35. schôdza

Poslanec Kišš.

Ďakujem pekne, kolegovia, za doplnenia. Vyzdvihol by som to, že presne tak, že keby sme mali aspoň tie, aspoň tie cesty alebo, alebo všetky služby také, aké, aké by sme si za tie peniaze zaslúžili. Lenže, lenže služby a životná úroveň sa približuje skôr k tomu Uzbekistanu a dane skôr k Francúzsku, Nemecku a ďalším západným krajinám. No pôvodne sme chceli, aby to bolo naopak, ale Ficove vlády to urobili ináč.
No a k tej transakčnej dani ešte by som chcel doplniť, že dnes máte možnosť, pán minister, pán predsedajúci Danko, dokončiť to, čo sme tuná v pléne začali minulý týždeň - otvoriť schôdzu, prejsť druhým a tretím čítaním ten návrh pána Danka, aby sme aspoň, aspoň časti podnikateľov tú daň čo najskôr zrušili, a ideálne aby sme ju zrušili hneď všetkým a urobili to čo najskôr.
Lebo, pán minister, áno, však veď už dnes úplne všetci, úplne všetkým je jasné, že škoda sa stala, že tá transakčná daň je nešťastná. A vy veľa to vraciate tým, že no ale kde na to nájdem peniaze. No vy dobre viete, že aj tento rok sa na to už dajú nájsť peniaze, ak by ste, ak by ste naozaj chceli, tak tie návrhy na ministerstve máte. A keby aj náhodou nie, náhodou nie, čo sa určite dá, ale povedzme že nie, a keby ste prišli na road show za investormi a vysvetlili im tento príbeh, som si úplne istý, úplne istý, že ho kúpia, pretože 500 miliónov v čistých výdavkoch alebo teda v ušlých príjmoch je nič oproti tým škodám, ktoré na ekonomike takáto daň spôsobuje v podobe straty investícií a pracovných miest.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Dvaja, traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásenia.
Prvý, poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no už druhý rokovací deň rokujeme o správe o pokroku a ja som rád, že prebieha diskusia. Skutočne toto je dôležitá správa a treba, treba o tom rozprávať, treba rozprávať kľudne aj o tom, čo sa podarilo a ešte teda viacej o tom, čo sa, čo sa nedarí. Určite áno.
Mrzí ma, mrzí ma, že aj teda keď tu sedia aj koaliční kolegovia, že vlastne to je diskusia taká opozičná, že sa vlastne nezapájajú, tak neviem, že či sa aj pán minister prihlási aspoň do rozpravy, alebo teda až v záverečnom slove. No ale budiž, budiž, je, ako je.
No, myslím si, že tá diskusia je jasná a tá správa proste hovorí, že nerobí to aktuálna vláda dobre. To, to je fakt a ja poviem prečo. Zároveň ale ja chcem byť férový a ja, ja to tu poviem, ani predchádzajúca vláda to nerobila, a boli sme jej nejaký čas súčasťou, nerobila dobre. Poviem to, poviem to takto.
Mrzí ma to, že sa to nerobí lepšie, práve naopak, že sa to robí ešte podstatne, podstatne horšie. A o tom je, o tom je tá správa. No. V prvom rade deficit vlani bol ešte vyšší ako predvlani. Proste napriek tomu, že ľudia zaplatili veľa na nových daniach, že firmy zaplatili veľa na nových daniach, na zvýšení existujúcich daní, vznikla transakčná, vzniklo proste čokoľvek, už máme viacero konsolidačných balíčkov, výsledok je ten, že verejné financie nie sú v lepšom stave, ľudia platia viacej a proste sa viacej míňa a nezmyselne, nezmyselne, často neefektívne, to jednoducho je veľký problém.
