33. schôdza

Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľmi pekne ďakujem za všetky vaše faktické poznámky. Budem reagovať jednotlivo.
Pani poslankyňa Marcinková, ja sa určite s vami zhodnem na tom, že kde sa majú vlastne viesť tie odborné diskusie. Tu som chcela poukázať hlavne teda na to, že my tu absolútne nie sme kompetentní určiť, že či by interrupcie mali byť vykonané v 8. alebo v 12. týždni, nikto z nás, pravdepodobne tu ani nemáme žiadneho gynekológa alebo gynekologičku.
Pán poslanec Vančo, no ja s vami aj súhlasím, že tá poctivá diskusia by sa určite mala viesť. A v prvom rade akože diskusia sa podľa mňa môže a má viesť naprieč spoločnosťou, a teda nemali by sme z nej vynechávať mužov. Ale to rozhodnutie samo osebe má byť na žene.
Pani poslankyňa Petrík, no ďakujem pekne za tvoje slová. Je neskutočne odvážne zdôveriť sa s tak intímnym príbehom a takou skutočnosťou. A ja dúfam, že sa to teda dotkne aj tu prísediacich, a je to veľmi silné jednoducho.
No, pani poslankyňa Kosová, mňa teda mrzí, že si povedala, že to bolo rázne vystúpenie keď ja som bola milá tentokrát. (Povedané so smiechom.)
Pán poslanec Mažgút, dúfam, že budete šíriť toto vaše posolstvo aj vo vašom klube, kde máte 42 poslancov a poslankýň, z toho 38 mužov. Tak ak teda hovoríte, že muži sa nemajú vyjadrovať, tak ja si pozriem to hlasovanie.
Pán poslanec Vašečka, ešte raz, to, čo ste nám tu pustili nie je tlkot srdca ani srdiečka. Ja som to vysvetlila v tej rozprave. Toto je emočné psychické vydieranie, čo tu momentálne robíte. A kiež by ste sa toľko zaujímali o tie narodené deti, a nie o tie nenarodené.
Pani poslankyňa Záborská, áno, my tie príčiny vieme, máme nejaké dáta o tom, ale v prvom rade si myslím, že všetky tie dôvody, ktoré ženy aj neuvádzajú, tak musíme rešpektovať. Ale je na nás zaoberať sa napríklad tou ekonomickou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, vypočul som si úvodné teda vystúpenie v rozprave pani poslankyni Záborskej ako poslankyne, lekárky a ženy. Bolo to vystúpenie pokojné a kompetentné. Ale ja sa, samozrejme, k týmto témach nechcem vyjadrovať.
Prvé, čo chcem povedať pri mojom krátkom vystúpení, hoci je za klub (povedané so smiechom), že budem hlasovať za tento návrh zákona.
Ale zároveň chcem prejsť teraz na inú rovinu, do inej polohy. A chcem dať teraz spoločne navrhovateľom, to znamená pani poslankyni Záborskaj aj pánovi poslancovi Vašečkovi nejaké otázky.
Po prvé. Prečo ste tento zákon nedali vtedy, keď ste boli vo vládnej koalícii a mali ste ústavnú väčšinu? Vtedy to do parlamentu mala strana Mariana Kotlebu. Je pravda, že vy ste zaňho hlasovali, ale prečo ste sa vtedy v rámci vládnej koalícii za tento zákon celou svojou autoritou zasadili. Ale dobre, vy ste boli vtedy len, nazvime to, poslanci.
A hneď sa chcem opýtať druhú vec. Dnešný predseda Kresťanskej únie Milan Krajniak dal nedávno rozhovor pre internetový portál Hlavné správy. V ňom okrem iného hovorí: „Chceme zachrániť detičky od momentu, keď sa im v lone matky rozbúcha srdiečko,“ koniec citátu. A potom ešte dodáva – „ročne tým zabránime 1 700 interrupciám medzi 8. a 12. mesiacom.“
Milan Krajniak bol v minulom volebnom období tri roky ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny za stranu SME RODINA. Prečo sa vtedy neangažoval za tieto nenarodené deti? Vtedy nešlo o deti? Za tie tri roky tak mohlo byť zachránených, keby sa bol v tom angažoval naplno, viac ako 5-tisíc interrupcií. Mal iné povinnosti? Rodičovský dôchodok alebo vyššia podpora rodinám s deťmi, ktoré sa mu podarilo presadiť? To sú vážne veci, ktoré dosiahol, a, samozrejme, si ich vážim, ale to má vyššiu hodnotu ako 5-tisíc nenarodených detí? Ja mu nevyčítam, že to vtedy nerobil, len jeho nasadenie dnes, keď nie je vo vláde, nemusí byť preto až tak presvedčivé.
