Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu uznesenia a podávam nasledovnú informáciu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania uvedeného návrhu na výbore. Predseda Národnej rady svojim rozhodnutím č. 1071 z 24. septembra 2025 pridelil návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Majerského, Jozefa Hajka, Igora Janckulíka a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zákazu nákupu osobných vozidiel nad 40-tisíc eur v rokoch 2026 a 2027, tlač 1019, na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet aj ako gestorskému výboru.
Výbor pre financie a rozpočet predložený návrh prerokoval dňa 13. októbra 2025 a hlasoval o návrhu uznesenia uvedeného v prílohe tejto informácie v znení predloženom navrhovateľmi. Výbor pre financie a rozpočet neprijal uznesenie nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa článku 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 12 poslancov výboru pre financie a rozpočet bolo prítomných 10 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali 3 poslanci, 5 poslanci hlasovali proti a 2 poslanci sa hlasovania zdržali. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady v znení predloženého návrhu poslancov.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu uznesenia.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu uznesenia a podávam nasledovnú informáciu výboru pre...

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu uvedeného návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovaj úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v 2. čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokvali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Tak vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja by som vám hneď na úvod rada dala otázku v akej krajine žijeme. Skúste si úprimne odpovedať, pretože my na túto otázku alebo túto otázku kladieme všade po Slovensku, kam chodíme. Kladieme ju v Snine, v Michalovciach, v Poprade, v Kežmarku, kladieme ju Čadci, v Komárne a dokonca aj tu v Bratislave, aj na Orave a pýtame sa ľudí a čakáme odpovede. Musím úprimne povedať, že ľudia sa nemajú dobre. Aspoň väčšina ľudí sa naozaj dobre nemá a verím, že toto isté vám hovoria aj vaši voliči. Ľudia sa nemajú dobre, pretože sa sťažujú na vyššie dane, sťažujú sa na vyššie odvody, na menej peňazí vo svojich vreckách, majú strach z rastúcej nezamestnanosti. Mnohí podnikatelia končia, rovnako ako samostatne zárobkovo činné osoby, presúvajú sa do krajín ako Česko a Poľsko, ktoré sú príkladom toho, kde sa dobre hospodári, tak tam sa dobre darí, pretože tieto krajiny sa nám vyslovene vzďaľujú.
A podľa mňa sme v parlamente presne na to, aby sme kontrolovali vládu, či robí všetko pre to, aby sa občanom na Slovensku darilo. Kvôli tomu chcem a predkladám toto uznesenie, aby sme zaviazali vládu Slovenskej republiky vykonať opatrenia, resp. aspoň ich predložiť a zamýšľať sa nad nimi, aby sa ľudia na Slovensku mali lepšie. Lebo slovenská vláda má konať v prospech občanov Slovenskej republiky. A preto verím, že vy rovnako ako my, ako ja, ako celá opozícia, ste znepokojení z toho, čo sa na Slovensku deje. A preto verím, že by sme sa mali zhodnúť v parlamente na tom, že so znepokojením sledujeme to, ako sa vyvíja dlh Slovenskej republiky a zároveň, že by sme sa mali zhodnúť na tom, že vláda Slovenskej republiky si má plniť svoje zákonné a dokonca ústavné povinnosti. Má (pozn. prepis.: nezrozumiteľne povedané) naplniť ustanovenia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a rovnako aj Ústavu Slovenskej republiky, ktorých cieľom je zabezpečiť dlhodobo udržateľné verejné financie.
Tak dovoľte mi vysvetliť, že z čoho vychádza moje uznesenie, aby to len nebolo o odpovediach na nejaké otázky alebo nejakých dojmoch. Napriek trom konsolidáciám štátny dlh rastie. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu, ako aj zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2024. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť opakovane upozorňuje, že chýba strednodobý plán riadenia štátneho dlhu a vládou predkladané návrhy opatrení, ktoré majú zabezpečiť zníženie štátneho dlhu Slovenskej republiky, sú len formálne. Dovoľte mi, aby som vám povedala aj kľúčové informácie a pár čísiel o dlhu Slovenskej republiky v roku 2025. Dlh verejnej správy prekročil úroveň 59 % HDP, čo predstavuje viac ako 77 mld. eur. Je to historické maximum a dlh sa blíži k rekordným hodnotám, pričom prekonáva aj úrovne z obdobia pandémie. Náklady na dlh a riadenia obsluhu dlhu v roku 2025 dosahujú približne 1,65 mld. eur, čo je o 380 mil. eur viac než v predchádzajúcom roku. Čistý dlh za roky 2023 - 2025 stúpne na 15 - 20 mld. eur podľa odhadu jednotlivých zdrojov. Takto sa verejný dlh nachádza v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy. V praxi nedochádza k poklesu štátneho dlhu, pretože vládou predkladané konsolidačné opatrenia tlmia ekonomický rast, čo dokazuje aj najnovšia prognóza vývoja ekonomického rastu. Takže si to zopakujme. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojich posledných hodnoteniach opakovane upozorňuje, že stav verejných financií Slovenskej republiky je dlhodobo neudržateľný. A povinnosť vlády, keď sa dlh ocitne v najvyššom pásme sankčného pásma, je, že má predložiť opatrenia, ktorými tento dlh chce znížiť. A táto vláda si túto svoju povinnosť neplní od roku 2023. Problémom je, že táto povinnosť nie je časovo určená a toto zneužíva táto vláda. V podstate sa má za to, že to má urobiť okamžite. Viete si predstaviť, že vy by ste dlžili vo svojej rodine veľké peniaze nejakej banke a vy absolútne nerozmýšľate nad opatreniami? Pretože tie opatrenia, ktoré predkladá vláda, samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o tom, že to sú len formálne opatrenia.
Povedzme si riziká, ktoré prináša vysoký a rastúci verejný dlh. Sú jednoznačné a tento dlh je jednoznačne spôsobený babráckym riadením verejných financií. Vyššie náklady na obsluhu dlhu, ktoré vytláčajú vlastne peniaze alebo míňajú peniaze na to, tie, ktoré sa mohli minúť na zdravotníctvo, školstvo, či infraštruktúru. Rastúci dlh oslabuje dôveru investorov a ratingových agentúr, čo sa môže premietnuť do zhoršených podmienok financovania a ďalšieho predražovania splátok dlhu. A zároveň Slovensko je takto zraniteľnejšie a v prípade toho, čo sa deje aj vonku mimo Slovenska, že sa spomaľuje hospodársky rast, nevieme sa vyvarovať krízových situácií a Slovensko je veľmi zraniteľné. Ak vláda tieto opatrenia nebude schopná alebo ochotná predložiť, nesie plnú politickú zodpovednosť aj právnu zodpovednosť za to, že Slovensko smeruje k neudržateľnej zadĺženosti. Národná rada preto musí prijať toto uznesenie, ktorým vládu jasne a záväzne vyzve na predloženie konsolidačného balíka opatrení.
Preto vážení poslanci, chcem vás vyzvať, aby ste sa správali zodpovedne voči občanom Slovenskej republiky a vyžadovali od svojej vlády plnenie jej základných povinností.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som predniesla svoj návrh uznesenia, ktorým chcem zaviazať tento parlament, aby skonštatoval, že so znepokojením sleduje situáciu verejného dlhu na Slovensku a zároveň, aby sme vyzvali vládu Slovenskej republiky k tomu, aby pripravila návrh opatrení, ako chce s týmto dlhom naložiť.
Rada by som sa hlbšie povenovala tejto problematike a prihlasujem sa do rozpravy ako prvá.

