Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo aj za vaše vystúpenie.
Pán predseda finančného výboru, na finančnom výbore nikdy nepadlo ani zo strany opozície slovo o tom, že by konsolidácia nebola potrebná. My si veľmi uvedomujeme potrebu konsolidácie. Na druhej strane však treba povedať, že konsolidácia neponúka žiadne možnosti pre ekonomický rast, pre to, aby mohla rásť ekonomika, aby mohli podnikatelia rozvíjať svoje aktivity, a toto je naozaj premárnená príležitosť tejto konsolidácie.
Rovnako aj NKÚ sa vyjadrilo, že za veľké riziko považuje práve udržateľnosť ekonomického rastu. Musím povedať, že podnikatelia sú tí, ktorí budú porazení v tejto konsolidácii, a na to doplatia občania tejto republiky zvýšenými cenami, úpadkom ich životnej úrovne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za pripomienky aj za doplnenie.
Kolega Richard, ja s tebou úplne súhlasím, pretože keď som sa stretávala so starostami a primátormi, u primátorov to nie je taký problém, skôr je problém v menších obciach, ale teraz vnímam od teba, že vlastne krajské mesto má rovnako problém získať odborne spôsobilých ľudí do pracovnoprávneho pomeru a nevie a vlastne sú tieto stavebné úrady zahltené a nestíhajú riešiť a vlastne tento zákon im neponúka žiadne riešenie, ako to urobiť. Tento zákon dokonca určuje, že musia byť dve odborne spôsobilé osoby na každom stavebnom úrade a tým pádom týchto osôb bude naozaj menej. Neviem, ako sa chce štát a samosprávy vysporiadať s tým, že bude personálny problém, ktorý naozaj nastane.
Ten prechod kompetencií na, to vlastne spomínala ste, pani Remišová, že prechod kompetencií zo štátu na obce. No ja neviem. Ja som sa naozaj nestretla so starostami, ktorí by vítali a chceli stavebný úrad. Pretože tie osoby, ktoré pracujú odborne spôsobilé v obciach, dosť často nestíhajú a nemajú čas sa zaoberať napríklad dvestojedenástkou, odpovedať na infožiadosti, nemajú priestor na to, keď sa vyskytne veľmi odborne náročný a ťažký prípad. Vtedy si starostovia dokonca objednávajú advokátske služby alebo si objednávajú projektantov, ktorí sa im vyjadrujú k jednotlivým zámerom a radia im, aby nemuseli platiť ťažké pokuty alebo súdne spory, prehrávať súdne spory. Takže ja skôr som veľmi prekvapená, že zostáva to stále na obciach. To bola jediná dobrá vec, ktorá mala byť, ale nebola domyslená, že to prejde na okresné úrady a s tým sa dá určite do budúcnosti pracovať. Predpokladám, že tie spoločné stavebné úrady majú byť nejakým predchodcom toho, že sa budú tieto združovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobre. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, hneď v úvode musím poznamenať, že vďakabohu za to 18-dňové letné pripomienkové konanie, ktoré prebehlo uprostred leta, kde sa zohľadnilo veľa pripomienok odborníkov a dotknutých inštitúcií a už z tohto zákona predloženého nie je katastrofa, aká sa črtala. Takže vďakabohu a musím pochváliť pána ministra za to, že naozaj tento zákon nie je v skrátenom legislatívnom konaní.
Zákon prešiel celkovo 2 132 pripomienkami, z toho bolo 957 zásadných. Je to jeden z najpripomienkovanejších zákonov v celej histórii. Od viacerých organizácií dotknutých právnických osôb som počula, že sú viac-menej spokojní. Samozrejme, že nebolo zohľadnené všetko, ale dá sa tento zákon považovať za slušný kompromis. Má však aj svoje nedostatky, samozrejme, ale tie sú celkom vyvážené niektorými pozitívami.