Prepáčte, ale nedali ste tento zákon v minulom volebnom období preto, lebo ste tušili, vo vašej vládnej koalícii neprejde? A vy by ste mali čeliť kritike, že podporujete vládu, ktorá je pri takýchto vážnych problémoch ľahostajná? Samozrejme, to musíte vy najlepšie odpovedať, ale, samozrejme, z lavíc opozície vám, samozrejme, takéto niečo dnes isto nehrozí.
Ja tu nechcem nikoho a nič ironizovať, ale chcem práve na tomto príklade ukázať a protestovať, že v týchto vážnych veciach, ako je ochrana života pred narodením, sa, bohužiaľ, často stáva len nástroj politického zápasu alebo odlíšenia sa od druhých, prípadne ukázania sa, že my sme iní, my to myslíme vážne, samozrejme, vtedy, keď nemáme politickú zodpovednosť. Ak ju máme, tak sme radšej ticho. A prípadne, samozrejme, naháňanie volebných preferencií. Ak by to nebola pravda, podali by ste tento zákon do parlamentu aj vtedy, keď ste boli vo vláde, pri moci a mali ste presvedčivú väčšinu.
Ale na koniec chcem a musím byť spravodlivý, a tak so všetkou úctou dodávam, že poslankyňa Anna Záborská je asi jediná politička, ktorá sa celý život angažuje v pro-life hnutí, stará sa o domovy pre matky, ktorým sa narodilo dieťa a nemajú kde bývať a pre ktorú sú tieto problémy celoživotnou témou jeho politického angažovania. A preto jej, samozrejme, patrí moja vďaka a, samozrejme, aj úcta.
Dámy a páni, pápež František, keď bol na Slovensku, pri svojej návšteve Slovenska v septembri 2021 v Prešove povedal, 14. septembra, to bolo na sviatok povýšenia kríža. Citujem pápeža: „Kríž nie je politický symbol.“ Áno, prestaňme robiť z takýchto vážnych tém života nástroj politiky, lebo takáto práca nemôže mať v konečnom dôsledku požehnanie. Táto diskusia – kríž ako politický symbol – ako politická, by som povedal, propaganda nás ešte len čaká pri ústavnom zákone.
Samozrejme, tým nechcem povedať, že sa o týchto témach nemá hovoriť a nemá sa hľadať riešenie, ktorý bude robiť život v našej krajine humánnejší, pokojnejší a ľudskejší. Ale opakujem, téma, že niektoré vážne témy sa účelovo politicky vyťahujú vo chvíľach, keď mi môže priniesť nejakú, nejaký prospech, a nevyťahujú sa vtedy, keď proste jednoducho by som musel niesť spoluzodpovednosť za to, že, že to neprejde, lebo som v tej vláde, toto je vec, ktorá mi veľmi vážne vadí. A takáto diskusia o tom, že kedy je kríž... sa stáva kríž politickou, by som povedal, symbolikou a nástrojom propagandy, tejto diskusii sa nebude môcť vyhnúť ani cirkev, ani predstavitelia cirkvi. Aj oni budú musieť si povedať, že čo je politika a čo je vážny zápas o vážne problémy, ktoré, samozrejme, v tejto spoločnosti existujú. Ďakujem vám. (Potlesk.)

V prvom rade ďakujem pánovi poslancovi Františkovi Mikloškovi, že zahlasuje za návrh tohto zákona, predpokladám, že preto. lebo ho považuje za dobrý. To je aj náš dôvod, prečo ho predkladáme. Akékoľvek iné úvahy sú podľa mňa príliš smelé vedieť, prečo ho pani poslankyňa Záborská, a teda ja ako spolupredkladateľ tento návrh zákona predkladáme, a tvrdiť, že to z iných dôvodov než deklarujeme. Pani poslankyňa Záborská veľmi usilovne celé minulé obdobie predkladala podstatne jednoduchší návrh zákona o pomoci tehotným matkám, a práve kvôli silnej opozícii medzi členmi koalície, ako bola strana SaS, konkrétne, však vieme, že pani poslankyňa Cigániková robila niekedy aj obštrukcie, aby to neprešlo, tak sa neprijal ani tento mäkký návrh zákona. Návrhy takéhoto zákona v rôznej forme, ktoré upozorňujú na hodnotu nenarodeného života, sme podávali aj poslankyňa Záborská, aj ja po celú našu nejakú politickú kariéru alebo politickú pôsobnosť. Ja som taký trochu prekvapený, že prečo musíme takýmto spôsobom si klásť otázky, na ktoré je v podstate ľahká a zrejmá odpoveď.
