Videokanál poslanca

Kolega Dubovický, ja ti ďakujem, že si nasvietil problém sociálnych podnikov práve v tomto zákone, aby náhodou nezapadol pri tých všetkých pozmeňovákoch a zmenách, ktoré tu pán Kamenický predstavoval a o ktorých sa tak dlho už tu bavia kolegovia, ktorí rozumejú financiám viac ako ja. Ja sa rozumiem do sociálnych vecí a ja som v šoku, vám poviem úprimne. Na jednej strane absolútne súhlasím aj s tým, že, že naozaj dane nemajú slúžiť, ako povedal kolega Viskupič, na, na riešenie sociálnych nejakých sporov alebo nedostatkov, ktoré sú na strane ministerstva práce, ale my sme tu reálne teraz svedkami toho, že minister práce sa rozhodol riešiť veľký megaprúser v sociálnych podnikoch, kde naozaj niektoré sociálne podniky zneužívali zníženú DPH a len sa tváril na sociálne podniky, ale ide to riešiť takým spôsobom, že spôsobí likvidáciu množstva ďalších skutočných sociálnych podnikov, ktoré naozaj uplatňujú ten účel sociálneho podniku. Hej. A nejde to teda robiť len týmto spôsobom, že kolegu Kamenického donútil, aby, aby zvýšil tú dépeháčku opäť na 19 % alebo teda späť na 19, ale my sa tu za chvíľku staneme svedkami toho, že kolega Svoboda bude predstavovať prílepok, ktorý absolútne nemá nič s týmto zákonom, nemá nič so zákonom o DPH, ide o vyrovnávacie príspevky, ktoré sa budú znižovať a ktoré minister práce potrebuje do konca roka znížiť, lebo zistil, že v kasičke nie sú peniaze, lebo sa minuli napríklad na trináste dôchodky, plošné trináste dôchodky treba povedať, hej a na šafárenie tejto vlády a zistil, že na vyrovnávacie príspevky pre ľudí so zdravotným znevýhodnením nie sú peniaze, a tak sa idú takýmto prílepkom rušiť.

Ja takisto len krátko by som rada zareagovala aj na pána ministra v druhom čítaní, keďže tento návrh zákona v druhom čítaní neprichádza so žiadnymi pozmeňujúcimi návrhmi, takže v podstate bavíme sa o ňom ako o celku už pomerne dlhú dobu aj na sociálnom výbore, aj teda v prvom čítaní sme sa o ňom rozprávali, a napríklad práve tu veľmi konštruktívne chcem oceniť priestor na debatu, veľakrát naozaj z rôznych uhlov sme si tento zákon, zákon prešli, takže takto nejako by som si ja predstavovala aj tie ostatné zákony, preto sme, pán minister, teraz, v predošlom bode toľko oponovali, to nie je nejaké politikárčenie. Takže k tomuto by som sa ja chcela teraz aj vyjadriť, lebo ja absolútne nespochybňujem celý systém, ktorý nastavujete týmto návrhom zákona, práve naopak, ja ho oceňujem, vítam, ako ste hovorili, ja som naozaj veľmi podobný zákon navrhovala sama, nedávala som tam napríklad to prepočítavanie až, až vlastne dozadu, do toho roku 2004, takto odvážna som ja nemohla byť, ja nemám za sebou celý ansámbel ministerstva ako vy, mne išlo hlavne o vec, išlo mi o to, aby sa už konečne ukončila diskriminácia žien, ktoré proste predtým, ako išli na materskú a rodičovskú dovolenku, skrátka zarábali viac ako je 60 % priemernej mzdy a aby sa im tento ich plat predošlý zarátaval aj do obdobia starostlivosti o deti a aby proste počas toho obdobia starostlivosti o deti neboli diskriminované. To bol celý môj zámer a cieľ a ja som rada, že vaše ministerstvo sa na to podujalo a že tu takýto zákon máme.
Ale ja musím tiež teraz sa ako dotknúť teda najskôr takej tej vecnej roviny, je tam vec, ktorú som vám v podstate vyčítala aj predtým a rovnako ju vyslovím aj dnes, a ide o ten počet rokov prepočítavania týchto dôchodkov v Sociálnej poisťovni. To je, to je vec, s ktorou máme my ako opozícia proste problém, pretože je jedna vec prísť so zákonom a ho krásne predstaviť a povedať, že vau, s takouto super vecou prichádzame medzi vás, ale nechať potom vyplácanie týchto dôchodkov na pleciach možno inej vlády. Čiže síce vy hovoríte, že Sociálna poisťovňa, alebo Sociálnej poisťovni to nemusí trvať až toľko, ale my nevieme, koľko jej to teda nakoniec bude trvať, tiež ako som vám povedala už niekoľkokrát, nemyslím si, že toto je vec, ktorá by mala trvať až päť rokov a nerozumiem, prečo ešte tam musí byť nejaký prípravný rok, čo ste hovorili tiež, že najskôr budeme mať jeden rok na prípravu asi toho softvéru nejakého prepočítavacieho, ja neviem, predpokladám, že softvéry prepočítavacie na iné typy dôchodkov tam už máte, takže snáď rok by to nemuselo trvať a potom to samotné prepočítavanie, to mi tiež príde, že je to naozaj príliš, príliš dlhá doba. Toto je jediná vec, ktorú vám ja v tomto návrhu vyčítam.
A teraz posledná vec, ktorej, ktorú chcem povedať, je také to politikárčenie aj z vašej strany, pán minister, vy sa tu veľmi oháňate tým, že ste konštruktívny a ako vy chcete, aby to bolo prijaté ústavnou väčšinou a ako vy cítite od nás, od opozície, že vlastne už nebudeme asi s vami pravdepodobne hlasovať, ja sa pýtam, a načo vás to trápi, že či, že či my ideme s vami hlasovať alebo nie? Pozrite sa, tuto máte kolegu Barteka z vašej strany HLAS, ktorý má opozíciu úplne, úplne v paži, hej, ten by bol najradšej, keby opozícia na Slovensku ani neexistovala, aby sme tu boli ako v nejakej autoritárskej krajine, kde proste ten, čo má moc, si povie a ostatní iba proste ticho mlčia a šúchajú nožičkami. To je človek z vašej strany, tak ja neviem, ako sa vy k tomuto staviate. Takže nerozumiem, že prečo vás zaujíma to, že ako opozícia bude hlasovať a že ja za tým ako vy tu cítite nejaké politikárčenie, tak ja za tým zase cítim ješitnosť vašu osobnú, že teda potrebujete byť za pekného, aby vám tu všetci odhlasovali dobrý zákon. Skrátka toto je politika, keď si to tu dobre nevyjasníme, alebo keď prichádzate s návrhmi, ktoré prichádzajú neskoro, nehovorím o tomto návrhu, tak skrátka musíte chápať aj to, že opozícia to skrátka vidí nejakým iným spôsobom.
Takže toľko za mňa k tomuto návrhu. Ešte raz opakujem, je to naozaj dobrý návrh, my ešte stále nie sme rozhodnutí, akým spôsobom budeme hlasovať, ale tých, tá päťročná lehota, keď ma presvedčíte, že je to naozaj dobrá vec a že je to potrebné, tých päť rokov tu aby sme tu prepočítavali ten milión dôchodkov, tak, tak ja vám za to aj zahlasujem.