Je pravda, že procesy na stavebných úradoch sa budú výrazne skracovať, keďže sa spojili dve správne konania, nie je potrebné dokumenty schvaľovať na dvakrát a na dvakrát ich predkladať a nie sú potrebné aj dve plynúce lehoty, čo každý víta. Čo sa však nedá hovoriť, nedá sa hovoriť o masívnom odbúraní byrokracie pre stavebníkov, pretože, žiaľbohu, celá ťarcha celej byrokracie sa presúva na projektanta a na stavebníka, ktorý bude potrebovať zohnať súhlasné stanoviská od všetkých dotknutých právnických osôb. V podstate ide možno o desať až dvadsať, záleží od typu stavby, stanovísk, ktoré si bude musieť projektant alebo stavebník vybehať. To znamená, že sa veľmi silne predraží inžiniering a cena za projekt. Takže tieto zmeny sa dotknú najviac obyčajných, bežných stavebníkov.
Za nedostatky tohto predloženého zákona môžeme považovať aj to, že stavebné úrady zostali na obciach. Ja som sa rozprávala s mnohými starostami mnohých malých obcí a oni nie sú šťastní z tejto kompetencie. Našťastie v mnohých, na mnohých územiach existujú už spoločné stavebné úrady, ide o prenesenú kompetenciu od štátu, ale všetci starostovia sa zhodli na tom, že tá prenesená kompetencia nie je dostatočne finančne ohodnotená a starostovia musia doplácať na mzdy stavebných úradníkov. A teraz si nevedia predstaviť, keďže sa pridáva ďalšia povinnosť mať dve odborne spôsobilé osoby zamestnané na stavebných úradoch, toto si naozaj nevedia predstaviť starostovia mnohých obcí, kde nie sú spoločné stavebné úrady a kde títo úradníci naozaj na týchto miestach neexistujú. Na východe, na severe Slovenska nemáte stavebných úradníkov, ktorých by ste vedeli zamestnať na stavebných úradoch. Nie je ich veľa, je ich naozaj málo a starostovia nevedia, ako na nich zoženú peniaze.
Ďalší nedostatok, ktorý vidíme, je aj v tom, že z posudzovania stavieb a stavebný, územných konaní a stále tých procesov je vylúčená verejnosť a to aj odborná. Je pravdou, že tá by sa mala vyjadrovať hlavne v konaniach pri tvorbe územných plánov a pri EIA. V ideálnom svete by to tak bolo, vieme však, aké problémy boli pri prijatí týchto zákonov a ako vlastne trpí verejnosť tým, že sa v týchto konaniach nevie zapojiť. My rozumieme tomu, že v stavebných konaniach, aby prebiehali rýchlo, by už tá verejnosť sa nemala vyjadrovať v takej miere, aby ich mohla predlžovať, ale tým, že sú nedostatky v tých ostatných zákonoch, tak toto troška nám vadí a to aj v súvislosti s tým, že nie je jasné, ako sa budú v elektronických systémoch zverejňovať dokumenty. Vieme, že elektronický systém je len vo vývoji. Nevieme presne vlastne žiadne podrobnosti, ani nedotknutí projektanti a tie odborné osoby, ktoré sa majú týmto systémom zaoberať, netušia, ako budú zverejňovať, čo budú zverejňovať, čo bude vlastne zverejnené pre verejnosť. Takže tam naozaj v tomto zákone verejnosť ťahá skrátka, pretože nie sú ešte zrejme vykonávacie predpisy, neexistuje zberný zákon.
Takže pri diskusii s dotknutými organizáciami a odbornými subjektami naozaj sa veľmi obávajú, ale myslím, že tam je prekonávacie obdobie, až do roku 2029 ste ho dali? Takže naozaj je síce dosť času, ale je to málo ambiciózne vzhľadom na to, že všetci čakali, že už minulý rok v apríli má v podstate fungovať informačný systém.