Ale keď ste citovali pápeža Františka, lebo to mnohí robia, keď chcú akoby zľahčiť niektoré veci, lebo radi vytrhujú jeho slová z kontextu, tak pápež František úplne jasne opakovane, bez akýchkoľvek pochybností nazval potrat nájomnou vraždou.
Ďakujem.

Pán poslanec Mikloško, vzhľadom na vaše, poviem, že historické zásluhy, nebudem tak tvrdý (povedané so smiechom), ako by som bol k človeku, ak by ste mali o 30-40 rokov menej a tie zásluhy ste nemali, ale nepripadalo mi úplne férové takýmto spôsobom vystúpiť a zaútočiť v podstate, aj keď s noblesou, na predkladateľov, či teda na Anku Záborskú, alebo Richarda Vašečku. Klásť si otázku, že prečo nepresadzovali túto agendu v čase, kedy boli vo vláde, viete, úplne sa natíska potom na jazyk otázka, že prečo vy ako člen KDH, ako poslanec za KDH, dlhoročný vládny poslanec, ste s takouto agendou neprišli. Prečo vy ste ho nepresadili vtedy, kedy ste mali tú moc, a bolo to už od 90. rokov, kedy ste s touto agendou mohli prísť, a mali ste omnoho, by som povedal, že vhodnejšie konzervatívne prostredie v parlamente na to, aby ste takúto agendu presadili.
Možno potom by som si mohol klásť otázku, že prečo vy ako predstaviteľ KHD za 35 rokov ani raz KDH nepresadilo akékoľvek zvýšenie prídavkov na deti, alebo akékoľvek zvýšenie daňových bonusov na deti. Prečo KDH nepresadilo a neprišlo ani s ideu tehotenského príspevku už od štvrtého mesiaca tehotenstva, ktoré presadilo hnutie SLOVENSKO, aj to zvýšenie tých rodinných prídavkov, aj tie daňové bonusy, aj desiatky iných prorodinných zmien, konzervatívnych zmien s pomocou Anny Záborskej a Richarda Vašečku.
Čiže podľa ovocia ich spoznáte a ovocie konzervatívnej politiky Richarda Vašečku a Anny Záborskej počas našej vlády bolo veľmi, veľmi plodné. (Potlesk.)

Pán poslanec Matovič, spokojne ste nemuseli brať ohľad na môj vek, aj moje zásluhy. Vôbec by ste ma neprekvapili, kedy ste ho nebrali. Vy ste sám povedali, že ste v minulom volebnom období nesledovali tieto debaty. Prečo ste ich nesledovali, keď sú také vážne? Prečo teraz vystupujete? A to sa týka aj pána poslanca Vašečku. A keď vy hovoríte, že my sme také nedávali, ale my to nedávame ani dnes. Proste sme si vedomí toho politického, politickej situácie v parlamente. A nechceme dnes ukazovať, že akí sme my teda úžasní, ale vtedy, keď sme mali zodpovednosť a moc vtedy ste všetci mlčali. Aj vy, pán poslanec Matovič, ako premiér, ako aj minister financií. A ako premiér by ste mali obrovskú váhu, keby ste povedali, že tu ide o ľudské životy, a ja za tento zákon sa zasadzujem, nič ste nepovedali. Takže to je všetko.
Ja som len položil otázku, že dávať ho vtedy, keď nemám politickú zodpovednosť a keď ma nikto nemôže obviniť, že vlastne podporujem vládu, ktorej tieto veci sú ľahostajné, a dávať to v opozícii, ja v tom vidím istý, istý druh falošnosti, prepáčte.

.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Prihlásila som sa celkom krátko do rozpravy, pretože všetko, položil si viacero otázok, ktoré, ktoré išli na mňa, a považujem za slušné, aby som odpovedala dlhšie ako, ako dve minúty, ale nebude to veľmi dlho.