Ďakujem.

Ďakujem vám, pán Hajko. Ja sa ešte chcem aj ospravedlniť, že som nestihla dať faktickú Andrei, ale vy ste obidvaja o tom hovorili a to je fakt, že táto reforma má svoje začiatky už v rokoch 2021, teda ešte za tej minulej vlády. To je podľa mňa veľmi dôležité o tomto hovoriť a nepreskočiť to tak úplne. Lebo pán minister urobil, ja si myslím, že urobil aj dobrú prácu, ja nemám problém pochváliť, keď vidím, ako sa snažil komunikovať s dotknutými organizáciami a inštitúciami a aj v podstate s tými pacientskými organizáciami a snažil sa vyštrngať čo najviac. To je v poriadku. Len ono naozaj je pravdou, že nejak sa tam stratili tie pobytové služby, ktoré boli na úvod v tom míľniku takisto spomínané, tak mňa by aj zaujímalo, že prečo vlastne, ak teda možno by nám mohol odpovedať na to otázku, neviem, či teraz, alebo potom v prvom, druhom čítaní, že prečo sa vlastne nakoniec rozhodol tak oklieštiť túto reformu a nevenoval sa pobytovým zariadeniam, resp. to vybaviť nejakým spôsobom. Lebo keď to ešte aj vlastne takýmto spôsobom oklieštil, tak už potom fakt vôbec nevidím dôvod, prečo sme tu v tom skrátenom legislatívnom konaní. A úplne súhlasím s pánom Hajkom, že naozaj je to šibeničný termín tesne pred Vianocami, pred skončením roka tu potrebujeme takýto dôležitý zákon schvaľovať. Čiže naozaj tá debata mohla byť širšia a mohli sme si ju pokojne rozložiť na niekoľko mesiacov.
Ďakujem.

Pán Bartek, tak vy ste neuveriteľný. Viete čo, ja by som vám odporučila aby ste išli robiť poslanca do nejakého, neviem, proste režimu nedemokratického do nejakej inej krajiny kde skrátka sa nediskutuje, len sa príde, lebo my máme moc, hej, takže my ideme tu teraz si toto nastoliť a opozícia keď chce k tomu niečo povedať a chce brániť ľudí, ktorých vy svojimi zákonmi posielate kadeľahšie veľmi rýchlo, dokonca v skrátenom konaní niekedy, hej, tak my keď ich chceme brániť tak vy hovoríte, že zahlcujeme priestor, to nemyslíte, to ani nemyslíte toto vážne pán Bartek. A tuto máme novelu, ja len, ja len podčiarknem slová kolegu Majerského, že tu máme dôležitú novelu o sociálnych službách a ideme sa o nej koľko baviť? Koľko sa o nej ideme rozprávať. Vy idete mať nejaký príspevok tuto, ja by som veľmi rada si vypočula keď ste vicežupanom neviem akým, či pre sociálne veci alebo prečo. Ja som bola vicežupankou pre sociálne veci veci a viem presne, tak isto som sa stretávala s riaditeľkami a riaditeľmi domovov sociálnych služieb, takže presne viem ako to tam funguje a presne preto tu my ako opozícia vyjadrujeme svoje argumenty na ktoré snáď máme právo, lebo za to sme platení. Hádam nečakáte, že vám tu budeme tlieskať za všetky tie buď neschopné alebo nedemokratické zásahy do života ľudí na Slovensku. Snáď nemyslíte, že my vám na to budeme tlieskať a ešte vám to nejakým spôsobom veľmi rýchlo necháme prejsť. V žiadnom prípade. Toto je jediný nástroj, ktorý my ako opozícia máme, aby sme vám mohli argumentovať a kontrolovať. A práve napríklad v skrátenom legislatívnom konaní tento priestor máme značne obmedzení. Ďakujem pekne a ďakujem samozrejme aj kolegom a kolegyniam za pripomienky a podporu. Vďaka.

Dobré ráno, kolegyne, kolegovia. Sme tu dnes k téme veľmi dôležitej z môjho pohľadu. Dobré ráno, Veronika. Máme pred sebou veľmi dôležitý zákon. Dokonca ako aj pán minister povedal, je to míľnik Plánu obnovy, ktorý mal pôvodne priniesť 510 miliónov eur do tak potrebnej a tak krvácajúcej oblasti, akou sú na Slovensku sociálne služby. Teraz už prináša len 300 miliónov, aj keď teda vďaka Bohu aj za to, ale teda o tom budem hovoriť asi ani len ja viac v druhom čítaní. Sociálne služby sú veľmi široký pojem a pre mnohých ľudí je to pomerne abstraktný pojem, pod ktorým si vlastne ani nevedia predstaviť o čo ide, pokým sa sami nedostanú alebo ich blízki pokým sa nedostanú do životnej situácie, kedy tieto služby začnú nevyhnutne potrebovať. A preto považujem za dôležité aj v tejto rozprave, aj keď sme teda v rozprave o skrátenom legislatívnom konaní za potrebné vôbec vysvetliť, o aké služby ide a prečo je špeciálne dôležité, aby boli akékoľvek návrhy zákonov predkladané v tejto oblasti, schvaľované v štandardnom legislatívnom procese a dovolili dostatočnú diskusiu so všetkými zúčastnenými stranami. Nielen teda rôznymi organizáciami a inštitúciami odbornými, ale aj s poslancami a poslankyňami v parlamente. Pretože tu ide vyslovene o životy ľudí, o životy tých najzraniteľnejších našich najstarších spoluobčanov alebo zdravotne či inak znevýhodnených ľudí. Takže veľmi krátko by som chcela aj vysvetliť tento pojem aj pre tých, ktorí nás možno počúvajú doma, lebo aj takí ľudia sú, ktorých zaujíma to, čo sa deje v pléne Národnej rady. Takže sociálne služby to je komplexný systém poskytovania rôznych typov podpory a pomoci a starostlivosti, ktoré sú zamerané na zabezpečenie skvalitnenia života osôb, ktoré sa nachádzajú v rôznych životných situáciách a potrebujú pomoc. A či už je to z dôvodu zdravotného, sociálneho alebo iného znevýhodnenia a tieto služby majú za cieľ zachovať alebo zlepšiť ich samostatnosť, ich vôbec dôstojné prežívanie či dožitie, integráciu do spoločnosti. Starajú sa o nich v rôznych formátoch sociálni pracovníci a pracovníčky, opatrovateľky, zdravotníci, takisto dobrovoľníci, ktorí pracujú priamo s klientmi buď v rôznych prostrediach ako sú napríklad domovy sociálnych služieb, denné centrá, stacionáre alebo teda v teréne, ale aj priamo doma formou opatrovania. Sociálne služby sú zároveň na Slovensku dlhodobo štátom zanedbávané. Práca v nich je slabo zaplatená, a aj preto sú personálne poddimenzované. V tejto oblasti pracujú prevažne ženy a tieto ženy nemajú priestor si vziať ani dovolenku alebo napríklad dôkladne vyležať chorobu doma a nieto ešte ísť napríklad protestovať, aj keby to bolo úplne na mieste, lenže oni nemôžu, lebo inak by sa nemal kto postarať o klientov buď v zariadeniach sociálnych služieb, lebo tak málo ich v tomto sektore pracuje a niet sa čo teda čudovať, lebo práca je to naozaj psychicky aj fyzicky náročná a za také nízke platy to už robia pomaly naozaj len tí ľudia, čo to považujú za svoje poslanie, a aj títo alebo skôr tieto postupne starnú, a keď odídu do dôchodku, bude táto situácia ešte kriti ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, máte veľmi zaujímavé vystúpenie, ale rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Možno by to bolo zaujímavejšie, keby ste pokračovala v tom, keď sa bude rokovať priamo zákon. Prosím, skúste sa vyjadriť k skrátenému legislatívnemu konaniu.

Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Dobre. Ja sa snažím. Myslím si, že to má svoj kontext, pán predsedajúci. Takže tento stav. Ja len teda dokončím, že tento stav, naozaj veľmi rýchlo, dolieha aj na samotných klientov, o ktorých je táto reforma, a o ktorej rokujeme teraz v skrátenom legislatívnom konaní. Tento stav, ktorý som opísala, tento kritický stav dolieha na samotných klientov, respektíve prijímateľov sociálnych služieb, v pobytových službách je momentálne takpovediac plnka, 14 000 ľudí aktuálne čaká s vyplnenou žiadosťou na miesto v domovoch sociálnych služieb. Zároveň príspevok na opatrovanie bol doteraz v porovnaní s inými blízkymi krajinami nízky a preto aj počet opatrovateliek na Slovensku je nízky. 25 000 opatrovateľov a opatrovateliek máme v zahraničí. Väčšinou v Rakúsku a v Nemecku a preto je obzvlášť dôležité, aby štát prišiel už konečne so systémovou zmenou, ktorá celý tento stav zvráti, inak na to v blízkej budúcnosti naozaj škaredo doplatíme a nie nadarmo sa teda stala reforma financovania sociálnych služieb míľnikom Plánu obnovy, ktorý musíme do konca roka 2025 aspoň formálne legislatívne naplniť. A dopadlo to ako vždy opäť formou skráteného legislatívneho konania. Pán minister mal dva roky na to, aby túto reformu podrobne prebral s každou dotknutou organizáciou či inštitúciou, ktoré aj dnes vo svojom úvodnom slove vymenoval. Ale zároveň ju prebral aj s nami v parlamente. V mediálnych vyjadreniach od neho zaznelo, že chcel dať všetkým čo najväčší priestor sa vyjadriť a diskutovať a preto to ťahal až takto do poslednej chvíle a teraz túto dôležitú zmenu schvaľujeme opäť narýchlo. Ja si ale myslím, že čas a priestor na diskusiu sa dal vytvoriť aj tak, že nebolo potrebné znásilňovať legislatívny proces. Veď, pán minister, ako ste sám veľakrát aj uviedli, pracovná skupina na ministerstve pracovala vyše roka, neboli to dva roky, bolo to, myslím, vyše roka, aj keď pravdou je, že moja kolegyňa Veronika Veslárová, ktorá v nej za Progresívne Slovensko sedela, sa nej zúčastnila presne dvakrát, pretože raz ste ju dokonca, myslím, zabudli pozvať. Takže, ak táto skupina pracovala vyše roka a všetko klapalo, ako hovoríte, prečo ste teda, to je táto moja zásadná otázka tu v rozprave v skrátenom legislatívnom konaní, prečo ste teda s týmto zákonom neprišli do parlamentu o pár mesiacov skôr. Napríklad, ja neviem, v septembri mohli ste prísť s prvým čítaním, v októbri druhým, potom by sa nestalo, že tu teraz všetci napriek uzatvorenému MPK v napätí sme čakali na vašu tlačovku s premiérom, ktorá bola len teraz minulý piatok, čo nové sa zasa dozvieme a v akej podobe nakoniec tento zákon roka v oblasti sociálnych vecí uvidíme. Ako chcete, aby sme my v parlamente za tento zákon hlasovali, pán minister, keď ste nám dali v podstate víkend na to, aby sme sa s tak náročnou legislatívou, ktorá novelizuje trinásť zákonov v tej finálnej podobe oboznámili len pár dní dozadu. A naozaj to všetko by bolo úplne v poriadku aj vaša tlačovka s pánom premiérom, aj možno tie dohody na záver. Ja tomu úplne rozumiem, všetko by bolo v poriadku, keby ten zákon išiel v štandardnom režime a nie takto narýchlo, lebo 01.014.2026 je potrebné mať formálne schválenú legislatívu, aby ste uspokojili Európsku komisiu a vy ešte, ešte k tým dôvodom sa dostanem, ale vy ste v podstate povedali, že, že to je ten, to je to naplnenie litery SLK, že, že by mohlo dôjsť k hospodárskym škodám, lebo by sme museli vrátiť alebo zaplatiť pokutu Európskej komisie. No ale to je o vás, o vašom manažmente času, to nie je o tom, že vy ste v podstate ...
===== ... že to je ten, to je to naplnenie litery SLK, že, že by mohlo dôjsť k hospodárskym škodám, lebo by sme museli vrátiť alebo zaplatiť pokutu Európskej komisie. No ale to je o vás, o vašom manažmente času, to nie je o tom, že vy ste v podstate uvrhli tento celý zákon do nejakého ohrozenia hospodárskeho, keď ste ho posunuli až na december. Mohli ste to v pohode urobiť skôr. Mohli ste pracovnú skupinu uťať o pár mesiacov skôr a začať so všetkými vyjednávaniami s dotknutými organizáciami jednoducho skôr. Sám ste na tlačovej konferencii priznali, že ste na poslednú chvíľu urobili ešte pomerne veľa a významných zmien. Tak isto ste to spomenuli aj dnes. Mnohé z nich sú samozrejme na prospech veci, ale o to tu teraz nejde. Teraz sme tu kvôli SLK, čiže skrátenému legislatívnemu konaniu a ja vám, pán minister, vyčítam, že všetky tieto rozhovory a dohody ste mohli urobiť aj skôr alebo priniesť celý zákon do parlamentu skôr, aby sa o všetkých týchto zmenách nemuselo rokovať takto narýchlo. Aj my preto s kolegyňou Veslárovou budeme mať v druhom čítaní k tomuto zákonu aj nejaké pozmeňujúce návrhy a mrzí nás, že možno práve kvôli tomu, že ste tento dôležitý zákon, ktorý má pomôcť zdravotne znevýhodneným k lepšej kvalite starostlivosti, opatrovateľom k lepšej odmene a pobytovým zariadeniam k odľahčeniu náporu klientov, že ste ho nakoniec dotlačili až do SLK, tak zaň možno nebudeme môcť hlasovať.