Za najväčšie negatívum je asi naozaj to, že obyčajný človek, ktorý si bude chcieť vybehať stavebné povolenie, sa bude musieť spoľahnúť na projektanta a projektanti už dnes majú hlavu v smútku z toho, ako budú vlastne vykonávať tento zákon. My vidíme veľký priestor na pozmeňováky, pretože rozprávala som sa napríklad so Slovenskou komorou architektov, ktorí vidia v tomto zákone veľký priestor na to, aby sa tam ešte doplnili architektonické súťaže, ktoré sú nejakou zárukou kvality vysúťaženia projektov. Vidíme tam ešte priestor na to, aby verejnosť sa vedela dostať naozaj k informáciám o pripravovaných stavebných zámeroch.
Ak tento zákon sa nepokazí nejakými pozmeňovákmi na poslednú chvíľu, aj tak môžeme stále hovoriť o tom, že je to celkom slušný kompromis.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Takže, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, tak počkáme, lebo vlastne týka sa to pána ministra... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Takže dáme krátku prestávku, nejaké tri minúty a poprosím pána ministra do sály.

Luščíková, Darina, poslankyňa NR SR
Dobre, takže sa odhlasujem, alebo mi to... už ste stopli, hej? Síce to vlastne asi ani netreba stopovať.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
10.45 h pokračujeme. (Krátka prestávka do príchodu ministra.)
Pokračujeme, takže, pani poslankyňa, pán minister je v sále, nech sa páči.

Luščíková, Darina, poslankyňa NR SR
Takže ešte raz, vážení kolegovia, pán minister, musím hneď v úvode povedať, že zmeny zákonov, ktoré majú zabezpečiť vyšší príjem štátu v rámci konsolidácie, urobia nám v budúcnosti nášho štátu, nášho Slovenska veľa škody a málo osohu. Všetci, ktorí tomu rozumieme, sme sa veľmi čudovali, prečo je ambícia koalície vybrať cez dane oveľa viac, ako bolo nevyhnutné, a veľmi sme sa naozaj tomu čudovali. Pretože tento dopad na bežného človeka bude naozaj veľmi citeľný a to sa naozaj bije s populistickou politikou vašej vládnej koalície. Ak by sme v rozmýšľaní nešli ďalej, tak ambiciózna konsolidácia by si naozaj zaslúžila pochvalu.
Ja tu mám však naozaj dve veľké ale. Mám zásadné výhrady k dvom veciam. Ako a čo sa zdaňuje, to po prvé. A po druhé, ako a kde sa ide míňať.
Takže sa poďme zaoberať tým, že čo a ako sa zdaňuje. Vymenujme si to. Bezprecedentná daň z finančných transakcií, zvýšená daň z právnických osôb až o 3 % a rovnako o 3 % sa zvyšuje DPH. Sú to tak zásadné zmeny a tak zásadný zásah do peňaženiek ľudí a podnikateľov, že by si zaslúžili nejakú nádej. Bola som s kolegami na služobnej ceste v Prahe spolu s členmi finančného výboru a musím povedať, že nedalo sa nevšimnúť pozdvihnuté obočie našich hostiteľov na ministerstve financií a verím, že si to všimli aj ostatní moji kolegovia z finančného výboru. Naozaj naše opatrenia radšej prešli mlčaním. A to aj v Čechách sa konsoliduje, majú s tým skúsenosti a vôbec nesiahli k tak drastickým opatreniam.
Tieto tri opatrenia a najmä nezmyselne prijatá transakčná daň uškrtí rast ekonomiky, udusí podnikateľov a zdvihne ceny každodenných nákupov, ako aj chladničiek, bytov či áut. Preto ľudia aj podnikatelia, keďže si budú musieť riadne uťahovať opasky, potrebujú svetielko na konci tunela. Lenže ja sa obávam, že my tam máme jednu veľkú čiernu dieru. A tu sa dostávam tomu, ako a kde sa ide míňať.
