Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Spoločne s kolegyňou Luciou Plavákovou predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., Trestný zákon.
Naším cieľom je reagovať na spoločenskú situáciu, ktorá priniesla nárast útokov voči ľuďom, ktorí pracujú vo verejnom priestore, či už ide o ľudí, ktorí sa venujú napríklad presadzovaniu a ochrane ľudských práv, pracujú v médiách alebo v mimovládnych organizáciách. V minulosti zase sme videli, že takéto útoky smerovali voči ľuďom z medicínskeho prostredia počas pandémie Covid-19.
Bližšie vysvetlím ciele a dôvody tohto nášho návrhu zákona v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

No, ja znova musím len nadviazať na Beu a povedať, že mňa napríklad ako ženu naozaj veľmi uráža, že keď čokoľvek chceme zmeniť, či už teda je to moje priezvisko alebo čokoľvek iné, čo sa považuje za historicky afiliované so ženstvom na Slovensku, tak za to schytávame v podstate kritiku a obviňovanie, že nie sme buď dostatočne slovenskí, alebo že to nechce dostatočne veľa žien, ako keby toto malo byť nejaké kritérium. Už len ľudia, ktorí sa tu v rámci tejto rozpravy, moje kolegyne, vyjadrili o tom, aké problémy mali pri prechyľovaní alebo neprechyľovaní svojho súčasného alebo minulého priezviska, alebo tie ženy, ktoré sa nám ozvali, sú dostatočnou vzorkou toho, že na Slovensku existujú ženy, ktoré prosto majú problém s prechyľovaním svojho priezviska, chceli by to inak a nechcú byť diskriminované vo vzťahu k ostatným ľuďom, že keď nechcú mať prosto to priezvisko prechýlené, tak musia urobiť o jeden, dva, tri kroky naviac oproti všetkým ostatným a musia ešte aj vyhlásiť, že formálne menia svoju národnosť. To je presne príklad úplne učebnicový toho, keď sa s niekým nerovnako zaobchádza a je to vlastne porušenie ústavného princípu, a zároveň aj práva na súkromný život. A jediné vlastne, čo týmto návrhom zákona chceme priniesť, je zrovnoprávnenie žien, ktoré chcú mať možnosť vybrať si, či budú mať za priezviskom -ová, alebo nebudú mať. To je celé.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ďakujem, Lucia, za toto vystúpenie a ako spolupredkladateľka tohto návrhu sa plne stotožňujem s ním, samozrejme, aj s dôvodmi, ktoré si uviedla. A chcem povedať, že naozaj v súčasnosti v 21. storočí by sme mali vyjsť v ústrety už zmenenej tej spoločenskej situácie, kedy tie rodiny reálne vyzerajú inak, ako keď bol tvorený tento zákon a boli tvorené pravidlá toho, akým spôsobom sa v prípade rôznorodých párov to meno a priezvisko upravuje a ako sa upravuje pri deťoch. To je jedna vec.
Druhá vec, osobitne dôležité mi to príde naozaj pri manželstvách alebo partnerstvách queer ľudí uzavretých v zahraničí, kedy teda nie je, alebo kladieme neustále vlastne tie administratívne prekážky týmto párom v podstate na akomkoľvek úseku ich života úplne vlastne neodôvodnene z nejakých ideologických príčin alebo prosto len preto, že sa nám nechce meniť legislatívu.
A ja by som chcela povedať, že včera som bola na takej diskusii s mladými ľuďmi z celého sveta, ktorí sem prišli na jednu letnú školu a tí mladí ľudia, samozrejme, vyrastajú, prichádzajú z rôznych prostredí a mnoho z nich sa ma práve pýtalo na tú tému queer-párov aj queer-utečencov z Ukrajiny a podobne a veľmi tak negatívne hodnotili a vedeli teda aj o útoku na Zámockej a podobne, o tej situácii na Slovensku. A mne to bolo také trápne, že vlastne som sa až hanbila, že im vlastne nemôžem povedať nič dobré o Slovensku napriek tomu, že by som chcela, ale prosto v tejto téme nič v podstate priaznivé a pozitívne sa povedať nedá.