A na záver by som rada venovala pár minút analýze Republikovej únie zamestnávateľov, ktorá je len myslím len spred niekoľkých mesiacov a ktorá veľmi jasne pomenúva ako táto vláda pracuje a znásilňuje legislatívny proces. Celá táto analýza sa týka skráteného legislatívneho konania. Ja ju zhrniem, aby sme si vedeli predstaviť ako vlastne táto vláda alebo v podstate táto koalícia v parlamente pracuje. Čiže je tam taká štatistika za posledné tri roky koľko tlačí alebo koľko zákonov bolo prerokovaných v roku 2023, 24 a 25. Takže v roku 2023, čo bol ten rok kedy väčšinu toho roka vládla ešte minulá vláda, bolo v SLK navrhnutých alebo bolo prijatých 15 tlačí. Čiže v 15-tich prípadoch bolo uplatnené skrátené legislatívne konanie v roku 23. V roku 2024 to bolo 30 prípadov. To je dvojnásobne viac ako v roku 2023. A v roku 2025, čo je aktuálny rok a ešte sme ho neskončili a tam ešte nie sú započítané tieto skrátené legislatívne konania, ktoré budeme mať na debate ešte teraz, to bolo v 20-tich prípadoch. Takže z týchto údajov vyplýva, že to naozaj skutočne môže byť považované za zneužívanie, pretože tieto čísla sú neprimerane vysoké vzhľadom na prísne zákonné kritériá, ktoré tu máme oficiálne. Pripomeňme si, že zákon v rokovacom poriadku Národnej rady dovoľuje použiť skrátené konanie len v troch špecifických situáciách. Ja ich opäť zopakujem, aby sme ich vedeli. A to je ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, ohrozenie bezpečnosti a hrozba značných hospodárskych škôd. A ja sa teda pýtam, že čo z tohto platí pre tento zákon konkrétne, pán minister. No dozvedeli sme sa, že to je tá hrozba hospodárskych škôd, ale to je váš zlý časový manažment, to nie je, to nie je problém tohto zákona ani jeho legislatívneho procesu. Takže ja by som asi vám možno navrhla do rokovacieho poriadku pridať ešte štvrtý bod a to je ohrozenie finančných prostriedkov z Európskej komisie, hej, že to je tiež vec, ktorú vy očividne často používate, že teda okej, tak keď to nestihneme, tak nám Európska komisia nedá peniaze a ešte nám dá aj pokutu. No tak si tam dajte aj tento štvrtý bod, aby sme nemuseli stále potom vymýšľať umelé dôvody prečo dávať zákony do skráteného legislatívneho konania. Toto sú z môjho pohľadu alarmujúce štatistiky, najmä teda ten rok 2024 a 30 prípadov. A ja musím povedať, že tieto alarmujúce štatistiky len dokresľujú celkový obraz o stave legislatívy na Slovensku. Tam je možno dôležité povedať, že naozaj k tej diskusii by malo prichádzať aj v parlamente. A tu sa reálne dramaticky znižuje priestor na debatu v parlamente. A teraz, všetko čerpám naozaj z analýzy RÚZ, čiže to nie sú nejaké len moje pocity ako poslankyne, ale to sú fakty, štatistiky. Jeden z najzaujímavejších údajov sa týka harmonogramu práce parlamentu, kde sa hovorí, že napríklad v rokoch 21 a 22 sa konalo sedem riadnych schôdzí ročne, v rokoch 24 a 25 počet klesol na šesť schôdzí ročne a plán na rok 26 ukazuje len päť riadnych schôdzí, hej. Čiže my sa na týchto piatich riadnych schôdzach máme baviť o všetkých tých zákonoch, ktoré sú dôležité pre životy občanov. Čiže čo to teraz znamená? Znamená to, že je to menej schôdzí pri rovnakom alebo vyššom počte zákonov a to vytvára akýsi lievik, kde sa tie zákony musia prerokovať v kratšom čase. A to vytvára pomerne veľký časový tlak a zvyšuje potom aj napríklad riziko chýb v zákonoch, čo už sme toho boli svedkami tu, hej, že teda tie sa musia potom ďalšími novelami znovu otvárať a dookola opravovať a naozaj toto sme videli v tomto volebnom období už niekoľkokrát.
Ďalšia zaujímavá štatistika hovorí o plánovaní, o pláne legislatívnych úloh vlády na ten nasledujúci rok. To číslo alebo ten dátum kedy bol schválený tento plán je vždy veľmi tesne pred koncom roka. Plán na rok 2024 bol zverejnený až 18. decembra v roku 2023, to beriem, lebo to bol volebný rok vtedy. To bolo len pár mesiacov kedy vláda vládla a tak isto koaliční poslanci sedeli na svojich stoličkách. Ale bolo to 18. decembra, veľmi, veľmi tesne pre Vianocami. Plán na rok 2025 bol zverejnený 4. decembra v roku 24 a teraz plán na rok 2026 bol zverejnený 17. novembra 25. Dobre, to už sme trošku ako keby posunuli dopredu. Ale naozaj len veľmi málo, to sú konkrétne tri týždne. A to naozaj je hraničný termín, pretože toto neskoré zverejňovanie legislatívneho plánu znemožňuje firmám pripraviť sa na zmeny v podnikateľských plánoch. A nielen firmám. Skrátka celkovo v spoločnosti, neziskovým organizáciám, všetkým dotknutým organizáciám a inštitúciám a ľuďom, ktorí budú dotknutí novou legislatívou. Pokiaľ sa to schvaľuje takto neskoro a pod takýmto tlakom, tak to môže mať len negatívne dopady na vôbec kvalitu tejto legislatívy. Takže týmto by som skončila. Myslím si, že táto štatistika hovorí veľa o tom ako pracuje táto vláda a akým spôsobom znásilňuje legislatívny proces. Ďakujem pekne.

Dobré ráno, kolegyne, kolegovia. Sme tu dnes k téme veľmi dôležitej z môjho pohľadu. Dobré ráno, Veronika. Máme pred sebou veľmi dôležitý zákon. Dokonca ako aj pán minister povedal, je to míľnik Plánu obnovy, ktorý mal pôvodne priniesť 510 miliónov eur do tak potrebnej a tak krvácajúcej oblasti, akou sú na Slovensku sociálne služby. Teraz už prináša len 300 miliónov, aj keď teda vďaka Bohu aj za to, ale teda o tom budem hovoriť asi ani len ja viac v druhom čítaní. Sociálne služby sú veľmi široký pojem a pre mnohých ľudí je to pomerne abstraktný pojem, pod ktorým si vlastne ani nevedia predstaviť o čo ide, pokým sa sami nedostanú alebo ich blízki pokým sa nedostanú do životnej situácie, kedy tieto služby začnú nevyhnutne potrebovať. A preto považujem za dôležité aj v tejto rozprave, aj keď sme teda v rozprave o skrátenom legislatívnom konaní za potrebné vôbec vysvetliť, o aké služby ide a prečo je špeciálne dôležité, aby boli akékoľvek návrhy zákonov predkladané v tejto oblasti, schvaľované v štandardnom legislatívnom procese a dovolili dostatočnú diskusiu so všetkými zúčastnenými stranami. Nielen teda rôznymi organizáciami a inštitúciami odbornými, ale aj s poslancami a poslankyňami v parlamente. Pretože tu ide vyslovene o životy ľudí, o životy tých najzraniteľnejších našich najstarších spoluobčanov alebo zdravotne či inak znevýhodnených ľudí. Takže veľmi krátko by som chcela aj vysvetliť tento pojem aj pre tých, ktorí nás možno počúvajú doma, lebo aj takí ľudia sú, ktorých zaujíma to, čo sa deje v pléne Národnej rady. Takže sociálne služby to je komplexný systém poskytovania rôznych typov podpory a pomoci a starostlivosti, ktoré sú zamerané na zabezpečenie skvalitnenia života osôb, ktoré sa nachádzajú v rôznych životných situáciách a potrebujú pomoc. A či už je to z dôvodu zdravotného, sociálneho alebo iného znevýhodnenia a tieto služby majú za cieľ zachovať alebo zlepšiť ich samostatnosť, ich vôbec dôstojné prežívanie či dožitie, integráciu do spoločnosti. Starajú sa o nich v rôznych formátoch sociálni pracovníci a pracovníčky, opatrovateľky, zdravotníci, takisto dobrovoľníci, ktorí pracujú priamo s klientmi buď v rôznych prostrediach ako sú napríklad domovy sociálnych služieb, denné centrá, stacionáre alebo teda v teréne, ale aj priamo doma formou opatrovania. Sociálne služby sú zároveň na Slovensku dlhodobo štátom zanedbávané. Práca v nich je slabo zaplatená, a aj preto sú personálne poddimenzované. V tejto oblasti pracujú prevažne ženy a tieto ženy nemajú priestor si vziať ani dovolenku alebo napríklad dôkladne vyležať chorobu doma a nieto ešte ísť napríklad protestovať, aj keby to bolo úplne na mieste, lenže oni nemôžu, lebo inak by sa nemal kto postarať o klientov buď v zariadeniach sociálnych služieb, lebo tak málo ich v tomto sektore pracuje a niet sa čo teda čudovať, lebo práca je to naozaj psychicky aj fyzicky náročná a za také nízke platy to už robia pomaly naozaj len tí ľudia, čo to považujú za svoje poslanie, a aj títo alebo skôr tieto postupne starnú, a keď odídu do dôchodku, bude táto situácia ešte kriti ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, máte veľmi zaujímavé vystúpenie, ale rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Možno by to bolo zaujímavejšie, keby ste pokračovala v tom, keď sa bude rokovať priamo zákon. Prosím, skúste sa vyjadriť k skrátenému legislatívnemu konaniu.

Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Dobre. Ja sa snažím. Myslím si, že to má svoj kontext, pán predsedajúci. Takže tento stav. Ja len teda dokončím, že tento stav, naozaj veľmi rýchlo, dolieha aj na samotných klientov, o ktorých je táto reforma, a o ktorej rokujeme teraz v skrátenom legislatívnom konaní. Tento stav, ktorý som opísala, tento kritický stav dolieha na samotných klientov, respektíve prijímateľov sociálnych služieb, v pobytových službách je momentálne takpovediac plnka, 14 000 ľudí aktuálne čaká s vyplnenou žiadosťou na miesto v domovoch sociálnych služieb. Zároveň príspevok na opatrovanie bol doteraz v porovnaní s inými blízkymi krajinami nízky a preto aj počet opatrovateliek na Slovensku je nízky. 25 000 opatrovateľov a opatrovateliek máme v zahraničí. Väčšinou v Rakúsku a v Nemecku a preto je obzvlášť dôležité, aby štát prišiel už konečne so systémovou zmenou, ktorá celý tento stav zvráti, inak na to v blízkej budúcnosti naozaj škaredo doplatíme a nie nadarmo sa teda stala reforma financovania sociálnych služieb míľnikom Plánu obnovy, ktorý musíme do konca roka 2025 aspoň formálne legislatívne naplniť. A dopadlo to ako vždy opäť formou skráteného legislatívneho konania. Pán minister mal dva roky na to, aby túto reformu podrobne prebral s každou dotknutou organizáciou či inštitúciou, ktoré aj dnes vo svojom úvodnom slove vymenoval. Ale zároveň ju prebral aj s nami v parlamente. V mediálnych vyjadreniach od neho zaznelo, že chcel dať všetkým čo najväčší priestor sa vyjadriť a diskutovať a preto to ťahal až takto do poslednej chvíle a teraz túto dôležitú zmenu schvaľujeme opäť narýchlo. Ja si ale myslím, že čas a priestor na diskusiu sa dal vytvoriť aj tak, že nebolo potrebné znásilňovať legislatívny proces. Veď, pán minister, ako ste sám veľakrát aj uviedli, pracovná skupina na ministerstve pracovala vyše roka, neboli to dva roky, bolo to, myslím, vyše roka, aj keď pravdou je, že moja kolegyňa Veronika Veslárová, ktorá v nej za Progresívne Slovensko sedela, sa nej zúčastnila presne dvakrát, pretože raz ste ju dokonca, myslím, zabudli pozvať. Takže, ak táto skupina pracovala vyše roka a všetko klapalo, ako hovoríte, prečo ste teda, to je táto moja zásadná otázka tu v rozprave v skrátenom legislatívnom konaní, prečo ste teda s týmto zákonom neprišli do parlamentu o pár mesiacov skôr. Napríklad, ja neviem, v septembri mohli ste prísť s prvým čítaním, v októbri druhým, potom by sa nestalo, že tu teraz všetci napriek uzatvorenému MPK v napätí sme čakali na vašu tlačovku s premiérom, ktorá bola len teraz minulý piatok, čo nové sa zasa dozvieme a v akej podobe nakoniec tento zákon roka v oblasti sociálnych vecí uvidíme. Ako chcete, aby sme my v parlamente za tento zákon hlasovali, pán minister, keď ste nám dali v podstate víkend na to, aby sme sa s tak náročnou legislatívou, ktorá novelizuje trinásť zákonov v tej finálnej podobe oboznámili len pár dní dozadu. A naozaj to všetko by bolo úplne v poriadku aj vaša tlačovka s pánom premiérom, aj možno tie dohody na záver. Ja tomu úplne rozumiem, všetko by bolo v poriadku, keby ten zákon išiel v štandardnom režime a nie takto narýchlo, lebo 01.014.2026 je potrebné mať formálne schválenú legislatívu, aby ste uspokojili Európsku komisiu a vy ešte, ešte k tým dôvodom sa dostanem, ale vy ste v podstate povedali, že, že to je ten, to je to naplnenie litery SLK, že, že by mohlo dôjsť k hospodárskym škodám, lebo by sme museli vrátiť alebo zaplatiť pokutu Európskej komisie. No ale to je o vás, o vašom manažmente času, to nie je o tom, že vy ste v podstate ...
===== ... že to je ten, to je to naplnenie litery SLK, že, že by mohlo dôjsť k hospodárskym škodám, lebo by sme museli vrátiť alebo zaplatiť pokutu Európskej komisie. No ale to je o vás, o vašom manažmente času, to nie je o tom, že vy ste v podstate uvrhli tento celý zákon do nejakého ohrozenia hospodárskeho, keď ste ho posunuli až na december. Mohli ste to v pohode urobiť skôr. Mohli ste pracovnú skupinu uťať o pár mesiacov skôr a začať so všetkými vyjednávaniami s dotknutými organizáciami jednoducho skôr. Sám ste na tlačovej konferencii priznali, že ste na poslednú chvíľu urobili ešte pomerne veľa a významných zmien. Tak isto ste to spomenuli aj dnes. Mnohé z nich sú samozrejme na prospech veci, ale o to tu teraz nejde. Teraz sme tu kvôli SLK, čiže skrátenému legislatívnemu konaniu a ja vám, pán minister, vyčítam, že všetky tieto rozhovory a dohody ste mohli urobiť aj skôr alebo priniesť celý zákon do parlamentu skôr, aby sa o všetkých týchto zmenách nemuselo rokovať takto narýchlo. Aj my preto s kolegyňou Veslárovou budeme mať v druhom čítaní k tomuto zákonu aj nejaké pozmeňujúce návrhy a mrzí nás, že možno práve kvôli tomu, že ste tento dôležitý zákon, ktorý má pomôcť zdravotne znevýhodneným k lepšej kvalite starostlivosti, opatrovateľom k lepšej odmene a pobytovým zariadeniam k odľahčeniu náporu klientov, že ste ho nakoniec dotlačili až do SLK, tak zaň možno nebudeme môcť hlasovať.
