Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, aj kolegovia, kolegyne za trefné faktické poznámky. Ja len už len tak naozaj zopár vecí, ešte raz. Snažím sa byť naozaj k téme skráteného legislatívneho konania. Úplne s tebou súhlasím Janko Hargaš, keď si hovoril o tej nedôvere, ktorá je úplne opodstatnená a myslím si, že aj dôchodcovské správcovské spoločnosti môžu mať túto nedôveru. Ale tak zatiaľ, keďže to držíte ako možnosť a nie ako povinnosť, tak tomu ešte vecne rozumiem. Ale ono naozaj, či je to skrátené, či nie je, tie prílepky a tie zmeny sem môžu kedykoľvek prísť. Preto je vôbec nebezpečné otvárať takýto zákon. Keby ste boli naozaj, že poctivá, poctivá vláda, ktorá chce pomôcť budúcim dôchodcom s lepším dôchodkom, tak otvoríte tento zákon iba v tom prípade, že zvýšite percento odvodu do druhého piliera a nie znížite, čo ste urobili ako prvú vec, keď ste prišli sem, do vlády. Ale tak o tom sa budeme baviť potom ďalej.
Čiže ešte raz, v rámci toho SLK len zopakujem, že nemyslím si, že toto a to som nie je jediná, že toto je spôsob, akým sa má odvracať ekonomická kríza. Toto naozaj nie je zákon a spôsob, akým my máme pomáhať riešiť ekonomické škody v tejto krajine, ktoré ste napáchali. Máte prísť s pocitivými projektami na podporu podnikania, firiem a podnikateľov a tak ďalej. A nie s tým, že budete používať budúce dôchodky na nejaké budúce investovanie.
A už len posledná vec, ja sa práve pozerám, že ok, teraz prišiel druhý váš kolega, lebo doteraz tu bol iba jeden kolega, pán Bartek, čo je dosť smutné, že vlastne nikto z koaličných poslancov sem neprišiel nejakým spôsobom podporiť tento váš zákon.
Ďakujem

Áno, počuť ma, výborne, tak sa ešte prihlásim tu, dúfam, že toto pôjde. Okej, super.
Tak ďakujem veľmi pekne za slovo po tejto technickej prestávke a teda dovoľte mi vyjadriť sa k návrhu zákona z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Tentokrát sa budem naozaj snažiť byť vecná len, a teda vyjadriť sa len k skrátenému legislatívnemu konaniu a teda potom ďalej v ďalších čítaniach aj k podstate zákona.
Opäť tu máme ďalší zákon tejto vlády, ktorý prichádza v skrátenom legislatívnom konaní. Budem sa teda snažiť držať témy, venovať sa len faktu, že tu máme ďalší zákon, o ktorom nebude možné viesť poctivú diskusiu, nebude sa k nemu môcť v MPK vyjadriť odborná verejnosť a my tu v parlamente len takto v chvate môžeme len v priebehu tohto jedného dňa, dokonca len v priebehu pár hodín upozorniť na to, prečo tento zákon alebo to, že sa podáva v skrátenom legislatívnom konaní, nie je v poriadku.
Kým sa dostanem konkrétne k tomuto zákonu, ja musím, naozaj musím vám ukázať tento graf, nie je to transparent, je to graf, ktorý by som bola rada, keby ste si pozreli. Dobre vidíte, táto vláda len za roky 2023 až 2024 (reakcie z pléna) suverénne prekonala, tak môžem to aj opísať, no môžem to aj opísať (reakcia z pléna). To nie je plagát, to je graf. (Reakcie z pléna.) Dobre, tak ukázala som ho len krátko, ja ho veľmi rada opíšem. Táto vláda za roky 2023 až 2024, čiže ani nie dva roky v podstate alebo cca, suverénne prekonala množstvom predložených zákonov v skrátenom legislatívnom konaní všetky doterajšie vlády od roku 1994. Všetky ostatné vlády sa pohybovali medzi zhruba päť až devätnásť percentami zákonov predložených v SLK, a táto vláda stihla podľa analýzy VIA IURIS za dva roky svojho vládnutia, necelé, 59,5 % všetkých svojich zákonov predložiť v SLK. To je viac ako polovica, kolegovia a kolegyne. Dokonca v porovnaní iba s čisto pandemickým obdobím, kedy, a to ja nechcem obhajovať Matovičovu vládu, ale čisto pandemické obdobie, kedy Matovičova vláda predložila 47,6 % zákonov v SLK, je toto stále viac. To je absurdné, neuveriteľné. Samotné skrátené legislatívne konanie sa má využívať len za mimoriadnych okolností, keď sú ohrozené ľudské práva a slobody, bezpečnosť štátu a keď štátu hrozia veľké hospodárske škody. To už sme tu počuli veľakrát, tých, tak veľakrát, ktoré svojím objemom sa rovnajú 59,5 % zákonov.
Pre vás sa to však stal rutinný pracovný nástroj, ktorým si zjednodušujete život. Ja si dovolím tvrdiť, že práve predkladanie takéhoto množstva zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, práve toto môže byť dôvodom pre vážne hospodárske, ale aj iné škody pre krajinu, pretože hrozí, že predložíte skrátka zlé zákony, zle pripravené zákonné normy, ktoré budú mať priame negatívne dopady na životy ľudí na Slovensku. Tak sme to napríklad videli aj pri opakovaných novelách Trestného zákona, lebo ste ich dookola napísali niekoľkokrát zle a už vtedy napáchali a doteraz ďalej páchajú ľuďom na Slovensku škody. To isté sa veľmi ľahko môže stať aj pri tomto zákone.
Dôvodová správa k skrátenému legislatívnemu konaniu tohto zákona je slabá a deravá. Argumentujete tým, že treba rýchlo zareagovať na meniaci sa svetový režim, rastúcu globálnu neistotu a potenciálnu obchodnú vojnu. Áno, je pravda, že Slovensko je enormne otvorené a budeme najviac zasiahnutí krajinou alebo najviac zasiahnutou krajinou, čo sa týka zavedenia amerických ciel. Ale skutočne ako prvá odpoveď na volatilitu na finančných trhoch, na geopolitické konflikty, na ekonomickú neistotu je to, že ideme meniť dôchodkový systém v skrátenom legislatívnom konaní bez diskusie? Naozaj? Špeciálne keď ste nijakým spôsobom nevysvetlili, aké konkrétne hospodárske škody by vznikli, keby tento zákon prešiel v riadnom legislatívnom konaní. Efekt tohto zákona sa bude prejavovať postupne a dlhodobo. A teda aké hospodárske škody? Čo konkrétne? Povedzte mi. Budem veľmi rada, keď mi poviete, pán minister, že čo konkrétne by sa stalo, keby sme o ňom mali ešte aspoň pár týždňov odbornú diskusiu? Nič by sa nestalo, iba by sme mali na konci lepšie pripravený zákon.
