35. schôdza

S reakciou pán minister Tomáš.

Pán Hargaš, naozaj nie ste v téme, ale veď ani nemusíte, nie ste expert, ale, samozrejme, zapojíte sa, pretože musíte. Áno, boli sme pred fabrikou Slovalco, aby sme upozornili na problém tej fabriky a zároveň na to, že vláda s tým nič nerobí. Cítite ten rozdiel? A vy hovoríte, že prečo som bol vo fabrikách, prečo sme nepredišli tomu, aby tie fabriky zatvárali. Tak napríklad Eterna v Bánovciach nad Bebravou, ktorá sa rozhodla sťahovať z celého európskeho trhu do Ázie, celá nemecká firma, tak ako čo sme mali urobiť? Viete, to je tá neodborná debata, to je tá neodborná debata, ktorú neustále vediete len v mene boja voči, voči niekomu a niečomu. A váš predseda prišiel pred ZKV a začal tvrdiť, že to kvôli krokom vlády. Ja len som hovoril o tom, že on tam príde a proste klame. Klame, čo poprela aj samotná firma, a to je ten spôsob tej agresívnej politiky, že vy dokážete jednoducho prísť, klamať tým ľuďom do očí. A dobre, beriem späť. Nebudem hovoriť o kaviarenskom povaľačovi, budem hovoriť o politikovi z kaviarne, ktorý vytiahne päty z kaviarne len vtedy, keď má urobiť zlobu. Lebo potom nastrieľate videjká, ako ste s ľuďmi a tak ďalej. Poďte naozaj reálne medzi ľudí. Nikdy by ste to neurobili, nikdy.
Pani Kosová zase tvrdí, že aj Ústavný súd sa môže pomýliť (povedané so smiechom). Proste neuznajú. Jediný Ústavný súd a jediný súd je tu Progresívne Slovensko, vo všetkom. Čiže pokiaľ vám to vyhovuje, tak sa odvolávate na rôzne verdikty Ústavného súdu a iných súdov, ale teraz Ústavný súd sa mohol pomýliť. No tak keď nebudeme rešpektovať, dámy a páni, rozhodnutia ústavných súdov, tak je to agresívna politika.
A, pán Ledecký, ja musím len citovať, lebo opäť, ja vás nepustím. Vy ste nezmenili názor na môj zámer. Dva týždne po predstavení toho zámeru a potom, čo pán Viskupič pochválil ten zámer, ste už stáli na tlačovke a hovori... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

V rámci písomnej rozpravy vystúpi pani poslankyňa Petrík.

Ja si to dám takto, okej, skúsim to takto (rečníčka si umiestňuje na rečnícky pult svoj notebook).
Dobrý večer, kolegyne, kolegovia, ja ešte predtým, než začnem, už som to nestihla dopovedať v tej faktickej, ale možno len veľmi rýchlo zareagujem na pána ministra k tej ústavnosti teraz, čo ste hovorili. Ja som sa tomu nevenovala, pretože venovala sa tomu u nás konkrétne Irena Bihariová, tá tu, žiaľ, dnes teraz nemôže byť, ale ona mi aj povedala, že keď bola s vami cez víkend v relácii, že ste sa potom o tom rozprávali, o tejto, o tejto situácii, že teda ten Ústavný súd možno mohol pochybiť a keď vám ona dala tie naše argumenty, tak ste jej na to povedali, že hm, to môže byť zaujímavá legislatívna alebo ústavná polemika. Tak je to tak, alebo to tak nie je? No dobre, poviete mi potom, hej? (Reakcia navrhovateľa.) Ale ja vám hovorím, že o čom mi, čo mi spomenula kolegyňa, ktorá tu, žiaľ, teraz nemôže byť, takže ja budem zvedavá, že ako na to zareagujete alebo sa s ňou o tom porozprávajte.