A na záver by som rada venovala pár minút analýze Republikovej únie zamestnávateľov, ktorá je len myslím len spred niekoľkých mesiacov a ktorá veľmi jasne pomenúva ako táto vláda pracuje a znásilňuje legislatívny proces. Celá táto analýza sa týka skráteného legislatívneho konania. Ja ju zhrniem, aby sme si vedeli predstaviť ako vlastne táto vláda alebo v podstate táto koalícia v parlamente pracuje. Čiže je tam taká štatistika za posledné tri roky koľko tlačí alebo koľko zákonov bolo prerokovaných v roku 2023, 24 a 25. Takže v roku 2023, čo bol ten rok kedy väčšinu toho roka vládla ešte minulá vláda, bolo v SLK navrhnutých alebo bolo prijatých 15 tlačí. Čiže v 15-tich prípadoch bolo uplatnené skrátené legislatívne konanie v roku 23. V roku 2024 to bolo 30 prípadov. To je dvojnásobne viac ako v roku 2023. A v roku 2025, čo je aktuálny rok a ešte sme ho neskončili a tam ešte nie sú započítané tieto skrátené legislatívne konania, ktoré budeme mať na debate ešte teraz, to bolo v 20-tich prípadoch. Takže z týchto údajov vyplýva, že to naozaj skutočne môže byť považované za zneužívanie, pretože tieto čísla sú neprimerane vysoké vzhľadom na prísne zákonné kritériá, ktoré tu máme oficiálne. Pripomeňme si, že zákon v rokovacom poriadku Národnej rady dovoľuje použiť skrátené konanie len v troch špecifických situáciách. Ja ich opäť zopakujem, aby sme ich vedeli. A to je ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, ohrozenie bezpečnosti a hrozba značných hospodárskych škôd. A ja sa teda pýtam, že čo z tohto platí pre tento zákon konkrétne, pán minister. No dozvedeli sme sa, že to je tá hrozba hospodárskych škôd, ale to je váš zlý časový manažment, to nie je, to nie je problém tohto zákona ani jeho legislatívneho procesu. Takže ja by som asi vám možno navrhla do rokovacieho poriadku pridať ešte štvrtý bod a to je ohrozenie finančných prostriedkov z Európskej komisie, hej, že to je tiež vec, ktorú vy očividne často používate, že teda okej, tak keď to nestihneme, tak nám Európska komisia nedá peniaze a ešte nám dá aj pokutu. No tak si tam dajte aj tento štvrtý bod, aby sme nemuseli stále potom vymýšľať umelé dôvody prečo dávať zákony do skráteného legislatívneho konania. Toto sú z môjho pohľadu alarmujúce štatistiky, najmä teda ten rok 2024 a 30 prípadov. A ja musím povedať, že tieto alarmujúce štatistiky len dokresľujú celkový obraz o stave legislatívy na Slovensku. Tam je možno dôležité povedať, že naozaj k tej diskusii by malo prichádzať aj v parlamente. A tu sa reálne dramaticky znižuje priestor na debatu v parlamente. A teraz, všetko čerpám naozaj z analýzy RÚZ, čiže to nie sú nejaké len moje pocity ako poslankyne, ale to sú fakty, štatistiky. Jeden z najzaujímavejších údajov sa týka harmonogramu práce parlamentu, kde sa hovorí, že napríklad v rokoch 21 a 22 sa konalo sedem riadnych schôdzí ročne, v rokoch 24 a 25 počet klesol na šesť schôdzí ročne a plán na rok 26 ukazuje len päť riadnych schôdzí, hej. Čiže my sa na týchto piatich riadnych schôdzach máme baviť o všetkých tých zákonoch, ktoré sú dôležité pre životy občanov. Čiže čo to teraz znamená? Znamená to, že je to menej schôdzí pri rovnakom alebo vyššom počte zákonov a to vytvára akýsi lievik, kde sa tie zákony musia prerokovať v kratšom čase. A to vytvára pomerne veľký časový tlak a zvyšuje potom aj napríklad riziko chýb v zákonoch, čo už sme toho boli svedkami tu, hej, že teda tie sa musia potom ďalšími novelami znovu otvárať a dookola opravovať a naozaj toto sme videli v tomto volebnom období už niekoľkokrát.
Ďalšia zaujímavá štatistika hovorí o plánovaní, o pláne legislatívnych úloh vlády na ten nasledujúci rok. To číslo alebo ten dátum kedy bol schválený tento plán je vždy veľmi tesne pred koncom roka. Plán na rok 2024 bol zverejnený až 18. decembra v roku 2023, to beriem, lebo to bol volebný rok vtedy. To bolo len pár mesiacov kedy vláda vládla a tak isto koaliční poslanci sedeli na svojich stoličkách. Ale bolo to 18. decembra, veľmi, veľmi tesne pre Vianocami. Plán na rok 2025 bol zverejnený 4. decembra v roku 24 a teraz plán na rok 2026 bol zverejnený 17. novembra 25. Dobre, to už sme trošku ako keby posunuli dopredu. Ale naozaj len veľmi málo, to sú konkrétne tri týždne. A to naozaj je hraničný termín, pretože toto neskoré zverejňovanie legislatívneho plánu znemožňuje firmám pripraviť sa na zmeny v podnikateľských plánoch. A nielen firmám. Skrátka celkovo v spoločnosti, neziskovým organizáciám, všetkým dotknutým organizáciám a inštitúciám a ľuďom, ktorí budú dotknutí novou legislatívou. Pokiaľ sa to schvaľuje takto neskoro a pod takýmto tlakom, tak to môže mať len negatívne dopady na vôbec kvalitu tejto legislatívy. Takže týmto by som skončila. Myslím si, že táto štatistika hovorí veľa o tom ako pracuje táto vláda a akým spôsobom znásilňuje legislatívny proces. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán Hajko, ja len možno dve veci k tomu, keď ste hovorili, tam musím naozaj nesúhlasiť s vami, keď ste hovorili o tom, že to zvýhodňuje rodičov, ktorí mali menej detí, a naopak to znevýhodňuje tých rodičov, ktorí mali viac detí a boli viac doma alebo menej pracovali. Viete, ale na tom je to celé postavené, tento zákon. Práveže on tých 20 rokov znevýhodňoval tých rodičov, ktorí mali lepšie platy, ako bolo tých 60 % priemernej mzdy. On ich celé tie roky znevýhodňoval a teraz ich týmto zákonom ich staviame práveže na rovnakú pozíciu. Dokonca ešte stále zvýhodňuje rodičov, ktorí mali nižšie mzdy, pretože im dáva poistku tých minimum 60 % priemernej mzdy. To znamená, že zoberme si aj , ja neviem, ženy, ktoré mali minimálnu mzdu, pracovali na minimálnom mzdu, tak im sa bude vďaka tej poistke stále odvádzať viac, ako by sa im odvádzalo, keby sa im odvádzalo z tej minimálnej mzdy. O tom je celý ten návrh zákona. Ja som ho predkladala niekoľkokrát a presne z tohto dôvodu som ho predkladala, lebo to bolo neférové voči ženám, ktoré zarábali viac, ako bolo tých 60 % priemernej mzdy. Takže nie, nie je to tak, že tamtí sú znevýhodňovaní a títo začínajú byť zvýhodňovaní. Je to presne naopak. Dáva to teraz všetkých na rovnakú pozíciu, minimálne tých, ktorí majú, mali vyšší plat, a tých, čo ho mali nižší, stále je tam tá poistka 60 %. A tie reťazové pôrody... tak ja to chápem tak, tento návrh zákona, že to bude platiť aj pre reťazové pôrody, že skratka tá žena bude doma, ale bude sa jej to počítať z toho platu, ktorý mala predtým, ako išla na materskú, lebo materská sa vypočítava podľa toho, ako ste mali mzdu. Takto to máme nastavené. Inak si neviem predstaviť, ako by ste to chceli nastaviť.