A skutočne smutné je to v tom, že, a ja som rád, že to v tej správe je napísané, rád, radšej by som tam čítal iné veci, ale fakt je to tam napísané, že celú, celú tú konsolidáciu, ktorá bola doteraz, zaplatili ľudia, firmy. Zároveň ale teda skutočne, keď sa pozrieme, pretože toto je náhrada paktu stability, toto je správa, ktorá by mala rozprávať akože o tom pokroku, ktorý by aj mal nastať, to znamená, by mala informovať, to by bolo niečo, čo vlastne hovorí, kam sa pohne ekonomická a hospodárska politika vlády a čo, čo sa bude diať.

26-2
No, áno, správa hovorí, že teda na dosiahnutie plánovaných cieľov konsolidácie bude v budúcom roku potrebných 1,7 miliardy a v roku 2027 alebo respektíve v roku 2027 3,5 miliardy. Čiže, no a keď sa pozrieme, že čo hovorí správa o tom, že aká tá konsolidácia je, čas potrebnej konsolidácie je v hrubej podobe špecifikovaná na budúci rok, to je tu napísané, ale ten výsledok tu proste nie je žiadny, tu, tu nie je proste napísané v realite skutočne nič. Proste ministerstvo financií v čiastočnej forme komunikovalo niektoré opatrenia. Ja sa pýtam, aké opatrenia komunikovalo a to jediné, čo je tu napísané, tak vláda sa zasa rozhodla, ako sa čudujme, nečudujme, proste že chce zvýšiť daň z nehnuteľností, hej? A to ale zasa vo finále platia ľudia, nieže vo finále, 93 % občanov žije vo vlastnej nehnuteľnosti. To zasa majú platiť ľudia, ale zároveň, ani to už nie je pravda, lebo už medzitým sama vláda ustúpila od toho, čo tu teda napísala, hej? Takže aj to jedno jediné konkrétne opatrenie, ktoré tu je a ktoré majú zaplatiť ľudia, teda, našťastie, poviem, našťastie, po našom tlaku jednoducho je už, je už teda podľa mňa mimo, aspoň takto to vnímam, a, samozrejme, je to správne, nie je správne navyšovať daň z nehnuteľností. Nebolo to správne v minulom volebnom období, podarilo sa nám po boji to zastabilizovať, že sa nezvyšovalo daň z nehnuteľností, a je to správne aj pre toto obdobie. Ona sa, samozrejme, do nejakej miery zvyšuje, ale nech už to riešia samosprávy ako také, nie že sa to bude odtiaľto riešiť. Takže dobre, ani, ani to nie je.
No a zasa chcem trošku sa na to akoby pozrieť ponad, nechcem to už, bolo tu politických dosť, máme jednu, jednu krajinu a proste fakt to nie je, nie je dobré v tom, že teraz to ide že úplne zle a proste ani tie veci, ktoré išli minule zle, jednoducho neboli, neboli opravené. Proste to, čo bolo zlé z predchádzajúceho, aby v podstate plus-mínus pokračuje a ešte bolo pridaných úplne kopa, kopa ďalších vecí, fakt.
Zoberme si, zoberme si, poviem jeden jeden príklad, kde by sa dalo, dalo urobiť veľa. Teraz urobila správu rozpočtová rada, kde hovorí, že pre 20 % rodín s najnižšími príjmami je suma kompletných dávok 1,4 miliardy. Môžeme sa baviť, či je to veľa, málo, samozrejme, malo by to závisieť od toho, koľko peňazí má krajina, určite áno, vláda k dispozícii, ale je teda je to 1,4 miliardy. Slabým pomáhať treba, jednoznačne, aj my sme Sloboda a Solidarita.
No ale keď sa pozrieme na tú istú štatistiku, tak 20 % rodín, rodín s najväčšími príjmami, tak dávky, ktoré tieto rodiny dostali, bolo 1,1 miliardy.