Ďakujem za slovo. Ja len veľmi krátko. Máme tu jar. Ľudia si chcú postaviť na svojich pozemkoch altánky, pergoly. Chcú si tam postaviť nejaké šopy. Poďme sa zhodnúť na tom, že je to dôležitý zákon, preto, aby ľuďom to uľahčilo život a zahlasujeme za takýto zákon. Ďakujem veľmi pekne.

Pri takomto ohlásení stavieb bolo potrebné vypracovať riadny projekt pripravený alebo vypracovaný odborne spôsobilou osobou čo túto stavbu riadne predražilo a dokonca tento projekt bol často drahší ako stavebná stavba. Takže čo sa stalo? Oslovili sme mnohých starostov obcí. Rovnako ich oslovili aj médiá a mali ste to aj v médiách, že starostovia sami vyhlasujú, že sa im rozmohli po obciach čierne stavby. Pretože ak si niekto chce postaviť obyčajný prístrešok, maličkú šopu a má na to vypracovať, dať vypracovať projektovú dokumentáciu je to niečo neskutočné, aby toto človek robil. To znamená, ľudia si postavili tieto stavby na svojich pozemkoch úplne na čierno. Chcú sa vyhnúť biokratickému peklu a toto chceme ľuďom na Slovensku uľahčiť, preto predkladám novelu zákona kde tieto stavby budú môcť byť vypracované tak postavené na základe projektíkov, ktoré si dokážu ľudia vypracovať sami. Samozrejme tak, aby tam boli všetky potrebné technické údaje. Rovnako by som vám chcela ešte možno sprostredkovať aspoň jediný, aspoň jeden z mnohým príspevkov, ktoré nám posielali občania na naše, na naše maily. A to je napríklad: Pokúsil som sa na úrade ohlásiť prístrešok rozmerov 190x400 cm. Reakcia, úradníci odo mňa žiadali presnú projektovú dokumentáciu. Ako príklad uviedli projekt domu. Vraj podľa toho: " Si to mám vypracovať sám alebo si zaplatiť projektanta." Jednoduchý otvorený prístrešok a zrazu požiadavka ako keby som staval rodinný dom. Je toto normálne? Takže chcem vás fakt ubezpečiť poslanci vládnej koalície, poďme sa dohodnúť, že toto normálne nie je a že tu na vieme pekne ľuďom ukázať ako pracujeme v prospech nich. Ako tu v parlamente sedíme preto, aby sme im uľahčili život a prijmeme takúto úpravu zákona, kedy jednoducho budú môcť ľudia si tieto stavby postaviť len na základe náčrtu tak ako to bolo voľakedy. Uľahčíme prácu aj obecným úradom, kedy ľudia a starostovia v obciach nemusia sa pozerať na to ako im rastú čierne stavby v ich domovoch. Takže vás vyzývam páni poslanci. Naozaj sa môžeme aspoň raz na niečom zhodnúť a vyzývam vás zahlasovať za takúto zmenu zákona. Ďakujem pekne.