Prečo sme takýto zákon nepredložili v rokoch ’20 až ’23? Ja nehovorím, že sme o takomto zákone nediskutovali medzi sebou, ale len v rámci Kresťanskej únie a snažili sme sa aj do programového vyhlásenia vlády dať niečo, čo bude chrániť život aj pred narodením. A takto sme to aj dali, že vláda prijme opatrenia, ktoré budú chrániť ľudský život.
Nie všetko, čo je v programovom vyhlásení vlády, sa dostane do, do realizovanej formy a tým, že politika je o matematike, tak sme veľmi dobre vedeli, že keď podáme takýto zákon, tak ten zákon neprejde. A rozmýšľali sme, ako to urobiť, že podáme zákon, ktorý pomôže tehotným ženám a zároveň aj pomôže možno, možno desiatkam, stovkám detí, aby sa mohli narodiť. Ja si myslím, že jediný, kto odhalil náš zámer, že tento zákon je aj kvôli tomu, aby sa niektoré deti narodili, bola pani poslankyňa Cigániková, ktorá ma hneď na samom začiatku nazvala, že som falošná, že som pokrytecká, lebo mi vôbec nejde o pomoc tehotným ženám, ale ide mi o to, aby poklesol počet potratov.
Keď si spomínal vo faktickej, ja zareagujem na to, predsedu SLOVENSKA Igora Matoviča, Igor Matovič bol jediný z tej vlády, ktorý sa zastal nášho zákona aj verejne na Postoji, a ktorý určite urobil do poslednej chvíle v rámci vtedajšej koalície, aby tento zákon prešiel. Ja si budem do smrti pamätať slová, ktoré povedal, že kvôli 24 hodinám, o ktoré chcete predĺžiť tú čakaciu dobu, nedovolíte narodiť sa stovkám malých mrňúsov, ktoré tie ženy nosia pod srdcom. Ja viem, že o ochrane života hovoril aj v predvolebnej kampani a hovoril aj v... v... vtedy, keď ten zákon bol poslaný... podaný.
Ja sa nechcem vyjadrovať k Milanovi Krajniakovi, ale položil si otázku, tak poviem, že Milan bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, čiže z jeho kompetencie bolo asi ťažko podať zákon, ale to volebné obdobie predtým, ja neviem, či KDH bolo, ale ty si asi nebol v parlamente, podal práve zákon, on podal osobne zákon o tlkote srdca. A potom keď sa hlasovalo o tom našom zákone, o pomoci tehotným ženám, tak Milan všetky tri razy, keď sa hlasovalo, prišiel do parlamentu a vysvetľoval poslancom zo SME RODINA, aby za to zahlasovali. A môžem povedať, že dve tretiny, a dokonca niekedy aj viacej ako dve tretiny ten zákon podporili aj kvôli, kvôli Milanovi Krajniakovi.
A ja si, ja chcem teda vážne, vážne protestovať proti tomu, že, že tento zákon by bol ideologický, náboženský, kresťanský alebo podobne. Ja netvrdím, že to hovoríš ty, ale určite ten zákon nevychádza z Biblie, tam neni napísané, že tlkot srdca počuť od siedmeho týždňa a treba znížiť tú dobu na osem týždňov, ale v istom slova zmysle je to politická záležitosť. Ochrana života je politická záležitosť. To nehovorím len ja, to hovorili viacerí ľudia, ktorí sú už na pravde Božej, a venovali sa, venovali sa ochrane života, ako Carlo Cassini napríklad, ktorý hovoril, že to je čisto politická záležitosť. To je vo všeobecnej deklarácii ľudských práv, je to vo všetkých zmluvách, že treba život chrániť. A preto sa o tom diskutuje, pretože nie všetci súhlasia s tým, kedy je to osoba, nie všetci súhlasia s tým, kedy je to každý, nie všetci sú zajedno, kedy je to aj pred narodením, čiže o tomto je tá diskusia. Ale je to v politických dohodách.
A to, že náboženské otázky sú aj na... otázky politické, svedčia aj o tom, určite si ty, Ferko, pamätáš aj viacerí ďalší na, na pojednávanie pred Veľkou komorou Súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, keď Taliani, keď istá matka protestovala, že v talianskych školách sú kríže. A vtedy súd v Štrasburgu rozhodol, že kríž patrí ku kultúrnemu dedičstvu Európy, že odvtedy sa, vlastne je existencia Európy, a preto je právo zavesiť kríž.