Ďakujem.

Dobrý deň, kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne.
Ja vlastne nemám ani tak veľmi nič pripravené do rozpravy, skôr by som chcela podiskutovať k tejto téme, lebo my sa už s pánom ministrom o tejto téme rozprávame pomerne dlho. Ja to aj oceňujem, že tá debata je tu už dlhšie. Zároveň oceňujem aj to, že tu máme po dlhej dobe aj zákon, ktorý nie je v SLK, čo mi príde už úplne bizarné, že tu pomaly už musíme ďakovať za to, aby sme mali aj zákony, ktoré idú v štandardnom legislatívnom procese a budeme sa o nich môcť potom rozprávať ešte aj v druhom čítaní, ako ste hovorili, bližšie.
Ja poviem aspoň pár vecí za mňa, keďže je to návrh zákona, ktorý som predkladala vo veľmi podobnej verzii už niekoľkokrát aj tu v tomto pléne počas tohto volebného obdobia, dokonca som ho písala ešte v období, keď sme boli mimoparlamentné hnutie a mali sme tu jedného poslanca pána Tomáša Valáška, ktorý dokonca tento návrh zákona aj predložil, keďže sme chceli túto tému riešiť a považovali sme ju za dôležitú a prioritnú. A v tomto úplne súhlasím s pánom ministrom, že naozaj toto je dvadsať, vyše dvadsaťročná diskriminácia žien, matiek, naozaj prioritne žien, pretože aj v tom minulom období, teraz sa to už trochu mení, ale v tom minulom období to boli najmä ženy, ktoré boli doma s deťmi a starali sa o ne počas rôznych rokov, či už to boli dva, tri, šesť, dokonca možno aj deväť, závisí, koľko mali detí, a toto obdobie sa potom negatívne odrazilo na ich nižších dôchodkoch a spolu aj s tým, že v podstate ženy dožívajú sa vyššieho veku ako muži štatisticky, tak máme tu množstvo chudobných vdov, ktoré majú nízke dôchodky.
Takže ja veľmi oceňujem, že ministerstvo práce prišlo s týmto návrhom zákona, ktorý, ešte aby sme si to aj preložili do ľudskej reči, v podstate odstraňuje diskrimináciu najmä žien, ktoré mali v minulosti alebo aj teraz, v budúcnosti budú mať vyšší, vyšší príjem, ako je príjem z priemernej mzdy, pretože naozaj ten vymeriavací základ, z ktorého sa im odvádzali odvody počas obdobia, keď boli doma s deťmi, bol vo výške 60 % z priemernej mzdy. A toto bolo, aj ešte stále je neférové voči najmä ženám, ktoré zarábajú vyššiu, alebo zarábali pred tým, ako prišli na materskú, vyššiu mzdu, ako bola tá priemerná mzda alebo tých 60 % priemernej mzdy a tým pádom naozaj dostávali počas tohto obdobia nižší dôchodok. Takže ja by som to ani nenazvala, vy ste hovorili, že ženy trpia, akože nemyslím si, že úplne že trpia, ale...
===== ...zarábajú vyššiu alebo zarábali predtým, ako prišli na materskú, vyššiu mzdu ako bola tá priemerná mzda alebo tých 60 % priemernej mzdy. A tým pádom, naozaj dostávali počas tohto obdobia nižší dôchodok. Takže, ja by som to ani nenazvala, vy ste hovorili, že ženy trpia. Akože nemyslím si, že úplne, že trpia, len je to naozaj neférové, a je potrebné im, potrebné im dať taký dôchodok aký si zaslúžia. Takže opakujem, oceňujem, že ste s týmto návrhom prišli. Ja tam mám zatiaľ v prvom čítaní, dve konkrétne možno otázky alebo, alebo podnety na debatu. Hovorili ste o tých piatich rokoch, že teda Sociálna poisťovňa sa musí pripraviť na to, aby vedela prepočítavať takýto veľký rozsah dôchodkov. Ale ja si myslím, že Sociálna poisťovňa by mala byť pripravená aspoň na, čo ja viem, aspoň na, na 50, 60 % na takéto situácie, lebo prepočítava dôchodky aj v rôznych iných životných situáciách. Napríklad, seniorom, seniorkám, ktorí pracovali istý čas aj v zahraničí, tam sa kombinujú tieto dôchodky. Tiež dochádza k určitému prepočítavaniu, takže ja si nemyslím, že, že ten systém prepočítania bude nejaký zásadne, zásadne iný. Ale áno, nevidím, nevidím do toho, len sa mi vidí, že päť rokov je naozaj dlhá doba na to, aby sme, aby sme vedeli tieto dôchodky prepočítať. Čiže to je taká prvá vec, že, že mi to príde naozaj dlhá doba. A potom, potom je tam téma o ktorej ste nehovorili, pán minister, a to je, že vlastne to obdobie, ktoré sa im teraz bude po novom prepočítavať spravodlivejšie, si nebudú môcť odviesť do druhého piliera. A tak sa pýtam, prečo. Že aký je za tým zámer, pretože nevidím dôvod na to, aby, aby sme nemohli dať aj toto obdobie alebo dať možnosť ženám, aj počas tohto obdobia si odviesť tie odvody tak, ako oni chcú. Že či teda sa rozhodnú len pre prvý pilier alebo sa rozhodnú aj pre druhý pilier. Tam mi trochu zaváňa tým, že, že teda pokúšate sa nejakým spôsobom ten pilier predsa len otvárať alebo získavať z neho nejaké, nejaké peniaze, ktoré iným spôsobom sa urobiť alebo získať nedali. Ale možno sa mýlim, nechcem vám krivdiť. Ja budem veľmi rada, keď mi to vysvetlíte, že aký bol za tým zámer. Prečo, prečo je tu táto podmienka. A to je za mňa v podstate, v tomto prvom čítaní všetko. Ja verím, že v druhom čítaní neprídu žiadne nejaké prekvapivé, prekvapivé pozmeňováky, pretože by sme radi takýto návrh podporili, keďže ste sa inšpirovali a, a teším sa, že, že ho máme vôbec momentálne tu na rokovaní a budeme môcť o ňom hlasovať.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň, kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne.