Pripomeňme si, že iný člen vašej vlády, konkrétne minister Taraba prehlásil, že táto vaša vláda je protrumpovská. Pripomeňme si, že ste sa všetci tešili z toho, že v USA vyhral voľby Donald Trump a že je koniec, že to znamená koniec progresivizmu. Ja sa pýtam, či sa ešte stále z toho tak vytešujete, lebo výsledkom je, že naša ekonomika sa môže dostať do totálnej krízy. A vy ešte máte aj tú drzosť povedať, že ľudia majú tento, s prepáčením, prúser, ktorý ste ešte pred pár mesiacmi vítali s otvorenou náručou, hasiť svojimi vlastnými úsporami na dôchodok. Áno, chápem, že cca tých 17 miliárd je pre vás lákavých, už asi neviete, ako by ste sa úplne k nim rôznymi spôsobmi dostali, tak to skúšate cez SLK. Tu doplním aj to, že pán minister mi teda spomínal na výbore, že už to nie je 17 miliárd, už je to len 16 celá, teda bolo ešte viac ako 17 miliárd, že je to 16,7 miliardy teraz, že práve vďaka tomu, čo sa vo svete deje, tak aj tieto úspory za mesiac klesli, pomerne vysoko klesli slovenských sporiteľov a sporiteliek. Ja som na to reagovala, že je to pomerne normálna vec, vraj čo sa týka dlhodobého sporenia a všetkých rôznych typov fondov, ktoré v týchto úsporách máme. Takže to stále z môjho, z mojej strany platí, pretože hovorím o dlhodobom sporení, ktoré má takéto výkyvy a možno o rok, o dva to už bude zas úplne nejako inak. Veď to je koniec koncov pointa tohto dlhodobého sporenia v II. pilieri.
Ja sa ale pýtam, že či vám to fakt nie je blbé. Vy dávate zodpovednosť za celý ekonomický stav Slovenska, do ktorého ste ho mimochodom dostali svojou nekoncepčnou a populistickou politikou práve vy na plecia občanom. To vážne? Ale pozor, milé Slovenky, Slováci, táto zodpovednosť má byť na nich, na vás, milá vláda, nie na občanoch tejto krajiny. Vy máte rokovať, vy máte vyjednávať, teraz naozaj doma aj v zahraničí máte predstavovať systémové programy na podporu priemyslu, podnikateľov, firiem, a hovoriť o tom, ako odvrátite krízu. A vy ste namiesto toho zaviedli hlúpu transakčnú daň, ktorá z firiem a od podnikateľov ešte v podstate už od začiatku, koľko je to, pár dní, odkedy, odkedy trvá, denne vyťahuje stovky a tisíce eur. A teraz poviete bežným ľuďom, že musíte použiť ich úspory na dôchodok, aby ste podporili ekonomiku. A ešte aj vlastne chytro, chytro cez SLK, lebo očividne na poctivú diskusiu nie je čas. Alebo chuť? Je naozaj veľmi odvážne, keď zrovna táto vláda presviedča ľudí, že by mali svoje úspory investovať do infraštruktúrnych projektov, čo vecne nie je zlé. Ale s vašimi výsledkami v tejto oblasti po štrnástich rokoch vládnutia, aby to posilnenie, ja sa len obávam, aby to posilnenie odolnosti nášho hospodárstva nakoniec neskončilo tak, alebo nebola taká rovnaká fikcia ako tá dokončená diaľnica do Košíc. A o tomto všetkom by sme mohli mať normálnu politickú aj odbornú diskusiu, keby ste zas neobchádzali pravidlá hry a nevymýšľali si, že týmto odvraciate urgentnú hospodársku krízu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj vám, pani Kolíková, za tento veľmi dobrý prejav a otvorenie vôbec toho dialógu a tej, tej debaty o ľudskej dôstojnosti, lebo hovorili ste, že sa naozaj na množstve vecí v tejto téme nezhodneme, ale že všetci by sme sa mali zhodnúť na tom, a že všetci chceme, mali by sme chcieť, aby sa tu všetci ľudia cítili dôstojne. Lenže ja o tom pochybujem. Ja pochybujem aj o tom, že sa na tomto zhodneme, čo je úplne najviac smutné z celej tejto debaty, že my sa ani na tomto nevieme zhodnúť, pretože keď otvárajú sa témy návrhov zákonov v rámci toho, že sa chce ochrániť ľudská dôstojnosť, tak to ako keby ste hovorili, že všetci ľudia, ktorí nesedia do vášho heterosexuálneho vzorca, žijú nedôstojne v podstate ta narušujú ľudskú dôstojnosť. Ak je to tak. Ja sa pýtam. Je to naozaj tak? Toto je to, kvôli čomu predkladáte túto novelu, že máte pocit, že ľudia, ktorí nesedia do heterosexuálneho vzorca, nežijú dôstojne a narušujú ľudskú dôstojnosť? Lebo, ak je to tak, tak potom skutočne každý chápeme dôstojnosť nejak úplne inak a ako môžme chcieť, aby sa títo ľudia cítili v spoločnosti dôstojne, keď hovoríme, že, že chceme, aby normy platili len pre nich a pritom je to aktuálne presne naopak. Tie normy platia iba pre tých, ktorí vám sedia do vášho vzorca a my chceme, aby tie normy platili nielen pre nich, ale pre nás všetkých, ako hovorila pani Kolíková. Čiže je to presne naopak, ako hovoril pán Majerský. A ďalšia vec. Ako sa môžu títo ľudia cítiť u nás dôstojne, keď tvrdíme, že biologické fakty, že oni nie sú biologický fakt. Čo sú oni potom? Ako je možné, že môžme hovoriť o nejakých normách a biologických faktoch a nezaradiť do toho aj ľudí, ktorí sú menšiny, akékoľvek menšiny napríklad aj sexuálne menšiny. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Tak ja budem voľne pokračovať v tom, čo veľmi kvalitne začali moje dve kolegyne Irena Bihariová a Ingrid Kosová, chcem im týmto veľmi aj poďakovať za veľmi detailnú analýzu tohto návrhu zákona a ja teda budem len ďalej pokračovať, možnože to tak aj zhrniem aj vzhľadom na čas a vzhľadom na to, že som posledná v písomnej rozprave, neviem, či sa niekto chystá aj do ústnej, čo by bolo fajn, samozrejme.