Maličký rozdiel, hej? Malý rozdiel medzi tým, a tu je to už teda, ja ani nejdem hovoriť, že čo je z toho správne, nesprávne, už nechám na posúdenie každého, ale asi teda by vláda v stave, keď máme najhoršie verejné financie, aké máme, by asi nemala byť pomoc tým najslabším a pomoc tým najbohatším rovnaká, hej? Tá štruktúra je iná, absolútne súhlasím, ale tá, vo finále tá pomoc je rovnaká, a to nie je správne, to je to, čo proste nie je správne, ani nič sa s tým akoby nedeje. A to je vlastne, a zasa teraz pozerám, pozerám na krajinu, pozerám na to, aby sa tu dobre podnikalo, aby to fungovalo. Teraz nejdem kritizovať ani jednu, ani druhú stranu, ale jedna z tých vecí, ktorá sa nepodarila predchádzajúcej vláde, nepodarila, bol ten daňový bonus, hej? A tam je veľa z tej pomoci pre najbohatších, je daňový bonus. Ten tam nemal čo byť. Namiesto toho mali byť znížené dane.
Znížené dane pre všetkých, a tým pádom tá pomoc proste by tam nemusela byť, nebola, ono by ten výsledok bol plus-mínus rovnaký, ale podmienky by boli lepšie pre všetkých, hej? A ďalšia vec, zasa, zasa poviem, však je to kritika predchádzajúcej vlády, teraz aktuálne, kto robíte v samosprávach viete, že teda aktuálna platba dane, dane z príjmu, to proste z pohľadu fyzických osôb to, čo je príjem samospráv, bola že mínus. Proste ten daňový bonus, bohužiaľ, bol tak veľký, že teraz nie že samosprávy dostali nejaké peniaze v máji, bolo tam mínus 46 miliónov, hej, proste mínus vlastne ako by mali zaplatiť. Čiže to sú, to sú, to sú tiež veci, ktoré fakt nie sú dobré. Len nič z toho nejde, nejde správnym smerom, hej? Nič z toho nejde k tomu, že by sme videli, že tam, kde aj bolo niečo zlé, by sa to zmysluplne opravilo, hej?
Ja neviem, jedno ešte zlé rozhodnutie poviem, tie nešťastné predčasné dôchodky. Potrebujeme, aby zamestnanosť rástla, hej, namiesto toho klesá. Proste áno, bolo to zlé, zlé rozhodnutie z minulosti. Bolo len veľmi málo čiastočne opravené. Proste namiesto toho sa, sa riešia, riešia zasa väčšie dávky a nemáme na ne. Namiesto toho, aby sa umožnilo ľuďom pracovať.
Za prvé, opraviť podmienky tak, aby to bolo v stave, ako si krajina môže dovoliť odchod do predčasného dôchodku a druhá vec, už kto tam je, tak má zakázané pracovať. Zakázané pracovať, tak proste každého, od každého tu berie vláda táto viac a viac nezmyselných daní, poplatkov, všetkého, a proste títo ľudia nemôžu pracovať. Veď zasa dobrovoľne, kto chcel, by pracoval, odvádza dane, dovádza, odvádza odvody a proste štát by mal z toho príjem a nemusel by, nemusel by brať niekomu úplne nad mieru.