Dobre, ideme, ideme ďalej. Ja možno ani nepoviem úplne nové veci, ale možno niektoré áno, niektoré možno zopakujem, lebo je to dôležité zopakovať. Takže povedzme si to ešte raz. Minister práce Erik Tomáš, tu sediaci, chce presadiť opatrenie, podľa ktorého ten, kto odmietne vhodnú pracovnú ponuku, stratí nárok na dávku v hmotnej núdzi. Zákon máme v druhom čítaní, takže ja predpokladám, asi že teda koalícia sa zhodla, že ho podporí. No a preto aj tu dnes s kolegyňou aj kolegyňami a kolegami opäť stojíme, sme, aby sme využili túto možnosť a skúsili vás možno presvedčiť, prečo za tento zákon nemáte hlasovať, alebo prečo by ho možno mohol pán minister stiahnuť.
Povedzme si teda, o čo v zákone skutočne ide. Tým návrhom sa, pán minister, v podstate vyhrážate najslabším v našej spoločnosti. A to nie je žiadne politikárčenie, to je jednoducho tak. Ľuďom v mimoriadne ťažkých životných situáciách vy idete hroziť, že im zoberiete ešte aj to existenčné minimum, z ktorého doteraz ledva vedeli vyžiť. A ja vás musím sklamať, pán minister, lebo týmto opatrením nevyriešite dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku. Ľuďom, ktorí sú dlhé roky bez práce a točia sa v tom začarovanom kruhu chudoby s nakopenými problémami, vy nemôžete, nepomôžete im postaviť sa na nohy tým, takýmto jednoduchým populistickým riešením. Dávka v hmotnej núdzi na Slovensku nie je fakt žiaden luxus, už sme sa tu o tom bavili. Nie je to niečo, prečo by sa oplatilo nepracovať. Čiže tam bude asi nejaký iný dôvod, prečo títo ľudia sú na tejto existenčnej dávke. Táto dávka nepokrýva ani základné životné potreby. Je to 84,90 na jednotlivca a 220 eur 70 centov na dvojicu, ktorá môže mať jedno, ale môže mať aj viac detí, štyri. A odobratie tejto dávky môže pre mnohých znamenať existenčný boj, prehlbovanie chudoby, ktorá sa potom prenáša na ďalšie generácie. Odobratie dávky nehrozí len pre dotyčného poberateľa alebo poberateľku, ale aj logicky na to potom doplatia aj maloleté deti, ktoré si nevyberajú, do akej rodiny sa narodia.
Pán minister hovorí, že jeho cieľom je práca namiesto dávok. A nie je prvý, ktorý sa snaží zapojiť ľudí na sociálnych dávkach do zamestnania a, áno, niektoré jeho čiastkovo navrhnuté zmeny v tomto zákone a dokonca aj mimo neho sú naozaj pozitívne. Avšak popravde zdá sa, že pán minister sa riadi skôr predsudkami voči zraniteľným skupinám, než reálnou analýzou problémov v našich politikách zamestnanosti, lebo aby sme pomohli dlhodobo nezamestnaným, potrebujeme mať aspoň tieto dve dôležité veci:
1) zabezpečiť dostatočnú finančnú motiváciu k práci, teda aby rozdiel medzi tou sociálnou pomocou alebo tou dávkou a platom bol dostatočne výrazný a
2) čo je dôležitejšie v našom prípade, v prípade Slovenska, potrebujeme kvalitnú podporu pri zapojení do zamestnania, pretože títo ľudia čelia rôznym prekážkam a bariéram, ako sú nízke vzdelanie, diskriminácia, zdravotné problémy.
No a teda k tej finančnej motivácii. Finančná motivácia pracovať na Slovensku nie je problém. Mnohí si mylne myslia, že sociálne dávky sú príliš vysoké a preto ľudia nechcú pracovať, ale opak je pravdou. Naša pomoc v hmotnej núdzi patrí medzi najnižšie v Európskej únii. V skutočnosti máme na Slovensku relatívne vysokú motiváciu pracovať. Ja viem, že to je prekvapujúce, ale to sú štatistiky, to sú dáta. Podľa štatistík patríme do hornej tretiny krajín Európskej únie.