Všetky tieto zvýšené príjmy, ktoré plánujete, však nemíňate na to, aby sa zvýšili budúce príjmy štátu. Uvedomujete si, že je najjednoduchšie a pre všetkých užitočné zvýšiť výber daní cez, respektíve zvýšiť príjmy cez kvalitný výber daní. Nie však zvyšovaním daní, nie zvyšovaním ich sadzieb, ale zvyšovaním príjmov podnikateľov a zamestnancov. To znamená, že za tieto peniaze, ktoré vyberiete, máte zabezpečiť rast ekonomiky. Ale vy tie peniaze doslova vyberáte ľuďom a podnikateľom z vreciek a míňate na seba. Žiadna systematická podpora tých najchudobnejších, žiadne opatrenia pre rast ekonomiky, žiadne opatrenia, aby sme sa ako krajina pozviechali.
Budem sa teraz venovať trošičku transakčnej dani, pretože tú transakčnú daň považujem naozaj za to najškodlivejšie opatrenie, ktoré sa tu mohlo vytvoriť. Na transakčnej dani, veľmi sa to rozchádza, je výber plánovaný okolo 500 až 700 mil. eur a s týmito peniazmi v podstate štát počíta. Túto transakčnú daň nám vyčíta Európska centrálna banka, vyčítajú nám ju všetci odborníci, analytici. Podľa jednej zo štúdií má dokonca veľmi negatívny dosah na ekonomický rast v odvetviach viac závislých od externého financovania. Rovnako hrozí aj odchod podnikateľov do zahraničia kvôli tejto dani. Európska centrálna banka sa vyjadrila, že súčasné nastavenie transakčnej dane dokonca môže ohroziť aj fungovania Národnej banky Slovenska a tým aj celú menovú politiku eurozóny.
Ako však transakčná daň doľahne na obyčajného človeka? Vy tvrdíte, že chcete znížiť cenu potravín, veľmi sa o to snažíte, ale robíte úplný opak. Znížená dépeháčka absolútne sa nezobrazí na znížených cenách potravín, pretože si zoberte len taký bochník chleba, ktorý vlastne prejde od výrobcu viacejkrát procesom zaťaženia transakčnou daňou. To znamená, že všetci odborníci, ktorí tomu rozumejú, hovoria, že aj ten chlieb nám naozaj nezlacnie. Zvýšené náklady pre pestovateľa, zvýšené náklady pre mlynára, zvýšené náklady pre pekára. A čo sa stane? Potraviny, ktoré prídu zo zahraničia, budú dokonca lacnejšie ako potraviny, ktoré sa vyrobia na Slovensku. A tým nepodporíte absolútne našich poľnohospodárov, výrobcov potravín, nepodporíte žiadnych podnikateľov, budete podporovať len dovozcov a veľké reťazce a zvýšite predaj zahraničných produktov.
Vy už vidíte aj na preferenciách, že to, čo ste vytvorili, je naozaj jeden veľký prúser. Preto mňa aj veľmi prekvapuje, že ste začali hovoriť o predčasných voľbách. Možnože práve predčasné voľby sú pre vás riešením, ako utiecť z týchto zlých rozhodnutí, ktoré tuná ste urobili a ďalej robíte.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ja budem veľmi stručná, pretože moji kolegovia naozaj veľmi vyčerpávajúco a veľmi podrobne a veľmi kvalitne zhodnotili účinok tohto zákona na štát, na podnikateľov, na zamestnancov a na samotný šport. Návrh zaviesť povinnosť zamestnávateľov nad 49 zamestnancov prispievať na športovanie detí zamestnancov je určite dobrý nápad, pokiaľ by na to bolo finančné krytie nejakým iným spôsobom. Tento pekný úmysel však štát prenáša na podnikateľov, ako bolo dnes povedané aj na samosprávy a v podstate na samotný štát, ktorý zamestnáva mnohých zamestnancov.