Každopádne, milé dámy a páni, pán minister, pán predsedajúci, minister práce Erik Tomáš predstavil opatrenie, podľa ktorého ten, čo odmietne vhodnú pracovnú ponuku, stratí nárok na sociálnu dávku. Áno, už sme to tu počuli niekoľkokrát, ale ja si myslím, že je dobré si to zopakovať a povedať, aby sme si teda naozaj uvedomili, že čo sa vlastne týmto zákonom ide udiať. Dve z troch strán vládnej koalície sa ešte stále hlásia k sociálnej demokracii. Minulý týždeň ste schválili doživotnú rentu pre generálneho prokurátora. Týždeň predtým sme od vás počúvali, že vily v Chorvátsku sú na Slovensku pomaly bežná vec. A dnes tu máme návrh, ktorým sa v podstate vyhrážate tým najslabším v našej spoločnosti. A to je fakt, pán minister, to nie sú naše nejaké tu, ja neviem, nepoctivé debaty a politikárčenie. To je fakt, vy sa vyhrážate tým najchudobnejším. Ľuďom v mimoriadne ťažkých životných situáciách idete hroziť, že im zoberiete ešte aj to existenčné minimum, z ktorého doteraz vedeli ledva vyžiť. Takýmto opatrením ale nevyriešite dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku. Ľudom, ktorí sú dlhé roky bez práce a točia sa v začarovanom kruhu chudoby s nakopenými problémami nepomôžete postaviť sa na nohy jednoduchým populistickým riešením. Dávka v hmotnej núdzi na Slovensku nie je žiaden luxus, pre ktorý by sa oplatilo nepracovať. Toto si už povedzme, ja budem veľmi rada, pán minister, keď nás budete sa snažiť nejakým spôsobom presvedčiť o opaku, ale faktom je, že to je tak nízka dávka, pre ktorú sa skutočne neoplatí nepracovať. Čiže tam bude asi nejaký iný dôvod, prečo tí ľudia sú na tejto existenčnej dávke. Naozaj ona nepokrýva ani základné životné potreby, už to tu odznelo, je to 84,90 na jednotlivca a 220 eur 70 centov na dvojicu, ktorá ma jedno až štyri deti. A odobratie tejto dávky môže pre mnohých znamenať existenčný boj a prehlbovanie chudoby, ktorá sa potom prenáša na ďalšie generácie. Odobratie dávky nehrozí len pre toho poberateľa alebo poberateľku, ale doplatia na to aj maloleté deti, ktoré si nevybrali, do akej rodiny sa narodili.
No a teraz mi len dovoľte zacitovať, ja som si kvôli tomu zobrala aj počítač, takže dajte mi sekundu. Ja to naozaj musím odcitovať, lebo to je ako keby, ja neviem, to je v podstate ako ďalší človek prihlásený do rozpravy z radov opozície, ale nie, to je pripomienka ministerstva financií, ktorú ja vám teda celú prečítam a budem veľmi rada, keď mi potom v reakcii poviete, že akým spôsobom ste reagovali, ako ste sa s ministerstvom financií nakoniec dohodli.
Čiže tá pripomienka znie: „Odporúčame nezavádzať podmienenie dávky v hmotnej núdzi prijatím sprostredkovaného vhodného zamestnania. Podmienenie nároku na dávku v hmotnej núdzi prijatím sprostredkovaného vhodného zamestnania zásadne mení charakter tejto sociálnej pomoci. Sociálna pomoc vrátane pomoci v hmotnej núdzi má slúžiť ako ochrana pred sociálnymi rizikami pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ktorých príjem klesol pod úroveň zabezpečujúcu základné životné potreby. Zákonom ustanovené životné minimum nebolo od roku 1998 adekvátne prehodnotené a jeho výška neodráža skutočné minimálne životné náklady. Aktuálna úroveň životného minima pokrýva len približne 51 až 64 % hranice rizika chudoby a viac ako dvojnásobne zaostáva za konceptom existenčného minima vypočítaného na základe mikroúdajov v cenách. Podmienenie pomoci pracovnou aktivitou preto predstavuje riziko ďalšieho prehlbovania a medzigeneračného prenosu chudoby. Slovenský sociálny a transferový systém je dlhodobo kritizovaný za nízku adresnosť a nedostatočnú účinnosť pri ochrane najzraniteľnejších skupín, podmienenie pomoci povinnosťou prijatia zamestnania ignoruje štrukturálne problémy trhu práce ako sú nízka kvalifikácia dlhodobo nezamestnaných, postupná strata ich pracovných zručností či regionálne rozdiely. Navyše osoby, ktoré sú dlhodobo nezamestnané alebo ťažko zamestnateľné, často reálne nedostávajú ponuky práce a ich zamestnateľnosť je veľmi nízka aj preto, že čelia vážnym prekážkam, ako sú nedostatočné bývanie, nízka úroveň vzdelania, obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti a základným službám či psychologické a sociálne bariéry vyplývajúce z dlhodobej sociálnej exklúzie."
A teraz ešte pár slov k úradom práce, ku ktorým sa ministerstvo financií tiež vyjadrilo: „Úrady práce na Slovensku na rozdiel od dobrej praxe v zahraničí stále neidentifikovalo...
===== obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti a k základným službám či psychologické a sociálne bariéry vyplývajúce z dlhodobej sociálnej exklúzie.
A teraz ešte pár slov k úradom práce, ku ktorým sa ministerstvo financií tiež vyjadrilo. Úrady práce na Slovensku na rozdiel od dobrej praxe v zahraničí stále neidentifikujú riziko dlhodobej nezamestnanosti už pri registrácii uchádzača o zamestnanie. To je to, čo aj spomínala kolegyňa Kosová. Namiesto toho čakajú až rok, kým s uchádzačom začnú aktívne pracovať, čo zásadne znižuje šance na jeho návrat na trh práce. A tak ďalej a tak ďalej, je tam ešte toho trochu viac, ale ja si myslím, že pre ilustráciu to úplne stačí, ministerstvo financií takýmto spôsobom okomentovalo, okomentovalo váš návrh zákona. Takže neviem, že ako ste sa k tomu ako ministerstvo práce postavili, či komunikujete, alebo či ste sa nejak nechali presvedčiť, aby ste tento návrh potom buď, neviem, upravili možno v druhom čítaní alebo aj možno stiahli neskôr, čo by bolo asi najlepšie. No ale poďme ďalej.
Základným problémom je, že poberatelia dávok žijú na miestach, kde pracovné miesta jednoducho nie sú. Zopár faktov, čísiel. Napríklad v okresoch Rimavská Sobota či Revúca bolo koncom roka 2024 jedno voľné pracovné miesto na zhruba 20 nezamestnaných. V okrese Kežmarok ich bolo dokonca 44. Ide pritom o okresy, kde je podiel poberateľov dávok najvyšší.
Mám k tomu ale aj niekoľko konkrétnych otázok, pán minister, na ktoré som ja zatiaľ nedostala v žiadnej podobe odpoveď. Po prvé, ako sa bude posudzovať primeranosť ponúknutého pracovného miesta napríklad pre rodičov detí. Sú prijateľné týždňovky alebo nočná práca? Čo fyzicky náročná práca pre ľudí vo veku nad 55 rokov? Koľko poberateľov či poberateliek dávok vôbec v súčasnosti odmieta primerané pracovné ponuky? Máme my vôbec tieto dáta? Nech vieme, že koľkých ale aj akých ľudí, akej štruktúry obyvateľstva sa to týka. A potom vy ste hovorili v úvodnom slove o tej vhodnosti, že zákon už pozná to vhodné pracovné miesto. Ja si ale myslím, že tá definícia je príliš voľná a to znamená, že vlastne úrady práce budú mať možnosť napríklad posielať rodičov malých detí na týždňovky? Ja neviem, pýtam sa. Ak nie, super, alebo ak áno, tak ako budú potom tie rodiny, nie, dobre, super, tak veď poviete mi, ja budem rada, keď, keď mi na to odpoviete.