A aspoň tento návrh zákona by odstránil jednu praktickú prekážku aj pre hetero, aj pre iné páry, takže aj teda pre deti, tak si myslím, že to je taká nekontroverzná zmena, ktorá by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa musím vrátiť naozaj k tomu, čo hovorila moja kolegyňa Zora Jaurová, keď opisovala v podstate ten zásadný vplyv, ktorý má Audiovizuálny fond na slovenský filmový priemysel. Ja som, nevie sa to o mne, ale ja som od v podstate strednej školy, možno skôr, veľkou filmovou fanúšičkou, mám preukaz filmového klubu, chodím do kina skoro každý týždeň, pozerám, čo sa dá, nemám v tomto nejaký vyhranený žáner. Mimochodom, teda mám vlastne, mám napríklad rada horory, tak by som sa chcela spýtať, že či aj to je tá esencia gýču, ktorý by Audiovizuálny fond nemal podporovať, a ak teda áno, tak len pripomeniem, že kasovým trhákom tohto roka na Slovensku je film Smršť podľa veľmi známeho a predávaného slovenského autora hororov Jozefa Kariku, a je to horor, triler, ktorý podporil Audiovizuálny fond a podľa mňa, myslím, že mal jedny z najväčších tržieb v slovenských kinách. A ako dlhoročná a veľká filmová fanúšička chcem povedať, že ja som kedysi bola hrozne frustrovaná, keď som pozerala, že, nebudem to prirovnávať k Hollywoodu, však to my nikdy nebudeme, ale keď som len pozerala na to, čo sa v Čechách natáča, tá pestrosť, áno, boli tam politické satiry, boli tam televízne seriály pre masy v Českej televízii alebo niekde, bežné filmy, gýčové filmy, komédie, drámy, čokoľvek, čo si spomeniete, aj tie horory, aj tie sci-fi filmy, však minulý rok vznikol snáď prvý dobrý sci-fi film v česko-slovenskej koprodukcii Bod obnovy, čo sme tu v živote nemali niečo takéto, a bolo to v československej koprodukcii aj vďaka tomu, čo robí na Slovensku Audiovizuálny fond a že odborníci a odborníčky podporujú všestranné filmové remeslo.
Tak ja som dlhé roky závidela susedom Čechom a hovorila som si, kedy konečne na Slovensku budeme mať taký filmový priemysel, že naozaj že bude priestor na podporenie a áno, aj z verejných zdrojov filmy, ktoré budú sa, budú určené pre širokých, masových divákov, ale aj filmy pre nás, členov a členky filmového klubu, ktorí chodíme každý rok na tých posledných pár festivalov filmu, ktoré tu ešte nejakým spôsobom prežívajú a ktoré každý rok majú vo svojom programe ako Cinematik čoraz viac a viac slovenských a kvalitných filmov. A to je len vďaka tomu, že sa napríklad podporuje aj to, čo vy ste nazvali nejakým esenciom gýču, alebo ja to nazývam produkciou pre masového diváka, pretože to prináša divákov do kinosál, to prináša peniaze a tým pádom tie peniaze generujú aj možnosť robiť to vysoké filmové umenie.