Čo ešte štát bude prenášať na podnikateľov? Už teraz firmy počítajú s budúcimi finančnými stratami z prijatej konsolidácie. Tie menšie v tisíckach, väčšie v desať či stovkách tisícov a tie najväčšie v miliónoch. Konsolidačné opatrenia, ktoré boli prijaté a pripomeňme si ich, nezmyselná transakčná daň, bezprecedentné zvýšenie dane z príjmu právnických osôb o 3 %, zvýšené odvody za zamestnancov, zvýšené poplatky... (reakcia z pléna), hej, prepáč, ja som myslela, že ma opravuješ. Naozaj je to strašne veľa vecí, ktoré sa preniesli už na plecia firiem a týmto, týmto návrhom prenášate na plecia podnikateľov, ale aj miest a samotného štátu ďalšie povinnosti a robíte si bankomat na uspokojenie svojich potrieb a na svoje nesystematické zámery.
V tomto prípade však naozaj zaťažujete aj štát, čo v čase konsolidácie sa mi javí ako veľmi nerozumné. Moji kolegovia ponúkli množstvo argumentov, prečo je tento zákon zlý, ja sa už nebudem viacej opakovať. Chcem však veriť, keďže máte ministerstvo športu, ktoré nás stojí nemalé peniaze, stojí nás naozaj milióny, že budete vedieť na tomto ministerstve vymyslieť aj nejaké lepšie systémové kroky na podporu športovania detí a priniesť tieto kroky v štandardnom legislatívnom procese.
Preto naozaj ja tento zákon považujem za zlý a chcem poprosiť všetkých, aby za to nehlasovali, ale zároveň urobím aj jeden pokus a v zmysle § 83 rokovacieho poriadku Národnej rady podávam návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu v ďalšom čítaní. Ďakujem pekne.

Pani kolegyňa, je tam vysoká odvodová položka, ktorá vlastne sa odpočíta a vymeriavací základ pre platenie do Sociálnej poisťovne sa značne zníži. Veľmi často práve sa vypláca mzda do výšky tejto odvodovej položky, vlastne odpočítateľnej položky tak, aby nemuseli sa platiť žiadne odvody štátu a toto je veľmi obvyklá prax.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, poslanci z Klubu Slovenskej národnej strany predložili návrh zákona, ktorého cieľom je odstrániť nejednoznačnosť právnej úpravy sezónnej práce v Zákonníku práce v odvetví cestovného ruchu. Tak sa pozrime na to, čo hovorí Zákonník práce dnes.
Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce predstavuje osobitný druh dohody, ktorú bude môcť zamestnávateľ uzatvoriť so zamestnancom na výkon sezónnej práce. Pojmom sezónna práca sa rozumie výkon pracovnej činnosti, ktorá je závislá od striedania ročných období, každý rok sa opakuje a nepresahuje 8 mesiacov v kalendárnom roku. A táto veta je naozaj veľmi dôležitá, budem sa k nej opakovane vracať.
Druhy sezónnej práce v súčasnosti v Zákonníku práce sú taxatívne vymenované v prílohe č. 1b pre cestovný ruch a ide o tieto pracovné činnosti:
1. Preprava osôb po riekach, kanáloch, jazerách alebo iných vnútrozemských vodných cestách, vrátane vodných ciest vo vnútri prístavov alebo lodeníc.
2. Prenájom lízingu, rekreačných potrieb alebo športových potrieb.
3. Prevádzkovanie táborov.
4. Prevádzka umelých vodných plôch.
5. Prevádzka lanoviek, pozemných lanoviek a lyžiarskych vlekov.
6. Prevádzka reštaurácií a pohostinstiev, ak potreba výkonu pracovnej činnosti je priamo závislá od prevádzkovania činností uvedených v 1. až 5. bode.
To isté platí aj pre prevádzku hotelových a ubytovacích zariadení v bode 7.