Môže sa stať, že ženám po päťdesiatke alebo rodičom maloletých detí alebo zdravotne znevýhodneným ľuďom dávky vezmete? Môže, alebo nemôže sa to stať? Ide o skupiny, ktoré už teraz žijú v existenčných problémoch a najviac zodpovedajú štruktúre nezamestnaných v roku 2024. A ja sa ešte pýtam, že ako toto vaše opatrenie, to je taká jedna z mojich asi posledných otázok, ako toto opatrenie povedie k dlhodobým pracovným miestam alebo dlhodobému, miestu s dlhodobým pracovným pomerom? Akým spôsobom chcete dosiahnuť, aby to bola dlhodobá a nie sezónna práca? A takisto aj, aby sa tam prípadne aj zvyšovala kvalifikácia toho, toho konkrétneho človeka. Z nášho pohľadu ide o neefektívne a kruté opatrenie a prichádza od koalície, ktorá má plné ústa budovania sociálneho štátu. Namiesto strašenia by som bola rada, keby sme diskutovali, ako sa dá inšpirovať modelmi, ktoré už fungujú? Už teraz mnohé neziskové organizácie zapájajú ľudí z marginalizovaných komunít na trh práce vďaka riadnym pracovným pomerom, lebo dlhodobé riešenie naozaj neprinesú sezónne alebo dočasné projekty, ktoré ste často prezentovali ako príklady dobrej vôle vlády.
Prosím vás, riešme tento problém komplexne. Odstraňujme pretrvávajúcu segregáciu, nevyhovujúce podmienky bývania bez prístupu k pitnej vode, nízku kvalitu vzdelávania spojenú s predčasným odchodom zo škôl, neefektívne rekvalifikácie a diskrimináciu na trhu práce. Toto je to, čo máme v dlhodobom merítku riešiť. Diskutujme napríklad aj o posilnení sociálneho podnikania v kontexte nedávnych zistení NKÚ. Práve v tejto oblasti štát pomerne, pomerne často zlyháva. Ja som hovorila s niekoľkými primátormi a starostami, ktorí sa snažili vytvoriť sociálne podniky vo svojich mestách, ale tá obrovská administratíva a byrokracia, s ktorou sa stretli, konkrétne napríklad primátor Krompách mi hovoril, že chcel vytvoriť sociálny podnik, trvalo mu dva a pol roka, kým vyplnil všetky potrebné veci, stále ho vracali naspäť, toto ešte nemáte, toto vám ešte chýba.Takto málo mu chýbalo k tomu, aby to vzdal, nakoniec to nejakým spôsobom ten sociálny podnik rozbehol, ale tých ľudí, ktorí mu tam čakali, už, už vlastne ani nezachytil nakoniec. Čiže toto bol, toto bol jeho rozbeh, čo sa týka vytvárania sociálneho podniku.
Ďalej pozrime sa na nelegálnu prácu. Už sme to tu otvorili, ale predsa len, prečo niektorí zamestnávatelia uprednostňujú fušky namiesto riadnych úväzkov? A k tým fuškám. Tým zavedením transakčnej dane, ktorá platí od dnes, mne to príde ako prvoaprílový žart, ale ono v skutočnosti je to, je to tvrdá realita Slovenska, sa v podstate vracia doba cashu a podnikatelia sa jej budú vyhýbať rôznymi spôsobmi, ktoré, ktoré len budú vedieť nájsť. A to zvýši počet fušiek.
Takže ďalšia vec je, že hovorili ste, že zatočíte s fiktívnymi živnosťami, pán minister, a zatiaľ som nijakým spôsobom nepočula, že ako. Tak ja sa pýtam, že kde to viazne, čo sa týka tých fiktívnych živností? Lebo to tiež súvisí so zamestnávaním napríklad aj dlhodobo nezamestnaných. Takže prosím vás, riešme skutočné problémy spojené s nezamestnanosťou na Slovensku, ktorými sú najmä regionálne nerovnosti, kvalita pracovných miest, odmeňovanie, štruktúra pracovného trhu a odliv pracovnej sily. Potenciálnych zamestnancov a zamestnankyne odrádzajú aj zlé pracovné podmienky, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, prebujnená administratíva, ale aj nekvalitné, resp. v praxi nie veľmi použiteľné rekvalifikačné kurzy zo strany úradov práce, to tiež treba povedať. Dvanásť rokov, no v podstate už štrnásť rokov vlád SMER-u neprinieslo žiadnu zásadnú reformu úradov práce, ktoré aktuálne naozaj neslúžia svojmu účelu a neponúkajú adekvátnu podporu. A to nie je ich vina. To nie je vina tých ľudí na tých úradoch práce, práve naopak, hej, tí ľudia sa idú potrhať od roboty, ja to viem, hovorím s nimi mnohými, sú zavalení prácou.
Častokrát sú zavalení prácou, ktorá je úplne neefektívna, a to ma privádza k tomu, že na Gemeri, lebo my teraz dosť cestujeme po regiónoch a na Gemeri som sa rozprávala s pani z úradu práce, ktorá sama za mnou prišla a hovorila mi o skúsenosti, lebo ona pracuje na úrade práce, a hovorila mi o skúsenosti s vaším ďalším projektom, ktorý sa volá Práca na skúšku. A povedala mi, že je to neefektívny projekt, s ktorým majú na úrade práce veľa práce. Ide o to, že tri mesiace máte zaplatené, vlastne človek, ktorý, ktorý získa alebo je teda úspešným žiadateľom, má zaplatených alebo preplatené tri mesiace plat v podobe sumy 282,54 eur a zároveň po dobu rovnakých troch mesiacov dostáva úrad ďalších 300 eur na nákup pracovných pomôcok pre tohto človeka. A pani mi hovorí, že ona mu niečo nakúpila prvý mesiac a tie ďalšie dva mesiace ona nevie, čo má kupovať z ďalších peňazí, už mu všetko nakúpila, tomu človeku, a radšej by mu dala o dva mesiace viac mzdy, aby sa udržal na tom trhu práce aspoň o dva mesiace dlhšie, ale nie, ona musí použiť dvakrát 300 eur každý mesiac na nákup ďalších pracovných pomôcok. A čo je teda ešte horšie pre toho človeka, po tých troch mesiacoch sa naspäť vracia na úrad práce ako nezamestnaný. Čiže ja sa pýtam, akú efektivitu alebo aké výsledky máte s týmto projektom?
No a teda už len na záver, možno len také, taká prosba, lebo myslím, že aj ja, aj kolegyne sme niekoľkokrát pomenovali tie nástroje, ako postupne eliminovať dlhodobú nezamestnanosť, ale aj generačnú chudobu, lebo to ide ruka v ruke. A ja sa teda pýtam, kedy ministerstvo práce začne premýšľať aj touto optikou, teda optikou nie populistických, krátkodobých riešení, ale systémových, dlhodobých riešení s úprimným záujmom o životy ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní a ktorí sú postihnutí generačnou chudobou?
