39. schôdza

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, podobne ako v prípade pána... u pána poslanca Sedláka určite doplním text, ktorý mám pripravený z úradu vlády aj svojím vlastným komentárom.
Je nepochybné, že ste sa pokúsili byť vtipný vo svojej otázke, a preto si dovolím aj tú odpoveď neskôr ladiť s týmto tónom, pretože podobne aj vy, pretože vojna na Ukrajine vznikla v roku ’22, ste mohli predviesť, akým spôsobom ste za dva roky, v roku ’22 a ’23, dokázali tento konflikt ukončiť čo i len vojensky, teda ako poraziť Rusko, pretože si historicky pamätám, ako ste hovorili, že Rusi sú na kolenách, pretože už kradnú čipy z práčok, pretože už do desiatich dní im prídu rakety, už len niekoľko týždňov a tá situácia bude vyhratá.
Čiže správne tá otázka je, ktorú si musíte postaviť hlavne sebe, aby ste sa mohli pýtať iných. Čo ste dosiahli ako politik vládnej koalície so všetkou legitimitou, ktorú ste mali, ústavnej väčšiny 95 hlasov, a akým spôsobom ste tento konflikt upravili? (Reakcia z pléna.) Ja nemyslím si, že musím chodiť ďaleko za tou odpoveďou, pretože odpoveď je jasná. A preto si myslím, že jednak vaša morálna oprávnenosť klásť akékoľvek otázky komukoľvek inému o tom, čo dosiahol v tejto veci, je zábavná, napriek tomu na rozdiel od vás my sa k tomu postavíme seriózne a ja si dovolím teraz prečítať, prečítať túto odpoveď:
Vážené poslankyne, vážení poslanci, počúvam tu rôzne ironické poznámky o tom, že Fico sa hrá na mierotvorcu, za čo som dosiahol, a čo som dosiahol na rokovaniach s prezidentom Putinom. Tak vám poviem jasne, že ja nie som žiadny poštár, ktorý by mal behať medzi Kyjevom a Moskvou a nosiť odkazy, a nie som ani hovorca jednej alebo druhej strany. Ja som predseda vlády Slovenskej republiky, a keď idem na rokovania, tak tam idem s jediným cieľom – povedať, že Slovensko nechce vojnu, Slovensko nechce byť zatiahnuté do konfliktu veľmocí, pretože Slovensko chce mier. To, že to niekomu nevyhovuje na Slovensku, že Slovensko má vlastný hlas, je v skutočnosti už problémom vaším.
My sa nebudeme klaňať ani Bruselu, ani Washingtonu, ani Moskve, ani Pekingu. Našou povinnosťou je hájiť slovenský národ, záujem a ten je jasný, zastaviť zabíjanie a hľadať riešenie za rokovacím stolom.
A teraz tu počúvame také reči o Číne, že vraj cenzúra a kontrola. No, ja si myslím, že vy ste sa inšpirovali v cenzúre a so zatváraním. (Povedané so smiechom. Potlesk.) Ja musím prerušiť túto napísanú otázku komentárom, že rozmýšľam nad tým, že je to, že ste si nechali vymazať ten harddisk, ktorý máte v hlave, alebo proste je napadnutý nejakým vírusom, že si nepamätáte, že tu v parlamente ste schválili zákon, ktorý vypol médiá, ktorý zaviedol cenzúru prvýkrát od roku 1989. (Reakcia z pléna.) To je jedno aké. Pretože kto ich stanovil, že sú nejaké zlé alebo dobré? Vy ste tí hlavní? To je základ cenzúry, to je autokracia, to je diktatúra! Teraz ste to ukázali, pán poslanec, to je diktatúra v priamom prenose. Keby som vedel natočiť kameru na vás, natočím ju. Pretože kto je ten, ktorý môže povedať, že toto je nevyhovujúci názor a tento je vyhovujúci? Kto to je?! V demokracii taký neexistuje! V demokracii jediný národ je ten (potlesk), ktorý vo voľbách povie, čo si želá. Nie je to ani Krúpa, ani Galko, ani Naď, ani pani Holečková, ani Dostál, nikto, ani Kaliňák! Nie je to nikto, ktorý bude stanovovať niekomu, že to je správne a to je nesprávne. A toto je práve ten plíživý, by som povedal, diktátorské režimy, ktoré ste si vyskúšali na ľuďoch v rokoch ’20 až ’23. A týmto ste mi len nahrali, pretože v rokoch ’20 až ’23 bez mihnutia brvou ste zakázali ľuďom sa pohybovať. Zakázali ste im chodiť na pohreby napriek tomu, že... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