Takže celé, celé je to vlastne to, že Slovensko, proste sa, rútime sa fakt do priepasti, rútime sa do priepasti. Bohužiaľ, aj táto správa o tom, o tom ukazuje. A jednoducho ďalší problém je to, je som to teraz hovoril pred chvíľkou vo faktickej poznámke, beriete ľuďom strašne veľa, veľkú časť ich príjmov, robí to obrovské problémy, či už na strane investícií, či už na strane zvyšujúcej sa inflácie, či už na strane toho, že jednoducho padáme. Ale zároveň, zároveň si štátna organizácia polícia kupuje množstvo nových áut. Však v poriadku, obmena by mala byť, ale proste nemôže to byť v režime, jak keď sa dubajská polícia chváli, áno, tí na to majú. Proste jednoducho tí majú verejné financie v stave, že môžu jazdiť na brutálnych autách s krásnymi logami policajnými, všetko. Ale, kolegovia, prosím, nemôžem, nemôžete, nemôžeme, nemôžeme ukazovať ľuďom toto, že polícia má nielen na nové autá, ale ešte aj na nové kožené poťahy s krásnymi vyšitými logami. Veď to je z ľudí, firiem. Veď všetci, ja si myslím, že aj kolegovia z koalície, veď máte známych, poťažne sami podnikáte, koľko firiem povie, že sa podnikateľské prostredie za tejto vlády zlepšilo, že nula. Akákoľvek štatistika je, či už robia obchodné komory, ktokoľvek, zamestnanecké organizácie, ale koniec koncov aj odbory hovoria, že situácia podnikateľov sa zhoršuje. To sú tvorcovia hodnôt. To sú tí, o ktorých píše táto správa a je to fakt veľmi, veľmi smutná správa. Prosím, to Slovensko, nech sme koalícia a opozícia...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poslanec Jakab. Ide Poslanec Šmilňák.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážených zopár kolegov, o pár dní dostanú naši žiaci, študenti vysvedčenie. A vysvedčenie je taká vec, že rodičia vezmú svoje deti niekde do kaviarne alebo urobia nejakú oslavu, alebo si aspoň otec, matka sadnú s deťmi a porozprávajú sa o tom, že ako to šlo, ako to dopadlo, a čo s tým, čo sa s tým dá robiť. Keď je to vysvedčenie dobré, tak s pochválime, potľapkáme po pleci a keď nie je dobré, tak dobrý rodič porozpráva s deťmi o tom, že ako ďalej, čo sa s tým dá robiť, ako, ako, čo si zlepšiť. Dneska rozprávame o vysvedčení, o hospodárskom vysvedčení, o ekonomickom vysvedčení, o tom, aká je životná úroveň, ako sa žije ľuďom na Slovensku.
A čo ma mrzí, je, že, pán minister, vy ste tento bod zaradili v piatok o deviatej, keď väčšina poslancov so svojimi kufríkami pekne odcupitá z Národnej rady a v Národnej rade sedia štyria poslanci, a pán minister, keďže to vysvedčenie nie je dobré, tak tak alibisticky v piatok porozpráva o tom, že ako to vlastne s nami je. Ja túto diskusiu považujem, pán minister, za nedôstojnú. Sedieť, sedieť, pán minister, tu budú v takom čase, väčšina z vašich odišla. Väčšina z vašich odišla a diskusia o stave hospodárstva, o hospodárení našej republiky v piatok ráno, keď tu nikto nie je, je skrátka nedôstojná. Je to zrkadlo, zrkadlo o tom, ako ideme, ako hospodárime. Ja nemám rád slovo konsolidácia, lebo je to také viacslabičné slovo, ktorému väčšina Slovákov ani nerozumie. Hovorme o tom, ako hospodárime, hovorme o tom, ako gazdujeme s našimi peniazmi. A už sa nemáte na čo vyhovárať, lebo, lebo, lebo toto vysvedčenie je už vaše, pán minister.
A čo ja nemám rad. Ja nemám rád ani tie prekáračky, že ktorá vláda viacej minula a ktorá vláda viacej zadlžila. Teraz je naša úloha, predovšetkým vaša, pán minister, ale aj nás všetkých, čo tu sedíme, naša úloha je diskutovať o tom, rozprávať o tom, ako to spraviť lepšie, ako sa ďalej neposúvať do bahna a zo Slovenska, aby sa nestala, nestal nejaký ekonomický outsider. My v KDH sme prišli s návrhami, my sme vám predložili zopár návrhov, ako konsolidovať, ako lepšie gazdovať. A vy, pán minister, keby ste mali aspoň trošku záujem, tak vám to už dávno muselo dopnúť, že inak sa to nedá, ako najprv, ako najprv zracionalizovať hospodárenie, gazdovanie nášho štátu. Ako zracionalizovať výdavky jednotlivých ministerstiev, výdavky štátu.
Vy ste tú ťarchu, to bremeno šetrenia, sporenia, úspor preniesli najprv na obyvateľov cez rôzne dane, príspevky a potom na zamestnávateľov.