To znamená, že ubytovacie a reštauračné zariadenia sa považujú za sezónnu prácu len vtedy, ak sú viazané na iné sezónne záležitosti, a to je preprava osôb, tábory, vodné plochy, vleky a lyžiarske lanovky.
Má to úplnú logiku, preto ma veľmi prekvapuje, ako sa Slovenská národná strana ide stavať k tomu, že chce odstrániť nejednoznačnosť tohto ustanovenia.
A ten návrh je taký, že sa odstrihne od prevádzky ubytovacích zariadení a stravovacích zariadení druhá časť vety v tom, čo som citovala a budú všetky ubytovacie a stravovacie zariadenie považované za sezónne prevádzky.
Tak sa pýtam, akou sezónnou prevádzkou je náš parlamentný bufet, do ktorého chodievate celý rok. Podľa tohto zákona sa bude môcť stať každá stravovacia a ubytovacia prevádzka sezónnou prevádzkou a využívať zamestnancov na dohodu o pracovnej činnosti či vykonaní práce pre sezónnych zamestnancov.
Preto podľa mňa nie je pravda, a som o tom presvedčená, že zákon je v súčasnosti úplne jednoznačný a nemôžeme nejednoznačnosť, tak ako si ho vykladá SNS, nahradiť tým, že my úplne zmeníme výklad sezónnosti pre stravovacie a ubytovacie zariadenia, a to znamená, že všetky ubytovacie a všetky stravovacie zariadenia sa zrazu stanú sezónnymi podnikmi. Čo tým navrhovatelia sledujú?
Ja tvrdím, že ak dôjde k zmene Zákonníka práce navrhovaným spôsobom, tak ešte viac poškodia pracovné a platobné podmienky čašníkov, recepčných, kuchárov, barmanov, chyžných a mnohých ďalších profesií v cestovnom ruchu. Oberú ich o budúci dôchodok, umožnia zamestnávateľom neustále opakované uzatvárania pracovného pomeru a oberú veľkú skupinu zamestnancov o toľko sľubované istoty touto vládou. A rovnako poškodia aj poctivých podnikateľov, ktorí zamestnávajú všetkých tých kuchárov, čašníkov, chyžné na férový pracovný pomer a vyplácajú im spravodlivú mzdu, nie smiešnu odmenu na papieri a zvyšok na ruku, ale férovú oficiálnu mzdu a odvádzajú za nich odvody.
58-2
Ja sa teraz pristavím pri slovách pani kolegyni Kramplovej, pretože určite som nepovedala, že sa všetky pracovné pomery teraz nahradia touto sezónnou, tými dohodami na sezónnu prácu, pretože zostanú poctiví podnikatelia v cestovnom ruchu, ktorí si vážia svojich zamestnancov, ktorí im poskytujú férový zamestnanecký pomer na plný pracovný úväzok a platia im férovú mzdu. Takže určite som nepovedala, že to nahradia všetci, ja som povedala to, že to dáva priestor práve tým neférovým zamestnávateľom, ktorí zneužívajú svojich zamestnancov.
A ďalšiu vec, čo ste povedali, pani kolegyňa, povedali ste, že sa platia riadne odvody z tejto dohody, tak ja tvrdím, že sa neplatia, lebo to tak je, neplatí sa starobné poistenie a neplatí sa poistenie v nezamestnanosti, tak aj preto vlastne títo zamestnávatelia chcú ušetriť na odvodoch a platiť menej, a preto budú využívať túto možnosť, veľa z tých nepoctivých podnikateľov.