Ja uznávam, že ako minister ste urobili aj niekoľko dobrých krokov smerom k posilneniu motivácie dlhodobo nezamestnaných ľudí pracovať a preto ja sa pýtam veľmi podobnú otázku, ako sa pýtala aj kolegyňa predo mnou, prečo teda nestaviate na tom a radšej sa nezameriate práve na tú kvalitnú podporu pri zapájaní do zamestnania. Namiesto toho prichádzate s týmto nešťastným návrhom, ako krátiť dávky ľuďom, ktorí odmietnu vhodnú pracovnú ponuku. Takéto zmeny len prehlbujú predsudky voči tým lenivým poberateľom dávok, ako ich vy nazývate, najmä keď sa to často nesprávne chápe aj vo vzťahu k rómskej menšine. Ja som nevidela, nehnevajte sa, ja som nevidela jednu analýzu ministerstva, ktorá by ukázala, koľko z týchto ľudí naozaj odmieta ponuky a prečo ich odmietajú. A potom je samozrejmé, že aj verejnosť sa opiera skôr o predsudky, než o fakty. Takisto je dôležité si uvedomiť, že medzi poberateľmi dávok sú aj osoby, ktoré čelia diskriminácii a iným prekážkam, ktoré im bránia pracovať, a štát by im mal pomáhať a nie ich obviňovať a hroziť im, že pomaly skončia na ulici.
Ďalšia vec je, že bude veľmi záležať, to som nestihla dopovedať vo faktickej, bude veľmi záležať na každom úradníkovi na úrade práce, ako posúdi, či je ponuka skutočne vhodná pre konkrétnu osobu. Čiže to rozhodovanie o dávkach môže byť často náhodné, rôzne podfarbené, nevieme, kto aký postoj zaujme. A takto sa môže ľahko stať, že niektorí ľudia neférovo prídu o dávky len preto, že ich prípad posúdil niekto konkrétny na nejakom konkrétnom úrade práce. Akú dávate vy ľuďom záruku, že ich prípady budú posudzované férovo a bez predsudkov? Ja viem, že vy ste hovorili, že by im mal pomáhať aj rómsky asistent, alebo neviem, ako to voláte, ale to budú, na každom jednom úrade bude tento asistent? (Rečníčka sa obrátila s otázkou na navrhovateľa. Reakcia navrhovateľa.) Aha, dobre. A to ako zistíte, že kedy to bude potrebné? To z nejakých dát budete, alebo už teraz to viete? (Reakcia navrhovateľa.) Viete. Dobre. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, nediskutujte s pánom ministrom. Povedzte, čo chcete, on vám zareaguje, alebo nezareaguje, také sú pravidlá v parlamente, dobre?

Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
No dobre. Dobre, ďakujem, prepáčte.
A keď už tú prácu teda títo ľudia prijmú a začnú ju vykonávať, pýtam sa, naozaj toto pomôže zamestnanosti? A najmä, pomôže to vôbec tým konkrétnym ľuďom vymaniť sa z toho bludného kruhu chudoby?
Môžeme sa pozrieť napríklad do Nemecka, ktoré prešlo podobnou reformou, a je, existuje pomerne čerstvá štúdia, ktorá skúmala dôsledky tejto reformy. A tá štúdia dospela k záveru, že síce ľudia sa krátkodobo zamestnali, ale z dlhodobého hľadiska bola kvalita a udržanie pracovných pozícií nízka. Ľudia sa zväčša zamestnali v podradných pracovných pozíciách a v podstate uviazli v pasci nízko platenej nestabilnej práce.