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Tak ja budem voľne pokračovať v tom, čo veľmi kvalitne začali moje dve kolegyne Irena Bihariová a Ingrid Kosová, chcem im týmto veľmi aj poďakovať za veľmi detailnú analýzu tohto návrhu zákona a ja teda budem len ďalej pokračovať, možnože to tak aj zhrniem aj vzhľadom na čas a vzhľadom na to, že som posledná v písomnej rozprave, neviem, či sa niekto chystá aj do ústnej, čo by bolo fajn, samozrejme.
Každopádne, milé dámy a páni, pán minister, pán predsedajúci, minister práce Erik Tomáš predstavil opatrenie, podľa ktorého ten, čo odmietne vhodnú pracovnú ponuku, stratí nárok na sociálnu dávku. Áno, už sme to tu počuli niekoľkokrát, ale ja si myslím, že je dobré si to zopakovať a povedať, aby sme si teda naozaj uvedomili, že čo sa vlastne týmto zákonom ide udiať. Dve z troch strán vládnej koalície sa ešte stále hlásia k sociálnej demokracii. Minulý týždeň ste schválili doživotnú rentu pre generálneho prokurátora. Týždeň predtým sme od vás počúvali, že vily v Chorvátsku sú na Slovensku pomaly bežná vec. A dnes tu máme návrh, ktorým sa v podstate vyhrážate tým najslabším v našej spoločnosti. A to je fakt, pán minister, to nie sú naše nejaké tu, ja neviem, nepoctivé debaty a politikárčenie. To je fakt, vy sa vyhrážate tým najchudobnejším. Ľuďom v mimoriadne ťažkých životných situáciách idete hroziť, že im zoberiete ešte aj to existenčné minimum, z ktorého doteraz vedeli ledva vyžiť. Takýmto opatrením ale nevyriešite dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku. Ľudom, ktorí sú dlhé roky bez práce a točia sa v začarovanom kruhu chudoby s nakopenými problémami nepomôžete postaviť sa na nohy jednoduchým populistickým riešením. Dávka v hmotnej núdzi na Slovensku nie je žiaden luxus, pre ktorý by sa oplatilo nepracovať. Toto si už povedzme, ja budem veľmi rada, pán minister, keď nás budete sa snažiť nejakým spôsobom presvedčiť o opaku, ale faktom je, že to je tak nízka dávka, pre ktorú sa skutočne neoplatí nepracovať. Čiže tam bude asi nejaký iný dôvod, prečo tí ľudia sú na tejto existenčnej dávke. Naozaj ona nepokrýva ani základné životné potreby, už to tu odznelo, je to 84,90 na jednotlivca a 220 eur 70 centov na dvojicu, ktorá ma jedno až štyri deti. A odobratie tejto dávky môže pre mnohých znamenať existenčný boj a prehlbovanie chudoby, ktorá sa potom prenáša na ďalšie generácie. Odobratie dávky nehrozí len pre toho poberateľa alebo poberateľku, ale doplatia na to aj maloleté deti, ktoré si nevybrali, do akej rodiny sa narodili.
No a teraz mi len dovoľte zacitovať, ja som si kvôli tomu zobrala aj počítač, takže dajte mi sekundu. Ja to naozaj musím odcitovať, lebo to je ako keby, ja neviem, to je v podstate ako ďalší človek prihlásený do rozpravy z radov opozície, ale nie, to je pripomienka ministerstva financií, ktorú ja vám teda celú prečítam a budem veľmi rada, keď mi potom v reakcii poviete, že akým spôsobom ste reagovali, ako ste sa s ministerstvom financií nakoniec dohodli.
Čiže tá pripomienka znie: „Odporúčame nezavádzať podmienenie dávky v hmotnej núdzi prijatím sprostredkovaného vhodného zamestnania. Podmienenie nároku na dávku v hmotnej núdzi prijatím sprostredkovaného vhodného zamestnania zásadne mení charakter tejto sociálnej pomoci. Sociálna pomoc vrátane pomoci v hmotnej núdzi má slúžiť ako ochrana pred sociálnymi rizikami pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ktorých príjem klesol pod úroveň zabezpečujúcu základné životné potreby. Zákonom ustanovené životné minimum nebolo od roku 1998 adekvátne prehodnotené a jeho výška neodráža skutočné minimálne životné náklady. Aktuálna úroveň životného minima pokrýva len približne 51 až 64 % hranice rizika chudoby a viac ako dvojnásobne zaostáva za konceptom existenčného minima vypočítaného na základe mikroúdajov v cenách. Podmienenie pomoci pracovnou aktivitou preto predstavuje riziko ďalšieho prehlbovania a medzigeneračného prenosu chudoby. Slovenský sociálny a transferový systém je dlhodobo kritizovaný za nízku adresnosť a nedostatočnú účinnosť pri ochrane najzraniteľnejších skupín, podmienenie pomoci povinnosťou prijatia zamestnania ignoruje štrukturálne problémy trhu práce ako sú nízka kvalifikácia dlhodobo nezamestnaných, postupná strata ich pracovných zručností či regionálne rozdiely. Navyše osoby, ktoré sú dlhodobo nezamestnané alebo ťažko zamestnateľné, často reálne nedostávajú ponuky práce a ich zamestnateľnosť je veľmi nízka aj preto, že čelia vážnym prekážkam, ako sú nedostatočné bývanie, nízka úroveň vzdelania, obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti a základným službám či psychologické a sociálne bariéry vyplývajúce z dlhodobej sociálnej exklúzie."
A teraz ešte pár slov k úradom práce, ku ktorým sa ministerstvo financií tiež vyjadrilo: „Úrady práce na Slovensku na rozdiel od dobrej praxe v zahraničí stále neidentifikovalo...
===== obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti a k základným službám či psychologické a sociálne bariéry vyplývajúce z dlhodobej sociálnej exklúzie.
A teraz ešte pár slov k úradom práce, ku ktorým sa ministerstvo financií tiež vyjadrilo. Úrady práce na Slovensku na rozdiel od dobrej praxe v zahraničí stále neidentifikujú riziko dlhodobej nezamestnanosti už pri registrácii uchádzača o zamestnanie. To je to, čo aj spomínala kolegyňa Kosová. Namiesto toho čakajú až rok, kým s uchádzačom začnú aktívne pracovať, čo zásadne znižuje šance na jeho návrat na trh práce. A tak ďalej a tak ďalej, je tam ešte toho trochu viac, ale ja si myslím, že pre ilustráciu to úplne stačí, ministerstvo financií takýmto spôsobom okomentovalo, okomentovalo váš návrh zákona. Takže neviem, že ako ste sa k tomu ako ministerstvo práce postavili, či komunikujete, alebo či ste sa nejak nechali presvedčiť, aby ste tento návrh potom buď, neviem, upravili možno v druhom čítaní alebo aj možno stiahli neskôr, čo by bolo asi najlepšie. No ale poďme ďalej.
Základným problémom je, že poberatelia dávok žijú na miestach, kde pracovné miesta jednoducho nie sú. Zopár faktov, čísiel. Napríklad v okresoch Rimavská Sobota či Revúca bolo koncom roka 2024 jedno voľné pracovné miesto na zhruba 20 nezamestnaných. V okrese Kežmarok ich bolo dokonca 44. Ide pritom o okresy, kde je podiel poberateľov dávok najvyšší.