A naozaj, tak ako som závidela vždy Čechom, že toto majú, že sa u nich natáča široká produkcia, že sa u nich točia vysoké umelecké filmy, hovorila som si, že kedy to konečne bude. A je to tu. My to tu už pár rokov máme, presne ako Zora Jaurová hovorila vo svojom príspevku. Filmový priemysel na Slovensku sa výrazným spôsobom rozvinul a je to veľká, veľká vďaka tomu, že existuje Audiovizuálny fond a že sa z Audiovizuálneho fondu prostredníctvom odborných komisií podporujú veľmi, veľmi rôzne filmy. Spomeniem, okrem tej Smršte máme tu krásny film pre deti Tonko, Slávka a kúzelné svetlo, ktorý je vysoko cenený odborníkmi a nielen odborníkmi, to nie je film, film pre deti, ktorý by bol niekde v šuflíku, na tento film chodia rodičia s deťmi. Je to tiež veľmi úspešný film vďaka Audiovizuálnemu fondu. Máme tu Slúžku, film, ktorý vzbudil obrovský ohlas práve témou queer ľudí na prelome 19. a 20. storočia, myslím, alebo kedy to bolo presne, si už nepamätám, a ktorý znamenal tiež istým svojím spôsobom prelom v tom, čo sa na Slovensku je schopné natočiť. Alebo kreslený Moja afganská rodina, predtým Trhlina, mohla by som takto pokračovať a uviesť kopec príkladov naozaj z každého filmového žánru, ktorý sa nejakým zázrakom prosto na Slovensku zrazu začal točiť. A to je práve vďaka Audiovizuálnemu fondu a jeho širokej podpore.
A ja sa pýtam, že čo je na tom zlé? A prečo poslaneckým návrhom ideme tu zrazu zásadným spôsobom meniť spôsob, akým sa budú filmy na Slovensku podporovať a ako sa bude o tejto podpore rozhodovať? Čo nám na tom vadí? Povedzte nám, že prečo toto musíte urobiť a kde je problém? Pretože z môjho pohľadu by si filmový priemysel na Slovensku zaslúžil väčšiu podporu, rozmanitosti, viac peňazí, viac všetkého, pretože dal najavo tou svojou samotnou existenciou, tým, ako sa tu za posledných päť rokov začalo masívne točiť a aký úspech tie filmy aj u divákov, aj u kritiky majú, že ten Audiovizuálny fond robí tie veci dobre a že tá podpora smeruje správnym smerom.
Tak sa chcem spýtať, že kde je ten problém? Pretože zatiaľ sme to nepočuli, že aký je to ten dôvod, ten reálny. Pretože ak ten reálny dôvod je naozaj to, čo sme tu počuli, že nejaké filmy by nemali byť podporované z verejných zdrojov, tak ja sa proti tomu dôrazne ohradzujem. To podľa mňa to fakt, to sú reminiscencie nieže socializmu, to sú že päťdesiate roky a mne až vlasy dupkom stávajú a hrôzou, keď počujem niekoho, zákonodarcu v Národnej rade naznačovať, že dôvodom zmeny zákona, ktorý sa akýmkoľvek spôsobom týka umenia, je jeho vlastný umelecký vkus. Ja by som si nikdy nikomu nedovolila hovoriť, že keď sa mi páči typ literatúry ako Henry Miller, a ktorý síce je v kanóne svetovej literatúry, aleže to má byť akože šablóna pre všetkých a že len takéto knižky sa majú podporovať a že sa majú podporovať len filmy ako Smršť, lebo ja mám rada horory a chcela by som vidieť viac slovenských hororov natáčaných na slovenských zámkoch. To by som si v živote nikomu nedovolila povedať.
Podľa mňa umenie, a to by ste vy, pán Michelko, ktorý sa tiež istým spôsobom považujete za človeka z umenia, mali vedieť najlepšie. Umeniu sa najlepšie darí, keď je mu ponechaná voľnosť a sloboda a keď my politici hlavne do toho nič nekafreme, ale dávame na to prostriedky, ktoré sa cez odborné komisie majú rozdeliť, tieto verejné prostriedky, na ktoré sa všetci a všetky skladáme z našich daní, na to, aby sa to umenie tvorilo v čo najväčšej možnej slobode a v čo najväčšej diverzite a transparentnosti.