Tak ďakujem ešte raz za slovo. Vážení kolegovia, vážené kolegyne. Rada by som vám vysvetlila dôvody, prečo predkladám tento návrh zákona. Chcem ubezpečiť poslancov vládnej koalície, že tento návrh zákona predkladám s tým, že chcem, aby bol prijatý, pretože skutočne pomôže ľuďom na Slovensku. Uľahčí im stavebné konania, respektíve ohlásenia stavieb. Tento zákon predkladám aj preto, pretože sme si urobili výskum a prieskum po schválení predchádzajúcej novely najnovšej novely stavebného zákona. Kedy nám pán minister hovoril o tom, že ako rozostavia Slovensko, tak my sme si urobili prieskum. Oslovili sme viac ako 150 stavebných úradov, kde sme sa pýtali, ako sa stavebné konania skrátili. Ako sa uľahčilo ohlásenie stavieb, kde pán minister deklaroval, že to bude takto. No takto to nebolo pretože veľa občanov a veľa stavebných úradov malo úplne opačnú skúsenosť, kedy ohlásenia stavieb takmer skolabovali. Ohlásenia stavieb, kedy si ľudia chcú postaviť obyčajný altánok, pergolu, alebo nejaký prístrešok, záhradný domček, zrazu prišlo k tomu byrokratické peklo. Pretože stavebné úrady o takýchto občanov zrazu chceli projektové dokumentácie, rôzne vyjadrenia odborníkov a profesionálov. Pri takomto ohlásení stavieb bolo potrebné vypracovať riadny projekt pripravený alebo vypracovaný odborne spôsobilou osobou, čo túto stavbu riadne predražilo a dokonca tento projekt bol často drahší ako samotná stavba. Takže čo sa stalo

Ďakujem pán predseda za slovo. Ja sem prinášam novelu stavebného zákona, ktorého cieľom je zjednodušiť proces v procese ohlásenia niektorých drobných stavieb alebo terénnych úprav na pozemku stavebníka. Navrhovanou právnou úpravou sa stavebníkovi umožní pri niektorých drobných stavbách predložiť stavebnému úradu projektovú dokumentáciu, ktorá nie je vypracovaná projektantom, alebo oprávnenou osobou. Hlásim sa do rozpravy ako prvá, kde rada vysvetlím bližšie o čo ide v navrhovanej úprave.

Ďakujem za slovo pán predseda. Pán Hazucha, ja som veľmi rada, že sa zhodneme aspoň na jednej veci a to, že vodárenská infraštruktúra je v katastrofálnom stave. Na tom sa zhodneme predpokladám. Nemôžme sa však zhodnúť na tom, čo ste hovorili, pretože rozmýšľala som, či je to len nepochopenie celej témy, alebo je to skutočne to, že odborne tomu absolútne nerozumiete. Pretože podstata toho návrhu, jedna z podstát bola to, že sa má vytvoriť dostatočná finančná rezerva, aby sa mohli opravovať kanály a vodovody. Môžeme sa aj na tom snáď zhodnúť, že tam to bolo normálne vysvetlené, že ako sa má vytvárať finančná rezerva na princípe čoho. A vy ste hovorili, že sa bude vytvárať podľa odpisov a odpisových sadzieb nejaká suma, ale to tak nie je, to je len báza pre výpočet finančnej rezervy. A keďže teraz tieto vodárenské spoločnosti neodpisujú že nič, lebo akože nemajú skoro žiaden majetok, v žiadnej hodnote, tak nemajú z čoho vytvárať tú finančnú rezervu. Takže potrebujeme určiť systém, na základe ktorého tu finančná rezerva bude povinne väčšia a my sme navrhli takýto systém. Ak máte lepší, navrhnite ho. Tak, ako vravela kolegyňa Hanuliaková, urobte niečo lepšie ak to viete, ale vy nerobíte že vôbec nič. A nehovorím na vás konkrétne. Nie ste tu nato, aby ste prinášali tieto zákony, ale nato je tu ministerstvo a nie jedno, je tu celá vláda na to, tak prečo na to kašlú už toľko rokov. O to sa snažte, nie tu kritizovať návrh, ktorý sa tu iniciatívne chce predložiť. Naozaj sa snažte tlačiť na vašu vládu a nie kritizovať nás. Tomu venujte svoj čas, prosím vás. Ďakujem.