej strany, som si hovorila, že vari aj niekto využije tú príležitosť z SNS-ky a možno trošku odpovie aj na tú tvoju kritiku, aspoň sa prihlási s faktickou do rozpravy, povie niečo, že, že či sa ani teda trochu nehanbia a či im vôbec nevadí, akým spôsobom sa to tu dnes udialo, že sme sa vykašľali na správy o ľudských právach a že tu ideme bagrom zničiť aj Audiovizuálny fond. (Ruch v sále.)
Ale nie, im je to úplne jedno, to je vlastne úplne v pohode, že teraz tu predsedajúci... (Neutíchajúci ruch v sále.) Ja by som poprosila ticho v tejto sále, keď teda už niekto nechce... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
141.
A vy reagujte na vystupujúceho.
Nech sa páči.

Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR
Ja, samozrejme, reagujem na vystupujúceho celým, celá moja faktická je reakcia na vystupujúceho, ale nemôžem reagovať, keď táto sála sa tu baví po tom, čo sú, dve hodiny túto diskusiu iba ignorovali. No je mi ľúto, ale tak to tu je.
Takže, kolega Hargaš, veľmi pekne ďakujem za tvoj príspevok a je mi naozaj ľúto, že kolegovia z druhej časti tohto parlamentu nevyužili možnosť reagovať na tvoju kritiku.
Ďakujem.

Ďakujem ti, Tina, za naozaj kritický a veľmi taký dôvodný prejav.
Ja nerozumiem jednej veci, že ideme tu teda bagrom, silou-mocou musíme dnes rokovať o tomto návrhu zákona, a že vlastne jediný (povedané so smiechom), ktorí tu o tom rokujeme, sme zase len my opozícia. Že, že kde je predkladateľ či už samotného zákona, alebo teda toho, toho návrhu, ktorý, toho poslaneckého návrhu, ktorý radikálne mení tie podmienky v Audiovizuálnom fonde, že, že vy ste si úplne takí istí tou svojou mocou, tak, tak bezbreho istí, že vy už ani nepovažujete za potrebné, že keď jednak neúctivo vyhodíte z parlamentu šéfov úradov na ochranu ľudských práv a nanútite nám túto diskusiu, tak prosto ste sa úplne vykašľali vôbec na to, že aby sme, aby ste obhajovali zoči-voči nám to, čo tu robíte a čo idete presadiť.
Čiže to je nielenže neúcta voči ľuďom na Slovensku, ktorí si vás zvolili, ale aj celkovo voči nastaveniu vlastne opozično-koaličnej parlamentnej spolupráce a fungovania, lebo však to má byť o spolupráci, veď to má byť o tej súťaži myšlienok, o argumentácii, o vymieňaní si názorov na tieto návrhy zákonov, ale vy prosto viete, že, žiaľ, aj keď tu pán zastupujúci predseda možno s tým vnútorne nesúhlasí, tak to tu prosto utne, a že v nejakom bode vám to tu prídu vaši kolegovia odhlasovať, ste si istí tými počtami a prosto nejdete sa tu vôbec nejak otravovať tým, že by ste aspoň jeden argument na podporu tohto tu dnes povedali a nejak sa obhájili vo vzťahu k celej tej kritike, čo my tu vznášame.
To je úplne bezbrehá arogancia moci, fakt.

Ďakujem vám, pani poslankyňa Gažovičová, za výborný príspevok.
Áno, začali ste o tom zákone, ktorý navrhol minister kultúry Maďarič v roku 2008. Bol to nominant SMER-u. Ten zákon znamenal taký rozlet filmovej tvorby na Slovensku, aký nebol od... za 35 rokov od novembra, od novembra a aký, aký nebol, samozrejme, ani za komunistov.
Čo vadilo, aké filmy vadili, pánovi Michelkovi v jeho vkuse? Spomeniem dva. Teda či mu vadili, v ktorých sa trošku vyznám, film Služobníci o hladovke na bohosloveckej fakulte, dostal 674 556 eur dotáciu. Bol nominovaný za naj, na najlepší film Berlinale, bol víťaz Slnko v sieti za najlepšiu kameru, strih a kostýmy. Navštívil mnohé zahraničné festivaly.
Film Slobodní, ktorý hovoril o Vladimírovi Juklovi a Silvestrovi Krčmérym, dostal 9-tisíc eur. Najväčší počet divákov mal v roku 2022. Vysielala ho Česká televízia, Noe, Lux, americká televízia, Slovenská televízia niekoľkokrát.
Tieto filmy vadia pánovi Michelkovi v jeho vkuse?
No, ale potom prišla táto skupina poslancov: pán Roman Michelko, pán Dušaj Jarjabek, pán Ľubica... pani Ľubica Laššáková, pán Karol Farkašovský, pán Milan Garaj, pán Roman Malatinec, pán... pani Dagmar Kramplová, pán Andrej Danko, pán Adam Lučanský a pán Rudolf Huliak a navrhli tento ideologický paškvil.
No tak kam sa to vlastne uberáme? Kam sa to uberáme z jedného obrovského rozletu, aký sme tu konečne zažili len v jednej kultúrnej oblasti, ktorý bol honorovaný a oceňovaný v celej Európe aj vo svete, ideme sem na nejaké, nejaké veľmi zvláštne vkusy jednej politickej strany, aj o jej vkuse máme možnosť sa už... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)