Predkladatelia podľa mňa touto novelou nielenže úplne znegovali význam sezónnej práce a zavádzajú do paragrafov o sezónnej práci aj prácu, ktorá nemá so sezónnosťou nič spoločné. Ale idú oberať zamestnancov aj o férovú mzdu, o sociálne istoty a dôchodok či dávku nezamestnanosti a dávajú konkurenčnú výhodu špekulantom v hotelierstve a v gastre, ktorí nie sú ochotní riadne zamestnávať a vyplácať svojich zamestnancov. Predkladatelia však dokonca pripravili tento zákon úplne babrácky a v dôvodovej správe uviedli, že zákon má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pričom samotné ministerstvo hospodárstva žiada predkladateľov, aby tento vplyv kvalitatívne v položke popísali, do dnešného dňa sa tak nestalo. Ja napoviem predkladateľom, že týmto návrhom zákona sa kriví podnikateľské prostredie a to neoprávnenou konkurenčnou výhodou pre tých, ktorí budú šetriť na mzdových nákladoch a budú využívať takýto druh pracovného pomeru.
Ešte oveľa väčšia babráckosť je v prípade určenia vplyvu na rozpočet verejnej správy. Pozrime sa na to, čo napísalo ministerstvo financií, dovolím si citovať, v dôvodovej správe je uvedené, že návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Podľa ministerstva financií však má návrh zákona negatívny vplyv na verejné financie niekoľko miliónov eur, pretože uvedená zmena by rozšírila okruh osôb oprávnených pre uplatnenie si odvodov odpočítateľnej položky zo sezónnej práce.
A ešte, pani Kramplová, vlastne sa vyjadrím aj k tomu, keďže bude tá odpočítateľná položka ku mzde, to znamená, že budú platiť oveľa menej aj na nemocenské poistenie, alebo ho nebudú platiť vôbec. Takže nebudú mať nárok ani na péenku.
Ešte vlastne docitujem, čo uviedlo ministerstvo financií, v súlade zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je potrebné uviesť a zdôvodniť všetky predpokladané finančné dôsledky návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Taktiež je potrebné uviesť aj návrhy na úhradu znížených príjmov.
Preto by mňa veľmi zaujímalo v tejto dobe, v tejto ťažkej dobe konsolidácie, kedy podnikatelia naozaj budú trpieť a platiť väčšie dane, akým spôsobom chce Slovenská národná strana priniesť príjmy na tento výdavok štátneho rozpočtu alebo znížené príjmy štátneho rozpočtu. Doteraz tento návrh nebol doplnený o žiadne povinné informácie, o ktoré ministerstvo žiada.
Preto, pán predsedajúci, v zmysle § 83 rokovacieho poriadku podávam návrh, aby sa tento zákon vrátil na dopracovanie. Žiadam, aby to zaznamenal aj spravodajca alebo spravodajkyňa.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, mám na vás dve veci z vášho príspevku. Jedna ma prekvapila trošku nemilo, a to vaša kritika úradníckej vlády Ľuda Ódora a danie trošku zodpovednosti na túto vládu za minuloročný rozpočet, resp. tento rozpočet z minulého roku. Ja si myslím, že bolo dostatočne korektné od tejto vlády, od úradníckej vlády pripraviť vyrovnaný rozpočet a pripraviť nejaké opatrenia, z ktorých si mohla nasledujúca vláda vybrať, pretože úradnícka vláda netušila o tom, aké bude programové vyhlásenie novej vlády, aké budú priority novej vlády. Tak len toľko k tomu, že myslím, že dostatočné bolo na to pripraviť nejaké opatrenia, z ktorých si mohla vláda vybrať, a nemusel to byť rozpočet, na ktorý v podstate nemala povinnosť.
Druhá vec, a to veľmi s vami súhlasím, ide o podnikateľské prostredie, ktoré vyslovene trpí tým, ako sa táto vláda a vládna koalícia stavia k podnikateľskému prostrediu, ako neumožňuje podnikateľom dýchať a rásť, naozaj tuná ekonomický rast najbližšie roky nemôžme zaznamenať, pretože podnikateľov vyslovene dusí a toto naozaj s vami veľmi súhlasím, pretože minuloročným rozpočtom, alebo vyzerá to, že aj týmto rozpočtom si vyslovene budeme prejedať budúcnosť.
Ďakujem.