Ja vlastne nemám ani tak veľmi nič pripravené do rozpravy, skôr by som chcela podiskutovať k tejto téme, lebo my sa už s pánom ministrom o tejto téme rozprávame pomerne dlho. Ja to aj oceňujem, že tá debata je tu už dlhšie. Zároveň oceňujem aj to, že tu máme po dlhej dobe aj zákon, ktorý nie je v SLK, čo mi príde už úplne bizarné, že tu pomaly už musíme ďakovať za to, aby sme mali aj zákony, ktoré idú v štandardnom legislatívnom procese a budeme sa o nich môcť potom rozprávať ešte aj v druhom čítaní, ako ste hovorili, bližšie.
Ja poviem aspoň pár vecí za mňa, keďže je to návrh zákona, ktorý som predkladala vo veľmi podobnej verzii už niekoľkokrát aj tu v tomto pléne počas tohto volebného obdobia, dokonca som ho písala ešte v období, keď sme boli mimoparlamentné hnutie a mali sme tu jedného poslanca pána Tomáša Valáška, ktorý dokonca tento návrh zákona aj predložil, keďže sme chceli túto tému riešiť a považovali sme ju za dôležitú a prioritnú. A v tomto úplne súhlasím s pánom ministrom, že naozaj toto je dvadsať, vyše dvadsaťročná diskriminácia žien, matiek, naozaj prioritne žien, pretože aj v tom minulom období, teraz sa to už trochu mení, ale v tom minulom období to boli najmä ženy, ktoré boli doma s deťmi a starali sa o ne počas rôznych rokov, či už to boli dva, tri, šesť, dokonca možno aj deväť, závisí, koľko mali detí, a toto obdobie sa potom negatívne odrazilo na ich nižších dôchodkoch a spolu aj s tým, že v podstate ženy dožívajú sa vyššieho veku ako muži štatisticky, tak máme tu množstvo chudobných vdov, ktoré majú nízke dôchodky.
Takže ja veľmi oceňujem, že ministerstvo práce prišlo s týmto návrhom zákona, ktorý, ešte aby sme si to aj preložili do ľudskej reči, v podstate odstraňuje diskrimináciu najmä žien, ktoré mali v minulosti alebo aj teraz, v budúcnosti budú mať vyšší, vyšší príjem, ako je príjem z priemernej mzdy, pretože naozaj ten vymeriavací základ, z ktorého sa im odvádzali odvody počas obdobia, keď boli doma s deťmi, bol vo výške 60 % z priemernej mzdy. A toto bolo, aj ešte stále je neférové voči najmä ženám, ktoré zarábajú vyššiu, alebo zarábali pred tým, ako prišli na materskú, vyššiu mzdu, ako bola tá priemerná mzda alebo tých 60 % priemernej mzdy a tým pádom naozaj dostávali počas tohto obdobia nižší dôchodok. Takže ja by som to ani nenazvala, vy ste hovorili, že ženy trpia, akože nemyslím si, že úplne že trpia, ale...
===== ...zarábajú vyššiu alebo zarábali predtým, ako prišli na materskú, vyššiu mzdu ako bola tá priemerná mzda alebo tých 60 % priemernej mzdy. A tým pádom, naozaj dostávali počas tohto obdobia nižší dôchodok. Takže, ja by som to ani nenazvala, vy ste hovorili, že ženy trpia. Akože nemyslím si, že úplne, že trpia, len je to naozaj neférové, a je potrebné im, potrebné im dať taký dôchodok aký si zaslúžia. Takže opakujem, oceňujem, že ste s týmto návrhom prišli. Ja tam mám zatiaľ v prvom čítaní, dve konkrétne možno otázky alebo, alebo podnety na debatu. Hovorili ste o tých piatich rokoch, že teda Sociálna poisťovňa sa musí pripraviť na to, aby vedela prepočítavať takýto veľký rozsah dôchodkov. Ale ja si myslím, že Sociálna poisťovňa by mala byť pripravená aspoň na, čo ja viem, aspoň na, na 50, 60 % na takéto situácie, lebo prepočítava dôchodky aj v rôznych iných životných situáciách. Napríklad, seniorom, seniorkám, ktorí pracovali istý čas aj v zahraničí, tam sa kombinujú tieto dôchodky. Tiež dochádza k určitému prepočítavaniu, takže ja si nemyslím, že, že ten systém prepočítania bude nejaký zásadne, zásadne iný. Ale áno, nevidím, nevidím do toho, len sa mi vidí, že päť rokov je naozaj dlhá doba na to, aby sme, aby sme vedeli tieto dôchodky prepočítať. Čiže to je taká prvá vec, že, že mi to príde naozaj dlhá doba. A potom, potom je tam téma o ktorej ste nehovorili, pán minister, a to je, že vlastne to obdobie, ktoré sa im teraz bude po novom prepočítavať spravodlivejšie, si nebudú môcť odviesť do druhého piliera. A tak sa pýtam, prečo. Že aký je za tým zámer, pretože nevidím dôvod na to, aby, aby sme nemohli dať aj toto obdobie alebo dať možnosť ženám, aj počas tohto obdobia si odviesť tie odvody tak, ako oni chcú. Že či teda sa rozhodnú len pre prvý pilier alebo sa rozhodnú aj pre druhý pilier. Tam mi trochu zaváňa tým, že, že teda pokúšate sa nejakým spôsobom ten pilier predsa len otvárať alebo získavať z neho nejaké, nejaké peniaze, ktoré iným spôsobom sa urobiť alebo získať nedali. Ale možno sa mýlim, nechcem vám krivdiť. Ja budem veľmi rada, keď mi to vysvetlíte, že aký bol za tým zámer. Prečo, prečo je tu táto podmienka. A to je za mňa v podstate, v tomto prvom čítaní všetko. Ja verím, že v druhom čítaní neprídu žiadne nejaké prekvapivé, prekvapivé pozmeňováky, pretože by sme radi takýto návrh podporili, keďže ste sa inšpirovali a, a teším sa, že, že ho máme vôbec momentálne tu na rokovaní a budeme môcť o ňom hlasovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Áno, vy ste to spomínali, bolo aj možno aj rok dozadu na nejakom našom výbore, že budete robiť pracovnú skupinu, aspoň ja som si to tak zapamätala, ale môže byť, že ste sa nakoniec rozhodli ju neotvoriť, to je úplne v pohode, rozumiem tomu. Len sa chcem ešte dopýtať, to znamená, bude to jeden zákon, ktorý príde alebo bude to nejaká séria zákonov, ktorá bude upravovať nejaké konkrétne veci alebo to všetko bude v jednom zákone a takisto sa chcem spýtať, že či ten zákon bude hovoriť iba o zvyšovaní transparentnosti v odmeňovaní formou, neviem, zverejňovania platových rozdielov alebo chcete otvárať aj iné témy, ako je napríklad prefeminizované a poddimenzované niektoré pracovné pozície, ktoré aj z dôvodu toho, že sú prefeminizované, sú aj často platovo poddimenzované, že či aj týmto spôsobom chcete zachytiť aj tento fenomén v tomto zákone a teda či ho teda máme očakávať na tej novembrovo-decembrovej schôdzi. Ďakujem.