Čiže keď sa budeme odhadzovať od toho, že to nie je politická záležitosť – je to politická záležitosť. A to by sme si mali uvedomiť, je to ďaleko viacej politická záležitosť ako náboženská alebo ideologická.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ja chcem potvrdiť slová pani poslankyni Záborskej, ktorá hovorila o pôsobení pána ministra Milana Krajniaka, ako naozaj veľmi intenzívne a veľmi múdro politicky pracoval v prospech týchto pro-life opatrení, a ja osobne, samozrejme, veľmi oceňujem tých 200, až 200 eur pre dieťa, ktoré pomáhali rodičom, dokiaľ ich táto vláda nezrušila, pomáhali rodičom, aby mohli prijať deti, aby ich mohli dôstojne vychovávať, na čo som veľmi hrdý, ale pri srdci a tak politicky a filozoficky ma ešte viac hreje ten rodičovský bonus, rodičovský dôchodok, keď naozaj z daní detí, ktoré vychovali, ktoré zostali tu na Slovensku, pracujú tu na Slovensku a platia tu dane, tak dostanú rodičia, dostávali rodičia určitú časť. Na to som veľmi hrdý ako na výsledok našej, našej politickej činnosti počas minulej vlády.
A myslím si, že každý z nás rozumie tomu a chce rozumieť, že máte vždy iné možnosti počas toho, keď ste v koalícii, aj keď ste v opozícii. V opozícii ste voľnejší, slobodnejší, takže aj KDH môže hlasovať za tento návrh, nie je viazané žiadnou opozičnou zmluvou s nikým. Keď ste v koalícii, tak, samozrejme, slobodne sme hlasovali, nech to predložil ktokoľvek, to sme si povedali a to sme mali aj dohodnuté, ale, samozrejme, snažili sme sa presadiť také veci, ktoré by mohli prejsť, boli reálne.
Takže tak sme to robili, ako hovorila pani, pani poslankyňa Záborská, za čo jej ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Som vďačný aj za diskusiu, že ju vedieme a že vystupujú v podstate obidve strany názorové. Celkom dobre prospieva tomu, keď sa do diskusie nezapája pani Cigániková. Čo poviete? Že je to taká oveľa kultivovanejšia diskusia bez nejakej silnejšej emócie zbytočnej a bez osobných útokov? Sám si pamätám, som si od nej užil osobné počastovania a celkom to padne vhod, keď také nemáme tu, a vieme sa rozprávať o veľmi vážnych témach s istou úctou aj, aj konfrontáciou, ale snažíme sa na seba vecne reagovať v zásade.
Vážne otázky, ktoré majú veľmi hlboký obsah, keď sa poctivo zodpovedajú, tak prinášajú aj veľmi vážnu a silnú konzekvenciu, čiže následok. A stále to neodznelo a neodznelo to teda z tej názorovej protistrany – že kde začína život, lebo tento, táto otázka, keď sa zodpovedá, tak má potom veľmi silnú konzekvenciu. A myslím si, že potrebujeme sa o tom rozprávať, pretože dnes už pod tým nánosom kultúrnej vojny mnohí ľudia, ktorým nie je blízke viesť túto tému, stratili túto odpoveď. Nenosia ju vo svojom vnútri a stali sa z nich často dezorientovaní ľudia. Žijú alebo majú takú názorovú antropológiu, ktorá sa nezhoduje so skutočnou dôstojnosťou človeka. Skúsim to povedať jednoduchšie. Poviem vám úplne konkrétny príklad.
Viedol som pár rokov dozadu takú diskusiu s jednou študentkou medicíny a presne o tejto téme a bola to veľmi prudká diskusia, niekedy aj kľudnejšia, ale v zásade bolo, pre tú diskusiu bolo charakteristické to, že bola veľmi emotívna, ale napriek tomu sme na seba neútočili osobne a pretrvával medzi nami silný spor. A keď som teda ju pritlačil na záver tej diskusie v podstate k múru – a to hovorím obrazne, preto, lebo to bolo také naozaj veľmi nepríjemné názorové stretnutie – tak ona mi vlastne nevedela povedať, že kde začína život, a skúsila si to zadefinovať tým, že asi to bude, podľa nej, lebo potrebovala podložiť nejakým spôsobom svoj názor, že teda zákon o interrupciách potrebujeme, tak to skúsila podložiť medicínsky tak, že zohľadnila to, kedy sa človeku, bábätku roztiahnu pľúca a kedy sa prvýkrát nadýchne, a teda že to by mohol byť začiatok života. A to je to, čo myslím tým, keď hovorím, že ľudia už stratili ten vnútorný kompas a sú dezorientovaní často z týchto diskusií práve preto, lebo nezaznie, že kedy začína život. Kedy? Lebo aj môj osobný názor je, že začína od počatia a nezačína prvým nádychom bábätka po narodení napríklad.