Mám k tomu ale aj niekoľko konkrétnych otázok, pán minister, na ktoré som ja zatiaľ nedostala v žiadnej podobe odpoveď. Po prvé, ako sa bude posudzovať primeranosť ponúknutého pracovného miesta napríklad pre rodičov detí. Sú prijateľné týždňovky alebo nočná práca? Čo fyzicky náročná práca pre ľudí vo veku nad 55 rokov? Koľko poberateľov či poberateliek dávok vôbec v súčasnosti odmieta primerané pracovné ponuky? Máme my vôbec tieto dáta? Nech vieme, že koľkých ale aj akých ľudí, akej štruktúry obyvateľstva sa to týka. A potom vy ste hovorili v úvodnom slove o tej vhodnosti, že zákon už pozná to vhodné pracovné miesto. Ja si ale myslím, že tá definícia je príliš voľná a to znamená, že vlastne úrady práce budú mať možnosť napríklad posielať rodičov malých detí na týždňovky? Ja neviem, pýtam sa. Ak nie, super, alebo ak áno, tak ako budú potom tie rodiny, nie, dobre, super, tak veď poviete mi, ja budem rada, keď, keď mi na to odpoviete.
Môže sa stať, že ženám po päťdesiatke alebo rodičom maloletých detí alebo zdravotne znevýhodneným ľuďom dávky vezmete? Môže, alebo nemôže sa to stať? Ide o skupiny, ktoré už teraz žijú v existenčných problémoch a najviac zodpovedajú štruktúre nezamestnaných v roku 2024. A ja sa ešte pýtam, že ako toto vaše opatrenie, to je taká jedna z mojich asi posledných otázok, ako toto opatrenie povedie k dlhodobým pracovným miestam alebo dlhodobému, miestu s dlhodobým pracovným pomerom? Akým spôsobom chcete dosiahnuť, aby to bola dlhodobá a nie sezónna práca? A takisto aj, aby sa tam prípadne aj zvyšovala kvalifikácia toho, toho konkrétneho človeka. Z nášho pohľadu ide o neefektívne a kruté opatrenie a prichádza od koalície, ktorá má plné ústa budovania sociálneho štátu. Namiesto strašenia by som bola rada, keby sme diskutovali, ako sa dá inšpirovať modelmi, ktoré už fungujú? Už teraz mnohé neziskové organizácie zapájajú ľudí z marginalizovaných komunít na trh práce vďaka riadnym pracovným pomerom, lebo dlhodobé riešenie naozaj neprinesú sezónne alebo dočasné projekty, ktoré ste často prezentovali ako príklady dobrej vôle vlády.
Prosím vás, riešme tento problém komplexne. Odstraňujme pretrvávajúcu segregáciu, nevyhovujúce podmienky bývania bez prístupu k pitnej vode, nízku kvalitu vzdelávania spojenú s predčasným odchodom zo škôl, neefektívne rekvalifikácie a diskrimináciu na trhu práce. Toto je to, čo máme v dlhodobom merítku riešiť. Diskutujme napríklad aj o posilnení sociálneho podnikania v kontexte nedávnych zistení NKÚ. Práve v tejto oblasti štát pomerne, pomerne často zlyháva. Ja som hovorila s niekoľkými primátormi a starostami, ktorí sa snažili vytvoriť sociálne podniky vo svojich mestách, ale tá obrovská administratíva a byrokracia, s ktorou sa stretli, konkrétne napríklad primátor Krompách mi hovoril, že chcel vytvoriť sociálny podnik, trvalo mu dva a pol roka, kým vyplnil všetky potrebné veci, stále ho vracali naspäť, toto ešte nemáte, toto vám ešte chýba.Takto málo mu chýbalo k tomu, aby to vzdal, nakoniec to nejakým spôsobom ten sociálny podnik rozbehol, ale tých ľudí, ktorí mu tam čakali, už, už vlastne ani nezachytil nakoniec. Čiže toto bol, toto bol jeho rozbeh, čo sa týka vytvárania sociálneho podniku.
Ďalej pozrime sa na nelegálnu prácu. Už sme to tu otvorili, ale predsa len, prečo niektorí zamestnávatelia uprednostňujú fušky namiesto riadnych úväzkov? A k tým fuškám. Tým zavedením transakčnej dane, ktorá platí od dnes, mne to príde ako prvoaprílový žart, ale ono v skutočnosti je to, je to tvrdá realita Slovenska, sa v podstate vracia doba cashu a podnikatelia sa jej budú vyhýbať rôznymi spôsobmi, ktoré, ktoré len budú vedieť nájsť. A to zvýši počet fušiek.
Takže ďalšia vec je, že hovorili ste, že zatočíte s fiktívnymi živnosťami, pán minister, a zatiaľ som nijakým spôsobom nepočula, že ako. Tak ja sa pýtam, že kde to viazne, čo sa týka tých fiktívnych živností? Lebo to tiež súvisí so zamestnávaním napríklad aj dlhodobo nezamestnaných. Takže prosím vás, riešme skutočné problémy spojené s nezamestnanosťou na Slovensku, ktorými sú najmä regionálne nerovnosti, kvalita pracovných miest, odmeňovanie, štruktúra pracovného trhu a odliv pracovnej sily. Potenciálnych zamestnancov a zamestnankyne odrádzajú aj zlé pracovné podmienky, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, prebujnená administratíva, ale aj nekvalitné, resp. v praxi nie veľmi použiteľné rekvalifikačné kurzy zo strany úradov práce, to tiež treba povedať. Dvanásť rokov, no v podstate už štrnásť rokov vlád SMER-u neprinieslo žiadnu zásadnú reformu úradov práce, ktoré aktuálne naozaj neslúžia svojmu účelu a neponúkajú adekvátnu podporu. A to nie je ich vina. To nie je vina tých ľudí na tých úradoch práce, práve naopak, hej, tí ľudia sa idú potrhať od roboty, ja to viem, hovorím s nimi mnohými, sú zavalení prácou.
Častokrát sú zavalení prácou, ktorá je úplne neefektívna, a to ma privádza k tomu, že na Gemeri, lebo my teraz dosť cestujeme po regiónoch a na Gemeri som sa rozprávala s pani z úradu práce, ktorá sama za mnou prišla a hovorila mi o skúsenosti, lebo ona pracuje na úrade práce, a hovorila mi o skúsenosti s vaším ďalším projektom, ktorý sa volá Práca na skúšku. A povedala mi, že je to neefektívny projekt, s ktorým majú na úrade práce veľa práce. Ide o to, že tri mesiace máte zaplatené, vlastne človek, ktorý, ktorý získa alebo je teda úspešným žiadateľom, má zaplatených alebo preplatené tri mesiace plat v podobe sumy 282,54 eur a zároveň po dobu rovnakých troch mesiacov dostáva úrad ďalších 300 eur na nákup pracovných pomôcok pre tohto človeka. A pani mi hovorí, že ona mu niečo nakúpila prvý mesiac a tie ďalšie dva mesiace ona nevie, čo má kupovať z ďalších peňazí, už mu všetko nakúpila, tomu človeku, a radšej by mu dala o dva mesiace viac mzdy, aby sa udržal na tom trhu práce aspoň o dva mesiace dlhšie, ale nie, ona musí použiť dvakrát 300 eur každý mesiac na nákup ďalších pracovných pomôcok. A čo je teda ešte horšie pre toho človeka, po tých troch mesiacoch sa naspäť vracia na úrad práce ako nezamestnaný. Čiže ja sa pýtam, akú efektivitu alebo aké výsledky máte s týmto projektom?