Pán podpredseda vlády, mrzí ma to, ale uplynul tiež čas na odpoveď na túto otázku. (Potlesk.) A nechcem obrať poslancov o možnosť položiť otázky ešte ministrom, čiže váš čas celkovo na odpovede na predsedu vlády už uplynul.
Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. (Krátka pauza.)
Pán podpredseda, mrzí ma to, lebo bola to zaujímavá odpoveď, ale teda prvú otázku... bola, bola položená... a je aj položená od pani poslankyne Luščíkovej na ministra financií pána Ladislava Kamenického:
„Pán minister, ako chcete naplniť svoj sľub o lacnejších potravinách, keď vaše konsolidačné opatrenia...“ (Predsedajúci prevzal interný telefonický hovor.) Áno, takže pani poslankyňa nie je prítomná, preto sa nebude odpovedať.
Pani poslankyňa Gregorová? (Reakcia z pléna.) Je, tak dobre.
Tiež je to otázka na pána ministra Ladislava Kamenického:
„V rámci konsolidácie navrhujete znižovanie možnosti odpisu firemného auta používaného na súkromné účely. Je to reakcia na medializované informácie o zneužívaní firemných áut verejnými činiteľmi?“
Nech sa páči, pán minister, čas na vašu odpoveď.

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, mne je jasné, že vy to chcete zas niekam otočiť, kde to vôbec nepatrí. Za mňa musím povedať, že konsolidáciu nerobíme kvôli našej vláde, ale robíme kvôli tým, ktorí nám tu zanechali zdevastované verejné financie.
Toto opatrenie, o ktorom sa tu ideme baviť, obmedzenie odpočtu DPH na autá na 50 % by som chcel dať na pravú mieru. Bavíme sa o príjme do štátneho rozpočtu vo výške asi 86 mil. eur. A ak ste si všimli, tak v konsolidácii, v treťom balíčku je veľa opatrení, ktoré práve sa snažia nastaviť celkový systém na Slovensku, aby bol spravodlivý daňovo voči tým, ktorí podnikajú poctivo, voči tým, ktorí platia dane. A ja si myslím, že tí, ktorí, my chceme, aby sme tu mali podnikateľov, ktorí budú poctivo podnikať. To znamená nielen pri tomto opatrení, ale pri iných chceme tú daňovú spravodlivosť.
V tomto opatrení ide o to, že odteraz každý jeden podnikateľ si bude môcť odpočítať sto percent dane a všetkých nákladov, ktoré má spojené s prevádzkou motorového vozidla. Len chceme zamedziť jednej veci. Vy viete veľmi dobre, a všetci, ktorí tu sedíte, tak sa pozrite vo svojom okolí, kto má na všelijaké firmy napísané svoje súkromné autá a s nimi jazdí a kto na nich jazdí. Na nich jazdia napríklad rodinní príslušníci – dcéra, jeden syn, druhý syn, tretí syn – a nebudem hovoriť, že na nich jazdia ešte aj ľudia pre... (Ruch v sále.) Nevykrikujte! Rád by som hovoril. Ďakujem. Jazdia na nich aj rôzni ľudia, ktorí vôbec ani do tej, do tej famílie nepatria, takže to je dôvod, prečo to ideme robiť.
Ak si niekto napíše auto, auto na firmu a bude ho používať len na firemné účely, tak si môže sto percent odrátať z nákladov aj na servis, čiže, samozrejme, dépeháčku pri nákupe vozidla, môže si odpočítať náklady na, na prevádzku, servis, poistenie a všetko v plnej výške. Ak, a tu poviem, jedna vec, viete veľmi dobre, že tí, ktorí napríklad jazdia, aj manželka mnohokrát, samozrejme, že sa to kamufluje rôznymi dohodami a neviem akými zmluvami s týmito firmami. My nebudeme skúmať potom, že či teda pracoval a nepracoval pre túto firmu, lebo viete, že to je, vy viete veľmi dobre, že to je ťažko kontrolovateľné. Chceme znížiť byrokraciu v tejto oblasti, takže chceme to férovo nastaviť tak, že tak ako v iných možno jedenástich krajinách Európskej únie, tak jak je to nastavené, tak chceme, aby si mohli odpočítať maximálne 50 % dépeháčky, takisto aby si mohli odpočítať 50 % nákladov na servis, na pohonné hmoty, na všetko, a tým je to vybavené. Čo je na tom zlé? Ja si myslím, že to je veľmi jednoduché, veľmi jednoduchý princíp, ktorý prinesie na jednej strane spravodlivé zdanenie, na druhej strane dokonca aj výhody pre tých ľudí, ktorí by tie možno, ani tých 50 % výhod nemali požívať. My nebudeme skúmať, či používa to auto na 20 %, 30, 80 alebo na koľko, takto to urobíme veľmi jednoducho. Takže toto je jediný dôvod, prečo sme to zaviedli a opakujem, zaviedli sme to aj kvôli vám, aj kvôli vláde Hegera a Matoviča.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)