So všetkou úctou k ženám aj s hlbokým porozumením a ťažkým životným situáciám, v ktorých sa ženy ocitajú pri neželanom otehotnení, potrebujem povedať nasledovné. To, že chceme brať ohľad na ženu a že chceme brať tú jej životnú situáciu s plnou vážnosťou a poskytnúť jej pomocnú ruku a vytvoriť jej podmienky, ktoré pomôžu riešiť jej ťažkú životnú situáciu, by rovnako nemalo byť na úkor niekoho iného, a teda v tomto prípade nenarodeného človeka. A tento moment, tieto dve premisy, tieto dve spojené nádoby, tieto dva spojené ľudské osudy by sa nemali vytratiť z tejto diskusie, pretože keď začneme hovoriť izolovane len o potrebe žien, o potrebe riešenia ich náročnej situácie a tom, že potrebujú nejakým spôsobom vykorčuľovať z neželanej situácie, v ktorej sa ocitli, a opomenieme ten život, ktorý tam vznikol, a nebudeme o ňom hovoriť alebo ho vynecháme, ho zamlčíme, nás nedovedie k podstatnému pravému skutočnému riešeniu tejto situácie.
Ako som povedal, veľmi vážne otázky majú pri svojom riešení aj ďalekosiahle dôsledky aj, samozrejme, to cítiť z tejto debaty, že ak sa rozhodneme povedať, že život je životom od počatia, tak potom hneď nastúpi otázka, akým spôsobom ho chceme chrániť. Akú mieru ochrany mu chceme dať. A myslím si, že táto diskusia by tu mala byť, pretože sú aj hlasy, ktoré hovoria – nechoďte s tým už, s touto diskusiou, opäť za rečnícky stôl. Ale to je tak vážna, bytostná otázka, doslova bytostná, že ju potrebujeme viesť, až kým dôsledne nedôjdeme na jej záver.
A to hovorím s ohľadom a naozaj so srdcom, ktoré má porozumenie pre náročné situácie, v ktorých sa ženy ocitajú. A tu musím konštatovať, že som si so záujmom, naozaj so záujmom, vypočul pani poslankyňu Jurík, ktorá povedala, že by si želala také Slovensko, pri ktorom nebude dochádzať k potratom z ekonomických dôvodov, a preto tu mám teraz jeden návrh do diskusie, poďme teda zisťovať, na základe akých dôvodov ženy podstupujú interrupcie, lebo inak sa to nedá urobiť, tak a verím, že toto nebude rozporovať nikto z Progresívneho Slovenska, chceme mať politiku postavenú na pádnych dôvodoch, argumentoch a dátach, tak potrebujeme zistiť to, že aký je podiel žien toho celkového množstva, ktoré podstupuje interrupciu, ktoré ju podstupujú z ekonomických dôvodov, čiže nechávam túto otázku otvorenú alebo hádžem túto rukavicu.
Začnime túto diskusiu, zisťujme teda u koľkých žien je toto ten dôvod, zároveň nepoužívajme, prosím, keď máme poctivo vyriešiť túto problematiku, a viem teraz, že tento termín je termínom, ktorý používa aj samotný zákon. Nepoužívajme nepresnú terminológiu, pretože pre mňa prerušenie tehotenstva nepopisuje presne ten jav, ku ktorému dochádza, tú skutočnosť. To nie je prerušenie, ešte by sme mohli povedať ukončenie, ale nie prerušenie, pretože to je nezvratné, nezvratné a fatálny dôsledok. A teraz som si nie istý, či to povedal pán poslanec Mažgút, alebo niektorý iný z kolegov, a doslova použil taký termín, že keď zničíme život žene... to pokračovalo, tak kým toto je obrazný popis toho, čo sa tej žene deje, keď jej berieme, skracujeme alebo regulujeme prístup k interrupcii, tak tento istý termín sa dá doslovne použiť na to dieťa, ktoré je predmetom tohto rozhodnutia a tohto zákona, pretože jemu sa neničí život obrazne, ale reálne, preto je to tak citlivá debata, ale hovorím ešte raz a zdôrazňujem, že nikdy nemôžeme vynechať samotné dieťa a záujem dieťaťa a jeho život a hodnotu jeho života z diskusie o pomoci ženám. A prosím ešte raz, hovorím to so všetkou citlivosťou a s porozumením mnohým náročným situáciám, v ktorých sa ženy ocitajú a pre ktoré rozmýšľajú, že využijú túto výnimku z ochrany života, pretože to je len výnimka.