No a teda už len na záver, možno len také, taká prosba, lebo myslím, že aj ja, aj kolegyne sme niekoľkokrát pomenovali tie nástroje, ako postupne eliminovať dlhodobú nezamestnanosť, ale aj generačnú chudobu, lebo to ide ruka v ruke. A ja sa teda pýtam, kedy ministerstvo práce začne premýšľať aj touto optikou, teda optikou nie populistických, krátkodobých riešení, ale systémových, dlhodobých riešení s úprimným záujmom o životy ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní a ktorí sú postihnutí generačnou chudobou?
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, ja by som tiež v prvom rade vám chcela poďakovať, že ste vystúpili v rozprave a máme možnosť na vás reagovať. Bodaj by sa takto, týmto vaším prístupom, inšpirovali aj iní členovia a členky vlády. No a ja by som teda tiež sa chcela dotknúť toho daňového bonusu o ktorom ste vy tu hovorili a naozaj treba uviesť na správnu mieru fakty, ktoré ste vy tiež chceli počuť. Tak ja vám dám tie fakty. Tie fakty sú, že my sme napríklad za Progresívne Slovensko nikdy neboli za zrušenie daňového bonusu, ako inštitútu, ako nástroja. To je dobrý nástroj, len ho treba dobre nastaviť. A kritizovali sme matovičovú atomóvku, kde dal helikoptérové peniaze aj domácnostiam, ktoré to naozaj nepotrebovali a potom vyslovene ohrozil samosprávy. To sme kritizovali. Ale zároveň pri tomto vašom novom riešení, ktoré ste predostreli tu, za tejto vlády, sme zasa kritizovali to, že ste úplne odobrali daňový bonus rodičom detí nad 18 rokov. Takže dalo sa tam úplne v pohode pohrať s tým najvyšším stropom, hej? Tam teraz je to 3 600,- €, kedy vlastne daňový bonus bez ohľadu na vek dieťaťa zaniká. Tak sa dalo hrať s tým stropom toho príjmu a možno by ste tie peniaze našli tak, aby ste oveľa citlivejšie potom reagovali napríklad na situáciu rodín, ktoré majú deti nad 18 rokov. To sú stredoškoláci, stredoškoláčky, vysokoškoláci, ktorých náklady na život sú oveľa vyššie, ako možno mladších detí, a špeciálne v situácii, keď je potrebné konsolidovať a keď všetko zdražuje. To bol náš point a to je tá kritika, ktorú my vám adresujeme. A adresovali sme ju aj cez pozmeňujúci návrh, ktorý sme predkladali k tomuto a ktorý samozrejme neprešiel. Takže, takže toto je ten postreh, ktorý my máme k daňovému bonusu. Ale ďakujem tiež za poctivú diskusiu.
Vďaka.

Ďakujem pekne.
Áno, tiež si myslím, že bude na to presne tento priestor, o ktorom ste hovorili.
A k pánovi Hazuchovi. Tak napríklad taká dépeháčka na vajíčka ide z 10 na 19, nie? Tá sa napríklad zvyšuje. Ale kto už sa má v tom, kto už sa má v tom vyznať, všakže, keďže sa tie dépeháčky stále menia tu každé dve hodinky a nakoniec sme zistili, že z tej takmer miliardy eur, ktorú ste chceli ušetriť, nakoniec bude len 300 miliónov, či koľko to teda bude, pán minister Kamenický? Lebo my stále nevieme, že koľko vlastne ušetríme na tej dépeháčke. Ale ja som skôr čakala, že sa budete venovať tomu daňovému bonusu, o ktorom som ja hovorila a ktorý som stihla odôvodniť ešte predtým, ako som prečítala samotný pozmeňovák. Ja som potom na záver už len chcela povedať, že ono to nie sú štatistiky ani žiadne čísla. To sú reálne životy, reálni ľudia, ktorí budú rátať každé euro, budú rátať, z čoho ošatia svoje deti, či pošlú dieťa na výlet, či vôbec budú môcť obe napríklad deti poslať na vysokú školu. Skrátka, vy nás posielate do roku pomaly 1850, kedy sa takéto veci diali, a toto vaše bačovanie nás tam naozaj dostalo.

Ďakujem pekne za slovo. Tak ja by som sa vrátila k našej práci, za ktorú sme tu platení a platené.
Dobrý deň, ja verím, že teda toto, čo mám pre vás pripravené v rámci aj pozmeňujúceho návrhu, ktorý chcem predstaviť, bude ľudí, občanov a občianky tejto krajiny zaujímať viac ako nejaké extempore, ktoré sme tu zažili poslednú hodinu.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, ja by som teda chcela využiť tento priestor desaťminútový, aby som predstavila aj pozmeňujúci návrh ku konsolidačnému balíku, ktorý predkladám spoločne s kolegyňou Luščíkovou a kolegom Štefunkom, ale zároveň by som ešte predtým rada využila tento čas aj na krátke okomentovanie chystaných zmien a to v mene všetkých rodín a detí. (Ruch v sále.)
Ja verím, že vás to bude zaujímať napriek tomu, že si tu teraz takto rozprávate. Chápem, že to bola ojedinelá situácia, ale bola by som rada, keby ste venovali pozornosť tomu, čo hovorím.
Ako opozičná poslankyňa, ale takisto aj ako čerstvá dvojnásobná matka, občianka tejto krajiny, ja sa naozaj vyslovene bojím, čo opatrenia tejto vlády pripravia pre budúcnosť našich rodín. Začala by som rodičovským dôchodkom. Nástrojom, ktorý bol zavedený primárne na to, aby vraj vyvažoval nižšie dôchodky žien. Tie, aj keď celý život pracovali, štát sankcionuje za to, že sa istý čas doma starali o deti... (Ruch v sále.)
Ja vás poprosím, pán predsedajúci, keby sa tu dalo utíšiť toto plénum. (Zaznievanie gongu.)
Odmenou za roky materskej a rodičovskej dovolenky sú im nižšie dôchodky. Nehovoriac o tom, že rodičovský dôchodok, tak ako je nadizajnovaný aj teraz a ešte aj bude po týchto zmenách, nemyslí na ľudí, ktorým deti zomreli, sú znevýhodnené alebo žijú v zahraničí. Už vláda, ktorá rodičovský dôchodok zaviedla, a to teda aj do ústavy, si nedala povedať, že je to diskriminačné, nesystémové a neadresné opatrenie. Namiesto toho, aby ste to teraz opravili, prišli ste opäť s riešením, ktoré zvýhodňuje bohatších ľudí, ktorí platia vyššie dane, a tým pádom z nich vedia potom odviesť – či už tie 2 % pre jedného, alebo 4 % pre oboch rodičov – viac ako ľudia s nízkymi príjmami.