A kde tento váš návrh toto obsahuje? Kde? Povedzte mi. Ja by som to fakt chcela počuť, pretože ja tam nič také nenachádzam a tie výhrady, ktoré tu už Zora Jaurová povedala, vy ste zatiaľ doteraz nijakým spôsobom nezodpovedali. A tiež by som vás chcela poprosiť, že to zodpovedanie tých výhrad naozaj nebude stačiť, keď sa prihlásite do rozpravy tak, že vám už ani nebudeme môcť dávať faktické poznámky. Takže vás poprosím, keď sa už naozaj chcete do rozpravy prihlásiť a odpovedať nám na to, čo tu všetko padlo, tak sa aspoň prihláste riadne do rozpravy, aby sme vám tie faktické potom mohli dať a na vás reagovať. Pretože ak to tak nespravíte, tak to bude znova len dôkazom toho, že vy vlastne pohŕdate opozíciou, pohŕdate zákonom, stanoveným legislatívnym procesom a idete reálne cez ten legislatívny proces bagrom. Lebo to sa inak akože nedá nazvať. Ja nechápem, ako je vôbec možné, že vaši kolegovia, či už je to v SMER-e alebo v HLAS-e, si takto nechajú skákať po hlave a že sú ochotní akceptovať, že sa tu zmení celé nastavenie Audiovizuálneho fondu cez poslanecký návrh. Však to je do neba volajúca drzosť a arogancia moci. A zároveň ja si dovolím povedať, že toto je že upadajúca legislatívna kultúra.
Mali sme tu nález Ústavného súdu, ktorý toto presne povedal, k tomu, že je tu prax toho, že zákony nadobúdajú účinnosť vyhlásením a príjemcovia sa nemajú čas k tomu nejakým spôsobom pripraviť a podobne, ale podľa mňa ten Ústavný súd vtedy, keď vydal tento nález, netušil, že my tu dospejeme do štádia, kedy sa zásadne bude inštitúcia meniť poslaneckým návrhom, ktorý bohviekde, bohviekedy, poza bučky bol údajne s niekým prejednaný, ale veď takýmto spôsobom sa zásadné zmeny neprejednávajú a nikto k tomu nemal možnosť sa vyjadriť.
Ja napriek tomu, že som vám tu desať minút rozprávala o filmoch, sa necítim ako človek, ktorý by sa odborne mal k tomuto vyjadrovať. Myslím si, že na toto v tejto republike máme inštitút medzirezortného pripomienkového konania, kde by sa práve tí producenti, zamestnanci Audiovizuálneho fondu, členovia a členky tých komisií mohli vyjadriť k tomuto vášmu návrhu a posúdiť všetky jeho dopady tak, aby sme my poslanci a poslankyne Národnej rady, keď už k nám ten návrh príde, vôbec mali istotu, že tí ľudia, ktorí majú tie odborné kapacity, ho prežuli, pozreli sa, čo je na ňom problematické, čo treba vylepšiť, nejakým spôsobom sa k tomu vyjadrili a nemuseli by sme si tu my ani nie za 24 hodín zrazu k tomu niečo naštudovávať. Veď, veď to je absurdné.
A zároveň, pán Michelko, strana SNS, veď vy porušujete princíp právnej istoty. Veď občania tejto krajiny, takisto ako naši voliči, aj vaši voliči si nás zvolili preto, že oni chcú mať pocit, že výkon tej verejnej moci a jej časti, ktorou je zákonodarná moc, je predsa zverený tým najlepším ľuďom, princíp racionálneho zákonodarcu, ktorý keď pripravuje nejakú legislatívu, tak si dá sakra dôraz, dôkladne záležať na tom, že zváži každý jej dosah a dopad, pretože tá nová legislatíva, jej cieľom nemá byť niečo rozvrátiť, niečo uzurpovať, veď cieľom, pre ktorý robíme návrhy zákonov v Národnej rade, má byť nejaký pokrok, vytvorenie čo najlepšej legislatívy zapojením všetkých tých, ktorých sa tá legislatíva neskôr bude týkať. A vy ste toto úplne odignorovali (povedané so smiechom), prosto tuto nám bachnete do parlamentu poslanecký návrh, o ktorom v podstate sa, ku komu sa okrem nás vlastne nemôže tu nikto vyjadriť a tvrdíte, že ste ho niekde prežuli s nejakými producentami a že ešte s vami súznia aj všetci vaši partneri vo vládnej koalícii. Prepáčte, ale toto je smiešne, takto sa to nerobí. Vy nám tu chcete normálne nanútiť prosto upadajúcu legislatívnu kultúru.