Ale signály a zdravý sedliacky rozum vám hovorí, že to zamestnávatelia už nedávajú. Všetky analýzy, všetky čísla hovoria, že zamestnávatelia, pretože máme také blbé podnikateľské prostredie, odchádzajú. Z mojich osobných skúseností, priatelia, ktorí so mnou rozprávajú, ktorí dávali ľuďom prácu, preniesli svoje firmy do Česka, dokonca do Bulharska. Aké smutné to je so Slovenskom, keď zamestnávatelia prenesú firmu do Bulharska, a tam tvoria hodnoty, tam platia dane. Inak sa to nedá, pán minister, ako začať od seba. Ja už som to tu hovoril.
Príklady tiahnu, ak by vláda, ak by ministerstvá išli príkladom v úsporách, v lepšom gazdovaní, v lepšom míňaní peňazí, v lepšom míňaní každého verejného eura, lebo, lebo minúť každé jedno verejné euro dobre, bez straty, múdro, tak aby prinášalo zisk, to je naša práca, to je naša povinnosť, nato sme tu.
Takže, pán minister, to vysvedčenie, ktoré ste dostali, nie je dobré a diskusia o tom, čo s tým ďalej, je mimoriadne, ale mimoriadne alibistická.
Prosím vás, pozrite sa do toho zrkadla a príďte s takými návrhmi, ktoré budú príkladom. Nezvyšujte si už platy, nekupujte si nové stíhačky, ani nové autá. Povedzte si otvorene, že takto to ďalej nepôjde, lebo skrachujeme. Tak ako dokázali skrachovať mnohé domácnosti, dostali sa do bankrotu, takto smerujeme my na Slovensku. A vaša úloha po tomto záverečnom účte je nastaviť si zrkadlo a také opatrenia, aby sme to zastavili, aby ste to vy zastavili, pán minister. Som rád, že aspoň chvíľočku počúvate, a je mi veľmi ľúto, že o takom vážnom probléme, o takom vážnom záverečnom účte o hospodárení našej krajiny sa bavíme v počte štyri a pol. Ďakujem pekne za pozornosť. 30-2 Kišš, Štefan, poslanec NR SR
Takže ja aj pána ministra pozývam dnes na trinástu, kedy zvolávame mimoriadku o tej transakčnej dani. Ak sa nám podarí tú schôdzu otvoriť alebo teda vyzývam vás, aby sme ju otvorili, a aby sme aspoň jednu tú najväčšiu škodu, ktorá sa ekonomicky zatiaľ za tejto vlády stala, aby sme sa pokúsili ju čím skôr a v čo najväčšej miere napraviť. A teda teším sa na vystúpenie pána ministra, dúfam, že príde, ideálne tak, aby sa naň dalo reagovať, ale odzneli tu mnohé, nazvem to, výhrady, o ktorých by bolo dobré sa porozprávať. A ja viem, že boli niektoré pomerne rázne, ale tak v takej sme situácii, ale teda poďme o nich ďalej diskutovať.

Poslanec Kišš s faktickou.

Pán kolega, ako ste povedali, mali sme tu, mali sme tu taký piatoček, posledný piatok. Ako ste povedali, obrazne povedané, štyria sme tu, ale, ale boli celý čas, teda miestami aj doslova štyria. Ja, kolega Viskupič, kolega Jakab a pán poslanec Hajko. Ale boli tu viacerí a aj sa zapájali. A áno, aj pán minister si to tu odsedel a musím povedať aj to, že to jeho jedno vystúpenie, na ktoré sa teda nedalo reagovať, ale, ale bolo, bolo v princípe korektné a on v podstate nenamietal tie veci, ktoré, ktoré sme, ktoré sme tu povedali a povedal aj takú vec, že odmieta demagógiu, čo ho teda beriem, beriem za slovo. A tá, tá škoda alebo to, čo sa stalo, už sa neodstane len tak, tak to je za nami, ale čo ešte stále môžeme urobiť, je začať, je začať napravovať tie veci. A teda môže to urobiť vláda, ktorá má na to nástroje v rukách.

Poslanec Horecký.