Často tiež hovoríte o lenivosti, pán minister, veľakrát ste to spomenuli aj dnes. Ja nepopieram, že ľudia sú aj leniví a vôbec si nemyslím dokonca, že ide viac o nejakú že, o nejakú konkrétnu komunitu, napríklad o rómsku komunitu. Áno, ľudia sú všelijakí a niektorí sú aj leniví. Ale niektorí ľudia sú aj dlhodobo diskriminovaní, napríklad tí zo znevýhodneného sociálneho prostredia. A ja nevidím z vašej strany za celú dobu vášho sedenia na stoličke ministra žiadnu snahu zmierniť práve tento negatívny vplyv sociálneho zázemia na výsledky napríklad vo vzdelávaní alebo na trhu práce. Vy radšej namiesto toho idete s bubnom na zajace a chcete trestať lenivosť. Namiesto strašenia a vyhrážania sa odoberaním dávky by ste sa ako skutočný sociálny demokrat mali sústrediť skôr na to, aby kariérne poradenstvo, vzdelávanie a rekvalifikačné kurzy na ÚPSVaR-och fungovali efektívne a nielen tak pro forma, len aby sa vyčerpali eurofondy. Verte mi, umelé dotovanie pracovných miest je horšou, drahšou a oveľa menej účinnou metódou ako napríklad vzdelávanie alebo rekvalifikácia, na ktorú aktuálne míňame ako krajina v porovnaní s inými krajinami Európskej únie suverénne najmenej.
Prosím, sústreďte sa na skutočné príčiny dlhodobej nezamestnanosti a radšej stiahnite tento škodlivý zákon. Tým by som to uzavrela, ale možno ešte posledná vec alebo taká otázka, že či už ste si tento váš zákon vyštrngali s ministerstvom financií. Pretože, ak si pamätáte, tak v prvom čítaním, v oficiálnom vyjadrení ministerstva financií k vášmu zákonu vám toto ministerstvo vyslovene neodporúčalo zavádzať podmieňovanie dávky v hmotnej núdzi akceptovaním vhodnej pracovnej ponuky. Ja som to tu celé citovala, to už teraz nebudem opakovať. Takže ma len zaujíma, že či ste vzali do úvahy ich pripomienky.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka, pani poslankyňa Vaľová. Zrieka sa možnosti vystúpiť s faktickou poznámkou.
Teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa prihlásilo päť poslancov a pán minister opäť požiadal o slovo, takže má priestor, nech sa páči.
Pán minister, či budete do konca alebo do devätnástej dneska, budeme, aby sa poslanci vedeli zariadiť, alebo ako? (Reakcia z pléna.) Dobre.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo. (Reakcie z pléna.)

Pán Hargaš, musíte to vydržať, musíte to vydržať. Snažím sa pracovať, Progresívne Slovensko, vypočul som si názory, videl som, preštudoval som si pozmeňujúci návrh Progresívneho Slovenska, dopadlo to tak, ako to dopadlo, mám sa k tomu ešte vracať? No chcem zareagovať na niečo iné.
Pani poslankyňa, vy ste v jednej vete prejavili takú schizofréniu. Vy ste povedali, že na jednej strane si aj uvedomujete a vnímate nejaké pozitívne programy a pozitívnu prácu v prospech nezamestnaných a na druhej strane, že nevidíte výsledky týchto opatrení. A pritom ja o nich verejne hovorím nielen na Sviatok práce, ako sa patrí na 1. mája na ľavičiara, ale už niekoľko týždňov, už je to merateľné. Sú aktívne opatrenia pre trh práce, takto sa to zložito volá, vy to už poznáte, venujete sa tejto oblasti a všetky tieto aktívne opatrenia pre trh práce my naozaj usilovne vykonávame. Ale to nie sú žiadne, máte pravdu, to nie sú žiadne nové veci, ktoré by sa neaplikovali aj v minulosti, ale sú takou povinnou jazdou pre každého ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, máme využívať aj eurofondy, aj štátne prostriedky na to, aby sme sa snažili pomôcť tým nezamestnaným nájsť si prácu. O tom sú teda tie aktívne opatrenia pre trh práce. A toto funguje. My sme to tak slávnostnejšie spustili minulý rok 1. mája na Sviatok práce a máme už prvé výsledky a vieme to kvantifikovať. Jednoducho vytvorili sme desaťtisíc nových pracovných miest, udržali 35-tisíc pracovných miest a pripravili pre trh práce 70-tisíc ľudí. Naozaj tie programy na podporu zamestnávania sú mohutné a umožňuje nám to Európska únia a eurofondy, že my vieme naozaj tie eurofondy využívať na to, aby sme podporovali nezamestnaných ľudí hľadať si prácu.