Naša spoločnosť, teraz keď si pozriete ten zákon, on nadobudol platnosť ešte v čase, keď sme tu nemali Slovenskú republiku, čiže naša spoločnosť sa v tom čase dohodla, že takáto bude výnimka, a je dobré, že o nej diskutujeme, myslím si, že doba sa posunula a je čas hovoriť o tom, že táto výnimka by mohla byť zúžená. Á... A tu by som asi tú myšlienkovú, ten myšlienkový prúd zastavil a odklonil ho ešte k niekoľkým momentom, ktoré chcem povedať.
Vôbec to nie je náboženská téma, nemusí to tak byť nevyhnutne spojené, pretože mnohí ľudia spájajú tému ochrany života s náboženským presvedčením. Chcem povedať hneď, že... a jasne, toto neni nevyhnutná premisa, nemusíte byť nábožensky presvedčený a môžete mať svetonázor taký, že život je hodný od počatia, prvý moment.
Druhý moment, pán kolega Vančo, musím ho spomenúť menovite, lebo on to doslova tak podsunul, že však nech sa o tomto rozprávajú, ale len ženy. No nie. (Povedané so smiechom.) Nie, nemyslím si, že toto je len téma pre ženy, aj keď áno, je to o ženách a rozumiem tomu, že prečo to skĺzlo do tohto naratívu, že prečo to skĺzlo do toho naratívu, že to je o ženách, a nech sa rozprávajú o tom len ženy, ale veď predsa jednoduchý biologický fakt, na dieťa treba muža a ženu a je to téma aj pre mužov. Samozrejme, že muži by o tom mali rozprávať hlavne tak, že majú pochopenie pre tú ženskú realitu, ale nemali by byť z tej témy vynechaní, nemali, nemali a za mňa sa môžu vyjadrovať a majú sa vyjadrovať a hlavne sa majú vyjadrovať otcovia a ich hlas predsa by mal byť tiež počuť, pretože potom tí, ktorí kričia, že pozor, diskriminácia, ale zároveň hovoria, že v tejto téme vy muži nehovorte nič, diskriminujú, sami diskriminujú, takže dajme si pozor aj tento moment a prosím neodkláňajme túto diskusiu len na ženy, hoci je vo veľkej miere práve o nich.
No a záverom, áno, pán poslanec Mikloško, Marián Kotleba túto tému predkladal a zneužíval a teraz použijem vaše slová, že pokiaľ ide o požehnanie toho, že či mu táto téma doniesla požehnanie alebo nie, tak ten výsledok je jasný, nedoniesla, a preto skončil tak, ako skončil, a tam, kde skončil, pretože toto je veľmi populárne, áno, že táto téma sa zneužíva a mnohí ju zneužívajú, a teraz nehovorím o tom, že či pán Kotleba to tak aj reálne myslí a cíti, ale je nepopierateľný fakt aj z toho vystupovania a z toho, akým spôsobom niesol túto tému, že ju aj politicky zneužíval, a to nehovorí nič o tom, že tí ostatní, ktorých je možno aj menšina, ale nemyslím si to, to sa snažia nahovoriť tí, ktorí sú práve na tom opačnom brehu názorovom, je veľká skupina ľudí, ktorým na tejto téme záleží, ale chcú ju diskutovať slušne a chcú ju diskutovať tak, že budú počúvať aj tých druhých.
Pre mňa je stále otázka, a tým uzavriem svoj príspevok do diskusie, že keď my konzervatívci sme ochotní počúvať, že či sú ochotní počúvať aj tí s opačným názorom a ochotní na začiatku diskusie definovať, kde ten život začína. Áno, aby sa nám nestávalo, že máme v spoločnosti množstvo ľudí, ktorí zostanú potom dezorientovaní a nebudú vedieť odpoveď na túto základnú otázku.
Kolegovia, ďakujem za pozornosť.

.