Smejete sa občanom, ktorí si vás zvolili aj na to, aby ste kvalitne pracovali v tomto parlamente a doniesli do tohto parlamentu kvalitnú legislatívu, ktorá bude na prospech všetkým, tak týmto ľuďom sa smejete do očí a ešte nám tvrdíte, že tu s vami všetci súznejú. Podľa mňa možno aj keď súzneli, lebo si ani neuvedomili, že aké všetky dopady, ktoré Zora Jaurová povedala, tento návrh zákona má, tak už teraz ak nás počúvajú a ak si z tohto príčetný človek niečo odnesie, tak to podľa mňa musí byť to, že s týmto by mal mať veľmi, veľmi vážny problém. A preto ja vás prosím a prosím aj vás, pán Michelko, a vášho predsedu pána Danka a takisto predsedu parla... dočasného povereného predsedu parlamentu pán Žigu, že nedopusťte toto. Veď my nemôžeme ako Národná rada mať zo zákonodarného procesu trhací kalendár. Veď, veď to kde sme.
Takýmto spôsobom sa to nerobí a zároveň na to doplatíme všetci a doplatíme na to aj my, ľudia, čo film milujú, chodia naňho ako diváci a chcú vidieť tú pestrosť v kine a chcú byť hrdí na to, že tá pestrosť v kine je do veľkej miery daná slovenskými filmami, ktoré nepodliehajú jedinému vkusu, ale zabezpečujú, že do toho kina ten slovenský divák príde bez ohľadu na to, aké sú jeho preferencie, pretože si tam nájde ten svoj film pre seba. A ja chcem ostať hrdá diváčka slovenských filmov, chcem chodiť do slovenských kín na slovenskú filmovú produkciu, či už je to animovaný film pre deti, gýčová komédia alebo horor, na ktorý prídeme len traja možno v kinosále. Tak nám toto neberte a uvedomte si, že vy tu nie ste len pre váš národný vkus, ale ste tu pre celý Audiovizuálny fond a audiovizuálny priemysel na Slovensku a pre všetkých nás fanúšičky a fanúšikov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja sa chcem vyjadriť k tej časti Martinovho prejavu, kde teda popísal tú situáciu, kedy tu máme ako keby v náznakoch naznačené, že nejakým dôvodom, pre ktorý sa vlastne poslaneckým návrhu ide zrazu dramaticky meniť tá štruktúra tohto Audiovizuálneho fondu, je aj dôvod, že teda tu máme rozdielne náhľady na to, ktoré kultúrne a filmové a iné umelecké diela za to stoja a ktoré nie, a teda by som fakt rada počula, že či to je naozaj tak. Lebo ak je to tak, tak sa pýtam, či Národná rada je pôda, kde máme meniť štruktúru umeleckých fondov len podľa nášho individuálneho vkusu. Lebo teda ja si pamätám, že také časy boli, áno, však Vladimir Nabokov alebo Henry Miller, klasici svetovej literatúry, sa kedysi museli súdiť, aby bola Lolita alebo Obratník Raka vydaní, lebo boli považované za škandalózne diela, Pier Paolo Pasolini a 120 dní Sodomy by tiež mohol rozprávať, ale tak mám za to, že v 21. storočí v slobodnej demokratickej krajine si uvedomujeme, že umenie je otázkou širokospektrálneho vkusu a že nie je na nás, na zákonodarnom zbore, aby sme menili akékoľvek inštitúcie, ktoré sa samospravujú a ktoré rozhodujú o rozdeľovaní prostriedkov na umenie prostredníctvom odborníkov a odborníčok len preto, že mám iný filmový vkus. Tak, prosím vás, kolegovia, vyveďte ma z toho omylu, že by dôvodom tejto zmeny mal byť, nebodaj, nejaký preferovaný umelecký vkus niekoho.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ja nebudem hovoriť dlho, chcela som sa vyjadriť za klub Progresívneho Slovenska a zároveň aj ako členka ľudskoprávneho výboru. My sme včera mali možnosť hovoriť aj s pánom ministrom, aj s navrhovanou kandidátkou na pozíciu predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov. V zásade k jej nejakej spôsobilosti a odborným kompetenciám ja nemám výhrady.