Neviem, či toto ste si uvedomili, ale ten rodičovský dôchodok po novom, ako ste ho navrhli v konsolidačnom balíku, absolútne nič nerieši. Na týchto ľudí vy nemyslíte.
Ďalej mi dovoľte sa tak ľudsky povenovať aj zvýšeniu základnej sadzby DPH na 23 %. Táto sociálna, vraj sociálna a národná vláda posledné dni strávila doťahovaním sa nad tým, či v gastre to bude 23 % a v cestovnom ruchu 5 alebo, naopak, v gastre 5, v cestovnom ruchu 23. Nakoniec je to v oboch 5 %, ale úspešné firmy zaplatia na dépeháčke 24 %. Tak len aby ste teda vedeli, ale jednorodičovské rodiny, matky samoživiteľky, seniori, začínajúce mladé rodiny napríklad s učiteľským príjmom alebo, ja neviem, so záchranárskym príjmom, ale môžme si pokojne vziať aj takých dvoch koncipientov napríklad, alebo ľudí, ktorí začínajú vo verejnej sfére. Tak tí si z toho gastra, z tých pobytov teda veľa neužijú, lebo na to jednoducho nebudú mať. Takže toto veľkodušné znižovanie na 5 % maximálne raz do roka im môže byť naozaj srdečne ukradnuté.
Čo im ale ukradnuté nie je, je zvýšená 23-percentná DPH, ktorá zasiahne takmer každú oblasť ich každodenného života od potravín po ošatenie či zariaďovanie bytu. Zvýšenie tejto sadzby znamená jediné: vyššie ceny.
Argumentujete, že základné potraviny budú mať 5-percentnú sadzbu. Prosím vás, ja by som bola rada, keby sme už opustili tú predstavu toho, že na Slovensku žijú ľudia, ktorí budú žiť aj naďalej zo základných potravín. Vládnete tu dlho. Už prvovoliči, tí si vlastne už ani nepamätajú nikoho iného ako vás. Tak choďte sa ich spýtať, že či oni chcú žiť zo základných potravín. Asi nie. Svoj život si predstavujú aspoň trochu lepšie ako z ruky do huby. Možno aj preto odtiaľto odchádzajú za prácou, vzdelaním a životnou úrovňou na západ. Tak ak ste za 16 rokov nevedeli spraviť nič pre to, aby si títo ľudia mohli dovoliť nakupovať aj iné ako základné potraviny, ktorými sa tu momentálne zakrývate, tak choďte od toho a prenechajte to nám, my to urobíme lepšie.
No a na záver, prečo tu vlastne dnes aj vystupujem, je daňový bonus na dieťa, aby som to stihla. Áno, aj my v Progresívnom Slovensku si uvedomujeme, že bolo potrebné jeho súčasné nastavenie upraviť, pretože to boli častokrát veľmi neadresne vyplytvané helikoptérové peniaze aj pre tých, ktorí to nepotrebovali, a ktoré aj neprimerane finančne zaťažili samosprávy. Na druhej strane zrušenie akéhokoľvek nároku na daňový bonus pre vyživované dieťa nad 18 rokov považujeme v kontexte vašich antisociálnych konsolidačných opatrení za veľmi necitlivé. Namiesto tých všetkých kotrmelcov s tou dépeháčkou, ktorého sme tu svedkami denne aj dokonca po niekoľkých hodinách, kde sa tie sadzby menia pomaly ako počasie a nakoniec ani neprinesú žiadané financie, ste sa rozhodli brať opäť rodinám. Ja viem, že vy vo vládnej koalícii si vzdelávanie ceníte len minimálne. Na rozdiel od vás tieto rodiny zo strednej vrstvy alebo s nízkym príjmom sa snažia svojim deťom vzdelanie dať, poslať ich do škôl, podporovať ich aj po 18. roku života. Neviem, či poznáte realitu rodiny stredoškoláka alebo vysokoškoláčky. Tam treba platiť za internát minimálne 100 eur, ďalšia stovka za stravu, ošatenie, hygienické potreby, učebnice, električenka. To je veľký náklad aj pre študenta alebo študentku, ktorý pracuje či brigáduje. A opäť tak zasahujete do životnej úrovne tých, čo stabilne prepadávajú podporou, žijú z mála a stojí na nich ekonomika tohto štátu. To nie sú kaviarenskí povaľači s tekvicovým latté, pán minister Kamenický. To sú tvrdo pracujúci ľudia za pásmi, v potravinách, autodielňach, materských školách, ale aj v nemocniciach, ktorí milujú svoje deti a chcú, aby sa im už konečne žilo lepšie, ako sa im žije doteraz za tých všetkých Ficových vlád. Preto týmto pozmeňujúcim návrhom navrhujeme ponechať nárok na daňový bonus aj vyživovaným deťom nad 18 rokov veku, pokiaľ študujú na strednej alebo vysokej škole, pretože aj títo rodičia majú mať nárok na daňový bonus a nebyť diskriminovaní.
Dovoľte mi teda teraz prečítať pozmeňujúci návrh a teda vás poprosím aj o zastavenie času.
Pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík a Dariny Luščíkovej a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefunka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií (tlač 483).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií (tlač 483). Vo vládnom návrhu zákona navrhujem túto zmenu:
V čl. III sa vypúšťa bod 10.
Ostatné novelizačné body v čl. III sa primerane prečíslujú.
Skončila som s predstavením tohto návrhu a ešte by som na záver možno len doplnila, ak mi, teda môžte mi asi opäť pustiť čas, aby náhodou sme sa tu nedopustili nejakých... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem, pán presedajúci, a ďakujem najmä tebe, Michal, za túto silnú reč, v ktorej nebolo nič útočné ani populistické, bola to len čistá a ohlušujúca pravda. Za týmto odvolávaním nie je nič iné, iba obyčajná pomsta za našu aktívnu opozičnú prácu, ale aj za tú podporu, ktorú máme u voličov a u voličiek. Stúpame Ficovi a spol. na otlaky a on je nami jednoducho vyrušený. Vám skrátka vadí, že sme tu, že Progresívne Slovensko je na politickej mape Slovenska a už sa tu pán Huliak niekoľkokrát vyjadroval, že nás treba zrušiť a že máme naozaj veľkú podporu. Plus krajina sa vám rozpadá pod rukami, dlh rastie, vy nie ste schopní už pol roka prísť s konkrétnym balíkom konsolidačných opatrení, ktoré by mali zlepšiť túto katastrofálnu finančnú situáciu krajiny. A toto vy potrebujete ultrarýchlo prekryť týmito populistickými klamstvami. Prekryť svoju neschopnosť riadiť štát. Je to hanba a budeme na to spomínať ako na stratené roky pre Slovensko. (Potlesk.)