Napríklad len program finančné stimuly, ktorý obsahuje osem aktivít, ten je financovaný z Európskej únie v celkovom objeme 300 miliónov eur. Šialená vec. Na štyri roky, samozrejme, osem aktivít. A práve tie finančné stimuly sú určené pre tzv. znevýhodnených uchádzačov. A teraz to neberte tak, že ide len o zdravotne znevýhodnených ľudí. Pre tých, ktorí sa tej oblasti nevenujete, sú to aj nízkokvalifikovaní ľudia, dlhodobo nezamestnaní ľudia, sú to vekové rizikové kategórie do 30 a nad 50 rokov. Pre všetkých týchto ľudí sú určené finančné stimuly, o ktorých som hovoril, potom program, ktorý sa volá zručnosti pre trh práce, to sú tie vzdelávacie a rekvalifikačné kurzy, a ďalšie a ďalšie programy. V tých finančných stimuloch je osem aktivít, tri sa venujú zdravotne znevýhodneným ľuďom, jedna živnostníkom. Keď si chce niekto založiť živnosť, pomáhame jednorazovým príspevkom, pokiaľ, samozrejme, predstaví dôveryhodný plán. Máme tam prácu na skúšku, kde jednoducho umiestnime priamo do zamestnania človeka a financujeme nejaký jeho príspevok a, samozrejme, aj nejakú podporu toho zamestnávateľa, máme tam mentorované zamestnanie. Toto všetko funguje a nie sú to nejaké naše špeciálne výmysly, že by sme to my teraz pod súčasným vedením vymysleli, pretože toto sa jednoducho musí robiť.
Takže nehovorme, že ideme s bubnom na zajace, že nič nerobíme, nepodporujeme nič a nikoho a odrazu prídeme len s nejakým reštriktívnym opatrením. To nie je jednoducho pravda. Predstavil som aj tie výsledky. Desaťtisíc, 35-tisíc, 70-tisíc pre trh práce.
Takým špecifikom, a to by vás, Progresívne Slovensko, mohlo zaujímať, je, pretože vaši voliči sú väčšinou mladí ľudia, a to sme vymysleli my, to je z našej dielne, právo na prvé zamestnanie. To je špeciálne určené pre mladých ľudí a bolo tak úspešné v tej prvej fáze, že máme právo na prvé zamestnanie 2, od 1. mája tohto roka pokračujeme v tomto programe. Rozchytalo sa ako teplé rožky. Dokonca sme ho zlepšili, vylepšili. Neprispievame len na mzdu alebo na určitý podiel celkovej ceny práce toho konkrétneho človeka, ale prispievame aj na mentora, ktorý s ním, s tým mladým človekom bude na tom novom pracovisku a pomôže mu ho zapracovať sa. Právo na prvé zamestnanie. Lebo stále sa hovorí, ako keby sme robili iba pre dôchodcov alebo niečo podobné, čo nie je pravda. Právo na prvé zamestnanie.
A preto ma tak mrzí, že potom si pán Šimečka sa postaví pred ZKW a proste oblbuje tých ľudí. No proste to nebola pravda, nebolo to korektné, nebolo to fér. Máme menej hromadných prepúšťaní za prvé štyri mesiace tohto roka ako v minulom roku a vy ste tu kreslili celý apríl armagedon, pán kolega, transakčná daň a tak ďalej. Ešte aj to hromadné prepúšťanie nahlásené v ZKW Krušovce, ktoré má teda postihnúť 10 % pracovníkov celej firmy, bolo nahlásené už v januári. Tak kedy začala platiť tá transakčná daň? To je tá nekorektnosť. To je tá nekorektnosť a to ma mrzí.