Čo chcem ale povedať, je, že tak ako na výbore, aj pri hlasovaní sa zdržíme, a to z dôvodu, že síce vnímam ten kontext, že bolo tu v minulosti vyhlásené výberové konanie, z ktorého teda nakoniec nevzišiel z rôznych politických dôvodov ten výsledok v podobe menovania nového predsedu alebo predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov a táto funkcia je dlhodobo neobsadená, úplne vnímam tú potrebu, že Úrad na ochranu osobných údajov potrebuje odborné vedenie, ja osobne by som veľmi rada konzultovala množstvo právnych otázok s úradom a s jeho predstaviteľom alebo predstaviteľkou, teda vedením. Ale zároveň nemôžem súhlasiť s tým, že neprebehlo výberové konanie. Myslím si, že je štandardom vo vyspelej demokracii, ako je Slovenská republika, je to súčasťou transparentnosti, aby sa dala šanca výberovému konaniu, do ktorého by sa boli mohli prihlásiť možno viacerí účastníci alebo účastníčky, kde by bolo to sito, kde by bola povinnosť povedať tú svoju víziu, obhájiť svoje videnie ďalšieho fungovania Úradu na ochranu osobných údajov, k čomu vlastne nedošlo. A v podstate my sme mali včera možnosť, samozrejme, pani kandidátke položiť otázky, ja sama som sa jej pýtala na jej víziu a v zásade nemám v podstate proti nej nejaké, žiadne výhrady. Ale myslím si, že aj vzhľadom na tú krátkosť času, kedy nie je možné od nás poslancov očakávať, že nahradíme to výberové konanie, keď nám to ani neprislúcha, by bolo bývalo lepšie a bolo by, alebo takto to poviem, že to, že sa nerobilo výberové konanie, podľa mňa je trošku znakom ako keby upadajúcej transparentnosti. Ja by som si bola bývala priala, aby sme na výbore už rokovali s človekom alebo s kandidátmi, ktorí by vzišli z výberového procesu.
Čiže z tohto dôvodu nemôžeme túto nomináciu podporiť, budeme sa zdržiavať a apelujeme aj na vás, pán minister, aby ste do budúcna naozaj na takéto pozície sa pokúsili robiť výberové konanie, pretože to môže priniesť a práve to je ten nástroj, ktorý nám má priniesť do štátnych orgánov toho najkvalitnejšieho kandidáta alebo kandidátku. A myslím si, že pre všetky zúčastnené strany a nakoniec aj pre občanov a občianky tejto krajiny, ktorí si platia výkon, riadny výkon, efektívny výkon štátnych orgánov, je to tá najlepšia cesta, kedy môžu cez verejné výberové konanie posúdiť, či ten-ktorý človek bol vybratý na to miesto správne.