No a keď hovoríme o tých aktívnych politikách pre trh práce, tak sme ich chceli zaviesť v tomto zákone, aj chceme, aj dúfam, že zavedieme aj pre ľudí, ktorí nie sú evidovaní v evidencii nezamestnaných. Pretože nie každý musí, nie každý nezamestnaní musí byť v evidencii nezamestnaných, niekto nechce, niekto proste nechce. Ale ten zákon je o tom, že dobre, keď už chceme vyžadovať takýto princíp aj smerom k ľuďom, ktorí nie sú evidovaní nezamestnaní, aj keď sú nezamestnaní a sú poberateľmi dávky hmotnej núdzi, pretože my zavádzame v tomto zákone aj kategóriu poberateľ dávky v hmotnej núdzi, aby sme mohli takýmto spôsobom motivovať človeka, ktorý aj nie je v evidencii nezamestnaných, tak zároveň sme týmto ľuďom, ktorí doteraz túto možnosť nemali, poskytli aj tie aktívne opatrenia pre trh práce. Pretože doteraz mali na ne nárok len ľudia, ktorí sú evidovaní, a nie všetci poberatelia dávky v hmotnej núdzi. My sme im to, alebo im to týmto zákonom ideme dať, no a vy kvôli chybe týmto pozmeňujúcim návrhom by ste im to zobrali.
Takže ten pozmeňujúci návrh nie je správny, jednoducho ste ho podali nesprávne. Tak sa netitulujte toľko do tej pozície expertov, ani ja nie som expert na všetko napriek tomu, že sa sociálnej oblasti venujem deviaty rok aj v pozícii ministra. A mali sme aj s pani poslankyňou Petrík veľa konštruktívnej diskusie, ale načo ste skĺzli do tejto polohy pri tomto zákone, že ja tu idem normálne, neviem čo, mučiť asi tých chudobných ľudí alebo niečo podobné. Nie, ja ich chcem motivovať. Nechcem, aby ležali na tej posteli a pozerali len do steny, chcem, aby pracovali. Čo je na tom? A nemusia, nenútime ich, len potom nech jednoducho nepoberajú dávku z daní ľudí riadne pracujúcich. Čo je na tomto princípe zlé? Skúšalo sa všeličo.
Pani poslankyňa Kosová, naozaj, aj vy ste, všeličo sa už skúšalo, ale nefunguje to, však navrhnite niečo iné. Aj riešenia by som očakával od teda tejto najsilnejšej opozičnej strany. Ja som to ako opozičný politik robil. Na každej schôdzi som predkladal nejaké zákony v sociálnej oblasti a niektoré aj prešli, čomu sa teším. Treba to skúšať.
Čiže ešte raz, pokiaľ vymyslíte niečo iné ako tých ľudí dostať, dostať do pracovného pomeru, pretože to je najlepší spôsob boja proti chudobe, veľmi radi to privítame, ale nepočuli sme to tu.
Pán Ledecký dokonca nám ešte vyčítal aj aktivačné práce, ktoré tu fungujú už roky, a bola debata zrušiť-nezrušiť. Nie, nechali sme ich, pretože aspoň to nech tí ľudia robia. A ja nebudem obhajovať právo na lenivosť, ja to takto poviem, nebudem. Prečo by som to robil? Ľudia tu riadne pracujú, prečo by som mal obhajovať právo na lenivosť ľudí, ktorí nechcú pracovať? Nechcú, nieže z objektívnych príčin nemôžu. Zase ste to tu vrátili do hry, my sme tu nevideli, my sme to nevideli, veď si pozrite ten zákon, veď ste zákonodarcovia, tak si ten zákon pozrite, ako je to tam napísané. Dokonca tá vhodnosť pracovnej ponuky, aj tam je dokonca individuálna možnosť posúdenia toho kandidáta na prácu, všetko tam je, ale to nie je tento zákon, to už je platné niekoľko rokov, o to sa opierame. Čiže nemôže sa stať, že by sme, že by sme zobrali dávku v hmotnej núdzi človeku, ktorý reálne z objektívnych príčin nemôže pracovať. Však prví by ste skákali pred ministerstvom práce a oprávnene. A oprávnene.
Pani Petrík, viete, ja to nemám rád, že vy to tak v opozícii robíte, sú nejaké zákulisné rozhovory a vy sa postavíte pred mikrofón a poviete, mne moja kolegyňa pani poslankyňa niečo povedala, že ste to vy takto povedali. To vám pripadá korektné? To sa nemáme v zákulisí o ničom baviť? A bolo to inak, teraz vám poviem. Bolo mi predoslané, že Progresívne Slovensko sa pravdepodobne obráti na Ústavný súd, na Ústavný súd. To mi bolo povedané. A ja, samozrejme, som len reagoval, že budem, samozrejme, rešpektovať toto rozhodnutie, budem rešpektovať aj rozhodnutie Ústavného súdu, a že to bude teda zaujímavá právna polemika potom, čo Ústavný súd už podobný princíp raz prehodnotil a rozhodol. Je to trochu iné, ako ste to povedali? No. Takže keď už chcete interpretovať zákulisné nejaké debaty, nemali by ste to robiť, potom vám v politike už nikto nič nepovie, hovorím to v dobrom, a po druhé, keď ich už interpretujete, tak to robte presne.
Opäť sa vrátim. Vy tu hovoríte, že Ústavný súd sa v predchádzajúcom období mohol pomýliť. Kto ste vy? Ako v dobrom sa to pýtam. Vy ste ústavné autority? To už naozaj budeme spochybňovať Ústavný súd, len aby sme dosiahli nejaký politický cieľ? Ak budete raz vo vláde, tak čo? Prijmete zákon, že je možné, aby politici opravovali rozhodnutia Ústavného súdu? Je tam v tom náleze napísané, že môže štát vyžadovať od človeka zabezpečenie základných životných potrieb? Je to tam konštatované tým Ústavným súdom, alebo nie? Tak som veľmi zvedavý, pretože v práve hádam platia nejaké precedensy, som zvedavý, či Ústavný súd v rovnakej veci rozhodne inak. Ja si myslím, že to je rovnaká vec, rovnaký princíp. Ale nie som ústavný právnik a preto som povedal, že to bude teda zaujímavá právna polemika pre Ústavný súd. Ale na rozdiel od vás ja Ústavný súd budem rešpektovať, ak by aj rozhodol ináč, že to nie je možné urobiť, tak nebudem tu hádzať sa o zem a hovoriť, Ústavný súd sa mohol pomýliť. To kam zájdeme takto? Toto proste nie je možné, no a zvlášť keď, ako som povedal, vy vždy keď nejaký súd rozhodne, tak okamžite súd rozhodol a tak ďalej. Áno, takto to má byť, máme rešpektovať Ústavný súd a nie spochybňovať ho vtedy, keď nám to teda nevyhovuje. Ja ho rešpektovať budem, bude to zaujímavé, možno Ústavný súd vydá aj predbežné opatrenie, kým nerozhodne o merite veci, všetko v poriadku, ale budem mať čisté svedomie, že som urobil v súlade so svojím svedomím a vedomím a z poznatkov z regiónov, že som konal naozaj správne, že sme konali správne, že to tak má byť jednoducho.