Samozrejme, čas ukáže, akým spôsobom nová predsedníčka, lebo predpokladám teda, že bude zvolená, sa ujme a chopí svojho úradu. Ja jej budem držať palce, aby to naozaj bolo odborné vedenie, bez ohľadu na stranícku príslušnosť, alebo afiliáciu, ochrana osobných údajov je vec, ktorá je veľmi živá a veľmi dôležitá tak na celoeurópskej únijnej úrovni, ako aj u nás. Myslím si, že je veľmi veľa výziev, ktoré v tejto oblasti úrad aj ona pred sebou budú mať. A držím jej v tom palce, ale z dôvodu teda absentujúceho výberového konania nebudeme tento návrh podporovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Mária, mňa pri tejto tvojej obhajobe napadla ešte jedna vec, že v podstate toto bolo jediný, jediná tvoja príležitosť, kedy si vlastne mohla vystúpiť na vlastnú obhajobu, lebo tak, ako sme tento návrh neprejednali u nás vo výbore, kde podľa mňa sme v prvom rade mali prejednať, ak sú akékoľvek výhrady k tvojej práci, či už podložené, alebo nepodložené, tak vlastne tu, v tomto pléne toto bola tvoja jediná príležitosť, ako sa voči tým lživým výrokom a názorom, ktoré sú podkladom návrhu na tvoje odvolanie, môžeš brániť, a teda, mne to príde naozaj veľmi smutné a pripomína mi to také tie monsterprocesy z 50. rokov, že niekto si tu spíše nejaký krátky návrh... (Reakcia z pléna.)
Fakt, pán Migaľ, ja to musím takto povedať, lebo je to tak, že vy ste vlastne spísali 4-bodový stručný návrh, ktorý nemáte podložený dôkazmi, a v skutočnosti žiaden orgán nikdy nepovedal, ktorý má na to právomoc, že pani Kolíková porušila nejakým spôsobom zákon, takže sú to len vaše tvrdenia. A teraz v skutočnosti bude len vo svedomí nás poslancov a poslankýň, aby sme v toto prípade konali ako tzv. pomyselní sudcovia a rozhodovali sa na základe čoho? Sympatií? Toho, že vy ste to podali za koalíciu a všetci ostatní vaši kolegovia a kolegyne zahlasujú v súlade s tým, alebo na základe čoho, lebo fakty tu nemáme. A naozaj je to ako tie 50. roky, kedy tu ideme niekoho pomyselne odsúdiť a odvolať na základe vlastne ničoho.
Keď nemáme fakty, nemáme pravdu a ja sa naozaj obraciam na všetkých mojich kolegov a kolegyne naprieč koalíciou aj opozíciou, je to len na našom svedomí a nakoniec náš mandát je slobodný a zamyslite sa, či fakt za toto chcete hlasovať.
Ďakujem.

Vďaka.
Ja budem reagovať na pána poslanca Glücka, lebo teda on opakovane vznáša tú údajnú pravdu, že teda ona, Mária Kolíková nejakým spôsobom konala v rozpore s platným uznesením výboru, ale, ale to je prosto nepravda. Ona podala list, takisto ako sme my s kolegom Dubécim sa obrátili napriek tomu uzneseniu, tak sme sa obrátili na Generálnu prokuratúru a namietali sme vlastne to isté, čo namietala samotná Mária Kolíková, a nás za to nikto neperzekvuje a tuto sa to len zobralo ako nejaký zástupný dôvod, veľmi pochybný dôvod na jej odvolanie, keď ona len využila svoje právo poslankyne, ak má pochybnosti o zákonnosti konania, obrátiť sa na Generálnu prokuratúru. A pritom ona tam nenapísala, že, že koná z poverenia výboru. Ona len skonštatovala svoju funkciu. To je to isté, ako keby som ja napísala, že podávam ten výbor ako poslankyňa za Progresívne Slovensko, členka OKVS SIS a zároveň právnička, že otitulujem všetky svoje pracovné afiliácie a napíšem ich tam. Vy sám, pán poslanec Glück, musíte rozumieť ako právnik, že táto vaša argumentácia nemá oporu v zákone.
Ale ešte by som chcela práve poukázať na to, že my sa tu takto doťahujeme, že vy máte názor, že ona niečo porušila, my máme názor, že ona nič neporušila. A kto toto rozhodne? Pretože toto všetko je len názor. Právna situácia je taká, že žiaden orgán, ktorý na to má právomoc, doteraz neskonštatoval, že Mária Kolíková, ako predsedníčka kontrolného výboru SIS porušila zákon. Toto všetko, čo si tu my hovoríme, sú len obyčajné názory, ktoré ani nie sú podložené faktami. Tak si to povedzme na rovinu. (Potlesk.)