Hovoríte, spomínate, že či ministerstvo financií, už zase tak, ako vy viete, ale veď to patrí k tomu, že či už sme si to vydiskutovali a tak ďalej, ja som si to s pánom Kamenickým vydiskutoval, vôbec nešlo teda o peniaze, pretože vieme dobre, že tu vôbec nemá toto ekonomickú rovinu. To nejaký malý prínos pre rozpočet by to malo mať, ale nikdy som neargumentoval ekonomikou, nikdy. No ale to, čo nehovoríte, je, že tripartita rokovala o tomto zákone, všetci sociálni partneri o ňom rokovali a ako dopadla tripartita? Prečo to nepoviete? Prečo toto nezdôrazňujete? Všetky tri zamestnávateľské zväzy absolútne podporujú túto legislatívu. Združenie miest a obcí Slovenska absolútne podporuje túto legislatívu, malá odborová organizácia SOS podporuje túto legislatívu. No a potom prišla KOZ, ja sa nebudem zmieňovať o blízkosti KOZ k Progresívnemu Slovensku, nebudem to tu rozoberať, pretože ja stále KOZ vnímam ako sociálneho partnera a som vám to už opisoval asi pri prvom čítaní, čo sa stalo. KOZ najprv vyjadrilo nesúhlas s týmto zákonom a potom prišla počas rokovania tripartity pani prezidentka KOZ za tajomníčkou rady a poprosila o opravu, o opravu rozhodnutia, lebo, samozrejme, v KOZ tam bola zastúpená (kýchnutie v pléne), na zdravie, viacerými, viacerými predsedami viacerých združení a začali medzi sebou komunikovať, nebola tam zhoda. KOZ pozostáva asi z 25 odborových združení. Tak prišla pani prezidentka a žiadala opraviť veľmi nezvyklou formou, že teda súhlasia s týmto zákonom (povedané s úsmevom), ale majú vážnu pripomienku k princípu samotného zákona. Vám to pripadá akože relevantné, keď vy napokon zmeníte z nesúhlasu na súhlas, ale s pripomienkou k princípu zákona? No tak buď raz nesúhlasím, keď s tým nesúhlasím, a nie aby to navonok vyzeralo, že súhlasím, ale mám problém s princípom zákona. To je, so zásadnou pripomienkou, takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán minister, blíži sa devätnásta hodina, chcem sa opýtať...

Tomáš, Erik, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
.... no však veď plním si, splním si úlohu, že do devätnástej.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Ešte je tam faktická poznámka. Dáte priestor aj pani poslankyni?

Tomáš, Erik, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ježíš, jasné, pardon, dobre, no tak, samozrejme, som džentlmen. Takže takto to dopadlo na KOZ, čiže, teda na tripartite. Drvivá väčšina tripartity sociálnych partnerov podporuje tento zákon. A nestiahnem ho, naopak, chcem vás vyzvať, aby ste ho podporili.
Ďakujem pekne.

!!! Vymazať nadbytočný prázdny rámček !!!

Ďakujem, pán minister. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka – pani poslankyňa Petrík.

Ďakujem pekne. Cením si tento konštruktívny tón, pán minister, a k tým AOTP, ja nespochybňujem všetky tie AOTP, ktoré ste vymenovali. Ja si myslím, že sú to dobré kroky, ale predsa len sa žiada povedať, že množstvo z nich bude aj financovaných z eurofondov, to znamená, že to nebudú nejako pokračujúce veci, ale budú časovo ohraničené a potom bude na vláde, či si ich osvojí a či bude ochotná a schopná vôbec zo štátneho rozpočtu financovať ďalej takéto projekty. Čiže to je, to je jedna vec.
Potom ešte ste hovorili k tej polemike. Ja naozaj nevyťahujem zákulisné reči. Viete, keby to boli zákulisné reči, tak tu hovorím niečo, čo nesúvisí s témou. Je mi ľúto, že tu Irena akurát nemôže byť. My si ctíme Ústavný súd, veľakrát sme sa na neho obrátili, máme v tíme ústavných právnikov a právničky. Ja tiež nie som ústavná právnička, takže ja, ja túto polemiku s vami nemôžem viesť. Ja som len reagovala na to, že vy ste s kolegyňou sa bavili a hovorili ste, že to môže byť zaujímavá právna polemika. Ja si myslím, že ak sa pozrieme na akékoľvek rozhodnutia akéhokoľvek súdu, ktoré máme predsa v úcte, je jedno, aký je to, aká je to úroveň súdu, a nájdeme tam možno niečo, v čom sa nezhodneme, je úplne okej, ak sa o tom budeme baviť, a to neznamená, že spochybňujeme an block inštitúciu Ústavného súdu. To, to snáď uznáte aj sám.
To je všetko, čo som k tomu chcela.
Ďakujem.

Pán minister, chcete reagovať?